Videokanál klubu

Ďakujem vám za vaše vystúpenie, pani Nicholsonová.
Naozaj s filozofiou vášho návrhu plne súhlasím. Pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A dnes už nehovoríme len o rómskej komunite, naozaj bavíme sa aj o majorite. S čím dobre vo vašom vystúpení nesúhlasím, je, keď ste spomínali komunálnych politikov, myslím starostov, že len pred voľbami. No, oni to robia celé štyri roky. Aj u nás v okrese poznám plno starostov, ktorí na aktivačných prácach zamestnávajú konkrétne rómsku komunitu, len je problém v tom, keď má starosta na starosti 150 aktivačných pracovníkov, on to už nevládze manažovať.
Bol som veľmi rád, keď ste spomenuli cirkev ako pozitívny príklad toho, ako dokáže pracovať s touto komunitou. Pán Kuffa by vedel rozprávať zo skúseností svojho brata, ale aj u nás v okrese máme pána farára Mekela, ktorý pracuje s Rómami dlhodobo, Komunitné centrum, chránená dielňa a veľmi dobré výsledky.
Takže zhrniem to, ak to dokáže cirkev, ak to dokážu starostovia, prečo to nedokáže štát? Naozaj máte pravdu. Poďme sa pozrieť do lesov, k riekam, k potokom, ku priekopám. Štát predsa vlastní štátne podniky, ako lesy, povodia, meliorácie. Prečo tam sa títo ľudia nemôžu zamestnať? A keď sa nezamestná, tak tú dávku proste bude mať nižšiu. Musí štát začať s týmto niečo robiť. Spoločnosť je zhrozená z toho, ako si niektorí ľudia navykli chodiť raz do mesiaca na poštu pre svoju dávku.
Ďakujem.

Ja len na jednu poznámku pána poslanca Kaníka, keď spomínal list učiteliek z Dobšinej, viacerí ste ho asi dostali, aj médiá o tom hovoria, a ja by som práve na ten list chcel zareagovať takto sprostredkovane.
Tieto učiteľky opisujú zložité pomery detí, ktoré ony majú vzdelávať, ktoré žijú v katastrofálnych životných podmienkach, a majú pocit, že ich práca je úplne zbytočná. Volajú po pomoci a po riešení a dokonca aj navrhujú nejaké riešenia a ja som si všimol, že ony protestujú proti vyučovaniu náboženstva na škole. A priznám sa, že tento ich protest ma znepokojil rovnako ako tie podmienky, v ktorých tie deti žijú. Pretože myslí si niekto v tejto sále, že pri riešení týchto problémov si dokáže pomôcť minister alebo štát sám? Ja si to už dávno nemyslím. Možnože práve ten kňaz alebo ten laik, ktorý ich učí to náboženstvo, tak možnože im pomôže v tom prostredí žiť možno spokojnejšie ako mnohí tí, ktorí žijú v oveľa lepšom prostredí a v podstate nevedia žiť. Stará ľudová múdrosť na Slovensku hovorí, že "bez Božieho požehnania márne naše namáhania".
Dámy a páni, to preto, aby neprišlo k zemetraseniu, k cunami alebo k finančnej kríze, lebo to naše namáhanie môže vyjsť úplne nazmar. Preto si myslím, že iba všetci spolu, aj štát, aj cirkvi, aj vláda, mimovládne organizácie, sme schopní tento problém vyriešiť. Nevylučovať nikoho z riešenia tohto problému, najmä tých, ktorí chcú pomôcť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, rovnako ako predkladateľ dovoľte, aby som aj ja uviedol naraz dva poslanecké návrhy zákonov, ktorými sa budeme teraz zaoberať.
V podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú správu.
Pani poslankyňa Nicholsonová najprv uviedla návrh zákona o hmotnej núdzi, v programe máme tie body prehodené. Čiže budem najprv hovoriť o novele, resp. o novom zákone o hmotnej núdzi, pretože tento návrh zákona je novým zákonom, ktorým sa rieši problém hmotnej núdze, je to veľmi komplexný návrh, zároveň veľmi potrebný návrh. Ide o zásadnú zmenu systému pomoci v hmotnej núdzi. Návrh je plný motivačných nástrojov pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, naopak, prvý návrh zákona, to znamená zákon o hmotnej núdzi, dokonca šetrí výdavky, ktoré sme schválili v rozpočte kapitoly ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto roku. A zároveň chcem uviesť, že ušetrené prostriedky, o tie ušetrené prostriedky, ak by sme schválili prvý návrh zákona, je možné použiť pri príspevku na bývanie, z ktorého vyplývajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ale aj tak po schválení prípadne oboch ešte stále to bude s vplyvom na verejné financie pozitívne, to znamená, nebudú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, sa budú verejné prostriedky šetriť.
Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie, zákon o hmotnej núdzi výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten druhý návrh zákona o príspevku na bývanie odporúčam na prerokovanie prvým trom výborom, čiže bez výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Dovolím si povedať dve poznámky. Prvá k talianskemu ľudu: je iný, ako ho prezentoval pán poslanec Šebej. Päť rokov som sa ním denne stýkal, aj som to literárne zachytili. Je iný. Taliansko je kolíska demokracie, práva aj kultúry. Taliansky národ je veľkorysý, nobilný, priateľský k malým národom. Sándor Márai napísal, košický rodák, že v jeho krvi je vírus kultúrnosti, že aj prostí ľudia vedia, čo je pekné, čo škaredé, čo kultúrne, čo gýč, čo je dôležité, čo nie je dôležité. Mimochodom aj včera Taliani ukázali Nemcom, že sú lepší, teda aj keď poslanec Galis hovoril opak, tvrdil, že to bude opačne. Pardon za nevhodnú túto.
Druhá poznámka je k rozdeleniu Československa. Tiež som bol pri tom. Vtedy 2 mil. ľudí bolo proti rozdeleniu v Československu. Písali takú podpisovku, ale v mnohých štátoch bolo veľmi podobne. Zvrchovanosť, ústava, referendum a potom dlhá vojna. Nehovorím, že to u nás muselo tak byť, ale dva roky diskusie po hradoch a zámkoch politikov priniesli absolútne nulový výsledok, a teda, dalo by sa povedať, tú hviezdnu chvíľu Slovenska, tá by sa nebola konala. Tri štáty, á, 23 štátov sa vtedy v Európe osamostatnilo, Slovensko malo tiež na to svoje právo. Ak by vtedy sa do toho neseklo a Mečiar a Klaus, každý z iných dôvodov, vtedy tak urobili, tak táto diskusia po hradoch, zámkoch bude pokračovať ďalej, ďalej a bohvie, ako by to potom skončilo. A ak by sme sa rozdelili neústavne, tak potom diplomatické uznania, následnosť oboch republík, zákony, majetky, zástup...(rýchlo vyslovené) a tak ďalej by neboli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Zmäkčovanie podmienok pre referendum je zaujímavý návrh, ale myslím si, že v našich podmienkach je to aj dosť komplikovaný návrh. Na Slovensku bývajú voľby veľmi často. Nielen parlamentné, ale teraz v kombinácii s inými voľbami takmer každý rok a niekedy cez rok vyjde to, že aj niekoľko razy, aj napríklad v spojení s referendom.
Príklad so Švajčiarskom veľmi nie je vhodný, pretože Slovensko sa so Švajčiarskom nemôže porovnávať aj preto, že referendum je drahý špás. Referendum stojí, ja neviem teraz, v starej mene to bolo 100 mil. korún. A myslím si, že keby sme zmäkčili tie podmienky pre referendum, tak by bývalo asi častejšie ako doteraz, to znamená, by boli vyššie výdavky štátu.
No ale predsa len teda čo s tým? Prvá alternatíva je, že nechať to tak, ako to je. A že by sme sa teda snažili vo voľbách, či komunálnych, či parlamentných, aby sme vtiahli teda občanov do rozhodovania. Druhá možnosť je, a to ma inšpiroval pán Matovič, keď naposledy hovoril, že predčasné voľby by mali zaplatiť strany politické, no tak nechajme to tak, že za podmienok súčasných, to znamená tých tvrdších, by referendum znášal štát náklady, to znamená všetci občania cez dane, a to mäkšie referendum by znášal ten iniciátor, to znamená ten, ktorý by chcel zneužívať inštitút referenda, tak by aj znášal náklady spojené s týmto referendom. Čo vy na to?

Vítam diskusiu o referende, môžme tým oživiť záujem o politiku, aby to nebolo tak ako v Čechách alebo v Taliansku, kde politické strany a ich dôvera veľmi klesá. Referendum vidím jako silný nástroj zdola navrhovať a spolurozhodovať o veciach. Už Švajčiarsko tu bolo spomínané, ale tam skutočne každý most, cestu alebo obchodný dom riešia referendom, ľudia si na to zvykli a majú dojem, že to ovplyvňujú, silno ovplyvňujú. Ani vo voľbách, tiež to bolo spomenuté, nezávisí na percentách, na účasti, sú platné v každom prípade. Aj v tomto prípade je referendum len odporúčanie pre Národnú radu, čiže nie je, napríklad ako boli podpisovky v meste, automaticky ústavným zákonom, čo bolo, samozrejme, prehnané.
Bol som v Amerike, keď sa volil prezident a zvolili ho 15 percentami hlasov, teda, čiže tiež to nikto nespochybňoval. Ja myslím, že k referendu by aktívni ľudia išli a oni by mohli zdola ovplyvňovať veci verejné. Otázky však musia byť vhodne formulované, nie zhora dané, predtým široko diskutované. Tiež som bol v Taliansku, keď išlo referendum o asistovanej reprodukcii, pol roka predtým bola vo všetkých médiách obrovská diskusia, všetky osobnosti sa k tomu vyjadrili a referendu každý rozumel, o čo sa jedná, a referendum bolo zamietnuté. Ale bolo to demokratické a jasné.
Minulé referendá boli manipulované, nevhodné a nezrozumiteľné otázky, čiže potom aj tak dopadli, minulo sa veľa peňazí.
Myslím, že je tu veľa tém, ktoré by mohli byť témou referenda, a viac ľudí by sme takto mohli pasívne pritiahnuť do vecí verejných. Ešte raz, vítam diskusiu o referende a ako budem hlasovať, rozhodnem sa, keď si ju celú vypočujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, aj keď sa snažím precítiť skôr iné moje výkony a pôsobenie a rokovací poriadok ma k tomu nijak nezaväzuje, budem sa snažiť precítene podať túto správu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Je to tlač 61.
Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedu úradu volí a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška svojím rozhodnutím z 29. mája 2012 č. 55 pridelil návrh vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovávania uvedeného materiálu a predloží návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pridelený materiál prerokoval na 4. schôdzi 12. júna 2012 za účasti zástupcu Úradu vlády Slovenskej republiky a pani kandidátky na funkciu predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie Zity Táborskej. Spravodajcom výboru som bol ja. Uznesením z 12. júna 2012 č. 27 výbor vyslovil súhlas s predloženým návrhom a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť Zitu Táborskú za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie a vykonať akt voľby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. júna 2011 verejným hlasovaním použitím technického zariadenia v rokovacej sále.
Pán predseda, prosím, otvorte k predmetnému návrhu rozpravu.

Ďakujem pekne, veľmi krátko, pani predsedajúca. Tie informácie, ktoré zverejnila v pléne Národnej rady pani poslankyňa Nicholsonová, boli známe aj na rokovaní výboru. Vy ste tam vtedy, rovnako ako tu, predstavili navrhovaného kandidáta do Správnej rady Ústavu pamäti národa, žiaľ, väčšina rozhodla o tom, že kandidát spĺňa všetky zákonom predpísané podmienky na jeho voľbu. Ja by som ale v tejto chvíli považoval za lepšie prerušiť ten, rokovanie o tomto bode programu a ešte raz na výbore pre ľudské práva sme sa vrátili a prerokovali aj za prítomnosti navrhovaného kandidáta. Naozaj, nech sa vyjadrí. Tam by som skôr podporil pána kolegu Hlinu, ktorý sa domáhal, aby sme v pléne vypočuli aj pri iných voľbách navrhovaných kandidátov. Považoval by som toto za lepšie.
Preto, pani predsedajúca, navrhujem prerušiť rokovanie a na budúci týždeň poprosíme pána predsedu výboru Chmela, aby zvolal výbor a sme potom vrátili do pléna tento návrh na opätovné rokovanie. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Národnej rade predložil návrh na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa z dôvodu, že v apríli 2012 skončilo funkčné obdobie dvom členom Ústavu pamäti národa, ktorí sú zástupcovia volení Národnou radou Slovenskej republiky.
Návrh na personálnu voľbu máte pod tlačou 103. Výbor pre ľudské práva návrhy prerokoval. Konštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky stanovené zákonom, a môžeme pristúpiť k voľbe o všetkých štyroch navrhovaných kandidátoch.
Preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby po rozprave, ktorú, pán predseda, navrhujem, aby ste otvorili, sme pristúpili k voľbe dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, ja a KDH budeme za všetky aktivity, iniciatívy a návrhy zákonov, ktoré podporia živnostníkov, toho sa nemusíte obávať. V každom prípade budeme chcieť, aby to boli systémové zákony, aby to neboli len také omrvinky pre živnostníkov a koniec koncov v konečnom dôsledku to nemusí riešiť ich pozíciu, v akej sú teraz.
My máme pripravenú sériu zákonov, nemusíte sa obávať. My sme mali veľmi dobrý volebný program, koncipovaný so živnostníkmi, so skupinami živnostníkov. Takže my tento program zrealizujeme, resp. ich implementujeme do konkrétnych legislatívnych návrhov.
Ďakujem.