39. schôdza

Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Otváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. K rozprave spravodajca chce sa vyjadriť? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 897, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 941.
Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 897.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady ja.
Cieľom predloženého návrhu je stanoviť (rečník si odkašľal), pardon, limity na výdavky na obstaranie osobných automobilov pre prezidenta Slovenskej republiky, pre členov vlády, pre štátnych tajomníkov, pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Návrh sa primárne zameriava predovšetkým teda pre limity na vozidlá prezidenta a členov vlády, keďže tieto doteraz neboli vôbec nikde upravené.
Zákon je v súlade, takto, návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, je to vlastne konsolidačným opatrením. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a je v súlade teda s ústavou a ústavnými zákonmi a všetkými ostatnými všeobecne záväznými predpismi.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim, a momentálne som skončil.
Nech sa páči, pán predsedajúci.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi Karasovi, ktorý dnes zastupuje pána poslanca Jakaba, neprítomného.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška. Najskôr sa ešte opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Prihlásil sa ale do rozpravy pán navrhovateľ a týmto mu dávam slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no, častokrát zaznieva z úst vládnej koalície, že teda len kritizujeme a čo by sme robili, a že nemáme žiadne opatrenia. Tak vidíte to, aj dnešné poobedie je teda dôkazom toho, že opatrenia máme, transakčnú daň máme za sebou a teraz teda ďalšie opatrenie, teraz konkrétne vlastne, ktoré bude znižovať výdavky, čiže to, po ktorom skutočne voláme a ktoré je veľmi potrebné. Je to proste jeden zo symbolov a teda to je to, že navrhujem obmedziť ceny vládnych limuzín, v prvom rade teda pre pána prezidenta, pre predsedu vlády, pre štátnych tajomníkov, pretože zrovna tieto kategórie doteraz neboli nijak obmedzené a zároveň aj pri ďalších kategóriách verejných zamestnancov tieto limity mierne znižujem. Tieto doteraz boli zachytené v, myslím, že nariadení vlády, takže je určite lepšie, ak sa to dostane do návrhu zákona. Bude to teda, verím, že viacej dodržiavané.
Čiže veľmi jednoducho. Však nikto, a tým začnem, nikto nehovorí, že pán prezident by mal chodiť na bicykli alebo že predseda vlády má ísť peši alebo emhádečkou. Tie čísla sú stále skutočne na úrovni takej, že je to zodpovedajúce a je to v poriadku. Ale treba vnímať to, že nemôže, nemôže minister, prezident, predseda vlády jednoducho fungovať v stave, kedy Slovensku tento rok bude chýbať 7,5 mld. eur, 7,5 mld. eur, to sú inak že trikrát Burj Khalifa, hej, najvyššia budova sveta, nemôžu chcieť chodiť vo vozidlách bez akýchkoľvek limitov. Ale keby to len bolo, že nemajú limity, ale ono sa to, bohužiaľ, fakt aj zneužívalo. Zoberme si, zoberme si ministerku Šimkovičovú, hej. Veď len tlakom opozície proste jednoducho prišlo k zrušeniu tohto predaja. Tá si jednoducho, koľko, 146-tisíc, ak si dobre pamätám, vyberala vozidlo. A zďaleka to nie je proste jediný, jediný prípad. Viacero, stačí sa pozrieť do Centrálneho registra zmlúv, proste sú tam iks prípadov drahých skutočne vozidiel, ktoré si nekúpi povedzme ani, ja neviem, nemeckí ministri. Jednoducho tá debata o tom, že máme jednoznačne obmedzené zdroje a navyše teda veľké deficity, veľké dlhy, tak nemôžu, nemôžu si skutočne symbolicky ani členovia vlády, ani prezident proste svoje potreby sa voziť ako robiť v neobmedzenej výške. Čiže toto je, toto je tým hlavným motivátorom. Samozrejme, že ani toto opatrenie samotné nijak nevyrieši všetky problémy slovenských verejných financií, ale je to jednoducho jeden zo symbolov, jeden zo symbolov toho, že proste treba šetriť, že je nejaká hranica, po ktorú je zmysluplné, a teda chráňme si svojich najvyšších predstaviteľov štátu, ale proste niekde musí byť tá hranica.
Tak aby som bol teda konkrétny, aby som bol konkrétny, takže tento môj návrh zákona stanovuje pre prezidenta Slovenskej republiky limit 90-tisíc euro na nákup jeho vozidla. Pre predsedu vlády Slovenskej republiky navrhuje limit 60-tisíc eur, pre členov vlády navrhuje limit 48-tisíc eur, pre štátnych tajomníkov, generálnych tajomníkov služobných úradov, ďalších takto najvyšších úradníkov je tam limit 40-tisíc eur. Nebudem, nebudem menovať, tých pozícií je tam veľmi veľa. Potom ďalšia kategória sú povedzme podpredsedovia rôznych ústredných orgánov štátnej správy, generálni tajomníci služobných úradov, ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zasa nebudem, nebudem menovať, ešte možno predsedov krajských súdov spomeniem, kde je teda 35-tisíc eur limit. A potom zasa nižšia kategória 28-tisíc eur a ostatní zamestnanci štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií 22-tisíc eur.
Jednoducho toto musí byť príspevok fakt tej verejnej správy alebo štátnej správy ku nejakému zmysluplnému šetreniu. Samozrejme odpichnem sa trošku aj od slov ministra financií, ktorý, bolo to vôbec nekonkrétne, ale teda sám navrhuje zníženie množstva nakupovaných nových vozidiel ako jedno z konsolidačných opatrení bez akéhokoľvek vyčíslenia, ale mohol by sa akoby týmto inšpirovať. Jedna vec je, ak chce sa skutočne šetriť a potrebuje, veď ten štát sám, veď chcete, chcete miliardu ušetriť aj na výdavkoch, tak sa treba skutočne pozrieť na toto. Nestačí len obmedziť nakupovanie nových. To proste, to stále ešte môže byť taká tá hra, že niekde si do rozpočtu napíšem 3-tisíc nových vozidiel a potom poviem, že kúpim len 1 500, hej, ale vedel som, že potrebujem alebo chcem mať 1 500 nových vozidiel. Takto to proste nemôže fungovať. Jasne musí minister zadefinovať maximálne limity a potom tá debata musí byť skutočne o tom, že o koľko sa zníži počet vozidiel používaných verejnej správy. Toto je to. Ak chcete proste dať na stôl nejaké skutočné šetrenie, tak treba povedať, že štát má toľkoto prevádzkovaných vozidiel a za rok ich proste bude mať, ja neviem, o nejaký počet nižší, normálne, že reálne že nižší, hej. A ušetrí sa na tom, že sa nejaké predajú, ušetrí sa na tom, že teda nebudú sa nejaké servisovať, že sa nebude toľko jazdiť. Toto sú jediné reálne možnosti šetrenia, ako sa takéto dá urobiť. Limitovať sumy a limitovať množstvá, znižovať sumy, znižovať množstvá. Nijak inak neušetríte. Akože napísať to, že štát nebude kupovať zbytočne nové vozidlá, keď to trochu parafrázujem, tak to pevne verím, že nekupoval ani doteraz, hej, že sa asi kupovalo len vozidlo, ktoré potrebuje štát. No ale akože, bohužiaľ, za á, to takto nebolo a, za bé, proste treba sa pozerať na to, na čo máme. To je to skákanie do výšky, pokiaľ doskočíme. To je to prikrývanie sa perinou, na akú máme. To je ten, toto je jedno z takýchto opatrení, ktoré by tu mali byť vo väčšom množstve, ako šetriť.
Takže ak najbližšie bude ktokoľvek nám, páni z koalície, hovoriť, že nemáme konkrétne opatrenia, že s ničím neprichádzame, ale prichádzame, len nemohlo by to byť tak, že nás počúva nula členov koalície z SNS, nula členov koalície zo Strany vidieka, či jak sa volajú, nula členov z HLAS-u a traja ctení kolegovia, pardon, štyria, piati kolegovia zo SMER-u, hej, proste päť koaličných poslancov počúva. Vďakabohu aspoň za to, ale tá realita je takáto.
Takže ešte raz, navrhujeme obmedzenie ceny limuzín a veľmi sa uchádzam o podporu. V podstate to ide z línii toho, čo chcete. Chcete šetriť, chcete míňať menej na strane štátu. Tento návrh všetko spĺňa. Podľa mňa sú tam nastavené tie sumy okej, dokonca ešte poviem, že som tam dal aj limit, on tam bol v zákone aj doteraz, že keď je to vozidlo ekologické, to znamená buď hybrid alebo elektrické, že teda môže byť tá suma zvýšená. Ja to tam ponechávam, ale aj to som znížil, ten svet sa nejak vyvíja, tak doteraz tam bolo, myslím, že 50-percentné navýšenie, ja som tam nechal 25-percentné. Čiže ale ešte stále je tu ešte aj navýšenie pri nejakej ekologickosti. Samozrejme, tá debata o tom proste môže byť inde, ale to teraz jednoducho neriešme. Riešim to, že je to návrh, ktorý vie byť uvedený do praxe, je zmysluplný, tie sumy sú zmysluplné. Takže budem veľmi sa čudovať, ak to proste nebude podporené. Je to úplne v súlade s tým, čo deklaruje aj koalícia, že chce robiť, a myslím si, že v opozícii máme v tom jasno takisto.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem navrhovateľovi. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, pán predsedujúci.
Marián, plne podporujeme tento návrh. Aj my sme za to, aby sa znížili limity na cenu nákupu nových vozidiel pre predstaviteľov vlády, pre pána prezidenta. A myslím, že ste málo ambiciózni v tej doložke, lebo ty si hovoril, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani to nemá žiadne sociálne vplyvy. Ja si myslím, že kľudne môžte vyznačiť pozitívne vplyvy, pretože keby táto vláda ukázala, že v čase konsolidácie sú ochotní znížiť svoj luxus, ktorý si zatiaľ dopriali, tak by to malo veľmi pozitívne vplyvy aj na podnikateľské prostredie, aj sociálne vplyvy. Pretože ľudia, ktorí sa musia skladať dnes na ten luxus, by mali aspoň pocit nejako spolupatričnosti, že tá vláda šetrí aj na sebe a nielen na ľuďoch.
A druhá poznámka, že dnes sme v období, keď vláda povedala, že teda bude šetriť 1,3 mld. na sebe že vraj. Ale stále nemáme konkrétne opatrenie, nič. Čiže toto opozičný návrh je vlastne ešte ďalej ako samotná vláda. Že už konkrétne návrhy vám dávame, ako by ste na sebe šetriť mohli, nech sa páči, v hlasovaní zajtra o jedenástej môžte ukázať, ako to myslíte vážne s tým šetrením na sebe, či budete šetriť iba na úradníkoch, alebo ste ochotní šetriť aj na čelných predstaviteľoch ministerstiev, šetriť na pánovi prezidentovi, šetriť na luxuse, ktorý ste si zatiaľ dopriali. A ak to spravíte, tak to bude mať podľa mňa pozitívne vplyvy aj na podnikateľov, ktorých budete zdierať budúci rok, aj na bežných ľudí na Slovensku. Pretože táto dilema, či si vôbec môžem dovoliť nejaké auto a akú sumu vôbec zvládnem, tak pred touto dilemou bude stáť každá jedna rodina budúci rok. Tak by bolo fér, keby si túto dilemu postavila pred seba aj vláda, že teda dobre, nebudeme sa voziť na najdrahších luxusných autách bez limitov, ale si tie limity nejak znížime a sme ochotní nejak prispieť aj my tým, že sa vzdáme svojho luxusu.
Ďakujem za tento návrh, podporíme ho.

Reagovať chce pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Veľmi si to vážim a úplne súhlasím s tým, čo si, Janko, povedal. Ja ešte len ukážem na jeden ďalší aspekt, čo s tým súvisí, že dosť často chodím do Česka. Počet húkajúcich vozidiel akože v Prahe, však tiež sú tam všetky štátne orgány, je podstatne nižší ako tu na Slovensku. Rovnaký pocit mám z Viedne, motal som sa teraz dva dni po Tokiu, proste tam okrem sanitiek nehúkalo nič iné. Ale ja verím, že to nemám len tú skúsenosť, že chodím dennodenne po diaľnici, mňa než prídem od Trnavy po Bratislavu, tak ma predbehne častokrát štyri-päť takých húkajúcich luxusných čiernych vozidiel. Posledne som teraz ráno 8.55 h púšťal ministra, ktorý tu mal vystupovať, tak isto pod majákmi. Hurá, proste toto je normálne že slovenský folklór, slovenský folklór, tu každý, kto sa dostal troška vyššie, má pocit, že potrebuje mať najväčšie auto na svete, najsilnejšie majáky, najsilnejší zvuk a proste nech mu všetci idú z cesty a pustia ho, lebo len on ide do práce a všetci ostatní asi idú sa len zabávať, že vrátane podnikateľov, ktorí už si budú môcť odpísať len polovicu dépeháčky, lebo pravda, keď má malý podnikateľ len jedno vozidlo, tak už teraz vlastne on sa na polovicu zabáva a len na polovicu pracuje. Aj toto sa ukazuje, že s akou ignoranciou vlastne sa pozerajú tvorcovia aktuálnych zákonov na bežných ľudí a na tých tvorcov hodnôt, ktorých inak všetci potrebujeme, aj keď je ten pohľad na svet sociálnodemokratický. Na tvorcov hodnôt by sme mali pozerať, či sme vpravo, vľavo, liberálni, progresívni, akýkoľvek, proste rovnako. Všetci ich potrebujeme a všetci by sme im mali vytvárať dobré podmienky.
Ešte raz ďakujem.