46. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 25. novembra 2025 návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky povinnostiam vlády Slovenskej republiky vyplývajúcich z ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 1121). A na môj návrh hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie v znení predloženom navrhovateľmi. Z celkového počtu 12 poslancov výbor pre financie a rozpočet bolo prítomných 9 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 1 poslanec bol proti a 5 poslanci sa hlasovania zdržali. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Tak dobré ráno ešte raz všetkým. Kolegyne, kolegova, pán predsedajúci. Som rád, že sa môžme aspoň porozprávať o tomto dôležitom ústavnom zákone takto v pléne na našu iniciatívu aj našu, aj kolegov zo SaS-ky. Samozrejme radšej by som bol, keby tu bol minister a túto diskusiu viedol s nami, pretože sa ho to bytostne týka za ten zvýšený plat pár tisíc eur ročne, ktoré, ktoré si pridali, by sa mohol teda unúvať no ale tak aspoň, aspoň my opozícia si môžme povedať tuto čo sa patrí k tomuto bodu. Paradoxne samozrejme je, že všetci ministri si zvýšili platy napriek tomu, že dlhová brzda jednou zo sankcií kvôli vysokému dlhu zakazuje zvyšovanie platov, no ale kreatívci v politbyre koalície teda vymysleli ako na to, zvýšili si takzvané paušálne náhrady opäť a ešte aby toho nebolo málo, tak vybraný minister hovorí, že vlastne došlo k zvyšovaniu daní, tak si musia zvýšiť aj oni, oni plat. Tak to ma pobavilo ešte, ešte naviac. No samotný tento ústavný zákon prečo je dôležitý. Pretože stanovuje limit na to, aby sme nedosiahli príliš vysoký dlh, aby sme sa nevybrali tou už často spomínanou gréckou cestou a teda nespôsobili ešte väčšie ekonomické problémy, ktoré, ktorý teda môže smerovať až ku kolapsu ako zažili napríklad v Grécku, ale aj v mnohých krajinách inde na svete. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť takémuto, takémuto nárastu dlhu, ktorý by bol teda neprimeraný vzhľadom na, vzhľadom na našu krajinu, na našu ekonomiku. N o ale tieto sankčné pásma vláda ignoruje. Po dvoch rokoch 22. novembra 25´vypršala dvojročná výnimka pre štvrtú vládu Roberta Fica a Slovensko sa tak nachádza v tom najvyššom sankčnom pásme, teda presahuje dlh 60 % a na základe tohto ústava prikazuje vláde požiadať parlament o dôveru, o vyslovenie dôvery. Nie je to hlasovanie o nedôvere ako, ako býva, býva, keď niekto požiada o nedôveru ministrovi, ale naopak hlasovanie o dôvere. To znamená, že vy všetci by ste mali povedať, že naďalej dôverujete tejto vláde a túto možnosť ste mali dostať podľa ústavy, ale zatiaľ ste nedostali. No a vláda to neurobila, my sme podali podanie na Ústavný súd, ktoré Ústavný súd prijal a teraz o ňom, o ňom koná. To rozhodnutie ešte, ešte nie je, ale teda nejaké bude. No ale to nič nemení na tom, že dnes teda sa nachádzame v stave, kedy si vlastne nie som istý, či sme demokratická krajina, pretože máme tu vládu, ktorá porušujem ústavu a je v podstate teda nelegitímna a nemá, nemá dôveru na základe týchto článkov ústavného zákona, respektíve ústavy. No a viete, že tuto sa, vy sta tuná nemôžte vyhovárať na, na nejakú sabotáž ústavného zákona, na gruzínsky prevrat Sorosa, Ódora, Matoviča, Hegera a neviem ešte koho v rámci svojich prejavov uvádzate, že za niečo môžu len, len nie vy. Ale ten zákon vznikol v roku 2011 a hlasovali zaňho aj poslanci SMER-u. Dokonca myslím, že aj poslanec Fico a vôbec viacerí vy čo teda práve teraz tu nie ste, ale ináč, ináč v parlamente ste. Mnohí ste hlasovali za to, že toto sú pravidlá, podľa ktorých sa chcete správať a dnes ich, dnes ich porušujete. No a ako som povedal, že porušiť ústavu je pomerne zásadná vec, aj keď teda vy ste si už dovolili všeličo, ale toto je, toto je vyšší level. No ale ja by som sa pomenoval možno v tejto druhej časti takým ekonomickým dôvodom prečo táto vláda nemá legitimitu alebo teda dôveru a už mala dávno skončiť. A keď som si to včera pripravoval, tak som si narátal tri, štyri, päť, takých, takých šesť základných dôvodov, aj keď samozrejme mnohé sa dajú rozviesť, ale, ale zhrnul som to do šiestich bodov. Prvým je celá zbabraná konsolidácia. Po troch kolách uťahovania opaskov, po troch rokoch konsolidácie ste vlastne nedosiahli nič. Zobrali ste peniaze ľuďom, dali ich prevažne sebe alebo potom spálili niekde zbytočným míňaním alebo neefektivitou a výsledok je, že nedosiahli ste ani nižší deficit a naopak dlh rastie rekordne, narástol rýchlejšie za, za tých dva a pol roka ako za všetkých kríz a predchádzajúcich vlád vami spomínaných Heger, Matovič, Ódor. Vy ste dosiahli najvyšší dlh. Najvyšší nárast za tých dva a pol roka a zároveň najvyšší dlh v histórii našej krajiny. Takto konsolidácia teda nevyzerá. Druhý dôvod je rast cien. Vy ste teda sľubovali na billboardoch lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, lepšiu životnú úroveň. No výsledok je, že máme najvyššiu infláciu v celej eurozóne za najvyšší rast cien a samozrejme, že medzi rastúcimi položkami sú aj potraviny, ktoré sa ste sa chvíľu pokúšali svojou PR aktivitou teda presvedčiť ľudí, že to tak nie je. Keď už, už fakt sa nenájde v krajine bločik, ktorý by ukazoval, že niečo je lacnejšie, ako, ako bolo pred rokom, tak už táto kampaň prestala. No ale takto je to samozrejme aj o mnohých ďalších položkách. Bývanie, energie, vôbec akékoľvek nákupy, ktoré ľudia potrebujú urobiť. No a priznám sa, myslím, to bolo v pondelok alebo utorok ma pobavilo, ako prišiel ekonomický mág premiér Fico s novým nápadom, že pre ľudí teda Slovákov bude benzín lacnejší ako pre tankujúcich zo zahraničia. No tak to by som teda pogratuloval k tomuto nápadu a pripomenulo mi to tú analógiu, že respektíve toto sa samozrejme urobiť nedá technicky, pretože ako zabezpečíte, že pre jedného zákazníka bude, bude benzín lacnejší, pre druhého drahší. To by som fakt chcel vedieť, ako sa, ako sa toto dá vôbec, vôbec realizovať. Samozrejme to naráža na, na európsku legislatívu, ktorá takéto, takéto správanie zakazuje. No ale pripomenulo mi to tú analógiu s Úradom pre oznamovateľov korupcie, kedy už teda ste prišli na to, hovorili sme vám to, ale ste prišli na to, že to musíte už to zrušenie zrušiť, pretože európska ...
=====

legislatívu, ktorá takéto, takéto správanie zakazuje a, no ale pripomenulo mi to tú analógiu s úradom pre oznamovateľov korupcie, kedy ušiel, teda ste prišli na to, hovorili sme vám to, ale ste prišli na to, že to musíte už to zrušenie zrušiť, pretože Európska komisia s tým má problém a prepadli by nám peniaze z plánu obnovy. No tak to sú, to sú také nápady ekonómov zo SMER-u a z tejto koalície.
Tretí dôvod, prečo ste tu už nemali byť, je vôbec samotný dlh, ktorý je najvyšší v histórii našej krajiny. Do konca tohto roka vláda zvýši dlh o 20 miliárd. Na každého, každý jeden občan, aj pracujúci, aj dôchodca, aj batoľa dlhuje o 5-tisíc eur viac, ako to bolo na začiatku tohto volebného obdobia a zatiaľ teda nič nenasvedčuje tomu, že ten rast sa zastaví, už nehovoriac o tom, o tom navýšení v tomto roku.
Štvrtý dôvod sú, teda celé, celé je to okolo zadusenia ekonomickej aktivity, ktorú, ktorú vidíme na akýchkoľvek dátach, ktoré, ktoré sa pozrieme. Už sme viackrát hovorili, že v princípe nie je, nie je týždeň, niekedy ani deň, kedy sa nedozvieme nejakú negatívnu správu o ekonomike. A čo teda obzvlášť bolí, sú všetky tie hromadné prepúšťania, ktoré, ktoré vidíme, v podstate každý týždeň pribúda nejaká firma, Foxconn, Samsung, ECCO, Považský cukor, Beko, tak by som mohol pokračovať. Tých firiem je, tých firiem je mnoho, hromadných prepúšťaní je, je historicky najviac. Je to výrazne, výrazne mimo akejkoľvek, akejkoľvek bežnej aktivity a ten dôvod je, je vaša politika, vaša zbabraná konsolidácia, vaše ekonomické rozhodnutia.
Najnovšie sa opäť, nás pobavil, keby to nebolo také smutné teda, premiér Fico o tom, že vlastne to bol zámer, že vy ste tie štátne sviatky nechali tak, že budú so stopercentným príplatkom, lebo ste chceli pomôcť ekonomike. No tak by som teda poprosil, aby mi niekto vysvetlil, že ako to pomáha ekonomike, keď ste, teraz dáte vlastne pracujúcim stopercentný príplatok, ale, ale dáte ho z vrecka zamestnávateľov, ktorí, ktorí tvoria, ktorí tvoria tú ekonomiku, pomáhajú, pomáhajú zlepšovať aktivitu, vytvárať nové pracovné miesta, ale vy zoberiete, alebo teda prikážete dať, zamestnávateľom zaplatiť nejaký príplatok, ktorý, ktorý ide zamestnancom. A iste, však zamestnanci si zaslúžia lepšie platy, po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica sme na tom pomerne biedne, čo sa týka priemernej mzdy v ekonomike. Ale, ale nie spôsobom, že z jedného vrecka alebo teda niekomu to z vrecka vyberiete a inému dáte. No a že vraj to bol, to bol teda zámer. No tak to by som chcel vidieť, ako sa populistická vláda nechcela niečím pochváliť, ale urobila, urobila to zámerne.
No jednoducho kvôli duseniu ekonomiky a kvôli opatreniam, ktoré ste zaviedli, prichádza, prichádzame ako krajina o pracovné miesta, o prácu pre súčasné kroky tejto vlády príde minimálne 17-tisíc ľudí, vyčíslila to Národná banka Slovenska a dnes to už vidíme aj na štatistikách.
Ďalší dôvod, prečo ste tu už nemali byť, sú všetky vaše korupčné kauzy a vôbec zbytočné míňanie, ktoré, ktoré spôsobujete, ktoré, rozhodnutia, ktoré robíte. A ja, teda my môžeme chodiť opäť každý týždeň na Generálnu prokuratúru podávať, podávať nejaké, nejaké podanie a ja osobne som bol s kolegom Hargašom podať na Generálnu prokuratúru podanie o Slovensko.sk, ktoré teda veľmi šikovne pripravuje minister Migaľ. Je extrémne predražené. Ukázalo sa, že vlastne nevie vysvetliť na ňom nič, tak sme podali návrh na prešetrenie. No a o tých káuz, toto je Slovensko.sk, o tých káuz by bolo opäť dlhý zoznam od slayády Fafokanov cez zbytočné nákupy tryskáčov a Kukurice a mnohých ďalších. Ten zoznam by mohol byť dlhý, jak som vravel.
No a ešte jeden dôvod, prečo by ste tu už nemali byť, je, že nemáte vôbec žiadnu víziu. Už teda tých, tých ilustrácií ako, ako vediete ekonomickú politiku, by sme, by sme mohli ukázať mnoho, ten zrušený štátny sviatok, ako som spomínal, ma celkom pobavil, ako ste sa zabudli pochváliť, teda nepomýlili ste sa, len ste sa nepochválili o tom, ako, ako ste chceli pomôcť ekonomike a stále nerozumiem, ako, ako toto pomáha ekonomike, no ale, ale dobre. Tak on, okrem toho ten ekonomický analfabetizmus pokračuje v tom, že nemáte vôbec žiadne opatrenia, žiadne opatrenia, ktorými by ste pomohli ekonomike, ktorými by ste oživili, oživili rast a zabezpečili, aby sa nestrácali, aby sa tvorili pracovné miesto a nie, nestrácali ako je to, ako je to teraz. Za tri roky ste neušetrili nič. Jediné, čo vidíme, je frontálny útok na, na pracujúcich, na zamestnancov, na ZSČO, na firmy, na malé aj na veľké, jednoducho na všetkých, ktorí, ako sa hovorí, tvoria hodnoty, tak od tých ste vytiahli, dali ste jedine, jedine dôchodcom, zobrali im z jedného vrecka, dali do druhého, všetci ostatní sa majú zaobísť sami, výsledok je zadusená ekonomika, v princípe nulový alebo takmer nulový ekonomický rast, vysoká inflácia, ako som spomínal.
No a tá kombinácia neschopnosti a neochoty šetriť na sebe nás doviedla k takémuto stavu, k takémuto stavu.
No je zjavné, a to som uviedol len ekonomické dôvody. Keď sme tu mali rozpravy o odvolávaní viacerých ďalších ministrov, tak len pri ministrovi vnútra sme mali, sme si napočítali 44 dôvodov, prečo by mal odstúpiť tento jeden minister, a takto by sme mohli pokračovať po členoch vlády. Ja som, ja sa teda v tejto rozprave venujem len tým, len tým ekonomickým dôvodom, prečo by toto plénum nemalo vysloviť dôveru vláde. Ale zároveň táto vláda už, túto vládu už možno ani netreba odvolávať, pretože de facto skončila, lebo dôveru vlastne nemá podľa, podľa ústavného zákona. A už len treba, aby ste si to priznali a pobalila sa z vašich ministerstiev a odišli, odišli do zabudnutia radšej, nie do opozície.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kišš, hovorili ste o tom zvyšovaní si platov členov vlády a zároveň ste teda v inej súvislosti konštatovali, že vláda porušuje ústavu, porušuje ústavný zákon tým, že nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, tak ako je to určuje ústavný zákon. A, ale táto vláda vo všeobecnosti si nerobí ťažkú hlavu s porušovaním ústavy a chcel by som práve na tomto príklade poukázať, že porušením ústavného zákona, prinajmenšom ducha ústavného zákona, možno nie text ústavného zákona, bolo aj to zvýšenie si platov členov vlády, lebo to bolo obídenie ústavného zákona, ktorý hovorí, že v tomto sankčnom pásme majú byť platy členov vlády zmrazené. No a čo urobila vláda? Zvýšila si paušálne náhrady.
Čiže áno, litera zákona nebola nijako porušená, lebo platy členov vlády sú zmrazené, čiže z formálneho hľadiska akoby bolo všetko v poriadku, ale úplne sa tým popiera zmysel toho ústavného zákona, ktorý hovorí, že sú nejaké sankcie v jednotlivých sankčných pásmach a keď sa krajina dostane do nejakého sankčného pásma, tak jednou z tých sankcií je, že sa zmrazia platy členov vlády. A tu sú zmrazené platy členov vlády, ale v realite sú dvojnásobné, ako boli, boli predtým. Je to, je to drobnosť oproti tomu všetkému, čo pácha táto vláda na ekonomike, na ľuďoch, na spravodlivosti, na našej príslušnosti k západnému svetu, ale je to veľmi výstižný a symbolický signál, ktorý vyslala Ficova vláda občanom.

Ďakujem veľmi pekne.
Štefan, mám pocit, že si spochybnil legitimitu vlády a urobil si to jemne. Ja mám pocit, že si to mal urobiť tvrdšie, lebo keď ústava hovorí, že sa má vláda správať tak, že požiada parlament bezodkladne, aby získala dôveru parlamentu, a to nespraví, tak tým pádom proste porušuje ústavu a tým pádom, keď porušuje ústavu, nie je legitímna. Sme v období daňových priznaní a ako k tomu prídu občania alebo firmy, ktoré teraz idú podávať daňové priznania a bezodkladne majú zaplatiť svoje dane. Tiež si to budú vykladať podľa svojho? A tým pádom tie dane nezaplatia? A potom ako budú ministri a premiér si vymáhať tie zvýšené platy, keď na ne nebude, keď skrátka nebude cash flow.
To sú otázky, ktoré kladiem a mám pocit, že sme príliš mäkkí na túto vec. Mám pocit, že by sme oveľa tvrdšie mali vymáhať to, aby vláda predstúpila pred tento parlament, pred občanov, a požiadala si svoju legitimitu potvrdiť, lebo tým pádom proste nemá právo navrhovať zákony, resp. dávať nariadenia, ako to spravila včera s benzínom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja si kladiem otázku, akým vzorom ideme občanom pri dodržiavaní zákonov, keď táto vláda zadlží štát, to vlastne zadlží občanov a namiesto toho, by si splnila svoje zákonné povinnosti, dokonca ktoré vyplývajú z ústavného zákona, a táto vláda to úplne ignoruje. Keď sa posunieme o úroveň nižšiu, tak mi to pripadá, ako keď rodina je zadlžená, má rôzne úvery, a namiesto toho, aby hľadala spôsob, ako to celé splatiť, namiesto toho ešte ide rôznym pochybným spoločnostiam a berie ďalšie a ďalšie úvery, však niekto to zaplatí. Podľa hesla žijeme teraz a tu a čo bude potom, tak nám to je jedno. Presne tak sa správa táto vláda.

Ďakujem pekne za slovo.
Štefan, ono je to v podstate veľmi jednoduché. Teraz ty tu sedíš a ja tu sedím, tuná vlastne býva ten stolček s ústavou a ja vždy pri takýchto veciach, kde je úplne že flagrantné porušenie ústavy, resp. ústavného zákona, vždy mám na pamäti proste, ako tu aj každý koaličný poslanec prvé, čo urobil, prišiel, položil ruku na tú ústavu a povedal, že teda bude podľa nej konať, že ju bude dodržiavať, že, že teda bude sa podľa toho správať. No tá realita je tá, že, bohužiaľ, sa tak, sa tak nesprávajú a presne tak, čo je, čo je toto za príklad? Čo je toto za príklad pre ľudí? No ono to v podstate vo finále ale tento zákon je ekonomický, a teda myslím zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a i keď to euro nás akoby chráni, tak ale aj keď vie vláda pre, pretlačiť to, že nepočúva a nerieši, nedodržiava ústavu, zákony, ono to jednoducho raz tie trhy proste nás dobehnú a raz tie trhy vystavia, vystavia tú, ten účet pre aktuálnu vládu. Takže ja si myslím, že to minimum, čo by vláda mala spraviť pre dôveryhodnosť samej seba, pre dôveryhodnosť dlhopisov, pre dôveryhodnosť krajiny ako-takej, je dodržiavať ústavu, dodržiavať zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ako hovorím, dobehne to aktuálnu vládu.

Dobre, ďakujem pekne všetkým.
Správne, Marián, ako si povedal, že ono nás to už dobieha v skutočnosti a dobehne ešte viac, však ono, ono to tam odteká rôznymi kanálmi, myslím, myslím peniaze a teda preč od nás, teda len, len nie, len nie ľuďom, občanom, teda okrem tých , okrem tých vyvolených, ale teda viacerými spôsobmi a jedným z nich je napríklad to, že financujeme drahý dlh, lebo, lebo takto to manažujete vy.
Ja by som teda aj ocenil nejaké návrhy, ako vlastne zabezpečiť, že vláda bude dodržiavať ústavu okrem toho, že tu máme dnes, dnes túto rozpravu, ktorej sa už teda, sa im po niekoľkých mesiacoch nepodarilo vyhnúť, ale teda zaujímalo by ma, že ako môžme ešte motivovať alebo teda proste posunúť tú debatu tak, aby, aby prišlo na to, na to hlasovanie o dôvere tuto v parlamente. Ja neviem, možno nás môže inšpirovať pán Danko. Minule som videl jeho, jeho tlačovku, bola, bola veľmi autentická, znela až tak, tak opozične, tak možno by nám v tomto vedel, vedel pomôcť, ako vlastne prinútiť vládu, aby, aby sem prišla, aby požiadala o túto dôveru, aby sme mali riadnu debatu o tom, o čom teda tuná dnes rokujeme len v zmysle, v zmysle uznesenia.
No a ešte tak na záver, že...
=====

znela až tak opozične, tak možno by nám v tomto vedel, vedel pomôcť, ako vlastne prinútiť vládu, aby, aby sem prišla, aby požiadala o túto dôveru, aby sme mali riadnu debatu o tom, o čom teda tuná dnes rokujeme len v zmysle, v zmysle uznesenia.
No a ešte tak na záver, že celé to okolo toho bezodkladne a teda tá výnimka vypršala 22. novembra, to bol tuším piatok alebo sobota rovno a oni si hneď v tú sobotu zvolili vládu, akože jeden by si mohol pomyslieť, že vlastne kvôli tomu, ale nie, bolo to kvôli zrušeniu úradu na oznamovateľov. No a teraz akože také zaujímavé, ako sa uzatvára ten kruh. Už zrušili to zrušenie, ale teda ku dôvere o vlády ešte nedošlo.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skúsim, keďže máme spojenú rozpravu, tak skúsim to trošku zasa inak posunúť, aby som sa zbytočne neopakoval, ale jednu vec treba vždy povedať. Skutočne každý jeden poslanec koaličný, opozičný, jeho prvý úkon, keď príde sem do pléna Národnej rady, keď sa stáva poslancom je, že teda položí ruku na Ústavu Slovenskej republiky a teda potvrdí ten sľub, že sa bude riadiť ústavou, že bude dodržiavať zákony Slovenskej republiky a že teda bude pracovať v prospech Slovenskej republiky. Hej? Toto by malo byť pre nás to tá alfa a omega, proste. Jednoducho tá ústava, ústavné zákony, ale koniec koncov všetky zákony, by sme mali v prvom rade dodržiavať my všetci ako tu sedíme, pretože ako to potom funguje ďalej. Aký ten príklad dávame, dávame proste všetkým ostatný občanom. Veď to dodržiavanie zákonov, dodržiavanie ústavy, ústavných zákonov je základ fungovania spoločnosti. No a tá spoločnosť proste presne tak sa rozkladá, rozpadá, nefunguje, keď sa vidí, že proste ani tí, čo by to mali byť prví medzi rovnými a prví dodržiavať ústavu, ústavné zákony, to nerobia.
No a teraz ale tuto sme teda pri zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tu sme skutočne pri ekonomických fundamentoch. Hej? Áno, vláda, koalícia môže presvedčiť svojich voličov, však že vlastne tak niektoré a neni ich málo tých ústavných zákonov alebo ústavy ako takej, že teda ju nebudú dodržiavať, že vlastne to je v poriadku. To celé však vidíme to, že to tak vlastne takto dva a pol roka je, ale tuná to má ešte potom ďalšie následky. Slovensko len tento rok zaplatí za správu dlhu, proste dlhovú službu, len za úroky zaplatí 2 mld. eur. To len, aby to vnímali občania. To je že trinásty dôchodok a štrnásty alebo štrnásty a pätnásty, akokoľvek sú to 2 mld. eur, obrovská suma. A to nekončí. Na budúci rok to bude 2,5 mld., ktoré bude treba vyzberať od občanov alebo si znova požičať a poslať vlastne ako úroky. Hej? To je to menšie číslo. Oproti tomu, samozrejme, si Slovensko tento rok musí požičať ďalších 10 mld. Hej? Či už na teda na splácanie maturujúceho dlhu alebo na deficit, ktorý vytvorí táto vláda aj tento rok a bude to 7 mld. Sedem miliárd, proste. To je strašne, strašne veľa peňazí.
No na budúci rok, lebo toto zasa sa posúva a to teraz vychádzam z rozpočtových čísel, kde sa hovorí o 5,5 % deficite, pre budúci rok to bude možno 12, možno 13 mld., hej? To sú všetko peniaze, ktoré Slovensko nutne si potrebuje požičať, pretože nebudeme schopní splácať náš dlh. No a tu sa vraciam vlastne k tej dôveryhodnosti. Jednoducho keby sme boli že Slovensko a mali sme vlastnú menu, páni, tak dnes ju máme o 20 - 25 % devalvovanú a proste už sa možno vôbec nedokážeme financovať. Jednoducho tie trhy by nás potrestali viacej. Lebo ľudí vláda dokáže ukecať, presvedčiť, marketingovo zmotať, ale jednoducho tí investori, ktorí investujú do toho nášho dlhu, tak tí sa, samozrejme, na to pozerajú úplne inak, lebo do toho dávajú svoje peniaze. Dobre, Slovensko má euro, to nás chráni, vďaka Bohu, že aktuálna vláda nerobí menovú politiku, ale takisto nás to jedného dňa dobehne. A dobre Štefan povedal, keď reagoval na moju faktickú, nie, že jedného dňa, ono nás to už dobieha. Ono nás to už dobieha a keby to vláda chcela vidieť, keby chcela vidieť ďalší z tých výkričníkov, tak sa dnes pozre, čo ľudia povedali vláde. Myslím, že zajtra je termín a teda 20., je termín na ukončenie predaja vlastne dlhopisov pre ľudí. To je tá 500-miliónová emisia dlhopisov, ktoré si môže kúpiť bežný občan, hej? V dvoch formách - dvojročné a štvorročné. A jednoducho tie nie sú vypredané. Nejaké do 10 mil. tých dvojročných nie je predaných a 90 mil. tých štvorročných. Toto keby vláda a poslanci ste vnímali, to znamená, že Slovensko si potrebuje požičať 500 mil., ale investori, v tomto prípade vlastní občania, povedali, že my vám už neverím, my jednoducho nemáme o tie dlhopisy záujem. A áno. A jednoducho, ale dobre, povedzme, že je to 500 mil. z tej 10-miliardovej potreby, hej? Zvyšok teda budú inštitucionálni investori - banky. Ale toto je zasa ďalšia správa. Čiže



=====