Videokanál poslanca

Ďakujem, kolegyňa Kosová. Ja som sa tak zamyslela, keď ste hovorila o tej krutosti, že v podstate je to kruté, čo sa robí a ja sa stále snažím uvažovať, ako vlastne rozmýšľajú tí ľudia z koalície, ako rozmýšľajú ich voliči, že či si naozaj myslia, že ľudia sa dobrovoľne, teda ľudia, ktorí nie sú identifikovaní alebo sú LGBTI, sa dobrovoľne vystavujú hejtu, dobrovoľne sa vystavujú nebezpečenstvu, nenávisti, často násiliu. Či chcú byť naozaj izolovaní a nepochopení, že to robia z nejakého plezíru. Ja neviem, ako vy rozmýšľate. Vy si myslíte, že niekto ráno naozaj vstane a sa rozhodne, že tak ja dneska chcem, aby ma každý nenávidel? Ja budem iný? Ja tu budem provokovať naschvál? To vôbec takto nefunguje.
Viete, zakotvením dvoch pohlaví idete v podstate proti prírode, pretože príroda pozná aj niečo, čo sa nedá identifikovať a jednoznačne určiť. Ale to už tie prednášky tu myslím si, že boli, ale ja sa chcem spýtať, ako zvyšuje štandard ochrany života muža a ženy to, že zakotvíte tieto dve pohlavia v ústave? Ako vlastne zabezpečí nejaký štandard ochrany dieťaťa to, že zabezpečíte dve pohlavia v ústave? Viete, my nehovoríme o žiadnych desiatkach pohlaví. Ja som dokonca o tom ani nepočula. Prvýkrát som o tom počula v predvolebnej kampani od vašich voličov. A zírala som, odkiaľ to majú, až keď som videla nejaké stupídne videá vašich vládnych strán momentálne, kde sa o tom rozpráva a niekedy som mala pocit, že až s nejakou úchylkou, hej? My toto vôbec naozaj neriešime. A nedávajte nám to do úst, pretože to sú výmysly niekoho z vašej strany, kto si vymyslel nejakú smiešnu ideológiu tým, že my sa snažíme o to, že my sa snažíme o to, aby si chlapci obliekali dievčenské šaty, alebo naopak, dokonca že to chceme nejako zakotviť právne. Veď to sú aké nezmysly? Ja naozaj nerozumiem, kade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, že Najvyšší kontrolný úrad by sa mal pozrieť na využitie tých prostriedkov, ktoré sa venovali pre doteraz najmenej rozvinuté okresy a ja s vami plne súhlasím. Len mám obavu. Mám obavu, však vystupuje tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu aj na výboroch, dokonca by som povedal, že tie správy, ktoré, ktoré vychádzajú tento rok a už teda aj minulý rok z NKÚ, tak sú veľmi odvážne. Skutočne veľmi odvážne, by som povedal, že až s veľmi s až, až niekedy s nejakým politickým podtónom niekedy až, až tak ako by som to vnímal, ale to je tak asi všetko. To znamená, Najvyšší kontrolný úrad niečo zverejní a, a v podstate sa nedeje nič. Takže ja teraz nechcem byť skeptik, musíme žiadať, aby NKÚ pracoval ďalej a aby samozrejme apeloval na to, aby sa jeho závery aj preniesli do praxe. Ale mám obavy, že, že sme ozaj v štádiu zlyhávania inštitúcií alebo nerešpektovania inštitúcií. Ale stojím za tým takisto, že nech NKÚ kontrolu to čo, to čo teda, to čo štát, štát minie. Však napokon NKÚ môže kontrolovať aj samosprávy po novom, takže aj tam je priestor.

Ďakujem pekne, pán kolega, za tie slová, ktoré ste tu povedali. Ja by som k tomu mala dve veci. Jedna vec je tá, že tieto útoky sú kontinuálne. Nejedná sa len o tie dva útoky, ktoré budú v tomto uznesení, respektíve sú napísané v tomto uznesení. Dnešná správa hovorí, že Kyjev zažil v noci najväčší útok dronov, Rusi do nich dali hlavice so šrapnelmi. Máme tu každý deň nové a nové civilné obete a ja som veľmi no v podstate asi nie som prekvapená, že tu nemáme nikoho z koalície, takmer nikoho, pretože tieto slová sa asi nepočúvajú ľahko, keď nám nebudú chcieť zahlasovať za toto uznesenie. A ja som napríklad prekvapená aj z rečí predsedu parlamentu, vás, pán Raši, že ste povedali na Dukle alebo v Bardejove, neviem, kde to presne bolo, že žijeme v dobe, keď sa spochybňujú historické fakty. Ja by som teda nadviazala na to, že nemáme tu len nedostatok konsenzu pokiaľ ide o zahraničnopolitickú situáciu, ale aj nedostatok konsenzu alebo chýbajúci konsenzus pokiaľ ide o históriu. Pretože ja som presvedčená, že pani profesorka Šlampová by sa asi obracala v hrobe, keby vás počula hovoriť o tom, že sa spochybňujú dnes historické fakty a tým ste narážali na historické fakty, ktoré sú nám jasné mnoho a mnoho rokov, že kto je agresor a kto je obeť, kto bol agresor a kto bol obeť v druhej svetovej vojne a my naozaj z pohľadu opozície neskresľujeme nič. Áno chodili sme spoločne na rovnaké gymnázium, takže presne viem hodnoty našej profesorky dejepisu a myslím si, že by nebola z toho nadšená z tých vašich rečí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vykreslil si naozaj úpadok, ktorému čelíme, a tieto slová sa nepočúvali ľahko a je to naozaj veľmi smutné. Ja by som sa pristavila hlavne pri tom "pokroku", ktorý si vykreslil pre podnikateľov a pre živnostníkov, aký tu nastal. My chodíme po regiónoch, pýtame sa ľudí, rozprávame sa s podnikateľmi a pýtame sa ich, ako sa im darí. Vy si myslíte, že oni vidia nejaký pokrok na tomto našom Slovensku? Viete, čo znamená pokrok pre podnikateľov? Vy sa ich pýtate? Znamená to lepšiu a kvalitnejšiu infraštruktúru, lepšie cesty, lepšie železnice, priemyselné parky, kvalitnú kanalizáciu a inžinierske siete. Pokrok pre podnikateľov znamená menej byrokracie, rozvoj digitalizácie a ústretové štátne orgány. Pre podnikateľov pokrok znamená aj stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, ako aj legislatívu predvídateľnú, daňové zákony, pracovné právo. Pre podnikateľov pokrok znamená aj transparentné verejné obstarávanie, a spravodlivosť. Pre podnikateľov pokrok znamená moderné školstvo, ktoré vychováva ľudí, ktorí im pomôžu v ich podnikaní. Pre podnikateľov pokrok znamená systematický rozvoj regiónov tak, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie aj v iných častiach Slovenska a pomáhali tomuto Slovensku.
Ani v jednej z týchto oblastí sa nezaznamenal žiaden pokrok a budem rada, ak sa mi to nie... ak sa mi to niekto pokúsi vyvrátiť.
Na Slovensku v priamom prenose naozaj vidíme úpadok podnikateľského prostredia. Podnikatelia sa trápia, ale nehovoria o tom, že nechcú platiť vyššie dane. Dokonca im to ani nevadí platiť transakčnú daň poniektorým. Oni hovoria, že oni by to všetko zaplatili, ak by za to mali kvalitné služby, ktoré tento štát im ponúkne a pomôže im inovovať, modernizovať a rásť. Vtedy by tie dane mali z čoho platiť. Lenže oni tie dane z čoho platiť nemajú. A budem veľmi rada, ak naozaj tento štát raz bude tvoriť pre podnikateľov nejaké hodnoty a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Kolega, naozaj sa vám musím poďakovať, že ste výborne zhodnotili túto správu o nie pokroku, ale o úpadku. Jedno, čo som si naozaj zapamätala a urobilo na mňa dojem boli slová o tom, že táto vláda míňa a plieni, lebo je to naozaj pravda. Ja to vysvetlím veľmi po lopate. Základná poučka, nie ekonomická, ale zdravého sedliackeho rozumu hovorí o tom, že keď na niečo nemáte, tak nemíňate na to peniaze. Pomôžem si príkladom z rodiny, ktorá čelí úpadku, ktorá má naozaj problém so splácaním svojich dlhov. Rodičia, ktorí sú nezodpovední urobia to, že na to, aby splatili svoje dlhy si ďalej požičiavajú. Nerozmýšľajú na tým, že ich dlhy budú musieť zaplatiť možno ich deti a neinvestujú do vzdelania, do zdravia. Neinvestujú do toho, aby v budúcnosti sa tie deti mali lepšie, aby mohli splácať tieto ich dlhy. Míňajú ako po nebohom, ako ste povedali, a tieto deti naozaj nebudú mať na to, aby splatili v budúcnosti tieto dlhy. A takto sa správajú nezodpovední a hlúpi rodičia a takto sa správa aj táto vláda. Míňa s pocitom, že ona to už platiť nebude, že budú to platiť nasledujúce garnitúry, nasledujúce generácia. Nevytvára absolútne priestor na to, aby došlo k ekonomickému rastu, aby sa investovalo do rozvoja, do inovácií, ale míňajú len na seba, len na výdavky, ktoré naozaj nepomôžu ľuďom. Táto vláda nepomáha ľuďom, pomáha len sebe.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu k Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 10. apríla 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 798 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o tomto návrhu nerokoval z dôvodu neprítomnosti predkladateľov návrhu na schôdzi výboru dňa 21. mája 2025. Návrh rokovať o návrhu uznesenia bez prítomnosti navrhovateľov nezískal vo výbore pri hlasovaní väčšinu potrebnú na jeho schválenie. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Ďakujem páni kolegovia a pani kolegyňa za reakcie. Musím povedať Marek, že ja zdieľam s tebou to rozhorčenie, pretože navyšovať počet okresov a znižovať im počet peňazí je naozaj smiešne v tom čase, keď sme prišli na to, že v podstate tie peniaze nijako nepomohli. Ale ja sa obávam, že to nebol problém v tom, že by tých peňazí bolo málo, pretože aj za to málo sa dá urobiť naozaj veľa. Máme príklady napríklad MAS-iek, ktoré si vedia pomôcť, pretože tie peniaze sú priamo v regióne, rozhodujú ľudia o tom, kam ich chcú dať a rozhodujú o tom spoločne a majú aj spoločnú kontrolu, preto sa vie, že tie peniaze sa urobia alebo minú efektívne a nedajú sa nejakým spôsobom stopiť. Ale povedzme si ako keď tá kontrola zlyháva, čo aj NKÚ konštatovalo, že kontrola zlyháva, tak vlastne keď tie peniaze nie sú kontrolované, tak sme počuli ako dopadli, nebudem to tu zase opakovať, haciendy a kombajny a kadečo iné. Takže je smutné, je naozaj smutné, že my sme dostali peniaze, ktoré nám spadli z neba a my sme nedokázali z tých peňazí pomôcť ľuďom v regiónoch a dostávame sa do špirály chudoby. A nielen v regiónoch. Trpí tým celé Slovensko. A ja som naozaj rozhorčená, nahnevaná a nechcem povedať čo ešte iné, lebo by som povedala asi aj iné slovo, ale sa to tu nehodí. Takže, neviem a nerozumiem tomu, prečo my nemôžme ako poslanci využiť nástroj kontroly, ktorý máme a ktorý je naozaj objektívny a ktorý poukáže na príčiny, čo zlyháva, na to, aby sme vedeli prijať lepšie zákony. Je to nehoráznosť, že za takéto niečo nechcete zahlasovať. Ďakujem.

desiatimi, pätnástimi rokmi som išla autom, alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigačke tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo. Len nápisy na dedinách a na budovách. Teraz? Minulý rok sme išli zase do Maďarska na letisko, prejdete tým kukuričným poľom po hroznej ceste na Slovensku a zrazu štvorprúdovka v Maďarku, ktorá vás dovedie na diaľnicu a tá diaľnica vás donesie až na letisko. Takže aj Maďarsko je už dávno pred nami. A to ešte nehovorím o Poľsku, ktoré je blízko tam, kde bývam, kde stačí prejsť cez hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy sme sa na Poľsko pozerali zvrchu. Ja Čechy radšej už ani nespomínam, pretože tie myslím si, že nemáme už ani šancu dobehnúť. A v tomto si často spomeniem na svojho kolegu Kišša, ktorý rozpráva jednu takú anekdotu, ako z tatranského tigra stala zdochnutá mačka. A to ma pri prechode hranicami naozaj stále napadne. Takže je tu na mieste otázka, čo sa stalo s tými stovkami miliónov eur, za ktoré sme mali dobehnúť životnú úroveň západu. S peniazmi, ktoré nám prileteli ako staré známe pečené holuby priamo do úst. O tom by sa dalo hovoriť veľmi dlho, sú na to aj dôkazy. Ja to zhrniem v pár bodoch. Tie dôvody, prečo to nefunguje. Je to nesystematickosť, amatérstvo, klientelizmus a korupcia a podvody. Moje slová sú podporené a potvrdené aj vyjadreniami členov misie výboru európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá tu bola minulý mesiac. Zazneli viaceré ostré slová, kritizujúce nakladanie s eurofondami. Natvrdo a žiaľbohu pravdivo boli pomenované príčiny nášho zaostávania a konkrétne prípady zneužívania eurofondov. Ja mám aj výsledky z dokumentu Hodnotenie implementácie zákona podpory najmenej rozvinutých okresov, ktorá hodnotila akčné plány konkrétnych okresov, ako sú Kežmarok, Michalovce, Sobrance, Snina a Bardejov. To neurobila európska misia, ktorá tu bola, ale to sa robilo tuná na Slovensku. Obsahuje tiež odporúčania pre zlepšenie efektívnosti regionálnej politiky a podporu marginalizovaných rómskych komunít. Pretože si povedzme pravdu, najmenej rozvinuté okresy sú práve tam, kde žije najväčšia časť vylúčených komunít. Toto hodnotenie veľmi jasne hovorí o nízkej efektivite investovaných prostriedkov. V mnohých okresoch, napríklad Michalovce, Sobrance a Snina sa ukazuje, že reálne dopady na zamestnanosť sú minimálne alebo ťažko overiteľné. V prípade Sobraniec sa napríklad nevie, koľko pracovných miest bolo vytvorených, ani či boli zamestnaní dlhodobo nezamestnaní. V okrese Snina boli síce naplánované opatrenia, ale realizácia zaostáva, alebo nie je vôbec nejako podchytená. Táto správa konštatuje aj neplnenie cieľov a chýbajúcu koordináciu. Akčné plány často obsahujú ambiciózne ciele, no chýba im konkrétna realizácia, kontrola výsledkov a koordinácia medzi aktérmi. V Michalovciach sa deklarovala silná účasť miestnych skupín, ale výsledky v čase analýzy žiadne. Zavádzajúce interpretácie údajov o úspešnosti. A v tomto prípade o tom naozaj nepochybujem, pretože v čase, keď sa implementovali tieto peniaze práve v regióne Michalovce, som bola často v jednaní s prednostkou okresu a bola som svedkom toho, ako vyslovene prosí podnikateľov, aby prijali túto pomoc. Ale táto pomoc nebola nastavená dobre, bola nezaujímavá a neperspektívna pre zamestnávateľov ako aj pre podnikateľov a nechceli ju vôbec prijať. Takže aká úspešnosť, keď to ani sami podnikatelia v tom regióne nechcú. V okrese Kežmarok sa síce deklarovalo vytvorenie viac ako 2000 pracovných miest do roku 2018, ale išlo aj o práve financovanie z rôznych iných zdrojov mimo akčného plánu. V iných okresoch nebolo jasné, aký typ zamestnanosti vznikol, dlhodobá alebo dočasná, súkromná alebo verejná a aké boli z toho vytvorené pracovné návyky práve v marginalizovaných skupinách. Dá sa povedať, že dôvodom, vlastne už asi nebudem mať dosť času, takže troška to skrátim. Takže čo my navrhujeme, aby sa vlastne, aby sme obišli tieto problémy a aby sa ten navrhovaný zákon o prioritných okresoch dal implementovať do praxe tak, aby pomohol regiónom. Takže dnes predkladáme návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal komplexnú kontrolu efektivity systému podpory tzv. prioritných okresov za celé obdobie od roku 2016. Správa NKÚ musí obsahovať jasné odporúčania, konkrétne ukazovatele, zhodnotenie dopadov a návrhy na systémové zmeny. Každá ďalšia zmena zákona, každé ďalšie euro do regiónov, musí byť podložené dátami, nie politickými záujmami. Preto vás vyzývam kolegovia a kolegyne, aby ste podporili uznesenie, na základe ktorého nám poslancom, ale aj ministerstvám môže Najvyšší kontrolný úrad zabezpečiť odborné a objektívne informácie, nevyhnutné pri prijímanie dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu Slovensku ale aj všetkým občanom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja chcem doplniť slová mojich kolegov, ktorí rozprávali o dôležitosti regionálnej pomoci, ale o tom, aby tá regionálna pomoc bola efektívna a riadená. Ja tu vystupujem nielen ako predkladateľka a spolupredkladateľka návrhu na uznesenie, ale aj ako poslankyňa, ktorá žije na východe, dokonale pozná celý východ, bývam tam, žijem tam a sledujem, že za tie roky sa na východe nič nemení. Normálne sa napĺňajú asi slová premiéra, že na východe nič nie je. Od roku 2016, odkedy platí zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, sme ako krajina investovali desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov do okresov, kde si ľudia nevedia nájsť prácu a je tam preto najnižšia životná úroveň. Tieto peniaze sa mali investovať s cieľom znižovať regionálne rozdiely a zvyšovať zamestnanosť. Po takmer desaťročí je však na mieste jedna otázka: "Čo sa za tieto peniaze reálne zmenilo?" Je nutné uviesť fakty, ktoré sa nedajú ignorovať. Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020 mal alarmujúce zistenia a vykonal kontrolu tohto zákona a tie slová, ktoré sú napísané v jeho správe sú nielen výstrahou, ale sú na rovinu a presne pomenovanou pravdou o systéme, ktorý má pomáhať, ale často len plytvá peniaze a kryje zlyhania. Ja uvediem niekoľko faktov. V 12 z 18 okresov v roku 2020, ktoré boli v systéme od začiatku došlo k poklesu podielu zamestnaných osôb. Opakujem, po štyroch rokoch podpory nezamestnanosť narástla. V 12 okresov z 18. Neboli nastavené ukazovatele dopadu. Ako je možné, že štát financoval projekty bez toho, aby vôbec vedel, či sú úspešné? Neexistovali žiadne merateľné ciele. Tie neexistujú samozrejme ani dnes. Financie idú do regiónov bez toho, aby sme vedeli, čo presne majú dosiahnuť. Napriek tomu, že boli vytvorené akčné plány, neexistujú merateľné ciele. Nie je žiaden centralizovaný mechanizmus hodnotenia výsledkov, neexistujú dáta. Čo sa teda sleduje? Čo chceme zlepšiť? Aký výsledok chceme dosiahnuť a kto je za to zodpovedný? Toto sa naozaj nedozvieme a nevieme to vyhodnotiť. Projekty sa vykazovali bez jasného prehľadu, čo sa vlastne dosiahlo a to je len širší rámec, ale boli tam aj reálne konkrétne zistenia. Mnohé okresy vykazovali duplicitou projektov. Rovnaké alebo podobné aktivity boli financované viackrát. Transparentnosť výberu projektov bola pochybná, spolupráca medzi samosprávou a štátom slabá alebo žiadna. Pomoc často dostávajú stále tie isté subjekty. (Reakcia z pléna.) To je na mňa? Aha, môžete sa prihlásiť potom. V praxi sa podpora obmedzila napríklad len na jeden traktor, malú čističku, či drobnú rekonštrukciu. Čo takáto pomoc zmení na ekonomike regiónu? Aký je teda multiplikačný a rozvojový efekt? Žiadny. Systémové dopady minimálne. Pracovné miesta dočasné alebo neidentifikovateľné. Na Slovensku sa minuli stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré v regióne nie je vidieť. Ja som presvedčená, milí kolegovia a kolegyne, že chodievate do regiónov. Dokonca vy z koalície sa tým vyslovene pýšite, že poznáte regióny a že im pomáhate. Tak sa pýtam, ako im reálne pomáhate? Čo vidíte? Aké zmeny v týchto regiónoch vidíte? Lebo ja vidím čoraz smutnejší obraz. V dedinách v zaostávajúcich regiónoch, chátrajúce budovy, kde už dávno nefungujú žiadne potraviny alebo krčma. Vidím spustnuté poľnohospodárske objekty. Vidím spustnuté domy a prázdne okná. A čo je najsmutnejšie, v tých oknách a za tými oknami nikto nebýva, pretože ľudia odchádzajú z regiónov. Sú to často pohraničné územia pri Maďarsku alebo pri Poľsku a dnes stačí prejsť hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy to bolo inak. Možno pred 10, 15 rokmi som išla autom alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam, sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo, v Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála, kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigácii tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo...