Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikuš, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie, kde ste naozaj tak obšírne rozprávali o investičnej pomoci, ako k tejto situácii Slovensko by malo postupovať, ako zaradili ste to aj do takého európskeho kontextu. A naozaj súhlasím s vami, že investičná pomoc by mala prioritne smerovať do zaostalých regiónov, do regiónov, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť.
A v tejto chvíli, keď ste o tom hovorili, mám pred sebou obraz investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, tých skoro 60 mil., ktoré na daňových úľavách dostane Duslo Šaľa. Aká je nezamestnanosť v okrese Šaľa, by ma zaujímalo. Podľa mojich informácií je to zhruba do 10 percent.
A mám pred sebou obraz pána premiéra Roberta Fica, ktorý vtedy so vtedajším ministrom hospodárstva pánom Malatinským, s ministrom Žigom prišli do Vranova nad Topľou v roku 2013, do priemyselného parku, postavili sa na tribúnku a odklepli investičnú pomoc pre firmu Grandwood a z tej investičnej nielen pomoci, ale z realizácie tej fabriky nebolo nič. Ten istý deň pán premiér Robert Fico bol vo fabrike v Prakovciach, kde tak isto prisľúbil investičnú pomoc.
Veľmi by ma zaujímalo, pán minister, vy ste boli vtedy štátny tajomník, čo bude s daňovými úľavami a s investičnou pomocou, ktorú dostal závod v Prakovciach. A veľmi by ma zaujímalo, či cítite nejakú morálnu zodpovednosť za to, že ministerstvo hospodárstva spolu s premiérom, ministrom životného prostredia prišli do Vranova, prisľúbili 300 pracovných miest a do dneska z toho nie je nič.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci sa pokúsim vyjadriť vecne len k dvom bodom, o ktorých si myslím, že nesú náznaky, že sa doterajší systém zlepší. A vítam koniec koncov tieto zmeny v tom zmysle, že v tom jednom smere sa má prikladať väčší dôkaz na doklady preukazujúce, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení. Je to pozitívne, zároveň však chcem povedať, že úplne normálne a možno aj nedostatočné v tom zmysle, že len nedávno sme preberali tu zákon o schránkových firmách a vtedy sa vláda Slovenskej republiky veľmi búšila do pŕs, že chce zabrániť vo verejnom obstaraní možnosti získavať verejné zdroje schránkovým firmám. A kým vo verejnom obstarávaní má uchádzač len šancu získavať verejné zdroje, pri investičnej pomoci ide o priamu štátnu a adresnú pomoc a tým by sme mali ešte viacej dbať a záležať na tom, komu sa táto štátna pomoc pridelí.
Ďalší bod, ktorým vláda posúva opäť, myslím si, vec o čosi vpred, je nová povinnosť zverejňovania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci za účelom zvyšovania transparentnosti a zvyšovania úrovne informovanosti verejnosti. Áno, je to opäť posun dopredu. Zároveň však chcem povedať, že mala by to byť úplná samozrejmosť. Dokonca niektoré predchádzajúce vlády takéto nariadenie v zákone ani nepotrebovali a toto aj vykonávali.
A tu chcem povedať, čo je podľa mňa veľmi dôležité a možno aj požiadať pána ministra do budúcnosti, že vláde by malo záležať a mala by aj zverejňovať oveľa viac, a to informácie o tom, ako sa podporovaným subjektom darí a ako plnia tie povinnosti a tie podmienky, na základe ktorých adresnú pomoc od štátu dostali.
Uvediem konkrétny príklad. V roku 2013 dostala firma Railway Casted Components v Prakovciach od vlády investičné stimuly 10 mil. eur. Išlo o výrobu odliatkov na podvozky nákladných vagónov, vcelku relatívne dobrá podpora. No na začiatku tohto roka sa firma – pravdepodobne hlavne pre dopad sankcií zo strany Európskej únie voči Rusku – dostala do vážnych problémov. Mala dať prácu 350 ľuďom, to sa však nenaplnilo a navyše tí vo februári ostali doma s náhradnou výplatou zo zníženej mzdy. Keď sa novinári pýtali na ministerstve hospodárstva, ako to vyzerá so štátnou pomocou udelenou pred dvoma rokmi, dostali odpoveď, že zatiaľ sa nič neprehodnocuje, lebo ministerstvu neboli dostupné konkrétne informácie týkajúce sa priebehu výroby v podniku ani dosahy v súvislosti so sankciami na prijímateľa investičnej pomoci. Neviem, možno sa situácia zmenila odvtedy. Firma plnila všetky stanovené podmienky a nebol dôvod, aby časť pomoci musela vrátiť.
Máme viacero takých prípadov. Investičné stimuly dostali firmy, ktoré ani neprinášali nové technológie alebo nový počet pracovných miest, ale len na udržanie, nevieme, nemáme informácie o tom, možno vláda má. Ale mne tu skôr ide o to, aby bola povinnosť informovať transparentne verejnosť o tom, akým spôsobom boli použité verejné zdroje. Dnes sme svedkami toho, ako po preinvestovaní alebo po získaní zdrojov z európskych fondov niektoré naše firmy alebo subjekty po troch rokoch, štyroch rokoch kontroly zrazu sú postavené pred vec, že budú musieť určitú časť svojich peňazí vrátiť. Ten systém kontroly, systém sledovania zdrojov z európskych fondov je kontrolovaný podstatne viac, ako je sledovaný systém investičných stimulov na strane Slovenska, to je moja taká poznámočka k tej druhej vecnej pripomienke. Ešte raz podotýkam, ktorá podľa môjho názoru posúva vec dopredu, ale možno by to chcelo trošku viac.
Toľko ku konkrétnym návrhom tejto novely, ale dovolil by som si ešte vyjadriť sa všeobecne k inštitútu investičnej pomoci.
Asi nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že investičná pomoc nie je najvhodnejší spôsob a nástroj na podporu zamestnanosti. Najlepším spôsobom, ako podnietiť firmy, aby vytvárali nové pracovné miesta, je zlepšovať pre ne všeobecné podnikateľské prostredie a motivovať ich, aby sa rozvíjali, inými slovami, byť priateľský podnikateľskému prostrediu a voči tým, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta a zamestnávajú ľudí. Všetky, podotýkam, všetky ostatné nástroje sú umelé, majú dočasný účinok a každý – či menším, alebo väčším spôsobom – deformuje podnikateľské prostredie. Sem patria, bohužiaľ, aj investičné stimuly. Do akej miery je rozumná pomoc, ktorá pomôže jednému výrobcovi na úkor ostatných? Mäkšie podmienky pre jedného sťažujú podnikanie pre druhých a ak jedna podporená firma z určitého odvetvia vytvorí viac pracovných miest, je predpoklad, že ostatné firmy zase ten počet pracovných miest znížia.
Podobne by sme sa mohli pozerať aj na štátnu pomoc, ktorá presahuje hranice štátov. Sme toho svedkami práve možno v týchto našich podmienkach v postkomunistických krajinách, kde vítame každú, každú investíciu, hlavne teda, alebo teda aj zo zahraničia. Ak podporíme napríklad automobilku v jednom štáte, znevýhodníme tým iný štát, ktorý takúto ponuku nedokáže predostrieť. Preto ako vidíme uprednostňovanie niektorých firiem na úkor iných vo vnútri štátov, pozorujeme predbiehanie sa štátov v prípade veľkých projektov medzi sebou navzájom. V niektorých situáciách, bohužiaľ, musím povedať, neostáva nám nič iné, ako súperiť so susedmi, hlavne ak ide o zlomové, veľké projekty, ako to bolo napríklad pre veľké automobilky u nás. Ja to hovorím všeobecne, nekritizujem to, popisujem stav, aký by bol ideálny, a niečo podobné máme aj v poľnohospodárskej politike európskej, kde všetci hovoria, že dotácie sú zlé, ale nikto neprichádza s návrhom dotácie zrušiť. Niečo podobné sú aj investičné stimuly, ktoré dovoľujú podporovať zo strany štátu napríklad aj veľké projekty a toto súperenie medzi krajinami dovoliť.
No v našom prípade, alebo v našom vlastnom záujme, v záujme všetkých krajín by bolo, aby sa štátne pomoci v Európe redukovali možno až na minimum a štáty medzi sebou z tohto nebezpečného súperenia vlastne ustúpili. Ak majú štáty v tejto oblasti v niečom sa predbiehať a v niečom súperiť, tak by to malo byť práve vo vytváraní lepších podmienok na podnikanie. Preto aj niekedy tie názory, ktoré padali v minulosti ohľadne harmonizácie priamych daní, nedochádzali k nejakému konsenzu, pretože tam je práve nejaká výhoda alebo nástroj. A teraz nemyslím len teda priame dane, samozrejme, všetky ostatné zákony v rámci danej krajiny, ktoré súvisia nejako s podnikateľským prostredím. Preto také moje konštatovanie, slovenská vláda by mala možno skôr upúšťať od rozdávania investičných stimulov, keď prestávajú mať formu pilotnej masívnej investície. Obávam sa, že ostaneme v zajatí už prekonaných postupov a ukáže sa to v najbližšej budúcnosti. Niektoré slovenské automobilky chystajú investície a logicky očakávame, že budú pýtať štátnu pomoc. Ja osobne už nevidím dôvod, prečo by štátna pomoc mala ísť týmto smerom, uvidíme v najbližšej budúcnosti, ako sa vláda zachová.
Ak pri investičných stimuloch predsa ostávame, slúžiť by možno mali na iný cieľ. A to na zmenšovanie regionálnych rozdielov a na zabraňovanie vyľudňovania určitých, dokonca celých mikroregiónov. Aj tu by sa dalo však postupovať možno rozumnejšie. Načrtnem len takú nejakú víziu. Možnosť podporovať regióny by možno nemala zostať len na úrovni vlády, to znamená centrálnej moci, ale mohli by byť vytvorené akési regionálne vlády, nechcem povedať, aby to zostalo len na župách, ktoré by mohli mať rôzne zloženie a tie by mohli zobrať na seba časť kompetencií, ktoré by slúžili pre prideľovanie štátnej pomoci, a úloha centrálnej vlády by bola v tomto prípade možno sústredená oveľa viac na nadregionálne projekty, napríklad infraštruktúru. Totiž dnešné toporné posudzovanie poskytovania investičných stimulov na základe vzorcov posudzujúcich nezamestnanosť v jednotlivých okresoch je málo účinné, pretože aj samotné okresy často netvoria prirodzené celky. A máme okresy, kde sú už v rámci jedného okresu veľké rozdiely, či už v otázke zamestnanosti, alebo aj v otázke možnosti prípravy investícií.
Osobitným problémom je, že litera zákona je síce striktná, no i tak sa porušuje, pretože sa vychádza v ústrety skôr žiadateľom, ktorí majú bližšie k tým, ktorí rozhodujú, ako ku konkrétnym regiónom. Neraz sa stáva, že smeruje do vyspelých častí Slovenska, kde sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni 4 percent. A investori dopredu hovoria, že budú mať problém so zamestnanosťou, vytvárajú už podmienky pre napríklad výstavbu bytov. A investičný stimul je priamy nástroj a možno, možno najdôležitejší, ak teda ho máme na možnosť zásahu priamo z centrálnej vlády na znižovanie regionálnych rozdielov.
Preto si dovolím povedať, že Slovensko nepotrebuje hoc aj vynikajúci zákon o investičných stimuloch, ako oveľa viac potrebuje jasný koncepčný zámer. Tak ako Európska únia v rámci princípu solidarity sleduje transfer pomoci zo silnejších regiónov na slabšie, tak by mala aj slovenská vláda hľadať nástroje, ako podobne solidárne podporovať zaostalejšie časti štátu zo strany tých vyvinutejších. A investičná pomoc by nemala smerovať na prospech projektov stvorených vynachádzavými spriaznenými podnikateľmi, v úvodzovkách samozrejme, ale na prospech projektov nastavených schopnými predstaviteľmi väčších samospráv, ktorí najlepšie poznajú problémy a prednosti svojich regiónov.
Ďakujem za pozornosť.

Kratučko reagoval, no. Ja som počul kardinála Ratzingera osobne rozprávať, že vysvetľoval práve toto, čo si ty teraz na konci hovoril, tie vinice o deviatej, o dvanástej, o tretej, o piatej, tak, že práve o deviatej, ako keby to boli mladí, že im sa dala tá šanca pracovať, o dvanástej akoby dospelí, o pätnástej no proste už starší a o sedemnástej pozval seniorov, že dal im rovnakú šancu, rovnakú odplatu, a teda že takto to málokto vysvetľuje. Ale to je trošička kázeň, to si môžte v nedeľu vypočuť skôr. Aj keď nikto nevie, že práve Ratzinger toto niečo takto vysvetľuje.
No a druhá vec je, že veľmi často sa hovorí o harmonizácii v Európe financií, bánk a rôznych iných vecí. Aj nás tlačia do napríklad daňových harmonizácií. Tak ja si myslím, že keď nás do toho tlačia, tak im povedzme, že, dobre, tak harmonizujme aj penzie. A potom Luxembursko, ktoré má 3 300 a Nórsko 1 800 a Švédsko neviem koľko, tak by sa mali buď prispôsobiť, alebo nejakým spôsobom je to fantazmagória, ale možno je to určitý argument, keď nás Brusel do všetkého tlačí harmonizovať, ale do penzií nie.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážená, obidve podpredsedníčky, aj výmena stráže nastala medzitým.
Ja, samozrejme, tiež vítam tú kategóriu minimálneho dôchodku. Myslím si, že aj KDH to malo voľakedy v svojom programe. A pár slov chcem povedať ako predseda Združenia kresťanských seniorov, kde máme veľa seniorov starodôchodcov, ľudí nad 90, naozaj majú nízke dôchodky a svojím spôsobom živoria, no.
Čo sa týka tam k diskusii k tým mnohodetným rodinám, ja krátku poznámočku. Boli sme nedávno na Orave, kde sme mali nejaký seminár, konferenciu, a tam sme pozvali všetkých našich starostov, ktorí boli zvolení teda v komunálnych voľbách, bolo ich zo 15-20. Stáli pri takom veľkom stole, spievali, aj sme si hrkli troška. No a títo ľudia mali všetci najmenej 9 detí, počúvajte. To boli krásni ľudia, silní, schopní starostovia a primátori tamtých mestečiek. A ja som sa s niektorými fotil, hodil som to teda na Facebook, naozaj tam okolo 10 detí bol priemer. No. Čiže tí vychovali naozaj kvalitných, vychovávajú kvalitných ľudí, pracovníkov, serióznych ľudí. Čiže vďaka im za to. Čiže je to určite kategória, ktorá bude pracovať, ktorí pôjdu do odvodov a proste nemôžme ich tak naraz dať do jedného hrnca so všetkými.
Samozrejme, v tejto oblasti nemožno rozlišovať opozíciu, koalíciu. Je to vládny návrh, je to dobrý návrh a ide nám o záujem seniorov, o zvyšovanie kvality ich života. Vieme, že v porovnaní s inými krajinami Európske únie naozaj stále sú tie penzie nie veľké. Najmä staropenzisti a penzisti v roku 2004 to majú zlé, že pri tejto výške dôchodkov často si nemôžu dovoliť zdravú výživu, musia otáčať každý cent, zdravotnícka starostlivosť tiež neni zadarmo, ale aj kultúra a ďalšie vzdelávanie, prípadne šport, voľný čas. Všetko niečo dnes stojí. A teda keď im môžme nejakým spôsobom pomôcť, vždy som vďačný, že im pomôžeme, no.
Je to nemalý počet, je to do 100-tisíc ľudí, keď som to spočítal, 75-tisíc pri tej 30-ročnej práci, 25-tisíc pri 40-ročnej. Tiež mi napadlo, že možná aj ešte od 20 rokov by som to tam bral od tých 269,5 po 340,8 jednu priamku lineárnu, aby sa rýchlo v každom roku presne ukázalo aj troška menej, ale to už pán minister iste vysvetlí, prečo akurát týchto 30 a 40 rokov zobral. Myslím, že by bolo spravodlivejšie aj troška snáď nižšie. Najmä ženy, ktoré boli dlhé roky s deťmi doma, a teda museli sa o nich starať, tak týchto stále nevieme celkom oceniť a nejako ich tú prácu doma zarátať, ako keby boli veľké manažérky. Lebo naozaj zorganizovať takú mnohočlennú rodinu, vychovať deti, starať sa o domácnosť, o všetko možné, iste je veľmi záslužná a dôležitá práca. Ďakujeme všetkým, ktorí to robili a robia.
Tiež oceňujem to, že aj to rozdelenie Československa a dneska dnešní ľudia, ktorí žijú v Česku, ale majú nejaké nároky aj od nás, že sa ich to týka, to svedčí o tom, že to bol naozaj profesne dlho pripravovaný zákon. Robili to odborníci, ktorí tie všetky alternatívy zvážili. To by asi poslanecký návrh mohol byť ťažko takýto.
Napríklad tí ohrození svedkovia, ani mi nenapadlo, že by aj takí boli, že niekde žijú v zahraničí, pretože sú ohrození svedkovia. Aj keď sú desiatky, ale je to určite spravodlivé a morálne, že im dávame túto šancu tiež. To svedčí tiež o profesionalite. No.
Tiež kvitujem, že sa tým plní cieľ Národného programu aktívneho starnutia. Viete, že v roku 2013 vláda schválila taký materiál, aj naše Združenie kresťanských seniorov bolo pri tom. Je to náš materiál a tiež sa tam o tom hovorí a teším sa, že sa týmto, neni to len papier, ktorý leží, ale je to dokument 100-stranový, v ktorom sa tiež takto postupne dostávame dopredu. To, že ľudia seniori neradi to robia, žiadať dávky v hmotnej núdzi, že sa týmto mnohým snáď odbúra tá nutnosť žiadať, je tiež, myslím, pozitívne. A aj to je pozitívne, že sa pomôže viac ženám. Zo štatistiky to vyplýva, že majú menšie dôchodky ako muži. A teda je to pozitívne.
Ja myslím, že dopad na štátny rozpočet neni až taký veľký. Ja si myslím, že je to skôr zaokrúhľovacia chyba výpočtu alebo rozpočtu, to, čo nás to bude stáť. Ale ten morálny dôsledok je veľmi, veľmi dôležitý.
Ja myslím, viete, tuná keby sme mali tú kategóriu doložku vplyvov aj na rodiny a rodinné prostredie, tak jako sa to navrhovalo a ktoré, ja dúfam, že to raz parlament prijme, tak toto už by bolo veľmi pozitívne, že tento zákon má určite, bude mať dobrý a veľký vplyv na rodinu a rodinné prostredie.
No stále treba zdôrazňovať, i keď to je troška mimo súťaž, aj zodpovednosť detí za svojich rodičov. Tak jak voľakedy rodičia boli za nich, tak sú pokusy nejakým spôsobom z odvodov detí alebo z 2-percentných daňových odvodov, teda daní, alebo nejakým iným spôsobom pomôcť v budúcnosti seniorom, tak to ešte ani týmto snáď to vylepšovanie nekončí, ale dúfam, že sa raz k tomu tiež jako vrátime.
Ešte by som, teda vítam tento a určite budem za, však to už tuná aj viacerí povedali, to bude asi pravdepodobne svetový rekord, čo sa týka počtu hlasov za, pán minister, to vám gratulujem k tomu.
Ale ešte jednu chcem takú poznámku, mi napadla teraz, keď sa hovorilo o tých vdovských dôchodkoch, že tam fakt môže byť disproporcia, že naraz žena získa vdovský dôchodok a nejakým spôsobom ako keby na to doplatila. Ale už aj dnes sa troška dopláca na to. Viete ako? Došli za mnou seriózni ľudia, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, majú 65 rokov, nízku penziu, majú vdovský dôchodok a zaľúbili sa tam do babky, ktorá má tiež 65 rokov, má vdovský dôchodok, ale nemá vdovský príspevok a teraz nasťahovali sa, spolu žijú už, čo, samozrejme, z hľadiska napríklad aj kresťanského nemôžme nejako, nejako pokladať za pozitívne. Takže povieme, ako keby žili nadivoko. Prečo žijú nadivoko? Pretože sa boja, alebo nie že boja, keby sa zosobášili, aj v tomto vysokom veku s malými penziami, tak by sa im zobral vdovský dôchodok, no. Tak ja som sľúbil, že sa pozriem za tým, čo by sa dalo robiť v prospech toho, že aj keby takíto starcovia, starenky po 65-ke s malými penziami, či sa nedalo zachrániť ich mravopočestnosť tým, že aj keby sa zosobášili, že by sa im nezobral vdovský dôchodok. Je to troška mimo súťaž, ale už keď mal som tú možnosť povedať. Nemusíte na to ani tu reagovať, ja sa vás potom niekedy príležitostne opýtam.
Veľmi pekne ďakujem. Všetko.

Áno, zaznieva to z úst takmer všetkých predrečníkov, že súhlasíme s potrebou zavedenia tohoto inštitútu, to znamená, minimálny dôchodok má svoje neodškriepiteľné výhody práve preto, že v podstate ľudia, ktorí sú dôchodcovia a zároveň sú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi, tak oni na tie peniaze, na ten minimálny príjem prídu, ale je to spojené s byrokraciou, so zbytočnou administráciou, lebo musia ísť aj na úrad práce. Čiže tie náklady spojené s tým príjmom sú oveľa vyššie, ako to bude po novom. Lebo keď ten človek má veľmi nízky dôchodok a sa mu zvýši na tú úroveň, ktorá je definovaná v zákone, tak vlastne odpadne tá povinnosť ešte dokazovať, že má nárok aj na dávku v hmotnej núdzi. Čiže to je, s tým teda nemáme problém.
Ale čo tu viacerí spomínajú, tak to je konflikt dvoch princípov, že na jednej strane hovoríme o solidarite, lebo týmto návrhom, týmto inštitútom minimálneho dôchodku sa posilňuje princíp solidarity, ale zároveň jedným dychom hovoríme, že ale je tu aj princíp spravodlivosti, že jednoducho ako k tomu prídu tí, ktorí teda budú mať taký istý príjem, a pritom oveľa viac sa namáhali, lebo platili napríklad odvody z vyššieho príjmu, a teraz budú vlastne na tej istej úrovni.
Dokonca už sú aj náznaky, že ako sa toto bude zneužívať zo strany zamestnávateľov, ale k tomu viac asi aj kolegovia v rozprave.

Pani predsedajúca, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, je tu teraz taký blok návrhov zákonov, ktoré prechádzajú cez výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, samozrejme, ony neriešia nejak ekonomiku Slovenska, ani jeho bezpečnosť, ani iné závažné záležitosti republiky, ale ten, kto už bol niekedy v pozícii, že potrebuje doklady, či už pre výpočet dôchodku, alebo nejaké iné, podobné, tak vie, aké je dôležité, ak existujú archívy a registratúry.
Z toho pohľadu aj po konzultáciách s pracovníkmi, ktorí pracujú v takejto oblasti, môžem povedať, že tento zákon je progresom v danom stave v tomto čase. A aby to bolo ešte lepšie, tak s kolegami z KDH máme pripravený jeden pozmeňujúci, doplňujúci teda návrh, ktorý si myslíme, že ak by bol prijatý, tak by tú pripravenú teraz legislatívu by ešte vylepšil tak, aby v tom bode, ide o § 23, aby naozaj aj hypotetické prípady, ktoré môžu nastať, ale ono to tak je, čo sa môže teoreticky stať, väčšinou sa stane aj prakticky. Takže sme pripravení, ak bude návrh schválený, v druhom kole ešte daný dokument vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.

Len jednou vetou, tento návrh vrele podporujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán zastupujúci minister, vážený pán zastupujúci pán kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, už na prvý pohľad vidno, že tento návrh zákona nevzbudí nejakú všeobecnú pozornosť a ja ak by som nemal praktickú skúsenosť s obsahom toho, čo sa tu navrhuje, asi by som sa neprihlásil tiež.
Začnem teda od roku 2011. Ako ešte si možno niektorí spomínate, v tom čase bolo sčítanie občanov, domov a bytov. Keďže zase zhodou okolností som sa dostal do pozície, aj keď som bol prednostom vtedy odborného úradu, tak som sa dostal aj do pozície sčítacieho komisára a tam som vlastne zistil v tom obvode, ktorý ja som mal zabezpečiť, že ako to reálne vyzerá. Čiže taký okresný úrad dostal zo Štatistického úradu určitú databázu, na základe ktorej mal vlastne vykonávať to sčítavanie. No a tam som bol teda veľmi nemilo prekvapený, koľko nepresností sa v tej databáze vyskytovalo. Samozrejme, že komisári mali určité školenie a mohli tú realitu, ktorú našli v teréne, aj opraviť, ale bolo to naozaj na tej zodpovednosti a odbornosti jednotlivých ľudí komisárov, ako sa s tým vysporiadali.
Keďže zhruba poznáme prístup ľudí k povinnostiam, tak veď nakoniec vôbec celé to sčítanie obyvateľov a budov a domov malo zložitosti. Dochádzalo aj k určitým rozporom na úrovni štátnej správy medzi Štatistickým úradom a ministerstvom vnútra. No ale nebudem teraz rozvádzať toto sčítavanie.
Skrátka, v tom čase pri tom spočítavaní som sa utvrdil v tom, že vlastne štát nemá správnu, nemá dobrú, nemá pravdivú databázu a na základe toho potom robiť na špičkovej výpočtovej technike vyhodnotenie sčítavania, to už je len ilúzia, že čo to vlastne vyjde.
Takže ak vychádzam z tej mojej praktickej skúsenosti, som zato a budem podporovať, budem aj pôsobiť aj na kolegov, aby za tento návrh zákona zahlasovali. Pretože ak sa chceme v budúcnosti dopracovať k tomu, aby ďalšie sčítavanie už nemalo takého chyby, ďalej aby tie údaje o bytoch a nebytových stavbách sa dali identifikovať elektronicky, tak je naozaj potrebné, aby takýto register na Slovensku existoval.
Keďže sa tam, je tam časť aj o občianskych preukazoch, sám som teraz absolvoval jednu tortúru pri žiadosti o nový občiansky preukaz. Vydanie bolo po 30. dňoch, čiže si myslím, že na základe aj tohoto registra, keď bude funkčný, sa dopracujeme k novému občianskemu preukazu, samozrejme, ďaleko skôr.
A keďže je tu pán minister financií, ja som mu dnes dával otázku, na ktorú nevyšlo, tak len dúfam, že ak sa bude tento register riešiť, aj tak ako pri virtuálnej registračnej pokladnici, aj tu z môjho pohľadu ako technika ide o štandardný softvérový proces, takže teda dúfam, že nedôjde zase k tomu, že nakoniec to bude nejako poloutajené a že sa občania či poslanci nebudú mať možnosť dozvedieť, kto to realizuje, prečo práve on a za akých okolností, za akú cenu.
Čiže s obsahom návrhu zákona sa stotožňujem.

Ďakujem. Ja tiež vítam implementovanie tejto smernice, transpozície. Iste treba súhlasiť s tým, že sa zjednocuje konanie o azyle, zabezpečujú sa rovnaké podmienky pre prijímanie žiadateľov a tak ďalej atď. Aj to, že deti už nepôjdu do azylových zariadení, kde sú tie podmienky všelijaké, všelikto tam býva, ale že pôjdu do zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately, ktoré predsa len sú šité pre malé deti a je tam odborný personál atď.
Ja len chcem upozorniť, že implementácia smernice je zvláštna v tom, že ona musí platiť aj pre Talianov, kde ročne prijmú 200-tisíc cudzincov a mnohí z nich žiadajú o azyl a stále sa tam valí z juhu, a iná je aj pre Slovensko, ktoré prijme ročne 10 žiadateľov teda, alebo uzná ich za azylových.
Ja som v tomto smere dal ministrovi vnútra interpeláciu na túto tému, že presne príliš málo túto azylovú možnosť využívame. Samozrejme, je to aj na doplnenie našich odborníkov alebo na doplnenie ľudí, keď sa deti nerodia, samozrejme, veľmi opatrne to treba ísť. On mi dal aj odpoveď, kde mi dal zoznam mnohých, ktorí žiadajú, ale len málo dostanú túto možnosť. Samozrejme, aj cudzineckú políciu som sa snažil nejako vylepšiť v tom, že nevedia reči, že tam pozerajú aj na legálneho človeka, ktorý sem príde na štúdium alebo na nejakú stáž, tak isto ako na človeka, ktorý príde z ulice a bohviečo tuná všetko chce. No.
Ja by som to chcel povedať, že teraz je šanca to zlepšiť. Naozaj to prenasledovanie kresťanov vo svete, najmä v krajinách teda Stredného východu, Blízkeho východu, je hrozné a teraz by sme mali niečo konkrétne v tomto smere spraviť, tam je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi krátko, že považujem tento zákon za potrebný a som v niektorých oblastiach znepokojený tým, že aj naši ľudia protestujú často proti klasickej vodohospodárskej ochrane, ako je to teraz viditeľné napríklad v obci Ľubica, kde protestujú proti poldrom, ale keď príde storočná voda, tak je potom zle. Potom protestujú, samozrejme, proti tomu, že ten polder nemajú a že žiadna vodohospodárska ochrana nebola.
Preto si myslím, že hrádzky sú pekná vec, aj údržba vody na území takisto je dobrá vec, ale netreba ju uplatňovať tam, kde nám hrozí napríklad storočná voda. Jednoducho túto neudrží. Túto udrží klasická vodohospodárska ochrana a túto nech robia vodohospodári. Takže v tejto oblasti.
A v druhej oblasti jasné vymedzenie inundačného pásma a jasne treba povedať, že, a tam je jeden paragraf, ktorý je veľmi dôležitý a vyplýva aj z toho, že sme boli na jednom nemenovanom úseku inundačného pásma, kde sú postavené z takpovediac hausbótov alebo z takpovediac rekreačných domkov sú tam postavené dneska haláše, veľké domy, a títo obyvatelia sa dožadujú od štátu, aby im zabezpečil vodohospodársku ochranu. Tak to nie. Jednoznačne výstavba v inundačnom pásme je zakázaná. Dobre, treba vyjsť týmto občanom v ústrety, vidím, že tam je taký paragraf, ktorý hovorí o tom, že de facto je to taká nepriama legalizácia, ale nech si do roka a do dňa, bohužiaľ, títo občania musia teda tú vodohospodársku ochranu urobiť na vlastné náklady. Jednoducho, ak s rizikom staviaš, tak musíš aj s rizikom rátať. Ak ste v rizikovom území a tam postavíte dom, tak som zvedavý, ktorá poisťovňa vám ho poistí. A to musí platiť aj v oblasti vodohospodárskej ochrany.
Ďakujem pekne.