Vážená pani podpredsedníčka, vážený zvyšok parlamentu, už aj Lojzo Hlina odchádza (smiech v pléne), Lojzík, ešte päť minút, až potom cvikáme. Dobre. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Sadni si. Neobanuješ.
Ja by som chcel rýchlo teda povedať, keď už som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec je tolerantný. Nech sa páči.
Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
... že, samozrejme, mrzí ma, že tieto dva zákony naozaj nešli spolu nejako, alebo že si pred tým nesadli, neporozprávali, ten problém je tu a naozaj tých športovcov treba podporiť. A zdá sa mi, že ten druhý zákon je komplexnejší. Aj fakt, že zasa na druhej strane sa mi zdá, že 35 alebo 40, podporovať ľudí, ktorí ešte majú život pred sebou a vlastne sa mi zdá trochu skoro, skôr sa mi zdá, múdrejšie a humánnejšie podporovať aj vtedy, keď sú už odkázaní na penziu a vtedy niekedy majú veľmi nízku penziu a potom proste je to tragické, veľa takýchto prípadov poznám.
Čo sa týka dopingu, no tiež bezúhonnosť, ja by som povedal, že keď nespáchal trestný čin. S dopingom bolo všeličo a všeličo ešte bude. Ja som bol prvý predseda antidopingového výboru pred ´92., hlboko som sa do toho ponoril, videl som, že v tom boli nielen politickí funkcionári, ktorí to prikazujú, ale aj tréneri, funkcionári, normálni športoví lekári aj samotní športovci. Tá miera viny by bola tam strašne, strašne rôzna. A odvtedy sa všeličo zmenilo, ale dneska sú už iné možnosti, ako rôzne podporné príspevky brať, čiže doping je veľmi háklivá vec, a teda ja by som povedal, že tá bezúhonnosť, tak ako sa chápe u nás, to znamená, že nemá trestný čin, nemá to, nemá hento.
Ďalej by som povedal, že skutočne ja ešte keď som bol vo federálnej vláde, tak vtedy sme riešili napríklad problém iných ľudí. Napríklad prišiel Zátopek a nám vysvetlil, aký má dôchodok, proste minimálny, mal tri zlaté na olympiáde v Helsinkách a vtedy vláda musela jednať o výnimke pre neho, lebo vtedy takto vyzeral a do dnešného dňa to v mnohých prípadoch takto je.
Ale chcem upozorniť na to, čo tu už, myslím, pán Martvoň spomenul, že naozaj mnohí naši ľudia, autority, osobnosti, najmä keď sú v seniorskom veku, celkom na nich zabúdame. V Taliansku, tam keď niekto je autoritou, osobnosťou známou, tak celý život ho budú uznávať aj ako starého, proste autorita, tak začínajú všetky oslovenia auditórií, u nás to tak nie je, keď zídeš z očí, zídeš z mysle. Ale proste je to niečo celkom iné. Ja, vtedy sme riešili profesora Švejcara, ktorý mal napríklad sto rokov, predtým bol známy lekár, svetoznámy a mal minimálny teda dôchodok. Aj tiež vláda dokonca riešila, udelila mu taký, ktorý bol troška iný. No ale upozorňujem, že spisovatelia napríklad, naši slávni spisovatelia napíšu knižky a dneska nedostanú žiadny honorár prakticky, musia si sami zohnať peniaze, aby im knihu vydali, a teda tiež sú chudáci v penzii. A mnohí aj iní umelci, výtvarníci, sochári, vedci, napríklad Heyrovský alebo ďalší, ktorí dokonca boli nositeľmi Nobelovej ceny alebo niečoho, dôjdu do penzie a vlastne sú to normálni ľudia, čo neni správne, lebo oni vedia, čo to je pracovať, študovať. Športovci vedia tiež, čo je to pot, krv, sebazaprenie, slzy a tak ďalej, fair play, práca, žiadna protekcia, žiadny klientelizmus, žiadne zavolanie, proste si to musia vydrieť. A naozaj v dnešnom svete temer tak vôbec nie je, vždy nejaký telefón, nejaká protekcia, neviem čo.
Ja by som ešte povedal jednu poznámočku, že olympionici a paralympionici, samozrejme, obdivuje človek, aj knihu sme takú dostali o paralympionikoch, je to veľmi zvláštna, zaujímavá, dôležitá kategória, kde naozaj títo ľudia tiež obrovskou drinou a sebazaprením a tréningom a neviem čím dosahujú tieto výsledky, len predsa by som trošička olympionikov, paraolympionikov asi rozdelil. Lebo napríklad som sa nedávno dozvedel, že v stolnom tenise napríklad pred súťažou vlastne lekári vyšetria jednotlivé postihy tých účastníkov a podľa toho ich zaradia do rôznych kategórií, čiže naozaj potom je desať kategórií v stolnom tenise podľa toho, kto je ako postihnutý. Čiže asi sa celkom nedá porovnať konkurencia, obrovská konkurencia na olympiáde, kde naozaj sú rozbehy, medzibehy a tak ďalej a tak ďalej, a súťaží v paralympijskom športe, ktoré sú tiež veľmi dôležité, treba sa im hlboko pokloniť, ale proste olympionici sú predsa len trošička ďalej.
Takže ja tento zákon podporujem, len nezabudnime aj na iných ľudí z iných oblastí, iné osobnosti, iné autority, ktoré tu boli, nielen celebrity a missky, ale práve títo vedci, umelci spisovatelia, lekári a tak ďalej, tiež na nich musíme nejakým spôsobom nezabudnúť.
A škoda, že tieto dva zákony sa nejako dopredu nedali. A zase vzhľadom na tú penziu sa mi zdá dôležitejšie podporovať tých seniorov, keď naraz sú úplne odkázaní teda na nič, ako mladých, ktorí ešte môžu vo svojom živote veľa dokázať.
Takže 14.00, trocha som to skrátil, ale tým pádom to dneska možno aj môže skončiť. Ďakujem.
Skryt prepis
