Videokanál klubu

130.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, predkladaný návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov reaguje tiež na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a chceme nadviazať aj na snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu kríz, ktoré sa jedna za druhou striedajú, aj z dôvodu vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Čo mne je ľúto, že napriek tomu, že dnes vláda neprichádza s návrhmi zvyšovania priamej podpory, napr. prídavky na deti, rodičovský príspevok, tak mohla by byť ústretovejšia práve v tej nepriamej podpore, to znamená vo forme daňových úľav, pretože tento inštitút sa nedá zneužiť.

Ak niekto chce mať teda rodinný profit z nepriamej podpory prostredníctvom daňovej legislatívy, tak je podmienkou aby aspoň jeden z rodičov bol zamestnaný, aby pracoval. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy teda motivuje k zodpovednejšiemu správaniu jednotlivcov. Pomáha zároveň vymaniť sa z pasce chudoby a nedá sa zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci. Lebo nestačí mať len deti, jednoducho kto chce mať osoh z tejto nepriamej podpory, tak musí aktívne aj prispievať k tvorbe našich zdrojov, to znamená svojou prácou a daňami. Štát dnes kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dani na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Nezdaniteľné minimum na daňovníka je dnes vo výške tritisíc osemsto, myslím, tri eura. To znamená, príjem do tejto výšky u nás nie je zdanený. Ak manželka daňovníka alebo zamestnaného manžela nemá iný príjem, tak za obmedzených okolností si rovnakú sumu, si môže jej manžel uplatniť a je to vlastne dvakrát 3 800 eur zo sumy, z ktorej sa neplatí daň. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, to znamená, ktorí majú deti a zároveň sa ich snažia uživiť svojou prácou, nám sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Toto prepojenie nezdaniteľného minima na nezaopatrené deti v kombinácii s existujúcim daňovým bonusom, daňový bonus má to čaro, daňový bonus na dieťa, ktoré dnes je takmer na úrovni prídavku na dieťa, má to čaro, že napríklad ak nízkopríjmová domácnosť, v podstate rodič, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, a manželka je pri deťoch, tak on vlastne neplatí štátu žiadnu daň, ale ak má deti nezaopatrené a daňový bonus, znamená, že mu každý mesiac štát, keď mu nemá čo zdaniť, naopak, pri daňovom bonuse mu ešte vyplatí uvedenú sumu podľa počtu nezaopatrených detí.
My, keďže si uvedomujeme aj dopad tohto nášho opatrenia na verejné financie, navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti rádovo alebo v priemere 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa. Tento návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín aj pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako s vlastnými rodičmi. Spomínal som to už pri iných bodoch programu, ako sú v priebežnom dôchodkovom systéme v prvom pilieri vlastne rodičia s viacdetnými rodinami alebo v rodinách s viacerými deťmi, ako sú v našom dôchodkovom systéme diskriminovaní, pretože prvý pilier, ktorý stojí a padá na rodinách s deťmi, na deťoch, ktoré sú ako budúci prispievatelia do prvého priebežného dôchodkového piliera, tak títo vlastne prispievajú na dôchodky nie svojich vlastných rodičov, ale na dôchodky mnoho razy aj tých, ktorí boli trebárs bezdetní alebo slobodní. To nie je úplne spravodlivé, pretože ak náš dôchodkový systém je postavený na solidarite, tak táto solidarita by mala mať aj isté prvky spravodlivosti, pretože tí rodičia, ktorí majú viac detí a nemali možnosť sa na dôchodok zabezpečiť napríklad úsporami alebo prácou na svojej kariére a na vyšších príjmoch, z ktorých sa platia vyššie odvody na dôchodok, tak títo, keď sa dožijú dôchodkového veku, tak potom sú aj preto chudobnejší, aj preto poberatelia nižších dôchodkov, lebo svoje zdroje a prostriedky počas aktívneho života venovali výchove svojich detí, príprave na ich povolanie, a toto sa potom nevracia v prvom rade vlastným rodičom, ale je to v rámci tej distribúcie univerzálnej a všeobecnej anonymné.

Dámy a páni, napriek tomu, že vláda a osobitne aj predseda vlády deklarovali verejnosti, že verejné financie sa nebudú konsolidovať na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, minulý rok sa výrazne obmedzilo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dani na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, a tým znížila takýmto rodinám príjem. Pri maximálnej možnej miere uplatnenia tejto daňovej úľavy je to 60 eur mesačne. To znamená, 60 eur mesačne v takejto rodine krát 12 mesiacov, to je 720 eur za rok. Návrh novely zákona o dani z príjmov, náš návrh, reaguje na túto vzniknutú nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, a tak vypúšťa, navrhujeme vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a navrhujeme zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo na manžela.
Vplyv na verejné financie z prijatia tohto návrhu odhadujeme, že bude na úrovni 5 mil. eur. Vychádzame z toho, že taký dopad na verejné financie mal, bol, keď vláda výrazne obmedzila túto daňovú úľavu na manželku. Naša navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení aj s vládou deklarovanými zmenami alebo snahami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude určite pozitívny. Rovnako bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť.

126.
Ďakujem pekne, pán kolega, za podporu nášho návrhu. Samozrejme, podmienkou na to, aby sme ho mohli dopĺňať, vylepšovať, je, že prejde do druhého čítania. Mne je len ľúto, že z vášho klubu je tu veľa poslancov, ale tí, ktorí sú v tejto chvíli rozhodujúci, tu nevidím, až dvoch, pardon. Takže do druhého čítania.
Ale na ten návrh, na ten návrh, že keď by sa narodili naraz dve alebo tri deti, tak by to malo byť dva-tri týždne naviac, chcem povedať, že formy podpory rodín s deťmi sú rôzne, a napríklad aj tie naše návrhy, ktoré budú nasledovať, tam obsahom týchto návrhov sú práve ďalšie formy pomoci rodinám s deťmi. Môžeme priamo, nepriamo podporovať, ja si myslím, že v prípade, keď sa narodí viac detí, dve-tri, tak možno by väčšou pomocou pre takú rodinu bolo, keby napríklad na nejaký čas dostali profesionálnu opatrovateľku k tej mamičke na náklady štátu, a synergickým efektom by mohlo byť dokonca aj zníženie nezamestnanosti. Je veľa ľudí, ktorí sú odborníci, absolventi sociálnej práce a nemajú prácu, zaplatenú prácu, a keby sme napríklad rozšírili možnosti a služby, ktoré rodiny s deťmi potrebujú, to nie sú len materské škôlky, to sú rôzne iné situácie, ktoré sú potrebné, na ktoré sú zdroje, že to aj spoločnosť alebo štát vie zaplatiť, len musí byť väčšinová vôľa rodinám s deťmi viac pomáhať.

120.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Alojz Přidal, môj kolega spolupredkladateľ, ma poprosil, že aby som neskolaboval (povedané so smiechom), že on tu nemá podklady k uvedeniu tohto návrhu, takže je to teraz len na mne, uvedomujem si tú zodpovednosť.
Je to prvý z trojice návrhov, ktoré som predkladal s kolegom Přidalom na predchádzajúcej schôdzi. Náš predseda to nazval legislatívnou smršťou, tak dovoľte, aby som uviedol prvý z tej smršte našich návrhov, ktorými sa chceme venovať zvýšenej podpore rodín s deťmi. Považujeme to za veľmi dôležité, je to jedna z najdôležitejších častí nášho programu a myslím si, že malo by to byť obsahom aj každej zodpovednej politiky, teda každej zodpovednej politiky zodpovednej vlády.
Pretože vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledkom zdravých, harmonických a fungujúcich rodín.
Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa a takto zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti.
Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj u nás. Slovensko je z hľadiska demografických ukazovateľov krajinou teda s najhoršími parametrami v Európe. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin.
Navrhujú sa aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer. Podpora rodiny pri narodení dieťaťa – teda zdôrazňujem, pri narodení dieťaťa – a zamedzenie jej zneužitia. Navrhujeme explicitne povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytnutia náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely Zákonníka práce v tejto podobe, ako ho my navrhujeme, bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Nedovolili sme si presne výšku špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu nie je povinné. Teda nenavrhujeme, aby to bola povinnosť. V prípade, že by túto možnosť využilo rádovo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku, a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol v tomto roku okolo 4,5 mil. eur a v nasledujúcom roku 7 mil. eur, prevažne na súkromný zamestnávateľský sektor. To znamená, boli by to výdavky zamestnávateľa.
Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského sektora v duchu toho výroku, známeho výroku Tomáša Baťu, ktorý hovorí, že jeden spokojný zamestnanec je viac ako traja nespokojní.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

102.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1404.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

98.
Ďakujem pekne, pán predseda, nebudem hovoriť príliš dlho, ale chcem sa k niektorým veciam vyjadriť.
V zásade treba povedať, že v rozprave vystúpili piati poslanci a nikto z nich nepodal procedurálny návrh. A k samotnej problematike, ja by som, po prvé naozaj by bolo lepšie, keby tieto dve témy boli bývali oddelené. Ako a takisto aj to som vnímal, ja si myslím, že väčšina chce aj tu v parlamente riešiť ten problém Rómov a si uvedomuje, ako som uviedol ja vo svojom vystúpení, že jednoducho dnes máme negramotnosť. Jednoducho fakt je, že demokratický štát si nevie niektoré veci vynútiť. Áno, diktatúra, ktorá bola pred ’89., si vynútila veci, povinnú dochádzku do školy a jednoducho negramotnosť sme nemali. Ale ten problém vidím v tom ako k prístupu. Ja som tu povedal a povedali to aj viacerí, že je lepšie použiť motivačné nástroje na to, aby sme to dosiahli, ako nástroje donucovacie. A v čom sa naozaj zásadne líšime, ja som presvedčený, že spôsob uloženia povinnosti, ako je tam, je v rozpore s ústavným princípom Slovenskej republiky. Pani navrhovateľka má iný názor.
A teraz k tej druhej téme, povinnej. V tom bode 3 je naozaj povedané, že ten nepovinný predmet, obsah výchovy a vzdelávania je povinný pre všetkých žiakov danej školy bez možností alternácie s iným predmetom. Viete, rád by som to zdôraznil. Neukladajme to, čo je predmet výučby v školách, do zákona. Jednoducho je to v kompetencii ministra školstva, neoberajme ho o isté kompetencie, ale rovnako neoberajme o kompetencie riaditeľov škôl, školskú radu, v ktorej sú zastúpení rovnako rodičia, rovnako pedagógovia a zriaďovatelia, lebo dostaneme sa potom zbytočne podľa mňa aj do problémov. Podľa mňa do zákona takéto riešenie nepatrí a viete, keď je tu už teda uložená povinnosť, nedá mi, aby som sa nevrátil do minulosti.

Áno, ja som urobil zmluvu so Svätou stolicou, keď som bol minister, a roky som počúval, že som cirkevný minister a bigotný katolík. No tá zmluva bola urobená tak, že bola urobená rovnaká zmluva so všetkými registrovanými cirkvami. Každý z nich mal rovnaké právo. To je po prvé. A po druhé pre tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, bola vytvorená etická výchova. Ja si myslím, že toto bol tolerantnejší prístup, ako uložiť povinnosť. Každý si mohol vybrať. Viete a dnes také zase zaznieva, že no dobre, ale etická výchova by mala byť aj pre tých, ktorí chodia na náboženskú výchovu. Prosím vás, ale to je buď nezmyselné zavádzanie, alebo nevedomosť. Keď vezmem len Desatoro, len prvé 4 prikázania sa týkajú viery, ďalších 6 sa týka morálky, etiky a môžem vás ubezpečiť, že etika sa rovnako vyučuje na náboženskej výchove, vo väčšom rozsahu a prísnejšie ako v etickej výchove. To je fakt. Akože to je zase také zavádzanie a podľa mňa dosť nezmyselné.
A na záver, ja osobne si myslím ako bigotný, teda pre niektorých zase príliš liberálny katolík, ja si myslím, že v škole má byť istá výchova aj v tejto oblasti. Áno, nie všetci rodičia to dokážu urobiť, nie všetci sú dostatočne vzdelaní, dostatočne zodpovední. Ale musí to byť po zhode s rodičmi, preto hovorím školská rada a musí to byť v duchu ich presvedčenia. Musí to rešpektovať - a to posledné, to tu zazneli ukážky, nechcem sa ani vracať - musí rešpektovať aj istú primeranosť veku. Pani navrhovateľka hovorila, že chce, aby to bolo primerané, ja ju nepodozrievam z ničoho zlého v tomto smere. Len osobná moja skúsenosť, roky, a poviem, existovala skupina, nechcem to stotožniť, ale pod názvom, poviem, Klimentovci presadzovali sexuálnu výchovu, ale to bolo úplne neprimerané veku tých detí, čo sa tam chcelo vyučovať. Čiže tá skúsenosť z toho, čo sa tu dialo, ja si myslím, že nebola dobrá.
Záverom, myslím, že to podstatné som už povedal, kto vystúpil, takže ešte snáď jednu poznámku, keď tu bola kolegyňa Šípošová a hovorila, že sa nepočúvame, no ale to je, viete, to nie je problém nášho parlamentu, to je problém celej slovenskej spoločnosti, čo vnímam. Keď chcete počúvať rádio, musíte mať prijímač, ale musí existovať aj vysielač. A na Slovensku sme v situácii, že väčšina ľudí má len vysielač, prijímač nevlastní. Takže len hovorí, čo si myslí, a nechce počúvať, čo hovoria druhí.
Ďakujem pekne.

82.
Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne pár slov v podstate ako členovi výboru pre ľudské práva, ktorý sa týmto už niekoľkokrát zaoberal.
V prvom rade by som chcel podčiarknuť kandidatúru Ing. Mariána Gulu, ktorý je kandidátom naším, ale nepoznáme ho týždeň ani rok, ale najmenej ja ho poznám 35 rokov. Spolu s Jánom Langošom pracovali na Ústave technickej kybernetiky na Akadémii. Ja som tam tiež svojich 27 rokov slúžil a tam som poznal, že je to čestný človek, dobrý organizátor, stál pri zrode tohto ústavu, bol skutočne blízky spolupracovník Jána Langoša od čias, keď robili v elektronike a až po časy, keď bol na ministerstve vnútra federálnej vlády, kde teda tiež bol blízky spolupracovník, a potom dlho pracoval aj pracuje na Ústave pamäti národa. Čiže vrelo odporúčam.
Chcem v druhej poznámke povedať to, že my sme vo výbore debatovali aj o prípadnom poslaneckom prieskume na tomto ústave. Odsunulo sa to na čas, keď sa zvolia noví ľudia, nová správna rada a dozorná rada, teda nie nová celkom, ale inovuje sa, a teda isteže nie s cieľom ich kritizovať alebo kontrolovať, ale s cieľom pomôcť problémom, ktoré tam existujú. Takýto prieskum by sme raz mohli po stabilizovaní týchto dvoch inštitúcií, v správnej a dozornej rade urobiť.
Iste všetci viete, že je to naozaj veľmi dôležitá inštitúcia, že vo všetkých postkomunistických krajinách taká existuje, že skúma veľmi dôležité biele miesta stále ešte v našej histórii, že má podľa médií 500 mediálnych výstupov, svoj časopis pravidelný, konferencie, besedy a tak ďalej, kus vecí robí a vieme, že pred dvoma rokmi bol tu zvolený kandidát SMER-u na predsedu, ktorý dostal vtedy 105 hlasov parlamentu. A teda iste ho treba aj podporiť v tom, aby ako štatutár mohol tento orgán v zmysle tejto voľby ďalej viesť.
Je to ústav, ktorý má 65 ľudí, ale má relatívne dosť zložitú štruktúru. Má správnu radu, dozornú radu, potom nejaký výbor, ktorý rieši jednotlivé oddelenia a tak ďalej. To teraz tu nechcem vlastne hovoriť, ale chcem veľmi podčiarknuť, že teraz je šanca niečo na tom úrade snáď zmeniť. Viete, že keď Ján Langoš zomrel, že vtedy sa spravil nový štatút, pretože nebolo vedenie, tak do štatútu sa dalo všeličo, to, čo aj nebolo v zákone, a teda zákon o pamäti národa, ktorý je platný stále, je v rozpore s momentálnym štatútom. Tak je načase to dať do poriadku a právo toto dvojité, by som povedal, riadenie vyvoláva určitý aj právny chaos, ktorý by aj parlament mal nejakým spôsobom mu zabrániť. Čiže tí ľudia všetci, čo tam sú a budú, by mali pochopiť, že tá atmosféra tam musí byť lepšia, že všetci sú na jednej lodi, že cieľ majú jasný, daný zákonom, a teda nemožno tam podporovať nejaké antagonistické vzťahy, ale treba zvoliť takých ľudí do ÚPN nového, teda tých orgánov, ktorí sú morálne a odborné autority, ktorí sú orientovaní na históriu, ktorí chcú naozaj zmeniť túto situáciu a zlepšiť ju.
Čiže veľmi vyzývam, aby sme podľa evanjeliového, "podľa ovocia ich poznáte" práve takých volili, ktorí budú tento ústav ďalej vedecky a odborne posilňovať a nebudú šíriť určité napätia, ktoré teda, žiaľ, majú aj mediálne potom odozvy a ktoré neprispievajú proste k pokoju a k výskumu a k tomu, aby tento ústav, tak ako v iných štátoch aj tu napredoval.
Ďakujem.