39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Tak môžem pozdraviť nového pána predsedajúceho, dobrý deň, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takisto máme tu prvé čítanie teda zákona o dorovnávacej dani. Skúsim chvíľu vystúpiť. No, zasa ono to má viacero pohľadov, hej, že jedna vec je, okej, harmonizujme dane. Nejaké dane treba platiť, to je samozrejmé proste, štát dane potrebuje, a teda, áno, veľké firmy majú schopnosti sa tým daniam akože, nechcem povedať, že vyhýbať, ale hľadať tie cesty, že kde sú tie daňové pravidlá výhodnejšie, a teda tam sa snažia zdaňovať.
A z tohto vlastne vyplývajú dva pohľady, že jeden ten pohľad, ten môj je, že toto je teraz nejaká forma, nazvime to, daňového kartelu, hej, že sa teda únia dohoduje na nejakej minimálnej sadzbe a teraz že či je to dobré, alebo zlé, hej? A tých pohľadov je viacej a ja som presvedčený, že z pohľadu tých veľkých ekonomík, tých silných ekonomík proste je to akoby dobré, lebo pre nich sa zvyšuje miera istoty, že tie veľké firmy proste nejakú daň zaplatia a zaplatia ju teda aj v tých veľkých krajinách, no.
Teraz otázka znie, že ako je to pre krajiny ako Slovensko, hej? My nikdy nebudeme mať veľký trh, nebudeme mať veľa, veľa obyvateľov, nebudeme mať ani veľa nejakých veľkých silných spoločností a že teda že či takýto daňový kartel je pre nás dobre, lebo zle. No, samozrejme, záleží to od toho, ak budeme robiť dane že 30- a 35 % sadzby, tak je to akože celé zle. Ale tá šanca malých krajín, hej, môžme to akokoľvek volať daňové predátorstvo, čokoľvek, však môže to mať aj negatívne konotácie, je práve v tom, že jednoducho nájsť si nejakú konkurenčnú výhodu. Hovorím, my nikdy nebudeme mať proste veľký trh a z toho vyplývajúce výhody z rozsahu v akejkoľvek. Proste my by sme mali mať tú šancu robiť napríklad skutočne nižšie dane, robiť to, čo robilo roky Írsko, hej, že lákalo na veľmi zaujímavé daňové pravidlá na nízke sadzby tie najväčšie svetové firmya že sa im to darí, je fakt, hej? To Írsko, proste tam fakt že zdaňujú, zasa sa môžme baviť, či je to dobré, alebo zlé, ale veď akože pozerajme sa že na Írsko a pozerajme sa na Slovensko. 38-2
Mňa v prvom rade zaujíma to, že keby pri nižšej sadzbe čím viacej firiem zaplatilo dane na Slovensku, hej? Už to by bolo dobré.
No, čiže to Írsko má, to by možno, nieže možno, však, samozrejme, minister financií to vie, má úplne opačné problémy ako Slovensko. Írsko má dnes tak vysoké príjmy rozpočtu, že ich, že má tak veľký prebytok, že normálne rozmýšľa, že čo s tými peniazmi. Tak rozmýšľajú, ako tie peniaze dostupné investovať, aby to teda, samozrejme, urobili dobre a aby zároveň nerozbili trh. Lebo keby ich napadlo, jak napadne teda veľa iných krajín, však hoďme to všetko ako výdavky, kúpme si občanov, kúpme si hlasy, no tak pri tých ich príjmoch proste by sa vlastne rozbili ten vnútorný trh, zvýšili by infláciu a viac by, samozrejme, poškodili, ako pomohli, hej?
Takže aj vďaka agresívnym daňovým pravidlám Írsko je skutočne krajina, ktorá rieši aleže úplne opačné problémy ako my, lebo my máme teda veľký deficit, oni majú veľký prebytok, hej? No táto, tento zákon bojuje práve proti akoby takýmto pravidlám. Hovorím, môžme sa baviť, čo je z toho dobré, čo je z toho zlé a ono ten pohľad je iný, či ste Francúzsko, alebo Slovensko a som presvedčený, že Slovensku to, bohužiaľ, zasa skôr nepomôže, ako pomôže. A v podstate to akože vnímajú, samozrejme, aj predkladatelia, pretože teda keď sa na to pozriem, tak v tabuľke vplyvov je uvedený negatívny vplyv na slovenský rozpočet. Negatívny, hej? Proste tento zákon nám neprinesie, že tu teda niekto niečo viacej zdaní a dá nám niečo, proste nie, hej? Takže ten vplyv bude negatívny, a zároveň to, je tam písané, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No, to mi je tiež nie úplne jasné, že teda ako to je a že prečo to teda nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, asi by to nejaký vplyv mať malo, tak možno sa pýtam. A teda, samozrejme, ideálne ale by bolo, že už teda keď nám to neprinesie žiadne dodatočné financie do rozpočtu, tak aspoň ten zákon by sakra mal mať že pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, hej? Nech to teda prinesie aspoň niečo, vyššiu aktivitu a potom raz možno vyššie príjmy, hej? Takže to je akoby tá jedna vec, ktorú teda čítam priamo v zákone. No a teda otázka znie, však ideálne keby to vedelo mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale to už sa potom už pomaly posúvame ku konsolidačnému balíčku a týmto veciam. Takže toto som chcel.
Sme v prvom čítaní, kde sa teda bavíme tak o takom tom duchu a všeobecnosti, tak som si dovolil vlastne takto akoby zapolemizovať. A áno, aj v súvislosti vlastne s tým konsolidačným balíčkom, ku ktorému sa veľmi relatívne rýchlo blížime, že teda tie pohľady vedia byť iné, že sa možno dá inšpirovať fakt skôr Írskom, alebo napr. aj Maďarskom, len to teda musí byť pri dani z príjmu, hej, nie pri dépeháčke. A proste dá sa inšpirovať aj inými krajinami, len teda treba si vyberať tie správne príklady, nie také tie čerešničky, ale ktoré vlastne sú takým tým opačným, opačným spôsobom.
Vždy, vždy by sme mali robiť všetko pre to, keď tu sedíme, keď tu prijímame zákony, fakt pozerať na tri veci. Nová forma by mala byť jednoduchšia, ako tá stará. Proste nie pridať nové regulácie, ale skôr nejaké zrušiť, hej? Zároveň by každý ten zákon, ktorý tu máme, fakt že každý, mal mať ideálne že pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Proste práve preto, aby sme každým tým krokom, akože tu tých zákonov neprijímame málo, skôr budovali tú konkurencieschopnosť Slovenska, než ju erodovali, hej? A takisto samozrejme, ten tretí pohľad je, že by sme mali robiť zákony, ktoré skôr šetria verejné financie, prinášajú menej nákladov než opak, že vytvárajú nové povinnosti, ono to súvisí s tou reguláciou, samozrejme, teda než že vytvárajú nové, nové a nové výdavky, hej? Takže toto by sme mali sledovať a aj o tomto je trošku tento zákon.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Vyhlasujem túto možnosť za ukončenú a súčasne aj vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ešte sa chce vyjadriť k stanovisku pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister.

Ja len dve vety, aby sme si ujasnili. Toto nezavádza tú pätnásťpercentnú daň, lebo to už bolo zavedené, ale to asi sa chápeme. A jedná sa hlavne o aplikačné spresnenia, štandardizované formuláre na výmenu informácií a tam sú nejaké náklady okolo toho, takže moji kolegovia vám na toto, samozrejme, zodpovedia. Ale ja súhlasím s tým, že Európska únia by sa mala debyrokratizovať a zjednodušovať a všetky veci, veľa sa o tom rozpráva v rámci Európskej únie a málo sa o tom hovorí. A tie transpozície, ktoré prídu, tlačia nás, samozrejme, časovo, musíme ich transponovať, aby sme neboli za to zase postihovaní. Niekedy, bohužiaľ, sú niektoré veci, ktoré nie sú úplne ideálne, mohli byť oveľa jednoduchšie, s tým súhlasím.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 957. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1002.
Nech sa páči, pán minister Kamenický, uveďte tento vládny návrh zákona.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 957.)

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo do samotného návrhu. Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravuje a rozširuje režim vedenia centrálnej evidencie poplatkov. V súčasnosti je podstatná časť úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov realizovaných prostredníctvom služby eKolok, ktorú zabezpečuje Slovenská pošta, cez ktorú to v podstate preteká potom do štátnej pokladnice. Zámerom ministerstva financií je rozšírenie centrálnej evidencie poplatkov aj priamo na štátnu pokladnicu, to znamená, že poplatky bude možné platiť v duálnom režime, čiže jeden režim je cez štátnu pokladnicu priamo a druhý režim je cez Slovenskú poštu. Tie technikálie potom, samozrejme, moji kolegovia vysvetlia. V strednodobom horizonte sa podľa spracovanej štúdie realizovateľnosti očakávajú významné úspory na strane výdavkov štátu približne vo výške 3 mil. ročne.
Takže asi toľko a ďakujem pekne, ak teda podporíte návrh tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Plevíkovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, toto je fakt veľmi zaujímavý zákon a ja sa chvíľku pri ňom teda pristavím.
Áno, je to teda zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a tak ďalej. No, v prvom rade tuto sa ozaj že dá zasa trošku chváliť, hej?
Dá sa chváliť to, že sa skutočne zvyšuje miera slobody. Doteraz sa teda dali poplatky, a tieto, všetky tieto veci, platiť teda na Slovenskej pošte, čo bola jedna možnosť, hej? Tá forma, samozrejme, teda bola, aká bola, eKolok a takto. A teraz teda sa prináša ďalšia možnosť cez teda štátnu pokladnicu a, samozrejme, že toto treba len a len pochváliť, hej? To je ďalšia z vecí. Proste ak prijímame zákon, mal by dať ľuďom viacej slobody, nie viacej regulácií, takže super, toto je výborné.
A zároveň, a zasa už budem pozerať na ten konsolidačný balíček, toto je presne zákon, ako by sa tie zákony mali robiť, hej? Ide to štandardným legislatívnym procesom so všetkými krokmi, ktoré obsahuje. Všetci, samozrejme, dotknutí a ono sa to nezdá, tuto je tých dotknutých strán relatívne veľa, hej, lebo tie poplatky sa platia proste v rôznych oblastiach, tak mali tú svoju možnosť pripomienky vzniesť, skontrolovať ten text, proste tie navrhované spôsoby, postupy a jednoducho mali možnosť sa vyjadriť. A ja, samozrejme, navrhovateľ zákona po tomto to riešil, čiže ja to tu pekne prečítam:
"Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v termíne od 25. marca 2025 do 14. apríla 2025, v rámci ktorého bolo vznesených 86 pripomienok." Dámy a páni, jedna vlastne oblasť - platenie poplatkov, hej, 86 pripomienok bolo vznesených, z toho 12 zásadných. "Zásadné pripomienky si uplatnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale napríklad aj Klub 500. Všetky zásadné pripomienky boli prerokované v rámci rozporových konaní, ktoré sa konali od 21. mája 2025 do 29. mája 2025. Rozpory boli odstránené, materiál sa predkladá bez rozporov." Čiže pozrite sa, takto nejak by to malo byť. Toto je jedna jediná oblasť, keď to úplne skrátim, výber poplatkov za služby štátu, hej, takto úplne jednoducho. Osemdesiatšesť pripomienok, hej? Ten zákon zas nemá 300 strán. Proste takto to je. Aj ten najväčší odborník, proste keď sa to robí, vždy sa tam stane nejaká chyba, ale však to je to najmenej, ale hlavne ten nejaký postup, ktorý vie byť lepší, vie narážať na nejaký iný zákon, čokoľvek. Toto odlaďovanie zákonov, tieto medzirezortné pripomienkové konania, následne teda tie rozporká, to všetko je že extrémne, extrémne dôležité.
No a teraz ja sa pozriem už na ten konsolidačný balíček, kde sa mení, teraz neviem z hlavy, koľko zákonov, no veľa, hej? Veď to sú desiatky strán textu a odôvodnenie má, neviem, či má 200 strán náhodou. Fakt si myslíme, že v takom rozsiahlom texte, ktorý sa baví o povedzme cca 1 mld., hej, možno viac a je tam teda kopa kopa zmien, že či teda je to všetko tak dokonalé, že to musí a môže ísť teda v skrátenom legislatívnom konaní a takto (rečník lúskol prstami) to bude na prvú šupu všetko fungovať, hej?
Toto, prosím, toto si, toto si uvedomme, že takto sa zákony robia, ako tento čo sem prišiel, hej? A ja budem pokračovať, lebo kopa tých vecí má presahy aj teda nad Slovensko, hej, a napríklad aj tieto poplatky. A teda zasa teda citujem z predkladacej správy: "Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie podľa čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka na základe čl. 127 ods. 4 a čl. 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vydala svoje stanovisko." Čiže vidíte to, ešte aj takto to vie byť dôležité. Ja som presvedčený, že aj v tom konsolidačnom balíčku by bolo fajn, keby sa na to možno pozrel aj niekto takto celoeurópsky, hej? Takže fakt toto takto sa to robí. To, čo tu budeme mať za chvíľu, tak sa to nerobí. 46-2
No a teraz ešte ďalšia vec, už keď teda spomínam tú Európsku centrálnu banku, tak idem pochváliť aj ju, pretože pozrela sa na to skutočne z pohľadu ochrany hotovosti, hej, a to je podľa mňa citlivá téma. Pamätám si aj z minulého volebného obdobia, kde teda strana SMER bola tá, ktorá podporovala aj to, čo ja hovorím, že tá hotovosť je dôležitá, treba ju chrániť a treba sa o ňu starať. Takže fakt sa mi páči, že tá Európska centrálna banka vydala akože dosť teda košaté stanovisko, kde teda skutočne sa venuje, venuje akoby tej hotovosti, a teda obmedzeniam týkajúcich sa jej prijímania, takže fajn, fajn a teda, samozrejme, zasa dala nejaké stanovisko. To stanovisko malo, ja neviem, cca 10 bodov, ono je, krásne je to fakt uvedené cca 10 bodov, nemám ich spočítané, dobre, je ich menej o niečo, asi päť alebo šesť. Takže skutočne Európska centrálna banka vydala stanovisko a zasa predkladatelia proste išli absolútne správne. Zobrali si stanovisko Európskej centrálnej banky, pozreli sa naňho a vysporiadali sa s ním. Boli tam nejaké pripomienky, nejaké otázky, vysporiadali sa s ním. Normálne teda ku každej tej otázke Európskej centrálnej banky tu proste niečo nielenže napísali, ale napríklad aj upravili, hej? Doteraz bol ten limit uhradenia poplatku v hotovosti, bol do sumy 300 eur, hej, na orgáne verejnej moci cez technické zariadenie prevádzkovateľa systému. To boli tie, tie kiosky, kde sa teda dali dať tie bankovky, hej? No a zmenilo sa to, že teraz už je to 500. Úplne správne. Je tu nejaká inflácia proste a jednoducho ľudia stále majú hotovosť a aj tí Švédi prišli k tomu, že keď už 92 % všetkých operácií bolo bezhotovostných, že zistili, že jednoducho tých 8 % je tak dôležitých, že sami prestali riešiť to vytláčanie hotovosti z toho bežného života, zistili, že jednoducho je potrebné.
Čiže aj tuto Európska centrálna banka dala pripomienky, predkladateľ si ich prečítal, pozrel sa na ne a skutočne niektoré tie veci upravil, hej? Tak teraz po novom sa teda už bude, bude dať do 500 eur akoby platiť v tých kioskoch. A proste potom, samozrejme, je tu, je tu kopu ďalších vecí, kde teda, kde teda sa to dá riešiť, možnože to by som akože z toho stanoviska ministerstva financií prečítal, hej? Takže teraz vlastne po novom teda tá úhrada v hotovosti bude umožnená týmito platobnými kanálmi, čiže teda bude to, bude to cez technické zariadenia prevádzkovateľa systému alebo teda aj cez technické zariadenie štátnej pošty. No proste cez tú poštu alebo aj cez štátnu pokladnicu po novom, a teda cez hotovostný kiosk alebo hotovostný automat, alebo cez hotovostnú priehradku úradu, ak je teda zriadená v danom úrade. Priama platba v hotovosti bude možná, možná teda aj na pobočke Slovenskej pošty a potom je, samozrejme, platba v hotovosti poštovou poukážkou v sume do 15-tisíc eur, a to teda je akoby možné, možné vždy, hej? No a potom je hotovostný vklad na účet prevádzkovateľa systému v banke v sume do 15-tisíc eur.
No, nepodstatné, hovorím, podstatné je to, že ako sa k tomuto ministerstvo financií postavilo, ako sa to celé, ako sa to celé zúradovalo a že ako to jednoducho funguje. Fakt sa mi pekne páči proste, aj to odôvodnili to zvýšenie na 500, uvedené zvýšenie reflektuje všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro toho júna 2025. Pekne tu, skutočne majú tu analýzu, fakt v tom, v tej predkladacej správe je analýza, čo nás stojí vyberanie hotovosti v tých kioskoch, čo to proste prinesie, čo to ušetrí. Fakt akože tu je krásne vidieť, jak sa všetko dá, keď sa chce. Proste že fakt že klobúk dolu. Zasa to len porovnám s tým, čo predkladá konsolidačný balíček, kde sa takto len, neviem, koho to napadlo, pri tých mikroživnostníkoch, že mu teda treba napáliť 131 eur sociálnych odvodov, pričom zarábať môže do 750 eur mesačne, tak vlastne že tam nejaká analýza nebola treba. Normálne že máme ľudí, máme skupinu ľudí, máme proste ľudí, ktorí to vedia robiť, máme tu zákon, kde je to normálne, že na jednotku všetko napísané, vysvetlené, zanalyzované, upravené, prijaté, prenesené, proste bez rozporov. Normálne v stave, že aj keby som hneď chcel byť proti, tak nemám jediný dôvod povedať, že prečo, hej? Proste fakt tu vieme mať perfektne pripravený zákon a potom tu vieme mať to, čo tu príde za chvíľu za obrovské peniaze s obrovským dopadom a bez analýz, a narýchlo, a bez pripomienok.
No, prosím, toto som chcel hlavne poukázať na ten obrovský rozpor, a pritom vieme, vidím tam ľudí z MF (ministerstva financií), ja to, znova na nich pozerám, vieme to, dá sa to, len teda by to bolo dobré používať vždy, nielen keď sa to nejak hodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.