Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 18:27 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 22.6.2012 9:37 - 9:43 hod.

Kvasnička Marián Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred týmto vystúpením som tak trošku rozmýšľal, sa mi vybavila taká stará židovská anekdota o živnostníkovi, židovskom, ktorý vyrábal víno, a pre podozrenie z jeho falšovania, alebo pančovania alebo ako sa to volá, bol súdený a videl, že mu prihára, tak sa pýtal sudcu: Pán sudca, vy sa rozumiete do chémie? A sudca hovorí: Nie, na to tu mám súdneho znalca. A pýta sa súdneho znalca: Pán súdny znalec, a vy rozumiete právu? Nie, na to je tu sudca. A hovorí: Vidíte, a úbohý Žid, aby sa vyznal v obidvoch.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že ani právu nerozumiem, nie je to moja parketa, a nerozumiem ani, alebo nevidím do detailov zákulisie riadenia takej zložitej inštitúcie, ako sú naše verejnoprávne média rozhlas a televízia, Slovenský rozhlas a televízia.
Moje krátke vystúpenie bude naozaj krátke, je to skôr taká filipika, ktorú opieram aj o poznanie toho úbohého Žida, ktorého súd súdil za falšovanie vína.
Pani riaditeľka v úvode svojho vystúpenia uviedla, a myslím si, že aj taká je pravda, že nemá nijakú politickú príslušnosť. Musím povedať, že takto som ju vnímal ešte dávno predtým, ako bola poverená mimoriadne zložitou, náročnou misiou zlúčenia Slovenskej televízie a rozhlasu. Napokon prežila a so cťou viaceré vládne garnitúry. Zvlášť príbeh riadenia Slovenského rozhlasu a jeho finančnej kondície, nazdávam sa, bude na dlhý čas výrečný, ale ani zriadenie a riadenie zlúčenej inštitúcie v národnom hospodárskom režime nemá, nazdávam sa, vážnejšiu škvrnu.
Chcem tiež uviesť, že ako kresťanský demokrat, a teraz to myslím v politickej rovine, nemám veľa dôvodov jej misiu nejako glorifikovať. Ak odhliadnem od explicitne kresťanských dramaturgií v rozhlase či televízii, a treba povedať, že tie sú zamerané na konvenčného tradičného veriaceho Slováka, ťažko povedať, že by naše médiá boli ku kresťansko-politickému prostrediu nejako zvlášť friendly. Navyše, neuralgickú povahu majú aj morálne a etické otázky mnohých televíznych a reklamných produkcií, zvlášť tých, ktoré bežia cez deň bez akéhokoľvek filtra voči mládeži a deťom, ktoré na toto tvrdenie dávajú dostatok dôvodov. Ale nešomrem. To je cena za pluralizmus, objektívnosť, nezávislosť médií, nestrannosť verejnoprávneho média, ktoré má saturovať podľa možností všetky legitímne očakávania širokého občianskeho spektra.
Som presvedčený, že tu pani Zemková odviedla kus ozajstnej, a keby nebola ženou, povedal by som chlapskej roboty, ktorej význam bude ešte zrejmejší po budúcom vývoji tohto verejnoprávneho média a potom, čo s tým zamýšľate spraviť.
Som realista, ktorý nemá nijaké ilúzie o valcoch zo Zlatej Idky a teraz ani o vľúdnejšej tvári SMER-u, o čom tak rád hovorí váš predseda a premiér Robert Fico, a myslím, že o to viac, čím menej tomu sám verí. Dámy a páni, toto je, a to je hrot tej filipiky, politicky objednaná poprava, ktorá ako mimikry zneužíva zdanie právne relevantnej diskusie. Tá je tu však mimoriadne smiešna a trčí vám z lokajských čižiem ako slama. Problém, myslíte si čokoľvek, nemá totiž, a to nielen podľa mňa, nijakú právnu rovinu. Tá je len zámienkou, konštrukciou, krycím manévrom. O to je to špinavšie, lebo to budí zdanie legitimity.
V tomto duchu som vystúpil aj v rozprave nášho výboru pre kultúru a médiá. Prekážala mi snaha zamiesť tento úmysel pod legislatívny koberec, kde je rovnaký počet interpretácií, napokon aj tu sme toho svedkami, za ako proti. Povedal som a tu si to dovolím zopakovať ešte raz a dovoľte mi aj s takou kresťanskou symbolikou, že mám rád obraz Krista, ktorý stoloval s neviestkami a mýtnikmi, a bol mimoriadne alergický na zákonníkov a farizejov, vediac, že litera zabíja, a to aj legislatívna litera, kým duch oživuje. Idealisticky a naivne som vám pripomínal potrebu milosrdenstva, aj keď si uvedomujem jeho nulový politický kapitál.
Od prvej chvíle tejto kauzy bolo jasné, že to chcete urobiť a že to aj urobíte. Preto váš žiadam, aby ste pani riaditeľku Zemkovú odvolali tak, ako ste to mysleli od samého začiatku, teda brachiálne, mocensky, bezohľadne, so servilnou oporou parlamentnej väčšiny. Ak ste sa rozhodli biť psa, nechajte, prosím, na pokoji palicu zákona. Choďte na istotu, veď ste ju sľubovali celému národu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

21.6.2012 18:49 - 18:50 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
No, určite, že je to ťažká odpoveď na túto otázku, pretože za tie dva a pol roka toho nebolo veľa. Čiže investícia, o ktorej som hovoril, tá návratnosť sa možno naťahuje až na príliš dlhé obdobie. Na druhej strane, sme pred realitou nového eurovalu, trvalého eurovalu, mechanizmu, do ktorého idú ďaleko, ďaleko väčšie peniaze. Tu je otázka, ako budú tlačiť všetky tie krajiny, zainteresované krajiny na to, aby tá investícia bola čo najrýchlejšie návratná. Myslím si, že nebude jednoduché ani pre tie veľké krajiny presvedčiť vlastných ľudí. A tie tlaky budú. Hovoril som, že je to rizikový projekt, ale chcem vidieť riadený projekt. Skutočne, mňa trápi jedna vec, ak necháme napospas tieto krajiny a príde k lavínovitému spôsobu pádu tých krajín neriadeným bankrotom, bojím sa toho, čo je anarchia, čo je chaos, čo je skutočne pád, ekonomický pád týchto krajín. A toto zasiahne aj Slovensko, či chceme alebo nechceme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2012 18:41 - 18:47 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozmýšľal som, z akého pohľadu pojať to svoje vystúpenie, či viac technokraticky, či cez argumenty číselné, ekonomické, či cez objemy zdrojov. Nakoniec som sa viac priklonil skôr k politickému chápaniu vecí, ktoré určite vychádza z môjho presvedčenia a možno aj môjho videnia budúcnosti Slovenska.
Sme v súčasnosti svedkami bezprecedentných dejinných procesov a vyzerá to tak, že aj začínajúcich geopolitických procesov, ktoré výrazne ovplyvnia, či chceme alebo nechceme, tak politický, ako aj sociálno-ekonomický charakter Európy. Etické a morálne zlyhávania politických, finančných a ekonomických lídrov v mnohých krajinách Európy a sveta nás stavajú pred holú realitu dneška: Ako ďalej v marazme tejto doby. Je ešte vôbec možné ďalej udržať a rozvíjať konzumizmus, ktorý je vykúpený obrovskými dlhmi štátov, nekrytými peniazmi centrálnych bánk, goodwill akciami krachujúcich firiem či toxickými bublinami komerčných bánk?
Nezávideniahodná situácia nás stavia do polohy, keď už nie sú k dispozícii dobré a populárne, ale len horšie a tvrdšie riešenia. Eurozóna, ambiciózny, možno až príliš ambiciózny projekt so spoločnou menou, možno predčasný, ako sa viacerí tu vyjadrovali, ale fakt je ten, že je tu. Tá eurozóna ak chce prežiť, potrebuje spoločné riešenia, opakujem ešte raz, spoločné riešenia. Niet krajiny v eurozóne, dokonca v celej Európskej únii, ktorá môže povedať, nás sa to netýka. Niet krajiny v eurozóne. Nikto z toho nevyjde bez ujmy, ani Česko, ako sa nám tu niekto snaží tento fakt nahovoriť.
Ak záchrana eura nebude pre každý relevantný subjekt nevyhnutnou výzvou, čiastkové a jednoduché riešenia jednoducho neexistujú. Aj preto je Grécko dôležité, aj grécke euro musí byť kryté skutočnou hodnotou, pretože ním platíme aj na Slovensku. Španielska banka musí byť preto zdravá, pretože disponuje aj slovenským eurom. Za auto vyrobené na Slovensku dostávame aj nemecké eurá. Ozdravenie krajiny, banky, firmy, kdekoľvek v eurozóne už nemôže byť len záležitosťou tej krajiny, tej banky, tej firmy. Aj preto tie spoločné riešenia, spoločný mechanizmus, systém s nevyhnutnou finančnou podporou, ale jasnými pravidlami, účinnou kontrolou, disciplínou a zodpovednosťou všetkých bez straty národnej suverenity, ale s potrebnými intervenciami aj z tých národných úrovní. Áno, hovorí sa o kupovaní času. Pán Sulík to niekoľkokrát dnes vo svojom príhovore zdôraznil. Ale dobre využitý čas, sú aj lepšie a ráznejšie pripravované konsolidácie verejných financií. Dobre využitý čas znamená aj lepšie zvládnuté štrukturálne zmeny. Čas znamená lepšie pripravené a ak bude nevyhnutné, riadené bankroty krajín, ktoré to potrebujú. Čas, dámy a páni, v konečnom dôsledku pri dobre zvládnutom systémovom riešení bude znamenať návrat k zdravej ekonomike. Ako sa hovorí, čas sú peniaze. A čas môžu byť nové peniaze kryté skutočnou hodnotou. Záleží len na nás, ako efektívne využijeme ten draho zaplatený čas. Ako návratná bude táto, síce neželaná, ale zrejme nevyhnutná investícia.
A preto na záver, dámy a páni, chcem povedať, aj keď nie je mi to ľahké, pretože takisto sa venujem hospodárskym záležitostiam. Viem, čo to bude znamenať pre Slovensko, pre naše napredovanie. Takže nie ľahko, ale dávam prednosť tomuto nákladnému, možno neistému a rizikovému, ale riadenému projektu pred nevyčísliteľnou cenou živelnosti, chaosu, anarchie, ekonomickej depresie, sociálnych nepokojov, ľudí bez práce a najmenej jednej stratenej generácie našich detí kdesi na periférii Európy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2012 18:39 - 18:41 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Pán kolega Sulík, ja som povedal, že ja vnímam vaše pohľady, nechcem viesť s vami politický zápas. Prezentoval som i pohľad. S tým hasením, no, viete, ja to vidím predsa len trošku inak. Keď váš sused, a to je to Grécko, si vo svojej darebnosti podpáli dom, a vy poviete, no tak, my tento dom nepôjdeme hasiť, i keď je to váš sused. A ten dom sa tak rozhorí, že potom zhorí aj váš dom. Už potom je neskoro. A my sme do istej miery v tejto chvíli v takejto situácii. I v Grécku i na Slovensku je to prepojené, je tá istá mena.
A ešte jedna poznámka. Viete, v '38, v '39 Československo vtedy malo také bezpečnostné zmluvy uzavreté, a keď prišiel Hitler, zatlačil, tak to bol zdrap papiera. A ja osobne som presvedčený, že nič silnejšie v rámci Európskej únie Slovensko nespája s tým svetom a nič silnejšie ho nechráni ako práve spoločná mena - euro. Pretože zachrániť túto menu, predsa len si nechcú dovoliť, aby padla, ani Francúzi, ani Nemci, nikto z nich. Istým spôsobom chránia svoju vlastnú menu. V to trochu tak verím. Možno vy máte nejaké ekonomické argumenty, ale dovoľte mi, aby som ja aj mal svoje presvedčenie a vieru v budúcnosť Slovenska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2012 18:27 - 18:37 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, vážení kolegovia aj vážená kolegyňa, určite to nebude ani hodinový, ani polhodinový prejav, ale predsa mi len nedá, aby som aspoň niekoľko vecí v súvislosti s Európskym stabilizačným mechanizmom nepovedal. Žiaľ, celý čas tu sedel kolega Sulík. A ako človek, ktorý istým spôsobom je na Slovensku vnímaný ako hlavný oponent eurovalu, tak predsa by len som rád niektoré veci jemu povedal aj z tohto miesta. Povedal naozaj veľa faktov. A keď odhliadnem od všelijakých tých prívlastkov a epitet a podobne a jeho záverov, fakty sú fakty. A určite to boli fakty, ktoré neznejú príjemne a trošku aj mrazia. A aby som mu ukázal, že takto sa tie fakty dajú robiť, tak som si to prerátal. Tým, že budeme garantovať, tá suma je asi taká, akoby Slovensko viac ako štyri mesiace nejedlo, nevarilo, nekúrilo, nesvietilo, nejazdilo, nevzdelávalo a tak ďalej, pretože je to čiastka viac ako tretina ročného štátneho rozpočtu. No, len ja si nemyslím, že po prvé, sme v situácii, že môžeme povedať: Čo ťa nepáli, nehas. Preto ja si myslím, že nás to páli, že sa nás to bezprostredne určite dotýka. A to, čo som už aj vo faktickej poznámke povedal, zatiaľ, aj keď môžem s mnohými vecami súhlasiť, že tie fakty sú zlé, pán kolega Sulík, nezaznel žiaden návrh riešenia. Ako? Ja si myslím, že aj Slovensko môže prispieť do toho riešenia, ak bude mať dobrý nápad a dokáže získať podporu väčších hráčov v Európskej únii. Je cesta, samozrejme, že pre malú krajinu oveľa ťažšia a horšia ako pre veľké krajiny, ale je.
Zatiaľ čo som vnímal, ste hovorili o tom, že však trh to vyrieši, že bankrot vlastne vyčistí veci, vyčistí v Grécku, potom možno aj vyčistí bankrot v Španielsku, Taliansku a tak ďalej a potom asi aj bankrot v celej Európskej únii. Vcelku vzaté, ten bankrot to nakoniec v konečnom dôsledku vyčistí - ale ako? Viete, keď ste urobili toľko príkladov, mne nedá tiež urobiť jeden príklad, i keď som si vedomý, že príklady vždy trošku pokrivkávajú, teda krívajú. Tak za vlády cisára Nera v Ríme sa tak rozmohlo, by som povedal, slumy, bieda, kde bola špina, jednoducho potkany tadiaľ behali, že cisár Nero mal veľkú ideu mať krásny Rím, no tak ho podpálil. Koľko bolo pri tom mŕtvol? Koľko utrpenia bude, keď dôjde k takýmto veľkým bankrotom? Predsa, nerád sa odvolávam na svoj vek, ja si aspoň jeden pád meny, i keď veľmi slabo pamätám, v roku 1953 v Československu padla mena, v rámci komunizmu sa to volalo výmena peňazí. A pamätám si mnohých ľudí aj dopady na to, na tých ľudí, čo to znamenalo. A preto, myslím si, že táto cesta, pokiaľ sa len trochu dá jej zabrániť, tak by som bol rád, aby sme zabránili. To je jeden pohľad, ktorý ma vedie k tomu, aby sme jednoducho nepovedali nie. A súhlasím, čo tu zaznelo, že je tam kopa vecí, ktoré mrazia.
Druhý pohľad. Viete, často počúvam, a možno aj na tom dosť pravdy je a nepáči sa to aj mne, v tom zveličenom pohľade, že Európska únia nám bude diktovať už aj, že aké majú mať zakrivenie rožky. No, minimálne, i keď je to istá hyperbola, čosi na tom pravdy je. Len ja som žil, žiaľbohu, väčšinu svojho života v inom režime. Európska únia, aj keď nám diktuje mnohé veci, ktoré sa nám nepáčia, zatiaľ jej sankcie, by som povedal, že sú častokrát ešte úplne smiešne oproti tomu, aké sankcie sme mali v tom inom svete. Viete, tam, keď som inak myslel, len myslel, nie už hovoril, tak neraz to v päťdesiatych rokoch stálo ľudí hlavu, zatvárali ich, vešali a podobne.
Hovorím to preto, že napriek všetkým tým zlým vidinám, ktoré tu zazneli, moje geopolitické videnie je, že chcem byť súčasťou toho šťastnejšieho prosperujúcejšieho sveta, a vždy, keď Slovensko bolo jeho súčasťou, vždy tu bolo predsa o kúsok lepšie, spravodlivejšie a kúsok predsa len väčšia demokracia. A to ma vedie k tomu, aby som, nie dobrý, určite nie je dobrý mechanizmus, ktorý navrhujeme, ale aby som ho podporil.
A ešte jednu vec. A tu, tak trošku využijem tu, že je tu pán minister zahraničných vecí. Prekvapujúco zaznelo niečo o Európskych spojených štátoch. Nech to povie. A čítal som stanovisko z ministerstva zahraničných vecí, ja by som to minimálne nemohol si dovoliť vnímať tak ľahko, ako bolo prezentované v médiách. A poviem aj prečo. Viete, možnože sú veci, ktoré potrebujú roky vývoj, tak ako v chémii máte dve látky, a nič sa nedeje. A potom, keď dáte ku nim katalyzátor, tak zrazu dôjde k reakcii. Kríza s eurom túto reakciu môže veľmi prudko vyvolať. A hovorím to preto, že nebol by som rád, nebol by som rád, aby Slovensko sa potom zase ocitlo v situácii, že budeme sa o tom baviť a hľadať riešenia päť minút pred dvanástou. Niekedy, poviem vám, pán minister, že možnože, keby ste sa k tomu vážne a veľmi tvrdo postavili, tak vás niektorí mediálni experti zosmiešnia. Ja som to zažil pred rokmi, keď ako podpredseda pre zahraničie som povedal, že jednou z vážnych zahraničných tém bude euro, tak nejakí pisálkovia v týždenníku Týždeň mi nasadili psiu hlavu a urobili zo mňa hlupáka. Koľko času v zahraničnej politike je venované dnes euru? Koľko zmlúv? Kvôli euru padajú vlády? Možnože som sa díval príliš ďaleko, nie, neočakával som, že sa dostaneme do tejto situácie, ale vnímal som ako vážnu tému. A vnímam aj toto ako veľmi vážnu tému a hovorím to práve v súvislosti, že jedno s druhým súvisí. A že naozaj v tomto dianí ja osobne by som nebol rád, keby sa Slovensko zase ocitlo na pokraji a zase by sme boli tí, ktorí takpovediac možno na poslednú chvíľu dobiehame.
Teda na záver ku kolegom. Ja nechcem s vami viesť politický zápas, pán kolega Sulík, ani iný. Ja som chcel povedať svoje videnie, prečo si myslím, že tento Európsky stabilizačný mechanizmus, teda tú zmluvu podporím a priznávam, že vidím v nej kopu chýb. Napriek tomu si myslím, že stále pre Slovensko je lepšie podporiť ako odmietnuť. No ale, samozrejme, beriem, že je to aj to, ako sa človek na vec díva. A môj pohľad je kľúčový v prvom rade z geopolitického záujmu Slovenska.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2012 10:32 - 10:33 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Sulík, pozorne som počúval, čo ste hovorili. Musím povedať, že mnohé fakty o chorom stave financií eurozóny sú vecné, tie prívlastky, k tým sa nebudem vyjadrovať. Ale to podstatné, čo vidím, naozaj, vy nedávate návrh na riešenie. Ako, áno, beriem tak, že nech Grécko zbankrotuje, potom prípadne Španielsko zbankrotuje, trh to vyrieši, zbankrotuje celá eurozóna. Tie následky asi si nikto nevie dobre predstaviť, aké by boli. Ale, a to podstatné, čo ste na záver povedali, že keď sú dve alternatívy, že jedna je legitímna - buď prijať alebo odmietnuť, akosi nemusíte dať riešenie. No, keď ste použili príklad, ja nerád, ale tiež siahnem po príklade. Viete, ste na potápajúcej sa lodi a máte dve alternatívy: skočiť do záchranného člnu alebo neskočiť do záchranného člnu. A môžete povedať, neskočíme do toho záchranného člnu, ale tá loď sa bude s vami tak či tak ďalej potápať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2012 18:57 - 18:58 hod.

Abrhan Pavol Zobrazit prepis
Pán poslanec, dve krátke poznámky. Ja som nehovoril o procedúre na výbore a už vôbec nie o tom, že kto a ako sa pripravuje. Fakt je ten, že ak to chcete počuť, tak na výbore, keď ste preniesli tento návrh v rôznom na tom prvom sme len chceli, aby sa mohla zúčastniť a vyjadriť aj pani generálna riaditeľka. Nebolo jej to umožnené. Čiže to je prvá poznámka. A druhá, ak vy tvrdíte a trváte na to, že zo strany generálnej riaditeľky bol porušený zákon, tak len jednu odpoveď by som vás prosil. Prosím vás pekne, povedzte mi pri akej zmluve, kto bol účastný tejto zmluvy na jednej strane RTVS a kto bol druhý a v akej výške táto zmluva bola pripravená na uzatvorenie. Ak mi toto poviete, budem spokojný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2012 18:39 - 18:40 hod.

Abrhan Pavol Zobrazit prepis
Pán poslanec Senko, nie je mojim záujmom robiť z rady RTVS štatistu, ale Rada RTVS mala byť informovaná a to stanovisko Rady RTVS som aj čítal. Oni nevnímajú to, že zo strany pani generálnej riaditeľky bol porušený zákon. Ale vy to tak vnímate. Proste vstupujete do úplne cudzieho sporu.
Pán poslanec Jarjabek, ja ďakujem veľmi pekne za úprimnosť, že ste potvrdili, že vy ste chceli, aby to tam bolo ináč napísané, tak to napísali tak, ako ste to chceli. Ďakujem. Ja som nič iné nehovoril. Myslím, že v tomto sa zhodneme. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2012 18:25 - 18:32 hod.

Abrhan Pavol Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v úvode by som rád doplnil spravodajskú správu pána spravodajcu, lebo opomenul informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k predmetnému prerokovávanému bodu má dve platné uznesenia. To prvé je z 12. júna a druhé z 19. júna. Už v tom je vidieť, že tento návrh bol šitý horúcou ihlou, lebo v tom prvom návrhu výbor Národnej rady riadne schválil spravodajcu pána predsedu Jarjabka. Potom si uvedomili, že ak takéto niečo chce predkladať plénu Národnej rady, tak nemôže byť pán predseda výboru aj predkladateľ, aj spravodajca zároveň, a preto bolo prijímané aj druhé, ďalšie uznesenie. Čiže toľko k tejto informácii.
Ja si myslím, že meritom celého nášho sporu, a zjavne sa na tom nezhodneme, je teda, či je zákonný dôvod a či bol teda ten zámer a dôvod informovať Radu RTVS. My keď sme prijímali tento zákon, tak práve toto nás viedlo k tomu, že poslanci Národnej rady aj členovia výboru, aj členovia rady, vtedy STV, neboli schopní sa domôcť zmlúv, ktoré vedenie STV podpísalo a ktoré chce realizovať. Preto sme do zákona dali toto ustanovenie, aby generálna riaditeľka informovala Radu RTVS. Preto je podľa môjho názoru dôležité, že ako tento spor vníma Rada RTVS. A chcel by som vás informovať, že sa zaoberala Rada RTVS 14. júna týmto problémom a uznesením č. 58/2012 prijala takéto uznesenie: "Rada RTVS vychádzajúc zo znenia uznesenia RTVS č. 84 a 40 vyjadruje vážne pochybnosti o tom, či boli naplnené zákonné dôvody na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS z funkcie podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS, ako to navrhol svojím uznesením č. 20 z 12. 6. Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Týmto je zrejmé, že Rada RTVS nesúhlasí s tým, že tento zákonný dôvod bol daný a že je zákonný dôvod na odvolanie.
Ja chcem upozorniť len preto na tento problém, že, samozrejme, predtým vládne koalície, teraz strana SMER, vy máte väčšinu, ale v tomto pléne pán poslanec Hrušovský ma na to upozornil a možno, že pán predseda výboru Jarjabek to potvrdí, už toto plénum väčšinou odvolávalo riaditeľa STV pána Darma a ten sa súdil a všetky súdy vyhral. Jedna vec je mať väčšinu a druhá vec je právo. My túto skúsenosť máme ako Národná rada. Preto vás na túto skúsenosť upozorňujem. Vy môžte uplatniť svoje hlasy, ale dôležité bude, aby potom Národná rada neznášala dôsledky tohto rozhodnutia.
Chcel by som zareagovať trošku, aj čo sa týka rady a zloženia Rady RTVS. Veď sa pamätáme, tí čo sme boli minulé obdobie, že tá ponuka bola pre opozíciu v tom čase a pre stranu SMER dvoch členov do Rady RTVS. Ja som vnímal to, že ste nesúhlasili so znením zákona, a preto nechceli ste sa možno podieľať na tom a nedelegovali, strana SMER nedelegovala, čiže tým pádom ani nemohli byť zástupcovia opozície. To nebol prejav nejakého totalitarizmu, ale to bol prejav jednoducho toho, že ak SMER nedelegoval žiadneho člena, tak sme nemohli zvoliť, to proste nejde. Ak nebudete ďalej delegovať, tak nemôžme vám zvoliť, nemôžme vám vyjsť v ústrety.
Ešte jedno by som sa chcel opýtať, lebo celý problém je v tom, že či teda bol porušený zákon zo strany pani riaditeľky, alebo nie. A v tomto musím povedať, že pán predseda výboru sa obrátil aj na Kanceláriu Národnej rady, odbor legislatívy, a čuduj sa svete, odbor legislatívy dal dve stanoviská. Dve. Prvé 21. mája a druhé 7. júna. Páni poslanci, ja vám nebudem čítať tieto dve stanoviská, ale v tom prvom z 21. mája nie je ani zmienka o tom, ani konštatácia o tom, že by bol porušený zákon zo strany pani generálnej riaditeľky. Preto s veľkou pravdepodobnosťou sa žiadalo, aby bolo ďalšie stanovisko a tiež podpísané pani JUDr. Katarínou Šimuničovou takisto ako aj to prvé, v ktorom, áno, už je napísané, že došlo k porušeniu zákona. Len sa obávam, že ak by znovu napísala, tak by sa výbor alebo pán predseda domáhal dovtedy ďalšieho a ďalšieho stanoviska, až kým by nenapísala takéto, ktoré vyhovuje pánovi predsedovi. Nechápem, prečo sú dve stanoviská v jednej a tej istej veci s rozdielnym dátumom, s tým istým podpisom a s tým istým číslom jednania. Čiže toto je ďalší dôvod, prečo si myslím, že tu ide len a len o manipuláciu.
Priatelia a páni poslanci, a na záver jednu vec a jednu myšlienku. Ja som vás na začiatku volebného obdobia upozorňoval na to, že je to náročné, ak jedna strana má nadpolovičnú väčšinu v pléne. Je len vo vašich rukách, ako s tým naložíte. Ak máte pocit, že pani generálna riaditeľka zle spravovala RTVS, ak máte pocit, že ju stíha jedna kauza za druhou, tak to urobte. Zmeňte vedenie RTVS. Môžte to urobiť. Len nechápem, prečo pri tom všetkom máte potrebu pošpiniť túto ženu tým, že porušila zákon. To si myslím, že to nie je vo vzťahu k nej, to, čo pre Slovenskú televíziu urobila, a môžme sa o tom sporiť, ale ekonomicky zachránila Slovenskú televíziu, že to nie je vo vzťahu k nej korektné. Preto by som poprosil o vaše zváženie vášho hlasovania. Ďakujem pekne. (Potlesk).
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2012 18:12 - 18:13 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Nie, nikdy sa nevráti pohádka mládí. Vážení, sledujeme akési absurdné divadlo. SMER má dosť síl hocikoho vymeniť a zvolil si podľa mňa tú najnevhodnejšiu metódu, neadekvátnu a umelú. Pripomína mi to policajta schovaného za kríčkom a čakajúceho na technické porušenie nejakého predpisu s následnou neúmernou pokutou. Aj najlepšieho veľvyslanca, keď po troch-štyroch rokoch, ťažkých rokoch, odvolali domov, nie je to tragédia. Možno mu urobia aj dobre, aby si oddýchol. Aj výmenu pani Zemkovej nepokladám za tragédiu, ak by sa urobila normálne. Myslím, že sa dobre obhájila. Nebolo to ani také ťažké voči týmto argumentom. Treba povedať, že pani Zemková bola dobrá riaditeľka najmä Slovenského rozhlasu, neskôr aj RTVS. Slovenský rozhlas, najmä Rádio Devín, ale aj Slovensko 1 a Regina, aj STV 1 a STV 2 sú o triedu lepšie ako komerčné médiá. Sú verejnoprávne, nadstranícke, propagujúce slovenskú kultúru a históriu, spravodajsky vyvážené a zaujímavé. Rád denne počúvam Slovenský rozhlas, najmä Devín, ktorý je naozaj na Slovensku nezastupiteľnou jedničkou. Som pani Zemkovej vďačný za úspechy verejnoprávnych médií a určite nebudem hlasovať za jej odvolanie. (Potlesk.)
Skryt prepis