Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, niekde v budove je, predpokladám, vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa aj ja vyjadriť k tomu, čo pán minister nám predniesol, to znamená v úvode spomenul reformu verejne správy pod názvom ESO a následne k zákonu, ktorý máme pred sebou.
Keď som si prečítal vládny program vlády Roberta Fica, musím úprimne povedať a na výbore pre verejnú správu, na prvom zasadnutí som to povedal aj pánovi ministrovi, že reforma verejnej správy, ktorú nazval ESO, sa mi ako jedno z mála vecí vlády Roberta Fica pozdáva. Už vtedy som ale povedal, že ho bude čakať ťažký boj s úradníkmi a úradmi, ktoré bude chcieť takto reformovať a po prezentácii na výbore pre verejnú správu, ktorú predniesol minulý týždeň - program ESO, tak k tomu, že bude musieť bojovať s tými "úradníckymi šimľami", pridávam ešte to, že bude veľmi dôležité, ako sa zvládne internetizácia spoločnosti, to znamená softvérové IT-čkové programy, ktoré vytvoria databázy a prepoja všetky úrady v republike. Ak sa mu toto podarí, tak táto reforma verejnej správy pod názvom ESO môže byť úspešná a prospešná pre túto spoločnosť. Myslím si, že aj to, že vláda pozostáva z jednej strany, veľmi výrazne môže napomôcť tomu, že ak sa premiér s ministrom vnútra rozhodnú pre to, tak sa to naozaj podarí. (Oslovenie predkladateľa zákona: Pochválil som vás, keď ste tu neboli.)
Dobre, teraz idem k samotnému návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Ten už tak veľmi chváliť nebudem, budem stručný, taký heslovitý. Hneď začína tento zákon tým, že zrušujú sa krajské školské úrady, stavebné, vojenské a pod. Tak hneď na začiatku treba povedať, tak ako aj predchádzajúci rečníci, že to nie je rušenie, je to presúvanie, a to už či to budeme nazývať že "škatule, škatule, hejbejte se" alebo nejako inak, ale je to o tom, ale v poriadku. Očakával som, že keď sa pristúpi ku rušeniu alebo presúvaniu alebo integrácii krajských úradov, tak som očakával, že sa posúdia kompetencie úradov, ktoré sú na VÚC-kach, samosprávnych krajoch. Naozaj vykonávajú sa tam činnosti, ktoré nie sú tie isté a kompetencie, ktoré sú aj na krajských úradoch, ale sú veľmi podobné tým, aké sú na krajských školských úradoch, a preto som si myslel, že keď sa raz budú rušiť krajské úrady, tak dôjde k nejakému zlúčeniu s tými orgánmi, ktoré sú dneska na VÚC-kach a tie sa zlúčia. Mohol by som uviesť príklady, ale pre krátkosť času tak nebudem robiť, ale, alebo predsa. Určité kompetencie sú na úrade dopravy na VÚC-ke, ďalšie kompetencie majú obvodné úrady dopravy a ďalšie kompetencie doteraz mali krajské dopravné úrady. No naozaj ten bežný občan aj ten, ktorý sa vyzná veľakrát v tom, ako naša byrokracia v štáte funguje, niekedy v tom má chaos a ja som zažil novinárov, ktorí pracujú s týmito úradmi a prišli a povedali mi, idú sa pýtať na nejakú cestu a úrad povie, ale my máme na starosti dvojky a trojky a potom idú na kraj a ten má na starosti jedničky a VÚC-karský úrad dopravy má na starosti, neberte ma doslovne, ale vlakovú dopravu napríklad. Takže som si myslel, že dôjde k takejto integrácii tých úradov, ktoré sú na krajskej úrovni a na samosprávnych krajoch.
V návrhu zákona sa hovorí, že tieto krajské úrady sa presunú pod obvodné úrady v sídle krajských miest, nebudú rozpočtové, ale preddavkové organizácie, tam ste nám sám na výbore pre verejnú správu povedali, že tam vidíte priestor na to, aby sa znížil počet pracovníkov, ktorí majú na starosti obslužné, personálne, mzdové, majetkové, možno obstarávania. Áno, tam ho vidím asi aj ja. Ale vzniknú osobitné organizačné útvary, každý z tých krajských úradov, ktorý prejde pod obvodný úrad a rozhoduje aj v druhostupňovom odvolacom konaní, musí si vytvoriť aj osobitný organizačný útvar, ktorý nebude podliehať vedúcemu pracovníkovi tohto príslušného prvostupňového oddelenia. Tam sa obávam, že pomaly budeme musieť nejakých pracovníkov prijať, ale možno mi to vyvrátite.
Organizačne budú spadať tieto obvodné úrady, tak ako aj dneska, pod ministra vnútra. Takže minister vnútra bude mať pod sebou celú štátnu správu, ale kompetenčne a vecne budú tieto jednotlivé oddelenia spadať pod ministrov, ktorí vecne budú náležať k tomu-ktorému oddeleniu. No naozaj už tu jeden predrečník spomenul, že bude to vytvárať taký tlak na úradníkov, že sa budú musieť rozhodovať, či majú počúvať nejaké vzdialené ministerstvo, alebo prednostu, ktorý rozhoduje o ich každodennom fungovaní, živote, výplatách, prémiách. Niektorí pracovníci, ktorí si spomínajú na takéto riadenie, mi o tom rozprávali, že to bolo pomerne dosť náročné, až zmätočné.
Takisto vedúceho oddelenia vymenuje prednosta obvodného úradu na návrh ministra príslušného. Ale ten prednosta obvodného úradu vždy bude spadať pod ministra vnútra, takže tá centralizácia pod ministerstvom vnútra je pomerne dosť veľká.
V tabuľke, ktorá je súčasťou dôvodovej správy, sú podrobne rozpísané personálne a aj nákladové položky, aké úspory prinesie tento konkrétny zákon, nie ten zákon, zákon, tá predstava "ESA", ktorý ste nám predstavili, ale tento konkrétny zákon. No musím povedať, že v týchto obslužných činnostiach, predpokladám, že sú to obslužné činnosti, sa usporí 199 pracovníkov na celom Slovensku. Kolega Beblavý hovoril o úspore 6 mil., ja vidím v tabuľkách a ja verím číslam, ktoré vidím pred sebou na budúci rok 3,2 mil., v ďalších rokoch 2014 a '15 3,6 mil. Túto čiastku nepovažujem pri tom, čo sa bude musieť udiať v celej republike, za nejakú markantnú a obávam sa, veľmi vážne sa obávam, aj som vám to na výbore povedal, aby úspora v jednotlivých krajských úradoch, kde sa prepustia pracovníci na obslužných činnostiach, neznamenalo to, že na ministerstve vnútra, predpokladám že tam budú tieto obslužné činnosti vykonávať, sa budú musieť prijať ďalší pracovníci. Takže či úspora 199 pracovníkov v jednotlivých krajských úradoch, či naozaj bude aj celková úspora, napr. na ministerstve vnútra. Podľa mojich informácií v Bratislave na ministerstvách a na úradoch je nedostatok pracovníkov aj ich mzdy sú na inej úrovni, vyššej ako v jednotlivých krajoch. Takže aby nakoniec úspora 199 pracovníkov v krajoch, nepriniesla nárast na ministerstve vnútra o nejaké číslo a keď si to dáme krát vyššiu mzdu, nakoniec nedosiahneme žiadnu úsporu.
Keď som už pri tom znižovaní pracovníkov na jednotlivých úradoch, tak musím povedať, z tabuľky znova prečítam - krajské stavebné úrady, počet zamestnancov úspora 44, krajské školské úrady 0, územné vojenské správy 32, obvodné úrady v jednotlivých okresoch 115 a katastrálne úrady 8. Tu by som sa rád spýtal pána ministra, keďže v tomto zákone sa hovorí aj o tom, že sa rušia rozpočtové organizácie, napr. aj krajské hasičské a záchranné plus krajské policajné riaditeľstva, akým presunom alebo aj úsporami a prepúšťaniam, povedzme to rovno, nastane na týchto útvaroch? Lebo toto v tabuľke nikde nevidím, lebo predpokladám, že keď všetky tieto organizácie sa stanú nie rozpočtovými, ale preddavkovými, tak to logicky znamená, že musí dôjsť k tomu, že tam bude menej tých, ktorí majú na starosti rozpočet, mzdy, majetok, personálne veci. Takže aj to by som rád spýtal, aká úspora nastane tam, alebo nenastane?
Pri tejto centralizácii a pri prepúšťaní, ktoré nastane aj na krajských úradoch, bolo tu už viackrát spomenuté, či nenastanú také malé politické čistky. Naozaj tu bol spomínaný bývalý vedúci úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai, ktorý povedal, a ja sa s tým stotožňujem, že základný problém na našich úradoch sú stranícke čistky na úradoch po každých voľbách. Pevne verím, že k tomu nedôjde, že naozaj budú prepúšťaní len ľudia, ktorí tam plnia len tie obslužné činnosti, pretože z posledného obdobia našťastie nie je to pod ministerstvom vnútra tie úrady, dostávam informácie z regiónov, že k takýmto politickým čistkám dochádza. Naozaj sú prepúšťaní ľudia, ktorí majú príslušné vysokoškolské vzdelanie, pracujú na tých úradoch 20 rokov, vôbec neboli prednostami ani riaditeľmi a cez to všetko boli v poslednej dobe prepustení, samozrejme, z organizačných dôvodov, nikto to nenazve politické čistky. Takže budeme to veľmi prísne sledovať a budeme to potom náležite kontrolovať, tak ako sa na správnu opozíciu patrí. Už budem končiť pán minister.
Ešte by som sa chcel vyjadriť predsa len k tej reforme verejnej správy ESO, ktorú som na začiatku pochválil, ale veľmi, keď som pred dvoma týždňami počul na tlačovke, že sa ide ESO-m usporiť do roku 2016 700 mil. eura a obidvaja s pánom premiérom ste naozaj povedali, že sa nebudú pomaly ani prepúšťať žiadni ľudia, tak som veľmi čakal na výbore pre verejnú správu, kde sa to ide udiať. No aj na výbore pre verejnú správu ste, samozrejme, sa veľmi bránili tomu, aby ste povedali, že sa budú prepúšťať úradníci, k čomu nevyhnutne, samozrejme, dôjde. Ak to dôjde v tej oblasti, ktorú ste naznačovali na výbore tak v tom vás podporíme. Zatiaľ ešte takýto návrh na stole nie je. Ja pevne verím, že sa vám to podarí s ESO-m, ale tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou ja osobne nepodporím. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený parlament, ja som prekvapený, jak rýchlo som sa dostal k mikrofónu. Keď išlo o druhý pilier, tak som desať dní na to čakal. A túto rozpravu schválil parlament, koalícia aj opozícia. A som troška prekvapený, že veľký záujem o debatu nie je a že teda rýchlo som tu.
Moja prvá správa je v tom, že chcem zdôrazniť, že v politike sú aj slušní ľudia, že v polícii, SIS-ke, v NBÚ, v prokuratúre a isto aj vo finančných inštitúciách sú aj seriózni a statoční ľudia, ktorým ide o čistý štít Slovenska. Gorila veľmi znížila dôveru v politiku, v politické strany, všeobecné autority a dnes verejnosť skutočne všetko bagatelizuje a na väčšinu vecí nadáva, no. Ja často blogujem, facebookujem, diskutujem, snažím sa hovoriť pravdu otvorene, úprimne, a teda už som chytil všetky prívlastky, aké existujú, od debila, imbecila, kreténa, Alzheimera, Parkinsona, neviem až kam. A tento štýl, bohužiaľ, u nás pretrváva, aj gorila je tomu na vine. Zo mňa neubudlo, ale neni je to celkom fér, keď všetkých dávame potom do jedného vreca - a všetci sú takíto. Ja vo svojom vystúpení nechcem na nikoho útočiť, som dokonca veľmi slabo informovaný, tak ako väčšina Slovenska. Vlastne ani tú knihu gorilu som neprečítal, ani ju ešte doma nemám, je asi tridsiata v poradí, ktorú mám prečítať, ale skôr by som si dovolil povedať nejaké otázky človeka z ulice, teda aj mňa, ktoré napriek mnohým rokom po tom, vlastne pretrvávajú.
Čo sa pýtame? Je možné, aby finančná skupina, alebo finančné skupiny mali taký veľký politický vplyv na celý politický systém v demokratickom štáte? Tiež nerozumiem prečo Gorila bola tak veľmi zaujímavá a plná novín do volieb, doplatila na ňu jedna strana a potom vlastne ostalo ticho. Nikdy sa jasne nepovedalo, kto a prečo tak rýchlo skartoval dokumenty, vedelo sa, že sú háklivé. Možno to bolo v zmysle zákona. Ja som presvedčený, že ešte tie nahrávky niekde sú a že niekto ich má a že teda najmä polícia s nimi pracuje.
Otázka ďalšia. Prečo boli príslušníci SIS-ky, polície, ale aj ďalších inštitúcií, ktorí vyšetrovali, tak rýchlo alebo odstavení vlastne zo svojich funkcií, keď sa v tom viac angažovali? Čo robila a robí vo veci Generálna prokuratúra, ktorá je už vyše roka paralyzovaná tým, že nemá svojho zvoleného predsedu? Keď to pôjde takto, tak sa budeme pýtať, načo nám vôbec ten predseda je, keď vieme aj bez neho vlastne pracovať. Ale nevieme.
Nastolenou otázkou je, že prečo aj novinári ktorí pri hocijakej senzácii alebo "pikoške" sa mimoriadne angažujú a všetko rozpitvávajú do posledného, do poslednej nitky. Naraz tento bonbónik, naňho nereagovali, radi ho prenechali vlastne kanadskému občanovi, ktorému knihu najprv zakázali, potom povolili a ktorý takto vlastne nahrádzal funkciu vyšetrovateľov. Chápem, že správa ministerstva vnútra nemohla viac o veci povedať, ale určite národ aj my poslanci nezabúdame a čakáme na túto odpoveď, ktorej sa, pevne verím, dočkáme. Ďakujem.

Vážený pán profesor, vy ste asi odborník na tie gorilie stáda, ja by som sa chcel spýtať, či za gorilu môžeme považovať aj muža, ktorý hovorí, že dostal od nejakého neznámeho človeka, dostal, prepáčte, že mu bolo ponúknuté 20 mil. eur za pád vlády. Táto vláda potom padne aj jeho hlasom, že či toto je ľudské, alebo gorilie správanie, či by ste mi to mohli povedať? Ďakujem.

Aj ja rád by som podporil tento pozmeňujúci návrh, pretože aj spolu s kolegom Martinom Chrenom sme tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predložili a plne s ním súhlasíme. Nielen ja, ale aj moji kolegovia v KDH, v klube KDH. Jedna poznámka k vášmu úvodu. Chcel by som vám povedať, pán kolega, že občan, ktorý žije v zahraničí, tých troch občanov, čo ste našli, ktorí sa ozvali, že sa ich nebudú týkať poplatky, tak toho občana, ktorý žije v zahraničí, si môžete škrtnúť. Ten sa mi medzitým ozval, lebo zistil, že podľa tohto návrhu, podľa čl. I bodu 9 písm. c) sa dvíha poplatok za overenie zahraničnej listiny, verejnej listiny zo 6,50 na 10 eur. Takže, aj tohto zahraničného občana sa to bude týkať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda, prosím a navrhujem zaradiť do programu schôdze správu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera, o realizácii národného projektu Terénna, sociálna práca v obciach. Tento projekt má za cieľ podporu sociálnej inklúzie pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením, najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. Predkladám to preto, že zaujímajú nás tam objemy na dodávateľské služby, supervízia projektu, objemy naň a externí koordinátori projektu v objeme viac ako 818 tisíc eur.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vyliezť v zákopovej vojne na voľné pole a pozrieť sa alebo dokonca rozpažiť na obe strany znamená koledovať si o poriadny šrapnel sprava aj zľava. Čo už?
Všetci, ako tu dnes sedíme, tu sedíme preto, že 10. marca nám boli ľudia odovzdať poverenie na správu vecí, o ktorých rozhodujú štátne orgány. Je tých vecí, žiaľ, čoraz viac, ale nie všetky zaujímajú ľudí rovnako. To, čo chce kandidát do parlamentu urobiť napríklad s chovom nebezpečných zvierať alebo so spôsobom obsadzovania správnej rady regulačného úradu, nie je pre voličov ani zďaleka také dôležité než to, ako chce iný kandidát riešiť konsolidáciu verejných financií alebo systém dôchodkového zabezpečenia. Ono sa to vlastne z hľadiska významu pre rozhodovanie ľudí o tom, kto ich bude pri výkone verejnej moci zastupovať, ani nedá porovnať, na jeden mandát treba približne 14 000 až 17 000 hlasov. Lenže nie každý kandidát má rovnakú schopnosť tie hlasy získať. Zatiaľ čo taký ja napríklad som hnutiu, za ktoré som kandidoval, priniesol maximálne jeden mandát, dva mandáty naviac, okrem toho svojho, taká Lucia Žitňanská ich, odhadujem, priniesla aspoň 6 a taký Robert Fico ich priniesol možno aj 60. V skratke, väčšina z nás tu sedí kvôli tomu, čo možno 10, možno 20 ľudí z celého parlamentu znamená pre všetkých, ktorí boli voliť. Viac ako 20 z nás ľudia aj tak nepoznajú.
Človek, ktorý na vlastnom chrbte vďaka svojej obľube a autorite medzi ľudom vyviezol do parlamentu prevažnú väčšinu vládnych poslancov v čase, keď sme sa my všetci uchádzali o parlamentný mandát, opakovane hovoril, že nebude meniť pomer dôchodkových odvodov. Tri dni pred voľbami varoval ľudí, že: „To nie my, to pravica chce znížiť odvod do 2. piliera, my chceme len zvýšiť garancie.“ Pozrite, ja si na to síce ťažko zvykám, ale chápem, že v politike si mnohí dovolia viac, ako by v bežných medziľudských vzťahoch bolo únosné. Lenže sú veci, ktoré sa nesmú ani v politike, ak nemá byť turnajom lúpeživých rytierov, ale súťažou ideí, hodnôt a predstáv o verejnom záujme. Jednou z vecí, ktoré sa nesmú, je povedať ľuďom v čase, keď odovzdávajú to základné, čo majú, čiže svoju moc, že toto a toto chceme urobiť a toto a toto urobiť nechceme, a potom to úplne postaviť na hlavu, úplne poprieť obsah mandátu, ktorý si politik vypýtal. To je úder lakťom zozadu a na temeno. Rok a pol ste tu vykrikovali po OKS-ke, že sú v parlamente podvodom. Niet väčšieho volebného podvodu, ako tri dni pred voľbami zatajiť ľuďom to najdôležitejšie, čo chcete vo funkcii urobiť. A možno som v tejto veci len príliš útlocitný.
Čo mi však príde ako zvrátenosť, ktorá musí byť zjavná úplne každému, je, ak napriek tomuto typu podvodu vo svojom prednese predseda vlády dvakrát alebo trikrát vezme do úst morálne právo. Tak to z hrušky dolu, priatelia, to už je fakt trochu moc. Morálne právo je totiž presne to, čo vám na túto zmenu chýba, nie preto, že by ste nemali dosť silný mandát od ľudí, naopak, máte ho mimoriadny, ale na ochranu 2. piliera, nie na jeho devastáciu. Taký ste si od ľudí vypýtali, a preto práve a len taký ste aj mohli dostať a dostali.
K veci samej.
Rozumiem argumentom, že si na plátanie diery v Sociálnej poisťovni potrebujeme požičiavať na trhoch a že dnes sú súkromné dôchodkové úspory pre nás ako pre štát naozaj drahé. Mám voči tejto argumentácii dvoje výhrad.
Po prvé. Potreba vykrývať deficit v Sociálnej poisťovni sa objavila roky predtým, ako vznikol 2. pilier. A s jeho nastavením nesúvisí viac, ako s ním súvisí napríklad, ale nielen demografický vývoj alebo rast HDP. Áno, dnes si na dôchodky vyplácané z 1. piliera musíme požičiavať. A ak by sme si museli požičiavať menej, platili by sme menej na obsluhe štátneho dlhu. Dnes tiež ale platí aj to, že je totálnou lotériou, či si na dôchodky ľudí, ktorí majú 40 a menej, budeme mať vôbec od koho požičať. A ak aj áno, za akú cenu? Nič dnes nie je pochybnejšie, ako schopnosť tohto štátu o 20, 30 rokov plniť záväzky, ku ktorým sa dnes s takou ľahkosťou hlási. Iste, môže sa stať zázrak a vy si rozmyslíte veci, ktoré chcete spáchať v školstve alebo v ekonomike ako takej, možno dokonca zľavíte z niektorých projektov slúžiacich na konsolidáciu súkromných financií vašich sponzorov a kamarátov, a teda sa stane zázrak a tento štát začne fungovať ako servis pre svojich občanov, nie ako chamtivý pandúr a o 20, 30 rokov ho bude spravovať jedna pracovitá, kompetentná, konkurencieschopná, sebavedomá generácia, nazvime si ju pracovne, Schusterove deti. Lenže dnes tomu absolútne nič nenasvedčuje, dnes je kurz na takýto vývoj jedna k desiatim a vy si môžete dovoliť hrať vabank iba preto, že ten vklad, tú stávku zaplatí niekto iný, zaplatia ju deti, vnuci a pravnuci ľudí, ktorí dnes sedia v tejto sále, a to v čase, keď mnohých z nás už budú môcť na zodpovednosť brať len dejepisci našich omylov. Hlavným účelom 2. piliera nie je štátu priťažiť, ale ho práve odbremeniť, redukovať záväzky, ktoré už dnes nestíha plniť bez toho, aby si musel požičiavať. A ja raz neviem, z čoho vám vyplýva, že by ich v budúcnosti mal stíhať lepšie? Tá diera v Sociálnej poisťovni, ak ste schopní sa na ňu pozrieť cez prizmu dlhšiu ako jedno volebné obdobie, nie je dôvodom na redukciu osobného, súkromného sporenia, ako to tvrdíte vy, ale presne naopak, je dôvodom na jeho ochranu a zveľaďovanie. Nikde na obzore nie je vidieť najmenší dôvod si myslieť, že tá diera sa bude zmenšovať, naopak, všade navôkol sa zbierajú predpoklady na jej prehlbovanie. A bude to tak, aj keď 2. pilier zdevastujete ešte viac.
Osobné dôchodkové sporenie je nástroj diverzifikácie rizika. A v čase systémovej neistoty je diverzifikácia rizika tou najrozumnejšou stratégiou. To, že omnoho viac ako 2. pilier potrebuje zásadnú zmenu ten priebežný, vieme všetci. Ale, ak si myslíte, že tou zmenou je infúzia rýchlych peňazí, tak nám nad hlavu vešiate sekeru, ktorá raz bude musieť spadnúť. Ja pripúšťam, že sa mýlim a že sa nám finančne oplatí viac vziať peniaze z budúcnosti a použiť ich dnes, lebo to je presne to, čo sa redukciou 2. piliera urobí. Nevyhnutným predpokladom na to, aby sa to oplatilo, aby naozaj malo zmysel použiť budúce peniaze dnes, je existencia kompetentného, presvedčivého, dôveryhodného biznis plánu štátu. Ja žiadny nevidím, odpustite mi to. Nevidím žiadnu stratégiu strednodobého a dlhodobého rozvoja, na základe ktorej by som vôbec mohol byť ochotný podľahnúť ilúzii, že to dáme, že po tej dokonalej búrke, ktorú avizoval predseda vlády, sa zase vyjasní a my sa pretlčieme aspoň tak, ako sme sa pretĺkli doteraz. Lenže Minerva, napríklad, spí spánkom klinickej smrti a vy už jej nechodíte ani kontrolovať dýchacie prístroje, firmy húfne odchádzajú do daňových rajov a predseda vlády prišiel do parlamentu nariekať, že v kase našiel menej peňazí ako minule a že teda nech opozícia povie, čo s tým. To znie fakt sľubne. Zobrať dnešným tridsiatnikom polovicu z ich zásluhových dôchodkov bez toho, aby ste im ukázali plán, sociálnodemokratický plán, čo všetko štát urobí pre to, aby dostali aspoň tie solidárne, je hrubý faul na ľuďoch, ktorí sa nemajú ako brániť. Ten Bismarckov model bol pripravený a presadil sa za úplne iných okolností, v úplne iných ekonomických, spoločenských a demografických aranžmánoch, než v akých žijeme a budeme žiť my. Neschopnosť nahliadnuť za model pochádzajúci z konca 19. storočia ubližuje dnes aj ekonomike, aj spoločnosti a všetkým tým väzbám a vzťahom v nej, ktoré vôbec majú nejaký potenciál budovať medzitriednu a medzigeneračnú solidaritu. Bismarck je pasé. Dnes neberie dôchodky každý desiaty dospelý, neberie ich rok, dva a nerobia naňho štyri deti. Mimochodom, to, čo som avizoval vo vzťahu k zdravotnému poisteniu, plánujem postupne navrhnúť aj vo vzťahu k tomu dôchodkovému, zrušenie akýchkoľvek povinných odvodov, úhradu štátneho dôchodku v rovnakej bazálnej výške pre každého priamo z rozpočtu a zvyšok dobrovoľné súkromné sporenie (rodina, komunita a tak a ďalej), jednoducho solidaritu medzi všetkými v rozsahu základného štandardu, ale v rozsahu nad základný štandard, solidaritu práve a len medzi tými, medzi ktorými je morálne opodstatnená, ktorú je rozumné očakávať a správne pestovať.
Ešte jednu vec vám chcem povedať. Ja chápem, že toto je svojím spôsobom payback time, čas odplaty za to, že druhá Dzurindova vláda mala pocit, že vás na to nepotrebuje a nebude potrebovať. Keď sa zavádzal 2. pilier, nepredchádzala tomu žiadna sofistikovaná ekonomická analýza a pomer deväť a deväť je v istom zmysle úplne svojvoľný. Rovnako svojvoľné a prosté akejkoľvek analýzy dlhodobých dopadov je však aj to, čo dnes navrhujete vy. To je stará slovenská bolesť, a to asi nielen slovenská, stačí sa pozrieť na juh a na juhovýchod, že väčšina má pocit, ako by tu mala byť navždy, že zabúda na svoju dočasnú povahu a seje také, aké sa jej potom nechce žať, vždy zas a znova. Liekom na túto bolesť však nie je ďalšia dávka opiátu v zmysle my môžeme, lebo nás je viac. A ako sa dnes politickým architektom 2. piliera vracia ich vlastná slabosť, áno, demonštrácia sily je demonštráciou slabosti, tak sa vám raz vráti váš dnešný hriech. Nerobte to takto, sami, silou prostej väčšiny, proti mandátu, ktorý ste dostali, inak doplatíme na to ako štát. Dnes máme oproti starej Európe jednu obrovskú výhodu, v rekonštrukcii nepoužiteľného modelu dôchodkového zabezpečenia sme o dlhý krok vpred. Náš dnešný model nie je svätá krava, ktorej sa treba klaňať. Aj na ňom je čo opravovať, zvlášť po tom, čo ste mu vyviedli pri svojom prvom pokuse mu ublížiť. Lenže vy ho idete takto zmrzačiť nie v rámci nejakej organickej, komplexnej, systémovej zmeny, ale kvôli rýchlym peniazom, ktoré neviete nájsť inde. Tak ich prestaňte hľadať. Prestaňte pátrať po tom, kde sa ešte čo dá komu vziať, a skúste hospodáriť s tým, čo viete nazbierať bez toho, aby ste na desaťročia dopredu gordickým uzlom viazali ľudom na krky náhrdelníky z mlynských kameňov. Pýtam sa, od koho iného ako od vás budú ľudia dnes ochotní počuť: „Na toto a na toto máme a práve preto len toto a toto sa vám budeme snažiť doručiť v čo najlepšej kvalite, nič z toho nerozdáme kamarátom, jedna k jednej, čo vyberieme, to vrátime na verejných službách a vy budete vedieť, že dostávate práve to, čo ste si zaplatili, ani menej, ani viac, lebo takto nám sľubujete viac a dávate menej, než na čo máme nárok, a to je pre nás fakt zlý obchod.“ Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Páni, ja sa ospravedlňujem kolegom, mojim predrečníkom, ak to zobrali tak osobne, že som niekoho urazil. Ja som len chcel teda posunúť diskusiu možno trošku ďalej, nezdržoval som desiatkami, stovkami pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu, len som chcel upozorniť na problém, ktorý v tejto chvíli považujem naozaj za chorobu, že tu ľudia chcú vykonávať viacero funkcií, ktoré na prvý pohľad možno nie sú v konflikte záujmov. Spomenul som to preto, lebo je to teraz prípad, ktorý ešte nie je uzavretý. Ale minulý týždeň sa stal náš poslanec, spomeniem jeho meno, pán Muňko generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Prosím vás, aj keď to ústava nezakazuje, to nie je normálne. A prečo? My budeme schvaľovať tu v tejto sále rozpočet Sociálnej poisťovne. Pán poslanec Muňko bude sedieť na mieste pána ministra ako predkladateľ a potom budeme hlasovať o tom rozpočte a on si možno presadne ako poslanec na druhú stranu a bude hlasovať za svoj rozpočet, ktorý si sám pripravil.
Ten prípad zmocnenca možno je niečo iné, ale ja si želám, aby ste sa na 100 percent venovali tomu, čo chcete robiť, pán poslanec. Ale ja si myslím, že na dvoch stoličkách, aj pri riešení takýchto vážnych problémov, sa proste sedieť nedá, lebo my už 3 týždne rokujeme na tejto schôdzi a vy sem poctivo chodíte tri týždne. No a keď by ste takto ako zmocnenec tu mali tri týždne sedieť, budete chýbať Rómom. A obyčajní ľudia naozaj na to pozerajú takto. Ja teraz to nehovorím ako človek, ktorý by vám chcel škodiť. Len u vás, práve osobitne u obyčajných ľudí, by som očakával, že budete inak pristupovať k veciam. Ale prepáčte, ak ste sa teda ešte nerozhodli, len vy ste sa už dnes vyjadrili do médií. Ja som vás počul, ako ste povedali, že sa postu poslanca Národnej rady nevzdáte, preto som považoval za potrebné sa k tomu vyjadriť. Nebudem mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nebudem vás dlho zdržovať, ani do dvanástej, čiže muselo by sa stať inak niečo mimoriadne, ale to nepredpokladám. Nakoniec, už to povedal aj môj predrečník, toto nebolo skrátené konanie, ale toto bol skôr maratón rokovania o tomto zákone. Ale, nebojte sa, ja ho už nebudem predlžovať. Budem tiež skôr stručný.
Je to škoda, a chcem opäť vyjadriť to poľutovanie, že sme o takom dôležitom zákone nerokovali štandardným spôsobom, vy ste to chceli mať rýchlo. Nakoniec ste tomu vôbec nezabránili. A myslím si, že my, opozícia, sme dosiahli aj keď len malé, ale malé víťazstvo. My sme v menšine, myslím si, dostatočne upozornili verejnosť, že nebol fér tento postup, ktorý ste zvolili, že chystáte na občanov veľa opatrení, ktoré ste chceli prijať rýchlo a poza chrbát verejnosti, bez diskusie a nakoniec vám to nevyšlo. A myslím si, že keby bola tá diskusia aj s verejnosťou, mnohé z tých opatrení, ktoré navrhujete, veľká časť verejnosti by akceptovala, pretože ľudia si uvedomujú vážnosť situácie.
V tejto chvíli chcem dať verejný prísľub, a myslím si, že hovorím aj za iných v opozícii, že veci, ktoré považujeme za deformáciu nášho dôchodkového systému, keď budeme mať príležitosť a možnosť ovplyvňovať veci verejné z vládnych pozícií, tak vrátime naspäť. A určite to nebudeme robiť v skrátenom konaní.
Môj pozmeňujúci návrh je iba jeden, symbolicky iba jeden, pretože aj forma obštrukcie, ktorú sme minulý týždeň zvolili, si myslím, by mala mať istú noblesu alebo čaro. A keďže si uvedomujem, že nemáme šancu vás nielenže prehlasovať, ale ani presvedčiť o správnosti mnohých našich argumentov, tak som sa obmedzil v pozmeňujúcich návrhoch iba na jeden návrh tak symbolicky ako gesto, možno aj preto, že viaceré návrhy, respektíve tie návrhy, ktoré doteraz napríklad prednášali moji kolegovia, či to bol pán poslanec Mihál alebo pán poslanec Štefanec, moji kolegovia rovnako podporia.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý ja chcem predložiť, sa týka dĺžky sledovaného obdobia, keď sa porovnáva výkonnosť jednotlivých dôchodkových fondov. A vy to navrhujete zmeniť oproti súčasnému stavu. Tento návrh nie je nový, pretože aj keď bol Robert Fico prvýkrát vo vláde, tak sa toto obdobie zmenilo, možno si pamätáte, aj keď ste tu niektorí neboli, že keď sa prijímala dôchodková reforma, tak toto obdobie bolo šesťdesiat mesiacov, teda päť rokov. Robert Fico, alebo presnejšie, pán poslanec Madej vtedy pri novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení navrhol skrátiť toto obdobie zo 60 mesiacov na 6 mesiacov. Aké to malo dôsledky na sporiteľov alebo na správanie DSS-iek, to už tu vysvetľovali viacerí predrečníci v diskusii, aké to malo negatívne dôsledky na ich správanie. A, samozrejme, sú to negatívne dopady na sporiteľov, čo sa týka zhodnocovania ich úspor. A prečo to hovorím? Ja som očakával, že SMER, keďže sa nezmenil, bude pokračovať v tom istom smere. To znamená, keď teraz je to 60 mesiacov, že bude navrhovať ak nie 6 mesiacov, tak niečo medzitým, medzi šiestimi a šesťdesiatimi mesiacmi. Ale paradoxne vo vládnom návrhu navrhujete úplný opak. Vy idete opačným smerom, vy navrhujete porovnávať obdobia zhodnocovania úspor sporiteľov nie 60 mesiacov alebo terajších 5 rokov, ale 10, respektíve 15 rokov. Nepredpokladám, že toto je výrazom toho, že tomu nerozumiete, že to je otočenie o 180 stupňov vo vašom postoji k tomuto problému. Skôr si myslím, že to je výrazom niečoho iného. Predlžovanie tejto doby, tak ako ste to vy urobili v tom návrhu, je skôr v záujme tých, ktorí spravujú prostriedky sporiteľov, čiže tých DSS-iek. A keďže už tá kritika voči takémuto správaniu tu už odznela, ja by som chcel navrhnúť, aby sme zachovali v tejto otázke status quo. Myslím si, že tých 60 mesiacov je dostatočne dlhá doba a mali by sme to v tomto návrhu zákona tak nechať. Bolo by to z vašej strany, zo strany ministra, vlády aspoň jedno dobré gesto, že nechcete už úplne všetko zmeniť, a teda destabilizovať ten systém tak, že to bude vyžadovať potom o to väčšie zásahy do celého dôchodkového systému.
Teraz dovoľte, aby som teda prečítal ten pozmeňujúci návrh.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bode 43, týka sa to § 63d, novom odseku 3 sa v prvej vete slovo „10“ nahrádza slovom „5“.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bode 44, je to ten istý § 63d, novom odseku 4 sa v druhej vete slovo „15“ nahrádza slovom „7“.
To znamená, sledované obdobie v súvislosti s povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok garantovaného dôchodkového fondu sa stanovuje na 5 rokov, tak ako to je teraz v platnom zákone. Rovnako zdôvodňujem to tým, že ide o dlhodobý charakter starobného dôchodkového sporenia. A táto lehota je úplne postačujúca. Zároveň sa umožňuje dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri zavedení garancií v takzvanom nepovinnom dôchodkovom fonde určiť dĺžku sledovaného obdobia v trvaní najviac 7 rokov.
Nech sa páči, to je môj pozmeňujúci návrh.
A ešte dve krátke poznámky si dovolím povedať teraz, keďže už sa nechystám v rozprave ďalej vystupovať.
Robert Fico reagoval na rozpravu na rokovaní vlády, teda na rozpravu k tomuto zákonu tu v parlamente na tlačovke po rokovaní vlády. A ukazoval verejnosti to, ako sa zhodnotia prostriedky sporiteľov v 2. pilieri v porovnaní s tými, ktorí budú mať dôchodok z 1. piliera. A ukazoval tam to známe číslo mínus 11 %. Sčasti na túto reakciu predsedu vlády reagoval aj kolega poslanec Mihál, ktorý poukázal napríklad na zhodnocovanie prostriedkov v novom fonde dôchodkových správcovských spoločností, v tom indexovom.
Ale ja by som ešte rád v tejto súvislosti spomenul, že aj ekonomický expert a poradca Roberta Fica ekonóm Vladimír Baláž považuje takéto komentovanie a hodnotenie a porovnávanie 2. a 1. piliera zo strany Roberta Fica za nekorektné. Je to jeho vlastný poradca, ktorý sám sa ďalej vyjadril, že vie veľmi dobre, že aj súčasná vláda si uvedomuje, že 1. pilier je takmer úplne v rukách politikov, takmer úplne je v rukách politikov a vlády, to znamená hovoriť o tom, ako to bude o rok, o dva, o tri roky z 1. piliera, keď už teraz navrhujete, aby dôchodky z 1. piliera boli nižšie, a že dokonca šetríte na výdavkoch Sociálnej poisťovne z dôvodu poskytovania dôchodkov. Tak preto aj ja súhlasím v tomto prípade s Vladimírom Balážom, že to bolo minimálne nekorektné.
No a na záver ešte jedna poznámka, ktorá zdanlivo nesúvisí s tým, o čom rokujeme. A to je môj názor na vec, ktorá je predmetom médií alebo diskusií teraz, že kolegovia z OĽaNO sa dohodli pravdepodobne so stranou SMER a že nový post zmocnenca vlády pre rómske komunity obsadí jeden z našich kolegov tu v Národnej rade. Dámy a páni, súvisí to aj s rokovaním o zákone o sociálnom poistení. Tento návrh vláda predkladá v čase, že je kríza, že musíme šetriť a že musíme pre ľudí uťahovať opasky a nakladať na nich nové bremená. Ale zhodou okolností táto jedna vec je pre mňa znakom, že je tu nejaká choroba, ktorá sa tu šíri ako infekcia, že si niektorí ľudia myslia, že môžu robiť viacero veci naraz a rovnako dobre. V diskusii minulý týždeň som o tom hovoril vtedy, keď som kritizoval to, že niektorí poslanci sú niekoľkonásobnými poslancami a že nestačia sa venovať všetkým povinnostiam rovnako, s rovnakou intenzitou, nemajú potom dostatok informácií a potom nás tu niekedy zdržujú alebo niekedy uvádzajú do omylu alebo nás osočujú a, samozrejme, tým trpia občania a aj tento náš legislatívny proces. Nehovoril by som o tom, keby som dnes cestou do práce nezachytil informáciu kolegu Polláka, ktorý povedal, že miesto v parlamente považuje za dôležitejšie ako pozíciu zmocnenca vlády pre rómske komunity. A rozumel som tomu, že keď bude tým zmocnencom, že zároveň zostane aj poslancom Národnej rady. Chcel by som vás poprosiť, nepodľahnite tomuto pokušeniu. Keď tri týždne z mesiaca sedíme v pléne Národnej rady, ja si myslím, že v tej rómskej komunite bude taký zmocnenec, ktorý bude zároveň poslancom Národnej rady, chýbať. Pán poslanec Pollák má niekoľko možností. Môže si vybrať a bude svoju prácu robiť určite dobre alebo môže to nechať tak a dokonca sa nezmení ani meno zmocnenca, bude ten istý. (Reakcia z pléna.) Je to k veci preto, lebo dnes je kríza, pán kolega. Dnes je kríza a keď sú ťažké časy, spomeniem jeden príklad, ktorý je známy z histórie Slovenska, zo slovenského štátu. Poslanci Ľudovej strany za slovenského štátu, aby sa solidarizovali s ostatnou spoločnosťou, a v čase krízy sa slovo solidarita spomína častejšie ako inokedy, tak poslanci slovenského snemu za Ľudovú stranu žili z jedného platu, toho poslaneckého a dokonca išli tak ďaleko, že dokonca ich partnerky alebo ich manželky sa solidarizovali s krajinou, že ak boli zamestnaní, tak uvoľnili svoje miesto niekomu inému, kto bol nezamestnaný. To bol ten nešťastný slovenský štát. Ale toto je jeden z príkladov, ktorý sa mne osobne veľmi páči. A preto by som bol nerád, aby sme napríklad dehonestovali prácu tých, vás, ktorí ju robíte poctivo a zodpovedne a chcete robiť len jednu vec, a to dobre. A by som vám chcel poprosiť, nesklamte obyčajných ľudí. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli index podnikateľského prostredia, ktorý je najhorší za posledných desať rokov. Nie je to žiadne imaginárne číslo, znamená menej zákazok, menej objednávok pre podnikateľov a živnostníkov. Na to má obrovský vplyv ohlásený konsolidačný balík vlády Roberta Fica. Vyššie odvody a dane, ktoré tam boli ohlásené, znamenajú aj to, že nastala nižšia spotreba domácností. Živnostníci, podnikatelia majú menej objednávok.
Toľko vzývaný hospodársky rast, ktorý ste spomínali v programovom vyhlásení, nenastane. Bude mať za následok vyššiu nezamestnanosť. To znamená, takéto istoty občania tejto republiky od vás nečakali. Vyššia nezamestnanosť znamená menej výberu odvodov a daní do Sociálnej poisťovne, do prvého a druhého piliera, menej odvodov do zdravotnej poisťovne, menej peňazí do zdravotníctva. Myslíte si, že tých 500 mil., ktoré chýbajú v rozpočte, sú len chybou daňovej správy? Ja nemám dôvod obhajovať to, čo sa stalo na daňovej správe, ale myslím si, že občania, podnikatelia čítajú noviny, pozerajú médiá, a keď im je ohlásené, že budú platiť na odvodoch a daniach viac, znamená, že sa stiahnu do seba, nemíňajú a pre tento štát to je problém. Takže takéto istoty občania od vás nečakali.
Ďakujem.

Tak jeden. Tak hlasovanie o desiatej navrhujem.