Videokanál klubu

Pán predseda, ja predsa len si dovolím navrhnúť, aby sme si predbežne stanovili termín hlasovania zajtra na desiatu hodinu dopoludnia. Keď výbory začnú rokovať, predpokladám, že ráno o ôsmej.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, po šiestich dňoch školenia som sa stal odborníkom na problematiku DSS, napriek tomu by som, nielen kvôli svojmu veku, sa do DSS-ky neprihlásil. Nezdá sa mi to múdre a nemá to žiadny politický podtón zveriť svoj dôchodok do súkromných aj zahraničných rúk, ktorí myslia v prvom rade na svoj zisk, na svoje platy a réžiu a nedokážu zveľaďovať zverené peniaze. (Potlesk.)
Nie všetko, čo sa dá, sa aj má. Najmä v privatizácii. Elektrina, plyn, nafta, voda aj z ústavy by mali zostať väčšinovo v rukách štátu. Keď v Kalifornii v absolútne privátnom energetickom systéme oddelili výrobu a distribúciu elektriny a liberalizovali ceny, ceny energie stúpli 10-násobne, nastávali často blackouty, totálne zatmenia a kolaps energetických systémov, z čoho ťažili iba pôrodnice o deväť mesiacov. Americké súkromné penzijné fondy, ktoré svoje peniaze dávali do finančných špekulácií, zrazu skrachovali, čím prišli o budúce dôchodky státisíce ľudí. Mám priateľov z Houstonu, ktorí takto stratili po 100-tisíc dolárov každý a zostali úplne bez penzie. Dúfam, že máme záruky, že u našich DSS-iek k tomuto nemôže dôjsť.
Tento zákon, paradoxne na to upozorňuje pán exminister Mihál, je aj v prospech šiestich DSS-iek zvýšením poplatkov o 18,4 miliónov, rovnako 18,4 aj pre Sociálnu poisťovňu. Tak po tomto upozornení, ktoré som nevedel, som naozaj zistil, že tomu naozaj nerozumiem. Naše rozhodnutia v budúcnosti musia vychádzať aj z toho, že súčasný finančný systém, systém finančného kapitalizmu končí, že jeho Titanic už ide k dnu, aj keď sa na palube ešte tančí. Počas temer týždňovej "neverending storry" aj o rozpočte mi chýbali informácie o dopade krízy na náš rozpočet, o víchroch globalizmu, ktoré prišli na nás nie našou vinou. Veľké štáty to riešia jednoduchšie. Napríklad aj tlačou nekrytých bankoviek. Tiež tu nikto nespomenul že slovenský rozpočet neplánovane zaťažili a zaťažia aj naše platby do eurovalov. Nedávno som absolvoval počas búrky v Taliansku na dovolenke dobrú debatu s bývalým bankárom z Austrálie, ktorý deväť rokov pracoval v špičkovej anglickej banke. Keď videl, čo sa tam deje, že podľa neho 30 % rozpočtu anglického tvoria derivátne špekulácie, nekryté, nezdanené, bez výroby čo iba zápalky, praskol dvermi a odišiel z banky. Povedal mi, že Európa prijíma zlé protikrízové opatrenia a môžu ju zachrániť už iba dve možnosti: silná centralizácia v Európskej únii, politická, finančná, banková, rozpočtová, alebo návrat k národným menám. U nás to akosi nie je témou, aj keď čas mnohých možných rozhodnutí sa kráti.
Ako predseda Združenia kresťanských seniorov, to som už pred chvíľou povedal, dostávam často od seniorov podnety pre ich nízke dôchodky. Priemerne je to asi 375 eur a vlastne stúpa len preto, že tí starodôchodcovia vymierajú. Bohužiaľ. Na zvýšenie tejto sumy nemáme tak ako všetky postsocialistické krajiny. Príčinou je aj fatálna demografická kríza, starých bude stále viac, aj preto niekto povedal, že im patrí budúcnosť. Počet ľudí 60 a starších je v Európe je temer jedna tretina obyvateľstva, v dôchodku dnes seniori prežijú až tretinu svojho aktívneho života, takže už sa nehovorí o rozprávke o troch grošoch, ale už o štyroch grošoch. V Nemecku o niekoľko rokov bude pomer pracovník - dôchodca sa blížiť jedna k jednej, keď každý dôchodca bude mať jedného pracovníka.
Môj návrh na zlepšenie tejto situácie pre stále rastúci počet penzistov a stále menej detí sú napríklad tieto:
Zákonne umožniť 2 % zo základu dane venovať aj na penzie svojich rodičov. Tak ako je to dnes možné napríklad venovať pre nevládne organizácie, nadácie, takto by to mohlo byť možné aj v budúcnosti a bolo by to bez dopadu na štátny rozpočet, lebo tieto peniaze sa tak či tak vlastne dajú niekomu - 2 % z daňového základu. Iná možnosť je, že pri zvyšovaní penzie rodičov zohľadňovať počet dobre vychovaných detí platiacich odvody a práve z týchto odvodov prispievať aj na penzie svojich rodičov, ktorí ich vychovali, matka bola stále s nimi doma, mnoho rokov a jej penzia je veľmi malá preto.
Je paradoxom a teraz chcem upozorniť troška na včerajšie a minulotýždňové disproporcie, že vážne vládne zákony aj náročné na štátny rozpočet sa tu relatívne rýchlo schvaľovali, pričom opozícia, cítiac svoju beznádejnosť, sa už k niektorým ani nehlásila do rozpravy. Tým si vláda berie všetko na svoju zodpovednosť, čo onedlho sama pochopí, nie je dobre. Žiadna rada solidarity z tejto zodpovednosti nezastúpi. Šokom napríklad pre mňa bolo, keď parlament schvaľoval pozmeňovacie návrhy poslanca Mikuša, ale vzápätí celú novelu zákona o skládkach zmietol zo stola. Tak bola dobrá, alebo nebola dobrá? Oceňujem tiež úsporný návrh pána poslanca Uhliarika, ktorý spomínal pri problémoch rozpočtu, že ako usporíme veľa peňazí pri nákupe dvoch zdravotných poisťovní. Urobíme kampaň za prestup poistencov do Všeobecnej zdravotnej, ja nemusím ísť tam, lebo som tam, a keď tam na jeseň všetci prestúpia, dostaneme zadarmo chcený stav, jednu zdravotnú poisťovňu.
500-miliónový rozpočtový sklz v strede roka sa mi nezdá až takou tragédiou. Myslím, že situácia sa trocha dramatizuje. To sa už vlastne dalo zistiť štyri mesiace bez náhleho "breaking news", ktoré v minulom týždni nastalo. Určite to nie je vinou iba minulej vlády, ani trojmesačný kolaps daňovej správy nemôže za všetko. Veď dlhodobo denne dostávame všetci otázky: "Šéfko, urobíme to bez potvrdenky? Urobíme to bez DPH-čky?" Podnikatelia sa cítia byť štátom stále viac obmedzovaní a sú preto presvedčení, že tento spôsobom platby bez DPH, teda šedej ekonomike je v poriadku.
Vážení, záverom už len jednu poznámku. Minulú stredu sme tu v Národnej rade mali piate modlitbové stretnutie na tému múdrosť. Bolo nás jedenásť. Naše modlitby o múdrosti ešte v parlamente neboli vyslyšané. Zajtra sa máme stretnúť na tému zdravý rozum, možno že po týchto úvahách sa situácia zlepší. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová, nne ide o to, aby dôchodcovia mali dôchodok, ale aj mladí ľudia mali prácu. Vy pripravujete systém, v ktorom pomocou 17 miliónov eur z eurofondov plánujete vytvoriť 14 500 približne pracovných miest pre ľudí do tridsiatky. A chcete zabezpečiť tieto miesta aj presunmi zo zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi. Z toho 4 960 miest chcete vytvoriť vo forme verejno-prospešných prác pre obecné alebo regionálne samosprávy. Toto sú miesta, ktoré nieže nie sú trvalo udržateľné, ale sú iba malú chvíľu udržateľné. Pár miest "za veľké peniaze". Podľa mňa to, čo som predstavila ako návrh, o ktorom je možné diskutovať, a ktorý by sa týkal najmä a najmä zamestnancov v štátnej správe, je návrh, ktorý ja považujem za spravodlivý.
Argument, že chcem zobrať 250 alebo 300 eur ľuďom, ktorí si pri nízkom dôchodku zarábajú ako vrátnici, pán poslanec Mikloško, tak, milý pán kolega, to ste nepochopili môj návrh. Pretože ja som spomenula možnú techniku uplatnenia takého návrhu, pri hranici minimálnej mzdy plus nejakého násobku, to znamená, že tí, ktorí majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja teraz vystupujem ako predseda Združenia kresťanských seniorov a v tomto smere s mojou pani kolegynkou nemôžem súhlasiť, čo sa týka vecí seniorov a súbehu práce. Myslím si, že súbeh práce a starobných dôchodkov nemožno zakázať. Je to vec skôr ponuky a dopytu, kvalifikácie a skúseností. Naši seniori majú priemer 375 euro dôchodok, a pritom hovoriť o slušnom živote sa asi nedá. Mnohí ľudia starí sú vzdelaní, skúsení, mnoho vedia. Zase mladí poznajú reči, poznajú počítače, sú odvážnejší. Čiže práve tá medzigeneračná spolupráca - o tom je aj dnešný rok. Európsky rok aktívneho starnutia, medzigeneračnej spolupráce môže priniesť riešenie. Ak je nejaký dobrý odborník 80-ročný, tak tam môže pracovať do smrti a aj ten zamestnávateľ to ocení, keď vie, že proste nemá zaňho náhradu a je výborný. Dneska zamestnať človeka, už ktorý má 50 rokov a viac, je veľmi zložité. Penzijný čas je krásny čas, keď môžte stihnúť to, čo ste doteraz nestihli, ale musíte mať k tomu zdravie a aspoň minimálne finančné zabezpečenie. Na Filipínach napríklad nie sú dôchodky. To sa tu myslím už spomínalo, ale tam sa rodina postará. Čo u nás, žiaľ, nie je tak. Nemožno ľudí tlačiť do práce zase na druhej strane za 250-300 euro ako nočného strážnika, ktorý bude tam potom čakať na koniec svojho života a len za to, že mu chýba tých 250-300 eur. Čiže pravda je niekde v strede a určite aj cestou svojho združenia podáme návrhy aj v ďalšom svojom príspevku, ktorý onedlho budem mať na túto tému. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prajem príjemný deň. Ak v mojom vystúpení, vážený pán minister, ak v mojom vystúpení budete počuť podobné argumenty ako u mojich predrečníkov, je to podoba čisto náhodná, inšpirovala som sa predloženou novelou zákona, vlastným úsudkom a možno, možno ponukou, aká tu nezaznela. Možno by som sa vyhla opakovaniu, keby som bola vystúpila v skrátenom konaní ako mnohí moji kolegovia, ale skutočne vážiac si rokovací poriadok, som so svojím príspevkom trpezlivo čakala až doteraz, tak teda vystupujem k prvému čítaniu.
Prekvapilo ma na predkladanej novele zákona, vážení páni predkladatelia, že ste si osvojili myšlienku zmeny spôsobu valorizácie dôchodkov. Návrh na zmenu valorizácie dôchodkov som predložila 12.11. roku 2009 a opäť 15.1. 2010. V prvom návrhu bola solidarita zásluhová, zásluhovosť rozdelená pomerne, v druhom prípade som valorizáciou o pevnú sumu uplatnila primárne princíp solidarity. Vládni poslanci sa zvyšovaním solidarity s nízkopríjmovými skupinami dôchodcov ale odmietli úplne zaoberať. Ani jeden z predložených návrhov neprešiel do druhého čítania. Poslanci vtedajšej vládnej koalície sa v lepšom prípade zdržali a v tom horšom boli proti.
Dalo sa čakať, že podľahnete pokušeniu najväčšiemu, siahnuť na úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri, aj keď veľmi dobre viete, že ani úplné zrušenie druhého dôchodkového piliera by z dlhodobého hľadiska nepomohlo, pretože nie druhý pilier, ale prvý tvorí deficit v starobnom poistení. Primárny záujem skutočnosti je jednoduchou cestou konsolidovať verejné financie aj napriek tomu, že to krátkodobé a krátkozraké riešenie a na účet sporiteľov, a to je pravý dôvod vašej reformy druhého piliera.
Viacerí predrečníci upozornili na jednu vážnu skutočnosť a ja to zopakujem nielen preto, že to mám pripravené, ale preto, že treba to zopakovať. Nepochybujem, vážení páni predkladatelia, o tom, že viete a máte prehľad, aká je výška sadzieb poistného a že nie je férová, pretože nie je v rovnováhe zaplatené poistné s výškou prípadného nároku poistenca. Viete, že starobné poistenie je dotované cez iné systémy sociálneho poistenia, ináč povedané, v rámci dôchodkového poistenia dochádza k redistribúcii zdrojov v prospech starobného poistenia a opäť nepoviem nič nové a zopakujem, účastníci druhého piliera si rozdeľujú sadzbu poistného do priebežného financovaného dôchodkového systému a starobného dôchodkového sporenia 50 na 50, teda 9 % na 9 %. Ale toto nastavenie by bolo pravdivé len vtedy, ak by nedochádzalo k dotovaniu priebežnému systému ostatnými fondmi. A opäť zopakujem, rezervný fond je toho veľmi dobrým príkladom. Je určený na vykrývanie deficitov v starobnom poistení. Príspevok do rezervného fondu je 4,75 %, ktorý platia všetci poistenci. To znamená, sporitelia druhého piliera tak reálne platia na dôchodkové poistenie sadzbu 13,75 %, teda 9 + 4,75, čo je spolu 60,4 % celkovej sadzby na dôchodkové poistenie. Preto sa pýtam, ak znižujete sadzbu pre poistencov druhého piliera na 4 percentá, koľko je reálna znížená sadzba? Ja osobne som presvedčená, možno aj nie v súlade s mnohými vyjadreniami mojich opozičných kolegov, že môžme hovoriť o pomere odvodov, ale musí to byť seriózna diskusia. A si myslím, že najmä potom, ako sa urobí poriadok v odvodoch.
Ďalej je to odplata za správu. To je návrh, ktorý ma udivil, lebo považujem ho za nehorázny kompromis, ktorý ste s DSS-kami vyobchodovali, ktorý vás úplne diskvalifikuje. Pri vyššom pomere odvodov platnom dnes, ste znížili odplatu a s veľkým rachotom ste posielali DSS-ky do pekiel. Pri zmenenom, nižšom odvode navrhujete vyššiu odplatu. No to musela byť veľmi, ale veľmi silná motivácia!
Vážení páni predkladatelia, máte strach z realizácie takých opatrení, akými sú napríklad privatizácia podnikov, ktoré nie sú strategickými a sú vo vlastníctve štátu, nepopulárne opatrenia spočívajúce v prehodnotení dávok v rámci rodinnej politiky, napríklad aj prehodnotenie ďalšej existencie niektorých zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, prehodnotenie výsluhových dôchodkov a mnoho iných návrhov, ktoré odzneli v predchádzajúcej rozprave, a predpokladám, že ešte aj odznejú, ktoré by štátu skutočne ušetrili výdavky.
Priznám sa, že som čakala naivne v predkladanej novele zákona taký návrh, ktorý by napríklad obmedzil súbeh práce a poberania starobného dôchodku, a tešila som sa na kreativitu pána ministra, pretože tu sa dajú použiť rôzne techniky a prístupy, ale nenašli ste na to dostatok odvahy. Ani keď čísla o nezamestnaných sú veľmi dramatické a prekročili dávno hranicu 400-tisíc. A tak si myslím, že je až trestuhodné, ak sa nevyužije každá racionálne odôvodnená možnosť dať prácu nezamestnaným. Podľa údajov Sociálnej poisťovne štrukturovaných podľa veku k 31. decembru 2010 bolo v zamestnaneckom pomere viac ako 85-tisíc dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok, a ich počet dodnes vzrástol. Okrem toho, je vždy v zamestnaneckom pomere aj bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorý o dôchodok ešte nepožiadali, a teda je možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne 100 tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania. I keď je nesporné, že dôchodok mnohých je podpriemerný. Podľa štatistických údajov o počte zamestnaných dôchodcov v Slovenskej republike súčasne poberajúcich mzdu a dôchodok v rámci jednotlivých vekových kategórií vyzerá tak, že viac ako dve tretiny z nich sú 65-roční a mladší, zvyšok 66-roční a starší a z nich 117 majú viac ako 86 rokov. V októbri pred rokom som požiadala 26 + 4 ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte za účelom zistenia, aký je počet pracujúcich zamestnancov v administratíve štátnej správy, ktorí dosiahli nárok na starobný dôchodok? A výsledky stoja za pozornosť. Počet zamestnaných dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy vysoko prekračuje celoslovenský priemer. A z celkového počtu 11 789 zamestnancov je 632 dôchodcov, ktorí zároveň poberajú dôchodok a 162 je tých, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. A priemerné zastúpenie dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy je 6,7 %. Podiel dôchodcov zamestnancov v niektorých ústredných orgánoch štátnej správy je alarmujúci a argument, že ide o nepostrádateľných odborníkov, bez ktorých by činnosť úradov bola ochromená, môže byť čiastočne opodstatnený iba v prípade Slovenskej akadémie vied. Podľa údajov Eurostatu miera nezamestnanosti osôb vo veku do 25 rokov na Slovensku je vyššia ako 34 %. A v situácii, keď absolventi škôl a živitelia rodín nemajú prácu, ani nádej získať iný, ako minimálny starobný dôchodok, považujem súčasný stav za neudržateľný. Pri všetkej úcte k starobným dôchodcom, ku ktorým sa onedlho budem považovať aj ja, považujem za výsmech slušnosti na Slovensku ak desaťtisíce dôchodcov pracujú a zároveň státisíce detí a vnukov tých istých dôchodcov stoja pred úradmi práce a bez nádeje čakajú na akékoľvek pracovné miesto.
Podľa Inštitútu zamestnanosti vo svojej analýze Predčasní dôchodcovia v Európskej únii porovnáva sa okrem iného aj možnosť zamestnávania starobných dôchodcov v dvanástich krajinách únie. Uvádza sa v nej, že súbeh práce a riadneho starobného dôchodku je vo väčšine krajín sprevádzaný obmedzením maximálnej výšky príjmu z pracovnej činnosti alebo maximálnej celkovej výšky príjmu dôchodok plus mzda. V Nemecku je najvyššia výška príjmu z práce obmedzená na 300 eur, v Chorvátsku na 500 eur mesačne, vo Francúzku celkový príjem nesmie prekročiť mzdu u posledného zamestnávateľa. V Maďarsku, Českej republike a v Taliansku sa obmedzenia vzťahujú na formu kontraktu. V Španielsku majú pracujúci dôchodcovia krátenú penziu v závislosti od formy úväzku. Iba Slovensko a Estónsko umožňujú naplno pracovať dôchodcom bez obmedzení so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Preto je naliehavé, aby sa tento prístup zmenil a obmedzenie súbehu vyplácania starobného dôchodku, napríklad technikou ohraničenia príjmu zo zamestnania určitou definovanou hranicou, napríklad výškou minimálnej mzdy a jej nejakého násobku, by malo svoje vážne dôvody a dôsledky a prijatím takého návrhu by sa významne ušetrili prostriedky zo Sociálnej poisťovne. Ďalším dôsledkom prijatia takého návrhu by bolo zníženie nezamestnanosti, pretože ak by sa len pätina pracujúcich dôchodkov rozhodla dobrovoľne ukončiť zamestnanie a odísť do starobného dôchodku, znamenalo by to dokonca roka uvoľnenie 17-tisíc pracovných miest. A mohli by nastúpiť nezamestnaní v rovnakom počte, absolventi škôl, nezamestnaní otcovia a matky rodín, ktoré živoria, pretože majú hlboko do peňaženky. Ak by sa prijal takýto model, tak každý mesiac by sociálna poisťovňa mala šancu ušetriť minimálne 32 miliónov eur, čo predstavuje za celý rok úsporu v poisťovni 382 miliónov eur.
Neprijať takéto opatrenie v tejto situácii, keď je kríza, znamená vedome podporovať krach systému sociálneho zabezpečenia občanov na Slovensku. Kresťanskí demokrati majú takýto legislatívny návrh pripravený a v budúcnosti sú ochotní hovoriť o technike, ako sa takýto návrh pripraví a podá. Ale ak by ste nám chceli predbehnúť, vážení páni predkladatelia, a osvojili si ho, ochotne vám ho postúpime a podporíme ho. Toto je jeden z návrhov na možné šetrenie výdavkov a mnoho iných, ktorí tu už kolegovia predrečníci spomínali. Stačí si ich všimnúť, pripraviť a schváliť. Ďakujem vám za vypočutie.

Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja som sa pričinil o to aj spolu s vami, že minulý týždeň sme celý týždeň diskutovali o tomto zákone, ktorý vláda SMER-u chcela tak veľmi rýchlo prerokovať poza chrbát ostatných, dokonca obísť aj verejnosť a my sme urobili istú obštrukciu, že sme celý týždeň diskutovali o tom aj preto, lebo médiá a dokonca aj niektoré seriózne, ktoré mám za seriózne médiá, písali o nás, že Fico likviduje druhý pilier a poslanci a dokonca opoziční poslanci sú neschopní alebo poslanci dovolenkujú. No myslím si, že sme vyvrátili túto nesprávnu informáciu, my sme nie na dovolenke, my sme tu v parlamente a celý týždeň sme teda úporne zápasili s poslancami zo SMER-u, ale ja si myslím, že aj obštrukcia, ktorá je legitímna, musí mať svoju noblesu, aby poslanci Národnej rady nerobili z Národnej rady cirkus. Čiže ja som teda tohoto názoru.
A čo sa týka pána poslanca Blahu, pán poslanec Blaha všetkému rozumie, na neho nebudem reagovať.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, ja už som v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona vystupoval pred týždňom, tuším presne v takomto čase. A vtedy som vám zhodou okolností obom, aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi hovoril, že spôsob, aký ste zvolili, vedie k chaosu a vtedy ste ma ubezpečovali, že to máte premyslené, zariadené, že bude to všetko v najväčšom poriadku. Prešiel týždeň a my sme sa vlastne ani o centimeter neposunuli. Je to tým, že ste sa spoľahli na svoju väčšinu a ono to s tou väčšinou vždycky nefunguje, lebo na to, aby ste mali pravdu, nemusíte mať vôbec väčšinu. A ak si myslíte, že stačí vám tá väčšina ako valec, ani pri diaľniciach sa nezaobídete bez ostatných vecí. Proste valec vám bude užitočný možno pri jednom druhu prác, ale inak pri mnohých iných veciach je valec úplne a úplne nanič. Ale keďže som povedal, že nebudem vás zdržovať v práci a keďže ja som už vystúpil aj v prvom, aj v tom skrátenom konaní k tomuto bodu, tak by som možno len v pár vetách a veľmi stručne zopakoval dve, možno tri veci, ktoré považujem za podstatné pri rokovaní o tomto návrhu. Teraz. Lebo je prvé čítanie. Ja si myslím, že nemá význam ani nejaké pozmeňovacie návrhy tu čítať alebo opakovať.
Chcem sa vyjadriť k dvom mýtom v súvislosti s dôchodkovým systémom u nás. Dva budoval Robert Fico. Ten prvý, že si ľudia v druhom pilieri nenasporia, a to hovoril vytrvalo počas celej vlády tej prvej, že z 9 % si ľudia nenasporia v druhom pilieri. Tento mýtus dnes sám búra, pretože zásadne mení podiel odvodov, a keď si ľudia nenasporia z 9 %, no tak neviem, ako to bude, keď si budú odkladať iba 4 %. Potom si asi nasporia. Ale tejto logike Roberta Fica veľmi nerozumiem.
Druhý, samozrejme, ten druhý mýtus ktorý Robert Fico sa pokúsil teraz, už keď boli prípravy na zmenu dôchodkového systému, tak hovoril o tom, že vlastne ľudia v prvom, vytváral ilúziu, že keď sa znížia odvody v druhom pilieri v prospech prvého, že v prvom pilieri bude viac peňazí. To znamená ilúziu, že tí ktorí sú odkázaní na dôchodok z prvého piliera, že bude viac peňazí na ich dôchodky a je to tiež omyl. Ja som pri prvom čítaní pred týždňom hovoril, že prvýkrát po siedmich rokoch sa náš dôchodkový systém v priebehu jedného roka, jeho zdroje znížia o 15 miliárd slovenských korún. Predchádzajúcich 7 rokov každý rok sa do systému dostalo plus 20, zaokrúhľujem, lebo v každom roku to bolo mierne inak, ale v priemere 20 miliárd slovenských korún. Ja som zabudol na jednu vec, a to má pravdu kolega Švejna, keď upozornil vo svojom vystúpení, že táto vláda nielenže znižuje o 500 miliónov eur zdroje v druhom pilieri zmenou tých odvodov, ale že keďže počíta s istou sumou sporiteľov, ktorí odídu z druhého piliera, a kvantifikujete ich na 60-tisíc, a s tým je spojených ďalších 200 miliónov eur, ktoré prejdú do Sociálnej poisťovne. Čiže 500 plus 200 miliónov eur, to je zasa tých, okolo, zaokrúhľujem na miliardy, 20 miliard slovenských korún. Čiže keď doteraz sedem rokov sa do dôchodkového systému každý rok dostalo naviac 20 miliárd, tak teraz v priebehu roka, zdroje dôchodkového systému, to znamená prvý pilier plus druhý pilier, sa o 20 miliard znížia. Robert Fico, samozrejme, ten mýtus, ten druhý, búra aj tým, čo je obsahom tohoto zákona v časti o sociálnom poistení. Mení sa, tam sa mení veľa vecí, ktorých výsledkom bude nižší dôchodok z prvého piliera. Nižší dôchodok z prvého piliera pre veľkú skupinu ľudí. Áno, súhlasím, že to je v smere zvýšenia princípu solidarity. Ale inými slovami aj v budúcich rokoch sa dôchodky z prvého piliera budú stále redukovať. Proste bude to viesť k tomu, naozaj sa tomu neubránia budúce vlády, že dôchodok z prvého piliera bude nejaký paušálny. To znamená, istý nejaký základný minimálny dôchodok všetci, aj keď celý život tam prispievate, a zásluhový bude len druhý a doplnkový a iné formy šetrenia na dôchodok. To znamená, Robert Fico nehovorí pravdu a klame ľudí. Prvý pilier nebude pre ľudí výhodný. Bude výhodný pre tých, ktorí sú dlho nezamestnaní, s minimálnou mzdou, lebo teraz ich ideme ošetrovať, že v rámci solidarity sa týmto skupinám pár eur pridá. Pán eur sa im z prvého piliera pridá. Ale toto do budúcna, samozrejme, je vec, ktorá skončí.
No mohol by som aj skončiť. Hovoril som, že budem stručný. Ale jeden mýtus, predsa len ešte by som rád vyvrátil, a to je ten, ktorý tu vznikol v minulom týždni. Pani Vaľovej to už nemusím hovoriť, ona tu sedela a vie, že zmenu tých odvodov som nenavrhol ja, teda že to nie je moja zásluha, aj keď by som sa možno takto dostal do análov, a že som takto pomohol sporiteľom v druhom pilieri , ale pani Vaľová už vie, že to nie je pravda. Ale včera som zachytil, že kolega Blanár, pán župan, pán župan Blanár to včera znovu hovoril. No už to vyvolávalo len úsmev, ale keby to hovoril aspoň s úsmevom, tak by som vedel, že to hovoril na žart. Ale on to hovoril smrteľne vážne a ja si myslím, že aj o ňom platí to isté, čo o tých iných, ktorí majú veľa funkcií, že to proste nejde asi poriadne robiť jedno i druhé. A preto by som mu rád poradil, žeby si vybral, na ktorej stoličke chce sedieť, že či chce teda chrániť záujmy Žilinskej župy, alebo tu zastupovať Národnú radu, pretože aj on je príkladom, že dve veci sa poriadne robiť nedajú. A on ešte okrem toho berie za jednu i za druhú funkciu plat. A v čase krízy sa mi to zdá byť teda nespravodlivé a plytvanie.
A jedna poznámka k pánovi Blahovi, ten tu obyčajne sedí. Teraz tu sedí. On včera spomínal Myškina, myslím. Myškina spomínal, že proste kde ste to videli aby v čase krízy ľudia šetrili? No prosím vás, veď len sledujte štatistiky, aj dnes jednoduchí, prostí ľudia šetria, kde sa len dá. Ak chceli prerábať možno svoju kúpeľňu, tak ju teraz nebudú prerábať. Mnohí chceli ísť na dovolenku, nejdú na dovolenku. A dokonca dneska mnohí si aj vytvárajú isté rezervy, ak bude horšie. Ak padne euro, ak sa rozsype Európska únia, ak prídu o zamestnanie. Jednoduchí, prostí, ale zodpovední ľudia s takým sedliackym rozumom, tých je väčšina. Jednoducho šetria aj dnes. Kto to nevie, alebo kto nechce, tak to je práve táto vláda.
A preto, ja nechcem, aby sme aj schválením tohoto zákona vytvárali Robertovi Ficovi priestor, že nemusí šetriť. A preto poslanci za KDH tento návrh nepodporia. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka. Pána poslanca Freša si ctím a vážim, vo svojom prehľadnom a vyčerpávajúcom príspevku povedal, že týmto spôsobom prichádzame o poriadnu diskusiu. Teda týchto päť dní bola diskusia neporiadna? Aj ja som toho názoru, veď sa poslanci KDH a ja v rozprave vlastne ešte nedostali k mikrofónu. Cením si vystúpenie aj ďalších reprezentantov SDKÚ za ich fundované príspevky. Moja poznámka sa týka iba toho, že múdremu stačí, alebo malo by mu stačiť, jeden-, dvakrát niečo povedať. V živote, na konferenciách, vo vede, v literatúre, v náboženských kázňach, v rodinných debatách nemožno všetko stále dookola opakovať. V politike by som prepáčil troj-, štvornásobné opakovanie, ale viac nie. (Potlesk.) Je to však, prepáčte, mrzí ma, že mi tlieska koalícia, ale ešte raz to zopakujem, že nemôže sa stať, aby jeden pán poslanec, ktorého si tiež ctím a vážim, desaťkrát vystúpil v rozprave a mal 17 faktických poznámok k tejto téme. Čiže počúvať ho 220 minút je relatívne veľká obeta. Kresťania sa musia obetovať, ale odtál potál. (Potlesk.) Ja som taký naivný, že aby som sa neopakoval, po každom príspevku si svoj príspevok do rozpravy k prvému čítaniu asi desaťkrát prepracoval, aby som nepovedal nič také, čo už tu raz odznelo, ale zdá sa mi, že sú to naivné a zbytočné pochybnosti. Takto to trvá už päť dní. (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

Ďakujem. V tejto chvíli je už moja faktická poznámka bezpredmetná, ďakujem, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka a predsedajúca. Ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, za predchádzajúce tri dni sme rokovali o tom istom, o čom sme dnes ráno začali rokovať znovu. Rokujeme znovu preto, preto lebo vznikli isté pochybnosti o tom, či prerokovávanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a následne prerokovávanie zákona o sociálnom poistení je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Preto som navrhol, aby sme odstránili prípadné pochybnosti preto, lebo aj takéto procesné pochybenie, som cítil, že môže spôsobiť Slovenskej republike značné hospodárske škody. A bol som rád, keď sme pri hlasovaní 144 poslancami, teda všetkými, ktorí tu boli, potvrdili to, že všetci máme istú pochybnosť o tom, či rokujeme v súlade s rokovacím poriadkom. Zúčastnil som sa ústavnoprávneho výboru, hoci nie som jeho členom a povedal som aj dôvody, odhliadnuc od toho, čo tu už spomenul aj pán premiér a niektorí moji predrečníci, či boli, alebo neboli dodržané džentlmenské dohody. Boli, priatelia.
Tu ale vznikol oveľa vážnejší problém, ktorý spôsoboval a vyvolával aj vo mne väčšie obavy. Poviem jednu vec, mnohí mi hovorili, vykašlite sa na to, nechajte to tak, nechajte to na pokoji. Možno ten dôvod bol iný ako politicko-stranícky, ale ja vždy keď sa stretávam s občanmi Slovenskej republiky alebo s kýmkoľvek, ktorí nás niektorí chvália, niektorí kritizujú za rozhodnutia, ktoré prijímame v parlamente, nikdy sa nesnažím vyhovárať takým detinským argumentom - nehľadajte chybu vo mne, lebo ja som za ten zákon alebo za to rozhodnutie nehlasoval, hľadajte ju tam u tých, ktorí toto rozhodnutie prijali. Nemám to vo zvyku, preto, lebo ja Národnú radu považujem za najvyšší ústavodarný a zákonodarný orgán, za rozhodnutia ktorého nesieme zodpovednosť všetci. A preto považujem za normálne, pre krajinu prospešné, vieš, častokrát aj náročný, niekedy až nekultúrny politický zápas o rozhodnutia, ktoré naozaj menia tvár a charakter krajiny. A ja považujem tento zákon za taký, ktorý je o charaktere štátu.
Nebudem sa venovať vecnému hodnoteniu návrhu zákona, za poslanecký klub tak urobíme v prvom alebo v druhom čítaní. A preto nesúhlasím s tými kolegami, že sme tu boli tri dni zbytočne, ja skôr chcem poprosiť nás všetkých, aby sme sa vrátili, ale vecne k rokovaniu, preto, lebo zdá sa mi, že sme už zacyklení, že sme už trošku vyčerpaní, že už hľadáme niekedy len dôvod na konflikt hraničiaci až s nenávisťou. Tadiaľto nevidím cestu budovania nejakej parlamentnej kultúry, a preto aj tvrdé slová, ktoré odznievajú z úst predstaviteľov tých, ktorí dnes disponujú absolútnou väčšinou, ako považujem za zlé. Upozornil som na to pri prvom vystúpení, že vás tá moc dobehne, ak budete s ňou nezodpovedne narábať. Priatelia, trvalo to dva dni a už vás a nielen vás, ale nás všetkých to dobehlo a ja som rád, že sme si uvedomili, myslím tým Národnú radu Slovenskej republiky, a oceňujem rozhodnutie predsedu Národnej rady, ktoré urobil, a odstránil, aj keď nie všetky, pani kolegyňa Žitňanská pomenovala niektoré ďalšie riziká, ktoré rokovanie o tomto návrhu zákona sprevádzajú. Preto chcem vyzvať všetkých, ktorí akoby hľadali len dôvod na politický zápas, prvé čítanie je vždy, dámy a páni, politický postoj. Aj v minulosti, aj v súčasnosti, ale aj v budúcnosti, ak možno si nesadneme a nezvážime, či netreba reparovať inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo vždy to zvádza jednak navrhovateľa, ale potom aj nás poslancov ku konfliktu a hľadaniu subjektívnych straníckych, ale aj politických dôvodov, či niekto nezneužíva moc. Ja chcem poprosiť, vyvarujte sa ošiaľu z moci väčšiny, priatelia. Nevedie to a neprospieva to Slovensku a nevedie to Slovensko na dobrú cestu. Všetci hovoríme o kríze, o pripravovaných dramatických rozhodnutiach, ktoré môže Slovensko spraviť nejakým nenáležitým regiónom, ak teda tá dráma, ktorú tu predstavil aj pán predseda vlády, sa naozaj pripravuje a že tá zvrchovanosť a suverenita národných štátov bude výrazne oslabená. Tam by sme niekde mali pozerať do budúcnosti, ale pritom byť rovnako zodpovední aj pri prijímaní takýchto štatusových rozhodnutí, aké ovplyvnia milióny občanov Slovenskej republiky a nielen teraz, ale aj na niekoľko rokov do budúcnosti. Ďakujem. (Potlesk.)