49. schôdza

Pán poslanec, ja ďakujem za záujem, ja si myslím, že budem mať priestor práve po skončení hodiny otázok, keď budete prerokovávať túto správu a budem ju predkladať, aby som vám odpovedal aj na iné otázky. Ale ďakujem za váš záujem.

Ďakujem, pán minister. Ďalšou v poradí bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyni Hanuliakovej na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Kaliňáka. Otázka znie:
„Vážený pán minister a podpredseda vlády, firmy obranného priemyslu sa roky sťažujú na prebyrokratizovaný systém vývozných licencií. Prečo im nepomôžete zrušením licencií v rámci EÚ? Ministerstvo zahraničných vecí je proti, vy tiež?"
Nech sa páči.

Sa ospravedlňujem. Ja som si dokonca poznámky urobil, pani poslankyňa.
Poďme cestovať v čase chvíľu a vrátime sa približne dva roky dozadu, kedy tento parlament rokoval o zmene zákona, kedy sme zrušili veto ministerstva zahraničných vecí a zodpovednosť sme preniesli na ministerstvo obrany, ktoré dostalo do vienka z pohľadu programového vyhlásenia vlády celú vlastne tú tému finálneho odobrovania alebo neodobrovania záujmov Slovenskej republiky v oblasti vývozu zbraní a, samozrejme, certifikačnou autoritou je ministerstvo hospodárstva, ktoré na konci dňa tú licenciu vydáva. Ja osobne som pochopiteľne za liberalizáciu, ale treba zvážiť, že je to naozaj senzitívny typ obchodu. Napriek tomu, že sme podľa mňa naplnili v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády, kedy sme chceli zabezpečiť zvýšenie ekonomického rastu Slovenskej republiky, a preto sme podporou, masívnou podporou, si myslím, začali zvyšovať naše kapacity, ale aj rokovania v zahraničí o to, aby o naše produkty bol čo najväčší záujem. To v podstate za posledné dva roky zabezpečilo niekoľkonásobné zvýšenie výroby, niekoľkonásobné zvýšenie vývozu všetkých produktov obranného priemyslu. V podstate sa dá povedať, že za uplynulý rok to už dosahovalo 2 % HDP, čo je obrovský nárast oproti nejakým desatinám spred dvoch rokov.
Čiže v tomto prípade môžme to považovať za určite veľmi pozitívny fakt, ale vyskytli sa aj témy, kedy vy ste vo svojej otázke dávali možno, že však skúsme v rámci európskych štátov urobiť nejaké menej byrokratické alebo nelicenčné dokonca konanie, tam vzniká problém z toho, že bežne si človek predstaví pod výrobkom obranného priemyslu predovšetkým, dajme tomu, muníciu, v tej sme najsilnejší, patríme medzi špičku svetovú, tak si predstavte tú muníciu. Ale v samotnej munícii môžete dosiahnuť tzv. end-user certificate, to znamená nejaký certifikát konečného užívateľa, ale u časti toho muničného komplexu už to neplatí. Čiže v tom, v čom my sme ešte aj relatívne silní, je napríklad plnenie projektilov. Samotný projektil ešte nie je úplne hotový, celý ten komplex tej munície. Zapaľovače, ktoré sú veľmi komplikovaná technológia, pretože určujú, kedy a ako ten samotný projektil vybuchne. A to už sú súčasti. Aby sme zrušili licenčné konanie, stalo by sa jednoduché, že ak my nechceme vyvážať do niektorých konkrétnych krajín, stačí, že nejaká iná európska krajina si to objedná u nás a potom to prepošle hocikam inam bez kontroly, ktorú už tam žiadnu kontrolu nemáme. Čiže je to trochu komplikovanejší proces. A my si myslíme, že je možné niečo ešte odstrániť, predovšetkým na úrovni ministerstva zahraničných vecí, o tom rokujeme s pánom ministrom. To je vlastne taká, možno trošku prebyrokratizovaný prístup v tom, že my dostaneme certifikát konečného užívateľa a my ho ideme preverovať, či je pravý. Čiže je to niečo také, ako keď vy cestujete s pasom do krajiny, ktorá, dostane doňho víza, napríklad do Spojených štátov, keď cestujete na víza, že nepôjdete na ESTU, ale máte diplomatický pas a možno už v ňom máte víza do Spojených štátov, a teraz vy prídete na hranicu do Spojených štátov, víza na rozdiel od ESTY vás oprávňujú na vstup do Spojených štátov, čiže by vás ten imigračný úrad nemal odmietnuť, ale on by sa rozhodol, že ja neviem, či to je originál, ja si overím, či tento, tá nálepka, tie víza boli vydané ambasádou v Bratislave. A to sa dnes deje. A to určite odstrániť chceme, čo skráti nejakú lehotu, predovšetkým do krajín, kde máme šancu naše produkty umiestniť. Konečný užívateľ v rámci západnej Európy, samozrejme, nakupujú aj niektoré naše výrobky, ale dohodnime sa, že Nemecko alebo Francúzsko väčšinu tých výrobkov, čo produkujeme my, produkuje a tak vlastne im konkurujeme na ostatných trhoch. My sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou trhov, ktoré kedysi obsadzovala Ruská federácia alebo Sovietsky zväz, aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán minister. Je doplňujúca otázka.
Pani poslankyňa, nech sa páči, váš čas na otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tak iste viete, že ja sa nevenujem tejto téme, aj keď teda nevedeli ste teda, že kto som, ale ak môžem teda doplňujúcu otázku. Tak ja mám taký pocit, ako keby si teda v tejto téme nedôverujeme v rámci Európskej únie, keďže tie licencie sťažujú aj našim firmám v rámci Európskej únie ten vývoz a toto je vlastne aj podstata tej otázky, ktorá bola aj v tej pôvodnej, že prečo je teda aj ministerstvo zahraničných vecí proti, ale teda, že aký máte vy na to názor, že či by sa to v rámci Európskej únie teda mohlo zjednodušiť, aby tie firmy nemali také dlhé procesy oproti iným členským krajinám, ktoré teda očividne budú môcť zjednodušovať tie procesy v rámci Európskej únie.

Nech sa páči, čas na odpoveď.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, nie je to o tom, len ja si nespojím meno s tvárou, prepáčte, ja tvár poznám, samozrejme, len meno, keďže ja aj zo súkromia také meno poznám, takže som si to nevedel úplne vybaviť, takže sa ospravedlňujem.
Ale, čo je podstatnejšie, že to nie je úplne o nedôvere, ale o tom, že obranný priemysel nie je klasickou sériovou výrobou ako autá. To znamená, že máte autá na sklade alebo máte na sklade akýkoľvek výrobok a jednoducho licencia vám bráni k tomu, aby ste ho mohli vyviezť. V tomto prípade platí, že po uzatvorení zmluvy väčšinou dodávka nie je za týždeň, ani za dva, ale za rok, preto to až taký problém nebýva. Čo je problém, je, keď vlastne ten proces trvá rok, rok a pol. To je to, čo som vám spomínal, že s čím nesúhlasím, to je spätné overovanie certifikátov konečného užívateľa alebo nedôvera k certifikátom konečného užívateľa. Tam vnímam problém. To ale nie je problém európskych krajín. V prípade Európy platia prísne pravidlá na pohyb materiálu, ktorý je vojenský. To znamená, vojenským materiálom je napríklad aj nákladné auto obyčajné, ako si vymyslím Tatra 815 VVN, čo poznáte, častokrát sme ho dávali hasičom, a to auto musí byť pod licenciou, pretože má niektoré špecifické opatrenia, ktoré sa považujú za vojenský materiál podľa európskej smernice. Čiže môže byť, že úpravou európskej smernice môžme niektorý materiál z toho vytiahnuť a to sú firmy, ktoré, dajme tomu, produkujú výrobky, ktoré v zásade sú buď duálneho použitia, alebo nie sú priamo výbušninou, tak to nazvem, nie sú priamo smrtiacou zbraňou a tam by to určite mohlo byť efektívnejšie. Čo sa týka ostatných, riešime každý problém, kedy sa firma na nás obráti. V zásade zväz obranného priemyslu na Slovensku je našou partnerskou organizáciou, s ktorou komunikujeme vlastne na dennej báze o všetkých problémoch jednotlivých uchádzačov o licencie. A rovnako si myslím, že aj ministerstvo hospodárstva je relatívne flexibilné v tom, akým spôsobom postupuje.
Takže určite urobíme ešte jedno kolečko s ministerstvom zahraničných vecí v súvislosti s tým spätným overovaním tých certifikátov konečného užívateľa, aby sme ešte zvýšili možnosť úspechu našich firiem, pretože každá desatina percenta rastu hospodárskeho je pre nás momentálne veľmi dôležitá.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády.
Ďalšou otázkou, ktorá je vyžrebovaná do poradia, je otázka pani poslankyni Bajo Holečkovej na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Samuela Migaľa, znie:
„Prečo ste doteraz neprijali rozhodnutie o zmrazení paušálnych náhrad členov vlády a budete hlasovať za ich zmrazenie? Obzvlášť ako minister to asi bola chyba financií v časoch (správne: Obzvlášť ako minister financií v časoch, pozn. red.) konsolidácie."
Nech sa páči, pán minister, na odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku. Musím povedať, že mňa vždy poteší, keď sa v rámci hodiny otázok dozviem, že som bol pri tých všetkých povinnostiach už menovaný aj za ministra financií. Je to síce novinka, o ktorej som doteraz nevedel, ale beriem to z vašej strany ako prejav dôvery. Len pre poriadok, tak som minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a to ale neznamená, že, teda znamená to, že rozhodovanie o paušálnych náhradách nepatrí do mojej kompetencie. To ale neznamená, že by som sa vyhýbal tejto téme a rád vám na to odpoviem, ale naozaj aj keby som prijal akékoľvek ja rozhodnutie, tak to asi by znamenalo, ako sa zvýši alebo zníži hladina v Dunaji, ktorý tade preteká, aj keď, keď je vysoká, tak minister Taraba sa teší, pretože Vodohospodárska výstavba vtedy zarába viac peňazí a to ide pekne do štátneho rozpočtu pre našich občanov.
Ocenil by som však, keby v tejto téme bolo naozaj viac pragmatizmu ako populizmu, pretože v tejto debate by sme sa mohli naozaj posunúť niekde inde a nielen baviť sa ohľadom symbolických nejakých súm, ale aby sme sa bavili o konkrétnych riešeniach, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí na Slovensku. Mňa veľmi mrzí, že vaša filozofia je skôr taká ruská, viete, nechcete, aby sa ľudia mali lepšie, ale chcete, aby sa iní mali horšie. A je úplne jedno, že ani po zamrazení náhrad nebudú ministri, ani Migaľ, ani Kaliňák, ani Tomáš, ani nikto v tejto sále, ani vy, pani Holečková, nebude trieť biedu, vás to však nezaujíma, že vďaka čomu budú ľudia na Slovensku žiť lepšie. Ja sa sústreďujem práve naopak na to, aby sa ostatní mali lepšie, aj preto robíme všetko preto na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby do slovenských regiónov prúdili milióny eur. Len za moje pôsobenie za rok na ministerstve MIRRI sme podstatne zvýšili čerpanie eurofondov z nejakých 4 %, dnes je to viac ako 15 %, a to nie je konečné číslo, pretože to číslo sa bude zvyšovať. Zachránili sme 700 miliónov eur, ktoré hrozili vďaka nekompetentnému nastaveniu tohto celého programu Slovenska, ktoré sme, ktoré hrozili, že vrátime do Bruselu. No a zároveň chystáme nové programové obdobie, ale takisto robíme všetko preto, aby nám neušiel vlak s umelou inteligenciou, čiže snažíme sa naozaj robiť všetko.
A musím vám naozaj úprimne povedať, že všetky moje paušálne náhrady, ktoré dostávam, miniem na Slovensku. Miniem ich napríklad na ubytovanie, keďže cestujem pravidelne po regiónoch a podporujem takto napríklad hotelové zariadenia, v ktorých bývam, keď pracovne navštevujem regióny, mestá, obce po celom Slovensku. A ja by som od vás, pani poslankyňa, ako členky pravicovej strany naozaj čakal, že prídete s lepším riešením pre slovenské financie, ako je zmrazenie paušálnych náhrad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pani poslankyni Bajo Holečkovej, nech sa páči.