Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, nebudem sa do detailov dotýkať podstaty návrhu daného zákona.
V rozprave už v prvom čítaní tu odznelo mnoho názorov a tiež výhrad k systému financovania verejnoprávnych médií, predovšetkým teda vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska. Je zjavné, že ten systém poplatkov za tieto služby, ako ich stanovuje tento návrh zákona, je nastavený nespravodlivo bez zohľadňovania faktu, či domácnosť alebo iný relevantný subjekt tieto služby v skutočnosti využíva alebo nie. Pripájam sa k týmto názorom, že financovanie verejnoprávnych médií má byť realizované plne z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorý je tvorený z daní všetkých obyvateľov, občanov a podnikateľských subjektov. Na druhej strane chápem a rešpektujem politickú realitu, a teda predpokladám, že môj názor, ako i názory mnohých opozičných poslancov nebudú akceptované a zákon v navrhovanej podobe bude schválený. Napriek tomu chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ vyňať z povinnosti platiť poplatky pre subjekty, ktoré žijú v lokalitách, preukázateľne kde nie je pokrytie signálom terestriálneho vysielania.
Ak dovolíte, teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh, takže pozmeňujúci návrh poslanca Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191).
Po prvé. V § 5 ods. 3 sa dopĺňa nové písmeno g) ktoré znie: „g) osoby za odberné miesta nachádzajúce sa na adresách, ktoré nie sú pokryté signálom terestriálneho vysielania televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska“.
Odôvodnenie. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS majú slúžiť na zabezpečenie týchto služieb. Osoby, ktoré by mali byť podľa navrhovaného § 3 písm. a) platiteľmi, pretože sú v evidencii odberateľov elektriny, avšak adresa ich odberného miesta sa nenachádza na území pokrytom signálom terestriálneho vysielania programovej služby RTVS, by síce prispievali na jej zabezpečenie, avšak bez toho, aby mohli bez dodatočných nákladov (napríklad zakúpením satelitnej antény) služby televízneho vysielania RTVS využívať. To by nebolo spravodlivé a pravdepodobne by to bolo i v rozpore s ústavným princípom rovnosti, pretože by tu vznikli dve kategórie osôb povinných rovnako platiť, a to a) osoby, ktoré za to získajú službu bez dodatočných nákladov, a b) osoby, ktoré takúto službu bez dodatočných nákladov nezískajú.
Navrhujeme, aby sa oslobodenie od povinnosti platiť úhradu viazalo na odberné miesto, nachádzajúce sa na území, ktoré nie je pokryté signálom. Ak by osoba, ktorá by bola podľa § 3 písm. a) platiteľom, teda nenachádzala by sa v evidencii odberateľov elektriny, mala aj iné odberné miesto nachádzajúce sa na adrese, ktorá je pokrytá signálom televízneho vysielania , úhradu by platila. Ak by však bola v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti iba na adrese, alebo adresách, kde nie je pokrytie signálom televízneho vysielania RTVS, v takom prípade by podľa navrhovaného ustanovenia bola od povinnosti platiť úhradu oslobodená. Zodpovednosť za pokrytie signálom má vysielateľ, preto považujeme za spravodlivé, aby sa i takto vytváral ekonomický záujem vysielateľa zabezpečiť celoplošné pokrytie signálom televízneho vysielania. Aktuálne informácie o pokrytí signálom je povinná mať Rada pre vysielania a retransmisiu.
Toľko pozmeňujúci návrh.
Ja by som vám chcel ešte, vážení kolegovia, ukázať mapu, aj keď pravdepodobne niektorí nebudete dobre vidieť pokrytia signálom televízneho vysielania Slovenska. (Ukázanie mapy.) Ako vidíte, tie svetlomodré miesta, v podstate to je skutočné pokrytie, tie tmavomodré miesta, to je tam, kde nie je isté, že je to pokryté, a tie svetlé miesta, to sú miesta, ktoré nie sú pokryté signálom. Podľa informácií ktoré mám, týka sa to asi 265 obcí. Skutočne by sme mali rešpektovať záujem týchto občanov, aby mali teda prístup k verejnoprávnemu vysielaniu. Ak ich nemajú, ak nemajú takýto signál a takýto prístup, tak nech neplatia. Oni si budú vedieť zabezpečiť tento signál, povedzme, cez satelitné vysielanie. Takže, ak dovolíte, pán minister, pravdepodobne k takej mape sa môžete dostať, môžem vám jednu takú mapu venovať.
Ja by som v závere skutočne chcel poprosiť a požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý aspoň čiastočne vyrieši problém nespravodlivých poplatkov za televízne vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Máte pravdu, že naša vláda, a teda ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nezaradilo tento úsek R9 do Programu výstavby a prípravy diaľnic a rýchlostných ciest teda v rámci rokov 2011 až 2014, ale v každom prípade sme chceli dostať túto rýchlostnú cestu R9 do Programu výstavby diaľnic a ciest pre roky 2014 až 2020. V podstate táto uvažovaná rýchlostná cesta bola zaradená aj do Koncepcie územného rozvoja Slovenska a takisto bola aj vo vládnom programe bývalej vlády. To, že vláda skončila funkčné obdobie skôr, samozrejme, neumožnilo, aby sa táto rýchlostná cesta dostala do tohto programu.
Ja ale chcem apelovať na vás v inom zmysle, pretože vaši úradníci na ministerstve dopravy argumentujú len intenzitou dopravy. V každom prípade tento región je tak zaostalý, že ak neprepojíme Prešov cez Vranov, Humenné a Sninu a nenapojíme týchto ľudí na takýto typ cesty, tento región bude naďalej upadať. Nezamestnanosť týchto okresov je cez 20 %. Ľudia odchádzajú z obcí, miest, z tohto regiónu, sú to predovšetkým mladí ľudia. Ak tam neurobíme niektoré kroky, ktoré vlastne zvýšia ekonomický rozvoj, jednoducho s týmto regiónom nepohneme. Takže nie je to iba intenzita, ale treba brať do úvahy aj dostupnosť k diaľniciam, mobilitu občanov a takisto riešiť ekonomické otázky a sociálne otázky nezamestnanosti. Takže ja by som vás chcel požiadať, aby ste sa venovali tomuto problému trochu komplexnejšie, nie iba cez argumenty intenzity a resp. nejakých ekonomických terajších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za odpoveď. Tak len pre krátku rekapituláciu, nechcem to tu naťahovať. Môžeme niekedy na dlhšej diskusii sa stretnúť. Minister Figeľ za vlády Ivety Radičovej na D1 toľko sľubovanej roky a roky všetkými vládami, že sa prepojí Bratislava a Košice, spustil výstavbu, ktorá bude hradená z eurofondov na štyroch úsekoch D1. Zostali úseky pri Višňovom, kde je súťaž rozbehnutá, ďalší úsek pri Ružomberku, kde je súťaž už asi trištvrte roka rozbehnutá, kde potrebujete len dokončiť súťaže a stavať. Zostáva problematický úsek pri Hubovej, environmentálny. A zostane úsek Prešov-západ – Prešov-juh, ktorý NDS-ka mala v pláne ako výstavbu v roku 2014. Naozaj v roku 2007 premiér Fico prisľúbil, že v roku 2010 budú Košice a Bratislava prepojené D1. Dneska vy tu hovoríte, že obchvat Prešova D1 sa začne stavať v roku 2015. To znamená, dostavia sa cca v roku 2019? Nemyslíte si, že by sa mal premiér Fico ospravedlniť občanom za to, keď v roku 2007 prisľúbil, že Bratislava a Košice budú spojené diaľnicou D1? Ďakujem.

Pán minister, strácate nervy. Prekvapujete ma, že pri takejto veci tak rýchlo strácate nervy. Mohol by som prejsť na rovnaký spôsob debaty a hovoriť o ministrovi, ktorý slovenských občanov s výbušninou v lietadle poslal do zahraničia. Neviete, ktorý to bol náhodou? Ale, viete, nemám chuť tento druh debaty viesť ani reagovať na nezmyselné obvinenia a nepravdy. Ja som sa nenavážal do ministra Čaploviča. Ja som povedal fakty, kde to zle fungovalo aj za vlády, ktorej som súčasťou bol ja, a sa to zmenilo. A upozornil som, že to bude zle fungovať. V čom je problém? Ak vás baví viesť takúto nezmyselnú demagogickú debatu s floskulami, nech sa páči, mňa do toho nezatiahnete. Ja zostanem len pri faktoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Do roku 1996 existovali tzv. školské správy, potom bolo to obdobie, keď vyslovene školstvo bolo, čo sa týka riadenia a financovania, v rukách ministerstva vnútra. Veľmi sme sa vtedy trápili. Ja môžem povedať len príklad. Existoval program rekonštrukcie školských budov ešte spred roku 1989. Tu dokázali zablokovať už niektoré veci úradníci, nie minister, úradníci na ministerstve vnútra. Ja si myslím, že minister, ktorý nemá v rukách kľúčové nástroje, a to finančné toky a personálne isté rozhodovanie, nie je plný minister. A by som uviedol jeden príklad. Podarilo sa v roku 1999 o málo zvýšiť platy učiteľov, bol návrh na malé zvýšenie platov učiteľov, ja som teda tam sedel a zastupoval vtedajšieho ministra ako štátny tajomník. A v diskusii na vláde vystúpil minister vnútra, ktorý sa ozval týmito slovami. „Vidíte, učiteľom dávate a pre mojich, pre policajtov, peniaze nemáte.“ Učitelia boli vtedy ešte zamestnanci ministerstva vnútra. Páni a dámy, ja si myslím, že toto je zlá správa pre školstvo. A viem si predstaviť, že budú mať spoločnú budovu, spoločný vozový park alebo podobné veci, spoločné upratovačky a podobne, ale nie tieto funkcie. Bol som to ja, pokojne to poviem, čo som povedal, že v tejto pozícii keby sa mi to stalo ako ministrovi školstva, by som zvážil ďalšie zotrvanie na tejto stoličke, pretože viesť rezort bez kľúčových nástrojov sa dobre nedá. Ďakujem.

Ďakujem, pán Kuffa, za vaše pripomienky. Len chcem povedať, že krajské úrady práce alebo ako ste to povedali, nemáme, ani sa nejdú tým pádom nemôžu sa ani presúvať. A ten audit výkonu kompetencie verejnej správy. Naozaj nielen v štátnej správe, aj tie VÚC-ky, aj tie obce mali sa posúdiť aké kompetencie a za koľko. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako pán minister si to viete zariadiť, že keď tento zákon príde na rokovanie, tak je 18.40 hod., aj pred mesiacom to tak bolo, dobre, je nás tu trošku viacej ako minule.
Pán minister, pokúsim sa byť stručnejší ako pred mesiacom a povedať iba tie hlavné veci. Veľmi dobre viete, že reformu verejnej správy ja osobne, ale i ďalší poslanci z klubu KDH podporujeme. Naozaj, keď pôjdete do tej skutočnej reformy, to znamená 88-tisíc úradníkov alebo štátnych zamestnancov, ktorých štát dneska má na ministerstvách a miestnej štátnej správe ,sám ste povedali pracuje 30-35, 35-tisíc aj s ministerstvami. Ak pôjdete do rušenia pridružených a podriadených organizácií na ministerstvách ústavov, kde robí 50-tisíc ľudí a tam usporíte financie, tak to budeme podporovať. Pripadá mi to ako v tom filme, myslím, Pelíšky alebo Pupendo, keď za starého režimu ich volali k voľbám: "Poďte voliť," a oni povedali: "Prídeme, až keď budú voľby, až keď bude možnosť voľby." Tak aj my podporíme reformu verejnej správy, ak bude reformou verejnej správy.
Mimochodom, keď hovoríme o reforme verejnej správy, na budúci rok ste nám prezentovali na výbore pre verejnú správu, že sa usporí v štátnom rozpočte 50 mil. eur. V návrhu štátneho rozpočtu som nič také nevidel, na výbore nám bolo povedané, že to je tá úspora na mzdách zamestnancov mínus 5 %, ale keď ste nám prezentovali ESO reformu verejnej správy, tak to trošku inak bolo vysvetľované, že tá úspora bude vyzerať trošku inak, že sa pôjde do rušenia tých pridružených, podriadených ústavov a tam sa bude sporiť a nie tým, že sa povie že mínus 5 %. Takýmto spôsobom to robila aj vláda Ivety Radičovej, keď navrhla po svojom nástupe mínus 10 % na mzdové prostriedky, a tak sa aj udialo. Dobre.
Minule som vám hovoril, idem teraz k tým krajským úradom, to nepovažujem za tú reformu, sám hovoríte, že to je taký prípravný krok. Minule, keď som začal rozpravu, tak som hovoril o tom, že som čakal, keď sa budú rušiť alebo presúvať tie krajské úrady, že sa posúdia kompetencie VÚC-iek a obcí, či by nebolo vhodné niektoré kompetencie zlúčiť. Chcel by som vám pripomenúť hlasovanie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. decembra 2011, keď hlasmi všetkých prítomných poslancov, 147, schválili uznesenie, kde žiadajú o vykonanie kompletného auditu verejnej správy. Súvisí to s tým, čo som minule hovoril o tých VÚC-ach, všetci poslanci povedali a myslím si, že to chcete aj vy, aj dnešní poslanci, aby sme vedeli aké kompetencie a koľko nás to stojí, sú v štátnej správe, VÚC-kach, čo vykonávajú obce, a možno by sme dneska pristupovali ku krajským úradom alebo aj ku miestnej štátnej správe trošku inak.
Následne vláda Iveta Radičovej 22. februára 2012 prijala unesenie, kde požaduje predložiť audit výkonu kompetencie verejnej správy. 22. februára vláda Ivety Radičovej, končila 4. apríla, dobre hovorím, ja si myslím, že áno. Následne vláda Roberta Fica 19. septembra 2012 presunula tento termín na 31. júla 2013. Takže ideme do reformy verejnej správy, ideme rušiť, presúvať krajské úrady, ale audit nemáme. Možno keby sme ho mali, určite by sa nám lepšie dneska rozhodovalo. Dobre, ku krajským úradom - podľa mňa je to nie rušenie, ale presunutie krajských úradov. Naozaj tí ľudia tam budú robiť, kde aj robia dneska na 95 %, podľa mňa v tých istých budovách. Vymenia sa nejaké tabule na fasáde, obslužné činnosti im budú stiahnuté podľa tabuľky, ktorú sme dostali, 200 ľudí bude prepustených. Vždycky si myslím, že budú plus ďalší, ktorí budú z krajských hasičských riaditeľstiev, minule ste povedali, že nie, počkáme si. Vzniknú centrá podpory v každom krajskom meste alebo jednotky podpory, centrá podpory, ktoré budú túto obslužnú činnosť vykonávať. Ja by som sa vás chcel spýtať, či tých 200 ľudí, ktorí budú prepustení alebo aj viac, či majú šancu nájsť si prácu v týchto centrách podpory? Napr. má sa usporiť 3,2 mil. tým, že sa prepustia títo ľudia, ale centrá podpory nás tiež budú niečo stáť, to tam som zatiaľ nevidel vyčíslené. Takže veľkú ani finančnú úsporu tento krok podľa mňa nemá, plus, aj minule som spomínal, organizačne budú všetci patriť pod obvodný úrad, to znamená pod ministra vnútra, vecne pod príslušného ministra. Naozaj nechcem tu robiť žartíky a zneužívať to, čo sa šíri po chodbách Národnej rady alebo aj v tlači, že policajti budú riadiť špeciálne školy, naozaj ich vecne budú riadiť asi príslušní ministri, takže asi ten minister školstva, napríklad. Takže myslím si, že aj keby ste to urobili dneska, že obslužnú činnosť zoberiete týmto úradom a urobíte nejaké centrá podpory, tak vlastne je to to isté z môjho pohľadu. Takže nevidím veľký dôvod na ten humbug so zrušením krajských úradov, naozaj myslím si, že ak príde tá reforma, to znamená od roku 2014, aj tie kontaktné a obslužné miesta občana alebo tie integrované obslužné miesta, tak prepojenie databáz, naozaj rušenie pridružených a podriadených organizácii tam môže dôjsť k značnej úspore pre tento štát. V tom vám budeme držať prsty, ale tento zákon ani ja osobne, ani KDH nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanej novele zákona. V prvom rade chcem povedať, že pri svojom stretávaní sa s občanmi dostávam bežne otázku, prečo verejní funkcionári nenesú viac zodpovednosti, aj hmotnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ďalej veľakrát dostávam otázku, prečo občania sa nemôžu domôcť náhrady škody voči štátnym, voči rozhodnutiam verejných funkcionárov a štátnych funkcionárov.
Totiž ľudia sa to pýtajú preto, lebo v súkromnej sfére je bežné, že občan je zamestnávateľom donútený podpísať hmotnú zodpovednosť. Veľakrát sa proti takejto hmotnej zodpovednosti aj poistí, hlavne keď sa jedná o nejakú vysokú funkciu a svojimi rozhodnutiami rozhoduje o veľkých sumách. Je bežné, že v predstavenstvách akciových spoločností aj v štátnych akciových spoločnostiach sú členovia predstavenstva poistení proti zlým rozhodnutiam na vysoké finančné čiastky.
Preto by som chcel sa vyjadriť, že takto predkladaná novela zákona oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu. Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7 % žiadostí o nápravu škody podľa tohto zákona. Zároveň za sedem rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba niečo vo výške 190-tisíc eur.
Preto som spolu s kolegami Martinom Chrenom, Igorom Hraškom a Ivanom Štefancom na výbore pre verejnú správu predložil pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich predložil Martin Chren pred chvíľou. Ďalší za chvíľu prečítam ja. Takisto aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Lucia Žitňanská, boli v tom zmysle, ako sme predkladali aj my na výbore, takže podporujem, samozrejme, aj jej pozmeňujúce návrhy. Takisto ten návrh, ktorý Martin Chren predložil, tak tam som podpísaný ako predkladateľ, tak takisto ho podporujem. Som veľmi rád, že sme sa takto na výbore aj zhodli naprieč politickým spektrom tak, ako to Martin povedal. Z technicko-organizačných dôvodov tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, dávam aj osobitne. Takže dovoľte, aby som ho prečítal:
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Martina Chrena, Igora Hraška, Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 193).
1. Navrhujeme, aby bod 9 návrhu zákona znel nasledovne:
9. V § 17 ods. 4 znie:
"(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako maximálna výška náhrady poskytovaná osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
"8a) Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
V pôvodnom návrhu zákona § 17 ods. 4 limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom - a to maximálnou výškou sumy, ktorú možno vyplatiť osobám poškodeným trestnými činmi podľa zákona č. 15/2006 Z. z. o odškodnení osôb a poškodených násilnými, osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa ustanovenia 6, teda § 6 zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytovaná podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. To znamená, maximálna nemajetková ujma vo výške 16 360 eur.
Nami navrhovaná zmena, pozmeňujúci návrh, navrhuje, keďže v slovenskom právnom poriadku existuje aj iný zákon, ktorý upravuje odškodnenie nemajetkovej ujmy, a to podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento, to bodovanie môže byť až do výšky 8-tisíc bodov, pričom toto hodnotenie podľa § 9 a 10 za určitých okolností sa môže zvýšiť až na dvojnásobok. Keďže výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod určuje čiastku 15,72 eur, maximálna výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať tento zákon, ktorý navrhujeme uplatniť, je 251 520 eur. Je to maximálna výška podľa príslušného lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia. Samozrejme, táto maximálna výška je tým stropom. Zdá sa nám naozaj podľa pôvodného návrhu maximálna výška 16 360 eur príliš nízka pri možnej nemajetkovej ujme.
Len na dokreslenie, k čomu môže dôjsť. Samozrejme, sú to extrémne prípady, ale zdá sa mi vhodné, aby som ich tu spomenul. Štát, resp. orgány verejnej moci môžu občanovi spôsobiť závažnú nemajetkovú ujmu, napr. aj v nasledovných prípadoch: nezákonné alebo veľmi dlho trvajúce pozbavenie osobnej slobody, napr. mnohoročné neoprávnené väznenie osoby, tzv. justičný omyl alebo mučenie, alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov, napr. polície, vážne zranenia v dôsledku nezákonného zákroku polície, napr. použitie nevhodných a neprimeraných donucovacích prostriedkov alebo nezákonné zverejnenie informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie, napr.
nezákonné zverejnenie citlivých osobných údajov, že osoba trpí smrteľnou chorobou alebo že je nakazená vírusom HIV, alebo nezákonné odtajnenie totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote, alebo mnoho rokov trvajúce prieťahy v konaní majúce za následok intenzívnu právnu neistotu občana. Naozaj všetky tieto prípady môžu občanovi spôsobiť dlhotrvajúce nielen fyzické, ale aj duševné ťažkosti, ktoré ako vyhodnotiť čiastkou 16-tisíc eur sa nám zdalo málo, a keďže v našom právnom poriadku máme aj iné ohodnotenie, tak ho navrhujeme. Takže ešte raz zopakujem:
Preto navrhujeme, aby bola maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovená podľa maximálnej výšky náhrady poskytovanej osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o maximálnu sumu 251 520 eur, ktorá by mala byť dostatočnou kompenzáciou nemajetkovej ujmy aj pri závažných porušeniach základných práv zo strany štátu.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Samozrejme, pán kolega, že máte oprávnenie na svoj pohľad, len ak sa pozriete detailnejšie do dôvodovej správy, zistíte, že ako som to aj vnímal, aj z medzirezortného pripomienkového konania, tam bol istý postup z pozície ministra financií a tento fond má iste štátnu pokladnicu, má podliehať kontrole NKÚ a pod., čiže naňho sú nastavené pravidlá, ako pre štátny fond, a v tomto smere si myslím, že je to istá kombinácia. Ešte raz opakujem, ja nemám vecne problém, že budú naňho prísnejšie nastavené pravidlá, len zase myslím si, že toto nie je dobrý model, aby to boli i to, i to, a či to bude ten, alebo taký fond takto zakategorizovaný, to v tom smere myslím, že by sme sa nemuseli sporiť až tak vážne, ale tá kombinácia sa mi nepáči.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke. Najprv jedna taká poznámka, ktorú, ktorú som si všimol, zvláštnu stratégiu, ktoré, si v podstate oceňujem pána ministra, že dá citlivé školské zákony a potom dá taký menej citlivý, ako minule bolo napríklad o celoživotnom vzdelávaní, a iste aj tam by sa dalo všeličo nájsť, ale potom už veľmi jednoducho prejde. Teraz sa to znova asi zopakuje. Je to asi efektívna politická stratégia. To len konštatujem, a teraz k samotnému zákonu.
Po prvé musím povedať, že s tým, aby sa tieto dva fondy zlúčili naozaj nemám problém, ono to aj de facto viac-menej v personálnej únii fungovalo. Fungovalo to preto, že ten fond - Študentský pôžičkový fond vznikol dávno, ten sa postupne napĺňal financiami z Fondu národného majetku, teda z týchto peňazí po 50 miliónov a stal sa aj obrátkovým. Potom nie celkom, bola to nejaká politická dohoda, že vznikol Fond pre začínajúcich pedagógov, ktorý ale nebol dostatočne finančne krytý, to treba povedať, čiže tam sa tam sa aj okolo toho veľa vecí zohrávalo. Jednoducho tieto dva fondy fungovali.
Ja poviem, že sú tam veci, ktoré by som rád aj zmenil, čo sa týka istých pravidiel výberu správnej rady, riaditeľa, ale to nechcem teraz rozvíjať, je v prvom čítaní, to si myslím, ani nie je to dobré, sú to také detaily, ktoré si myslím, že môžeme riešiť na príslušnom výbore, teda výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, ale jedna vec, ktorú pokladám za problém, a to musím povedať, že sa mi nezdá, a to je to, že pán minister istým spôsobom vnímal, že asi aj minister financií vás do toho dotlačil, že tento fond je nastavený tak, aby fungoval podľa pravidiel štátneho fondu, ale zostáva neštátnym fondom. Istým spôsobom vzniká čosi, čo by som nazval mačkopes.
Ja nemám problém s tým, že na tento fond sa budú uplatňovať prísnejšie kritériá, ktoré súvisia so štátnymi fondmi, len mne sa nepáči a rovno poviem, že z druhej strany ako istým spôsobom štát a minister financií si aj dáva trošku ruky od toho preč. Akože pravidlá áno, ale isté veci, ktoré súvisia so štátnym fondom, nie.
Čiže toto, tento problém ako jeden, ktorý vidím, a druhý, musím veľmi otvorene povedať, že oveľa väčšmi ma zaujíma, i keď toto nie ej explicitne v tejto chvíli predmetom znenia zákona, a to je napĺňanie tých fondov, aby mohli fungovať a aby mohli efektívne fungovať a aby istým spôsobom uspokojovali, aspoň pomohli, v tomto prípade cítim oveľa viac tú potrebu pre začínajúcich pedagógov, kde možno že, a o tom by mohla byť tiež diskusia naozaj o výške toho úročenia, ako to vyriešiť, aby to bolo nápomocné.
To sú dve veci, ktoré som pokladal v tom prvom čítaní povedať. V zásade poviem, že s posunutím do druhého čítania tohto návrhu zákona v tejto chvíli nemám problém. Ďakujem.