Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 147 o reklame. Predkladaný návrh zákona má za cieľ zvýšiť ochranu občanov pred nebezpečenstvom alkoholizmu, ako aj všetkých nežiaducich javov plynúcich z požívania alkoholických nápojov, eliminovať vplyv týchto nápojov na deti a mládež. Zákonodarca sa popri súbore opatrení, ktoré definujú iné právne predpisy, rozhodol do tohto procesu ochrany zapojiť i obec, a to tým spôsobom, že obec má v zmysle predloženého návrhu zákona právo obmedziť alebo zakázať umiestňovanie reklamy na alkoholické nápoje na reklamných stavbách vo svojom územnom obvode alebo časti svojho územného obvodu. Týmto posilňujeme postavenie obce vo vzťahu k ochrane obyvateľov obce, keď už k existujúcej možnosti obce obmedziť požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách sa pridáva i možnosť obmedzenia alebo zákazu reklamy takýchto nápojov na reklamných stavbách v obci.
Pôjde napríklad o možnosť zakázať alebo obmedziť umiestňovanie reklamy alkoholických nápojov na reklamných stavbách v okolí škôl, školských zariadení, pretože je aj úlohou obce chrániť deti a mládež pred možnými negatívnymi vplyvmi takejto reklamy. Uvedomujeme si, že každý zásah do podnikateľského prostredia, ktoré iste reprezentuje i reklama, musí byť citlivý. Na druhej strane sme si však rovnako vedomí i svojej úlohy v spoločnosti v prípade potreby reagovať na negatívne javy v spoločnosti, k čomu sme sa rozhodli pristúpiť v tomto prípade, nakoľko aplikačná prax ukazuje nedostatočnosť úpravy v tejto oblasti.
Rozhodli sme sa teda delegovať túto právomoc rozhodovať o umiestňovaní reklamy na alkoholické nápoje v určitých lokalitách na obec, pretože jej reprezentanti tak budú sami schopní reagovať na negatívne tendencie umiestňovania reklamy na alkoholické nápoje v lokalitách, kde jednoducho nepatria. Ide teda, ako som už vyššie spomínal, o lokality škôl a školských zariadení. Vzhľadom na to, že alkoholizmus je negatívnym prvkom v spoločnosti, je potrebné neustále prijímať opatrenia, ktoré nielen riešia problém samotného alkoholizmu, ale mu aj vo výraznom predstihu predchádzajú, teda pôsobia preventívne. Možnosť obmedziť alebo zakázať reklamu na alkoholické nápoje preto považujem za jeden z nástrojov takejto prevencie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím takú krátku reakciu, takú krátku reakciu z poznania a zo skúseností, ktoré teda už mám a už sa teda rátajú na dlhšie obdobie.
Reparát reštitučného zákona, reparát zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, reparát o kúpe poľnohospodárskej pôdy alebo nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, stoštyridsiatka, nie je možný, lebo jednoducho mocní tohto štátu to prosto nechcú, vyhovuje im to. Náprava je možná a stane sa po skúsenostiach z minulého storočia, ktoré skončilo len pred pätnástimi rokmi, len pred pätnástimi rokmi, ale sme nepoučiteľní, iba mimoriadnou udalosťou: revolúcia alebo vojna. Nie je to tak ďaleko. Neoprávneným užívateľom prajem to, čo zažil môj dedo, oprávnený užívateľ, vlastník, bohatý, ale skromný a poctivý chlap, ktorý skončil tak, že ako osemdesiatročný si ešte chodil privyrobiť na družstvo, pretože z penzie, ktorú dostal, nemohol žiť. Prajem to aj súčasným užívateľom, ktorí nechápu vlastníkov a nechcú ich nikdy pochopiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Otvorte, prosím pekne, pán predsedajúci, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Vážený pán predseda, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo tak rozľútostilo a mierne nahnevalo pána kolegu, o tom ja už niečo viem. My sme to tu nie raz, nie dvakrát riešili. V zásade to dopadlo tak, že sa vyospravedlňujú. Ale v zásade som mal pocit, že už taký nepísaný úzus je, že tá cirka tretina tej vlády tu bude, už som mal pocit, že by mohla byť taká džentlmenská dohoda. Ale ani tá sa nedodržiava a to ma mrzí. Čiže otázka stojí, že čo s tým? Dneska sa vyospravedlňovali teda skoro všetci a zastupuje ich pán Glváč a pán Draxler, ale nie sú ospravedlnení pán Žiga, pán Borec a pán Fico. (Nesúhlasné reakcie z pléna.) Ale ja ho vidím, ale však ja vidím. Oko ne... Ja vidím. Čiže ešte raz, ešte raz, pán Borec, pán Glváč, pán Draxler, pán Fico. Myslím že som skončil. Áno, pán premiér, pán Žiga, pán Borec, pán Draxler, pán Glváč.
Teraz mi poraďte aj vy tam, pán predseda, hej, lebo ja už som si tu svoje užil za tým pultom a toto sú posledné interpelácie, ja by som chcel teda, že nepodarilo sa nám, žiaľ, urobiť z tohto inštitútu živý, nejaký živý organizmus, ako trebárs je v Anglicku, kde naozaj toto je vec, ktorá má aj význam. U nás je to utrpenie. Nepodarilo sa. Asi to nemáme v sebe, my tú demokratickú tradíciu, žiaľ, nemáme, čiže s tým ja už asi neurobím nič. Ale pre túto chvíľu, aby sme ako-tak ukončili, tie posledné interpelácie, tak ak vás môžem poprosiť, že by sme zabezpečili prítomnosť tých ľudí, ktorí nie sú dnes ospravedlnení, teda tých pánov ministrov... (Reakcie z pléna.) No, viete, každý si tu robí pomaly čo chce, to ja pripúšťam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ak môžem, páni ministri, ktorí sú v priestoroch Národnej rady, tak ich prosím, aby sa dostavili do rokovacej sály k bodu interpelácie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja viem, že pán premiér je za pätnástich, ale z formálneho, a ja fakt ako nechcem, by som si to aj odpustil, ale dobre. Tak ja budem rozprávať a prípadne viete zabezpečiť niekoho? Akože, tak je to parlament, alebo nie je to parlament? Viete, je to parlament alebo nie je to parlament? Však ste mali vy ospravedlniť aj tých ostatných a potom som sa na to nemusel pýtať. Ja som si naschvál pozrel ten papier, kto je ospravedlnený, kto nie je ospravedlnený a môžem vám to prípadne zopakovať.
Ja viem, že sa pousmejete, viacerí sa nad tým pousmejú. Pán Číž už určite sa celý trasie a že ako a čo. Ale prosím vás, hovorím aspoň pre akú-takú fazónu toho celého, ak je to inštitút, je to v rokovacom poriadku, ja som tu už včera dostal hubovú, že jak ho ja nedodržiavam, vy ste vo vláde, vy ste radovo viac ako my, bežní smrteľníci, a vy, vidíte, tiež ho nedodržiavate. Tak aspoň sme si minimálne 1 : 1 pre túto chvíľu.
Ja oceňujem, že je tu pán premiér, ale ja sa nezbláznim. Viete, tu čo by dali niektorí za to, že je tu pán premiér, aby mohli povedať dve-tri slová. Mne to je úplne jedno, či tu je. Však doteraz tu nikdy nebol, ja sa z toho, akože vzrušený nie som. Čiže len tú formálnu časť, keby sme zabezpečili, hej, že je tu primeraný počet ministrov, podľa tej kvázi džentlmenskej dohody, ktorá sa dokonca transferovala do návrhu rokovacieho poriadku ako vec zásadného významu, hej. Lebo doteraz rokovací poriadok hovoril, že majú byť všetci prítomní, a teraz si to zľahčili a novelou práce, titanskej práce titánov rokovacieho poriadku tam ukotvili, že nie, iba tretina, myslím, tak je to tam napísané, že stačí tretina... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Teraz prišiel pán minister s informáciou, pán minister Glváč a pán minister a podpredseda vlády Kaliňák išli za prezidentom, kde vymenovávajú nových generálov.
Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No nič v zlom, viete, ľudia, ktorí dva dni hľadajú vrtuľník, by nemali byť ani čatári. Ale nič v zlom ako (smiech v rokovacej sále), toto je parlament. Ja neurážam, ja neurážam, ale vrtuľník dva dni hľadali (protestné reakcie z pléna), dva dni hľadali vrtuľník. Ale ja nehovorím o generáloch, ja hovorím o našom ministrovi vnútra. Náš minister vnútra dva dni hľadal vrtuľník, prosím vás, takto nás chráni tento minister vnútra. Prosím vás, nad východnou hranicou máte "hítrov", zistite to až vtedy, keď to spadne, prosím vás, a potom to ešte dva dni hľadáte. To je, to je presne to, ako ochraňujete túto krajinu. (Rečník sa odmlčal.)

Jurinová, Erika podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, viac ministrov nedokážem zabezpečiť.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak prerušte rokovanie a môžme sa k tomu vrátiť. Tak je rokovací poriadok zákon, alebo nie je rokovací poriadok zákon? Včera som tu dostal hubovú, že nedodržiavam, od predsedu parlamentu. Predseda parlamentu tu na mňa hovoril, ako nedodržiavam rokovací poriadok, a pritom som mu to sľúbil, ale ja si myslím, že dodržiavam, robím, čo môžem. (Reakcie z pléna.)
Ale teraz je takáto situácia, pán predseda, tak zareagujte, prosím vás, dobre? Nemusíte čítať rokovací, poznám to naspamäť, presne viem, štyri roky sa venujem inštitútu interpelácie. Nie sú ospravedlnení tí ministri, ktorých som spomínal, mali by tu byť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, ešte raz vás informujem, že dvaja ministri, ktorí tu doteraz boli, odišli pred malou chvíľkou do prezidentského paláca, pretože pán prezident má ceremóniu vymenovávania generálov. Tak čo ich mám, ako zobrať a kde ich mám doniesť, keď museli ísť tam? Prezident je teda ešte vyšší orgán, ako je Národná rada, a preto ministri musia rešpektovať a sú súčasťou tohto, tohto aktu.
Tak mi povedzte, ako môžu tu byť, keď išli tam? Ja nemôžem za to, že sa nám križuje program.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No, či veríte, či nie, pán predseda, ja si myslím, že Národná rada je najvyšším orgánom. Ako nič v zlom, ako ja mám prezidenta a mám k nemu primeraný vzťah, ale parlament je parlament, dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
V poradí ústavných činiteľov je Národná rada druhá a pán prezident prvý. Dobre.
Čo chcete teda robiť ešte, pán poslanec?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prerušte bod, prosím vás, keď tu budú tí ministri, ktorí tu majú byť, môžme pokračovať a ušetrime si nejaké, by som povedal, zbytočné okolo toho komentáre.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
No ešte skúste porozmýšľať, či by ste predsa len nepredložili tú svoju interpeláciu. Na ktorého ministra by ste chceli dať interpeláciu, pán poslanec? Ak teda vôbec nejakú chcete, lebo možno tam stojíte len kvôli tomu, aby ste robili toto divadlo...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No vidíte (povzdych s pobavením).

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
... čo tiež je v rozpore s rokovacím poriadkom. Máte na niekoho interpeláciu? Na koho?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Čiže teraz ja neviem, tak ja teraz porušujem rokovací poriadok?

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Áno, lebo neviem, či idete predniesť...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
A vy neviete! Ale vy nie ste Nostradamus! Však, samozrejme, že to neviete.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak sa vás pýtam.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, mám, ja mám interpeláciu na všetkých členov vlády a potom konkrétne na pána Boreca, pána Kaliňáka a pána Jahnátka. Ale som si vedomý, že nemusia tu byť, keď sú ospravedlnení a zastupuje ich niekto iný. Však tomu ja už rozumiem. Nepoučujte ma. Je stav taký, že by tu mali byť piati a vidím tu, myslím, troch, no. To je celé, prosím vás. Prerušte, však sa k tomu môžme vrátiť, nič sa nestane.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Teraz mienite tam stáť, pokiaľ nepreruším tento bod?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No ešte mi povedzte, že porušujem rokovací poriadok, že robím z parlamentu cirkus.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja sa vás len pýtam, že či teda budete tam stáť dovtedy, kým nepreruším rokovanie, aby som vedel potom, aké mám prijať rozhodnutie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja chcem interpelovať, mám na to právo, zákonnú možnosť, inštitút je upravený v rokovacom poriadku, hovorí, ako má ten bod prebiehať, a dožadujem sa toho, aby to prebiehalo tak, jak je to v rokovacom poriadku. To je celé. Môžte sem zavolať aj pána Číža, nech vám to prípadne vysvetlí alebo mne to vysvetlí, lebo však tu tomu nikto nerozumie. Ale tomuto rozumiem. (Rečník sa odmlčal.)

Ďakujem pekne za slovo. Na začiatok si ale neodpustím, ja som, jednu takú konštatáciu a pripomenutie zákona, lebo ma mrzí, keď sa nerešpektujú zákony a keď ich nerešpektuje ani vláda, ani parlament, lebo v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 130 ods. 7 je dikcia jasná, kto tu má sedieť a kto ma počúvať a koho majú poslanci interpelovať. Takže mrzí ma to. Ja som aj slušne oblečený, aj neprovokujem, ani neurážam, ani nenadávam. A tak rozmýšľam, vôbec či mám svoju interpeláciu predniesť aj ústne, ja som ju podal písomne a myslím si, že do prázdnych priestorov ju ani podávať nebudem.
Jednoducho, pán premiér, je to o tom, ako ŠOP-ka pomáha hnednutiu Slovenska, to znamená, že ona nevie, že podkôrny hmyz má svoju fázu, kedy sa množí. Je to o tom, že jednoducho obstaráva sa až v auguste, nie vtedy, keď treba, v januári. A je to o tom, že keď to robí TANAP je to za iks, a keď to robí firma vybratá ŠOP-kou, tak je to sedemkrát drahšie a urobí iba zlomok činnosti. Iba v skratke, ja sa viac unúvať nebudem, dal som písomne. Ale mrzí ma, že sa nerešpektujeme vzájomne a potom neviem, kde to, jak dopadne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak ešte raz. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý si to tu musí odsedieť, aj vážený pán premiér. Že sa tu objavil, chvalabohu. Ďakujem.
Ja by som chcel dve interpelácie, nové, dať s dovolením. Prvá bude na ministra financií, pána podpredsedu vlády a ministra financií, a bude sa týkať nášho zákona, ktorý bol schválený, o audite. Ja som tam sa pokúsil dať aj tri pozmeňovacie návrhy, samozrejme neprešli a teda dovolím sa ho opýtať, prečo nie a tuná dávam tieto otázky.
Prvou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií, že v § 19 o medzinárodných audítorských štandardoch, ja to skrátim trebárs na MAŠ, do návrhu zákona o audite, ktorý tu už bol schválený, sa stáva taká anonymná príručka medzinárodných usmernení pre audit, nikým neschválená, ako dôležitým dokumentom pre tvorbu tohto zákona? Ani posledná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56-EÚ nepovažuje za nič záväzné v súvislosti s týmto predchádzajúcim dokumentom, pretože v bode 3 čl. 26 konštatuje, že by nejaké medzinárodné audítorské štandardy mohli schváliť len za určitých, v tomto bode vymenovaných záväzných podmienok, čo sa nestalo.
Čiže Európska komisia doteraz tieto, tento dokument MAŠ do svojho právneho rámca neadoptovala. Slovenská republika, ako suverénny štát, je jediná na svete, ktorá do svojho zákona zapracovala takú podobu MAŠ ako nikto iný neakceptoval. Ani v krajine ich vzniku v Amerike sa to nestalo.
Druhou námietkou alebo otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií uviesť v § 31 sústavné vzdelanie? Lebo vzdelávanie je problematika školstva a patrí do gescie ministerstva školstva. Teda aké dôvody viedli, že sa do zákona o štátnom audite dostalo, aby vzdelávane zabezpečovala komora audítorov, ktorá to robí podnikaním v službách na svoj účet. Táto komora audítorov je stavovskou organizáciou a nie vzdelávacou inštitúciou. Realizáciou tohto paragrafu by sa komore audítorov umožnilo pokračovať v porušovaní najmenej dvoch zákonov. Ten prvý je č. 455 o živnostenskom podnikaní, lebo tá komora audítorov nevlastní žiadne živnostenské oprávnenie na podnikanie, aby za "službu vo vzdelávaní" bola oprávnená od audítorov neodôvodnené vyberať akékoľvek poplatky. Ďalší zákon, ktorý sa tým porušuje, je zákon č. 568 o celoživotnom vzdelávaní, pretože podľa jeho § 31 zo strany komory by sa porušoval zákon, pretože táto stavovská organizácia nie je akreditovaná. Ak nemôže vzdelávať svojich vysokoškolsky vzdelaných členov a musí rešpektovať zákon o celoživotnom vzdelávaní, kde sú stanovené rámce, kto je oprávnený zo zákona občanov Slovenska vzdelávať?
Navyše sa pri aplikovaní citovanej európskej smernice č. 165 zmenilo slovo "priebežne", ktoré tam bolo, "priebežne vzdelávaním" v čl. 13, na slovo "povinne vzdelávaním" s určením enormného počtu 120 hodín vzdelávania v trojročných cykloch neustále sa opakujúcimi témami, čo je, si myslím, rovné postgraduálnemu štúdiu na univerzite, za čo sú audítori nútení komore, ktorá tento príjem nezdaňuje, ešte aj platiť. Toto je úplne mimo rámca európskej smernice.
Tretia otázka je, aké dôvody viedli ministerstvo stanoviť paušálnu výšku pokuty, napríklad pre človeka, ktorý sa nezúčastňuje na týchto školeniach, podľa § 64 až do výšky 30-tisíc euro? Táto výška nie je odvodená od priemerného zárobku audítora, a dokonca prekračuje aj rámec Trestného zákona, aj správneho poriadku. Pokuty, ktoré sa na Slovensku zo zákona stanovujú, sú príjmami štátneho rozpočtu, ale pokuty vyberajú, týmto úradom sú, sa stávajú vlastne majetkom tohto úradu.
Štvrtou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo, v rozpore zase so smernicou Európskej únie 56, nezávislé podnikateľské subjekty v rámci voľnej súťaže sú v § 68 ods. 3 a ods. 4 nútení, aby im každoročne tento úrad osvedčoval registráciu za úhradu 35-tisíc euro, či sú schopní takýto audit uskutočniť? Zákonom nútiť nejaký subjekt, aby si kupoval možnosť podnikať v odbore, na ktorý má subjekt licenciu od toho, kto má tento, koho má tento podnikateľský subjekt kontrolovať, je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Aj toto sa potom stáva osobným príjmom pre tento úrad, ktorý má 15 členov, a nestáva sa to odvodom do štátneho rozpočtu, ako to je v iných úradoch. Teda nejde tu iba o porušenie európskej smernici č. 56, ktorá zakazuje inštitúcii podobného úradu, aby akýmkoľvek spôsobom vstúpila do interakcie so štatutárnymi audítormi a principiálne tak vylučujúc z tohto vzťahu, aby audítori platili úradu nejaké peniaze. Na Slovensku, si myslím, neexistuje podobná inštitúcia, ktorá mohla takýmto podivným spôsobom získavať nezdanené finančné prostriedky na svoju činnosť.
Tak to by bola prvá interpelácia na pána ministra financií.
A teraz druhá. Už musím privítať aj pána predsedu parlamentu tuná, vítam vás. Tá je trošku háklivá v tom, je to na generálneho prokurátora, a je to prípad, ktorý, si myslím, je temer exemplárny, a urobil som už v tom mnoho úsilia, aby sa niečo zachránilo v súvislosti s právnym štátom, ale moc sa toho ešte nedeje.
Je taký pán, volá sa Peter Kurhajec, predseda európskej spoločnosti pre charitu a humanizmus, Ferdinande de Martinengo, ale ja tu mám na dvoch stranách čo všetko, aké medaile má, čo robí, aký bol majster športu, má svetové rekordy z pištole, mnohonásobný v modernom päťboji, atď., naozaj nechcem to tu čítať, mám to na dvoch stranách. Je to človek, ktorý žije pre charitu, žije pre druhých ľudí, robí naozaj na mnohých úrovniach, je tu toho veľa. Bohužiaľ, sa dostal do sporu s bývalým ministrom vnútra a s bývalým generálnym prokurátorom pánom Hudekom. A tento spor začína prekračovať mieru všetkého. A rozhodol som sa pre tú interpeláciu včera, keď som sa dozvedel, že po nezákonnom konkurznom konaní sa mu včera napríklad všetky účty zablokovali. A teda si myslím, že generálny prokurátor môže preveriť, či to konkurzné konanie je podľa zákona a môže ho zastaviť. Lebo tuná ide o likvidáciu tohto človeka a prípadne jeho firmy a celej tejto charitatívnej činnosti, hovorím, ktorej je tu veľmi veľa.
Podstatou tohto konkurzného konania je, že veriteľ sa snaží uspokojiť spornú pohľadávku, o ktorej sa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava 2. Číslo napíšem do interpelácie. Po tom, ako zákonná sudkyňa v konaní vedenom na okresnom súde na neverejnom pojednávaní vyhlásila, že žalovanú pohľadávku navrhovateľovi pánovi Hudekovi neprizná, prestal sa on zúčastňovať pojednávaní a postúpil svoje pohľadávky na dve spoločnosti, aby dosiahol pluralitu veriteľov. Obe spoločnosti sú s ním prepojené a konateľom jednej z nich je aj jeho pán syn. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, vstúpim vám do toho. Teraz som bola upozornená, že vy prednášate interpeláciu na generálneho prokurátora a v zmysle rokovacieho poriadku poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti. Hej? Preto vás teda prosím, aby ste ju nasmerovali na niektorého z členov vlády, alebo ako som...

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ja v minulosti som už dal interpeláciu na generálneho prokurátora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nemá povinnosť. Nemá povinnosť, áno.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Nemá povinnosť, no tak potom by som to dal na ministra spravodlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pravdepodobne tak, dobre, nech sa páči, pokračujte.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Práve tým, že napriek tomu, že sudkyňa neuznala sú pohľadávku, o ktorú išlo, tak veriteľ postúpil pohľadávku na dve spoločnosti a tým pádom dosiahol pluralitu veriteľov. Už som povedal, že sú prepojené záujmy, a navrhol konkurzné konanie. Čiže tým vlastne splnil veriteľ formálne náležitosti začiatku konkurzného konania a môže si za vhodnej súčinnosti konkurzného sudcu doslova exekvovať neexistujúcu pohľadávku v konkurznom konaní.
Včera sa zistilo, že vlastne to už funguje, pretože všetky účty aj na zaplatenie mobilu tomuto pánovi už nefungujú. Tak samozrejme tá spoločnosť City Presburg, ktorú zastupuje pán Kurhajec, sa bránila s poukazom na § 19 ústavy, osvedčila spornosť pohľadávky navrhovateľa. Poukázala ako dlžník v začatom konkurznom konaní nielen na samotné konanie o spornej pohľadávke, ale aj rozhodovaciu prax krajských súdov v týchto veciach, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zo všetkých týchto rozhodnutí nepochybne vyplýva nutnosť akceptovať dlžníka a jeho právo rozporovať pohľadávku na príslušnom súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu sudkyňa v konkurznom konaní ustanovila predbežného správcu, čím dala najavo, že konkurz buď vyhlási, alebo zruší spoločnosť pre jej nemajetnosť, keďže iná zákonná možnosť ako rozhodnúť v prípade, ak ustanoviť predbežného správcu, nie je. Podľa informácií získaných od predbežného správcu, tento zhodnotí, že spoločnosť je nemajetná, teda nebude dôvod na zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť. Upozorňujem, že generálny prokurátor a možno aj minister spravodlivosti má možnosť preskúmať, či je tento konkurz zákonný.
Súčasní veritelia sa za vhodnej súčinnosti konajúceho sudcu môžu reálne domôcť neexistujúcej pohľadávky, o ktorej sa sudkyňa v spornom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 2 vyjadrila, že ju neprizná. Čiže spoločnosť City Presburg túto pohľadávku považuje za neexistujúcu, čo de facto priznala aj sudkyňa, a takýmto protizákonným zexekvovaním pohľadávky v konkurznom konaní pomôže len naplneniu podstaty trestného činu podvodu, a to za súčinnosti konkurzného súdu, ktorý odmietol brať do úvahy ustanovenie hmotného práva podľa § 19 o nutnosti nebrať ohľad na sporné pohľadávky. Ako vyplýva z predloženého rozhodnutia, konkurzná sudkyňa uviedla, že dlžník sa bránil argumentáciou o spornosti pohľadávok navrhovateľa, že súd zistil, že konanie je spornou agendou a že v tomto konaní má byť vykonané dokazovaním. A zároveň skonštatovala, že nie je možné konštatovať osvedčenie spornosti pohľadávok.
Nerád idem do ich intímnosti, ale sudkyňa konajúca v tom začatom konkurznom konaní je kolegyňou syna právneho zástupcu navrhovateľa v konkurznom konaní. Z doterajších skúseností, aj mojich, som videl, že navrhovateľ vyvíja činnosti k tomu, a zasahoval do nezávislosti a rozhodovania súdov. Je preto odôvodnením možné predpokladať, že využíva aj vzťahy konania sudkyne a právneho zástupcu. Pán Kurhajec dal rôzne úrovne svojho protestu voči obsadeniu týchto súdov, ale samozrejme nedočkal sa odpovedí. Upozorňoval na to, že Ľudovít Hudek v konaní na Okresnom súdu Bratislava 1 zámerne obchádzal náhodný výber sudcu tak, že podával návrh na začatie konania celkove štyrikrát, vždy keď sa tam dostal niekto iný, to stiahol a znova to dal, niekto iný a tak to štyrikrát stiahol, pokiaľ sa nedostala JUDr. Zdena Káčerová. Následne bola z tohto dôvodu menovaná sudkyňa vylúčená krajských súdom z prejednania vecí a bolo začaté trestné stíhanie za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Teda nemám ďalej vedomosť o tom, ako bolo to trestné konanie ukončené, ale je preukázané to, čo som hovoril, že sa naozaj stalo.
Ja samozrejme mám k dispozícii, a dám to pánovi ministrovi, aj uznesenie o začatí konkurzného konania, uznesenie o stanovení predbežného správcu, vyjadrenie dlžníka do konkurzného konania, kde dlžník poukazuje na rozbiehajúcu sa prax krajských súdov a Najvyššieho súdu, na ktorú odmieta konkurzný súd brať ohľady. Ďalej námietku zaujatosti konkurznej sudkyne ozrejmujúcu jej vzťah k právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Podľa § 19 ods. 1 súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania pri rozhodovaní, vyhlásení konkurzu, súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
Vážený pán minister, prepáčte mi takýto detailný postup, ale ja pána Kurhajca poznám mnoho, mnoho rokov, ešte zo štadiónu Slávia Bratislava, dávno, dávno. Viem, že je to čestný človek, filantrop, človek, ktorý pomáha, kde môže. A tuná sa dostal do konkurzu za podvod neuspokojenia neexistujúcej pohľadávky a to za súčinnosti sudcu, tak žiadam vás, aby ste prešetrili toto a pokiaľ možno tento neoprávnený konkurz zastavil a odblokoval to, čo sme včera zistili, že vlastne všetky jeho účty a všetky jeho možnosti platby sú zablokované, aj keď tento konkurz nebol ukončený.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, chcel by som povedať aj vážený pán minister vnútra, ale možnože počúva, možnože nie, lebo k nemu mám nejakú nespokojnosť vyjadriť v tomto svojom vystúpení. No, minule som dal, myslím, tri interpelácie. Najmä interpelácia na ministra Glváča bola veľmi serióznej témy, prechodu amerických vojakov, lietadla Hercules, a tak ďalej. Takže ďakujem za takúto interpeláciu. Tá skutočne nesplnila parametre, o ktorých hovoril poslanec Huba, ale splnila parametre serióznej odpovede na interpeláciu.
Ja vám pripomeniem jednu inú interpeláciu. Najprv som chcel začať poznámkou, že vlastne posledná borba vzplála, dajme sa na pochod, pretože asi je to posledná interpelácia. Takže je to historická vec, že sme sa prihlásili teraz pri poslednej interpelácii v tomto volebnom období.
No a moja otázka na pána ministra Kaliňáka je nasledovná: Ja som mu dal ešte 30. septembra otázku v súvislosti s incidentom pri nebankových subjektoch, ktorých mali na Slovensku, alebo mali sme možno aj dvesto. Aj kvôli nim sa dostalo 1,3 mil. obyvateľov do exekúcií. Od 1. septembra sa mali udeľovať licencie. Udelilo sa šestnástim a už nikto nemohol z tých neudelených dávať pôžičky. Pamätáte sa, že poslanec Hlina vtedy symbolicky zamuroval vstup do pobočky jednej spoločnosti nebankovej, ktorá tie pôžičky naďalej dávala podľa jeho slov. No a potom je to tiež dobre známe, nechcem to opakovať, v interpelácii je napísané, nie metódou vhodnou poslancov Národnej rady, hold, tá hliadka mladých policajtov pacifikovala. A teda neviem si predstaviť, že by na poslanca niekde v Európe takýmto spôsobom niekto vybehol. Ja som pána ministra poprosil, aby mi aj odpovedal na otázky, či tá nebankovka bez licencie poskytovala, neposkytovala pôžičky, to neviem, to som nedozvedel v interpelácii. A zároveň som sa pýtal, že či podľa jeho názoru ten postup tých mladých policajtov bol tvrdý, alebo či bol primeraný k tomu, čo sa vtedy tam udialo.
No, pán minister mi v termíne tú odpoveď dal a tri veci tam chcem zdôrazniť, ktoré sú zaujímavé, čo on v krátkej interpelácii zdôraznil. Najprv povedal, že Policajný zbor vlastne rozhodol o odmietnutí tejto veci podľa § 197 Trestného poriadku, pretože nebol v danej veci zistený dôvod na začatie trestného stíhania ani iné rozhodnutie. Čiže pán Hlina tým, že toto urobil, tak nijako sa nespreneveril Trestnému poriadku tým svojím činom. Čiže to priznal, že vlastne to vyšetrovanie následné a to rôzne bolo svojím spôsobom neadekvátne, pretože nešlo o trestný čin. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, že o tom, ako sa zakročilo proti nemu, sa rozhodol ten vedúci Policajného zboru na mieste. Čiže to boli asi štyria mladí chlapci. A o tom, ako postupovali proti poslancovi, rozhodol veliteľ zakročujúcej hliadky, a to na základe príslušných zákonných oprávnení po vyhodnotení situácie na mieste. Čiže nebol to rozkaz vyšší ani najvyšší, tých stupňov je tam viacej, ale bolo to vyhodnotené na mieste, a zakročenie. To je tiež zaujímavé konštatovanie, že teda vlastne tí chlapci na mieste takto rozhodli, no a použili donucovacie prostriedky, chmaty, atď., podľa príslušných paragrafov z dôvodu neposlúchnutia výzvy a kladenia pasívneho odporu, ako aj putá použili.
No a za tretie, ešte je zaujímavé priznanie, že zo strany príslušného nadriadeného bolo použitie donucovacích prostriedkov dotknutými príslušníkmi Policajného zboru ako oprávnené. To znamená, že ani nie šéf Policajného zboru, ani jeho námestník, ani minister vnútra s týmto nemali nič, ale že, nie, to, nieže, nehovorím, že nemali nič, ale že iba príslušník nadriadeného tej skupiny mladých policajtov vlastne to vyhodnotili ako oprávnené. To je tiež určitá zaujímavá myšlienka, že vlastne nikto iný toto nespravil, jedine ten jeho najbližší, to môže byť nejaký možno okrsok, alebo neviem už jaký, ale to boli normálne príslušníci Policajného zboru.
Čiže ja ďakujem pánu ministrovi za odpoveď aj za týchto, priznanie niektorých skutočností, len mne v tej interpelácii chýbalo osobné stanovisko jeho, lebo moje otázky boli položené na neho. A teda on to vlastne dal na tých spodných, ktorí o tom rozhodli, ktorí zistili, ktorí konali a ktorí uznali, že to bolo oprávnené.
A teraz vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Takže zmluva je zrušená alebo vypovedaná. Takže takto si predstavujem hodinu otázok, že poslanci sa pýtajú, ministri odpovedajú. A preto ma mrzí, že keď sa pýtame na niečo aj v doplňujúcej otázke, tak ministri na to neodpovedajú. A ja som sa v druhej otázke svojej vás pýtal ohľadom obchvatu Bratislavy a formách financovania, som sa vás pýtal, že podľa vyjadrení ministra financií pána Kažimíra a šéfa Finančného inštitútu pána Filka v posledných dňoch, keď povedali, že obchvat Bratislavy D4 a R7 sa dá stavať aj zo štátneho rozpočtu a ušetrí sa tým možno miliarda, aj viac. Preto som sa vás pýtal vtedy v doplňujúcej otázke, na ktorú ste mi neodpovedali. Ale znova sa vás pýtam pri tejto otázke, či je ministerstvo dopravy pripravené aj na túto formu výstavby obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7? To znamená klasickou formou výstavby zo štátneho rozpočtu.

Vy asi na ňu neodpoviete. Otázka vznikla na Rade vlády pre seniorov, kde bol aj pán minister pre rodinu, no a tam som vlastne videl, že je to problém, že to ohrozuje seniorov, a že tak ako boli voľakedy nebankové subjekty, tak teraz môže byť toto naším ďalším problémom. Ja som na oslave štátneho sviatku Japonska s pánom ministrom o tom hovoril, čiže v podstate mi povedal, že tu nebude a že dá krátku odpoveď. Ja si ho potom ešte vyčkám, aby mi povedal troška viacej.
No, viete, fakt je, že nie je momentálne regulácia týchto reverzných hypoték, to treba povedať. Ak by boli, tak všetko závisí od zmluvy, kde tí, ktorí tú hypotéku dávajú, môžu si naozaj napísať, čo chcú. Tí starí na to nedôjdu. V prípade úmrtia sú nejasné veci, ako bude s dedičstvom tých domov alebo majetkov, alebo bytov, ktorých sa takto seniori môžu vzdať v prospech väčšej renty, dočasnej, kým neumrú. A teda pokiaľ ja viem, analýza existuje. Rád by som ju videl. Vraj má štyri výhody a 50 nevýhod pre ľudí, ktorí sa do toho dajú. Tam padla aj na tej rade vlády, aj teda slovo, že malo by to byť len s licencovanými finančnými inštitúciami. Aj keď jeden člen rady vlády, dosť vysoko postavený, povedal, že ani licenčné spoločnosti nie sú zárukou zákonnosti. Tak to už je otázka na inú úroveň.
Ale chcem pripomenúť, že opatrne s týmto, že švajčiarske dôchodky chceme, ale tak stavané reverzné hypotéky, ako sú momentálne propagované, nechceme.
A teda otázka je na vás taká, že či viete niečo viacej o tej analýze, kde je 50 nevýhod týchto reverzných hypoték.