Videokanál klubu

Neviem na všetky otázky odpovedať, ale na tú, ktorú ste, pani poslankyňa, položili nakoniec, že kde je ten Boh, tak vám odpoviem, že je aj tu. Je aj tu a rešpektuje tak vašu, ako aj moju slobodu. A rešpektuje tak slobodu aj iných, všetkých ľudí. A my potom všetci musíme niesť dôsledky za svoje konanie.
A teraz k tomu, čo ste hovorili predtým.
Dvakrát ste povedali, aby si ľudia neplietli sterilizáciu s kastráciou. Pani poslankyňa, ja mám pocit, že vy si pletiete plodnosť s chorobou. Plodnosť, to nie je choroba. A sterilizácia ako nástroj regulácie pôrodnosti alebo plodnosti je neprirodzená. Existujú iné prirodzené metódy regulovania plodnosti, pôrodnosti. Ale ja viem, že to je možno ťažšie a pre farmaceutické firmy je to absolútne nezaujímavé, lebo na tom vôbec nezarobia.
Ale ja mám výhrady aj z iného dôvodu, že aj ja nesúhlasím, ale na Slovensku je veľa ľudí, ktorí tiež nesúhlasia s tým, aby z verejného zdravotného poistenia boli platené úkony, ktoré považujem za neprirodzené. A preto aj tento postup považujem za nespravodlivý alebo možno až zvrátený.
A možno ešte jeden argument, ktorý chcem položiť, teda pretože ja nebudem hlasovať za váš návrh, že my sme krajina, ktorá si v súvislosti so sterilizáciami už jednu blamáž v Európe, na Európskom súdnom dvore už vystála. A myslím si, že táto jedna blamáž v súvislosti so sterilizáciami by nám mala stačiť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, stručne by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu na zmenu rokovacieho poriadku. Niekedy aplikačná prax ukáže, že je treba siahnuť na zmenu, ku ktorej pristupujeme vždy opatrne preto, lebo každý, kto si uvedomuje, že ten parlament je pluralitný, že sú v ňom zastúpené viaceré politické strany cez svoje poslanecké kluby a že koalícia má väčšinu, hrozí riziko, ak by sme necitlivo urobili niektoré rozhodnutia, že rokovací poriadok môže byť zneužitý v prospech väčšiny. Preto vždy, keď sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku, ja som tú diskusiu vždy rešpektoval ako veľkorysú, že si aj jedna, aj druhá strana uvedomila riziká, ktoré z takejto zmeny môžu do budúcnosti, nie aktuálne, nastať, a takto sme pristupovali vždy zodpovedne k akejkoľvek úprave platného rokovacieho poriadku.
Aj dopracovanie sa k tejto zmene nebolo jednoduché. Pani podpredsedníčka bola aktérkou tejto dohody a na poslaneckom grémiu sme nahlas a veľmi otvorene zaujímali stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov, ale aj pomenovali isté riziká, ktoré, ak necitlivo siahneme na zmenu rokovacieho poriadku, môžu pre Národnú radu a jej fungovanie priniesť. Preto chcem oceniť rešpektovanie dohody, ktorú potvrdil spoločný spravodajca prednesením pozmeňovacieho návrhu, ktorá zúžila tú zmenu len na nevyhnutnú, ktorá umožní predsedovi Národnej rady, čo považujem za celkom normálne. Ak by sme k takejto zmene nepristúpili, predseda Národnej rady zo svojich ústavných právomocí môže kedykoľvek a s akýmkoľvek bodom programu zvolať rokovanie Národnej rady. Preto je to logická dohoda.
Rovnako považujem za serióznu dohodu, ktorá umožní aj jednému poslaneckému klubu, s takýmto výsledkom, povedzme si otvorene, v parlamentných voľbách nikto nerátal, že bude vládnuť jedna strana s majoritnou väčšinou, aby tento poslanecký klub mohol pred hlasovaním požiadať o poradu na to, ako bude hlasovať. Preto za celkom normálne a samozrejmé považujem navrhnutú zmenu a poslanecký klub KDH bude za ňu hlasovať.
Pán poslanec Chren predložil pozmeňovací návrh, ktorý ale je zásadnejší a ktorý už tak trošku zasahuje aj do ústavných právomocí a kompetencií Národnej rady a poslanca Národnej rady. Ja mám inú skúsenosť, akú ste spomínali vy. Pán poslanec, ja som na výbore pre ľudské práva, ktorého som členom, navrhol poslanecký prieskum v obci Letanovce. Osobne sme sa ho viacerí zúčastnili, všetko, čo som chcel, som sa dozvedel, a všetko, čo som potreboval, som k dispozícii dostal. Niekedy je treba možno zvoliť nielen obsah, ale aj formu, ale to už je téma, ktorá presahuje problém tejto diskusie a tohto návrhu. Preto aj na poslaneckom grémiu, aj v poslaneckých kluboch prebieha diskusia o tom, ako nastaviť práva a povinnosti poslanca Národnej rady. Diskutujeme o tom, či navrhnúť nový zákon o poslancoch, alebo upraviť práva a povinnosti poslanca inak, ako sú upravené teraz v Ústave Slovenskej republiky, a všetko to ostatné pretaviť do normatívnej podoby v rokovacom poriadku.
A to častokrát záleží v mnohom aj od samotného poslanca. Od jeho autority, od jeho úcty k právu a rešpektovaniu postavenia, ktoré nemôže byť vynútené len právami zo zákona. Preto by som vás chcel poprosiť, keby ste zvážili, či by nebolo lepšie, preto, lebo v poslaneckom klube KDH neuspejete s týmto návrhom, aby ste ho stiahli, aby sme v tejto chvíli uskutočnili len tú nevyhnutnú zmenu, na ktorej sme sa na širšom politickom fóre dohodli, a nesadli si spolu za rokovací stôl a poprípade sa pokúsili nanovo formulovať aj postavenie poslanca Národnej rady ako ústavného činiteľa, ktorý, žiaľbohu, aj zásluhou nás, nášho konania, nášho vyjadrovania a našich postojov stráca čím ďalej, tak tým viacej dôstojnosť a autoritu v slovenskej verejnosti.
Zaoberajme sa týmto problémom v širších súvislostiach. Myslím si, že tadiaľto vedie cesta k dohode aj na takýchto zásadných postojoch, respektíve požiadavkách, aké boli prednesené v rozprave.
Ja iniciatíve medze klásť nechcem, ale považoval som to za dôležité povedať preto, lebo Národná rada je najvyšší zákonodarný a ústavný orgán. Ak sa vy domáhate, aby len akousi petíciou pätnástich poslancov chcel niekto vykonať poslanecký prieskum, vnesieme do toho neporiadok. Dokonca si neviem predstaviť, že by to malo byť bez hlasovania niektorého z orgánov Národnej rady, preto, lebo Národná rada je najvyšší ústavodarný orgán a má svoje podorgány, ktorými sú výbory. A tá právomoc a kompetencia výborov nie je len taká, akože sme si ju vymysleli pre to, aby sme niečo robili, ale má svoje oprávnenie, svoje opodstatnenie. Preto chcem požiadať, aby sme aj z takýchto aspektov, aj z takýchto postojov pristupovali k zmene pravidiel, ktoré upravia naše či už ústavné alebo výkonné právomoci v našom výkone poslaneckého mandátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami, že ten návrh môže byť možno vhodný ako návrh do diskusie, lebo ja si myslím, že sú tam minimálne dve veci, ktoré sú, keby som tak povedal, pochybné, v tom zmysle, že vy navrhujete, aby poslanecký prieskum mohlo vykonať aj pätnásť poslancov. Pokiaľ to vykonáva na základe uznesenia výboru, tak každý výbor je zložený na základe výsledkov volieb a na záver takéhoto prieskumu vo výbore sa hlasovaním prijme uznesenie. Je jasné, že vládna koalícia alebo vládna väčšina tam má väčšinu, čiže si presadí to, čo chce, ale vždy opozícia môže ku každému uzneseniu prijať stanovisko, ktoré musí byť v tom. Čiže pokiaľ má iný názor, tak musí byť v tom uznesení pripojené aj stanovisko dajme tomu opozičných strán.
Neviem si predstaviť, keď jedenásť poslancov SaS a štyria poslanci z nejakej inej strany sa zídu a napíšu a pôjdu na prieskum, prijmú jeden návrh. Ako budú také uznesenie prijímať? Teraz sa zídu poslanci SMER-u a prijmú opačné uznesenie a bude z toho len chaos. To je prvá poznámka, čo sa týka počtu poslancov.
Druhá. Nie som si istý, či by mali byť medzi tie inštitúcie zaradené aj verejnoprávne médiá, napríklad ako Rozhlas a televízia Slovenska a Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Ak takto budú politické skupiny alebo jednotlivé kluby chodiť navštevovať a prijímať rôzne uznesenia, tak obávam sa, že takýmto spôsobom verejnoprávnosť týchto médií nijakým spôsobom nepodporíme.
Ďakujem pekne.

Vážený podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku predmetného návrhu zákona poslancov Národnej rady pána Andreja Hrnčiara, Tibora Bastrnáka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Je to tlač 147.
V časti I sa konštatuje, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. septembra 2012, č. uznesenia je 221, pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Tento návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 9. októbra 2012, je to uznesenie č. 108, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 42. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. októbra 2012 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, týka sa zmeny účinnosti, tá zmena je z 1. októbra na deň vyhlásenia. A gestorský výbor tak ako ústavnoprávny aj výbor pre verejnú správ a regionálny rozvoj odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.
V časti V gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslancov schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som tu uviedol.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo šesť poslancov, podali 4 pozmeňujúce návrhy.
Myslím si, že diskusia bola korektná. A  tie pozmeňujúce návrhy? Pokiaľ by bol záujem, tak podľa môjho názoru nie je problém v pondelok počas prestávky zvolať rokovanie výboru, aby mohol aj výbor posúdiť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť týchto návrhov aj za účasti zástupcov ministerstva. A myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy po takomto prerokovaní vo výbore by sme mohli akceptovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som poprosil, aby ste dali hlasovať o tom, že tlač 208, ktorá je zaradená teraz pod bodom 49, aby sme o nej rokovali dnes v poradí tak, ako sme pôvodne schválili v návrhu programu tejto schôdze. My sme hlasovali naraz o dvoch návrhoch, lebo sú tam traja predkladatelia. Ja rešpektujem to, že pani poslankyňa Nicholsonová je z dôvodov pracovno, teda zdravotných neprítomná, ale ten ostatný zákon predkladajú traja. Takže by som poprosil, keby sme dodržali schválený program schôdze.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 214 z 21. septembra 2012 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (tlač 132) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 39 z 15. októbra 2012 s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 103 z 9. októbra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Uvedené doplnky sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča všetky tri uvedené zmeny a doplnky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s návrhom schváliť. Zároveň gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 44 zo 16. októbra 2012.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne na predrečníkov.
Budem reagovať na pána kolegu poslanca a primátora Košíc pána Rašiho. Naozaj, pán primátor, ja som vo svojom vystúpení snažil sa politiku dať na bok. Ja som spomenul tie kompetencie a počet mestských častí a naozaj chápem, že to treba rozdiskutovať a pripraviť hlavne v Košiciach. Je to veľmi, spomínal som, veľmi citlivá vec, aj politicky citlivá vec a naozaj som sa držal vo svojom vystúpení toho, čo je nám predložené. A naozaj bolo to na základe, aj pred dvoma-troma týždňami som bol na poslaneckom výjazde v Košiciach. Stretol som sa s poslancami, starostom, prednostami, občanmi a v spolupráci s nimi som pripravil tieto pozmeňujúce návrhy. Takže, mimochodom, nie som z Prešova, som z Prešovského kraja, keď už ide o to. A takže politiku som dal na bok. Nemal som chuť hovoriť o tom, kto ako politicky vládne alebo vládol v Košiciach, kto čo nezvládol. Na to sú orgány v trestnom konaní. Takže, vy ste povedali, že takmer každý občan súhlasí s týmto zákonom. Tí, všetci občania na tom poslaneckom výjazde mi hovorili, že nesúhlasia. A naozaj keď v celej republike primátor, starosta nemôže byť členom obecnej alebo mestskej rady, tak nevidím dôvod, prečo by to malo byť v Košiciach. A nie preto, že teraz ste ním vy, ale z princípu. Plus ešte hovoríte, že chcete tento zákon dať do súvisu s 369-kou. Takže naozaj som sa snažil vystupovať vecne. Ďakujem všetkým.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, drahé kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní. Naozaj keď v prvom čítaní o návrhu zákona o Košiciach vystúpil kolega Novotný a pomenoval politické výhrady, ku ktorým som sa vo faktickej poznámke pridal, tak naozaj to nechcem tu dneska opakovať, iba chcem zvýrazniť, že naozaj sme očakávali my, ale aj ďalší naši kolegovia v Košiciach, že tento zákon bude riešiť podstatné záležitosti, ktoré trápia v usporiadaní mesta Košice, to znamená 22 mestských častí, naozaj je to viac, ako má mesto Bratislava. Sú mestské časti také, ktoré sú, dalo by sa povedať, samostatnými obcami. Tam by mohli prebehnúť miestne referendá, ktoré by mohli rozhodnúť o tom, že tieto mestské časti by sa mohli stať samostatnými obcami. Ďalej, mestské časti v Košiciach, naozaj je ich príliš veľa, mohli by sa zlúčiť, zmenšiť na menší počet mestských častí, ale to už bolo hovorené v prvej časti. Navrhovatelia nám vysvetlili, že nebolo ich zámerom ísť do týchto zložitých a citlivých a uvedomujem si, že veľmi, veľmi náročných vecí, plus k tomu pristúpia ešte aj kompetencie, financie, takže navrhovatelia deklarujú, že snažia sa týmto návrhom zákona o Košiciach dať do súbehu so zákonom 369-kou o obecnom zriadení. Podám a prečítam nasledujúce tri pozmeňujúce návrhy, ale najprv ich okomentujem.
Prvý pozmeňujúci návrh je veľmi vážny z môjho pohľadu, a to preto, že navrhovatelia hovoria, že tento návrh zákona o Košiciach dávajú do súvisu so zákonom o obecnom zriadení, 369-kou. Týka sa to zloženia mestskej rady. Prečítam paragraf zo zákona 369/1990, § 14, ods. 1: "Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov," z poslancov, "ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie." Ďalej to pokračuje. Čiže členom obecnej rady môže sa stať iba poslanec. Tak to je v celej našej republike, sú tu viacerí starostovia, primátori, aj aj som bol členom obecnej rady. Naozaj iba poslanec môže byť členom rady. Rada je predsa poradný orgán starostu, primátora. Nevidím dôvod, prečo navrhovatelia dali do návrhu zákona o Košiciach, môžem to prečítať:
V § 12, ods. 2, prvá veta znie:
"Mestská rada sa skladá z 10 poslancov mestského zastupiteľstva zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie z predsedu rady starostov a primátora."
Ďalšia vec, čo mi vadí v tomto ustanovení a návrhu zákona v § 12 je to, že členom mestskej rady nemôže byť nezávislý poslanec. Preto znova prečítam zákon 369-ku o obecnom zriadení, § 14, ods. 2:
"Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán," pán navrhovateľ, "politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve." To je zákon 369-ka. Vo vašom návrhu zákona nezávislí poslanci nie sú. Takisto pán primátor má byť členom mestskej rady.
Body, body číslo, teda pozmeňujúce návrhy číslo 2 a 3, ktoré navrhujem, spolu súvisia a v nich sa snažím poukázať na to, že kompetencie mestských častí dneska v Košiciach sú dané tak, že mestské časti nemôžu o niektorých kompetenciách rozhodovať vo svojej mestskej časti. Jedná sa bežne o prekopávky ciest, úpravu mestskej zelene.
Takže odôvodnenie: Ide o vytvorenie možnosti posilniť kompetencie mestských častí v oblasti správy komunikácií a životného prostredia. Podľa súčasného stavu, mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy len v prípadoch ustanovených osobitným zákonom. Navrhovaná zmena sleduje zámer umožniť mestu, aby v ich štatúte bolo možné vyhradiť určitú pôsobnosť preneseného výkonu štátnej správy, ktorú v súčasnosti vykonáva mesto, pre mestské časti v oblastiach, kde sa bude javiť, kde sa to bude javiť účelné a efektívne.
Preto navrhujeme v § 25 vypustiť vetu: "Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto". Obdobná právna úprava vyplýva aj zo zákona č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.
eraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Budem žiadať hlasovať o bode číslo 1 samostatne, o bodoch číslo 2 a 3, keďže spolu súvisia, spolu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Z. z. o meste Košice v znení neskorších predpisov:
Pozmeňujúci návrh č. 1. V čl. I, 16. bod znie:
§ 12 ods. 2 znie: "Mestská rada sa skladá z desiatich poslancov mestského zastupiteľstva, zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie s z predsedu Rady starostov. V zložení mestskej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, hnutí (ďalej len "politické strany") a nezávislých poslancov v mestskom zastupiteľstve."
Pozmeňujúci návrh č. 2. V čl. I.1 - nový bod - za 31 bod sa vkladá nový bod, 32. bod, ktorý znie: 32. V § 2, ods. 2, v tretej vete sa za text "v rozsahu vymedzenom zákonom" vkladá nový text "a štatútom".
Pozmeňujúci návrh č. 3. V čl. I.1. - nový bod - za 32 bod sa vkladá nový bod, 33. bod, ktorý znie: " V § 25 sa vypúšťa posledná veta."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
To sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám. Viem o tom, že moji kolegovia, pán Novotný a pán Chren budú dávať ďalšie pozmeňujúce návrhy, pod nimi som takisto podpísaný, takže ich podporujem, ale žiadam vás aj o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, hlavne bodu č. 1. Ďakujem za pozornosť.

Pán Galko, ja vám naozaj chcem poďakovať, že ste ukázali, ako minister Jahnátek týmto zákonom chce zničiť slovenských, malých, stredných obchodníkov a vlastne chce pomáhať zahraničným obchodným reťazcom.
Pán minister, vy sa nehanbíte, že chcete zničiť slovenských živnostníkov - mrkvičkov, našich malých predavačov horčice?
Ale teraz vážne, pán Galko, ako hlavná niť vášho vystúpenia sa tu nesie to posolstvo - robte si v Národnej rade, čo chcete, prijmite si akýkoľvek zákon, nech robí minister čo chce, jednoducho tu sú múdri právnici z reťazcov a tí zvíťazia nad všetkým. Jednoducho ja nehovorím, že sa v tom nevyznáte, ale keď sa v tom vyznáte, tak príďte s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorými vylepšíte ten zákon, jednoducho predložte také pozmeňujúce návrhy, ktoré budú chrániť našich malých pred cudzími veľkými. Ak som minule podporil zrušenie obdobného zákona, tak preto, že sa tu spomínal a sa tu sľúbilo, že bude prijatý etický kódex, ktorý uzrie veľmi rýchlo svetlo sveta, ako náhrada za predmetný zákon. Ak som doteraz váhal, či podporím vládny návrh zákona, presvedčili ste ma, že vládny návrh zákona podporím, aby si naši ľudia, ktorí keď idú rokovať s tými silnými zahraničnými obchodnými reťazcami nemuseli pred zrkadlom hovoriť: "Som niktoš." Ďakujem.