Videokanál klubu

Ďakujem obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Vážený pán kolega Lipšic, nuž, my sme podporovali aj vaše riešenie schránkových firiem. Nebol som ten, ktorý nejako prioritne bol za dohodu so SMER-om, aby takéto uznesenie bolo prijaté. Bolo to v tom čase pravdepodobne umenie možného, že vôbec toto bol ochotný SMER prijať, a dneska tu je novela, ktorá určite nerieši to, čo sme chceli. Preto som ju aj vo svojom vystúpení kritizoval.
Pán kolega Hudacký, naozaj som preto spomenul zákon o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, lebo vláda tu vládne už vyše troch rokov. Premiér Robert Fico dostáva každý deň zvodky zo SIS-ky a informácie rôzneho charakteru od ďalších bezpečnostných zložiek štátu. Minister Počiatek, predpokladám, že chodí aj na stavby, chodí na jednotlivé diaľnice, rýchlostné cesty, kde sa stavia, a stretáva sa s podnikateľmi, stretáva sa aj so subdodávateľmi. Tri roky vláda nevedela o tom, že sa tu nevypláca drobných subdodávateľov a živnostníkov na veľkých investičných projektoch, diaľniciach, rýchlostných cestách, ale aj na Vodohospodárskej výstavbe, aj na nemocniciach, aj na Bratislavskom hrade? Sú živnostníci, ktorí nemajú vyplatené parkety, ktoré dodali na Bratislavský hrad. Robia sa tam štátne recepcie, ľudia chodia po tých parketách a živnostníci ich nemajú vyplatené.
Vláda nechcela toto počuť, pretože mecenáši, oligarchovia ako pán Široký, ako pán Výboh si nepriali takýto návrh zákona, ktorý by riešil a zaviedol poriadok medzi tým, akí subdodávatelia robia na stavbách a ako sú vyplá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
=====

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Zajac, ja som veľmi rád, že si zdôraznil tú skutočnosť, že tento návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní skutočne nerieši toto, čo sme očakávali od tohto návrhu, s tým, že definitívne už budeme eliminovať pôsobenie takzvaných schránkových firiem a rovnako aj vedieť o tom, že kto je konečným užívateľom výhod. To sa skutočne nenaplnilo týmto návrhom zákona. Naviac som veľmi rád, že si spomenul aj tú skutočnosť, ktorá, ja osobne si myslím, že je príčinou toho všetkého, čo tu vzniká aj v súvislosti s Váhostavom, a to je otázka transparentných finančných tokov od obstarávateľa až po toho posledného subdodávateľa, pretože toto je najväčšia slabina súčasného podnikateľského prostredia, keď títo, kto majú platiť, tak neplatia svojim subdodávateľom, a pritom získavajú obrovské zákazky.
V tomto zmysle si myslím a očakával som trošku aj od pána ministra, že predsa len aj na základe tohto môjho návrhu, respektíve nášho predkladaného návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, že čosi tam vloží, aby sme konečne mohli, už keď to riešili v roku 1920 v bývalom Československu za prvej republiky, ja si myslím, že už by bolo načase, aby aj my sme to vedeli vyriešiť, aby štát si jednoducho mohol dovoliť mať dohľad nad tým, ako tie verejné zdroje tečú od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až k poslednému subdodávateľovi. Toto sa nenaplnilo. Ja som skutočne sklamaný z tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
=====

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec Zajac mohol v kľude predniesť svoje vystúpenie.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
... vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene klubu KDH vyjadril k predkladanému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má riešiť schránkové firmy konečných užívateľov výhod.
Na tento návrh zákona alebo na túto novelu nielen poslanci v Národnej rade, ale aj verejnosť už niekoľko mesiacov čakala... (krátke mlčanie rečníka pre ruch v sále), verejnosť niekoľko mesiacov čakala, a to z dôvodu, že za vlády jednej strany SMER-u sa nám v posledných mesiacoch začali objavovať verejné obstarávania, predražené verejné obstarávania, ktorých víťazom boli firmy, ktorých koneční užívatelia výhod sídlili častokrát v schránkach daňových rajov všade možne vo svete. Aj preto sme podporili aj poslanci za KDH uznesenie, ktorým sme vyzvali vládu Slovenskej republiky, aby takýto návrh zákona alebo takúto novelu pripravila.
Dneska ju tu máme pred sebou a ja musím s poľutovaním povedať, že nespĺňa naše predstavy, tie predstavy, ktoré sme mali. To, aby sa slovenská verejnosť dozvedela, kto sú koneční užívatelia výhod, tí, ktorí v predražených tendroch v štátnych zákazkách z verejných financií, zo štátneho rozpočtu a eurofondov získavajú takéto predražené zákazky. Kto sú koneční užívatelia výhod, predkladaná novela nám neumožní sa dozvedieť, ani poslancom, ani občanom Slovenska.
A prečo nám to vadí? Prečo chceme poznať, kto sú koneční užívatelia výhod? Po prvé preto, že ak sú to poctiví podnikatelia, nevidíme dôvod na to, prečo sa majú skrývať za schránkové firmy v daňových rajoch. A po druhé, prečo veľká časť našich verejných financií, štátneho rozpočtu, eurofondov má odchádzať do daňových rajov po svete? Prečo tie peniaze nezostávajú na Slovensku a prečo tu nie sú zdaňované?
Kým ešte sa budem ďalej venovať samotnému meritu predkladaného návrhu, to znamená registru konečných užívateľov výhod alebo samotným konečným užívateľom výhod, aby som nezabudol, hneď na úvod sa chcem spýtať pána ministra, načo slúži hneď prvý bod, ktorý je predkladaný v tejto novele, a to je bod, ktorý sa dotýka § 1 ods. 3 a ktorým sa vylučuje z podlimitných zákazok právne zastupovanie klienta v rozhodcovskom konaní, v zmierovacom konaní, v súdnom konaní, v správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právnom poradenstve. Nedozvedel som sa to v dôvodovej správe ani vo vašom vystúpení, že prečo je tam tento bod, či to nejako súvisí so schránkovými firmami alebo s konečným užívateľom výhod. Lebo podľa môjho názoru toto nesúvisí ani s konečným užívateľom výhod, ani so schránkovými firmami.
A, pán minister, môj dojem z toho je, prečo sa to tam dostalo, aby to vypadlo z podlimitných zákazok, je ten, aby vláda mohla, jednotlivé ministerstvá, spriazneným advokátskym kanceláriám takto zadávať, dalo by sa povedať, priamo zákazky. Tak by som bol rád, aby ste to potom v záverečnej reči vysvetlili, lebo v dôvodovej správe o tom nie je nič a máme pred sebou len návrh zákona a je to hneď prvý bod.
Ale poďme, prečo si myslím, že toto nie je riešenie pre to, aby slovenská verejnosť, aby občania poznali, kto sú koneční užívatelia výhod, tých konečných užívateľov výhod, ktorí častokrát v predražených tendroch vyhrávajú na Slovensku verejné obstarávania. A, pán minister, musím tu spomenúť kauzy, aspoň z posledného obdobia, lebo aj dnes v jednej rozhlasovej diskusii mi pán minister Kaliňák povedal, že on nevie o žiadnych kauzách. On nevie o žiadnych kauzách, ktoré by súviseli s predraženým obstarávaním. Tak ja vám pripomeniem len z posledného obdobia:
Pána ministra Počiatka sme tu odvolávali za kauzu firmy PAYWELL, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Mimochodom, boli dvaja účastníci, firma vznikla deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže, jej konečný užívateľ sídli v schránkovej firme na Cypre a táto firma v tomto verejnom obstarávaní – medzi dvoma účastníkmi – vyhrala zákazku a budeme tejto firme platiť za kontrolu platieb palivovými kartami 130 mil. ďalších 13 rokov. No u mňa to je teda riadne predražená zákazka. Dokonca najprv bola vysúťažená za vyššiu cenu, ako dovtedy sa tieto služby robili. A firma vznikla deň predtým, pred možnosťou prihlásiť sa a sídli na Cypre. Kto je jej konečný užívateľ? Kto je za touto firmou?
A mali sme tu kauzu Váhostav. Ešte ju tu máme, aby som bol presný. Jednotliví koneční užívatelia sídlia v schránkových firmách – Nový Zéland, Cyprus, Malta, už ani poriadne neviem, ako sa tie všetky možné ostrovy volajú. Belize, Curacao. Pán minister Kaliňák nevie o tejto kauze? Firma Váhostav má momentálne podpísané zákazky z verejného obstarávania samostatne alebo v konzorciách za 1,5 miliardy. To sú zákazky, ktoré má so slovenským štátom v rôznych podobách. S NDS-kou, s Vodohospodárskou výstavbou, s nemocnicou Rooseveltovou, považskými vodárňami a mohol by som takto pokračovať. Darmo pán generálny riaditeľ bude hovoriť, že oni majú zákazky na najbližšie mesiace za 360 miliónov. Ja som povedal, za 1,5 mld. samostatne alebo v združeniach, v konzorciách. A tie zákazky, časť už z nich asi pravdepodobne urobili, ale nemajú ich ukončené. Takže podpísané zákazky za 1,5 miliardy. A takáto firma sídli po Curacau, Malte, Cypre. Áno, slovenskí občania majú právo vedieť, kto sú tí ľudia, ktorí skutočne vlastnia takúto firmu.
Ďalej je tu firma Doprastav, ktorá mimochodom tiež prešla reštrukturalizáciou, tiež okradla drobných živnostníkov a podnikateľov o desiatky miliónov eur. A to prešlo tak potichu. A ona tiež má konečného užívateľa, tuším, že tiež na Cypre.
Mám spomínať najnovšiu kauzu, keď majiteľom vagónov, 12-tisíc vagónov, slovenských vagónov sa pred rokom stala v tendri švajčiarska firma? Ešte pred rokom nám tu minister Počiatek hovoril, to je líder v manažovaní vagónov v Európe. Seriózna švajčiarska firma. Protimonopolný úrad minulý týždeň povedal, že polku v tejto firme vlastní cyperský investičný fond, teda pardon, maltský investičný fond. Pán minister, viete, kedy ten maltský investičný fond vznikol? Viete, kedy vznikol? 7. mája 2014. 7. mája 2014 v čase, keď, predpokladám, už boli otvorené obálky, bolo jasné, kto bude víťaz, tak niekde na Malte vznikol investičný fond a ja vám môžem ukázať z maltského ministerstva financií ten dekrét, že tá firma vznikla 7. 5. 2014. Odrazu kdesi na Malte vznikol investičný fond, ktorý sa dohodol so švajčiarskou firmou, aby takto kúpili 66-percentný podiel, väčšinový podiel v slovenských vagónoch alebo vo firme Cargo, Vagón Cargo Slovakia. To znamená, slovenské vagóny dnes z jednej tretiny vlastní maltský investičný fond, ktorý vznikol 7. 5. 2014.
Čo si má o tom myslieť opozičný poslanec? Možno aj vládny poslanec, aj ich by to mohlo napadnúť, že prečo ten investičný fond práve vtedy vznikol. A kto je za tým investičným fondom? Sú to slovenskí občania, ktorí sa boja priznať, že vlastnia tretinu slovenských vagónov? Sú to mecenáši, oligarchovia blízki vládnym poslancom, vláde Roberta Fica, ktorí vlastnia napríklad takýto investičný fond? Nedozvieme sa to, pani kolegyňa, nedozvieme sa to. Na základe predloženej novely sa to nedozvieme. To je ten problém.
A mohol by som pokračovať ďalšími kauzami, čo predražený tender na Slovensku, za ním sa objaví následne schránková firma a nevieme, kto je majiteľom. A možno inde v ostatných krajinách nemajú taký problém, že tie verejné obstarávania nie sú do takej miery predražené ako na Slovensku. A možno im nevadí, že v serióznom tendri vyhrá seriózna firma, ktorá možno má majiteľa niekde v daňovom raji, ale na Slovensku je to ten problém, že tu je kauza za kauzou, predražené verejné obstarávania z peňazí slovenských daňových poplatníkov a z eurofondov a končí to kdesi na Curacau. Tak preto tu bolo také pohoršenie nad schránkovými firmami. Preto tu bolo uznesenie, a preto sme očakávali, že tento problém vláda Slovenskej republiky donesie ako legislatívne riešenie.
Ďalej sme očakávali, že tieto schránkové firmy a konečných užívateľov výhod budeme poznať aj pri ďalšom obchodovaní, biznise so štátom, a to je napríklad ako drobné obstarávanie alebo štátne dotácie, štátna investičná pomoc, nakladanie s majetkom štátu a samosprávy, alebo nakladanie s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia. Taká bola predstava, že s takýmto návrhom prídete. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na smernicu, štvrtú smernicu Európskej únie, ktorá je pripravovaná a že čakáte za ňou a potom možno niečo pripravíte. Ale naša legislatíva nemusí čakať za štvrtou smernicou. Ešte raz opakujem. Možno v ďalších krajinách nie je ten problém taký akútny ako na Slovensku.
Ja si neviem predstaviť, že by v Nemecku vyhrávala jeden tender za druhým, stámiliónové zákazky, firma, o ktorej vlastníctve nemeckí občania, nemeckí politici nevedia, kto je. Ale tu je jeden predražený tender za druhým, ktorý končí v schránkových firmách bez toho, aby sme poznali, kto je konečný užívateľ. A preto sme chceli vedieť aj napríklad, kto je polovičným majiteľom zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorý, ako používa zdravotné poistenie, ktoré na základe slovenskej legislatívy tam odvádzajú všetci pracujúci občania na Slovensku. A myslím si, že majú na to právo občania Slovenska, vedieť, kto je za takýmito firmami. Ak tie firmy chcú robiť takýto biznis so štátom, tak nech sa prihlásia, kto je ich konečný užívateľ. Ale toto vaše riešenie to neumožní. A poviem hneď prečo.
Na základe vami navrhovaného zákona, konkrétne v § 134 sa ukladá, že ten, kto bude chcieť byť v registri konečných užívateľov výhod, bude musieť dokladovať, skúsim to rýchle prečítať. Úrad vykoná zápis do registra konečných užívateľov výhod na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Musí doložiť určité údaje, musí zadať meno, priezvisko, adresu a musí dať doklad o oprávnení dodávať tovar, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený; skracujem; a po c) čestné vyhlásenie, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné.
Dámy a páni, čestné vyhlásenie plus ďalšie obligatórne náležitosti stačia na to, aby firma zadefinovala, kto je konečným užívateľom výhod! Mimochodom, drobná odbočka, keď sme tu pred dva a pol rokom, teda keď tu vláda predkladala návrh zákona o verejnom obstarávaní, vtedy ho inak predkladal minister vnútra Robert Kaliňák, bol to výraz určitej politickej zodpovednosti a sily, keď podpredseda SMER-u, minister vnútra tu predkladal zákon o verejnom obstarávaní, aj tým chcel ukázať, ako im záleží na tom zákone o verejnom obstarávaní a ako bude perfektný, výborný, ako všetko bude fungovať. No nefunguje, pán minister! Nefunguje!
Aj vy, túto novelu ste dali urobiť Úradu pre verejné obstarávanie. Hneď na úvod dôvodovej správy sa píše, Úrad pre verejné obstarávanie predkladá vláde Slovenskej republiky na základe uznesenia, čiže Úrad pre verejné obstarávanie. To znamená, vláde Slovenskej republiky, vláde jednej strany SMER-u asi na odhaľovaní konečných užívateľov výhod a schránkových firmách asi nezáleží tak. Alibisticky to posunula Úradu pre verejné obstarávanie.
Ale chcem povedať, keď tu pán minister Kaliňák predkladal zákon o verejnom obstarávaní, spolu s kolegom Hudackým sme navrhovali pozmeňujúcim návrhom do toho vniesť podmienky a kritériá, aby boli vo verejnom obstarávaní chránení aj subdodávatelia pri verejných zákazkách. Samozrejme, náš návrh, ktorý by priviedol poriadok do toho, akí subdodávatelia robia na verejných zákazkách a ako sú vyplácaní, ste niekoľkokrát odmietli samostatne a vtedy aj ako pozmeňujúci návrh. A prešiel návrh kolegu Matoviča po určitej dohode s pánom ministrom Kaliňákom a zapracoval sa do zákona o verejnom obstarávaní, a ja som to kvitoval, to, že ten, kto nevypláca svojich subdodávateľov, nespĺňa podmienky na to, aby sa mohol zúčastňovať na verejnom obstarávaní. A viete, ako sa to dokladuje? Dokladuje sa to čestným prehlásením. Čestným prehlásením!
A ja sa pýtam, tuším, že dva roky platí už ten zákon, ktorý minister Kaliňák predkladal, o verejnom obstarávaní. A ja sa pýtam, taká firma Váhostav alebo Doprastav, ako tie dva roky chodili do tých jednotlivých verejných obstarávaní, do tých jednotlivých súťaží? Dávali tam čestné vyhlásenie, že nedlhujú svojim subdodávateľom? Mimochodom, je tam aj, že nesmia dlhovať vlastným zamestnancom, ale to predpokladám, že viac-menej asi splnili. Ale v tom čase dávali aj čestné prehlásenie o tom, že nedlhujú svojim subdodávateľom? Ja si myslím, že keďže spĺňali podmienky na účasti v súťažiach, že pravdepodobne áno.
Tak isto to bude aj pri tejto novele, ktorú predkladáte. Čestným vyhlásením si majiteľ firmy alebo konateľ firmy zadefinuje, kto je konečný užívateľ výhod. Na tom Cypre ho nazve alebo nájde Tsiprasa, alebo nejakého iného bieleho koňa, poviem to tak rovno. A ten skutočný užívateľ výhod zostane v nejakej ďalšej zmluve s tým bielym koňom, alebo len v nejakej ústnej zmluve, alebo sa dozvieme, že konečným užívateľom výhod polovičky zdravotnej poisťovne Dôvera je pán doktor Futej? Dobre to hovorím, pán kolega Lipšic? Futej? Dozvieme sa, že to je on? Splní si náležitosti skutočný majiteľ? No, splní. Doloží úradu čestné vyhlásenia a ďalšie doklady, že spĺňa podmienky zákona? Doloží. Čo urobí úrad? Zaeviduje ho ako konečného užívateľa výhod v registri a bude sa môcť zúčastňovať verejného obstarávania.
Pardon, ospravedlňujem sa, pri zdravotnej poisťovni Dôvera to nebude vôbec potrebné, lebo podľa vašej novely len ten, kto sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, bude musieť toto splniť. Tí všetci ďalší, ktorí dostanú investičnú pomoc a ďalší biznis so štátom, tí to nebudú musieť ani plniť. Preto, preto hovorím, že vami navrhovaná novela je len imitáciou hľadania skutočných konečných užívateľov výhod.
A preto si dovolím povedať, že vláda Roberta Fica zostáva aj po predložení tejto novely zákona v područí oligarchov a mecenášov, ktorým takáto novela vyhovuje. V pohode splnia tie podmienky, ktoré tu zadávate, a naďalej budú môcť sa zúčastňovať aj toho verejného obstarávania, ktoré podmieňujete tým registrom, ale aj ďalšieho biznisu so štátom. Preto klub KDH nemôže podporiť takúto novelu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pekne ďakujem. Ja oceňujem, že kolega Poliačik má naozaj vzornú rodinu, otca, mamu, dvoch chalanov. Veľa som o nich vedel, pokiaľ ma nezrušili ako priateľa na Facebooku. (Smiech v pléne.) Takže on teraz ani nevie, že fotografiu s jeho malým synom nedávno tu v parlamente nafotil a už je na mojej stránke. Môžeš si ju prečítať, ale ťažko sa k nej dostaneš, keď si neni môj priateľ. Ale to som si zavtipkoval.
Ale je to pravda, on dobre vystihol, že tá veta, o ktorej hovoril, to prirodzené rodinné prostredie a stabilné a tak ďalej, že je podstatná v tom a že stála veľa bojov a diskusií o tom. Ale to neznamená, že tie ostatné prostredia snáď sú podstatne horšie. Sú podstatne horšie, ale toto je ideál, o ktorom sa tam píše a zákon má byť taký. Samozrejme, že život je iný, sú osamelí rodičia, sú osamelé matky, osamelí otcovia. Nemyslím, že môžeme hovoriť o homosexuálnych pároch, že aj to je dobré prostredie pre dieťa, aby bolo vychovávané. Bola stratégia, veľa sa o tom diskutovalo, kde bolo 22 príloh, schválila to vláda. Je tam sto strán príloh týkajúcich sa práve LGBTI komunity. A ja oceňujem veľmi, že napriek tomuto všetkému sa táto veta tam prijala a je pravdivá.
Čo sa týka juvenilnej justície, tak u nás sa to možno niekedy preháňa, aj keď sú už prípady, ale choďte do Veľkej Británie, do severských štátov, za čo tam berú deti. To najmä naši ľudia, ktorí tam chodia, nehovorím, že všetci sa o svoje deti tam starajú, je ich tam až príliš veľa, ale to, že tam naozaj vám zoberú dieťa a nemáte žiadnu možnosť ho znova dostať naspäť, to je pravdou a nechceme, aby to bolo tak aj u nás.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán spravodajca, ja som bol pripravený na zákon o azyle, ktorý naraz je až niekedy inokedy, no ale ešte, našťastie, som stihol si pár slov a myšlienok dodať aj k tomuto zákonu, ktorý pokladám za veľmi, veľmi dôležitý.
Oceňujem ho, je v ňom kus roboty, mnohých schôdzok, porád, ja sám som sa niektorých zúčastnil. V princípe je to dobrý zákon, posúva Slovensko pozitívne a je v zhode s mnohými aj domácimi, aj medzinárodnými normami.
V dohode o právach dieťaťa sa konštatuje, dieťa je najzraniteľnejšia a najbezbrannejšia osoba, a teda treba jej nejakým spôsobom...
Teda trošku ma vyrušujú títo páni, čo tu debatujú. (Rečník ukázal smerom k miestu spravodajcu.) Prepáčte, ale to som prvýkrát v živote povedal, ale keď, pán minister, pozriete na túto prípravu (rečník ukázal navrhovateľovi svoje podklady), tak uznáte, že musím sa dobre sústrediť, že kde vlastne som momentálne.
Čiže tým, že dieťa je najzraniteľnejší a najbezbrannejší tvor, tak mu treba naozaj vyjsť v ústrety, pomáhať mu a v tomto smere veľmi oceňujem v článku 5, že "záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú". To je vysoko pozitívne hodnotenie, teda konštatovanie, a takisto to, ktoré sa tu už asi spomenulo, že "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou". V dôvodovej správe sa hovorí o prirodzenej rodine, prirodzenom rodinnom prostredí.
Myslím si, tieto dve vety tam neprišli samé, poznám pozadie bojov, kým sa tam dostali, a veľmi oceňujem, že vlastne týmto vláda vlastne sa prihlásila k svojmu programovému prehláseniu, kde tieto vety skutočne má a tie by tam mali vždy byť, odhliadnuc od toho, kto bude vládnuť a aké koalície tu budú aj v budúcnosti.
Tiež veľmi oceňujem to, že obidvaja rodičia sú tu so svojimi právami rovnoprávni, že sa umožňuje a zjednodušuje právo styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom aj v prípade, že ide o dieťa nezosobášených rodičov, a najmä zrušenie administratívnych prekážok pre starých rodičov. Treba si uvedomiť, že v praxi náhradnú starostlivosť robí najmä blízka rodina a najmä starí rodičia, to je zaujímavý fakt, a teda pomôcť im, aby mali právo styku so svojím vnukom a vnučkou je, myslím, veľmi dôležité.
Zlepšuje sa ochrana detí aj v náhradnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti, keď je rizikové premiestnenie do zahraničia, to je tiež pozitívny efekt, a takisto v toľko diskutovanej náhradnej starostlivosti sa ponúka priebežné hodnotenie náhradnej starostlivosti a zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom. Tu, myslím, treba vysoko hodnotiť aj tzv. rodinných sudcov a rodinné konferencie, keď práve sa v prvom rade nechá na rodinu, aby riešila problémy toho dieťaťa a až potom na súdy, prípadne na kuratelu.
Tiež dôležité je, čo zákon uvádza, možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín, lebo sa štatisticky ukázalo, že vlastne mnohé rodiny, ktoré zlyhali nejakým spôsobom, nevedia, nechcú alebo nemôžu z rôznych dôvodov sa starať o deti, keď sa im sanuje ich rodina, pomôže sa im nejakým spôsobom, tak sa tie deti naozaj môžu vrátiť do biologickej rodiny a zásada, že radšej byť nie v celkom dobrej biologickej rodine ako niekde ďaleko od rodičov biologických, sa ukazuje v praxi, že naozaj platí. Tak predsa len tá biologická rodina je niečo extra ordinárne.
My máme, tiež si nemyslím, že by tento zákon bol protiústavný, práve sa mi zdá, že je v súlade s ústavou, s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý sme ratifikovali, aj s dohovorom o ľudských právach, ktorý sa vlastne celý vnoril a je v ústave. Čiže, keď za a), b), c) boli tieto dohovory a ústava, tak za d) je potom aj táto novela zákona, ktorá naozaj pomáha rodine, si ja osobne myslím. To, že budúcnosť aj Slovenska je v rukách rodičov a je v deťoch, to je fráza, ale je to pravdivá fráza a teraz spoločnosť aj my legislatívci musíme tomuto nejako napomôcť a tento zákon ide v tomto smere.
Pán minister hovoril, jak je dôležité pomôcť dieťaťu v jeho živote od narodenia, čo je, samozrejme, stopercentná pravda, aj Dohovor o právach dieťaťa hovorí vlastne od jeho narodenia. Ale chcem upozorniť, že teda výsledky, ktoré mnohým sú známe, mnohým nie, v tzv. prenatálnej medicíne hovoria, že jak už v tele matky, keď sa dieťa počne, ako je jeho život ovplyvnený tými prvými deviatimi mesiacmi, že keď je chcené, keď je v prostredí bez zvád, bez alkoholu, bez fajčenia, bez drog a ďalších problémov, tak to dieťa je naozaj celkom, celkom iné šance má pre budúcnosť, to už dneska veľké štatistiky dokazujú. Nedávno sa o tom vydala aj kniha Rodičovstvo od počatia, americká, ktorá o tomto všetkom hovorí, aj keď málo sa presadzujú tieto myšlienky tuná u nás, pretože mnohí možno aj vedia, že už v tele matky je tak strašne dôležitá vec, ako je budúcnosť toho dieťaťa. Už nehovoriac o tom, že potom, keď sa dieťa narodí, jak je to zas veľmi dôležité, aby to dieťa bolo pri tej matke, ktorá ho nosila, a tie deti, u ktorých sa to nedá splniť, ako sú hendikepované potom v budúcnosti, ale to je už troška mimo témy.
Rozvody, no isteže je to bolesť aj v našej spoločnosti a možno celého sveta dnes. Určite zákon nemohol zjednodušiť rozvod, ale skôr ho, si myslím, mohol a mal skomplikovať, najmä keď sú tam malé deti. Až 61 % rozvedených manželstiev má maloleté deti, to som sa nedávno dozvedel. Iste tak, jak som tu párkrát nahovoril, ale to teraz neodsudzujem, už sme o tom mnohokrát diskutovali, že ísť k notárovi a dohodou sa rozviesť, je proste veľmi jednoduché. A sú krajiny, kde práve vedia, akým spôsobom predsa len, keď to manželstvo sa dá udržať, tak ho treba udržať. Mediátori tu boli spomínaní, štatistika je, myslím, taká, že 94 % ľudí, ktorí podajú rozvod, sa napriek rôznym mediátorom rozvedú, čiže relatívne veľmi veľa. Na Slovensku je to, 43 % manželstiev sa rozvádza, v Bratislave 50 %, čiže to je určite veľmi veľa a tie deti, ktoré idú z takýchto manželstiev, to nemajú jednoduché a budúcnosť budú mať ťažšiu ako tie, ktoré vyšli z iných manželstiev, ale to neni teraz podceňovanie tých iných možností života dieťaťa, ale to sú štatistiky, ktoré vychádzajú naozaj z vedeckých vážnych úvah a prác.
Tuná veľmi by som chcel zdôrazniť to, čo stále nám ešte chýba, výchova k manželstvu a rodičovstvu. Nestačí zamilovanosť, nestačí to, čo sme doteraz ako mladí mali, že "ja, ja, ja, ja", ale akonáhle je tu už manželstvo, akonáhle je tu už aj dieťa, tak končí "ja" a začína "ty" a v tomto smere mnohí mladí nie sú na to pripravení vôbec. Tu sa hovorilo o talibanských otcoch, ale ja poznám aj talibanské matky, ktoré naozaj tiež svojím spôsobom to osladia svojim manželom alebo bývalým manželom alebo otcom a často sa potom dieťa stáva zbraňou v rukách jedného alebo druhého a vlastne to dieťa samo je poškodené potom a tí rodičia, samozrejme, tiež tým trpia.
Ja tu často spomínam taký prípad, aj pánovi ministrovi som dal takú knihu, kde vlastne otec bol týraný tým, že bol udaný, že nejakým spôsobom zneužíva svoje deti, 13 mesiacov sedel vo väzení, potom ho prepustili, oslobodili od všetkého, ale do dnešného dňa sa mu vlastne ani s deťmi nepodarilo stretnúť, ani záloha na prepustenie sa mu nevrátila, v súdoch má už mnoho tisíc eur a proste už je to vlastne 6 rokov od toho prepustenia a stále to ide ďalej, bola o tom napísaná aj kniha.
Čiže to odstavenie otcov od detí alebo odstavenie otcov vôbec z toho procesu výchovy je určite tiež zlé, je tu veľa organizácií, ktoré najmä na internete sú veľmi aktívne, ja ich sledujem, aj sa občas na mňa obracajú. Ešte za federácie bola únia otcov federálna, ktorá mala veľmi rozumné názory, pretože naozaj to bolo tak, ako to aj písali.
Vážení, záverom by som povedal už iba to, že aj v súvislosti s manželstvom, v súvislosti s rodovou rovnosťou, v súvislosti s rôznymi snahami o tzv. politickú korektnosť by sme sa mali vrátiť aj k pojmu výhrada vo svedomí, pričom vôbec teraz nehovorím o aspekte náboženskom, ale ide o aspekt v zmysle tej tzv. politickej korektnosti, lebo vidíme, že z Európy aj z Ameriky sa na nás valí to, že kto sa nejakým spôsobom nezachová politicky korektne, môže byť potom prenasledovaný. Stačí, aby ste vo Francúzsku mali tričko, že fandím rodine otec, matka, dieťa, a už vás zmlátia alebo vás dajú do väzenia, to isté vo Veľkej Británii, to isté v USA. (Reakcia z pléna.) Čiže nechcime, aby to došlo aj k nám, a teda upozorňujeme na to slovo "výhrady vo svedomí".
Pán Poliačik za chvíľu bude vyprávať, tak môže povedať technickú poznámku, ja mu potom tiež poviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega, ste takú rétorickú otázku dali, že predpokladáte, že všetci sme tu za rodovú rovnosť. Priznám sa, ja teda za takú rodovú rovnosť v zmysle rovnakosti, v rovnakosti rodov identifikovaných pohlavne rozhodne nie som a už vôbec nie som za zameniteľnosť rodov ľubovoľnú alebo nedajbože výberovosť rodov. Sú to podľa mňa veličiny rôznorodé a komplementárne, chvalabohu. Veličiny z prirodzenej povahy veci nasmerované prokreatívne.
Čo ale uznávam a dúfam, že to ste mali na mysli, je rovnosť príležitostí a akceptovania aj rovnaké oceňovanie oboch týchto veličín.
Pokiaľ ide o osud dieťaťa po prípadnom rozpade biologickej rodiny, mala by platiť premisa, a viem to aj zo skúseností môjho otca, ktorý ako detský psychiater často bol v situácii, že mal rozhodnúť, kam to dieťa pôjde. Mala by platiť premisa, že aj odlúčení partneri sú povinní svoje dieťa vychovávať k láske k odlúčenému partnerovi, otcovi či mame. A všetko ostatné je podľa mňa potom len podružné, druhoradé a je to vlastne len technika komunikácie.
Ďakujem.

Ja chcem podčiarknuť to, že pôsobnosť ľudských práv by mal mať nejaký podpredseda vlády, ktorý by to mal vyslovene ako hlavnú kompetenciu. V minulosti to tak bolo, pán poslanec Chmel ním bol a tým pádom, samozrejme, má ďaleko väčšiu kapacitu na riešenie, pretože to je, by som povedal, medzirezortná, medziministerská problematika. Ľudské práva patria kdekade. Čiže nakoniec aj tak sa to dá riešiť, že ministerstvo spravodlivosti bude tým gestorom, čo sa týka ľudských práv. Samozrejme, je to vtedy zúžené. A ja si myslím, že by mali aj peniaze byť tam, kde táto kompetencia je. To, že to tak nie je, je zvláštne, že peniaze aj projektuje, relatívne veľa peňazí ostane tam, a teda rada vlády a ľudské práva bude na ministerstve spravodlivosti. Čiže toto by sa malo ešte tiež podľa mňa doriešiť.
Ja som teda mal dva roky túto kompetenciu vo federálnej vláde, bol som podpredseda vlády pre ľudské práva a bolo tam čo robiť. A skutočne problematika ľudských práv, najmä individuálnych, je stále problémom na Slovensku a stále bude. Teda ja sa prihováram, aby aspoň budúca vláda rozmýšľala o tom, že túto kompetenciu dať na úroveň podpredsedu vlády, tak ako to bolo v minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. A človek má pochopenie, že by sa niečo stalo, ale je toho naraz veľa, pán predseda. Ja som, viete, kebyže niečo trošku, však ja som tiež z mäsa a kostí. Ale je toho veľa. Mimochodom, po tomto zákone ide pán Kaliňák. (Reakcia predsedu parlamentu.) Nie? To ste, aha, pardon, tak to sa teda ja ospravedlňujem.
K tomu rokovaciemu poriadku. My sme spravili, ešte za komunistov, puč na poľnohospodárskej škole, kde som študoval. Lebo tam sa predseda triedy volil tak, že sa určil. V treťom ročníku sme zvrhli predsedkyňu a zvolili mňa, teda to bolo jedno z prvých demokratických hlasovaní, a ja som si pozrel, že ako sa má viesť pionierska schôdza, či čo to bolo, SZM schôdza vtedy. A v rámci SZM schôdze podľa toho poriadku bol že kultúrny program. A my sme v ´87., doteraz som na to pyšný, za hlbokého komunizmu sme v rámci kultúrneho programu na SZM schôdzi púšťali Depeche Mode Black Celebration. To bolo fantastické, doteraz ma to nadchýna, že to bol náš vzdor – 16-ročných chlapcov – proti systému a dodržiavali sme rokovací poriadok.
Preto to hovorím, pán minister, že som hovoril, že ja si tu raz ten Depeche Mode pustím. Lebo po tom všetkom, čo vy tu stvárate, že zrušíte interpelácie, že ja neviem, čo vás, kde by jedného nenapadlo, tak pripusťte, že za určitých okolností je toto len máličko mimo alebo že to tak môžme o tom diskutovať, dobre?
Ja som, áno, ja som dneska hovoril v tomto mojom vystúpení o procesných záležitostiach, nie o vecných. V dnešných, moje doobedňajšie vystúpenia boli vecne. Dúfam, že sa v tom nebudeme rozporovať. Dneska, aj som to uviedol, že namietam procesnosť.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené nemnohé kolegyne a kolegovia, niekedy mi to príde naozaj až tak pitoreskné divadielko. Ako to povedať a čo chcem vlastne povedať? Keby som sa ergo chcel baviť o účtovníctve, s vami, pán minister? Sme v druhom čítaní, zákon o účtovníctve. My sme to už raz mali takú, že koľko paragrafov má, viete, také.
Dneska je celý deň zvláštny. A je výrazom toho, že naozaj ako vy k tomu parlamentu pristupujete. Ja sa nečudujem, že vy k nemu tak pristupujete, keď tu máte Hujerov a takého Versaceho, ktorí sem predložia zákon o vesmírnych bytostiach. Aj o tom bude parlament jednať. Tu bude za chvíľku, budú predstavovať zákon o vesmírnych bytostiach, tu sú normálne, máme riešiť kazítka, tu bude úplne fantázia. Ja viem, že keď tu máte takýchto kolegov, tak nie je problém, nie je problém, ja viem. Ale prosím vás, tu sme aj trošku iní. Ja som sa nikdy teda na nič nehral, ale sú tu slušní ľudia, pán Jurzyca. Prečo mu to robíte? Prečo to dneska, ja som mal chuť rozprávať o zákone pri mobilizácii, pri hospodárskej mobilizácii s ministrom hospodárstva, ktorého medzitým odvolali, bol tu nový. V polke vystúpenia odišiel, bol tu pán Žiga, ktorý nemal ani dunct, o čom je, ale chcel povedať, že sa k tomu vyjadrí. Teraz je tu zákon o účtovníctve, ste tu vy.
Mali sme výbor, kde minister dal podľa mňa vážny; pán minister, viete o tom, že bude parlament schvaľovať zákon, kde my budeme súdiť za úmysel? To bol taký film Minority Report, kde vlastne dopredu, keď predpokladali, že niekto niečo urobí, ho preventívne zavreli, hej? Keby sme išli súdiť za úmysel, tak všetci by sme boli v base, celé Slovensko, celé, nech sa páči. Prosím vás, to je podľa mňa veľká vec.
Na tom výbore, ktorý bol o dvanástej, predseda výboru prečítal ospravedlnenie, že pán Kaliňák sa nezúčastní z dôvodu dôležitých pracovných činností. Pán štátny tajomník ho, alebo dokonca povedal, že teda bola vláda, že sa posunula vláda. Viete, kde bol pán minister? V diskusnej relácii. A to je presne to, to je tá, vlastne to filozofické nastavenie, že vlastne pán minister bol v diskusnej relácii, odignoroval svoj výbor, lebo výbor pre obranu a bezpečnosť, my sme jeho nadriadení, no ja sa, som sa nikdy nepasoval na veľkého fešiho Kaliho, ale formálne je to tak. Formálne je výbor pre obranu a bezpečnosť nadriadený ministrovi vnútra. Proste to má tú štábnu kultúru, ja som to už neraz povedal, nie dvakrát. Anglickú kráľovnú by utiahol jeden kôň, ťahajú ju štyri, proste má to mať určité nastavenie, má to mať určitú štábnu kultúru. Minister nešiel na výbor, pretože šiel do relácie. Rozumie tomu niekto? On v tej relácii dal úplne jasne a každý to mal pochopiť, nemôžem ísť do relácie, keď má zvolaný mimoriadny výbor k zákonu, ktorý dal dokonca v skrátenom konaní. To je celé.
Kde máte strážcu rokovacieho poriadku, štábnej kultúry pána Číža? (Obrátenie sa k predsedajúcej, reakcia predsedu parlamentu.)
Dneska je to, dneska je, naozaj tento deň je vrcholom. Dneska sa to celé nakombinovalo, celé. Dojdete sem s dôvodovou správou, kde máte napísané bez kúska hanby, že štát ušetrí tým, že presunie svoj majetok na inú, inú firmu, ktorá je v jeho vlastníctve. To je normálne v dôvodovej správe, by ste neverili, to si prečítajte. Aj toto tu je. Tu sa dvaja prestriedajú, ani jeden nemá dunct o tom, čo to je za zákon. Tuná ja prídem, že má byť, má tu byť pán minister financií a ergo už aj teraz minister hospodárstva, a ste tu vy. Po tomto idú, ja už ani neviem aké zákony. Jaj, pán minister vnútra. Prvé čítanie svojich zákonov nepredstavil, ani matriku, ani adresy, čo to tam má, azyl nepredstavil. Koho pošlete? Pán Draxler sem príde? Ja neviem, kto príde na Kaliňákove. Kali už tiež asi nebude chodiť do parlamentu. Neviem, kto príde na, na... (Reakcia z pléna.)
Ja viem, že pre vás parlament je nič. Nečudujem sa, že keď tu máte takýchto kolegov, ktorým stačí tak málo k životu. Ale prosím vás pekne, aj dobre, tak aj my sme tu. Ale kvôli tým ľuďom aspoň, dobre, že by ste to mali tú kultúru ako-tak udržať, tú štábnu kultúru v tom, že sú to, má to určité nastavenia.
Tak čo, ideme sa skúsiť pobaviť o tom účtovníctve, pán minister? Ďakujem pekne.