Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie vcelku bude krátke, pretože dnešný maratón je príliš dlhý zrejme aj pre pána ministra. Tak on je ešte svieži, ja si uvedomujem, tak ale vcelku krátko. Myslím si, že z tej trojice zákonov, ktoré predkladá, tento návrh zákona je najmenej problémový a asi aj podľa toho bude diskusia. Celkove si myslím, že sú tu niektoré úpravy, ktoré bolo treba urobiť. Rešpektujem ten rámec a tak ďalej. Očakával by som, a to, možno, že sa pán minister vyjadrí do budúcnosti, či chystá, takpovediac naozaj nový, v budúcnosti nový zákon o celoživotnom vzdelávaní. Ja myslím si, že by mal byť jeden nový zákon, ale uvidíme. Moje vystúpenie smeruje k jednému malému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý rozhodne je kľúčový k tomu, že či ten zákon má byť, alebo nemá byť prijatý, ale myslím si, že istú vec môže zlepšiť. Existuje akreditačná komisia a každý vie, ktorá je to, ktorá rozhoduje o študijných programoch, o udelení práv vysokým školám a táto je v celom tom povedomí v spoločnosti zafixovaná. Tu máme tiež akreditačnú komisiu, ona sa nazýva Akreditačná komisia pre celoživotné vzdelávanie a aby nedochádzalo k nedorozumeniam, tak navrhujem, aby to bolo aj v zákone potvrdené, takpovediac prísna dikcia zákona, že v každom prípade, keď sa používa nejaký dokument, ktorý vydá inštitúcia štátna, aby bol uvedený plný názov tejto komisie.
To znamená, že môj pozmeňujúci návrh hovorí, že v § 8 ods. 1 sa za poslednú vedu vloží nová veta, ktorá znie:
"V rozhodnutiach o akreditácií a ostatných úradných dokumentoch sa uvádza úplný názov Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie." To je v podstate celý návrh. Odôvodnenie som povedal. Nedá mi, aby som ešte jednu vec v tejto súvislosti nepovedal. Ešte častejšie je to vo vyjadreniach a musím povedať, že občas stáva, že niektorí sa prezentujú ako členovia akreditačnej komisie a v skutočnosti sú členovia tejto komisie a nie komisie akreditačnej pre akreditáciu vysokých škôl.
Je to taký drobný podnet, takže no to asi by asi bolo všetko, čo som k tomuto chcel povedať, aby som netrápil dlho pána ministra, ani vás. Ďakujem pekne.

Dobre. (Smiech v sále.) Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov podľa tlače 172.

Takže... (Ruch v sále. Smiech.), navrhujem uznesenie:
Národná rada vyjadruje nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu č. 172, teda podľa tlače 172 číslo, odpoveď číslo 12.

Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, podľa § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, že vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači č. 172 číslo 12.
Dajte, prosím, hlasovať.

Ďakujem, pán podpredseda. Najprv pán kolega, v úvode ste povedali, že táto diskusia stráca racionalitu, no musím sa ohradiť za všetkých diskutujúcich, či sú z opozície, alebo z koalície, to je diskvalifikácia všetkých nás.
Druhá poznámka, povedali ste, že súkromné a cirkevné školy berú peniaze tým ostatným. Ja si myslím, že peniaze idú s deťmi, tak je to nastavené a nie školy berú. Ale predpokladám, že za svojím názorom si stojíte a najbližšie, keď budeme na Gymnáziu sv. Františka v Žiline, tak to poviete aj im, že oni v podstate vašim školám berú peniaze.
Tretia moja poznámka, pán kolega, hovorili ste tu, že VÚC-ka musí vydať VZN-ko, že to nie je také jednoduché, musí ho zverejniť, občan sa môže k nemu vyjadriť. To nie je ako na ministerstve. No, možno by vám pán minister povedal, že každý zákon musí zverejniť v pripomienkovom konaní, že ľudia sa môžu rovnako vyjadriť, že pokiaľ je tá pripomienka tzv. hromadná, tak musí k nej zaujať postoj a tak ďalej. Aký je v tom rozdiel? Čiže ani tuná nie je vôbec v tomto smere žiaden rozdiel.
No, ešte jedna. Sloboda a zodpovednosť. Ako v tom sa zhodneme, len vy mi podsúvate niečo, čo som nepovedal. A keďže čas veľmi beží, posledná poznámka, to mi nedá. Stále hovoríte, opakujete, vy, my, cirkevné, súkromné, verejné školy, sme na jednej lodi. No, možno že to aj tak je, že sme na jednej lodi, len to, čo tu vy vidíte a navrhujete, je tak, že vy budete na tom kapitánskom mostíku a tí ostatní v podpalubí prikladať do kotla.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka ako k tlači 172 č. 12.
Vo svojej interpelácii z 25. júla som sa pripojil k petícii občanov Prešovského samosprávneho kraja a pýtal som sa pána ministra dopravy na 4 pomerne jednoduché otázky. Prečítam ich: "Aké sú plánu ministerstva dopravy, resp. jej podriadenej inštitúcie Železničnej spoločnosti Slovensko ohľadne zmien grafikonu vlakovej dopravy 2012 - 2013 v Prešovskom kraji?"
Druhá otázka: "Budú sa škrtať alebo obmedzovať vlakové spojenia č. 800, 801, 932, 933 v roku 2013?"
Tretia otázka: "Aká je vyťaženosť vlakových spojení medzi Prešovom a Bratislavou, konkrétne vlakov 800, 801, 932, 933?"
Štvrtá otázka: "Prečo tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá priame a pravidelné vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenskej republiky cez Žilinu?"
Hneď na úvod musím povedať, že odpoveď, ktorú som takisto veľmi zložito hľadal v Národnej rade Slovenskej republiky a nenašiel som ju ani vo výbore, ani vo svojej skrinke cez podateľňu, ale našiel som ju na internetovej stránke Národnej rady, táto odpoveď ma veľmi sklamala svojím obsahom, bola veľmi slabá, chabá, povedal by som až ignorujúca ústavné právo poslanca kontrolovať vládu Slovenskej republiky. A nielen ako poslanca, ale ignorujúca aj ako občanov Prešovského kraja, ktorých zverejnený grafikon železničnej dopravy na rok 2013 veľmi pobúril a viedol k tomu, že sa občianski aktivisti spojili na čele s pánom Šmigalom - týmto sa mu chcem poďakovať za túto občiansku iniciatívu, ktorá na východe republiky nie je až taká bežná - a spísali petíciu.
Budem čítať odpoveď a pri jednotlivých vyjadreniach to okomentujem. Hneď prvá veta: "Od 9. decembra 2012 má platiť nový grafikon železničnej dopravy, o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali so všetkými samosprávnymi krajmi." Zastavím sa, komentár, podľa zverejnených informácií Prešovského samosprávneho kraja to intenzívne rokovanie vyzeralo tak, že úradník ministerstva prišiel na pol dňa na Prešovský samosprávny kraj a následne sa dozvedeli, dostali teda hotový grafikon, takže to je to intenzívne rokovanie.
Ďalej: "Vo veci priameho vedenia rýchlikov medzi Prešovom a Bratislavou uvádzam, že jasná, prehľadná a najmä hospodárna organizácia železničnej dopravy je možná len vtedy, ak nastavený systém má čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Nepovažujem preto za účelné uvažovať o smerovaní časti diaľkových vlakov cez kysackú spojku do Prešova a iných do Košíc, pričom poznamenávam, že také vlaky nejazdia ani v súčasnosti." Tu sa musím zastaviť, aké vlaky nejazdia v súčasnosti z Prešova do Bratislavy? Musím vám povedať, že takéto spojenie funguje od roku 2007, preto nie je pravda, že takéto vlaky nejazdia ani v súčasnosti. V súčasnosti na trase Prešov - Zvolen - Bratislava jazdia vlaky 932, 933, 800, 801, potom sú to vlaky 934, 1931, ktoré jazdia hlavne pre študentov a v nedeľu a to vlak 1504 a 1505, ten jazdí v smere Bratislava - Prešov v nedeľu a v smere Poprad - Bratislava v piatok, teda v nedeľu.
Pokračujem ďalej v čítaní odpovedí: "Pri rozhodovaní o jednoduchom a prehľadnom koncepte diaľkovej dopravy sme posudzovali potenciál spájaných miest. Prešov má 90-tisíc obyvateľov, Košice 200-tisíc obyvateľov." Tu sa zase musím pozastaviť. Prešovský kraj je najväčší kraj v našej republike nielen svojím územím, ale aj počtom obyvateľov a Prešov ako spádová oblasť Šariša, Horného Šariša, Horného Zemplína robí ten počet obyvateľov, ktorí spádovo patria pod Prešov, aj čo sa týka vlakovej dopravy, určite jedným z najväčších v republike. "V Košiciach je k dispozícii kompletné zázemie pre prevádzkové ošetrenie moderných rýchlikových vozňov a je tu pomerne veľké rušňové depo, v Prešove sa niektoré dôležité činnosti nemôžu vykonávať vôbec." Tu sa zase musím pozastaviť a povedať, že áno je pravda, v Prešove nie je depo, ktoré je možné ošetrovať moderné, nové vlaky, ale v rýchlikoch 932 a 800 jazdia väčšinou staršie vozne a tie mohli byť, a teda aj sú dneska ošetrované v Prešove a nebol s tým od roku 2007 žiaden problém. Podotýkam, že ak by boli rýchliky riadne ošetrované aj v koncových staniciach, napr. v Bratislave, tak oni potom vydržia aj jazdu na východ a naspäť bez toho, aby museli navštíviť depo.
Ďalšia časť odpovedi, čítam: "Z toho dôvodu sme v našom koncepte potvrdili jednotné smerovanie všetkých rýchlikov z Bratislavy cez Žilinu do Košíc alebo naopak, ku ktorým sme v drvivej väčšine prípadov zabezpečili krátke prípoje na trati Kysak - Prešov s prestupovým časom do 20 minút. Dlhšie prestupové časy nastávajú len v celkovo výnimočných prípadoch."
Vážený pán minister, podľa grafikonu, ktorý bol zverejnený, tieto výnimočné prípady prestupov stanice Kysak, ktorá je vlastne spádovou oblasťou pre spomínaný celý horný Šariš, teda celý Šariš, Horný Zemplín, pre okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, mesta Giraltovce, Lipany, musím povedať, že podľa zverejneného grafikonu niektoré prestupové časy jednotlivým rýchlikom vyzerajú asi takto, pre krátkosť času naozaj len niektoré: rýchlik 441 teda začnem od z Prešova do Košíc, príchod 22.23 hod., vlak 8711, odchod rýchlika do Bratislavy 0.29 hod., rozdiel 126 minút; príchod vlaku 8075 14.23 hod., odchod Bratislava 15.28 hod., 63 minút; 14.23 odchod 16.29 hod., rozdiel 126 minút. Samozrejme, v sobotu to je. Často sa to týka prípojov, ktoré idú cez víkend. Takisto v sobotu príchod 17.35 hod., odchod 18.29 hod., rozdiel 54 minút. V sobotu takisto príchod 19.35 hod. odchod 21.20 hod., rozdiel 105 minút. Smerom príchod od Bratislavy do Kysaku, rozdiely budem už len čítať rozdiely v čase prípoja 68 minút - 10.39 hod; 13.36 hod. - prípoj v sobotu a v nedeľu - 125 minút; v sobotu príchod rýchlika z Bratislavy 19.31 hod., prípoj do Prešova 22.39 hod., rozdiel 188 minút. To len ako na príklad toho, ako sú zabezpečené prípoje rýchlikov do Bratislavy a z Bratislavy.
Ďalej čítam odpoveď: "K eventualite priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Prešovom cez Zvolen poznamenávam, že prieskumy frekvencie cestujúcich vykonávaných Železničnou spoločnosťou Slovensko u jestvujúceho denného vlaku 932, 933 svedčia o skutočnosti, že pre diaľkovú dopravu tieto vlaky využíva pomerne zanedbateľný počet cestujúcich, ktorí len celkom výnimočne prekročí číslo 20. Ja som sa vo svojej otázke pýtal na vyťaženosť týchto vlakov, nedostal som odpoveď, tu spomínate číslo 20. Potom by som veľmi rád vedel, prečo k týmto rýchlikom sú v piatok a v nedeľu pridávané ďalšie vozne? Asi to nielen tak zo srandy, asi naozaj je záujem o tieto rýchliky. A neviem to posúdiť, podľa čoho v odpovedi je číslo 20 cestujúcich.
Pokračujem v čítaní odpovede: "Tento fakt nie je podstatný len u nočného rýchlika Poľana 800, 801, ktorého akceptovanie je logicky oprávnené práve tým, že rýchlosť tu nie je rozhodujúcim kritériom, preto sa po zvážení všetkých okolnosti opätovne zamýšľame nad jeho účelnosťou, a to i napriek nevyhnutnosti dopravovať jeho súpravu neefektívne vynaloženými technologickými jazdami z Prešova do Košíc a späť. Zdôrazňujem ale, že táto úprava bude možná najskôr pri niektorej z budúcich zmien grafikonu. Tvorba grafikonu vlakov osobnej dopravy, ktorý bude platiť od 9. 12. 2012 je ukončená a v súčasnosti prebieha konštrukcia trás vlakov nákladnej dopravy, ktoré vychádza už z ustálenej polohy rýchlikov a osobných vlakov."
Takže na závere tejto odpovedi lebo tu už je záver odpovede píšete, že tá vyťaženosť nočného rýchlika Poľana aj je, ale keďže už to je zrušené, budeme s tým zaoberať až pri tvorbe ďalšieho grafikonu. To je trošku zvláštne. Takže ak by som mal zhrnúť túto odpoveď, grafikon, ktorý je pripravený na rok 2012, 2013, pardon, musím mu vytknúť tieto zásadne veci:
- strata priameho spojenia tretieho najväčšieho mesta Prešov s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Priamou súvislosťou s týmto konštatovaním je aj dostupnosť spojenia v rámci alternatívneho riešenia pre cestujúcich z Prešova a z Prešovského samosprávneho kraja.
Ďalší bod - dostupnosť a správne načasovanie prípojov k ICE a k rýchlikovým vlakom v železničnej stanici Kysak zo smeru od Prešova alebo smerom do Prešova. Podľa toho, čo som aj pred chvíľou čítal, sú tam prestupové časy 33 až 188 minút. Ďalšie, čo by som chcel vytknúť tomuto grafikonu je - zlé načasovanie príchodov vlakov a to hlavne od Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou do stanice Prešov. Naozaj ranné vlaky, ktorými by mali prichádzať pracujúci alebo študenti, nemôžu byť načasované tak, že napríklad, vlak do Prešova z Vranova nad Topľou príde 8.13 hod., alebo od Humenného 8.35 hod., alebo z Lipán príde 5.59 hod., z Bardejova 5.46 hod. a 7.02 hod. Ako majú študenti a žiaci prísť do školy?
Mám tu ďalšie podrobnosti, nechcem zdržiavať Národnú radu, ale ešte musím spomenúť ďalší problém, ktorým je rušenie spojov na trase Lipany - Plavec - Stará Ľubovňa - Poprad. Tam takisto vznikla petícia občanov, ktorí sú proti zrušeniu tohto spojenia.
Možno, že by sa tieto prípoje na rýchliky do Kysaku, ktorý je takým prestupovým bodom na ceste do Bratislavy a späť, lebo to sú najdôležitejšie trasy, dali riešiť možno aj autobusovými spojeniami, možno že by niekedy stačilo, ak by v Kysaku bolo strážené parkovisko s nejakou kamerou, kde by človek mohol prísť, nechať auto a kľudne potom mohol pokračovať cestou do Bratislavy a naspäť rýchlikom, a to auto by tam mohol mať aj 1-2 dni a bol by spokojný, že ho má na stráženom parkovisku, lebo ak má prísť človek z Bardejova alebo z Vranova nad Topľou do Kysaku autom tak možno, že si to veľakrát rozmyslí a povie: "Ja už tým autom idem rovno do Bratislavy."
Na záver by som chcel k tomuto grafikonu povedať a uviesť, že obce mesta Prešova a Prešovského samosprávneho kraja hovoria, že tento návrh grafikonu je pre prešovský kraj zlý, aj pre obyvateľov prešovského kraja, a neprijateľný, a preto pri podpisovaní petície proti tomuto návrhu grafikonu nielen v Prešove, ale aj v Starej Ľubovni sa vyzbieralo 10-tisíc 270 podpisov, v Starej Ľubovni 6 500 až 7-tisíc obyvateľov podpísalo túto petíciu. K tejto petícii sa pripojilo aj mestské zastupiteľstvo v Prešove na čele s primátorom mesta a zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja na čele s Petrom Chudíkom.
Na záver mi dovoľte povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 172, a to je odpoveď na interpeláciu vo veci grafikonu vlakovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji, a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko o nespokojnosti s odpoveďou v súlade s § 6 toho istého paragrafu. Ďakujem.

Len tri vety ako. Pán minister, ďakujem za odpoveď, korektnú odpoveď. Chcem vás požiadať, keďže ste to vyjadrili, aby túto myšlienku nepustili, jak sa hovorí, k vode a aby ste ju ďalej ako sa pokúsili s ňou čosi urobiť s tým, že zase ja poviem, že budem to sledovať obdobne, ako to robil kedysi Cato v rímskom senáte, a po čase sa znova na to opýtam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja som na minulej schôdzi položil tri interpelácie, dve pánovi ministrovi Čaplovičovi, dostal som odpovede, tretiu pánovi ministrovi Kažimírovi, nedostal som odpoveď.
Musím povedať, že som pátral po tom, že či tá odpoveď prišla, alebo neprišla, v poštovej schránke nebola. Dozvedel som sa, že to ide výbory, vo výboroch i na jednom i na druhom, v ktorom som, takisto mi povedali, že také nič nemajú. Pán minister mi teraz tú odpoveď dal a ukázal, že ju poslal, takže nechcem nikoho viniť, ale s veľkou pravdepodobnosťou kdesi je chyba, asi predpokladám, že chyba v kancelárii alebo v distribúcii, takže to je moja výhrada, a chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby sa v tejto veci urobila náprava. To je prvá vec a druhá vec, keď už som mal v tejto chvíli možnosť si tú odpoveď prečítať, predsa mi len nedá trošku to komentovať. Pán minister, pochopil som, tá otázka znela, totižto tak, že či by sme nemohli vypísať dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou priamo pre občanov. No ja som túto otázku, interpeláciu kládol aj v minulom volebnom období vášmu predchodcovi, i on sa mi vyjadril v tom duchu, že je to vec, ktorá je na uváženie a že o tom uvažuje. Vy ste mi ale odpovedali, že istá skrytá forma takýchto dlhopisov existuje, existuje prostredníctvom Burzy cenných papierov alebo prostredníctvom komerčných bánk, a že tie vlastne komerčné banky nie sú veľmi radi, aby takéto dlhopisy púšťali, nehovoriac o tom, že sú to prostredník, ktoré si za svoje sprostredkovanie určite niečo vezme. Čiže tá výhodnosť, o ktorej som hovoril, ktorá by bola priamo vypísaná, priamo to by bolo urobené, sa celkom iste stráca. Nehovoriac o tom, že podľa mojich informácií komerčné banky istým spôsobom nakupujú štátne dlhopisy "dobrovoľne povinne", v úvodzovkách a to je takisto istým spôsobom niečo, čo tu možnosť investovať občana svoje úspory, ktoré chce mať dlhodobo uložené výhodne, vlastne sa strácajú. Čiže, chcel by som skôr poprosiť pána ministra, aby naozaj o tomto predsa len trochu viac pouvažovali, pretože skúsenosti z iných krajín, skúsenosti napríklad z Česka hovoria o tom, že to je zaujímavý produkt pre obyvateľov, pomôže im to, tam bola emisia, ktorá sa veľmi rýchlo, pokiaľ mám informácie, rozpredala, a jednoducho ja chápem, že komerčné banky na tom záujem nemajú, ale my nie sme, takpovediac ani vy, ani my ako v tomto smere, ani koalícia a opozícia nejakým živiteľom komerčných bánk. Ďakujem.

Vážený pán kolega Fronc, vo svojom vystúpení ste spomenuli dva hlavné problémy tohto návrhu zákona aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme od pána štátneho tajomníka mámili informáciu trošku dlhšie, ale predsa len nám ju nakoniec prezradil, koľko prvákov na gymnáziá v posledných rokoch nastúpilo. Povedal nám zhruba číslo 18-tisíc. Na druhej strane podľa kritéria, priemer známok 2 bude takúto podmienku spĺňať asi len 11-tisíc, tak nám bolo povedané na výbore pre verejnú správu, plus budú sa musieť podrobiť skúškam, nie všetci budú chcieť ísť na gymnázia, čiže k dispozícii budú mať gymnázia skoro len polovičku žiakov oproti minulosti a potom nastane ten druhý problém, ktorý pán Fronc zvýraznil, o otváraní prvých tried budú rozhodovať zastupiteľstvá a VÚC-ky. Ja si veľmi vážim komunálnu a regionálnu politiku a rozhodovanie poslancov v regiónoch, ale v určitých mestách budú musieť sa VÚC-ky rozhodnúť, či otvoria prvú triedu gymnázia svojho, to znamená vúckarského, alebo cirkevného a aj pán minister tu v prvom čítaní povedal, že cirkevné gymnázia sú veľakrát kvalitnejšie a dokazujú to aj na olympiádach celoštátnych, medzinárodných. Rozhodne sa VÚC-ka pre otvorenie prvej triedy cirkevného gymnázia, na úkor vlastného? Obávam sa, že nie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a... (Ruch v sále.), Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.
A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.
Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.
Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.
Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.
Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.
Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.
To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.
Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."
V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. (Odovzdanie návrhu.) Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte? (Doloženie strán k odovzdanému návrhu.) Čiže to je formálna stránka veci.
Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)