4. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko zhrnúť túto rozpravu aj zrekapitulovať tie dôvody, pre ktoré žiadame vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, a povedať, že tie dôvody neboli vyvrátené nikým z rečníkov koalície.
A teda mrzí ma, že ani v závere tu pán minister nie je, ale asi si na to budeme musieť zvyknúť.
Počuli sme toho veľa v rozprave, najmä teda zo strany koalície sme počuli veľa toho istého, dlhé reči, opakovanie toho, čo sa dialo alebo čo si oni myslia, že sa dialo posledné tri roky alebo dlhšie, a podľa mňa je dobré v tomto momente sa trochu oprostiť od, od tej histórie nedávnej, oprostiť sa od tých aktérov a od tých vzájomných vzťahov a od tej politiky a od tých póz, ktoré tu zaznievali, a povedať si, že čo sa vlastne udialo po nástupe ministra vnútra a prečo tu vlastne dnes stojíme a prečo sme tú schôdzu zvolali.
Keď sa, keď sa to ohlodá na kosť, ten argument, a keď si pozrieme, že čo pán minister vnútra urobil v prvých dňoch, a teraz je jedno, že je to táto vláda, alebo jedno je, že to v tomto mo... v časovom momente alebo že to je na Slovensku, povedzme si, čo sa stalo. Mini... nastúpil nový minister vnútra a v prvých dňoch vo funkcii, v prvých krokoch, ktoré urobil, v podstate vyštval z Policajného zboru vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali korupčné kauzy jeho politických spojencov, jeho politických partnerov. Toto by v normálnej demokracii nikdy nemohlo prejsť.
A keď sa súdy mu postavili proti, tak sa začal vyhrážať trestným stíhaním a disciplinárnym stíhaním súdu. Keby ste nič viac o tom nevedeli, tak toto by malo stačiť. Ale, samozrejme, v tejto schôdzi sme sa toho dozvedeli oveľa viac, ale bol by som rád, aby sme toto vždy pamätali, že akýkoľvek minister z akejkoľvek strany nemôže v prvých dňoch svojej funkcie jednoducho a ešte k tomu aj nezákonne odvolať ľudí, ktorí vyšetrujú jeho politických spojencov. Nikde v európskej demokracii by toto nemohlo prejsť.
Povedzme si, o čom teda táto schôdza mala byť a o čom nemala byť. Nemala byť o esemeskách, nemala byť o zápisoch alebo o odpočutých nahrávkach, nemala byť ani o čurillovcoch, nemala byť o tom, čo polícia robila alebo nerobila posledné tri roky, nemala byť o pomste, mala byť o tom, čo minister vnútra robil posledné tri týždne. A my máme tú výhodu v niečom, ako Progresívne Slovensko a ja, že sme tu neboli v tomto parlamente tri roky a my sa na to, čo minister vnútra robí, pozeráme očami tých, ktorí, ktorí sú dnes v opozícii voči nemu, a hodnotíme jeho prvé kroky vo funkcii, a preto sme podali ten návrh na vyslovenie nedôvery.
Lebo to malo byť o tom, že obišiel zákon, že nepožiadal o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov, hoci mal, že hulvátskym spôsobom vyhodil policajného prezidenta a že následne, keď mu súdy nevyhoveli, tak sa vyhrážal. A ešte to potom ešte aj zdupľoval, to už počas tejto schôdze, keď podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale zrejme teda aj proti úradníkom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, namiesto toho, aby konal v zmysle zákona od začiatku a sa na nich obrátil s tým, že či môže týchto policajtov postaviť mimo službu, alebo nemôže.
Ale viete, keď sa tu hovorilo toľko, a špeciálne z radov, z radov koalície a pán Gašpar bol v tom, bol v tom rekordér, čítal všetky tie prepisy a hovoril o tých čurillovcoch, čo všetko, do čoho všetkého sa zaplietli, ako všetko, ako, ako plánovali hon na vtedajšiu opozíciu, ako exekvovali, tak potom sa ale malo hovoriť aj o tej minulosti, s ktorou sú spätí smeráci.
A mohli sme tu aj my čítať tých 40 rozsudkov proti predstaviteľom vtedajšieho režimu, tých ľudí z finančnej správy, policajtov, oligarchov. Ale my sme to nechceli robiť, lebo sme chceli, aby to bolo o tomto ministrovi vnútra a o jeho krokoch. Ale viete, ja tým, že nie som ani bývalý poslanec, nebol som tu, nie som ani odborník na trestné právo, mnoho z tých príbehov, ktoré tu koalícia, pán Gašpar alebo aj pán Fico a pán Šutaj Eštok rozprávali, ja som tie príbehy nepoznal, asi nečítam tie správne médiá. Ale ja keďže nie som odborník na trestné právo, tak sa pozriem, že ako rozhodovali súdy. A podľa toho sa budem riadiť a podľa toho budem aj hodnotiť minulosť, ako rozhodovali nezávislé súdy.
No a faktom je, že neexistuje rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré by potvrdzovalo to, čo vraví SMER, HLAS a SNS. Neexistuje rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré by potvrdzovalo všetky tie reči o nejakom sprisahaní a hone na politikov SMER-u. Ak mi jedno ukážete, tak budem ticho. Ale neexistuje žiadne. Existujú rôzne, rôznym spôsobom získané prepisy, existujú vaše domnienky a áno, existujú rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré tu boli spomínané, o tom, že niekto bol neprávom vzatý do kolúznej väzby, možno tam bol, boli porušené jeho ľudské práva, veď to je v poriadku. To iba dokazuje, že na Slovensku máme právny štát, že existujú rozhodnutia súdu, Ústavného súdu, ale aj iných sudcov, ktorí rozhodli v prospech tých obvinených. No to iba dokazuje, že sa môžme spoľahnúť na náš systém súdnictva a na náš právny štát.
Veď boli situácie aj v tej, aj v tej kauze Rozuzlenie, páni kolegovia, kde predsa tých obvinených nevzal súd do väzby, tak ako to žiadal polícia a generálna prokuratú... teda špeciálna prokuratúra. No to len dokazuje, že sa máme na čo spoľahnúť. No ale žiadny z tých nezávislých súdov v našom právnom štáte nepovedal, že čurillovci konali na nejakú politickú objednávku, že tam bolo nejaké sprisahanie voči SMER-u. Naopak, jediný súd, už to tu bolo povedané, ktorý o čurillovcoch rozhodoval, ich nielenže uznal, že neboli väznení zákonne, ale, ale aj povedal, že ich stíhanie je neodôvodnené, čo, mimochodom, minister teda opomenul v tom svojom, v tom svojom personálnom rozkaze.
Čiže keď sa pôjdeme baviť o minulosti, opierajme sa o to, čo rozhodli súdy, lebo tie, keď im dôverujeme, a vy im dôverujete, lebo sa na ne odvolávate, tak podľa nich by sme si mali dať skladať ten príbeh toho, čo sa stalo. Alebo ak chceme, lebo tiež to tu zaznelo, podľa nezávislého hodnotenia Európskej komisie viacerí kolegovia z koalície nás a mňa osobne obviňovali, že kde ste boli posledné tri roky, však ste boli v Bruseli, mali ste sa sťažovať na to, že sú porušované ľudské práva na Slovensku, že ste mali ísť na Európsku komisiu. No áno, Európska komisia každý rok vydáva správu, kde hodnotí právny štát v 27 krajinách Európskej únie. Robí to bez akéhokoľvek politického vplyvu. A, mimochodom, ja som bol ten v Európskom parlamente, kto presadil, aby sa tieto správy robili každoročne, aby sa robil tento monitoring. A nič z toho, čo tu zaznelo zo strany SMER alebo HLAS, alebo ministra vnútra, alebo premiéra Fica, nič z toho sa v tých analýzach a v tom hodnotení Európskej komisie nenachádza. Tak buď je Európska komisia tiež zaujatá a tiež ide na ruku Lipšicovi alebo čurillovcom, alebo Hamranovi, alebo jednoducho sa ten príbeh tak nestal, ako ho vy popisujete. Ani súdy to nehovoria a ani nezávislá inštitúcia, ktorá podľa rovnakých kritérií hodnotí 27 štátov a právny štát dvadsiatich siedmich štátov, nič také neskonštatovala. Nehovorila o tom, že sa tu masívne porušujú ľudské práva. Nehovorila o tom, že to tu je jak v 50. rokoch, jak ste vraveli vy.
Ja som tu počul aj obvinenie, že pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerka spravodlivosti, že údajne môže za nejakú, za nejakú smrť niekoho. No keby to tak bolo, tak snáď sa to niekde objaví, snáď o tom nejaký súd rozhodne, snáď by sa to objavilo v správach Európskej komisie, keby to bolo, keby to bolo tak, ako vravíte.
Čiže keď premiér tuto, ja som tu sedel a premiér tu mal také reči o tom, že pozor na slovo pomsta, a rozprával tu príbeh advokáta, ktorý, úprimne, ja som nepoznal, asi, vravím, nečítam tie správne médiá. A keď hovoril, že dávajte si pozor na slovo pomsta, tak ja by som sa ho spýtal, že čo to znamená, pán premiér, že keď minister vnútra prvé dni vo svojom úrade vyhodí vyšetrovateľov, ktorí si iba robili svoju prácu, tak to nie je pomsta, že čo by ste považovali za pomstu, keby im rovno teda podpálili tie autá. Alebo keby ste teraz opozíciu odvolali, mňa chce odvolať z pozície podpredsedu Národnej rady, kolegov z predsedov výborov, že teda to by bola tá pomsta? Že majú byť teraz vďační koalícia vláde, že sa nemstia agresívnejšie a surovejšie? Lebo to, čo pán minister vnútra spravil, bola pomsta, bola odveta a už iba to, že sa snažil obísť ten zákon na ochranu oznamovateľov, je toho najlepším dôkazom. Veď ako tu hovorili kolegovia z opozície, a hovorila to, myslím, pani poslankyňa Števulová, veď ten zákon a ochrana oznamovateľov je práve preto, aby sa nadriadení nemohli mstiť, aby nemohli svoje rozhodnutia robiť s motiváciou odvety, čo je presne to, čo urobil minister Šutaj Eštok na objednávku strany SMER a strany Roberta Fica.
A je asi každému jasné, že dnes tento návrh neprejde, že väčšina ministra podrží, ale budeme v tom pokračovať a vidíme v tom zmysel. Myslím, že je povinnosť nás ako opozície, keď vidíme porušovanie zákona, obchádzanie zákona, vyhrážanie sa sudcom, šikanovanie policajtov, tak jednoducho je našou povinnosťou takýto návrh podať, aj keď možno neuspeje. A budeme to robiť aj naďalej, ak sa minister Šutaj Eštok rozhodne skutočne ísť touto cestou, a vyzerá aj z jeho vystúpení je to jasné, že sa rozhodol ísť touto cestou, ísť cestou odvety a cestou pomsty, a my to budeme robiť znovu.
A pokiaľ, ale to už je iba naozaj taká poznámka pod čiarou k pánovi poslancovi Galkovi, ktorý, ktorý vo svojej, vo svojom vystúpení spomenul aj mňa, tak viete, pán poslanec, my sme ako Progresívne Slovensko mohli toto celé urobiť sami, mali sme... máme 32 poslancov, mohli sme zvolať mimoriadnu schôdzu bez zvyšku opozície, mohli sme to urobiť s ďalšími našimi dvoma opozičnými partnermi, lebo tak snáď všetci vedia, nemusím to zopakovať, že my a hnutie OĽANO alebo SLOVENSKO naozaj máme odlišný politický štýl. Chceli sme to urobiť preto, aby opozícia konala jednotne, aby aj všetci opoziční predstavitelia, ktorí chcú vystúpiť, dostali čo najskôr v rozprave priestor vystúpiť, tak som konal aj ja.
Ale vidím, že o jednotu opozície tu nie je až taký veľký záujem, čo je v poriadku, beriem to na vedomie a zariadime sa podľa toho. Ale už bez ohľadu na to, či spoločne alebo či samostatne, budeme pokračovať v kontrole tejto vlády. A špeciálne v otázkach, ktoré sa týkajú právneho štátu a spravodlivosti, lebo hoci teraz minister Šutaj Eštok zrejme zostane vo svojej funkcii, tie prvé tri týždne naznačujú, že jeho konanie, jeho pôsobenie bude čoraz väčším ohrozením právneho štátu. Keď teda toto pán premiér Fico nepovažuje za pomstu, tak, bohužiaľ, obávam sa, že môžme, že sa môžme tešiť na niečo, na niečo oveľa, oveľa zlovestnejšie, oveľa horšie, a my tu vždy budeme, aby sme to pripomínali.
Takže vás, dámy a páni, v tomto závere poprosím zahlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády a poprosím vás aj, ak by neprešiel, byť naďalej pozorní a v strehu a v prípade, ak to bude potrebné, obávam sa, že to bude potrebné, aby sme sa tu zase takto zišli znovu a poukázali na to, čo sa deje, aby aj všetci, aj verejnosť vedeli, že toto sa v demokracii nemôže prepiecť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Toto bolo záverečné stanovisko navrhovateľa pána podpredseda Šimečku. Teraz sa pýtam pána spravodajcu, či chce vyjadriť ešte k rozprave stanovisko.
Nech sa páči, pán spravodajca a pán poslanec Tibor Gašpar, máte slovo.

Prajem všetkým ešte raz pekný deň, s ktorými som sa ešte nestretol. Počúval som, aj keď nie tu priamo v pléne, záverečné vystúpenia v rámci rozpravy a zaujali ma niektoré slová predsedu najsilnejšej opozičnej strany a podpredsedu parlamentu pána Šimečku, ale najskôr by som sa pokúsil zhrnúť tú rozpravu, ktorá sa tu viedla tri dni v podstate a ktorá prinášala vecné vystúpenia, hodnotenia, bola to z niektorých, od niektorých poslancov diskusia, ktorá sa dala počúvať a ktorá prinášala možno aj poznanie o tom, že sa dá na niektoré veci pozerať inak.
Boli tu aj vystúpenia, ktoré boli plné vulgarizmov. Boli tu vystúpenia, ktoré urážali osobnú, by som povedal, integritu a česť mnohých ľudí a porušovali zásady prezumpcie neviny. No a potom tu boli vystúpenia, v ktorých sa objavovalo množstvo poloprávd, klamstiev a lží a ktoré mali pôsobiť na možno občanov, ktorí pozerajú tento cirkus niekedy, a nie rokovanie Národnej rady, podprahovo, a mali ponúkať, samozrejme, informácie, ktoré nesúladia s objektívnou realitou.
Mňa z vystúpenia, posledného vystúpenia pána podpredsedu parlamentu zaujalo to, že sa tu opakovalo neustále slovo pomsta, že to všetko a celé to konanie ministra vnútra je pomstou na najpoctivejších vyšetrovateľov, najčestnejších policajtov NAKY, ktorí sa snažia o očistu spoločnosti v súlade so zákonom a v súlade so všetkými etickými a morálnymi hodnotami, aké by mali policajti vyznávať, a riadiť sa nimi, no a potom druhý moment, ktorý zvýrazňoval, že minister vnútra Šutaj Eštok pracuje na objednávku Roberta Fica, objednávku predsedu vlády.
No tak toto považujem jedno z tvrdení alebo jedno z vystúpení, ktoré teda skutočne je mimo realitu, pretože ja mám za to, že minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok je svojprávna osoba, ktorá sa vie riadiť vlastnými rozhodnutiami a má svoje vzdelanie príslušné a svoje životné skúsenosti. Ak predseda vlády komentuje niektoré rozhodnutia a hodnotí ich, to neznamená, že minister vnútra koná na jeho objednávku.
Strana SMER, za ktorú som tu aj ja, dlhodobo kritizujeme stav, akým spôsobom sa zneužívalo trestné konanie v politickom súboji. Pomenovávame to pomerne veľmi konkrétne a cez konkrétne dôkazy. To znamená, chceme povedať, že ak niekto tvrdí, že Slovensko má a je fungujúci právny štát vo všetkých svojich oblastiach, tak ja tvrdím a myslím si, že predstavujem aj stanovisko strany SMER, že to tak nie je. Minimálne v niektorých inštitúciách, ako je časť vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, hovorím zámerne časť, pretože sa to nevzťahuje na všetkých kolegov z Národnej kriminálnej agentúry, nechcem nad nimi vytvárať obraz kolektívnej viny, to určite nie. Potom tu hovoríme o časti prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry na čele so svojím šéfom Danielom Lipšicom, hovoríme o niektorých konkrétnych sudcoch zo Špecializovaného trestného súdu a hovoríme o niektorých konkrétnych sudcoch z Najvyššieho súdu.
Takže ak mám vymedziť okruh ľudí, ktorí si spravili z Trestného poriadku nástroj politického súboja a, samozrejme, do toho, do tejto skupiny osôb treba zaradiť aj konkrétnych politikov, ktorí participovali na tom a ktorí de facto pripravovali akúsi politickú objednávku. A aby som nezabudol, a dovolím si povedať, že to nie je útok, útok na novinárov, ako sa tu často prezentuje. Bohužiaľ, na tom participovali aj niektorí novinári z niektorých portálov a denníkov, ktorí predpripravovali pôdu vo verejnosti a verejnú mienku na to, že sa presadzovala miesto zákonnosti nejaká pseudomorálka.
Tu bol totižto systém, ktorý sa odvíjal od toho, že najprv sme niekoho označili za čierneho, niekoho sme pripravili na to, že do budúcna ho bude potrebné aj kriminalizovať, už sme mali v médiách články, ktoré túto osobu vykresľovali všet... všelijako, len nie ako osobu, ktorá by konala v súlade so zákonom. Značili... snažili sa médiá, nie všetky, samozrejme, ale tie konkrétne, ako sú Aktuality, N denník, SME, vytvárať nad touto osobou vo verejnosti obraz akéhosi zla, a nato nastúpili potom orgány činné v trestnom konaní, ktoré už mali pripraveného obvineného, len potrebovali vyrobiť dôkazy.
Sú predsa známe výroky aj niektorých prokurátorov, ktorí hovorili, že najprv niekoho obviníme, potom budeme tie dôkazy hľadať, čo je len verejným priznaním sa, akým spôsobom to tu de facto fungovalo nejaké dva alebo tri roky. Považujem za vážny problém a vážnu chybu, že sa stal špeciálnym prokurátorom politik Daniel Lipšic, pretože to je hnací motor všetkých týchto nezákonných procesov, a vrátim sa ale k ministrovi Šutajovi Eštokovi, pretože vy nazývate to, čo on napráva v právnom stave na ministerstve vnútra, pomstou. Ja hovorím, že minister vnútra len dáva veci do súladu so zákonom, pretože tie veci alebo tie problémy boli dva roky neriešené.
Zdôrazňujem ešte raz, právoplatne obvinení policajti za to, že zneužívali svoju právomoc, zostali na svojich pozíciách a naďalej tú svoju právomoc používali dva roky. Kto viac môže ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby? Kto viac môže ohrozovať právny štát, ak práve nie títo policajti, ktorí už majú jedno právoplatné obvinenie z toho, že manipulovali trestné konania? Takže ak ministrovi... ak minister vnútra urobil v prvých dňoch nápravu, tak dal len tieto veci do súladu so zákonom. Ja preto v jeho postupe nevzhliadam žiaden problém.
Tie polemiky, či mal a nemal z dôvodu ich statusu chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti rešpektovať alebo akceptovať, sme si tu už tiež vysvetľovali a nechcem sa k nim vracať, ale z môjho pohľadu je najdôležitejšie to, že títo ľudia sú dočasne, zdôrazňujem, postavení mimo výkon svojich právomocí a majú možnosť takisto aj oni vo svojom procese sa domáhať obhajoby a spravodlivého procesu, ale neohrozujú ďalšie trestné konania svojou činnosťou, o ktorej je množstvo, množstvo dôkazov.
Ak to teda zhrniem, mám za to, že minister vnútra konal v súlade so zákonom, napriek tomu, že v návrhu a v jeho zdôvodnení na vyslovenie nedôvery ste častokrát používali slovo nezákonnosť, on konal v súlade so zákonom a budúcnosť nám ukáže, či nejaký zo súdov, ktorí prichádzajú do úvahy v rámci konania o jeho rozhodnutiach, bude konštatovať v jeho konaní nezákonnosť, alebo nie.
Celá táto schôdza bola z môjho pohľadu predčasná, mohli ste si počkať chvíľu na jeho kroky a jeho pôsobenie v úrade a vychádzať až z právoplatných rozhodnutí aj o týchto personálnych otázkach okolo čurillovcov. No a následne sme mohli diskutovať o preukázateľných chybách a nezákonných krokoch ministra vnútra.
Čo mi však najviac zarezonovalo, a tým ukončím svoje vystúpenie, bola tá niek... od niektorých poslancov, zdôrazňujem, niektorých, absolútna obhajoba čurillovcov. Ja sa na to pozerám, samozrejme, z pohľadu poznania toho, čo boli schopní títo ľudia urobiť. Rozumiem tomu, že nie všetci máte k tomu prístup a nemáte možnosť si urobiť objektívny obraz, ale tí, ktorí sa postavili za čurillovcov spôsobom, ja neviem, ako za svojich, svoje deti rodičia, z môjho pohľadu s tými čurillovcami majú nejaké spojenie, majú nejaký súvis a nemôžu si dovoliť ani o krok ustúpiť z ich obhajoby. Z posledných dôkazov vyplýva, že čurillovci sa rozprávajú na tému toho, či sa môže im niečo stať spôsobom, že keď budeme my postihnutí, budú postihnutí aj tí, ktorí si myslia, že sa ich to netýka, a hovoria o svojich nadriadených, o svojom ministrovi, o predsedovi vlády. Takže tá spojitosť tam je z politikou, či sa to niekomu páči, či nie, a budúcnosť nám ukáže kto mal pravdu alebo kto akým spôsobom hodnotil danú situáciu a súčasný stav vecí.
Takže ja odporúčam plénu a predovšetkým za koaličné strany, aby sme hlasovali proti vyhláseniu alebo hlasovaniu o nedôvere ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi za jeho záverečnú reč k rozprave.
Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovanie bude o 11.00 hod., takže dovtedy vyhlasujem krátku prestávku.

(Prestávka.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať.
Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovávanom bode, vás chcem požiadať, aby ste si každý opäť skontrolovali, či ste prihlásení pod svojím menom a svojou kartou do hlasovacieho zariadenia, tak aby potom, keď hlasovanie spustím, mohol každý vyjadriť svoj postoj bez toho, aby sme museli prerušovať kvôli nejakým technickým problémom. Nikto nesignalizuje, že by mal problém s prihlásením sa do zariadenia, preto pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky.
Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde, alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.
Prosím teraz spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána predsedu tohto výboru poslanca Tibora Gašpara, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Matúšovi Šutaj Eštokovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 76.)

Gašpar, Tibor, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu vystúpili členovia vlády a 20 poslancov.
Dajte, prosím, teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Matúšovi Šutajovi Eštokovi.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho uviedol pán spravodajca, ktorým Národná rada vysloví nedôveru pánovi ministrovi.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 61, proti 75.

Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Pán poslanec Štefunko. (Doznievanie potlesku.)
Pán predseda výboru Šipoš. (Krátka pauza.)
Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Matúšovi Šutajovi Eštokovi, poverenému riadením ministerstva vnútra.
Ďakujem za účasť a vyhlasujem štvrtú schôdzu za skončenú.
Ďakujem veľmi pekne.

(Rokovanie 4. schôdze NR SR sa skončilo o 11.06 hodine.)