Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa pokúsim zúžiť rozsah a obsah môjho vystúpenia len na prerokovanie bodu programu, a to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Vždy v tejto rokovacej sále prebiehali aj v minulosti búrlivé diskusie pri návrhu vlády, ktorá predkladala zákon, a častokrát niekedy aj, ako prísne vzaté, na hranici zákonnosti uvádzala dôvody na to, či sú splnené podmienky, aby Národná rada rokovala o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, priatelia, aj v minulých volebných obdobiach tu tieto diskusie boli, boli celkom legitímne, mali aj svoj politický, ale aj vecný dôvod, tak ako je tomu aj dnes. O tom, či Národná rada rozhodne, či sú, alebo nie sú splnené zákonné dôvody na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, rozhodnú poslanci väčšinou. Tá môže mať jeden taký alebo onaký názor, takisto ako aj pri návrhu, ktorý predložil pán premiér vlády, a uviedol viacej dôvodov, ktoré oprávňujú vládu na to, aby my poslanci sme sa zaoberali pri rokovaní o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo však ja považujem za oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie a vytváranie istého nebezpečného precedensu aj do budúcnosti pri rokovaní Národnej rady, či pri rokovaní o tomto zákone postupujeme v súlade s rokovacím poriadkom, ctené dámy a páni. Minulý týždeň vo štvrtok pán predseda, alebo možno to bolo v piatok ráno, navrhol spôsob prerokovávania jednotlivých bodov programu zaradených na túto schôdzu Národnej rady s tým, že dnes v utorok začneme rokovaním o návrhu zákona o sociálnom poistení. Včera som sa dozvedel, že vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Logicky som predpokladal, že dnes ráno pán predseda parlamentu príde a povie, páni poslanci, dostal som od vlády návrh, aby sme o návrhu zákona, o ktorom máme začať rokovať, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, sme tento zákon prerokovali v skrátenom konaní, a predpokladal som, že navrhne zmenu poradia rokovania jednotlivých bodov programu. Nestalo sa. My sme začali o návrhu zákona, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, aby sme o ňom rokovali, ráno aj rokovať začali. Poslanci sa prihlásili do rozpravy, viacerí už vystúpili a vlastne rokujeme o návrhu zákona v prvom čítaní. Ja teda neviem, ako sa procesne vysporiadame s ďalším postupom rokovania.
Ak odsúhlasíme, alebo odsúhlasíte návrh na skrátené legislatívne konanie, tá procedúra a procesný postup by mal začať odznova. Teda najskôr by sme asi hlasovaním mali rozhodnúť, že to, o čom sme rokovali, neplatí, a ja neviem, ako sa to dá, preto, lebo zákon o rokovacom poriadku s takýmito zákonnými postupmi neráta, budeme pokračovať ďalej. Poviem pravdu, že sám sa s tým trošku trápim preto, lebo bol by som veľmi nerád, keby sme dávali zlý príklad tým, že porušujeme vlastné rokovacie pravidlá a porušujeme rokovací poriadok pri tak zásadnom prerokovávaní tak vážnej právnej normy, ako je statusový zákon o sociálnom poistení.
A tu už niektorí poslanci, viacerí upozorňovali na to, že sme chceli podať pozmeňujúce návrhy, ale, žiaľ, dostali sme sa do istej časovej tiesne, a asi tak nebudeme môcť urobiť, myslím, že to bol pán poslanec Hlina, preto, lebo nám v tom chcete zabrániť. Preto by som ako požiadal pána predsedu Národnej rady, keďže vznikli isté právne pochybnosti o postupe rokovania Národnej rady, aby požiadal podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a rozhodol o tom, či postup pri rokovaní Národnej rady je v súlade s rokovacím poriadkom. Hovorím to s plnou vážnosťou, bez toho, že by som vnášal do toho nejaký politický, opozično-koaličný konflikt. Priatelia, ale v tejto Národnej rade som ešte takéto niečo nezažil. A procesne je dôležité, aby tá právna norma bola prijatá čistým zákonným procesným spôsobom. Ak si myslíte, že väčšina môže odhlasovať čokoľvek a že väčšina má pravdu, dobehne vás to, priatelia. Ak to spravíte raz, budete mať veľké pokušenie a budete to robiť kedykoľvek. Ja nechcem byť súčasťou takéhoto protizákonného konania, preto odporúčam, aby najskôr ústavnoprávny výbor posúdil, či rokujeme v súlade, alebo nerokujeme v súlade s rokovacím poriadkom, a až potom sme pokračovali ďalej.
Ešte jednu alebo dve poznámky k odôvodneniu, ktorým pán premiér sa snažil nás všetkých presvedčiť, aká dráma sa odohráva vo verejných financiách a ako je nevyhnutné a dôležité urýchlene konať. Kladiem si otázku, či ste, pán minister, vo vláde o tomto pred pätnástimi dňami nevedeli, preto, lebo ste takto nepostupovali, že by ste už vtedy boli zvážili, že je treba aj tento návrh zákona prerokovať takýmto neštandardným postupom.
Po druhé, trošku mi zimomriavky včera naskočili, keď som videl tlačovú konferenciu na úrade vlády, a akým zlým príkladom premiér vlády Slovenskej republiky ukázal občanom, ako si treba ctiť a vážiť zákony. Pán premiér zákon o štátnom rozpočte nazval zdrapom papiera. Priatelia, to bol zákon. To nie je zdrap papiera. Zákon, ktorý sme my viacerí, ktorí tu sedíme, odsúhlasili. Preto je treba mať k nemu úctu, aj keď s ním súhlasiť nemusím, ale takto sa proste jeden ústavný činiteľ chovať a správať nemôže.
A po tretie, pán premiér rád vyvoláva obavu a strach. Rovnako tu predstavil nejakú drámu, ktorá sa pre národné štáty, vlády a národné parlamenty pripravuje v Bruseli. Ak je teda tá situácia tak vážna, že Slovensku hrozí ďalšie oslabovanie svojej suverenity a zvrchovanosti, či už na úrovni výkonnej alebo zákonodarnej moci, tak nám to, pán premiér, povedzte, aby sme sa mohli aj my k tomu zodpovedne, ako ústavní činitelia a občania Slovenskej republiky, aj zodpovedne vyjadriť.
Pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby ste môj návrh považovali ako za procedurálny návrh a hlasovaním o ňom rozhodli v čase, kedy bude Národná rada uznášaniaschopná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne a všetkým za nielen pozornosť, ale aj úvahy o tom, čo som povedal. K dodatkom. Najväčší v dejinách, pán Podmanický, dodatok, stavebný, bol podpísaný pri D1 na úrovni dosahujúcej zhruba 1,2 mld. eur, nie korún, eur. Nie smerom nadol, ale nahor, pričom to priťažilo Slovensku na dlhé roky. Pretože znovu tridsaťročné splátky. Pritom pri kysuckej ceste išlo o vyrovnanie za vykonané práce s tým, že vy ste strihali pásky, robili slávnosti, ale nechali po sebe otvorené záležitosti.
Čo sa týka DSS-iek, áno, práveže sa zvýšia poplatky a výnosy na základe návrhu, napriek tomu, že veľká kritika práve na nich smerovala doteraz zo strany SMERU.
Pani Vaľová, minister Štefanov nazmluvnil zhruba o polovicu viac, respektíve viac než sto percent celého objemu. Pán kolega Zsolt Simon k tomu môže povedať aj detaily. To bolo dedičstvo ROP-ke, ktorá znamenala najväčšie kauzy, ale aj, samozrejme, oveľa viac zmlúv, než reálnych možností.
Čo sa týka železníc, pokračujete v revitalizácii, čo je isté potvrdenie nevyhnutnosti, a zároveň chcem povedať, že ministerstvo práce má sfinalizovať spolu s ústredím ten národný projekt pre podobné procesy, keď Slovensko reštrukturalizuje niektoré sektory.
Jadrová elektráreň: som prekvapený, ale fajn. V roku 2002 SMER oblepil celé Slovensko holými zadkami. Celé Slovensko holými zadkami. Dnes predseda SMERU hovorí, že vstup do EÚ bol úspešný príbeh. Je rád! Vtedy dehonestácia. A konkrétnosti spomínate sami. Je to rozprávka, ktorá však vás aj poškodila, a nie je dobre žiť v rozprávkach, ale v realite. Slovenské podmienky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda Figeľ, predseda vlády vo svojom úvodnom slove položil rečnícku otázku, ako to celé vzniklo, tých 500 mil. eur, a vyzval, aby sme boli trochu konkrétni, tak dovoľte, aby som to vaše konkrétne vystúpenie doplnil ešte o nejaké konkrétnosti, ako tých 500 mil. euro vzniklo.
No najmä preto, že v prvej vláde Roberta Fica nevytvorili na ťažké časy žiadne rezervy v súvislosti s dôchodkovým systémom. Ale naopak. Oni tých 70 mld. slovenských korún, ktoré v Národnej banke Slovenska bolo na účte práve na vykrývanie deficitu v prvom pilieri, bez problémov za štyri roky minuli do haliera. Do haliera minuli, ale pre budúcu vládu nevytvorili ani korunu, ani cent rezervu, hoci mali najvyšší ekonomický rast v Európe. Po nich potom prišla vláda, ktorá, keďže rezerva nebola, tak vykrývala deficit zo štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu, rok čo rok 20 mld. slovenských korún. Robert Fico nič. Teraz zrazu je v problémoch, teraz zrazu je v problémoch a hovorí nám o tom, ako vážne berie verejné financie. Ja mu neverím, pán podpredseda Figeľ. Keby mu vážne išlo o verejné financie, tak poslanec Vážny by nikdy nebol podpredsedom vlády. Zbytočný flek pre papalášov SMER-u. Keby pán Fico bral vážne verejné financie, tak dnes by navrhol zrušiť polovicu štátnych tajomníkov. Keby pán Fico bral vážne verejné financie, tak nebude rušiť verejné obstarávania, cez ktoré sa generuje vyšší príjem do štátnej kasy, ale oni pripravujú priame zadania pre svoje, pre svoje firmy. Keby pán Fico bral vážne verejné financie, tak by nekupoval zdravotné poisťovne, keď peniaze ani nemá, len aby poslal peniaze na Cyprus. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán premiér, členovia vlády, ctené kolegyne a kolegovia, čo sa to deje na Slovensku? Keď už som spomínal aj dopoludnia, 250 mil. ako sekeru, alebo mínus oproti očakávaniam ohlásil v piatok minister financií, a v pondelok už predseda vlády hovoril o 500 miliónoch? Hovorí predseda vlády o tom, že nám utekajú peniaze. A návrh je tu na stole, skrátené konanie a zásah nielen do druhého dôchodkového piliera, ale aj do celého systému, a do mnohých ďalších záležitostí ktoré zaťažujú jednoduchých ľudí. Nie niekoľkých, nie pár percent, ale veľkú väčšinu tých, ktorí tvoria hodnoty.
Chcem sa spýtať vlády, neutekajú náhodou peniaze vám? Pretože tie opatrenia, ktoré navrhujete, ich idú vlastne brať ľuďom. Keď za prvý kvartál sa hodnotil vývoj štátneho rozpočtu, bol primeraný tomu, čo sa očakáva, čo znamená časová os, ale aj finančná prognóza. Po druhom kvartáli sme na úrovni 63 percent. Čo sa stalo medzi prvým a druhým kvartálom? Kto je pri moci? Čo sa deje? Čo robíte? Či len tieto prehlásenia, odpočty?
Hrozia nám značné hospodárske škody. No tak 8-percentný deficit sme tu mali v roku 2009 a 2010. Ja si neviem predstaviť, že by mohli byť ešte väčšie hospodárske škody než pokračovanie v takom vývoji, ktorý sa nazýva, naozaj a po celej Európe, gréckou cestou. My sme sa z nej vrátili naspäť na čosi normálnejšie. Je náročná, ešte tam nie sme, a či sa tam dostaneme, nestačia záruky nejakých osôb. Je treba nájsť serióznejšie riešenia, ktoré fungujú. To, čo nefunguje, bude veľmi drahé.
A najdrahšie, priatelia, je to, čo vám vláda dáva zadarmo. To je vždy tak. Na celom svete. Preto to chcem zdôrazniť, lebo máme vládu istôt, ktorá má rada štátne, a budeme to vidieť na mnohých prístupoch. A už to vidieť.
Chcem sa vyjadriť k dvom stránkam tohto návrhu. Jedna je proces a druhá je obsah. Proces znamená neuveriteľné náhlenie, zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu. Tri dni medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu, ale za dva dni možno bude prijatý ako celok. Prijatý. To tu ešte v týchto rokoch nebolo, ale toto tempo nie je zvláštne, skôr súvisí s tým, čo sa ide urobiť.
Utekajú nám peniaze? Totiž v sporení peniaze pribúdajú. Sporenie je odpoveď na dlhú krízu. Sporivosť, osobná, rodinná, obecná, národná, respektíve medzinárodná. Striedme hospodárenie. Sú to možnože staršie slová, ale veľmi dôležité pre aj konsolidáciu, aj vyváženosť. My totiž prejedáme zajtrajšie prognózy, respektíve zajtrajšky.
Ja si myslím, že nie tu pri sporení, tam, kde sa ukladá, kde sa pripravuje budúcnosť zodpovedne, ale inde. Inde nám unikajú peniaze. Ukazuje sa, že vláda nevie hospodáriť, ani šetriť. To, čo zaznelo, to potvrdzuje.
Napríklad pri verejnom obstarávaní, pretože to, ako sa pripravuje zákon o verejnom obstarávaní, už dnes vyvoláva otáznik, komu to poslúži a koľko to prinesie. Včera prijímané opatrenia ako súčet alebo súbor hovoria o tom, že vláda by mohla lepšie hospodáriť napríklad vybratím väčších objemov na digitálnej dividende viac než plánovaných 40 mil. eur.
Pri eurofondoch hovorí o ušetrení takmer 200 miliónov eur. Viete, čo je súčasťou takéhoto ušetrenia? Menšie čerpanie, pretože keď sa nespolufinancuje, tak sa ani nečerpá. A to je chyba. Hovorí sa na Slovensku, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Chcem sa spýtať, ako sa odpovie, alebo čo sa povie, keď sa rýchlo berie? Že sa dvakrát berie? Jednoducho je to o tom, že sa oberá, okráda.
Sme v čase vrchola leta. Ľudia na dovolenkách. Hovorí sa tomu uhorková sezóna. A tu sa prijíma jedno z najväčších rozhodnutí celého legislatívneho obdobia. Skrátene. Narýchlo. Chystá sa tým podpora okamžitej dôchodkovej spotreby na úkor budúcnosti. Tým sa podporuje naozaj dlhové chovanie, správanie. Na Západe to poznajú pod pojmom "la generación tanto súbito", alebo "generácia všetko a hneď". Nie potom, nie neskôr, teraz, tu a teraz treba. A táto kultúra spotreby nás ťahá pod vodu. My sme stále v deficitoch. Až nula znamená vyváženosť, nula percent deficitu. Ideál by bol prebytok, pre deti, pre budúcnosť. To je kultúra zodpovednosti.
Pán premiér spomínal, a veľmi často zasahoval do druhého piliera a do celého systému hlavne sporenia v rokoch 2006 až 2010. Tá destabilizácia znamenala veľmi veľa negatívneho vplyvu, ale neodvážil sa na ne siahnuť. Tak dnes pod rúškom pretrvávajúcej, prehlbujúcej sa krízy ospravedlňujete svoje konanie do budúcnosti. Pred voľbami ste sľúbili meniť len garancie, nie siahať na percentá. Myslím, že toto nebude fungovať, pretože len to, čo je rozumné, môže dlhodobo fungovať. Tu sa hľadajú jednoduché a rýchle riešenia. Tu a teraz. A čo potom? Ktovie.
Uchopiť a spotrebovávať ľudí, peniaze ľudí, ktorí si zodpovedne šetria na dôchodok, je presne ten typ politiky, ktorý vyvoláva a prehlbuje krízu. Vykráda sa špajza či pokladnička mladším generáciám a ich deťom. Na druhej strane pán minister vnútra ide meniť zákon o verejnom obstarávaní, ktorý po takýchto zmenách môže priniesť viac klientelizmu, korupcie, ale najmä biznisu pre vyvolených.
Boli sľubované istoty, ale ukazuje sa, že len pre niektorých, pre finančné skupiny. Pretože tých jednoduchých ľudí návrhy oberajú o ich príjmy, respektíve budúce príjmy na dôchodkoch, na daniach, na odvodoch, na reálnej budúcnosti.
Ja som včera na rokovaní spomenul jednu iniciatívu, ktorú považujem za racionálnu a efektívnu, ak chceme lepšie využiť budúci rozpočtový rámec Európskej únie. Slovensku sa ukazuje alokácia ako 14 mld. eur na sedem rokov veľmi významná. Ak by z dvoch miliárd ročne mohlo Slovensko využiť rozumnú, zaujímavú časť na podporu štrukturálnych, nevyhnutných a udržateľných reforiem, medzi ktoré dôchodkový systém jednoznačne patrí, a to nielen na Slovensku, v podstate vo všetkých krajinách, pomôžeme tak sebe, Slovensku, nielen konsolidácii verejných financií v našom štáte, ale aj v celej Európskej únii. Takúto politickú iniciatívu presadiť spolu s višegrádskymi krajinami, alebo ďalšími partnermi, považujem za rozumné, priam potrebné, keď diskutujeme o stovkách miliónov a zasahujeme do toho, čo funguje, s tým, že ani to fungovať nebude. A nechcem hovoriť teraz o iných oblastiach.
Pán premiér, vy ste povedali opakovane, my sme etatisti, to znamená, pre vás to štátne je ako keby prioritné alebo lepšie uchopené. Len to vedie k tomu, že štát sa potom má postarať o všetko, o všetkých. Štát všetko zaplatí. A už som povedal, že nie je nič drahšie pre obyvateľov, ako to, čo štát dáva zadarmo, lebo predtým to rôznym spôsobom musí povyberať, všelijako deliť a naspäť príde niečo.
Všetko to zaplatia ľudia, tí, ktorým boli sľubované istoty. Istotou dnes je naozaj veľmi rýchla a radikálna likvidácia druhého piliera na pilierik, zároveň rast daní, rast odvodov, poplatkov, s tým súvisiaci rast nezamestnanosti, rast cien a ďalšie istoty záťaže, respektíve neistoty budúcnosti.
Už som hovoril o tom prekvapivom návrhu z vnútra, ktorý hovorí o verejnom obstarávaní. Práve to, ako využijeme financie, aj svoje, aj európske, bude hovoriť o tom, čo znamená skutočná konsolidácia. Či záťaž, budúce deficity, aj vzhľadom na demografiu, na pracovný trh a všetko ostatné, alebo reálne riešenia, udržateľnosť a možno raz horizont vyrovnanosti, toho štúrovského viacej tvoriť, menej troviť.
Áno, padali tu silné slová. Pán premiér, vy ste hovorievali o svojej predchodkyni premiérka - klamárka. A veľmi časté, až nechutné poznámky. Štátny rozpočet, že zdrap papiera. No neviem, ktorý bol taký ideálny, kedy bude taký ideálny, ale s vašou spoluúčasťou prešiel. Lepší nemáme, tak ho vylepšíme. Je som aj preto navrhoval správu o opatreniach, ale my nepovažujeme tieto opatrenia za tie, ktoré vylepšujú, pretože berú od tých, ktorí zodpovedne gazdujú, alebo sporia na budúcnosť, na úkor okamžitej spotreby.
Padáky, ako ľahko sa povie. My sme ušetrili stovky miliónov, pán premiér, stovky miliónov. A ja som kriticky hodnotil manažérske zmluvy, ktoré niektorí podpísali za mojím chrbtom, pretože som ich považoval za nenáležité, neprimerané, neprijateľné. Dokonca aj výzva, ktorá sa ujala v niektorých prípadoch, na vrátenie, je svojím spôsobom bezprecedentná. Vy ste oceňovali bankroty. Cargo bolo na kolenách, a šéf dostal 154 000 za takmer bankrot nákladného prepravcu, strategického, ktorý dnes dýcha a má šancu vstúpiť do serióznych vzťahov, aj medzinárodných. Takže buďme si vedomí toho, čo hovoríme a čím svedčíme.
Päťsto miliónov vám treba vyriešiť, tak šmahom ruky od tých, čo šporia. Vyše 500 mil. ročne po dobu tridsiatich rokov mala platiť táto spoločnosť za vaše dva balíky PPP projektov. Komu mali ísť tie peniaze? Tridsaťročný kšeft. Neuveriteľne drahé, pozlátené diaľnice. Dnes ich staviame za európske peniaze. To znamená, oveľa menej platia naši ľudia a samozrejme stavia sa. Za rok a pol 56 kilometrov nových stavieb sme zahájili. Nikdy ste také tempo nezahájili. Ja by som si želal, aby takýto proces pokračoval. (Potlesk a hvizd v sále.) Nech sa páči.
A čo sa týka ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Ja by som bol veľmi rád, keby sa o tom rokovalo. A rokovalo sa predtým, než ideme zásadne oslabiť tento systém, pretože ak máme záujem o konsenzus, tak práve takéto strategické zásadné oblasti, ako je dôchodková reforma, si vyžadujú takýto konsenzus. Rokujme o tom, nájdime zhodu a bude to na prospech aj konsolidácie, aj budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá. A ak to tak nie je, pretože také urýchľovanie tu, bezprecedentné, nebolo, zo dňa na deň, pri takejto zásadnej otázke, tak nemôžem nič iné povedať, než že poslanecký klub KDH nepodporí ani skrátené konanie v tejto veci, ani samotnú podstatu, ktorou je zásadná a škodlivá zmena sociálneho poistenia na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Je to pre mňa ťažká úloha reagovať na niektorých predrečníkov, pretože na pána poslanca Blahu, Blanára a Kolesíka by nestačilo ani samostatné vystúpenie ďalšie, tam priam ....(nezrozumiteľné slovo - pozn. red.). Chcem poďakovať tým, ktorí porozumeli, porozumeli a podporili moje vystúpenie. Ale predsa len na dvoch predrečníkov.
Na pani poslankyňu Vaľovú. Len zopakujem, pani poslankyňa, za šesť rokov, predchádzajúcich, sme do dôchodkového systému naviac dali viac ako 100 mld. slovenských korún. Vláda Roberta Fica sa v nasledujúcich rokoch každý rok chystá z dôchodkového systému 15 mld. slovenských korún zobrať. Každý rok.
A k pánovi Podmanickému. Ja rozumiem, že peniaze v štátnom rozpočte chýbajú, no musíte šetriť a nie vyhadzovať na hlúposti. A to nemyslím len na tých 150 mil. eur, na ten informačný systém, o ktorom sme už diskutovali minulý týždeň, ale myslím najmä na ten váš zámer nakupovať, nakupovať súkromné zdravotné poisťovne a výťažok z toho potom poslať kamarátom na Cyprus.

Dámy a páni, teraz vznikla taká absurdná situácia, že my vlastne diskutujeme v prvom čítaní o zákone a v podstate je to také diskutovanie na skúšku, alebo do koša, lebo vy o 11.00 hodine si schválite skrátené legislatívne konanie. Pán minister uvedie skrátené legislatívne konanie a potom znovu bude prvé čítanie. (Hlas predkladateľa.) Čiže máte to inak vymyslené. Čiže prvé čítanie bude zajtra? Ešte raz? Uvidíme.
Dámy a páni, tam, kde pán poslanec Kaník skončil, hovoril, že pozitívne, ja by som chcel tam začať. Je tu novela zákona o sociálnom poistení. Rýchlejšie, ako sme to predpokladali, teraz myslím na ten proces v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale vám to nestačilo, zvyšujete rýchlosť, bude to v skrátenom konaní, aby sme to vybavili na tejto schôdzi. Ale prosím, máte tu dosť hlasov na to, aby ste si v podstate schválili čokoľvek.
Obsahom tohoto návrhu je zásadná zmena. Pre skrátenosť nebudem hovoriť o zákonoch, ale budem hovoriť o prvom pilieri, to znamená veci, ktoré sa týkajú terajších dôchodcov, terajších dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne, a zmeny, zásadné zmeny, ktoré sa týkajú budúcich dôchodkov, ktoré sa týkajú druhého piliera, ktoré sa týkajú ľudí, ktorí si sporia v druhom dôchodkovom pilieri.
Kým v prvom dôchodkovom pilieri robíte zásadné zmeny, ktoré smerujú skôr k dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a k posilneniu princípu solidarity, a myslím si, že pri týchto zmenách nájdete zhodu aj s poslancami opozičných strán, v druhom pilieri robíte zmeny, ktoré idú priamo proti dôchodkovému systému, a podľa mňa si stúpate na jazyk, ale prosím.
V prvom pilieri tie zmeny, ktoré sa týkajú napríklad valorizácie dôchodkov o pevnú sumu na niekoľko rokov, súhlasím a podporujeme takúto zmenu. Zmeny, ktoré sa týkajú posilnenia toho princípu solidarity, napríklad cez iný spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu, že ľudia s vyššími príjmami sa budú solidarizovať na dôchodku s tými, ktorí mali nižšie príjmy, sprísnenie podmienok nároku na predčasný dôchodok, posúvanie hranice odchodu do dôchodku, zmena, alebo zjednotenie vymeriavacích základov - to všetko sú zmeny správnym smerom. Áno, a myslím, tak ako som to už v tej faktickej poznámke povedal, že zdá sa mi, že tu a potiaľto sa reformný potenciál tejto vlády akoby vyčerpal. Nie náhodou, všetky tie zmeny, ktoré sú v tomto návrhu zákona, tak sú vlastne prepísané zo zákona, ktorý tu už v Národnej rade bol pred voľbami, ale zo známych dôvodov sme ho už nestihli prerokovať.
Čo je ale trochu úsmevné, tak, že aj návrh napríklad na mierne posunutie hranice odchodu do dôchodku navrhujete s účinnosťou od 1. januára 2017. Až v budúcom volebnom období. Všetky ostatné zmeny pôvodne navrhované od 1. 10., teraz navrhujete cez skrátené konanie, aby to bolo o mesiac skôr, čiže 1. septembra. No, to riešenie posúvania hranice odchodu do dôchodku, najmä tú účinnosť za veľmi reformnú nepovažujem.
Dramatické zmeny, priam fatálne, do druhého piliera, zmena odvodov z 9 na 4 % hrubej mzdy, na jednej strane zvýši zdroje Sociálnej poisťovne o 500 mil. eur, ale na úkor sporiteľov v druhom pilieri. To znamená, priemerný sporiteľ, alebo sporiteľ s priemerným príjmom v národnom hospodárstve, jeho účet v druhom pilieri sa zníži takmer o 500 eur za rok. To znamená, 40 eur mesačne. A každý rok. Samozrejme, všetci sporitelia budú mať z druhého piliera o polovicu nižšie dôchodky. To znamená, budúce dôchodky budú o polovicu nižšie. Toto je tá najzásadnejšia zmena aj v návrhu zákona, aj v spôsobe správania sa Roberta Fica k sporiteľom.
Dámy a páni, zaznelo to tu už, myslím, pani Vaľová, ale jej to vysvetlím neskôr, že sme tak nastavili nešťastne dôchodkový systém, že to teraz musíte zachraňovať. A ja som si aj uvedomil, že prečo ten Robert Fico už v prvej vláde nesiahol na úspory sporiteľov. On vtedy, keď bol prvýkrát vo vláde ako nepriateľ sporenia, tak druhý pilier iba ohováral. Že si ľudia nenasporia, že sa ich úspory tam vlastne znehodnocujú a podobné veci. A dokonca z toho bol až mýtus, že ľudia si nenasporia v druhom pilieri na svoje dôchodky. A teraz, čuduj sa svete, Robert Fico sám navrhuje, aby to nebolo 9 % z hrubej mzdy ale iba 4. Čiže je úplne namieste otázka: A zo 4 % si už nasporia, keď si z 9 nenasporia? Čiže Robert Fico sám zbúral týmto opatrením ten mýtus, ktorý tu dlhé roky budoval. Z 9 si nenasporia, a teraz už zo štyroch si nasporia. Samozrejme, robí všetko pre to, aby ľudí z druhého piliera vyhnal. Lebo keď nebudú mať nasporené z deviatich, no tak zo štyroch si potom určite nenasporia. A možno sami budú žiadať, aby sa ten pilier zrušil, alebo mohli odtiaľ vystúpiť. Veď preto ho otvárate. No a teraz, že prečo nesiahol Róbert Fico v prvej vláde na tie úspory sporiteľov. No on vlastne nemusel. Nemusel, lebo predchádzajúca, tá zlá vláda, nie je tu ani pán kolega Podmanický, tá zlá pravicová vláda totiž zanechala pri schvaľovaní alebo pri prerokúvaní dôchodkovej reformy výnosy z privatizácie SPP na osobitnom účte Národnej banky Slovenska práve na vykrývanie toho deficitu, ktorý v Sociálnej poisťovni vznikne z toho, že ľudia si začnú sporiť v druhom pilieri. Tá zlá vláda odložila a nemalú sumu, ale k tomu neskôr.
To, čo robí teraz Robert Fico a vlastne vy ako jeho predĺžená ruka, lebo vy o tom budete hlasovať, tak je dvojnásobne nebezpečný a škodlivý postup. Už to spomenul aj kolega predrečník alebo obaja, že sa znižujú úspory a dôchodok z druhého piliera. Vy zároveň komplikujete situáciu aj Sociálnej poisťovni. Ona za niekoľko rokov mohla pocítiť isté uľahčenie z toho, že nebude musieť 100 % dôchodkov poskytovať zo Sociálnej poisťovne, ale už sa bude deliť aj s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Samozrejme to, čo je asi rovnako škodlivé, a to chcem zdôrazniť, že vy destabilizujete dôchodkový systém a zvyšujete jeho problémy do budúcna. Vy nemotivujete občanov, najmä mladú generáciu, aby sa zodpovedne správali k svojmu životu v budúcnosti, teda aj k svojim dôchodkom. A v tomto zmysle považujem toto opatrenie, zníženie odvodov z 9 na 4 %, za jedno z najhorších v tom balíku tzv. konsolidačných opatrení, ktoré táto vláda chce prijať. Pretože toto je podstata dlhovej krízy. Prejesť dnes to, čo sme mali zjesť zajtra, prípadne neskôr.
A to, že zväčšenie problémov nášho dôchodkového systému povedie k veľmi dramatickým, oveľa dramatickejším zmenám a opatreniam, to je evidentné každému, kto sa tým aspoň niekoľko dní zaoberal, alebo o týchto veciach uvažuje. Že to povedie k prudkému zvýšeniu odvodov na dôchodky. Ak dnes vy z vášho hrubého príjmu odvádzate takmer štvrtinu príjmu na terajších dôchodcov, to znamená dnes priemerný dôchodok 375 eur, sa naň skladajú štyria zamestnaní ľudia. Štyria zamestnaní ľudia sa dnes skladajú na jeden priemerný dôchodok 375 eur zo Sociálnej poisťovne. A keď to bude tak, že bude jeden musieť ťahať, jeden zamestnaný alebo v produktívnom veku človek ťahať jedného dôchodcu, viete si to domyslieť? Veď to potom bude musieť možno prísť k situácii, že sa zruší dôchodkový systém. A bude to možno tak, že sa musí rodina postarať, deti o svojho otca, o svoju matku.
Samozrejme, medzitým budú ešte rôzne prechodné obdobia, že sa budú posúvať hranice odchodu do dôchodku, ale nie tak komicky, ako to robíte vy. O pár dní, od 1. januára 2017, ale až keď bude iná vláda, až v budúcom volebnom období. Samozrejme, ešte sú aj také možnosti, ako zdaniť dôchodky, ako ste sa zaviazali, že sa pokúsite zdaniť napríklad výsluhové dôchodky. Ale ja zasa opakujem, neurobíte to. Nedokážete to, lebo vy nie ste reformná vláda.
Zmenou výšky odvodov medzi dôchodkovými piliermi akože v prospech prvého, v neprospech druhého, v prospech prvého tých 9 na 4, Robert Fico vytvára opäť podľa mňa klamnú predstavu, ilúziu, že v prvom pilieri bude viac peňazí. Dámy a páni, to je omyl. V dôchodkovom systéme nebude ani o korunu viac. Naopak, v dôchodkovom systéme bude o 500 mil. eur menej a za rok, za jeden rok. Na budúci rok zase o 500 mil. eur menej. A každý rok bude o 500 mil. menej v Sociálnej poisťovni, kým sa to nezmení a kým bude pri moci Robert Fico.
Vysvetlím vám to. V roku 2002 pravicová vláda, ktorej bolo KDH súčasťou, po privatizácii SPP odložila do Národnej banky Slovenska 61,7 mld. korún. Vtedy ešte boli koruny, 61,7 mld. korún. Okrem toho z výnosu ešte išlo 50 mld. korún na zníženie verejného dlhu. Tá zlá vláda dala 50 mld. na zníženie dlhu. A kým prišlo k využitiu peňazí z privatizácie SPP, tak prešli tri, štyri roky, medzi tým sme prijali príslušnú legislatívu, ale tie peniaze v Národnej banke Slovenska, tých 61,7 mld. korún sa zhodnotilo o 8,5 miliárd. A v roku 2006 už tam bolo vyše 70 mld. slovenských korún. Vyše 70 mld. slovenských korún, kedy Dozorná rada Sociálnej poisťovne 31. januára 2006, už druhý pilier existoval jeden rok, tak sa obrátila na Národnú banku Slovenska a požiadala ju, aby vykryla ten deficit, ktorý v Sociálnej poisťovni vznikol z dôvodu sporenia časti sporiteľov, obyvateľov v druhom pilieri. Vtedy nikto nepredpokladal, že ich bude taká veľká skupina. Ale to nie je chyba, že jeden a pol milióna ľudí sa rozhodlo sporiť si na svoj dôchodok v druhom pilieri. A čuduj sa svete, že Robert Fico a jeho vláda nemala najmenší problém počas celého svojho pôsobenia, počas prvej Ficovej vlády míňať peniaze, tie škaredé, špinavé peniaze z privatizácie SPP na vykrývanie deficitu Sociálnej poisťovne. A tak to bolo v roku 2006, a teraz, pani Vaľová, nevidím ju tu v sále, 17,6 mld. korún, v roku 2007 to bolo 19,8 mld. korún, v roku 2008 to bolo 22,2 mld. korún a bolo po peniazoch z rezervy. A bolo po peniazoch z rezervy, ktorú vytvorila predchádzajúca vláda. A tak sa v priebehu štyroch rokov dostalo do nášho dôchodkového systému plus 70 mld. slovenských korún, plus 70 mld. slovenských korún počas Ficovej vlády z ušetrených alebo teda z výnosu privatizácie predchádzajúcej vlády. Ale Robert Fico v tých rokoch najvyššieho ekonomického rastu v Európe nevytvoril ani cent, ani korunu rezervy na ďalšie roky. Samozrejme, my v parlamente sme počítali s tým, že ak sa minie rezerva, napríklad z privatizácie, tak musí nastúpiť vláda. Vláda je garantom solventnosti nášho dôchodkového systému v Sociálnej poisťovni. A preto musela zo svojich štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu doliať chýbajúce peniaze na terajšie dôchodky.
Samozrejme, zase došlo k zmene vlády a bývalá vláda to aj robila. Zase jeden rok, druhý rok naliala potrebné chýbajúce peniaze do Sociálnej poisťovne. Takmer 20 a ešte aj viac miliárd slovenských korún. Už v eurách to bolo, skoro 800 mil. eur. Samozrejme, že to bolo ťažké, nepopulárne, lebo vláda musela prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale dôchodkový systém nebol ohrozený. A zase sa do dôchodkového systému dostalo ďalších v priemere 20 mld. slovenských korún.
A teraz, ak to zrátate dokopy, za šesť rokov náš dôchodkový systém na Slovensku získal temer 100 mld. slovenských korún, v korunách, keď hovorím. To znamená, prvý pilier, druhý pilier, spolu, dokopy sme doňho napumpovali 100 mld. slovenských korún. No a teraz tá pointa, zmena, čo sa udeje teraz, že už tento rok od 1. septembra, na budúci celý rok už sa nebude pumpovať zo štátneho rozpočtu, zo štátnych finančných aktív, z privatizácie Slovak Telekomu do dôchodkového systému. To pôjde vašim kamarátom na Cyprus. Lebo vy ste sa rozhodli zobrať sporiteľom v druhom pilieri. Tých 500 mil. eur, to je 15 mld. slovenských korún. Čiže zrazu príde k takejto zmene. Každý rok sme tam dávali plus 20 mld., aby sme mohli udržať úroveň terajších dôchodkov, a Robert Fico ide z toho systému zobrať 15 mld. slovenských korún. A každý rok 15 mld., kým to nezmeníme. To znamená, ak je implicitný dlh nášho dôchodkového systému 500 mld. slovenských korún, dámy a páni, to je číslo nie z brucha vytiahnuté, to číslo vychádza z toho, že demografický vývoj je na Slovensku dlhodobo nepriaznivý, že je tu dlhodobo vysoká nezamestnanosť, to znamená, že veľa ľudí aktívne neprispieva do dôchodkového systému, to znamená, záväzky nášho dôchodkového systému sú o 500 mld. vyššie, v korunách hovorím, ako sú jeho zdroje, tak ako je nadstavená legislatíva. A nám sa to podarilo z 500 mld. znížiť o 100. Veď to bola tak obrovská vec! Naozaj, ak nechceme, aby to platili naše deti, naši vnuci a príde ku katastrofe. A vy toto chcete otočiť. Dámy a páni, za toto budete hlasovať, že nieže sa zachová status quo, že vy teraz každý rok 15 mld. slovenských korún v starej mene z dôchodkového systému zoberiete.
Dámy a páni, o tomto ideme hlasovať. Samozrejme, že ja s tým nesúhlasím, ani poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie. My to považujeme skôr za politiku po vás potopa. A len zhrniem, že Robert Fico nezabezpečí vyššie dôchodky ani z prvého, ani z druhého piliera. Naopak, Robert Fico je zárukou nižších dôchodkov aj z prvého, aj z druhého piliera. A preto nebudeme za tento návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Kaník, neinformovaný človek by mohol namietať, že prirovnávate skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone k zlodejine a k zlodejom, lebo rýchlosť, tá expresná rýchlosť, s akou rokujeme o tak dôležitom zákone, môže byť aj znakom reformátora. Lebo poznáte to, na Slovensku sa hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Keď je veľmi zle, tak treba rýchlo konať. Čiže mohlo by to u takého neinformovaného poslucháča vyvolať dojem, že tento návrh a vlastne aj táto vláda, oni sú vlastne reformátori.
Ale naozaj, keď človek dlhšie uvažuje o tom a nakoniec prečíta si ten návrh zákona, tak veľmi rýchlo zistí, že reformný potenciál tejto vlády je dosť malý. A ak sú tam zmeny, s ktorými môžeme súhlasiť, tak sú odpísané z návrhu bývalej vlády. A preto si rovnako ako vy myslím, že v tomto prípade rýchlosť musí mať aj zlodej, aby ho nechytili, aby ho nemohli postihnúť za jeho správanie. A preto aj mne to tak vychádza, že tento postup, ktorý zvolila táto vláda skráteným legislatívnym konaním, viac pripomína zlodeja ako reformátora.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení tiež vyjadril stručne vzhľadom na to, že môj kolega Alojz Přidal tu povedal aj za náš poslanecký klub jasnú pozíciu k tomuto návrhu zákona.
Ja sa budem, alebo obmedzím sa v podstate iba na niektoré závažné skutočnosti. Tento predkladaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach má aj po jeho prerokúvaní v relevantných výboroch vážne nedostatky, ktoré dávajú len veľmi málo záruk, predovšetkým o nezávislej, nestrannej, transparentnej regulácii v sieťových odvetviach, ako to predkladá transpozícia tretieho energetického balíčka.
Ja chápem tú skutočnosť, že tá transpozícia mala byť urobená už minulý rok, ale tak vážny zákon nemôžeme urýchľovať za každú cenu vzhľadom na to, že tu sa jedná skutočne o reguláciu veľmi významného ekonomického rezortu, respektíve energetického rezortu alebo oblasti, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje životy občanov Slovenka a takisto podnikateľský sektor.
Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že tento vládny návrh zákona, ktorý musí byť vylepšovaný počas priebehu jeho schvaľovania niekoľkými desiatkami pozmeňovacích návrhov poslancov samotnej vládnej strany, nemôže byť dobre a kvalitne, kvalitne pripravený. Aj keď oceňujem predovšetkým môjho kolegu, pána Kondróta, že svojimi pozmeňovacími návrhmi skutočne vylepšil tento vládny návrh.
Berúc do úvahy ďalšie vážne kompetencie, ktoré dostáva ÚRSO návrhom tohto zákona, je veľmi dôležité, aby sme urobili všetky nevyhnutné kroky pre elimináciu ich možného zneužívania. Aj preto zabezpečenie odbornosti, nezávislosti a nestrannosti najvyšších predstaviteľov úradu musí byť prioritou tejto legislatívnej normy.
Chcem zdôrazniť kompetenciu úradu, predovšetkým v regulačnej oblasti, ale aj kontrolnej oblasti, pretože aj tie pôvodné návrhy, ktoré, chvalabohu, boli nejakým spôsobom eliminované pozmeňovacími návrhmi, ktoré som spomenul, prostredníctvom poslancov vládnej strany.
Je tam ešte mnoho vecí, kde ÚRSO môže, a teda má zvýšené kompetencie. A ak nebude zabezpečená nezávislosť a nestrannosť tohto úradu, obávam sa, že dospejeme k vážnym problémom.
Najzávažnejšie nedostatky vidím predovšetkým v kreovaní štruktúr regulačného úradu, návrhu kandidátov na predsedu úradu a členov regulačnej rady. Práve spôsob navrhovania kandidátov, ako aj neodôvodnené spojenie funkcie predsedu úradu a predsedu regulačnej rady vážne limituje nezávislosť správania sa regulačného úradu tak voči štruktúram štátnej správy, ako aj regulovaným subjektom. A teda, samozrejme, keď hovorím o štátnej správe, hovorím aj o vláde. Aj preto je veľmi dôležité, aby návrh kandidátov, či už na predsedu úradu, alebo na členov regulačnej rady nešiel cez vládu.
Veď štátna správa, a teda aj vláda Slovenskej republiky je len v podstate jednou z inštitúcií, ktoré sú v súvislosti s rozhodovaním o rozvoji energetického sektora na Slovensku, ktoré nemôžu ovplyvňovať regulačný úrad.
Práve v tejto súvislosti podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67).
Teda po prvé. V § 2 písm. e) sa vypúšťajú slová "a výšku" a na konci sa pripájajú slová "ich súčasťou sú aj náklady vynaložené na potrebné investície na zabezpečovanie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete."
Odôvodnenie: Ustanovenie s cieľom bližšej špecifikácie ekonomicky oprávnených nákladov a zvýšenia právnej istoty regulovaných subjektov. Náklady vynaložené na potrebné investície, na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete by mali tvoriť ekonomicky oprávnené náklady a mali by byť v každom prípade súčasťou regulovaných cien s cieľom zabezpečiť dlhodobú bezpečnú prevádzku sústav a sietí. Okrem toho výška oprávnených nákladov jednotlivých dodávateľov sa môže líšiť. Určenie výšky nákladov spoločnosti je zásah do jej fungovania.
Po druhé. V § 2 sa vypúšťa písm. m): "nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje."
Odôvodnenie: Geografický aspekt je podstatným definičným znakom veľkoobchodného energetického produktu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 1227/2011, ktoré sa obmedzuje iba na dodávky v rámci Európskej únie.
Po tretie. V § 5 odsek 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti úradu od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície predsedu úradu.
Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 3, nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaný model organizácie úradu, kedy jedna osoba je predsedom úradu a zároveň predsedom regulačnej rady, v ktorej vecnej kompetencii je aj rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu, je v rozpore s princípom právneho štátu a právom na súdnu a inú právnu ochranu.
Po piate. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písm. c). Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
Odôvodnenie: Možnosť, aby sa na rozhodovaní v odvolávacom konaní zúčastňovala osoba, ktorá sa zúčastňovala, respektíve rozhodovala o konaní na inom stupni v zmysle § 9 odst. 2 Správneho poriadku, ale aj iných procesných predpisov, vyslovene zakázaná, a to za účelom naplnenia zásad nestrannosti rozhodnutia a rozhodovania správneho orgánu a dvojinštančnosti správneho konania.
Po šieste. V § 5 sa vypúšťa odstavec 13.
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v § 5.
Po siedme. V § 6 odsek 2 prvá veta znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalších päť členov rady." V poslednej vete sa vypúšťajú slová: "okrem práv a povinností predsedu úradu".
Odôvodnenie: Radu tvorí šesť členov, a teda v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady, okrem predsedu rady je v rade ďalších päť členov. Zároveň sa prirodzene vypúšťa akékoľvek spojenie pri zastupovaní predsedu rady s pozíciou predsedu úradu.
Po ôsme. V § 6 ods. 3 písm. a) znie: "a) určuje regulačnú politiku postupom podľa § 8".
Odôvodnenie: Slovo "určuje" vystihuje komplexnejšie charakter procesu tvorby regulačnej politiky.
Po deviate. V § 6 odsek 3, písm. b) znie: "b) predsedu rady a predsedu rady zo svojich členov". (Pozn. red.: správne má byť "predsedu rady a podpredsedu rady zo svojich členov".)
Odôvodnenie: Členovia rady majú právo zo svojich radov zvoliť si predsedu a podpredsedu rady.
Po desiate. V § 7 v odseku 1, odseku 2, odseku 17 a odseku 19 sa vypúšťajú slová: "okrem predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po jedenáste. V § 7 odsek 3 znie: "Prezident Slovenskej republiky vymenuváva členov rady na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti regulačnej rady od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície členov rady.
Po dvanáste. V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová: "tak, aby bol dodržaný odsek 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu rady."
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po trináste. V § 7 odsek 18 sa vypúšťajú slová: "to neplatí pre predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Toľko teda pozmeňovací návrh. Na záver môjho príspevku vás chcem požiadať, vážení kolegovia, o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu v prospech rozvoja liberalizovaného, transparentného, konkurenčného a nediskriminačného energetického trhu.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teda prijme v utorok, tak ako navrhol pán spravodajca, dva zákony, ktorými do značnej miery splní požiadavky na implementáciu tretieho liberalizačného energetického zákona. Jedná sa o tie dva zákony, ktoré sa tu prerokovávajú, teda energetický zákon a zákon o regulácii sieťových odvetví.
Bohužiaľ, tieto zákony sa predchádzajúcej vládnej koalícii prijať nepodarilo, aj keď termín na ich prijatie pre Slovensko bol marec 2011, a hrozili a hrozia nám sankcie zo strany Európskej únie. Musím konštatovať, bohužiaľ, že dôvod ich neprijatia boli hlavne spory medzi stranou SaS a SDKÚ. Tie spory boli teda vysvetľované, že sú v odbornej rovine, ale skôr sa mi zdalo, že išlo o rovinu politickú, ale treba povedať, že ani strana SMER nepomohla daným zákonom prejsť. Aj keď návrh zákona o energetike dnes už predkladá pán minister hospodárstva vlády Roberta Fica, pán Malatinský, tento zákon, ako tu bolo povedané, jednoducho vznikal na ministerstve a potom ho trošku modifikoval pán minister Miškov. A v podstate teraz teda tento zákon je veľmi podobný na ten predchádzajúci, aj keď sa tam doplnili niektoré ustanovenia, doplnil sa tam hlavne paragraf, ktorý sa týka desaťročného plánu pre rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy, veľa ďalších zmien sa v ňom nevykonalo. A som si istý, že tieto zmeny sa mohli realizovať pozmeňujúcim návrhom opozičných poslancov už v predchádzajúcom volebnom období. Je ale tiež pravdou, že k energetickému zákonu bol na výboroch, na ktorých bol návrh zákona prerokovávaný, podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Maroša Kondróta. A i keď je pomerne rozsiahly, ale je tam len málo bodov, ktoré ho upravujú po vecnej stránke, v podstate ide o zjednotenie terminológie, sú to legislatívno-technické zmeny, takže opakujem, ja vidím tento zákon na 99 percent identický s predchádzajúcim zákonom vlády Ivety Radičovej a SMER ho naozaj mohol podporiť. Keďže si uvedomujem potrebu prijatia tohto zákona, nám - KDH naozaj ide o vec, ja nemám žiadny problém tento návrh zákona podporiť, aj keď treba povedať, že niektoré staré hriechy, hlavne čo sa týka vo vzťahu k majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádzajú elektrické vedenia, zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej siete neodstraňuje, pani kolegyňa Mezenská sa pokúsila na hospodárskom výbore riešiť túto skutočnosť pozitívnou retroaktivitou vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec Jožko Mikuš teraz podáva pozmeňujúci návrh, ktorý je, myslím, dobrý, vracia veci, tak ako už raz boli v zákone definované, takže tento návrh pána poslanca Mikuša podporím.
Iné kafe je už ale zákon o regulácií sieťových odvetví. Ja naozaj nemám žiadny dôvod neveriť exministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi, ktorý tvrdil a hovoril, že tento návrh pripravil vedúci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, muž, ktorý kontroluje a ovláda s podporou SMER-u slovenskú energetiku, pán Jozef Holienčík. Zrejme je mu to ale málo a pravdepodobne nedôveruje Úradu pre verejné obstarávanie a chcel by kontrolovať a dozorovať verejné obchodné súťaže regulovaných subjektov. S návrhom zákona nesúhlasia ani všetky zložky toho nového národného frontu, alebo ako sa to teraz volá, členovia Rady rozvoja a solidarity. A z viacerých stanovísk, ktoré posielali poslancom, odcitujem niektoré konštatácie, pán minister, práve zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Takže budem citovať.
"Všeobecné znenie zákona je veľmi nejasné. Často dvojznačné, čo môže viesť k nesprávnej interpretácii pri jeho aplikácii do praxe. Časový priestor poskytnutý pre spracovanie stanovísk k zákonu bol veľmi obmedzený, čo prinieslo ťažkosti pri korektnom posúdení zo strany pripomienkujúcich subjektov. Vo viacerých definíciách a ustanoveniach je navrhované znenie veľmi vágne a nejasné. Je potrebné túto nejednoznačnosť odstrániť, aby sa predišlo interpretačným problémom, napríklad § 2 písm. o), to je energetická chudoba, o ktorej tu už bola reč, alebo § 3 ods. 1. Definícia zraniteľných zákazníkov, teda je to stanovisko asociácie, nie je v súlade s európskou smernicou. Tento pojem má byť v zmysle ustanovení pri implementácii interpretative notes použitý pre starších občanov, sociálne slabé skupiny a všeobecne má ísť o presne špecifikovaný segment odberateľov. Nemá byť teda použitý na odberateľov v domácnostiach a malé podniky vo všeobecnosti. Ďalej asociácia. Predaj elektriny formou aukcií je už anachronizmom. Asociácia tiež nevidí opodstatnenie, prečo by mal úrad vstupovať do procesu verejnej obchodnej súťaže, ktorú organizuje prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete, čo podľa asociácie neúmerne zvyšuje administratívnu záťaž, v súvislosti s tým vyvoláva zvýšené náklady. Pripomínajú tiež, že Úrad pre verejné obstarávanie, a to je naozaj pravda, má všetky potrebné kompetencie a vytvorený mechanizmus, aby kontroloval a zabránil nelegitímnym praktikám v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou a so samotným procesom obstarávania tam, kde je to potrebné. A tak ďalej, a tak ďalej, tých pripomienok len zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je 13 strán. Preto si aj asociácia dovolila požiadať, aby celý návrh bol stiahnutý z rokovania hospodárskej a sociálnej rady, nebol predložený ani vláde, ani Národnej rade Slovenskej republiky, a žiadala tiež, aby bol návrh nanovo predložený do riadneho legislatívneho procesu. Legislatívny proces materiálu vzhľadom k jeho rozsiahlosti žiadame uskutočniť s riadnymi, a nie skrátenými termínmi pripomienkovania. Ako alternatívu postupu vidí asociácia odstránenie všetkých častí návrhu, ktoré neprešli riadnym legislatívnym procesom, a pokračovanie s návrhom zákona, ktorý rieši skutočne len deklarované zosúladenie energetickej legislatívy a nezasahuje do iných oblastí regulácie.
Asociácia tiež verí, že vládou deklarovaný princíp stabilizácie legislatívno-právneho prostredia a spolupráce s relevantnými subjektami bude potvrdený aj prakticky. A v tomto duchu aj zákon, ktorý výrazne zasahuje do činnosti množstva subjektov, nebude predkladaný bez ich vyjadrenia a spoluúčasti na jeho príprave. Toľko k asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.
Teraz nejaké ďalšie poznámky k niektorým iným ustanoveniam. Aj keď názory odborníkov aj samotných zamestnancov ÚRSO a zástupcov regulovaných subjektov nie sú jednotné, to treba povedať, naozaj je diskutabilná i navrhovaná personálna únia predsedu ÚRSO a Rady pre reguláciu, teda inštitúcií, z ktorých prvá je prvostupňovým regulačným orgánom a druhá nadradeným odvolávacím orgánom, aj keď je pravdou, že podľa návrhu zákona, pokiaľ ide o odvolanie, predseda rady o verdikte nehlasuje, ale ak nie z právneho, tak minimálne z praktického hľadiska vzniká otáznik, či môže byť odvolacie konanie objektívne a nestranné, hoci predseda teda nehlasuje. To nie je z mojej hlavy, je to vyjadrenie, citujem, pána Michala Hudeca z článku Poznámky k energetickým zákonom z portálu Energia. Ja doporučujem aj pánovi ministrovi prečítať si tento, myslím, že veľmi dobrý článok.
Priznám sa ale, že ja osobne som schopný sa aj s takýmto riešením aj s personálnou úniou vyrovnať a nevidím v tom hlavný problém predkladaného zákona. Napokon všetko záleží na ľuďoch, na tom, kto bude novým predsedom rady a predsedom ÚRSO-a, aké bude zloženie. Neviem, či to bude pán Holienčík, aj keď z vyjadrení v kuloároch sa mi zdá, že jeho šanca klesá a že je to tak 50 na 50.
Ďalej pár slov k definícii takzvanej energetickej chudoby. Tá je definovaná v § 2 písm. o) ako: "Energetickou chudobou je stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu a tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti." Moja otázka, pán minister, znie: Čo je to významný podiel? U niekoho to môže byť 10 percent, u niekoho 12, u niekoho 30 percent a som presvedčený, že či je niekto energeticky chudobný, závisí nielen od priemerných mesačných výdavkov, ale aj výšky príjmov domácnosti, a jednoducho sa mi zdá, že s týmto termínom jednoducho treba naozaj ešte pracovať. Pán Jozef Holienčík na jednej konferencii hovoril, že téma energetickej chudoby je pomerne nová, začína sa o nej búrlivo diskutovať. Nevieme ju však definovať a popísať, pretože na Slovensku chýba kvalitná energetická politika, no a s tým sa naozaj s pánom Holienčíkom stotožňujem. V prvom rade je nutné naozaj vytvoriť prijateľnú energetickú politiku, energetický mix a ja som to hovoril už pri svojom prvom vystúpení k tejto problematike v tejto Národnej rade, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení, jednoducho, že treba začať s energetickou politikou. Naozaj, na ministerstve máte veľmi dobrých odborníkov. Pán Petrovič je skvelý, aj celý ten tím. Ja verím, že sú schopní v tomto pomôcť.
Posledná verzia tej energetickej politiky bola schválená 11. januára 2006 uznesením vlády č. 29/2006, aj následná aktualizácia mala byť predložená do vlády v jedenástom mesiaci 2011, avšak kvôli predčasným voľbám k tomu nedošlo. A tá definícia musí byť jednoznačná aj preto, že v zákone, v návrhu zákona v § 9 ods. 3 písm. f) citujem, sa píše, že: "Do 31. decembra 2013 a následne na každé regulačné obdobie v spolupráci s ministerstvom," teda má sa na mysli ministerstvo hospodárstva, "ministerstvom financií, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, treba robiť teda koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby." Toľko k energetickej chudobe.
Tak ako aj poslanec Chren, ja si tiež nemyslím, že je správne, podotýkam to, tento názor má aj bývalý minister Jahnátek, ktorý naozaj bol aj je odborník v energetike, teda nemyslím si, že je správne, že na čele úradu by mal byť predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ale mne úplne stačí, keď túto kompetenciu bude mať Národná rada, pánovi prezidentovi ponúknuť kandidáta. Nemusia byť podľa mňa dva, ale určite by to mali byť v kompetencii Národnej rady. Takisto som si istý, že na rozsah činností, ktoré sú uvedené v zákone a ktorú má rada vykonávať, nie je potrebných šesť členov rady, ale stačili by štyria, a teda predseda, aj tu môžme ušetriť na výdavkoch štátu, nie sú to možno veľké peniaze, ale ako hovorili vtedy starí naši rodičia, babka k babce, budú kapce.
Keďže podľa návrhu zákona, teda tá rada sa schádza vtedy, keď treba, ale v podstate je to dvakrát mesačne, naozaj sa mi zdá veľmi štedrá odmena jej členov, ktorú navrhujete vo výške štvornásobnej priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Teda za jedno zasadnutie dve priemerné nominálne mzdy v národnom hospodárstve, čo je teda sila. Takisto nevidím žiadny dôvod, aby túto odmenu, keď bude teda personálna únia, dostával aj predseda rady, ktorý je zamestnancom úradu. Neviem, aký má presne plat, ale určite je porovnateľný s platom premiéra.
Nevidím tiež žiadny dôvod, aby podpredsedovi rady patrila mesačná odmena vo výške 5,2-násobku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci rok, ale tu, na rozdiel od energetickej chudoby, teda predkladateľ bol veľmi precízny a pamätal, že táto odmena, tento výpočet by mal byť zaokrúhlený na celé euro nahor. Teda naozaj precíznosť, centíky im netreba, chcú len eurá. Oceňujem, Maroš, že na tvoj návrh sa do spoločnej správy, tak ako to hovoril pán poslanec Chren, dostal bod, ktorý vypúšťa zo zákona ustanovenie o tom, že člen rady má dvanásť mesiacov po zániku funkcie nárok na odmenu vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mzdy, teda sumárne by to robilo v korunách okolo 600 tisíc korún. A ešte prv než prednesiem teda svoj pozmeňujúci návrh, chcem upozorniť, podľa mňa, na nedostatok v zákone, ktorý má § 36, ktorý rieši správne delikty. Ja už som to hovoril v prvom čítaní. Tam je napísané teda, že ak úrad vyčísli kladný rozdiel medzi uplatnenou cenou a cenou zahrňujúcou oprávnené náklady a primeraný zisk, uloží pokutu až do výšky tohto rozdielu. Lenže okrem uloženia tejto pokuty by mal regulovaný subjekt znížiť v nasledujúcom roku, teda o výšku zodpovedajúcej zistenému rozdielu, túto platbu odberateľovi, pretože pokutou odberateľ napriek tomu, že zaplatil vyššiu cenu, nič nezíska. Ja by som chcel tiež poprosiť, a teraz prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, keby sa o všetkých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo jednotlivo.
Teda po prvé, § 2 písm. o) znie: "Energetickou chudobou, stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria 12 percent na priemerných mesačných príjmoch domácnosti."
Zdôvodnenie: Ide o jednoznačné definovanie pojmu energetická chudoba. Teda ja si myslím, že naozaj tam treba, musí tam byť reálne číslo. Ja sa, nehovorím, že tá definícia je dokonalá, naozaj, môžu tam byť aj príjmy, je na vás, aby ste sa s týmto, poprípade aj v budúcnosti, pohrali.
Po druhé, § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Zdôvodnenie: Ide o zmenu kompetencie navrhovať prezidentovi predsedu vlády na národnú, ÚRSO-a vlády na Národnú radu Slovenskej republiky.
Tretí bod. Po tretie, § 6 ods. 2 znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi jej činnosť, najmä zvoláva a vedie rokovania rady, predsedu rady zastupuje počas jeho neprítomnosti, alebo ak nie je vymenovaný podpredseda rady v celom rozsahu jeho práv a povinností, okrem práv a povinností predsedu úradu."
Zdôvodnenie: Ide, tak ako som hovoril, o zmenu počtu členov rady zo šiestich na štyroch, samozrejme, plus predseda.
§ 7 ods. 3 a 4 znejú: "Prezident Slovenskej republiky vymenováva členov rady, okrem predsedu rady, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a vlády tak, aby dvaja členovia rady boli vymenovaní na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a dvaja členovia na návrh vlády."
Odsek 4. "Rada sa z jednej polovice obnovuje každé dva roky tak, aby bol dodržaný ods. 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, návrh predloží prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní od zániku členstva podľa ods. 17, na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti so zmenou počtov členov rady zo šiestich na štyroch.
Za piate, alebo po piate, § 7 ods. 7 písm. a) znie: "Členom rady môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa tieto predpoklady: technické, prírodovedecké, matematicko-fyzikálne, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach alebo v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii, alebo technické, ekonomické, alebo právnické vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, najmenej sedem rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti s požadovaným vzdelaním člena rady.
Po šieste, § 7 ods. 12 znie: "Členovi rady patrí mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlená na celé euro nahor. Teda ide o zmeny v súvislosti s odmeňovaním predsedu a členov rady."
Po siedme, § 7 ods. 20 sa vypúšťa. Ruší sa ničím neodôvodnený nárok na odmenu pre člena rady po jeho odvolaní.
Po ôsme, § 8 ods. 3 znie: "Rada predloží návrh regulačnej politiky do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, (ďalej len "ministerstvo") a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo posúdi súlad tohto návrhu so zámermi energetickej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdi súlad tohto návrhu so zámermi vodohospodárskej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Vyjadrenia ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nie sú pre radu záväzné. Rada môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote. A to zdôvodnenie spočíva v tom, že sa tu potvrdzuje nezávislosť rady na ministerstve hospodárstva, ministerstve životného prostredia. I keď si uvedomujem, že prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by zlepšilo znenie zákona, ale preto, aby ho mohli pripomienkovať v riadnom pripomienkovom konaní i iné subjekty, v závere svojho vystúpenia si dovoľujem navrhovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Procedurálny.

Pán poslanec Kondrót, skutočne obdivuhodný výkon. Aj keď dve chybičky tam boli. Pre zápis by som len chcel povedať, že v treťom riadku namiesto zákona č. 1/1998 Z. z., ste prečítali zákona číslo 1/'98 Z. z. a v piatom riadku namiesto zákona č. 553/2001 Z. z., ste prečítali 553/1001 Z. z. a potom na strane tretej, rímska III ste namiesto po ôsme prečítali po siedme a namiesto po deviate po ôsme. Ale oceňujem váš výkon, naozaj. Nebudem žiadať, aby ste to čítali ešte raz.
Ďakujem.