3. schôdza

Ďakujem, pán predseda vlády. Druhá otázka, ktorú položil pán poslanec Ondrej Dostál, znie:
„Budete aj v tomto volebnom období pokračovať v neblahej praxi, že vám poslanci strany SMER – SD budú na hodine otázok klásť servilné otázky a brániť tak tomu, aby ste museli odpovedať na otázku opozičným poslancom?"

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Samozrejme, máte právo sa spýtať, na čo máte chuť. Tri a pol roka, pán poslanec, ste tu krágľovali demokraciu a právny štát. A vy ste k tomu tiež svojou osobnou účasťou prispievali. Tak sa pýtam, prečo, ak vám to vadí, ste neprijali novelizáciu príslušného zákona, v tomto prípade rokovacieho poriadku Národnej rady, a prečo ste nezakázali vládnym poslancom klásť otázky predsedovi vlády Slovenskej republiky. Všetci, ako tu sedíte, ste si rovní. Je tu iba jeden primus inter pares, a to je predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ja preto, ak dovolíte, pán poslanec, určite nebudem nikomu zakazovať ani z radov opozičných poslancov, ani z radov poslancov za vládnu koalíciu, aby využili oprávnenie, ktoré majú podľa zákona o rokovacom poriadku, a položili otázku predsedovi vlády. Takže nebudeme nikomu brániť a určite nepôjdeme ani do žiadnej zmeny zákona, na ktorú by ste možno mali chuť teraz vy. Určite by ste boli radi, keby bolo napísané v rokovacom poriadku, že len opozícia a nikto iný takúto otázku postaviť nemôže.

Ďakujem, pán predseda vlády. Evidujem, že pán poslanec Dostál chcel položiť doplňujúcu otázku.

Ďakujem, pán premiér. Ale teda neodpovedali ste mi celkom, lebo to nebolo, že vy ste niekomu bránili. Tá situácia v minulých volebných obdobiach bola taká, že otázky na premiéra masovo kládli poslanci SMER-u. Kládli v postate tie isté otázky, alebo s drobnými obmenami. Boli do servilné otázky, kde sa vás pýtali, že ako hodnotíte ďalší úspech, ktorý dosiahla vláda, aké máte zážitky z cesty do Sobraniec, kde bolo výjazdové zasadnutie vlády. A keďže 20-30 otázok od smeráckych poslancov smeruje na predsedu vlády, no tak potom nepríde na tie, na tie opozičné. A ak náhodou sú vyžrebované tie opozičné, tak pán premiér má neodkladné povinnosti. Ja sa to pýtam preto, lebo vy ste komunikačne veľmi zdatný. Ja mám voči vám milión výhrad, ale, ale vy ste schopný reagovať na otázky, však aj táto diskusia to potvrdzuje, čiže podľa mňa vy tú barličku od koaličných poslancov nepotrebujete. A teda mohli by ste umožniť opozícii, aby vám kládla aj nepríjemné otázky. A nepochybujem o tom, že dokážete na ne odpovedať spôsobom, ktorý vás aj vašich poslancov, aj vašich voličov uspokojí a trošku sa nejako priblížime k tým štandardným pomerom, že nebudete tu iba hovoriť o úspechoch vašej vlády v odpovediach na vašich vládnych poslancov. Ďakujem.

Pán premiér, chcete odpovedať na otázku?

Áno, ďakujem pekne. Hovoriť o štandardnom prostredí po tom, čo ste tu tri a pol roka predvádzali, je pre mňa veľmi, veľmi ťažké. Pán poslanec, dohodnime sa. Nikto nebude brániť opozícii, aby masovo a servilne sa obracala na predsedu vlády Slovenskej republiky. Pomery sú 79 : 71. Čo vám bráni? Urobte si poradu v stredu ráno a dajte toľko otázok, koľko len chcete. Masových, servilných, neservilných, nemasových, aké len chcete. Ja budem pripravený odpovedať. Ale nikto z nás predsa nemôže brániť poslancom vládnej koalície, aby postavili otázky. Tak je postavený zákon, tak buď zákon platí pre všetkých, alebo platí len pre vás. Chápem, teraz ste v opozícii, by ste boli radi, keby platil iba pre vás. Ale to jednoducho nejde. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tretiu otázku, ktorú položil pán poslanec Dostál, znie:
„Je mimoriadne nezvyčajné, aby sa medzi spojencami v rámci EÚ dialo to, čo realizuje aktuálne Maďarsko voči Slovensku, keď podľa viacerých zdrojov Maďarsko posiela na Slovensko nezvyčajne vysoký počet spravodajských dôstojníkov pod diplomatickým krytím. Slovenská kontrarozviedka údajne identifikovala týchto špiónov, z ktorých mnohí sú vysokými predstaviteľmi maďarského veľvyslanectva alebo iných maďarských štátnych inštitúcií v Bratislave. Ak by Maďarsko nebolo členom EÚ a NATO, mnohí diplomati by nedostali potrebné povolenie na svoju činnosť. Mieni Slovenská republika na túto nezvyčajnú situáciu reagovať?"
Pán premiér, nedám vám už slovo, pretože uplynulo 15 minút (Reakcia predsedu vlády: „Škoda."), ktoré ste, na ktoré ste mali priestor odpovedať na tieto otázky.
Takže budeme pokračovať (reakcia z pléna), pardon? V zmysle rokovacieho poriadku dostanete na svoju otázku písomnú odpoveď od pána predsedu vlády. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na položené otázky.
Prvá otázka, nezvyčajne, je opäť od pána poslanca Ondreja Dostála na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a znie:
„Prečo ste si pred rozhodnutím o vydaní personálnych rozkazov, ktorými boli dňa 27. 10. ´23 dočasne pozbavení výkonu štátnej služby príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin, Róbert Magula, Branislav Dunčko, a pred vydaním organizačného opatrenia ministra vnútra č. 21 zo dňa 26. 10. ´23 a personálneho rozkazu č. 432 zo dňa 27. 10. ´23 týkajúcich sa 1. viceprezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky Branka Kišša, nevyžiadali súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti?"
Poprosím, pán minister, o odpoveď na otázku, ktorú položil pán poslanec Dostál.

Pán predsedajúci, ak dovolíte, ja by som pánovi Dostálovi rád odpovedal súhrnnou odpoveďou aj na otázku č. 4. Tak ak by ste ju mohli prečítať, aby aj vážené plénum vedelo, o akú otázku ide.

Otázka č. 4 pána poslanca Dostála je:
„Prečo ste pri vydávaní personálnych rozkazov, ktorými boli dňa 27. 10. ´23 dočasne pozbavení výkonu štátnej služby príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin, Róbert Magula a Branislav Dunčko, a pri vydaní organizačného opatrenia ministra vnútra č. 21 zo dňa 26. 10. ´23 a personálneho rozkazu č. 432 zo dňa 27. 10. ´23 týkajúcich sa 1. viceprezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky Branka Kišša, nerešpektovali zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti?"
Môžte odpovedať, pán minister.

Ďakujem pekne. Takže, vážený pán poslanec, keďže obidve otázky sme zhrnuli do jednej odpovede, tá bude trošku obšírnejšia. Verím, že mi čas umožní dať vám kompletné vysvetlenie.
Predovšetkým si treba hneď na úvod zdôrazniť, že všetky úkony vykonávané v týchto veciach nemajú žiaden súvis s oznámeniami uskutočnenými oznamovateľmi podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Zo znenia ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne vyplýva, že ide o ustanovenie obligatórne a nie fakultatívne. Podozrenie zo spáchania trestnej činnosti u označených oznamovateľov bezprostredne a jednoznačne súvisí s ich služobným zaradením, resp. s výkonom činnosti vyplývajúcich im z popisov ich služobnej činnosti. Označení oznamovatelia na základe tohto mali byť dočasne pozbavení výkonu štátnej služby bezprostredne po tom, ako ich nadriadenému boli doručené vykonateľné uznesenia o vznesení obvinenia vydané podľa Trestného poriadku a Trestného zákona. To vy určite ako právnik veľmi dobre viete.
Prijatie tohto personálneho opatrenia dočasnej povahy vo vzťahu k označeným oznamovateľom bolo a je závislé len na existencii vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia vydaného v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona. Trvá až do doby právoplatného skončenia trestného stíhania a je tak nezávislé od vôle príslušného nadriadeného. Prijatie personálneho opatrenia voči označeným oznamovateľom formou dočasnej povahy, a to dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, nemá žiadny priamy ani nepriamy súvis so skutočnosťami, ktoré títo oznamovatelia uviedli vo svojich oznámeniach podľa zákona o ochrane oznamovateľov.
Ako som už uviedol, jediným podkladom pre prijatie personálneho opatrenia dočasnej povahy, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, je existencia vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia voči označeným oznamovateľom, ktoré do dňa vydania a doručenia personálnych rozkazov označeným oznamovateľom, ktorými boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby, neboli zrušené, sú stále trestne stíhaní. Aj to veľmi dobre viete, pán poslanec Dostál aj ďalší.
Zároveň upriamujem pozornosť na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, podľa ktorého: „Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia oznamovateľa."
Práve zo samotného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že úkon podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe spadá do, pod úkony, na ktoré sa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov ne-vy-ža-du-je súhlas úradu. V konečnom dôsledku nejde o klasický pracovnoprávny úkon, ako je to u bežných zamestnancov, ale ide tu o rozhodnutie preskúmateľné v rámci odvolacieho konania plneného v súlade so zákonom o štátnej službe a následne v rámci správneho súdnictva. Aj to veľmi dobre viete.
V legislatívnom odkaze 5 v rámci § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov samotný tento zákon uvádza demonštratívny, nie taxatívny výpočet, pri ktorých považuje výnimku danú v § 7 ods. 1 za splnenú. V rámci tohto výpočtu sa uvádza okrem iného aj § 66 zákona č. 55/2007 Z. z. podľa § 66 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z., citujem opäť: Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej služby, mimo činnej štátnej služby, pardon, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. V tomto prípade je zrejmé, že na uplatnenie postupu podľa § 66 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. je nutné splnenie dvoch podmienok. Po prvé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, prosím vás, musím vás prerušiť, pretože uplynulo päť minút, na ktoré máte nárok odpovedať na položenú otázku. Evidujem, že pán poslanec Dostál má záujem položiť doplňujúcu otázku, takže mu dáme teraz priestor.

Šutaj Eštok, Matúš, minister vnútra SR
Ale keďže odpovedám na dve otázky, ne, ne, neplatí v tomto prípade limit desaťminútový?