Videokanál klubu

Ešte stále je tu dosť ľudí, hajajáj. Pán minister, teraz by som ťa, vás prosil, že jeden návrh dávam, že keby ste ho počúvali, prepáč mi, priateľ Julo, ja ti to budúci krát vrátim, keď ty budeš rečniť. No, že v '91 vo Federálnom zhromaždení bola predložená správa o ľudských právach v ČSFR. Predkladal to podpredseda vtedajšej vlády, náhodou som to bol ja, potom generálny prokurátor, to bol terajší prezident Gašparovič a minister vnútra Langoš, čiže bolo to v slovenských rukách. Deň sa o tom vo Federálnom zhromaždení diskutovalo a veľmi by som povedal múdre úlohy, závery, uznesenia sa dali a malo sa to každoročne opakovať a bolo to veľmi dobré. No, žiaľbohu, išlo to dostratena, ale ja si myslím, že aj dnes na Slovensku by mali v tomto smere niečo robiť také globálne. Dnes budeme mať správu, onedlho hneď za tým ombudsmana slovenského o ľudských právach, najmä vo vzťahu jednotlivcov k verejnej správe. Onedlho tu bude správa o rodovej rovnosti, ktorou sme zaviazaní každoročne o nej hovoriť. Všetci čakáme na správu o Rómoch, ktorá by tiež mal byť, prípadne o ďalších menšinách, neprišla ešte. Ja si myslím, že zobrať deklaráciu OSN o ľudských právach a preprať to trochu tie všetky individuálne a kolektívne práva by nezaškodilo a by to bolo dobre, keby sme tomu pár hodín venovali. Máme tu veľa nevládnych organizácií, medzinárodných organizácií, všetko o ľudských právach, ale nejaká jednotiaca správa, jednotiaci ťah, ktorý by zmapoval, ako je to u nás, by nebol zlý. Nedávam na to uznesenie, aj tak by neprešlo, ale je to ako domáca úloha, či by sa v budúcnosti o tomto nedalo viac hovoriť.
Budeme tu mať o chvíľu pani ombudsmanku, veľa vo svojej správe hovorí o tom, ako nemá peniaze na to, na čo, v podstate asi je to pravda, no ale ministerstvo zahraničia minulý rok dalo 450-tisíc eur na tému o ľudských právach, ale boli to témy ako LGTBI, feministické hnutie a ďalšie veci, nehovorím, že, treba ich tolerovať, treba ich aj nejakým spôsobom brať v úvahu, aj snáď podporiť ich prácu, ale zas na druhej strane, mne sa zdá, že 450-tisíc eur dať na tieto témy, je trocha mnoho a keby sa k tomu niečo prihodilo ombudsmanke, bolo by dobre.
Čo sa týka zahraničnej politiky, sme malý štát vo svete, čiže nemôžeme veľmi vyskakovať, ale niektoré svetové a európske zlyhania jaksi by som chcel komentovať, ktoré sa v správe nie veľmi prejavili. No tak už niekto tu spomenul 10 rokov invázie od Iraku, no už neviem to začleniť do filozofických, metodologických, politologických a neviem akých prúdov, o ktorých vždy hovorí pán Blaha, no ale bol som vtedy v Ríme a sledoval som veľmi postoje, ktoré vtedy prebiehali. Vtedy bolo úplne jasné, že ten minister zahraničia - alebo čo bol Cheney - nehovorí pravdu, proste toľko rozporov bolo v tom, toľko všelijakých kritík, ktoré vlastne existovali. Veľmi fundovane som sledoval vatikánske stanoviská, pápeža, Sodana - predsedu vlády terajšej, proti vojne, zásadne proti vojne. Potom tam prišiel Michael Novak, slovenský rodák a oháňal sa sv. Augustínom od nutnosti obrannej vojny, atď. a z týchto postojov, tieto postoje vyústili do dnešnej situácie, keď naozaj je tam omnoho horšia situácia, ako bola predtým, skôr by som povedal katastrofa, no ale, ale nikto nevie teraz ako ďalej.
Teraz hovoríme o tom, že dve z tých troch hlavných dôvodov USA, ktorí išli do tej unilatelárnej akcie, resp. keď do toho bolo vtiahnuté aj NATO, tak sú zlé. Ja si myslím, že všetky vtedy boli zlé, no. Pamätám si na tú pesničku Madony, keď spievala o irackej invázii a na pozadí boli všetky zástavy, ktoré sa na tom zúčastnili, na šťastie slovenská sa vždy len tak mykla tam, nebolo ju celkom vidieť, ale mnohé bolo veľmi dobre vidieť a tá pesnička ešte stále beží.
Obávam sa troška, že podobná situácia nastáva aj s Afganistanom, no, špičkoví diplomati, najmä ruskí, mnohokrát povedali, aj americkí, že tam sa nedá vyhrať, že USA dopadne tak ako my Rusi voľakedy, Kábul nie je Afganistan, majú tam hory, bojovníkov, ktorí bojujú už 30 rokov a sú profíci, atď. Do toho nechcem zasahovať, Slovensko je malá krajina a ja v podstate oceňujem to, že nesieme bremeno a zodpovednosť aj za tamojší stav, ale však nesmieme hovoriť, že to je mierová misia, to je tvrdá vojnová misia. Taliani spravili takú chybu svojho času, už to nerobia, oni majú najviac, asi 15-tisíc vojakov v mierových misiách na svete a stále hovorili, že Irak, to je mierová misia, mierová, vôbec im nedali nejaké ťažšie zbrane na podporu atď. Skončilo to tak, že v roku dvetisíc tuším štyri 19 z Nasírie boli tvrdo zabití a to, keď ich doniesli domov v rakvách, tak potom si uvedomili, že ide o misiu vojnovú, aj to vláda potom tak hovorila.
O Arabskej jari sa tu veľa hovorilo, nechcem sa už k tomu vracať. Tie vlády, ktoré boli aké-také, nenahradila demokracia, ale militantné islamské štáty, už toho tu bolo o tom bolo dosť.
Vážení, mám tu ešte všelijaké poznámky, ešte by sa dalo rozprávať o Turecku, o zaujímavej téme obavy írskeho a troška aj slovenského ľudu, je to nový, by som povedal, zákon Európskej únie, ktorý sa aj nás týka a išiel tak trocha do stratena v médiách, o Európe, o prezentáciách Slovákov v zahraničí, atď. o slovenských krajanoch, ale to prenecháme aj iným. Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem. Slovensko často skloňuje ľudské práva, ale v konkrétnostiach, keď treba naozaj niečo povedať, väčšinou mlčíme. Ja som bol viackrát v americkom Kongrese, mhm, Senáte a tam veľmi často kongresmani, senátori schvaľujú krátke uznesenia o veľmi konkrétnych veciach, vyjadrujú postoj k niečomu vo výboroch aj v pléne a hneď si každý všimne, že americký výbor alebo kongres má takéto stanovisko k niečomu. To robí aj Európsky parlament. Ja som sa pár krát pokúsil nejaké uznesenie v súvislosti s ministerkou, expremiérkou Tymošenkovou, tu bolo to vždy zamietnutie, ale Falung Gong - osem poslancov z piatich strán dalo nedávno takú rezolúciu, nula bodov, zahraničný výbor poslal potom pani Ashtonovej, baronese žiadosť, aby dala stanovisko k Falung Gong, čo sa týka Európy, nateraz ešte neprišlo, no. Niekde som čítal, že každým 5 minút zabijú vo svete jedného kresťana skrz vieru. Mám celý kalendár, kde každý deň je niekto spomenutý z týchto obetí, resp. celé krajiny. Čiže v tomto smere by naše výbory a aj plénum malo viac svoju kompetenciu využívať a niektoré uznesenia k niektorým veľmi konkrétnym veciam schváliť. To ide naprieč politického spektra, nejde o opozíciu - koalíciu, ide o stanovisko k nejakým zahraničným veciam. (Ruch v sále.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, také privilégium pred takouto sálou som ešte nemal - a už asi ani nebudem mať - rečniť. Ďakujem vám za to, že ste všetci prišli na môj prejav. (Smiech v sále a potlesk.) Ja by som chcel povedať, prezradiť jednu tajnosť, štátne tajomstvo, o ktorom neviete. Moji fízli povedali, že pán minister Lajčák mal včera päťdesiatku. Neviem, či to je pravda? Je to pravda. No, tak prvý som teda na to došiel, takže chcem mu pogratulovať, zdravie, sily, nervy, tvorivosť, flexibilitu a dobré rozhodnutia. Ja keď som mal 50, bolo to v '89. (Potlesk.) Ja som mal 50 v '89, akurát tu bol čas revolúcie, bol to fantastický čas. Veľmi rýchlo to ubehlo, pán minister. Pozor na to, ide to rýchlo, veľmo rýchlo!
K správe. Pokladám ju za vyrovnanú, kvalifikovanú. Tentokrát aj bilaterálne vzťahy sa mi zdajú, že sú dobre, vyrovnane napísané. Maličké poznámky by som chcel tieto povedať, že do zahraničného výboru nám prichádzajú skutočne v poslednom čase na hearing budúci veľvyslanci, profesionáli kvalifikovaní. Nedá sa nič voči ním namietať, sú dobre vybraní. Chcel by som apelovať na to, že je veľa dnes mladých ľudí, ktorí vyštudovali politológiu, vedia reči, vyštudovali diplomaciu dokonca, čiže umožniť im viac možnosť vstúpiť do služieb MZV nejakým spôsobom. Čiže viac prezentovať konkurzy, keď sa budú diať. Druhá poznámočka je taká, že viem, že chodíte často s podnikateľmi von. Myslím, že nedávno ste boli v Rusku so stovkou, lebo koľko ich bolo. (Ruch v sále.) Čiže keď ich pripravujete možná, že by troška zverejniť, alebo vieme, napríklad združenie kresťanských podnikov, je to pár sto ľudí, čiže keby jeden z nich sa dostal niekedy k vám na túto cestu, bolo by to veľmi dobré. Mojou hlavnou námietkou k správe je nová kompetencia ministerstva, a to sú ľudské práva. Je to troška bokom k zahraničným vzťahom... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ja by som chcel dve poznámky povedať. Prvá o špekuláciách finančných na burzách, o obchodoch s derivátmi, o kasínofinančníctve, o tom hovoril pán exminister. O tom sa vo svete málo hovorí a to je hlavný problém dnešného finančného systému. Banka urobí fatálne chyby a jej to nevadí, pretože niekto to za ňu zaplatí.
Upozorňujem na taký Glass-Steagallov zákon. Ja som to už tu raz hovoril, ale to treba furt opakovať, lebo bez odozvy to bolo. V USA momentálne veľký tlak, aby sa k nemu vrátili, niekoľko desiatok kongresmanov, mám presný zoznam, to už podpísalo, je to z krízového, z minulého storočia - nepodporovať, nezachraňovať banky, ktoré špekulujú na burzách a ktoré robia fatálne chyby a hádžu to potom na niekoho iného. Takým nedať ozdravný balíček a myslím si, že aj v Cypruse sa, je to trošku podobné. No, ale to je už iná téma. Teda zapamätajte si slovo Glass-Steagall a skúste si to vygúgliť.
Druhá poznámka je - dôchodky. Páči sa mi, že ako seniorom povedal pán exminister tiež toto. Situácia je, u nás je ešte relatívne dobrá, však inde je to ešte horšie. V Nemecku majú veľké penzie, ale z 3 : 1, pracovník - penzista, to rýchlo ide 1 : 1, a teda každý pracovník tam za chvíľu bude mať svojho dôchodcu.
Tam, kde sa rodia deti, to není ani u nás, tam je tento problém menší a tam, kde aj prichádzajú konštruktívni imigranti, ktorých prijíma krajina, a sa asimilujú, resp. pomáhajú krajine, u nás je to tiež málo, tam tento problém není až takým problémom. Tam, kde rodičia sa venovali deťom, tak tam sa aj potom deti majú povinnosť venovať rodičom, a toto tiež u nás nie vždycky je a táto situácia, že starostlivosť detí o svojich rodičov, teda dôchodcov by bola dobrá. V Ázii, vo Filipínach vôbec nemajú penzie, pretože tam je úplne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, možno vás mnohých prekvapilo, že k tejto téme vystupujem. A pred tým ešte, ako poviem pár mojich názorov, chcem povedať, že nie som ani majiteľom, ani držiteľom, ani som nikdy nemal, okrem nebohých rodičov, psa v dvore na reťazi uviazaného. A s týmto skúsenosti mám. Ale nedá mi, aby som aj na základe stretnutí tých, ktorých sa táto problematika týka, sa krátko nevyjadril preto, lebo považujem to za dôležité. Aj preto, dámy a páni, lebo mám s tým osobnú skúsenosť, so psami, ak budete mať trpezlivosť, a budem sa snažiť to povedať.
Krátko poviem. Keď sa trošku oteplí, chodím rekreačne behávať v Nitre na Šúdolí. Pán minister vie, kde to je. V jedno takéto ráno o pol šiestej, keď som utekal po poľnej ceste, z jedného ohradeného objektu vybehli dvaja vlčiaci. Toľko ešte schopností mám, aby som plemeno od plemena rozoznal. A v tom momente som naozaj pocítil strach o svoj holý život. Nevedel som, čo robiť, nikdy som nebol konfrontovaný s takýmto priamym atakom, až útokom na mňa, na bezbranného človiečika, naširoko-naďaleko nikoho. Kričať som sa neodvážil. Tak som odprosil za všetky hriechy, ktoré som mal, lebo som sa už pripravoval na to najhoršie, ale, našťastie, to dopadlo lepšie, ako som si myslel, pretože tu stojím živý a zdravý. Ale prvýkrát som pocítil ohrozenie na vlastnom živote zvieraťom a ešte konkrétnejšie psom.
Tak preto som, keď som tento návrh zákona v parlamente dostal, konzultoval s odborníkmi. A za jedného z takýchto odborníkov považujem aj predsedu Komory veterinárnych lekárov, ktorá, komora, zaujímala odborné stanovisko k tomuto návrhu. A sám pán predseda mi povedal, že väčšia časť ich pripomienok bola po tom, ako vláda stiahla z rokovania návrh zákona, zapracovaná do tejto novely a je súčasťou prerokovávaného návrhu.
Dámy a páni, niekedy, keď znovu sa stretávam s takýmito plemenami psov, ktorým už na očiach vidieť, že asi nie sú len také jednoduché psíky a že môžu aj pohryznúť, ale iné chcem povedať, že neviem rozlíšiť, že či sa mám viacej báť majiteľa, alebo psa. Naozaj, takto sa niektorí majitelia týchto bojových plemien správajú. A preto si odvážne dovolím navrhnúť, zatiaľ nie sme v prerokovávaní návrhu zákona v druhom čítaní, aj zo skúseností, ktoré máme tu v parlamente pri prerokovávaní návrhu zákona o zbraniach a strelive, kde sme dni odkladali definitívne rokovanie o návrhu zákona a diskutovali, či ten, ktorý chce vlastniť zbraň, či ju nosiť alebo držať, pred tým, ako mu takéto povolenie vydané bude, sa nemá podrobiť psychotestom. Odsúhlasili sme, že áno.
Už tu niekto povedal, že, myslím, že pán poslanec Simon, že pes je v jednej chvíli riadnou zbraňou, pokiaľ nie je pod kontrolou majiteľa, alebo je zatvorený v klietke, z ktorej utiecť nemôže. Preto sa nazdávam, že ak niekto chce vlastniť takéto bojové plemeno, a teraz neviem sa vyjadriť v terminológii odbornej, tak pred tým, ako sa stane majiteľom takéhoto psa, mal by sa podrobiť psychotestom a až potom absolvovať na kynologických odborných fórach nejaké ďalšie prípravy, ktoré mu umožnia toho psa doma držať, chovať a ho teda mať.
Osobne vychádzam z toho názoru, že zdravie a život človeka má byť prednejšie ako pes. Preto, pán minister, dávam takýto návrh, či nestojí za zváženie, aby sme naozaj sa zaoberali aj vnesením takéhoto nového prvku do tohto návrhu zákona preto, lebo považujem to za dôležité. Naozaj nie som odporcom psíkov, obdivujem všetkých, ktorí ráno namiesto vyvaľovania sa v posteli po sídliskách chodia, venčia, obliekajú a tešia sa z toho. Ale tak, ako povedal pán minister, tu prerokovávame úplne inú kategóriu problému, ako len chváliť sa s tým, ako mám pekne vymaľovaného, ostrihaného alebo upraveného psíka.
Ďalej som toho názoru, že nie je dôležité plemeno, ale dôležitá je zodpovednosť za konanie toho psíka. Ten pes za to nemôže, či je veľký alebo malý, či je bojový alebo nebojový. Poznám rodinu, v ktorej psíček, ktorý bol miláčikom a spával skoro s majiteľom v posteli, jeho dieťaťu skoro odhryzol nos. Ako tam nevieme predvídať to konanie. Preto by majiteľov týchto bojových psov, sa mi zdá, že absentuje v zákone navrhnutie trestnoprávnej zodpovednosti za prípadne ublíženie na zdraví takýmto plemenom psa... ( Hlas z pléna.) No to by bolo ešte lepšie, pán kolega, akýmkoľvek psom, ale ja to považujem za celkom normálne preto, lebo naozaj, povedzme si otvorene, ten pes za to nemôže. Za chovanie, správanie toho psa môže vždy a najviac zodpovedať len majiteľ.
Preto, aby sme mali čas na odstránenie týchto nedostatkov, a neberte to, prosím, ako nejaký politický atak alebo výhradu väčšiu, by som rád, keby sme prijali uznesenie podľa § 73 písm a) a nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej, vytvorili si ďalší časový priestor na zapracovanie možno iných, lepších, ako som ja povedal, návrhov do tohto zákona, aby sme uspokojili všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, ja sa domnievam, že keď väčšina z nás dostala stovky, stovky e-mailov, ktoré hovoria i tak, i tak, a upozorňujú na viaceré veci, myslím, že minimálne by sme mali o tom vážne diskutovať a hľadať odpovede na tie.
A ja mám jednu otázku na vás, pretože z toho zákona mi nie je jasné, aký bude, ako sa bude správať, alebo aký bude režim ku krížencom, ktorý síce vyzerá ako, kríženec ako zlatý retríver, jemný pes, ale je skrížený s nejakým útočným plemenom? A to jednoducho je nie dobre identifikované v zákone.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, chcem vám povedať, moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dva z nich som predkladal ako návrhy zákonov, posledný o aktivačnej činnosti pre štátne podniky na poslednej schôdzi. Všetky pozmeňujúce návrhy som predkladal na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde bol pán štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí. Na tom výbore sedia aj kolegovia zo SMER-u, sú siedmi. Ja som myslel a tak som sa pýtal aj pána štátneho tajomníka, že ministerstvo vie o návrhoch, ktoré sa dotýkajú ministerstva, ktoré predkladajú aj opoziční poslanci, a pán štátny tajomník mi sľúbil, že mi vyjadrenie k mojim zákonom a pozmeňovákom zašle. Aj na moju výzvu, keď som mu písal, sa tak nestalo. Takže nehovorte o tom, že tieto pozmeňujúce návrhy prvýkrát predkladáme v pléne. Keď ich raz predkladám ako návrh zákona, potom ich predkladám vo výbore, kde je štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí, sú tam kolegovia zo SMER-u, tak nehovorte, že prvýkrát ste videli tieto návrhy a pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že sú pomerne jednoduché a riešia meritum veci. Nie sú politické. Ak máte záujem, podporte ich.
K tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že som vám stál za to, že ste vystúpili. Bol som rád, že konečne niekto vystúpil k tým aktivačným prácam pre štátne podniky. Ešte raz. Zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi nájsť. Choďte sa pozrieť k riekam, odvodňovacím kanálom, potokom, aké divoké skládky, aký neporiadok až bordel je tam. To nie je o tom, že títo aktivační pracovníci zoberú prácu tým stabilným pracovníkom, ktorí dneska robia. Mimochodom, povodie nemá na to pracovníkov, ktorí by čistili odvodňovacie a závlahové kanály. Povodie nemá na to, aby čistilo potoky, rieky. Lesy nemajú na to, aby čistili divoké skládky, nemajú na to pracovníkov. Nájsť zmysluplnú prácu pre sociálne odkázaných občanov - či chcete, alebo nie - budete musieť k tomu pristúpiť. Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet ľudí.
Teraz k tým absolventom. Na jednej strane beží teraz projekt absolventov do 29 rokov, kde dostávajú zamestnávatelia zhruba 450 eur na mesiac, ale ten projekt skončí. Ten projekt je obmedzený nejakými finančnými prostriedkami a skončí. Tento zákon mám dojem, že bude pokračovať aj ďalej. Tak jednému absolventovi, ktorý nastúpi do firmy, idete vy, sociálna vláda zo životného minima dávať len 65 %, to znamená 126 eur, a druhému absolventovi, firme prispejete 450 eur. Tak aký nepomer tu je? Tento projekt, kde štát vyhodí okolo 70 mil. eur aj z prostriedkov Európskej únie, ten projekt raz skončí. Toto umelé zamestnávanie nie je možné trvale, a druhému absolventovi len 124 eur! Sociálna vláda!

Ďakujem všetkým predrečníkom. Ani raz som nepoužil slovo verejnoprospešné práce. Neviem, odkiaľ ste to nabrali, ale všimol som si vo všetkých troch vystúpeniach, že nikto z vás nenapadol to, aby zmysluplnú prácu sme našli pre aktivačných pracovníkov aj v štátnych podnikoch, v lesoch, v povodiach, v melioráciách. Ani od jedného z vás som to nepočul, ani pred mesiacom, keď som predkladal tento návrh zákona, ani teraz. To znamená, asi ste za to. Tak mi nepodsúvajte verejnoprospešné práce, ktoré som nepoužil ani raz. Ja viem, čo sú aktivačné práce. Ja som to na začiatku aj čítal, keď som hovoril, na čo majú slúžiť aktivačné práce. Majú slúžiť na to, aby si ľudia v hmotnej núdzi, aby si obnovili svoje pracovné návyky. A tých 63 eur je niekedy, v ťažkej životnej situácii, pre nich pomerne príspevok, ktorý im pomôže zvýšiť ich životný komfort.
Pýtali ste sa, pán Jasaň, pri súbehu, či by dôchodca, dôchodcovia zo štátnej a verejnej správy odišli, neodišli, a naznačovali ste, že asi skôr že by neodišli, že čo by sa stalo. No stalo by sa to, že podľa toho návrhu tohto zákona by nebrali starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa by usporila obrovské desiatky miliónov eur. Pri konsolidácii verejných financií asi, asi by sa nám zišli tieto desiatky miliónov eur. Sociálnej poisťovni by sa zišli tieto milióny eur. Takže my sme dávali na výber, aby títo pracovníci mohli si vyberať, či robia v štátnej, verejnej správe, alebo poberajú dôchodok.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, rokujeme tu o zákone o službách zamestnanosti. Ten sa veľmi úzko, až bytostne dotýka najväčšieho problému, aký máme na Slovensku, a tým je nezamestnanosť. Nezamestnanosť nám medziročne stúpla o 1 %, čo znamená desaťtisíce nezamestnaných, ktorí nám pribudli na Slovensku. Živnostníci, ktorí odovzdali svoje živnosti. Pán minister, chcem vám povedať, pri týchto štatistikách, keď sa tu občas naťahujeme o desatinné miesto, nie sú v tom zahrnutí ľudia, ktorí z dôvodov toho, že prišli o miesto, odišli, alebo majú prísť o miesto, sú na péenkách. A tých nie je málo, tých nie je málo. Je ich takisto niekoľkotisíc na Slovensku. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Chcel som hovoriť o tom, lebo bola tu debata o tom, prečo toľko nezamestnaných na Slovensku máme. Skúsme si to povedať. Kto vytvára pracovné miesta na Slovensku? No, je to podnikateľský sektor. Samozrejme. Čo urobila vláda Roberta Fica hneď po víťazných voľbách? Odkázala celému podnikateľskému sektoru, že dvihne dane, dvihne odvody, dvihne poplatky. V preklade, budeme vám robiť zle. Je hospodárska kríza v Európe a my odkážeme podnikateľskému sektoru, teda vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že budeme vám robiť zle. A potom prišli následne v priebehu roka návrhy zákonov o tých vyšších daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré aj reálne začali robiť podnikateľskému sektoru zle. Na podnikateľský sektor, teda podnikateľský sektor zahŕňa v sebe aj pracovníkov. Mimochodom, tí pracovníci majú svoje rodiny, tie rodiny majú nejakú domácu spotrebu. Ak sme odkázali, ak vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že robí zle, všimli si to aj obyvatelia Slovenska a klesla domáca spotreba. Podnikatelia, ale aj obyvatelia sa začali správať racionálne. Podniky začali svoje výdavky, hľadať všetky možné spôsoby, ako ich okresať čo najviac, a jedným z tých výdavkov sú výdavky na mzdy. Tie tvoria v podnikaní jednu, jednu z najväčších položiek. Mzdy a odvody a dane. A preto prišlo k prepúšťaniu týchto pracovníkov. Mimochodom, aj vplyvom Zákonníka práce. Všetci sme mohli vidieť pred dvoma týždňami graf, ako nám stúpala nezamestnanosť v priebehu jednotlivých mesiacov a po Zákonníku práce v októbri, novembri, decembri táto krivka, ktorá postupne išla hore, samozrejme, ale táto krivka veľmi prudko v priebehu októbra, novembra a decembra stúpala.
Vláda Roberta Fica si napísala hospodársky rast do svojho programového vyhlásenia. Je tam  niekoľkokrát spomínaný tento hospodársky rast. Ako zbožné želanie je tam napísaný, ale on neprichádza sám a automaticky. Tými zlými opatreniami v daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré ste urobili, je to len zbožné prianie. Vláda má určité nástroje na riešenie nezamestnanosti. Áno, jedným z nich je aj zákon o službách zamestnanosti. A mne nedá, aby som na tejto pôde nespomenul napríklad aj to, štát zamestnáva zhruba 250-tisíc zamestnancov. Ak tu moja kolegyňa pani Gibalová aj s ďalšími kolegami na minulej schôdzi navrhovali zákon o nemožnosti súbehu práce v štátnom a verejnom sektore a zároveň poberania starobného a výsluhového dôchodku, skoro nikto zo strany SMER k tomu nevystúpil. Bolo to riešenie čiastočné na zvýšenie zamestnanosti. A bolo to obrovské riešenie na konsolidáciu verejných financií. Boli tu určité príklady, kde až 100 mil. eur ročne sa mohlo usporiť. Nikto zásadne zo SMER-u k tomu nevystúpil. A mne to vadilo tak, že som požiadal vtedy spravodajcu, aby informoval vládu Roberta Fica o takomto návrhu, že KDH predkladá taký návrh, ktorý má za cieľ zvýšiť zamestnanosť a konsolidovať verejné financie. Tie, ktoré minister financií momentálne hľadá po všetkých kútoch ministerstiev. Preto som verejne žiadal spravodajcu, aby informoval Roberta Fica o takomto návrhu zákona. A musím povedať, že asi to nebolo zbytočné, táto moja požiadavka, pretože, pán minister, vy ste tu asi pred polhodinou povedali, že poslanci opozície boli málo aktívni na výboroch. Tak ja vám poviem: Na výbore pre verejnú správu som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dva návrhy boli také, ktoré som navrhoval v septembri a vo februári, ktoré sa dotýkali zákona o službách zamestnanosti. Hoci sa necítim odborníkom na sociálnu oblasť, ale tento problém č. 1 na Slovensku, nezamestnanosť, ma v podstate donútil k tomu, aby som hľadal aj ja možnosti a riešenia, ako napomôcť tomu, aby viacej ľudí sa mohlo zamestnať. V septembri som navrhol zákon o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vo februári som navrhol to, aby aktivačné práce mohli prevádzať aj štátne podniky. A pán štátny tajomník na výbore sa najprv tváril, ako keby o nich vôbec nevedel, o týchto návrhoch. Tak som sa pýtal: Vláda Slovenskej republiky nevie o návrhoch zákona, ktoré predkladajú opoziční poslanci, ktoré sa bytostne dotýkajú príslušného ministerstva? A na to mi, samozrejme, pán štátny tajomník, ktorého som tu, mimochodom, pred chvíľou videl, povedal, že existuje stanovisko ministerstva sociálnych vecí a rodiny k týmto predkladaným zákonom. Ja som mu povedal, že ja som ich nevidel. Od poslancov SMER-u som v rozprave o nich nepočul, takže pán štátny tajomník mi povedal, že mi zašle toto stanovisko.
Pán minister, prešiel týždeň a pol, ja som to stanovisko nedostal. Možno ministerstvo nepozná mailovú adresu poslanca Národnej rady. To je ako vtip. (Reakcia z pléna.)
Pán minister, dobre viete, že hovorím o zákonoch, ktoré sa bytostne dotýkajú zamestnanosti, a aj vy ste pripravovali tento zákon o službách zamestnanosti a bolo by vhodné, aby k takémuto opozičnému návrhu v pléne Národnej rady niekto vystúpil a povedal stanovisko, alebo ministerstvo zaslalo svoje stanovisko. Takže na, v tejto rozprave predložím tri pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich bude, bude presne ten istý, ktorý som predkladal na minulej schôdzi a bude sa dotýkať aktivačnej práce aj pre štátne podniky.
Dovoľte teraz, aby som teraz najprv okomentoval všetky tri pozmeňujúce návrhy a keďže jeden z nich je dlhý, potom to v kuse prečítam.
Začnem prvým návrhom, v ktorom navrhujem, teda ministerstvo vo svojom návrhu navrhuje, aby absolventská prax, ktorá doteraz bola platená na úrovni životného minima, aby absolventi, ktorí absolvujú túto absolventskú prax, aby dostávali len 65 % zo životného minima. Pre vašu informáciu, tí, ktorí neviete, aké je životné minimum, je to dneska 194 eur. 65 % zo životného minima je, aby som bol presný, 126 eur. Dámy a páni, ja sa pýtam, vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku alebo stredoškolsky vzdelaný človek, ktorý je absolventom, má odpracovať mesačne 80 hodín za 126 eur? To si robíte srandu z tých ľudí? Vidím hore na balkóne pána prezidenta, odborového bosa pána Machyňu.
Kľud, pani spravodajkyňa!
To odbory sa zúčastňujú na rade solidarity, vyjadrovali sa k tomu zákonu? Oni majú predstavu, že absolvent vysokej alebo strednej školy má odpracovať 80 hodín za 126 eur? To keď si zaplatí cestovné, možno mu ešte zostane na obedy? Robíme z týchto absolventov vysokoškolsky vzdelaných, stredoškolsky vzdelaných, mnohí z nich majú červené diplomy, chceme ich, z nich novodobých otrokov? Ja som za to, aby bola možnosť, aby mladí ľudia sa zúčastňovali na absolventskej praxi, ale musí to byť trošku dôstojné. Nedá sa obhajovať iba tých, čo sú v odboroch, a tí, čo nie sú v odboroch, tak na tých kašleme, tí nech sú novodobí otroci. Veď to je hanba! Povieme, že 194 eur je životné minimum, a potom povieme, tebe stačí 65 %, 126. Je absolútne nedôstojné, aby mladý človek aj za štyri hodiny denne, to znamená za 20 hodín týždenne a za 80 hodín mesačne, robil za 126 eur. To už ani v Číne nerobia za takú mzdu.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý potom prečítam, sa dotýka aktivačnej činnosti, ktorú navrhujem rozšíriť aj pre štátne podniky. Podrobne som sa k tomu vyjadroval pred mesiacom na minulej schôdzi. Je to to isté, ktorý, predkladám to teraz ako pozmeňujúci návrh. Mimochodom, keď sa médiá zaujímali o môj návrh pred mesiacom, tak sa ma pýtali, že čo vadí poslancom SMER-u na tomto návrhu zákona. Dodneska som to nezistil ani ja. Až prišla jedna redaktorka a povedala, no, vadí im na tom to, že oni zároveň predkladajú služby zamestnanosti ako samostatný zákon. Na to som jej povedal, že za to ja nemôžem, ja som tento návrh dal ešte niekedy v októbri alebo novembri, ale že keď im to tak vadí, ja to predložím ako pozmeňujúci návrh. Teda keď to je jediná výtka k tomuto návrhu zákona.
A čo je meritum toho, čo predkladám spolu s kolegom Hudackým? No to, aby sme našli zmysluplnú prácu pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby sa mohli zúčastňovať na aktivačných prácach. Pani spravodajkyňa dneska sa k tomu vyjadrila. Len určité množstvo aktivačných pracovníkov sú schopné pojať mestá a obce. Naozaj, počet ako 150 aktivačných pracovníkov na nejakej obci, alebo ten exemplárny príklad z Jarovníc, 1 180 aktivačných pracovníkov v obci. To je blud! Nie je to možné, aby starosta manažoval toľko ľudí a nemá pre nich dostatok zmysluplnej práce. Preto môj návrh bol v tom, aby štátne podniky, Lesy Slovenskej republiky, povodie, meliorácie, aby mohli týchto pracovníkov zamestnať, aby mohli vyčistiť naše potoky, naše odvodňovacie a závlahové kanály, lesy, divoké skládky. Je tam roboty habadej a je to zmysluplná práca. Povedal som minule, poviem to znova. Niekedy netreba ani vystúpiť z auta, keď niekedy idete, pozrite sa, ako vyzerá naša krajina. Aké, aké sú zarastené potoky, aké sú zarastené odvodňovacie a závlahové kanály. Choďte sa pozrieť ku riekam, ako to tam vyzerá. Kopu práce je tam. My máme 185-tisíc ľudí v hmotnej núdzi a my im nemáme čo dať robiť! Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet týchto pracovníkov. Bol by som rád, ak by ministerstvo dokázalo, možno aj nejakou svojou vyhláškou, nariadiť, koľko percent pracovníkov z obce alebo mesta môže pracovať na aktivačných prácach. Kľudne by to mohlo byť v závislosti od, od výšky nezamestnanosti v príslušnom okrese, ale nie je možné nenájsť tým ďalším ľuďom zmysluplnú prácu. Toto je zmysel druhého pozmeňujúceho návrhu. A je tam, v tomto pozmeňujúcom návrhu aj to, aby aktivačný pracovník, ktorý zoberie 63 eur, aby odpracoval 16 hodín týždenne. Pani kolegyňa, pani primátorka, sama ste to povedali, veď nie je možné, aby niekto nastúpil na aktivačné práce, na druhý deň doniesol péenku a on tento aktivačný príspevok dostane. Samozrejme, preto, preto navrhujeme aj toto. Ale meritum druhého pozmeňujúceho návrhu je to, aby sa našla zmysluplná práca pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí sú ochotní pracovať na aktivačných prácach.
Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa dotýka príspevku na presťahovanie za prácou. Je to § 53. Tento príspevok na presťahovanie za prácou je v zákone, myslím si, že od roku 2008 a keď bol tento, tento paragraf daný do služieb zamestnanosti, počítalo sa, že tento príspevok ročne využije niekoľkotisíc ľudí. Dnes počet ľudí, ktorí dostávajú tento príspevok, je na úrovni 47, 50, 60, myslím v príslušnom roku. Je to veľmi malý počet ľudí, ktorí tento príspevok poberajú. A viem o tom, že ministerstvo uvažovalo nad tým, že úplne zruší tento príspevok. A prečo je problém? Prečo tak málo ľudí dostáva príspevok vtedy, ak si nájde prácu viac ako 80 kilometrov od svojho trvalého bydliska? Prečo tí ľudia nechcú príspevok? Tí ľudia, ktorí sa presťahujú niekedy aj 500 km z východného Slovenska, nájdu si prácu, je to dobré? No, je to dobré, že si nájdu prácu v inom regióne. A štát by im týmto príspevkom mohol prispieť napríklad na nájdenie si bývania alebo podnájmu. Ale je tam jeden veľký problém. A to je ten, že ľudia musia doložiť zmenu trvalého bydliska. A uznajte sami, že trvalé bydlisko v Bratislave znamená mať nemovitosť a to pre ľudí, pre chudobných ľudí, ktorí si nájdu prácu, predsa je skoro nemožné. Preto ten počet ľudí 47, 50 ročne, ktorí tento príspevok len dostanú. Preto v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby postačovalo, aby dokladovali, ak si nájdu teda túto prácu v inom regióne, aby postačovalo dokladovať prechodný pobyt. A navrhujem, aby výška toho príspevku bola 1 o000 eur. Myslím si, že to by bola vhodná čiastka. Takže to je komentár k mojim pozmeňujúcim návrhom.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 362.
Prvý pozmeňujúci návrh. Pani spravodajkyňa, budem žiadať samostatne hlasovať o každom bode, o každom pozmeňujúcom návrhu samostatne.
Prvý pozmeňujúci návrh. V článku I, bod 136 sa text "65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, 13a," nahrádza textom "65 % úrovne minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, 48a."
Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie: "48a) zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde".
Predsa len ešte niečo poviem k odôvodneniu toho prvého návrhu, že som kritizoval tých 126 eur, za ktoré by mal absolvent absolvovať túto prax. A keďže vy ste tam navrhli 65 % a ja vo svojom návrhu dávam 65 % z minimálnej mzdy, myslím si, že to, čo tí absolventi robia v tých firmách, by malo sa odvíjať nie od životného minima, ale od minimálnej mzdy. Takže myslím si, že tých 65 % z minimálnej mzdy, to je dneska 219,5 eura, si určite zaslúžia.
Druhý pozmeňujúci návrh. Ten bude dlhší. V článku I, bod 140 sa nahrádza novým textom vrátane nadpisu, ktorý znie:
"§ 52 Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik
(1) Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, 48, na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
(2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochrana, ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom alebo rozpočtovou organizáciou, alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom alebo, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(4) Menšie služby pre štátny podnik organizované štátnym podnikom alebo odštepným závodom, alebo organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štátny podnik, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(5) Menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite v rozsahu minimálne 16 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších obecných služieb pre obec alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb podľa § 52 sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať dobrovoľníckej služby podľa § 52a.
(6) Na účely organizovania menších obecných služieb pre obec miestne príslušný úrad poskytne obci raz za mesiac o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii, tieto údaje:
a) meno, priezvisko a dátum narodenia,
b) ulicu, obec alebo mestskú časť trvalého pobytu,
c) dosiahnutý stupeň vzdelania, získané odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,
d) dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
e) informáciu o tom, či je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
(7) Na účely organizovania menších služieb pre samosprávny kraj poskytne miestne príslušný úrad samosprávnemu kraju na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa § 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu samosprávneho kraja, na ktorého území má samosprávny kraj záujem organizovať menšie služby.
(8) Na účely organizovania menších služieb pre štátny podnik poskytne miestne príslušný úrad štátnemu podniku na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa ods. 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu štátneho podniku alebo odštepného závodu, na ktorého území má štátny podnik alebo odštepný závod záujem organizovať menšie služby.
(9) Úrad poskytne obci, samosprávnemu kraju alebo štátnemu podniku príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov, na osobné, ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov, časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť.
(10) Príspevok podľa ods. 9 sa poskytne na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, samosprávnym krajom alebo štátnym podnikom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik.
(11) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má dlhodobo nezamestnaný občan trvalý pobyt.
(12) Dohoda uzatvorená podľa ods. 10 obsahuje:
a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) počet dlhodobo nezamestnaných občanov prijatých na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, dĺžku trvania a ich vykonávania jedným dlhodobo nezamestnaným občanom,
c) druh a rozsah vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
d) celkovú výšku, termín a dĺžku poskytovania príspevku podľa ods. 10,
e) počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnanými občanmi a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie menších obecných alebo menších služieb,
f) záväzok úradu, že poskytne príspevok podľa ods. 10 mesačne najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov,
g) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že oznámi úradu každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaných občanov,
h) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že najneskôr do 15 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
i) podmienky poskytovania príspevku,
j) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
k) spôsob a lehotu vrátane príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
l) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(13) Ak obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik porušil dohodu uzatvorenú s úradom podľa ods. 12 a úrad z tohto dôvodu odstúpi od tejto dohody, novú dohodu je možné uzatvoriť najskôr po uplynutí 12 mesiacov od odstúpenia úradu od predchádzajúcej dohody.
(14) Úrad uzatvára s dlhodobo nezamestnaným občanom dohodu o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, ktorá obsahuje:
a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) druh vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
d) záväzok úradu zabezpečiť dlhodobo nezamestnanému občanovi vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
e) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana vykonávať menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik zabezpečené úradom,
f) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana dodržiavať vnútorné predpisy a pokyny obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,
g) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(15) Ak sa dlhodobo nezamestnaný občan nemôže zúčastniť menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak dočasná pracovná neschopnosť dlhodobo nezamestnaného občana počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik trvá viac ako 30 kalendárnych dní, úrad od dohody odstúpi.
Poznámka pod čiarou: 48) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, 49) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Tretí pozmeňujúci návrh. Tretí pozmeňujúci návrh. V článku I sa za bod 142 vkladá nový bod 143, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 53a Príspevok na presťahovanie za prácou
(1) Príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len "príspevok") je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 000 eur, ak miesto jeho výkonu nového zamestnania je na území Slovenskej republiky a je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 80 kilometrov.
(2) Výdavky súvisiace s presťahovaním za prácou sú aj preukázané výdavky na cestovanie, nájomné a na prvé platby súvisiace s užívaním bytu.
(3) Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu v súvislosti so získaním nového zamestnania.
(4) Príspevok poskytuje úrad na základe preukázania zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu zamestnancom.
(5) Ak o príspevok požiadajú písomne obaja manželia, ktorí spĺňajú podmienky podľa ods. 3, úrad poskytne príspevok len jednému z manželov.
(6) Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dovoľte mi, aby som odovzdal spravodajkyni tento, tieto pozmeňujúce návrhy. Ešte raz žiadam, žiadam hlasovať samostatne.
Dovoľte mi na záver povedať, od pána premiéra Roberta Fica veľmi často opozícia dostáva námietku, aby sme predložili návrhy zákonov alebo riešenia, ktoré pomôžu konsolidovať verejné financie, a ja k tomu dodávam, znižovať nezamestnanosť na Slovensku, ktorá, zopakujem, je problémom č. 1. Takéto návrhy zákonov, ktoré som aj spomínal, aj tie, ktoré som s kolegom Hudackým predkladal, ale aj návrhy k zákonu, kde kolegyňa Gibalová s ďalšími kolegami navrhovali, aby nebolo možné poberať súbeh dôchodku starobného, invalidného a zároveň pracovať aj v štátnej, aj verejnej správe. Toto sú návrhy opozície, ktoré pomáhajú riešiť reálne problémy na Slovensku. Aj tieto tri pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dovolím si ich nazvať, že sú apolitické. Sú veľmi vecné a boli by sme veľmi radi, ak by vládna strana SMER a jej poslanci dokázali aj takéto opozičné návrhy podporiť. Preto sa na vás obraciam s touto prosbou, aby ste ich podporili.
Ďakujem za pozornosť.