Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, ja som veľmi rád, že ste sa tak konkrétne zaoberali aj týmto naším návrhom zákona. Ja si myslím, že ten problém je vážny a treba ho vyriešiť. My sme prišli s návrhom, ktorým sa snažíme riešiť problém predovšetkým tých, ktorí sú skutočne v tej najväčšej núdzi. Možno by sa na prvý pohľad dalo povedať, že sme si ako keby tú robotu uľahčili. Ale je pravda, že táto skupina, ktorá je tak či tak identifikovaná už teraz úradmi práce, pretože tieto domácnosti dostávajú dávky v hmotnej núdzi, je vlastne, samozrejme, veľmi rýchlo a ľahko identifikovateľná skupina. A môžeme to začať riešiť práve touto skupinou obyvateľov.Je pravda alebo treba si vziať do úvahy aj ten fakt, že v domácnostiach v tzv. hmotnej núdzi alebo medzi občanmi v hmotnej núdzi sú aj dôchodcovia, ktorí žijú samostatne, sú aj hendikepovaní občania, sú aj skutočne mnohopočetné rodiny. Čiže nedá sa to hovoriť tak, že by sme teraz my vylúčili nejako z tej skupiny ľudí v hmotnej núdzi alebo domácností v hmotnej núdzi ostatné tie skupiny. Sú tam. Čiže my sme v prvom rade chceli podporiť práve tie najviac zraniteľné skupiny, ktoré momentálne majú najvážnejšie problémy. Je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, aby v podstate rozširoval tú množinu vlastne tých ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní, alebo tie domácnosti, ktoré sú sociálne odkázané, ale ja ešte asi raz vystúpim na záver, ešte vám odpoviem na niektoré vaše otázky, pretože ten čas sa mi kráti a nestíham to urobiť.

Vážený pán predsedajúci, pán kolega navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, veľmi krátko sa vyjadrím, lebo môj kolega Ján Hudacký podrobne predstavil návrh zákona o pomoci ľuďom, ktorí sa dostanú do situácie, keď sú podľa európskej legislatívy označovaní tak, že sú energeticky chudobní, je to pomerne taký neznámy legislatívny pojem na Slovensku, ale európska legislatíva ho takto určuje, to znamená, sú to ľudia, ktorí nemajú z určitých objektívnych alebo subjektívnych dôvodov na to, aby mohli si zaplatiť aspoň minimálne energie potrebné na vykurovanie, varenie, svietenie. A náš návrh zákona je o cielenej solidarite. To znamená, aby sa pomohlo objektívne tým ľuďom, tým domácnostiam, ktoré nemajú na to, aby si mohli zaplatiť aspoň tie minimálne energie potrebné na živobytie. A som presvedčený aj ja, aj my v KDH sme presvedčení, že solidarita musí byť cielená a pomáhať sa musí naozaj tým ľuďom, domácnostiam, ktoré to naozaj potrebujú. Nemôže byť určitá sociálna pomoc robená plošne, tak ako to občas robí táto vláda.
Kolega Hudacký tento návrh zákona pripravoval už veľmi dlho a naozaj v čase, keď sa zaoberal touto myšlienkou a prípravou tohto návrhu zákona, tak ešte ani táto vláda na čele s Robertom Ficom ani len netušila, že ceny ropy a následne aj plynu pôjdu na svetových trhoch výrazne dole a že dospeje sa pred marcovými voľbami k tomu, že vláda vymyslí určité vratky za plyn. Tak to ona nazvala. A dnes na začiatku decembra nevie pomenovať ani minister financií, ani minister hospodárstva poslancom Národnej rady a ani len občanom Slovenska tieto vratky za plyn, akým spôsobom ich chce za plyn realizovať, akým kľúčom, akou vyhláškou toto bude realizované?A prečo o tom hovorím? Nuž je to preto, lebo som presvedčený, že, tak ako to bude nastavené, tieto takzvané vratky za plyn alebo táto sociálna pomoc bude realizovaná plošne a bude realizovaná aj pre tých, ktorí to možno ani nepotrebujú. A preto hovorím o tom, že solidarita, sociálna pomoc, aj podľa sociálnej náuky cirkvi má byť cielená, nemá byť plošná. Nemá sa pomáhať vratkami za plyn tomu, kto tak vytápa napríklad svoj bazén. A preto v tomto návrhu zákona definujeme to, že bude existovať inštitúcia, úrad, ktorý bude posudzovať či tá-ktorá domácnosť podľa svojho príjmu a podľa počtu ľudí v nej naozaj je v takej situácii, že potrebuje takúto sociálnu pomoc, alebo či sa naozaj dostáva do situácie, keď sa dá vyhlásiť za energeticky chudobnú. A aj keď to spôsobí určité administratívne náklady, tak som presvedčený aj spolu kolegami, s ktorými to navrhujeme, že sa to oplatí, takto cielene pomáhať týmto jednotlivým domácnostiam a naozaj pomôcť tým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú, pričom je jedno, či budú topiť drevom alebo budú topiť plynom, alebo, samozrejme, či používajú na svietenie elektrickú energiu. Ale takto cielene tento úrad by ich mal posúdiť, tak ako sa dneska posudzuje na úradoch práce hmotná núdza. Hmotná núdza príslušných jednotlivých žiadateľov sa posudzuje podľa ich príjmu, podľa ich životnej situácie, podľa ich počtu v domácnosti. Podobným spôsobom by sa mala posudzovať aj energetická chudoba. Tí ľudia, ktorí naozaj v tej situácii budú, požiadajú o to príslušný úrad. Ten úrad to posúdi spolu aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý vlastne riadi a reguluje ceny energií na trhu. Preto by som chcel poprosiť vás aj vládnych poslancov, o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je cielenou podporou, cielenou solidaritou s tými, ktorí to naozaj skutočne potrebujú. Som presvedčený o tom, že do budúcnosti takýto návrh zákona na Slovensku budeme potrebovať, aj keby náhodou dnes vládni poslanci ho neschválili. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak isto sa pripájam aj k privítaniu našich spoluobčanov z Vranova. Teším sa, že ste tu medzi nami, a som veľmi rád, že ste akurát na uvedení alebo interpretovaní nášho návrhu zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, aj vás ako spotrebiteľov energií.
Dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, v čom som skončil v piatok pri uvádzaní tohto návrhu zákona. Teraz chcem trochu možno konkrétnejšie rozviesť tie dôvody, prečo prichádzame s takýmto návrhom a čo vlastne tento návrh môže urobiť pre to, aby sme na Slovensku využívali energiu systémovo, aby sme ju vedeli využiť, samozrejme, čo najefektívnejšie s tým, aby každý jeden, kto túto energiu odoberá, či už sú to domácnosti alebo firmy, priemysel, mohol získavať tú cenu čo najnižšiu, respektíve najspravodlivejšiu tak, aby domácnosti nemali problém ani to neohrozovalo ich sociálny štatút na jednej strane a na druhej strane podniky aby boli dostatočne konkurencieschopné, lebo, žiaľ, tá situácia na Slovensku je práve opačná. Tá cena aj elektrickej energie, aj plynu je v porovnaní s ostatnými krajinami Európy, respektíve ak zoberieme len krajiny V4, je ďaleko vyššia. A tak väčšia časť, hlavne zraniteľných občanov, a teda domácností má s tým vážny problém. A zároveň je príliš vysoká na to, aby naše podniky, naši podnikatelia mohli konkurovať na európskej úrovni. A toto všetko vlastne prináša tie negatívne dopady, ktoré chceme aj týmto návrhom zákona odstrániť. Chceme aby, samozrejme, tento zákon zabezpečil pre určité odkázané sociálne skupiny občanov cenovo dostupnú minimálnu spotrebu energie. A na druhej strane chceme, aby sme mali transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami.

Zopakujem niektoré záležitosti tohto návrhu zákona, aby nám, hlavne pre tých, čo tu neboli v piatok, to bolo jasnejšie.
Tento návrh zákona, ako som už uviedol, rieši systémovo problém takzvanej energetickej chudoby, teda stavu, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky alebo aj ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby.
Už som uviedol, že súčasná situácia mnohých sociálne slabých rodín je často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom. Preto náš návrh zákona umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. My sme pre účely tohto zákona identifikovali ako zraniteľných spotrebiteľov tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, teda im prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok (takzvanú energetickú dávku), ktorý pokrýva minimálnu potrebu energie. Samozrejme, táto potreba energie sa líši podľa počtu členov domácností takejto domácnosti v hmotnej núdzi. A napríklad, keď môžem povedať niektoré konkrétne údaje, tak pre trojčlennú domácnosť, ktorá je v hmotnej núdzi, je tá minimálna potreba okolo 300 kWh za mesiac. Samozrejme, pri jednočlennej domácnosti je to ďaleko nižšie, cirka okolo 150 kWh za mesiac a tak ďalej. Čiže my berieme do úvahy nielen to, na čo tú energiu by využívali, ale, samozrejme, predovšetkým aj počet členov takýchto domácností, ktorí majú určitý sociálny problém a sú v takzvanej hmotnej núdzi. Už som hovoril, že minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy počet členov domácnosti.

Čo so týka Fondu energetickej solidarity, tak tento, samozrejme, bude etablovaný na základe tohto zákona a bude plnený príspevkami z energetických spoločností. Výšku energetického minima určuje toto, čo som aj teraz čítal. Cirka, povedzme, pre tú trojčlennú domácnosť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie aj zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov zo zákona a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona. Na prvý pohľad sa zdá, že povinnými dávkami do tohto fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované tzv. mimoriadnym odvodom pre regulované spoločnosti. Na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme práve priestor pre regulátora, pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na nižšiu mieru regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami, kde menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr, naopak, na Slovensku sa ako keby bral automaticky do úvahy fakt, že akonáhle sa nechá ten energetický trh na ako keby nejakú samoreguláciu alebo že zmiernime ten spôsob regulácie, automaticky tie ceny budú vysoké. V súčasnej situácii, a to môžem povedať na niektorých konkrétnych príkladoch, je tá situácia práve opačná. Keď si zoberieme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil celoplošne cenu plynu, povedzme, o 5 % v minulom roku, na rok 2016, neviem, či ste zachytili takúto informáciu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí o znížení ceny plynu o okolo 3,6 % a ceny elektrickej energie o okolo 1 %.
Ak si zoberieme, aký je vývoj na trhu v prípade plynu, keďže ceny plynu sú odvádzané od ceny ropy a tá za niekoľko rokov, za štyri roky klesla cca zo 125 amerických dolárov za barel na súčasných okolo 47 amerických dolárov za barel, na základe toho experti odhadujú, že ceny plynu by mohli byť nižšie aj o 20 %, tak môžeme to porovnať, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok znížil plošne tú cenu o 5 %, pre budúci rok hovoríme o jej znížení o 3,6 %, pričom ak by sme brali skutočné pomery na trhu, mohla by byť nižšia o 20 %. Čiže to je ohromný rozdiel oproti tomu, aká je skutočnosť. Rovnako aj pri cene elektrickej energie je tá situácia obdobná, žiaľ, pretrváva ako keby stále záujem skôr populistický takým populárnym spôsobom znížiť ceny plošne pre všetkých spotrebiteľov, a teda aj pre tých, ktorí takéto zníženie ceny, povedzme, by nepotrebovali a možnože vyhrievajú bazény alebo svoje vily v podstate plynom, pričom sociálne odkázané skupiny obyvateľov, ktoré by mohli mať ďaleko nižšiu tú cenu, vlastne musia ju platiť rovnakú za, povedzme, v tomto prípade plyn.

Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov k regulácii cien elektriny, keďže doteraz som hovoril viac o plyne. Málo našich občanov, a teda aj spotrebiteľov si je vedomých, za čo vlastne platia dodávateľom elektriny. Cena elektrickej energie pre koncového odberateľa sa skladá z niekoľkých položiek. A za rok 2014 sme platili v priemere okolo tých 150, teda to bola tá horná hranica, regulovaná hranica, o ktorej hovoríme, 152 eur za megawatthodinu. Táto cena elektrickej energie má nasledujúcu štruktúru. Po prvé, sa skladá z tzv. ceny silovej elektriny. Táto takisto výrazne išla dole. Tak ako som hovoril o cene plynu, ktorá na svetových trhoch išla výrazne dole, teda je odvádzaná od ceny ropy, cena elektrickej energie tiež za niekoľko rokov, asi za štyri roky alebo päť rokov spadla z cca 55 eur za megawatthodinu na súčasných 34 eur za megawatthodinu. To je tá cena silovej elektriny, ktorá sa vyrába v elektrárňach a ktorá sa vlastne ponúka ďalej na prenos a distribúciu. Keď si zoberieme, že tá výsledná cena je 152 eur, pričom cena, za ktorú sa to vyrába v elektrárňach, je 34 eur. Vidíte, že kdesi ten rozdiel je cca až okolo 110 – 120 eur, kdesi je v ďalších nákladových položkách. A tieto položky, ktoré o chvíľu uvediem, sú práve regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže vidíte, aký vplyv má regulácia na koncovú cenu, v tomto prípade elektrickej energie pre domácnosti, ale aj pre podniky.
Takže len tak veľmi krátko by som príliš nešiel do detailov.

Samozrejme, je tam potom cena za služby distribútora, ktorá je takisto relatívne vysoká, činí v tom celkovom balíku z tých 100 % okolo tých 26 až 30 %. Potom sú tu tarify za straty pri distribúcii a tarify za systémové služby, čo nie sú veľké percentuálne položky. Napriek tomu sú to nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené vlastne s prenosom a distribúciou dodatočne.

Ale čo je veľmi dôležité? A teraz chcel by som zdôrazniť tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. A v tejto tarife sú zahrnuté náklady na podporu ťažby domáceho uhlia, ale aj výroby elektriny z domáceho uhlia na Slovensku len preto, aby sme umelo udržiavali zamestnanosť baníkov. Ja si cením prácu baníkov, samozrejme, ale na druhej strane my nemôžeme ťažiť niečo, čo je stratové. Hnedé uhlie v podstate nemá ani vysokú účinnosť. Následne v týchto tepelných elektrárňach sa opäť pri výrobe elektriny z hnedého uhlia dá povedať, že táto výroba je výrazne stratová.
Potom ďalšia položka v rámci tejto tarify je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Určite viete dobre, keď sme voľakedy spomínali, začalo to niekedy v rokoch 2007 – 2008, tzv. fotovoltaický Klondike. Je pravda, že Slovensko takisto musí prispieť aj obnoviteľnými zdrojmi do naplnenia cieľov, ktorými sme sa zaviazali Európskej únii, Európskej komisii do roku 2020 naplniť 14 % výroby energií teda z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane v podstate, tak ako sme nastavili platby za takúto výrobu elektrickej energie, resp. ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov, to nemá obdobu, a preto každý jeden zo spotrebiteľov, a teda aj z domácností si musí uvedomiť, že v tejto cene elektrickej energie platí vlastne aj týmto firmám, ktoré majú na poliach, na lánoch, tam, kde sa mala pestovať pšenica, teraz veľké plochy fotovoltaických panelov, a my vlastne platíme v cene za elektrickú energiu aj dotácie práve takýmto výrobcom elektriny z týchto obnoviteľných zdrojov.
Tá tarifa za prevádzkovanie systému sa podieľa na celkovej cene od tých 10 až do 12 %, čo nie je málo, keď si uvedomíme, že teda ceny elektrickej energie na Slovensku sú stále jedny z najvyšších v okolitých krajinách v porovnaní s okolitými krajinami a tak isto v rámci Európskej únie.

Potom je tam ešte poplatok do Národného jadrového fondu, ktorý nie je až taký vysoký.

Ale jednu tú položku by som tiež chcel zdôrazniť. A to je odvod do štátneho rozpočtu prostredníctvom spotrebnej dane. To, samozrejme, platia podniky, ale na druhej strane domácnosti zas platia DPH, čo je takisto 20 %, čo výrazne navyšuje, samozrejme, potom tú celkovú výslednú cenu energií.
Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver zhrnúť podstatu tohto návrhu zákona. Skutočne chceme, aby na Slovensku sme pristupovali k tvorbe cien či už elektrickej energie alebo plynu, alebo ostatných druhov energií systémovo. Chceme, aby sme jasne identifikovali zraniteľné skupiny obyvateľov, aby sme ich vedeli buď špeciálnou tarifou, alebo ako v našom prípade zabezpečiť tak, aby získali tú minimálnu potrebu energie na to, aby mohli viesť dôstojný život, a na druhej strane aby sme odbremenili tú nevyhnutnú reguláciu na to, aby aj ten trh mohol ovplyvňovať tie ceny energie.

Ešte raz opakujem, to, že sa zníži miera regulácie, neznamená automaticky, že sa zvýšia ceny energie. Hovoril som na niekoľkých prípadoch, že ak by sme tú mieru regulácie mali o niečo nižšiu, tak jednoducho tie ceny energií takisto za elektrinu, ako aj za plyn by sme mali ďaleko, ďaleko nižšie. To neznamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by nezasahoval v prípade, ak by ten trh zlyhával, v podstate do tvorby cien, aby jednoducho vedel chrániť, samozrejme, predovšetkým tie sociálne odkázané skupiny ľudí, ale na druhej strane, samozrejme, aj podniky, pretože nemôžeme v tejto súvislosti zobrať mimo toho v podstate podniky, ktoré významným spôsobom sú závislé od dodávok energií. A je to jeden významný faktor v ich konkurencieschopnosti.
Ešte poviem príklad. Z výboru pre hospodárske záležitosti sme boli na návšteve jednej automobilky tuto na Slovensku v Trnave, kde bolo jasné, že ceny energie, povedzme, pre podniky aj v tomto prípade pre túto automobilku boli pre nich v porovnaní s ostatnými krajinami tam, kde má táto automobilka svoje pobočky, ďaleko vyššie teda na Slovensku ako v ostatných krajinách. A mne z toho vyplývalo, že ak by tuto nemali inú komparatívnu výhodu, to znamená, že cena ľudskej práce na Slovensku je stále ešte jedna z najnižších, tak by dávno tu neboli, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami, kde je v priemere 55 eur za megawatthodinu, túto cenu dostali za tú energiu ja neviem v Belgicku, ako hovorili, v Španielsku a podobne. Na Slovensku platia za to 95 eur, čiže takmer ešte raz toľko. Čiže vidíte, aký dopad majú ceny energie nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky tak, aby vlastne mohli byť konkurencieschopné, aby mohli generovať zdroje a, samozrejme, aby mohli zamestnávať, lebo to nie je samoúčelné, tá konkurencieschopnosť je nevyhnutná nielen preto, aby vedeli svoje produkty, samozrejme, umiestňovať v okolitých krajinách na európskom trhu, ale aj preto, aby vlastne ten hospodársky rast bol spojený aj so zamestnávaním, so zvyšovaním nových pracovných miest a tak ďalej.Chcel by som vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie. Myslím si, že by sme tak mohli výrazným spôsobom zlepšiť situáciu a predovšetkým riešiť tieto vážne veci systémovým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážení opoziční poslanci a dvaja poslanci za stranu SMER, sme tu vo väčšine a dúfam, že po voľbách to tak bude.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jozefa Bobíka, Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií a o zmene a doplnení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016, aby tento návrh bol v gestorskom výbore prerokovaný do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií alebo tzv. zákon o energetickej chudobe.
Po mnohých nesystémových a často populistických riešeniach súčasnej vlády prinášam systémové a dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré na jednej strane chráni sociálne slabé skupiny pred tzv. energetickou chudobou, to znamená nedostatkom cenovo dostupnej minimálnej potreby energie, a na druhej strane zabezpečuje transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami. Tento návrh zákona rieši systémový alebo teda systémovo problém tzv. energetickej chudoby. Čo to je tá energetická chudoba? To je stav, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky, alebo ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby. Tie energetické služby, samozrejme, sú spojené s osvetlením aj s varením, ale aj v podstate s možnosťou napojenia takýchto energetických spotrebičov, ako je chladnička, ako je pračka a podobne.
Súčasná situácia v mnohých sociálne slabých rodinách, keďže máme na balkóne aj dôchodcov, dosť často sa to spája v podstate v domácnostiach s dôchodcami, je často z toho energetického pohľadu často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to spotrebiteľov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom.
Náš návrh zákona teda umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. Pre účely tohto zákona je zraniteľným spotrebiteľom domácnosť, ktorej zo zákona prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok, tzv. energetickú dávku, ktorá pokrýva minimálnu potrebu energie, skutočne minimálnu potrebu energie, my hovoríme tomu v tomto zákone energetické minimum. Minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, na ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy aj počet členov domácnosti. Fond energetickej solidarity, ktorý vlastne takisto etablujeme týmto návrhom zákona, bude plnený potom z príspevkov energetických spoločností. Výška energetického minima je určovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov do Fondu energetickej solidarity a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona.
Na prvý pohľad sa možno zdá, že povinnými dávkami do fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované mimoriadnymi odvodmi pre regulované spoločnosti. Asi si pamätáte, že súčasná vláda v podstate prišla s takýmto návrhom zákona, a je pravda, že regulované spoločnosti sú zaťažované týmito mimoriadnymi odvodmi, na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme priestor Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k nižšej miere regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami. Menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr naopak, ja potom ešte uvediem, keď vystúpim v rozprave, porovnanie týchto cien, a aké ceny by sme mohli mať, keby sme neboli mali striktnú reguláciu cien energie. Budete vidieť, o čo prichádza slovenský národ v slovenskej domácnosti.
Príkladom môže byť aj súčasná situácia týkajúca sa plynu. ÚRSO na základe výraznej intervencie vlády minulý rok znížil ceny plynu plošne o 5 %. Okrem faktu, že je to len populistické riešenie a že takéto plošné zníženie cien pomáha viac ekonomicky bohatším rodinám, ktoré majú vyššiu spotrebu, pretože to sa odráža na vyššej spotrebe, ten, kto má vyššiu spotrebu, vlastne na tom získava, na plošnom znížení energií vlastne získavajú skôr tie bohaté domácnosti ako tie chudobné, čiže aj také, čo vyhrievajú svoje bazény plynom a podobne.
Silno regulovaný segment trhu neumožnil pozitívnu situáciu na globálnom trhu. Ceny plynu sú totiž odvádzané od cien ropy na svetových trhoch, v súčasnosti je cena ropy na úrovni cca 47 dolárov za barel oproti roku 2012, keď cena bola na úrovni cca 125 amerických dolárov za barel. Podľa názoru mnohých expertov v oblasti energetiky je zrejmé, že ceny plynu sú v našej krajine stále veľmi vysoké predovšetkým paradoxne kvôli vysokej miere regulácií. Na základe týchto poznatkov by cena plynu na Slovensku mohla byť nižšia viac ako o 20 % v porovnaní s tým, čo určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aj to v podstate len tlakom vlády Roberta Fica.
Nie som proti určitej miere regulácie, tá musí byť, pretože, samozrejme, niekedy môže ten trh zlyhať a jednoducho tie ceny môžu vyletieť z rôznych dôvodov. Ale v každom prípade regulácia nemôže byť modlou a všeúčinným liekom v podstate na fungovanie trhu s energiami.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Máte slovo, pán poslanec.

Nie, nie nemusíš, ale môžeš počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, máme nejakú macedónsku delegáciu tuná, nás čakajú tam, takže budem sa snažiť byť stručný, aj keď tento zákon naozaj vyvoláva asociácie, ktoré si dovolím v 5-6 minútach povedať.
No, ja sa pamätám na tie časy veľmi dobre, na vyšetrovanie rodičov, na zatváranie, na domové prehliadky doma a tak ďalej, čiže už vtedy bolo 70-tisíc ľudí vlastne politicky odsúdených za politických procesoch väčšinou úplne za nič, čiže vlastne tá doba sa už, dúfam, nikdy nevráti, ale bola tu.
Naozaj komunizmus bol zlý systém, až, by som povedal, zločinecký systém a vlastne nikdy sa nikomu nič nestalo, nepotrestalo, prakticky nikoho, tá veta, že nepotrestané zlo sa vracia, je pravdivá, to vidíme aj dneska, teda mnohé zlá sa nám vracajú, nevieme ani odkiaľ. Samozrejme, vyhovárať sa už dneska na komunistov sa nedá, len je tu aj veľa iných ľudí, ktorí porušujú zákony, nedodržiavajú morálku, vykorisťujú iných a tak ďalej a tak ďalej, vidíme to dennodenne, a teda nechcem sa už k tomu teraz vracať. Samozrejme, za tento zákon, viem, že 26 rokov sa už snažíme nejakým spôsobom to vyriešiť veľmi pomaličky, to vedia raz tam, raz tam, a naozaj mnohí ľudia za to, že boli obeťami, neboli alebo boli iba veľmi málo odškodnení. Konštatujem, že po 26 rokoch je to troška aj neskoro, pretože mnohí ľudia pomreli aj pamäť národa sa vytratila, mladí už to, nič nevedia, ale treba o tom stále hovoriť.
Druhá vec, teraz už aj poviem nejakú snáď námietku, ktorá by sa určite v druhom čítaní dala vylepšiť, retroaktivita, tuná je tma, nejaká veta, že aj spätná úprava vzhľadom na to, možnože sa mýlim, ale tak sa mi zdá, že to tam bolo, proste ja si myslím, že by to malo byť od platnosti zákona, čo sa týka tých výsluhových dôchodkov, a keby aj tie neprešli alebo táto zmena neprešla, tak naozaj jednorazová odmena tisíc euro tým, ktorí spadajú pod tento zákon, to by si zaslúžili, kľudne by sa mohla dať so sociálneho balíčku ešte aj v decembri, no bolo by to asi, keď tých ľudí je 2-tisíc, tak bolo by to asi milión, dva milióny, no je, určite by sa to vo vládnej rezerve našlo, čiže som za to, najmä aby tá prvá časť odškodnenie tých ľudí sa urobilo.
Chcem ešte na záver upozorniť, že, samozrejme, je rozdiel, či niekto bol náčelník ŠTB v Bratislave alebo neviem kde, alebo bol nejaký vykonávateľ nejakých pokynov na veľmi nízkom stupni, to sa tam neberie do úvahy, a či vstúpil do ŠTB, čo ja viem, v októbri ’89 alebo tam bol 25 rokov možno ešte aj za 50. rokov, čiže toto je ťažko teraz postrehnúť, ale sú určité rozdiely byť eštebákom a byť proste funkcionárom alebo dlhodobým. A takisto viem ešte dobre, že napríklad mnohí príslušníci ŠTB chránili letiská, priehrady, atómové elektrárne, čiže tí nemali vlastne s perzekúciou ľudí nič spoločné. Tí, ktorí boli na vnútorných nepriateľov, tí boli teda najvyšší, by som povedal, lumpi a to sú tí, ktorí naozaj by si zaslúžili už dávno, dávno nejaké potrestania. Iný bol aj vonkajší nepriateľ, ale to boli väčšinou kontrarozviedkári a tak ďalej, ale dať ich do jedného mešca po 26 rokoch sa to asi nedá, ale upozorňujem na tieto maličké rozdiely.
Teraz ešte kratučko k tej histórii, ja som bol pri tom lustračnom zákone, pri jeho histórii, takže veľmi krátko poviem už len to, že po ’89. naozaj bola šanca s týmto nejako zatočiť, ale zase na druhej strane musíme si uvedomiť, že to bolo jeden a pol komunistu, ktorých tiež najmä VPN chcela dostať k voľbám, čo sa jej podarilo, sa, teda odškodnenie rôznych typov poškodených komunizmom išlo veľmi liknavo v tých vládach aj v parlamentoch, tam ešte vždy bolo bývalých príslušníkov KSČ, KSS, išlo liknavo a tak veľmi o všetko bolo treba bojovať a prosíkať sa. Čiže toto, myslím, trvalo doteraz a hovorím, jedno takéto gesto by bolo iste veľmi dobré.
Ja som sa svojho času snažil zaviesť pojem tretí politický odboj, protikomunistický, keď som zvolal niekedy poradu a prebehla aj druhého, aj tretieho odboja, tak sa pätám, jak mi predseda protifašistických bojovníkov povedal, že s farármi si za stôl nesadnem nikdy, čiže také averzie tam boli medzi tými jednotlivými odbojmi, a teda aj tretí odboj bol veľmi, veľmi dôležitý a by som povedal, ten nám vlastne priniesol svojím spôsobom ’89. rok aj, ale boli tie jednotlivé odboje veľmi rozhádané a proti sebe. Samozrejme, ŠTB bola zločinecká organizácia, ktorá zničila život mnohým ľuďom, a naozaj o tom sú už dneska aj knihy napísané. Federálne zhromaždenie v októbri ’91 prijalo tzv. lustračný zákon, kde asi 13-tisíc funkcií ŠTB ako vyčlenilo, potom aj straníckych funkcionárov a tí mali mať nejaké zastavené možnosti, bolo to presne v zákone a potom došlo do parlamentu a ako návrh A, vláda urobila B, parlament spravil, federálne zhromaždenie C a nakoniec z toho bolo D a Slováci nakoniec za Mečiara to celé zrušili vlastne, čiže tam v ’96. to neslávne tu skončilo, čiže stal sa ten zákon iba občasným nástrojom pre vydieranie a proste strašenie ľudí a tak ďalej, ticho je zas 5 rokov, a zas keď niečo dôjde, ten bol to, ten bol to, čiže, bohužiaľ, toto sa celkom nevydarilo od začiatku, stal sa často nástrojom politickej kompromitácie ľudí a to trvá dodnes.
Ja som v tom čase mal ľudské práva na starosti, ešte pamätám sa, koľko bolo obvinení, koľko škandálov, a jak sa, ako sa do jedného vreca dali vinníci a často aj s obeťami a potom sa to temer nedalo rozriešiť niekedy. Bola taká komisia, na ktorú sa ľudia mohli obrátiť, sa aj masovo obrátili, lenže potom skončila federácia a tá komisia už na Slovensku nepokračovala, iba v Prahe, a teda málokto sa tam dostal a fakt, že ja sa pamätám, že, Ján Pavol II., keď sa ho pýtali na lustrácie, povedal, že áno, je plne za, a čo sa týka aj Poľska, ale obvinený sa musí mať právo brániť, a to skutočne v tom prvom lustračnom zákone aj v tom, ako došiel, nebolo umožnené. Niektoré tie kategórie vstup, bol si, si na papieri, zbohom, nemáš sa právo brániť.
Takže som plne za, najmä keby prešla tá jednorazová, odškodnenie pre tie obete. Tých tisíc eur by bolo veľmi dobré. A teda keď mi poviete, že tie výsluhové dôchodky nechcete rušiť retroaktívne, tak sa poteším, ale mne sa to tak zdalo, keď som to čítal, že to tak je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja, ak dovolíte, len možno kvôli zápisu, pani predsedajúca, vy ste dali hlasovať o tom, či sa má dodržiavať rokovací poriadok, a poslanci SMER-u boli proti. Ja len naozaj že kvôli zápisu, my sme boli za, bolo nás okolo 40, poslanci SMER-u boli proti dodržiavaniu rokovacieho poriadku.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka Laššáková, pán kolega Brocka dal procedurálne návrhy a boli tam možno dva alebo tri, tak možnože poslanci SMER-u to nestihli nejak pochopiť, ale ten podstatný, ktorý by som chcel, aby ste naozaj o ňom dali hlasovať, že aby vedenie parlamentu dodržiavalo procedurálny poriadok, rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.) Rokovací poriadok.

Áno, áno. (Ruch v sále.)