Videokanál klubu

Nedá mi povedať troška od veci, tak ako jako ty si začal troška od veci s tými platmi duchovných, že je to teda 40-ročný relikt toho, keď tých duchovných utláčali a prenasledovali. No tak je to názor, ale bolo to troška ináč, lebo ten zákon o platoch duchovných už bol prvý raz spravený v Československu tuším v ’17. alebo ’18. ešte za prvej Čs. republiky. Po tom ’49. to aj komunisti prevzali, ale len preto, že tým si mysleli, že budú mať viac možností kontrolovať tú cirkev a ju proste nejakým spôsobom sledovať. A po tom ’89. sme tiež nevedeli žiadny iný model vymyslieť, tak to ostalo takto isto.
Dneska sa o tom diskutujeme, tak tie platy sú tak 350-600 euro farárov, biskup, myslím, 800. Čiže nie sú nejaké veľké platy. Ale diskutujeme o tom, ako ďalej. Prečo nie, no. Niektorí hovoria, prečo by sme to platili, keď nechodíme do kostola, neveríme a tak ďalej. Na druhej strane aj tí, čo nešportujú, čo nechodia do opery, čo sú zdraví, nechodia lekárovi, čo nemajú deti, nepodporujú vzdelanie a tak ďalej - aj tí dávajú zo svojich daní na tieto oblasti, ale to nechcem teraz o tom diskutovať.
Je tu tá zmluva s Vatikánom, možno až tiež sem nepatrí, ale tam je bod o budúcej dohode o financovaní. Tá dohoda ešte chýba, a to nielen s katolíckou, ale aj s ďalšími cirkvami, prečo by sa nemala urobiť. Mala by sa aj podľa ten zmluvy. A na druhej strane, je tam aj zmluva o výhrade svedomia. Viete, že to bola, na základe toho padla vláda, mne sa vtedy nezdalo, že to vtedy až tak bolo nutné. Ale dneska, keď pozeráme na Ameriku, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej, tak výhrada svedomia sa netýka len lekárov, ale aj iných pracovníkov, ktorí narážajú na výhradu vo svojom svedomí, a teda sú za to poťahovaní, zavieraní aj trestaní.
Čiže nie celkom zlý nápad, obe tieto zmluvy nejako spojiť a uzavrieť aj zmluvu s Vatikánom a vrátiť sa k obidvom aj vo výhrade vo svedomí, ktoré znie veľmi kacírsky alebo nejakým, sírou vonia. Ale je to vážna dohoda, ktorú proste by sme mali mať v našom právnom poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ja len k tomu, čo si hovoril, k tomu neviditeľnému plánu B. Vtedy by som vedel pochopiť logiku toho, čo je napísané v tomto zákone, teda akési pasportizovanie a organizačné alebo zníženie chaosu, alebo organizačného šumu, ktorý v tomto priestore jestvuje. To, to je racionálne a naozaj by potom mala nastať racionalizácia. A si osobne myslím aj z mojej skúsenosti, aj keď je to politicky háklivá téma, lebo súvisí napokon s ľudskými osudmi a aj s personálnym zabezpečením tejto činnosti, že tie inštitúcie, ktoré to vykonávajú, najmä teda v mestách pokiaľ sú, pokiaľ je to v obciach, že tam je jeden osvetár, ktorý sa venuje srdcom, dušou tej, to, to viem pochopiť. Ale inštitúcie v mestách a potom ešte v župách, jako sú, podľa mňa sú prezamestnané.
Podobne to je aj v galériách, múzeách, mystifikujú a fingujú činnosť, ktorú nevykonávajú. Ja by som povedal, že oni sú takým tým pasívnym, pasívnym prvkom kultúrno-osvetovej činnosti, metodickým, riadiacim, organizačným, manažérskym akokoľvek ho nazveme, mi chýba jako väčšia starosť o tú aktívnu či kultúrnu, či vzdelávaciu, či osvetovú činnosť. Teda priamo na ten výkon. Nie na backround a na zabezpečenie, čiže ak by naozaj nasledoval plán B, myslím, že v tom prípade by ten návrh zákona mal zmysel, aj keď predpokladám, že ten plán B by bol bolestivý.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ďakujem aj za tú poznámku. Je pravda, vy ste tu neboli celý čas, ja som... (reakcia z pléna), ja som, ja som ten text použil ako jednu z možných interpretácií, ktorú som našiel, a nemal som dôvod to meniť, som to uviedol poctivo. Zároveň som hovoril, že nie so všetkým sa identifikujem, a mal som niekoľko predstáv, ako ten zákon spraviť v inom smere lepšie.
Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra, samozrejme, Slovanstvo a svet budúcnosti je zvláštna kapitola. Ja som z neho citoval len to, čo... a ani nie filiácia na Rusko, ani nie výzva k pravosláviu, ani nie literárny ruský jazyk, ale skôr kresťanskú identitu Štúrovcov, ktorá je identitou nášho národa. A napokon Štúr má k tomu aj korešpondenciu, či s Hamuljakom, alebo s Hojossym, je doložená. Pán profesor Osuský vo svojich dejinách filozofie a v štúrovskej filozofii sa tomu venoval, takže výber Slovanstva a svet budúcnosti nebol účelový v takýchto..., mne sa zdal taký koncízny, takýchto návrhov a myšlienok o kresťanstve má Štúr v celej svojej korešpondencii počas celej svojej autorskej genézy bárskoľko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu nového statusového zákona, zákona o kultúrno-osvetovej činnosti.
Ministerstvo kultúry má dneska na programe schôdze viac svojich zákonov, Autorský zákon, zákon o knižniciach, múzeách, galériách. Keby som to veľmi tak zjednodušil, na jednej strane je tá snaha zlepšiť to, čo funguje dosť chaoticky, je sympatická, na druhej strane trošku, trošku z tých návrhov zákonov ide taký, keby som použil biblické slová, taký zákonnícky duch, kde sú zdôraznené skôr kvantitatívne štatistické organizačné ukazovatele, než duch tých zákonov, ktorý sa byrokraticky, nazdávam sa, spútať nedá.
Ale k samotnému zákonu o kultúrno-osvetovej činnosti. Neviem, ktorí sa zaujímate a zapodievate touto témou, jestvuje a je dostupný na internete pohľad veľmi kritický, pohľad, ktorý vyšiel z prostredia, snáď sa to volá Inštitút pre kultúrnu politiku. Keďže neočakávam, že by ste sa tým nejak zapodievali a trápili, by som si dovolil to meritórne z tohto textu veľmi kritického, pretože to, čo predkladá pán minister, vôbec nepovažuje za riešenie aktuálnej problematiky, by som si dovolil odčítať (rečník voľne číta z materiálu IKP a komentuje):
V Inštitúte pre kultúrnu politiku so zvýšeným záujmom sledujeme proces novelizácie zákona o kultúrno-osvetovej činnosti z dielne Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Venuje sa najmä témam, ako sú nehmotné kultúrne dedičstvo, neformálne vzdelávanie, neprofesionálna umelecká tvorba, záujmová umelecká činnosť, a znovu definuje činnosť kultúrno-osvetových zariadení. Nevšimli ste si žiadnu zmenu oproti minulému zákonu? pýtajú sa autori. Máte pravdu. Ale na túto zmenách by sme vás upozornili na niektoré "skryté krásy" tohto legislatívneho zázraku z dielne Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo sa teda mení?
1. K pôvodnému pojmu osvetová činnosť pribudlo spresňujúce "kultúrno-osvetová", zrejme aby bolo každému jasné, o čo v tejto konkrétnej osvete ide. No definovať osvetu vo svojej podstate je celkom zábavná téme do stand-upov. Je to totiž naša slovanská, priam špecifická a svojrázna záležitosť. Nevysvetlite ju ani Maďarovi, ani Angličanovi. Aj hľadanie koreňov v osvietenectve či listovanie iluminátmi sú slepou uličkou. U nás je osveta dlhodobo usadená ešte pred štúrovcami a hotovo. Dôvodová správa k novele hovorí dokonca o 200-ročnej tradícii. Je to kultúra a vzdelávanie, ale zároveň to nie je celá kultúra a celé vzdelávanie, ale niečo medzi, skrátka, naše - no z toho zákona to tak vyplýva - Národné osvetové centrum je náš taký veľký národný kulturák. To aby bolo od prvej chvíle jasné. Preto aj autori tohto materiálu hovoria, že by skôr očakávali aj zmenu, keď už chceme byť byrokraticky dokonalí, zmenu inštitúcie z NOC na NKOC, Národno-kultúrno-osvetové centrum. Nesmelou otázkou je, či práve zaužívané pojmy ako kultúrno-osvetová činnosť a dokonca ich zákonná definícia nie sú na Slovensku jednou z prekážok stojacou v ceste tomu, aby sa dvojica kultúra a školstvo - v mnohých iných krajinách Európskej únie nerozlučiteľná dvojica - mohli konečne aj na Slovensku, aby si mohli konečne na Slovensku padnúť do náručia alebo aby sme si osvojili projekt Lifelong Learning a prestali z verejných rozpočtov platiť trávenie voľného času, prípadne športovanie z verejných rozpočtov pod zámienkou bohumilého vzdelávania a šírenia kultúry našim občanom.
Autori ďalej píšu, dnes tu teda najnovším zákonom hoblíkujeme artefakt z čias, kedy sa nositeľom osvety na strelné rany prikladal konský moč. My hĺbaví wikipedisti sme si zistili, že veľký rozmach osveta dosiahla v časoch komunistických, kedy bola nástrojom moci na "starostlivosť o vzdelanie a politické uvedomenie obyvateľov", bázou pre súbory ľudovej tvorivosti a krúžky pod dozorom zväzákov. Podľa Veľkej sovietskej encyklopédie, lebo aj tam sa takéto definície dajú nájsť, ak ju oprášite, je osveta, citujem z tejto encyklopédie, "sústavou opatrení vykonávaných komunistickou stranou, sovietskym štátom, odborovými organizáciami a Komsomolom s cieľom komunistickej výchovy pracujúcich". Socialistickým režimom boli teda pôvodne nezávislé krúžky občanov prinútené vykonávať činnosť len v štátom kontrolovaných a platených osvetových strediskách. Aj preto sa osveta tohto druhu zo života našich susedov západných česko-moravských pomaly vytratila. V Inštitúte pre kultúrnu politiku, píšu autori, máme síce vzhľadom na aktuálny vývoj orientácie našich postkomunistov mierne obavy, no veríme, že dnes až takáto kultúrna kolektivizácia nehrozí. V každom prípade sme vám chceli poskytnúť informácie k teoretickému a historickému kontextu osvety, ako sú uvedené v dôvodovej správe.
2. Zákonom sa kultúrno-osvetová činnosť dištancuje od vzdelávania všeobecne, ako aj od ostatných druhov osvety, napr. bezpečnostnej, zdravotníckej, občianskej osvety, daňovej osvety a mnohých iných osviet. Zostáva v nej aspoň astronómia, aby občania mohli prísť do hvezdárne a nakuknúť do diaľav vesmíru. Len sa nesmú pýtať na astrofyzikálne detaily, lebo to by už nebola fyzika, to by už nebola ale osveta, ale fyzika, čo je už celkom mimo kultúrny rámec definovaný prítomným zákonom. Definíciou podľa zákona vznikajú dva druhy subjektov vykonávajúcich kultúrnu-osvetovú činnosť. Sú to:
a) kultúrno-osvetové zariadenia, tie pravé, riadne, pod prísnou verejnou kontrolou
b) - takéto rozlíšenie naozaj v tej dôvodovej správe je aj potom v znení samotného zákona - iné právnické alebo fyzické osoby vykonávajúce kultúrno-osvetovú činnosť, ktorým stačí vyplniť raz za rok štatistický výkaz, aby celkové štátne cifry vyzerali dobre.
Dovoľte mi, aby som na chvíľku odbočil, z vlastnej empírie, keďže som 20 rokov pôsobil ako pracovník galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, boli sme vtedy riadení krajským národným výborom a ideologicky krajským výborom strany a to najdôležitejšie, čo sme vždycky na začiatku nového kalendárneho roka robili, bol štatistický zber úspešnosti našich podujatí, kde teda veľmi silným kritériom bola návštevnosť týchto podujatí. Nehovorím to s nejakým dešpektom, oceňoval som, že učitelia vodia svoje deti, či to boli stredoškoláci, aj základné školy, že chodia do výstavných priestorov v rámci výučby, výchovno-vzdelávacieho procesu, je ale pravda, že som z toho nemal vždy dobrý pocit, pretože mnohé tie deti si to prišli odtrpieť, a preto som si vždycky myslel, že jeden poctivý dobrovoľný zaujímajúci sa návštevník o galerijné alebo hocijaké iné kultúrne dianie je viac ako stovky nakomandovaných. Nič menej, do výkazu sme písali návštevnosť, ktorá bola takým kýženým, vytúženým cieľom, a keď tá návštevnosť bola nízka, tak sme tie čísla mystifikovali. Teda ja som si, ja osobne sa priznávam, že som to podvádzal a som vymýšľal tie čísla návštev, aj na základe čoho sme potom v ratingu komunistickom boli hodnotení ako jedna z najprogresívnejších a najúspešnejších galérií. Hanbím sa za to, len hovorím, že kde si riziká, kde sú riziká tohto vykazovania štátnych cifier, aby teda naozaj vyzerali dobre.
Ale budem pokračovať v tom stanovisku Inštitútu pre kultúrnu politiku:
Sektor kultúrno-osvetovej činnosti obsahuje asi 3-tisíc subjektov a zamestnáva vyše dve tisícky ľudí, uskutoční cca 70 až 80-tisíc akcií pre približne jednu desatinu populácie, pokiaľ uvádzajú štatistiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Z verejných zdrojov ide na túto činnosť okolo 30 mil. eur ročne, to znamená 6 eur na jedného občana. Inštitút kultúrnej... Jak to je? Inštitút kultúrnej politiky zaraďuje takéto aktivity z hľadiska svojej metodiky založenej na posudzovanie miery financovania najživšieho aktuálneho a tvorivého jadra kultúry k bežným až k marginálnym výdavkom. Prečo? Lebo zákon nešpecifikuje tvorbu občianskych hodnôt, kultúrnych diel, len ich prezentáciu, interpretáciu a spotrebu. Ešte možno na dovysvetlenie, to je ten princíp organizovania kultúry, kedy robíte ten marketing, robíte tú organizáciu, tú metodiku interpretáciu, avšak nie je to samostatná tvorba, nie je to aktívne vytváranie kultúry, je to len vytváranie rámca, v ktorom by ona mohla jestvovať, a potom je otázka, že či peniaze, ktoré dávame na organizačné formy kultúry, by nemali ísť radšej do aktívneho výkonu tejto kultúry.
Nech sa snaží ministerstvo riadiť kultúrno-osvetovú činnosť akýmikoľvek metodikami, stále nedokáže zaručiť kvalitu tejto činnosti, aby sa nezvrhla na prejedanie, prespievanie, pretancovanie, telocvik, míňanie materiálu a trávenie voľného času pre svoje hobby. Nedá sa ani vylúčiť, že financie na kultúrno-osvetovú činnosť predstavujú za správnej konfigurácie aj skryté fondy na politický marketing v rukách politických nominantov použitých podobne ako pred polstoročím na ideologické ovplyvňovanie, ako je napríklad využitý potenciál podujatí v rámci kultúrno-osvetovej činnosti na podporu demokracie, na chápanie úlohy právneho štátu, európskej myšlienky, rozvoja kritického myslenia. To všetko sú dôležité otázky, ktoré sa pri zostavovaní pri procese takéhoto statusového zákona majú a mali by sa objavovať.
3. Autori píšu, že obľúbenou témou ministra kultúry sú evidencie, registre a s nimi súvisiace výkazy a štatistiky. Preto sa oprávnene pýtajú, či Národné osvetové centrum vykonáva svoje profesionálne pôsobenie, svoje poslanie profesionálne, keďže máme také mizerné a ničnehovoriace štatistiky a ich interpretácie, ktoré nedokážeme poskytnúť ani Európskemu štatistickému úradu. Národné osvetové centrum eviduje všetky údaje, ale samoúčelne, bez praktickej použiteľnosti v riadení, plánovaní či hodnotení efektivity vynakladania verejných prostriedkov na podporu vzdelávania a kultúrnej činnosti občanov. Ich štatistika obsahuje najmä kvantitatívne ukazovatele s neživými údajmi z minulosti. Národné osvetové centrum má podľa nového zákona vytvárať centrálny zoznam kolektívov a jednotlivcov v oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby. Máme dôvodné podozrenie, píšu autori, že mnohí členovia záujmových kolektívov či dokonca ich vedúci netušia, že vlastne vykonávajú kultúrno-osvetovú činnosť a že existuje nejaký zákon, ktorý si teraz praje, aby sa registrovali, a veselo si nevedomky a s radosťou fidlikajú, nôžky vykopávajú, ujúkajú, farbami čarujú či hlinu ťapkajú. Odteraz však budú určite fidlikať a ujúkať či ťapkať pekne podľa zákona a metodických usmernení - a hlavne nesmú zabudnúť vyplniť ten evidenčný list! Tak je zákonnícky postavený duch tohto zákona.
4. Do kultúrno-osvetovej činnosti patrí už aj Centrum pre autorské práva, ku ktorému sú spolu s vyše 200-milióneurovými akronymami CIAR a HIS na webových stránkach NOC až slovom dve (číslom 2) stránky textu. Len tak by the way, keď budete v budúcnosti nadávať na nedostatok financií v kapitole kultúra, aby ste vedeli, kde máte hľadať príčinu. NOC bude teda viesť aj - ako je napísané v zákone - Národný register kultúrneho dedičstva ako centrálnu evidenciu údajov a informácií o kultúrnom dedičstve.
Opäť si dovolím malú digresiu, len mám problém s tým, ako sa nakladá s pojmom kultúrneho dedičstva, ako by to bolo niečo rigidné, niečo kamenné, niečo hodné maximálne muzeálnej prezentácie, niečo, čo je konzervou. Pre mňa je kultúrne dedičstvo nekončiaci proces. Dokonca aj rozpamätávanie sa na minulosť, ak toto je zmyslom kultúrneho dedičstva, je vlastne rozpamätávaním sa na čas našej budúcnosti, ak vôbec nejaká má byť, čiže ja mám problém trošku aj s tým technickým termínom kultúrneho dedičstva. Čo je to? To je čosi, čo skončilo? Už nebude? Alebo čosi, čo vzniká, a je v tom istá nádej pre duchovnú podobu budúcnosti Slovenska?
S údivom sa pýtame, načo takáto duplicita. Chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby si ľudia nemohli kliknúť na portál Národnej galérie a pozrieť si jej depozitár, a má sa naučiť, že register bude na Národnom osvetovom centre? Kto v zahraničí alebo aj doma vie, že existuje Národné osvetové centrum, keď nemá ani anglickú verziu svojej stránky? Ale pochopili sme, že táto novela slúži len ako barlička pre Akčný plán na roky 2015 - 2017 k Stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 - 2020, ktorú ministerstvo, tu je napísané, že vypľulo, píšu autori, na konci roka 2014.
Inštitút pre kultúrnu politiku dospel k záveru, že napriek odvážnym rečiam súčasnej vlády o reformách v kultúrnom sektore a vzdelávaní je predmetom legislatívneho procesu nie intenzívnejšie prepojenie kultúry a vzdelávania, ale len niekoľko administratívnych detailov zákona o archaickej kultúrno-osvetovej činnosti. Ide už, ide o už tradičnú simuláciu legislatívnej činnosti a zopár ohnutí zákona na jeho prispôsobenie súvisiacim cieľom, ktoré sú skryté očiam bežného človeka, občana. Rezort kultúry zase vynechal príležitosť posunúť sa bližšie ku konvergencii kultúry a vzdelávania, čo by mohlo byť, a si aj myslíme, že malo byť cieľom kultúrno-osvetovej činnosti.
Toľko, toľko z tohto stanoviska, ku ktorému môžeme mať odmietavý postoj alebo sa s ním identifikovať.
Ja, keďže nepredpokladám, že by čokoľvek z indícií tohto stanoviska vošlo do novej podoby zákona, predsa len chcem požiadať, ak to ešte bude možné, sme v prvom čítaní, o iný, inú oblasť problémov súvisiacich s kultúrno-osvetovou činnosťou, ktoré v tom zákone, ako sú napísané, pracujem s predstavou, že ten zákon je pozitívny, je napísaný s cieľom zlepšiť kultúrno-osvetovú činnosť, a predsa mi tam niečo chýba. Skôr, než sa dostanem k tomu, čo, dovoľte, aby som citoval legendu britského konzervativizmu Rogera Scrutona - nedávno bol v Týždni s ním rozhovor - a potom poviem aj prečo. Pýta sa ho autor: "V roku 2014 ste vydali svoju najnovšiu knihu Duša svätá. Chcete povedať, že Európa má dušu?" A Roger Scruton odpovedal:
"Samozrejme, že môžeme hovoriť o duši Európy, keďže sa delíme o niečo duchovné. Nemáme spoločný len zemský povrch a geografické oblasti, ale zdedili sme aj inštitúcie, ktoré vychádzajú z kresťanských koreňov, ako je náš právny a politický systém. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, ale je to skryté v ich podvedomej pamäti, v podstate v mnohých vecí, ktoré robíme, aj keď to plne nechápeme alebo už nerozoznávame. Napríklad nemôžeme pochopiť západnú hudbu, ak nepochopíme, do akej miery ju ovplyvnilo kresťanstvo. Všetka naša hudba má totiž svoje korene v náboženskej hudbe renesancie a nasledujúcich období a myslím si, že toto dedičstvo, kresťanské dedičstvo tu je a práve to nás na Bachovej hudbe dojíma. V Európskej únii sa objavili snahy poprieť túto časť nášho dedičstva, ale to je veľká chyba. Aj keď naše puto k nemu slabne, napriek tomu je toto dedičstvo stále prítomné vo všetkom, na čom bazálne záleží. Naše inštitúcie sú stále kresťanské inštitúcie. Je dôležité si to uvedomiť, ak chceme pochopiť, čo Európa znamená."
Toľko profesor, politológ, estetik Roger Scruton. Nemusí nám byť vzorom, samozrejme, nemusí nás ani dojímať, je to jeho pohľad.
Tento rok aj v kalendári UNESCA je 200. výročie Ľudovíta Štúra a ja myslím, že keď sa bavíme o kultúrno-osvetovej činnosti, nedá sa celkom obísť ani jeho prínos a prínos štúrovskej generácie, takisto ako prínos bernolákovcov, ktorý si pripomíname, teda to 200. výročie, ktoré si teraz pripomíname. A hovorím to najmä preto, že o význame takto koncipovanej kultúrno-osvetovej činnosti nemal Štúr nijakú pochybnosť. Dovoľte mi, aby som ho citoval. Je to z jeho práce Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorá na Slovensku, žiaľ, vyšla až v roku 1993, aj keď oveľa skôr vyšla zásluhou ruských slavianofilov v Rusku. Píše tu Štúr:
"Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým svojim blížnym alebo aspoň niečo, čo by bolo v tejto súvislosti nové..." (reakcia z pléna), "a neusilovali sa skôr všetky..." - áno, to som čítal, Jozef, to som uviedol z Inštitútu pre kultúrnu politiku - a neusilovali sa skôr všetky "odvtedy žijúce pokolenia, národy a premýšľajúci muži preskúmať, rozšíriť a uplatniť na všetky strany to, čo bolo vyslovené v kresťanstve? Kto iný by aj mohol zlomiť moc silných, kto by uzákonil práva nenápadných, malých ľudí, krčiacich sa a ponížených, kto by sa opovážil čo len si spomenúť na nich, keby sa z kostolných lodí neustále neozývali prikázania kresťanstva a postupne si nenachádzali cestu aj do vedy, filozofie, teológie, práva a potom spracované a všestranne zdôvodnené neobjavili sa a neuplatnili aj na politickom poli? Jestvovala niekedy ľudská sloboda mimo kresťanstva?" pýta sa Štúr. A hovorí: "Áno, v Grécku, v Ríme boli slobodní občania, nie však slobodní ľudia."
A na inom mieste líči osud európskej kultúry a nemôžme nerozmýšľať o ňom v kontexte toho, čo zamýšľame aj v tomto zákone, a vidí to skôr apokalypticky, ak celkom podľahneme tým sekularizačným a liberalizačným trendom. Píše:
"Niet tu pokoja, stálosti, všetko sa valí a tlačí vpred, rúti sa, a všetci tu vidia svoje konečné, vytúžené šťastie v záhube! Jedna revolúcia bude nasledovať za druhou a po každej na tom budú národy Západu oveľa horšie ako predtým. Nasledujúce generácie budú stále divšie a horšie, zmäkčilosť, pôžitkárstvo a hojnosť a neschopnosť obete čoraz väčšmi vytláčajú bývalú zdržanlivosť, vážnosť a duchovnosť."
Na inom mieste – a tým aj skončím s citátmi zo Štúra – píše: "Keď zničíte svoje cirkvi, vy, spoly upadnuté, spoly upadávajúce pokolenia Západu, čo postavíte na ich miesto, keď sa na vás zo všetkých strán valí záhuba?"
A teraz, aby som zdôvodnil, prečo som si dovolil čítať Scrutona, konzervatívneho britského kulturológa, a prečo aj Ľudovíta Štúra, čo mi chýba v návrhu. V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, pokiaľ nebudem vnímať veci optikou kultúrnej tej... - bože, jak sa volá - Inštitúcie pre kultúrnu politiku, ale sa pokúsim byť veľmi konštruktívny. Veľmi by som si želal, pán minister, keby to ešte išlo opraviť, ak to ide, medzi subjekty, nositeľov kultúrno-osvetovej činnosti zaradiť aj cirkvi a náboženské spoločnosti. Dovoľte, aby som k tomu uviedol niekoľko argumentov.
Využitie duchovného a morálneho potenciálu cirkví a náboženských spoločností v tom konštrukte statusového zákona nie je zachytené. V zmenených sociálno-ekonomických a politických podmienkach nadobúdajú cirkvi a náboženské spoločnosti, resp. ich organizačné jednotky na miestnej úrovni - a teraz mám na mysli farnosti, farské spoločenstvá, cirkevné zbory, náboženské obce - v systéme kultúry a zvlášť v subsystéme miestnej kultúry stále väčší význam, najmä v morálnej a duchovnej obnove spoločnosti. Ďalej. Uvedené cirkevné subjekty sa v mnohých obciach dedinského charakteru stali jedinými - prosím vás, venujme tomu pozornosť - jedinými nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti a v saturácii umeleckých vzdelávacích, výchovných a kultivačných potrieb občanov, a to nielen veriacich, nahrádzajú aj štátnu správu a samosprávu. A často to robia bez akejkoľvek odbornej pomoci, už nehovoriac o tom, že úplne absentuje ekonomická participácia štátu alebo samosprávy. Mohol by som celý rad takýchto farností menovať, ktoré dneska alternujú alebo prakticky robia jedinú kultúrno-osvetovú činnosť, a nijako v systéme, ktorý je tak byrokraticky košatý a nadštandardne nastavený, akosi tam absentujú. Výrazným prejavom týchto zmien je okrem iného aj intenzívny rozvoj kresťanskej umeleckej tvorby a interpretácie tak profesionálnej, ako aj amatérskej proveniencie, ďalej rozvoj kresťanskej osvety, vzdelávania a výchovy, čo sa ale adekvátne neodráža v odbornej starostlivosti a finančnej podpore tohto fenoménu s nenahraditeľným morálno-duchovným, výchovnovzdelávacím a kultivačným potenciálom.
Vzniklo a naďalej vzniká množstvo odborných a umeleckých zoskupení, speváckych zborov, divadelných súborov, hudobných skupín, orchestrov, literárnych klubov, výtvarných krúžkov a všakovakých iných aktivít, ale aj jednotlivcov, ktorí vyvíjajú svoje edukačné a umelecké aktivity na pôde cirkvi priamo v ich miestnych organizačných jednotkách. Ústredia jednotlivých cirkví sú spoluusporiadateľmi verejnej prezentácie výsledkov odbornej, umeleckej a osvetovej činnosti na štátnej aj medzinárodnej úrovni. Z mnohých podujatí môžem spomenúť Gorazdov Močenok, Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb v Trebišove, Gorazdov literárny Prešov, spomienku na sv. Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave, umelecké Vrbové Gorazdovo, Gorazdova duchovná pieseň a celý rad ďalších podujatí metodicko-poradenskej a teoreticko-aplikačnej proveniencie, napr. vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou. Spomeniem Svätosť a svätci v byzantskej tradícii v roku 2005 v Prešove alebo Svätosť a svätci v západnej tradícii v roku 2006 v Bratislave a Vrbovom. Čiže ak je to možné zapojiť, vložiť medzi subjekty kultúrno-osvetovej činnosti aj cirkvi a náboženské spoločnosti.
Ďalej do obsahu kultúrno-osvetovej činnosti by bolo vhodné zaradiť aj odbornú starostlivosť o kresťanské tradície na všetkých stupňoch úrovne jej výkonu, či ide o centrum, kraj alebo obce, aj preto, že kresťanské a národné dejiny sú dlhý čas synonymické. Majú synonymickú povahu. Si ich ani nevieme predstaviť, tie národné dejiny bez toho kresťanského rozmeru. Preto by som žiadal, keby bolo možné explicitne zaradiť do obsahu kultúrno-osvetovej činnosti na miestnej úrovni rozvíjanie kresťanských tradícií explicitne. Nie nad národné tradície alebo dedičstvo, a to kresťanské väčšinové, fundamentálne, synonymické s národným z toho vypadlo.
Fenomén kresťanských a národných tradícií v Slovenskej republike by mal mať svoju podporu v spolupráci oficiálnych štátnych a cirkevných štruktúr. V tomto duchu sa vyjadril aj premiér Slovenskej republiky po novoročnom stretnutí s predstaviteľmi registrovaných cirkví a náboženských spoločností v roku 2008. Pozitívnym príkladom predmetnej spolupráce v odbornej a ekonomickej starostlivosti bolo okrem iného aj organizovanie ojedinelého projektu v celom kresťanskom svete, bol ocenený tento projekt aj na pôde Svätej stolice, a to bol Rok kresťanskej kultúry 1999 na Slovensku uskutočnený na základe oficiálnej dohody medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Konferenciou biskupov Slovenska a Ekumenickou radou cirkví v Slovenskej republike. Rok kresťanskej kultúry na Slovensku sa konal aj v jubilejnom roku 2010. Iniciovalo ho Národné osvetové centrum, jeho vyhlasovateľmi za podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola KBS-ka a Ekumenická rada cirkví. Podujatie bolo pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.
Požiadavky o vyššie uvedeného fenoménu vo vzťahu k štátu vyslovilo aj 49. jarné plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska 28. 10. 2004 a vedenie Ekumenickej rady cirkví Slovenskej republiky, keď žiadali zabezpečenie odbornej starostlivosti o kresťanské tradície Slovenskej republike. Nachádza sa táto prosba alebo žiadosť v listoch predsedov KBS a Ekumenickej rady cirkví v liste na ministerstvo kultúry v roku 2004. Čiže vytvoriť aj odborný útvar kresťanských tradícii v pôsobnosti Národného osvetového centra, keďže ono je hlavným vykonávateľom toho najvyššieho levelu kultúrno-osvetovej činnosti. Vytvorenie odboru národných a kresťanských tradícií by centrum plnohodnotne zabezpečovalo odbornou starostlivosťou o danú oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva v duchu Ústavy Slovenskej republiky, Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, medzinárodného Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO z Paríža z roku 2003 a dali by sa menovať aj ďalšie dokumenty. Naplnili by sa požiadavky 49. riadneho plenárneho zasadania KBS a vedenia Ekumenickej rady cirkví o zabezpečení odbornej starostlivosti o kresťanské tradície v Slovenskej republike.
Čiže ak je možné, a ja za to veľmi prosím, do štruktúry Národno-osvetového alebo Národno-kultúrno-osvetového centra explicitne zahrnúť odbor alebo sekciu kresťanských tradícií, ktoré nie sú tradíciami mŕtvymi, ale je k nim nasmerovaná slovenská budúcnosť. Ja viem, že je to taký možno slabý argument. Pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 v Slovenskej republike, viete, že v 2011. bol ten štatistický výskum, ak nepoviem podvodný, ale bol nepresný, sa 83 % z občanov prihlásilo k niektorému z kresťanských vierovyznaní. Značná časť z nich patrí k tvorcom zdrojov. Sú platcami daní, preto sa pri ich prerozdeľovaní majú právo uchádzať aj ako občania, aj ako veriaci, ale ako nositelia tradícií tvorcovia a recipienti kresťanského umenia, osvety, vzdelávania a výchovy. Neviem si predstaviť, že ako inak by bolo možné naložiť so spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré túto oblasť duchovného a kultúrneho života nášho národa saturujú.
Ešte, pán minister, ak dovolíte, len to sú už skoro také drobnosti, ale majú širšiu materiálnu základňu. Tam, kde všade vyratúvate v dôvodovej správe oblasť záujmovej umeleckej činnosti, neprofesionálnej umeleckej tvorby, by som prosil aj kvôli prieniku už osvety, kultúry a vzdelávania pracovať aj s termínom záujmovo-výchovno-vzdelávacia činnosť. Ona z toho vypadla, jak keby to vzdelanie bolo mimo, mimo tohto diania. Je to na mnohých miestach tej dôvodovej správy, ktorá je napísaná fundovane, ale jednoducho mi to tam chýba asi na 12-13 miestach som to našiel.
A ešte, ak dovolíte, sú tu aj chaotické, sú tu aj alebo zmätočné tvrdenia. Áno, tuto je to, že kultúrny turizmus, to citujem z dôvodovej správy: "Kultúrny turizmus je relatívne novou disciplínou manažmentu kultúry, ktorého prvoradým zámerom je podnietiť a motivovať ľudí, aby cestovali a spoznávali sa s regionálnymi (lokálnymi) kultúrnymi hodnotami s cieľom lepšieho..." Tak toto, to je svahili... Neviem, akým spôsobom sa to tam dostalo, že ako sa má kultúrna hodnota spoznať s človekom, ľuďmi, samotná tá myšlienka je zvláštna a ešte je aj štylisticky zle naformulovaná.
Takisto medzi tie právnické, fyzické osoby, ale to sa netýka chaotickej formulácie, ale v zmysle toho, čo som hovoril o kresťanských tradíciách, by potom bolo možné, aby okrem mimovládnych neziskových organizácií, podnikateľských subjektov, výrobcov ľudových umeleckých remesiel, jednotlivcov a kolektívov v oblasti ZUČ, neprofesionálnej umeleckej tvorby a záujmovej výchovno-vzdelávacej tvorby tam patrili aj cirkvi a náboženské spoločenstvá, lebo túto činnosť reálne, doložiteľne fakticky vykonávajú a z nejakých dôvodov prišli skrátka. Zdá sa mi to skoro neférové, ale nechcem podsúvať zlý úmysel.
Ale ak tieto veci nenájdu výraz v ďalšom legislatívnom procese tohto nového zákona o kultúrno-osvetovej činnosti, obávam sa, že budem mať problém to podporiť v takejto byrokratickej a nie po každej stránke vybalansovanej podobe.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, priznám sa, že aj ja som zostal trošku v rozpakoch, keď som pri prezenčnej listine zhliadol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, a nehnevajte sa, ale vyvoláva to istú emóciu aj podozrenie, čo to zase má byť, keď sme o ničom vlastne, médiá sa tomu nevenovali a zrazu aj skúsenosť možno z minulej schôdze trošku vydráždila každého jedného z nás a chcem sa zastať aj Lojza Hlinu možno, ktorý keby bol počul to, čo povedal pán navrhovateľ, pán minister vnútra pri uvádzaní zákona v prvom čítaní, by asi bol býval lepšie v obraze, aký navrhovateľ úmysel vlastne sleduje.
Obchod so zbraňami je jeden z najatraktívnejších, jeden z najbrutálnejších a jeden z najnebezpečnejších, to asi sa nemusíme presviedčať, a preto si myslím, že je treba tomu venovať permanentnú pozornosť, a priznám sa, nikdy som sa nezamýšľal nad tým, že ak niekto, resp. vláda navrhne návrh na skrátené legislatívne konanie, že okrem hrozieb škody, ktoré som vždy považoval za materiálne, finančné, som nikdy nemyslel aj na dôvod, ktorý pán minister uviedol, že hrozia škody na životoch, na ľudských životoch a sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.
Ak je pravdou to, a nemám dôvod neveriť, pán minister, čo ste uviedli ako dôvod, že chcete dostať pod väčšiu kontrolu obchod so zbraňami, dokonca zakázať alebo minimalizovať predaj zbraní cez internet, to treba len uvítať, lebo zajtra možno opustí ďalšiu stovku alebo tisícku zbraní Slovenskú republiku, a budú si myslieť, že kupujú vodnú pištoľ, že idú polievať dievčatá alebo svoje mamy, a pritom sa predávajú naozaj zbrane, ktoré už domáci remeselníci alebo živnostníci vedia prerobiť, ak už predtým boli akoby nesfunkčnené, na funkčné zbrane.
Preto možno jednu otázku, ktorá vyplýva aj z mojej nevedomosti o zákone o zbraniach a strelive, k § 7 ods. 2, kde hovoríte, že bude k takejto zbrani vydaný preukaz zbrane. Či tento preukaz zbrane bude nahrádzať držiteľovi takejto zbrane, alebo bude ešte ten preukaz zbrane podmienený zbrojným preukazom? Ak áno, tak potom je to úplne v poriadku a možno výbor pre obranu a bezpečnosť, pán kolega Hlina, bude mať dostatočný priestor na to, aby možno aj do tej normatívnej podoby tam, kde sú isté pochybnosti o možnej zneužiteľnosti a riziká, ktoré vždy pri každom zákone existujú, ktorý predkladáme či už my, alebo vláda, nikdy nevytvoríme dokonalý predpis, ktorý by eliminoval konanie, ktoré vedie vždy k nejakému nečestnému úmyslu alebo zlému úmyslu, absolútne, preto ak gestorský výbor, predpokladám, ktorým bude výbor pre obranu a bezpečnosť, tento zákon posúdi, poprípade podá pozmeňujúce návrhy, tak nemám dôvod tento návrh nepodporiť, aj keď teda, prísno vzaté, so zaťatými zubami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ako zamyslenému nad sebou mi dovoľte uviesť, naozaj by som si, teda keď si niekto niečo vyprosí, aj ja by som si vyprosil, aby ste neprekrúcali moje slová a neprekrúcali hlavne skutočnosti, lebo som prvý alebo medzi prvými, ktorému záleží na tom, aby policajti mali rešpekt v uliciach, a som posledný alebo jeden z posledných v tejto snemovni, ktorý by niečo niekedy generalizoval. Lebo to je zárodkom každého nešťastia, je zgeneralizovať, že poľovníci sú takí, Maďari sú hentakí, od Trenčína sú takí, to ja nikdy nerobím. Toto je veľmi nebezpečné, tu s týmito zbraňami narába niekto iný.
Ale ja som hovoril, že sa to môže stať, o tom som sa snažil rozprávať, o týchto skutočnostiach, o tom, čo môže alebo nemusí nastať, a ešte som tam chcel niečo povedať, mi to, ma to, mi to, poviem pravdu, v tejto chvíli (reakcia z pléna), jáj, už viem, kolega mi poradil. Podľa mňa je legitímne, ak vy hovoríte, pán kolega Lebocký, že je náročný, ja neviem, ja ho nepoznám, ten návrh, lebo som neprešiel tým procesom. Ja, chvalabohu, nemám, nemusím mať zbraň ani nemám pocit ohrozenia, že by som ju mal mať. Ale povedzte mi niekto jeden rozumný argument alebo ten, kto sa pod to podpisuje, načo je poslancovi, okresnému predsedovi strany SMER v Prievidzi dva alebo tri samopaly. Prosím vás, jeden rozumný argument mi niekto povedzte, načo je komu samopal doma v byte za zamrežovaným balkónom. Ja rozumiem, že keď niekto má ramingtonku alebo ja neviem čo, keď ide na srnca, rozumiem, keď má niekto "devinu", keď sa bojí, že mu niekto picne do hlavy, ale načo je komu samopal, okresnému predsedovi SMER-u, proste, tomu, to by som teda naozaj rád počul aj tuná od ministra, lebo to niekto musel podpísať, že ten samopal dostal.
Ďakujem.

Ďakujem. Mrzí ma, že pán minister odišiel, lebo to bolo trošku aj pre neho. Samozrejme, budem za tento zákon, ktorý pokladám za dôležitý, a som bol na strane ministra, keď sa jednalo o Nočných vlkov, ale to je iná téma. Ovšem pripomínať Hlinovi Mečiara a vstup do KDH sa mi zdá, je úplne mimo a aj tuná prestrelka o policajtoch sem v podstate nepatrí, tak ja si myslím, že obidve strany v tomto smere majú svoju vinu.
Chcem povedať, že ja som zažil v Taliansku policajtov – karabinierov, elitu národa, vždy na strane ľudí, ľudia ich mali radi, doslova ich zbožňovali a vedeli prečo, a teda veľmi by som bol rád, keby to bolo aj u nás. Bohužiaľ, za komunizmu bolo policajti - my a oni a to troška pretrváva, ale už je to celkom inak a dneska tá mladá generácia policajtov je celkom iná a ja ich si cením, pochválim, pošpásujem, a keď treba, platím aj pokuty neraz, a teda nejaké urážky policajtov sú mi absolútne cudzie a aj každému normálnemu človeku.
Len pozor na to, ja som bol na strane Hlinu - aj budem - od okamihu, keď ho zmlátili ako psa. Ja som to, poslanca sa nemláti za žiadnych okolností a mne sa zdá, že vtedy, keď som dal interpeláciu na pána ministra, povedal, že je to O. K., videl som to na videách, jak ho mlátili s pelendrekmi, tak odvtedy som si povedal, že som si povedal, že tu niečo nehrá dobre, a toto budem stále pripomínať, dokiaľ tu ešte budem.
Ďakujem.

Vážená, vážený pán minister, vážený, pardon, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, áno, povedal som, len to som nečakal, že vy v úvodnom slove pri predstavovaní prvého čítania budete robiť osobný atak. To sa v zásade nepredpokladalo. Veď keď ste si to zvolili, nech sa páči, takže ma tu máte. (Reakcia z pléna.)
Ako povedať, ako, viete (povedané so smiechom), dá sa povedať vtip s noblesou a potom sú takí, tuná Igor Hraško je toho exemplárny prípad, že povedať trápny vtip ešte trápne, a mám pocit, že ste jedna liga, hej, takže...
Viete, takto vám to poviem. Sako s vypchávkou, hej. Ja priznám sa, nemám takého krajčíra ako SMER, hej, to pán Pellegrini vie o tom svoje. Tak niektorí si pamätáte Ein Kessel Buntes, to bola taká relácia, my starší si to ešte pamätáme, taká estráda, také trošku varietné. Ja nemám takého krajčíra. Ja nosím - a teraz urobím trošku možno reklamu - saká Brooks Brothers, 200 rokov stará krajčírska dielňa. Oni dávajú to, čo do sák majú dávať, 39 zo 44 amerických prezidentov nosila saká Brooks Brothers.
Pán minister, čiže, prosím vás, hocičo iné vyskúšajte, hocičo iné, len vy si kľudne šite u vašich varietných krajčírov, kľudne si šite ďalej. Noste tie špeciálne modely a la ostravský model, to bol fakt, pán Pellegrini, to bol trendsetter, to sa bude nosiť teraz podľa mňa... (Reakcia z pléna.) Prosím? Dve-tri sezóny aspoň sa to bude nosiť. Viete, to je to, pán minister, dá sa povedať prešmyčka aj s noblesou, dá sa povedať aj vtipne a dá sa povedať trápne. A podľa mňa vy ste lepšia liga jak tu kolega. Ste o niečo lepšia, ale nie vždy vám ide. A hlavne by ste to nemali používať pri úvodnom slove pri predstavovaní zákona v prvom čítaní. (Reakcia z pléna.) A ja som v politike... Vy ste koľko v politike? Viete... (Reakcia z pléna.) Ale ja som na to upozornil, že sa dotknem niektorých ustanovení, ale vy ste v prvom, v úvodnom slove v zákone ste urážali, aké mám sako, rozprávali ste, že akú mám stranu. Kľudne ste mohli povedať strana Občania Slovenska, SR. To ešte bude veľmi silná strana, pán minister. Už teraz máte studený pot z nej a ešte len budete mať ten z nej studený pot. (Reakcie a smiech v sále.) To je, proste veci majú určitý vývoj. Poväčšine tie kvalitnejšie o niečo pomalší. Ja takých týchto podenkových neviem čo, to ja už som videl, počul, zažil. Nebojte sa, kľudne nabudúce, keď budete chcieť, prípadne menujte, dobre, lebo to pomôže.
Prosím vás pekne, to si vyprosím, či som sa ja dotkol alebo nedotkol slušných policajtov. Ja tu mám v druhom čítaní zákon, ktorý idete utopiť, ktorý vracia rešpekt policajtom, pán minister. Vaši policajti nemajú rešpekt, oni ho už dávno v uliciach stratili. Im hociktorý opilec, pubertiak nadáva, nemá pred nimi absolútne rešpekt. Viete, čo je to, že ste vytvorili skupinu priestupkovo imúnnych ľudí? V praxi sa to ukáže tak, že páchateľ priestupku, ktorý je priestupkovo imúnny skrz svoj sociálny status, proste ten policajt je na úrovni zbitého psa. Prosím vás, vy mne budete niečo hovoriť, že ja, ja beriem? Ja im chcem vrátiť rešpekt, policajtom, ktorým vy ste nechali zobrať. Ten zákon utopíte ten priestupkový a ten zákon im mohol vrátiť ten rešpekt, ktorý stratili. Prosím vás, na mňa neskúšajte s takýmito rečami, či ja... Ja sa medzi ľuďmi pohybujem, by ste neverili, ako často, pán minister. Ja sa medzi ľuďmi pohybujem, ja nemám problém vedieť, kto má aké starosti. Tu o tom sa nemusíme presviedčať, fakt nie. Dobre?
Ja hovorím o tom, že procesne mám, som namietal niektoré skutočnosti. A namietam jedno ustanovenie toho návrhu zákona, ale nenamietam ho úplne absolútne, za určitých okolností v zásade môže byť, dobre, ale je predpoklad na to, aby sme boli slušnou krajinou. My sme slušnou krajinou podľa toho, že tu ešte žijú slušní ľudia. Napriek tomu všetkému. Pravdou je, že tu nevládnu slušní ľudia, to je problém. Firemná kultúra, stranícka kultúra, proste exekutívna kultúra je na tom strašne zle. Napriek tým, tým vašim sakám Ein Kessel Buntes, napriek tým hodinkám. Viete, to je presne, to je to, že potrebujete prekryť nejaký komplex, tak ho prekryjete, viete, podľa auta sa hovorí, že spoznáš, viete, to je presne, niekto uspeje, prvé, čo si kúpi, sedmičkového bavoráka. To sú presne tie veci, že si cez niečo dokážem, to je normálne, na to sú štúdie, sociologické štúdie, že to si, cez čo potrebuje niečo dokázať. Cez hodinky, cez auto, ja neviem, no je toho veľa, každý nech si spraví na to názor.
Ja som namietal a teraz namietam, je prvé čítanie, namietam naozaj to ustanovenie, ktoré môže byť zneužiteľné. Sám ste to pripustili, že to môže byť zneužiteľné, môže mať zvláštny výklad. A teraz len keď môžem ľuďom odporučiť, tak poďme skúsiť tento zákon, ako bude fungovať v praxi. To znamená, pokiaľ máte vedomosti jak tu váš bývalý kolega, zamrežovaný balkón, samopal... Ja, ja ináč, ja žasnem, načo je poslancovi samopal. Viete, ja neviem, kto vydáva tie povolenia, hej, ja neviem. Keď niekto spotrebuje nejakú pištoľ, no tak dajme tomu, že potrebuje pištoľ, alebo chodí strieľať, tak má nejakú pušku. Ale načo je komu samopal? No normálne ja, ja žasnem, hej, teda má samopal, má zamrežované okná, bije ženu, neviem čo, no áno, tak poďme to vyskúšať. Ten zákon schvália, poďme to vyskúšať. Všetci tí, ktorí budete mať určité poznatkové fondy o tom, že niekto sa nejakým spôsobom divne správa, tak pre potreby budúcich konaní to posielajte na políciu. A budeme čakať. Lebo doteraz polícia mohla povedať, my nemôžme urobiť nič dovtedy, kým niečo neurobí. Teraz budú môcť využiť to ustanovenie, koľko to máte tam, to číslo, budú môcť to v zásade zjednodušene preventívne zobrať. A to bude tá skúška správnosti. Či zoberú okresnému funkcionárovi strany SMER-u niekde v Prievidzi, či preventívne odoberú zbraň. No tak ešte tých okresných funkcionárov, však koľko je okresov (povedané so smiechom), tak uvediete ešte, akých máte. Okrem Popradu, tam to to vyzerá dobre. (Povedané so smiechom, smiech v sále a reakcia z pléna.) Ale, ja sa venujem, len mne je to trošku aj smiešne, pán kolega. Čiže naozaj, ľudia, vyskúšajte si platnosť tohto zákonu v praxi, napíšte, pokiaľ máte poznatkový fond, napíšte na políciu, aby, viete, nemusíte poznať číslo toho zákonu, číslo toho odseku, nemusíte ho poznať, policajt ho musí poznať a mal by začať konať. A akonáhle také podanie... Alebo poľovník tu, nebudem menovať, sa na mňa jeden poľovník veľmi, najväčší z poľovníkov pozerá, pokiaľ viete o nejakom poľovníkovi, že je furt nacápaný jak čík, hej, v krčme, tak napíšte, napíšte jedno oznámenie, druhé oznámenie, tretie oznámenie a budeme čakať, keď teda je to tak, že či bude konať, alebo nebude konať polícia. A keď sa niečo stane, a to bolo to, čo som sa pýtal, pán minister, že neviem, či to ten zákon rieši, že čo potom s tým policajtom alebo s tým okresným riaditeľom, ktorý bude mať na vášho okresného funkcionára strany štyri podania, že je tam problém, že môže byť s ním problém, po dvoch-troch rokoch urobí ten problém, že čo potom s tým. Čo dostane, 200 euro pokutu ten človek alebo 300 euro, nech ho to bolí? Ja som sa normálne podľa mňa celkom vecne na niektoré skutočnosti pýtal.
Je to podľa mňa to ustanovenie určitým precedensom, je podľa trochu problematické, podľa mňa stojí za hlbšiu úvahu, podľa mňa môže byť zneužité. To sú všetko legitímne otázky, ktoré tuná sledujem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ sa nič nezmenilo, tak navrhovateľ, niežeby som teda, ale strážca rokovacieho poriadku momentálne odišiel, ale navrhovateľ by mal sedieť tu, ak sa nemýlim, možno sa to zmenilo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, pán minister, ak vás len môžem poprosiť, či by ste zaujali miesto pre navrhovateľa, tak ako býva dobrým zvykom. (Reakcia navrhovateľa.)
Ďakujem pekne, pán minister.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán minister práve tuná predsedovi hovoril, že sa bojí sedieť blízko mňa, lebo sa bojí, že mu jednu asi, neviem čo, vypálim alebo čo... Ale vôbec som to nemal v úmysle. Problém je, že je nejaký rokovací poriadok, najväčší, najväčšia... (prerušenie vystúpenia okoloidúcim navrhovateľom, ktorý sa pristavil sa pri rečníkovi, dôverne mu niečo hovoriac), najväčšia žaba, ktorá sedí na prameni, pán Číž tu momentálne nie je, ale on to tu všetko stráži, tak ja som si dovolil len v jeho mene povedať...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Je to v poriadku, pán poslanec. Nech sa páči k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No, takže všetko je tak, ako má byť, nič sa nezmenilo. Som rád, že parlament predsa len aké-také zbytky dôstojnosti si necháva. Však? Dôležité. Aspoň pre tých ľudí je to dôležité, že, lebo oni, by ste neverili, oni upínajú zrak, že čo to tu vlastne. A naozaj je to pravda.
Ja by som nepodceňoval parlament. Vy keď sa teraz dohodnete, že zrušíte nedeľné omše, tak za dva týždne to je v Zbierke. Naozaj, ja chcem ľuďom povedať, že nepodceňujte, že čo parlament, zlodeji a neviem čo. Parlament je veľmi silná inštitúcia. Mimoriadne silná. Keď sa teraz smeráci rozhodnú, že dajú do skráteného zákaz nedeľných omší, do 15 dní - to prelomia aj veto prezidenta - a je to, je to zákon. Čo ako blbý, ale je. Lebo toto naozaj parlament dokáže. Naozaj. To chcem na to upozorniť a nepodceňoval by som to.
Teraz sme začali schôdzu. Ja som bol pripravený na úplne iné zákony. Nuž čo by to, čo by človek neurobil pre dramatičnosť, však? Neviem, ktorí z vás videli alebo nevideli taký film, že Vrtieť psom. A tam išlo o voľbu amerického prezidenta. Potrebovali to nejako uhrať, tak povedali, urob vojnu v Albánsku. Viete, to je tam, fakt tie merítka sú iné, že urob vojnu v Albánsku. Tak oni zinštalovali vojnu v Albánsku, proste aby korigovali nejak tie volebné, volebné výskumy, tá dramatičnosť, tá ochrana záujmov, všetko tam bolo a darilo sa. Čiže aj tuná naši spin doktori, ktorí nezvládli Váhostav, nezvládli, absolútne, ja by som im nezaplatil faktúru, nie teda, že som Široký, ale by som rozporoval tie služby poskytnuté, fakturované a zvládal by som aspoň teda zľavu, lebo by som povedal, že to sú tak amatérsky poskytnuté služby, že to sú šuflikanti. Takže teraz spin doktori poradili, že tu mister Panasonic včera, dneska že by ste to skúsili cez niečo silné, čo vždycky zarezonuje, hej. Vždycky zarezonuje pocit ohrozenia, vždycky to zarezonovalo. Ohrozenie, bezpečnosť obyvateľstva, vždycky to bol jeden z posledných patrónov, ktorý treba využiť na to, aby ste zaujali, a je to tu. Pán minister tu sedí, v záverečnom slove povie, jak idú chrániť ľudské životy, jak proste tento zákon tomu pomôže, aj náš príspevok v boji proti terorizmu a ochraňujeme... Ach jaj.
Ja teraz si uvedomujem, že som, hovoríme o procedúre. A ja teda, ak mi bude dovolené, tak ja už potom prípadne nevystúpim v tom prvom čítaní, ja zľahka naškrtnem aj to, že o akom zákone chcete hovoriť takouto procedúrou a že či to je naozaj nevyhnutné. Dobre? Čiže toto vám kľudne džentlmensky sľubujem, že ja to zrýchlim, skrátim a už k tomu nevystúpim. Len pre pamäť miesta a času podľa mňa je to dôležité ľuďom povedať, že naozaj máme ten návrh zákona, ktorý sám osebe niečo do seba má, samozrejme. Ale nebol by to návrh zákona z dielne SMER-u, keby nemal nejaké míny.
Ale teraz k tej procesnej časti. Aj sám minister to v zásade povedal, materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Keby šiel do normálneho čítania, v júni to schválime, dáte to, ja neviem, no tak kedy, ja tie lehoty presne nepoznám, možno o mesiac neskôr. Tým, že to dáme do zrýchleného aj po MPK-u, budeme o mesiac skôr. Viete, už niekedy mesiac, ako sa hovorí, mesiac hore-dole, hej. Keď už toľko rokov nevadilo, že to predávate, teraz ten mesiac je pre nich mimoriadne dôležitý, lebo tam je potrebná tá dramatičnosť, ktorú je nevyhnutné na to, aby ste prekryli to, že tento štát ide platiť dlhy súkromných firiem z verejných zdrojov, a nech to dá, čo to dá, Kali, choď tam s tými zbraňami. Proste to je naozaj... Aj dneska asi večer budeme mať zo dva, zo tri príspevky teda, že ako v skrátenom legislatívnom konaní náš parlament prijal... náš príspevok v boji proti terorizmu... a pán minister to obhájil... Myslím, že to tak nejako zaznie. Možno si tú faktúru za máj zaslúžia spin doktori. Ale ten apríl by som im neodpustil. Viete, čiže hovoríme o mesiaci, hovoríme o jednom mesiaci, ale bude k tomu celý ten cirkus.
Ja chcem teraz, ak dovolíte, upozorniť na jednu vec, ktorá je tam podľa mňa problematická v tom zákone. A aby sme nevypustili ďalšiu hydru z klietky. Lebo vy ste tu už povypúšťali toľko, však to bude bieda nahnať. My keď to raz budeme naháňať, však to tam vykukne, pomaly z každej stodoly na nás vykukne nejaké to monštrum, ktoré bude treba zavrieť. Tuná chystáte ďalšie.
Neviem zase, keď sme v tej filmovej, s tým som začal, myslím, že to bol Minority report, film, ktorý, kde vlastne súdili tých, u ktorých sa predpokladalo, že spáchajú nejaký zločin, čiže preventívne ich teda odsúdili. My zavádzame do návrhu zákona ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že je možné v zásade, zjednodušene pre ľudí to poviem, preventívne odobrať tú zbraň, keď by bolo nejaké riziko. Ale ja vám hovorím, že, prísne vzaté, nie som až tak proti, nie som až tak proti. Ale na takéto závažné ustanovenie zákona potrebujete žiť v slušnej krajine, pán minister, to je, by som povedal, základná podmienka. Základná podmienka na to, aby ste toto dali do zákona, je to, že firemná, že štábna kultúra doktrína, že to je proste tu, to je iný, sme typovo niekde inde, čo, možno by sme sa aj zhodli, keby na vás nesvietila kamera, že čiastočne na tom pravdy aj niečo je. Čiže zavádzame do zákona niečo, ktoré umožní tomu orgánu, teraz vlastne môžete odobrať zbraň vtedy, keď niekto niečo urobil. Ja som sa aj dopytoval cez interpeláciu, či to robíte, údajne robíte, teším sa tomu. Teraz dávate možnosť aj preventívne, to znamená, nemusí dojsť k dokonaniu toho činu, ale ak je predpoklad, tak je možné odobrať.
Ja upozorním na jednu situáciu alebo na situácie, ktoré môžu nastať. Prísne vzaté, ľudia, ja vám to aj teda odporúčam, tento zákon keď schvália. Určite možno aj vy v mestečku, možno aj v nejakej dedine máte nejakého toho exota, viete, nejakého toho paka, má starého bavoráka a nejakú tú pištoľ, nejako proste tam viete o ňom, že to je proste divný, divný týpek, ale má zbroják, nerobí chyby, hej, čiže ten zbroják má stále, tak teraz podľa tohto zákona, to by ma aj potom zaujímalo, pán minister, že jak to budete v tom vykonávacom procese robiť. Prísne vzaté, podľa tohto návrhu zákona by za týchto okolností, pokiaľ sa ten človek správa divne, lebo tam to tak zvláštne špecifikujete, hej, tam stačí nejaká ofenzívna inštalácia - možno v nejakej štvrtej kategórii krčmy - a už to zadáva dôvody na to, odobrať tie preventívne. Občanom odporúčam, keď takýchto ľudí majú okolo seba, písať na Policajný zbor. Píšte na Policajný zbor a povedzte, že sused, alebo ja neviem, cez tri ulice sused je divný, veľa pije dajme tomu, možno aj si niečo sem tam šľahne, nikto nevie, vyhráža sa, toto robí a je potrebné - a to ma bude zaujímať, pán minister - je potrebné to poslať na políciu, lebo polícia v zásade podľa tohto prijatého zákona by mala začať konať. A to bude to zaujímavé, lebo, prísne vzaté, podľa tohto prijatého zákona by všetkým týmto všelijakým mafiánom a takýmto exotom mali preventívne zobrať zbraň. Otázka stojí, čo keď tak neurobia. A to bude zaujímavé. A preto... alebo ja si myslím, že to tak v zásade aj dopadne, že hentí exoti budú mať stále zbrane a toto ustanovenie sa stane možno nástrojom pre nejakých policajtov na to, aby si vybavovali nejaké účty s niekým, že mu prebral frajerku alebo že ja neviem čo, tak tak mu to, tak sa na ňom vyvŕši cez to, že preventívne mu odoberie zbraň. Preventívne, to je ináč akože fakt, ako neviem, či si uvedomujete, čo robíte, ale na tomto príklade to zadokumentujem. Takže keby to skončilo tak, že poberú mafiánom preventívne zbrane, tak nepoviem pol slova. Počkáme si na výsledky, či ako to dopadne.
Pre potreby toho ďalšieho dosledovania, že ako funguje polícia, je dôležité to, že napíšte na políciu ten papier, že je tam ten človek, je divný, nech to majú založené, lebo to musia mať archivované. Potom sa možno stane, že ten človek spraví priestupok, už bude dokonaný ten dôvod, už nie podľa tohto ustanovenia, ale podľa existujúceho platného a potom sa bude dať dosledovať a povieme, no dobre, vážení, ale pozrite sa on teraz spáchal priestupok, kde mu má byť jednoznačne odobratý, ale tu je ďalších ix oznámení na túto osobu, kde občania v rámci svojej, občianskeho aktivizmu na tejto skutočnosti upozorňovali. Ako ste konali, resp. nekonali? Hovorí zákon o vyvodzovaní, rozprávali ste sa s policajtmi, mňa to bude fakt zaujímať, že ten policajt, ktorý bude mať tri ohlášky na divného týpka v dedine po dvoch rokoch mu prdne v bedni a niečo urobí, ale, ale už mohol pred rokom, lebo tam tie oznámenia boli. Alebo bude polícia konať na základe každého oznámenia? Ako toto je vec, ktorú treba rozdiskutovať, vy ste sem prišli v skrátenom legislatívnom konaní, nech sa páči, nech sa páči, ja len upozorňujem, že to má v sebe určité riziká. Možno paradoxne pre ľudí. Lebo oni to schvália tak, ako schvália zákaz nedeľných omší, keď sa rozhodnú, alebo povinný marxizmus, tak schvália aj toto. Dobre, keď to je, nech to je, len potom vám naozaj odporúčam, byť občiansky statočný v tom, že pokiaľ máte nejaké informácie o tom, že je niekto držiteľom zbrojného pasu, ktorý, prísne vzaté, nevykazuje znaky slušného občana, tak to napíšte na políciu a bude to dôležité v tom ďalšom dokazovaní, hej, aby sme si po dvoch-troch rokoch povedali, dobre, máme to, ale z preventívnych dôvodov ste ani jedinému mafiánovi neodobrali zbraň, ale odobrali ste Ferovi Mrkvičkovi, ktorý zobral, prebral frajerku policajnému riaditeľovi okresu, ja neviem akého. Prísne vzaté, po tom, po schválení tohto zákona by všetci tí sudcovia a prokurátori z toho slávneho Bonana mali, podľa mňa vykazovali znaky toho, že je možné aplikovať toto ustanovenie automaticky na nich. To ma bude zaujímať. Lebo tie znaky toho konania tých ľudí v tom bare Bonano vykazovali tie znaky, ktoré vy hovoríte, že sú, že môžu byť dôvodom na preventívne odobratie zbraní. Takže, prísne vzaté, kto to sleduje, kto nie, ak dôjde k schváleniu tohto zákona, všetci tí, čo boli v Bonane, všetci, ja tipujem, že niektorí, ak nie všetci, sú držiteľmi aj zbrojných pasov, tak malo by ísť automaticky, by mala začať polícia ex offo, pán minister, to možno sa vás budem dopytovať, ale niektorí občania by mali automaticky žiadať, že majú podozrenie, že môže dôjsť k zneužitiu zbrane. Ako bude polícia v tomto prípade postupovať? Otvárate veľa otázok, držím vám palce (povedané so smiechom), aby ste vedeli nájsť na ne odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som si so záujmom vypočul informáciu, že v Dánsku parlament schválil investíciu podmorského tunelu. U nás u Počiatka v kancelárii zaviažu aj moje deti platiť koncesionárovi za bratislavský obchvat.
Preto dávam nový návrh do programu, aby minister Počiatek prišiel predstaviť do parlamentu správu o efektivite a výhodnosti bratislavského obchvatu.
Ďakujem.