Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení kolegovia a kolegyne, predkladám s kolegom Alojzom Přidalom tretí návrh v sérii týchto sociálnych návrhov. Tentoraz je to novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Náš návrh je rovnako reakciou na nepriaznivú sociálnu situáciu niektorých skupín občanov, ktorá nie je spôsobená ich nedostatočnou aktivitou, ale zlé nastaveným sociálnym systémom a legislatívou, ktorá je nespravodlivá najmä voči rodinám s viacerými deťmi.
Návrh umožňuje predčasný odchod do dôchodku všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov, bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu, t. j. 1,2-násobok sumy životného minima.
Ďalším návrhom tejto novely je aj zníženie poistných odvodov. To je to, čo nám práve tá analýza OECD odporúča ako jedno z dôležitých opatrení pri boji aj s nezamestnanosťou a, ja si myslím, aj v boji s chudobou. V tomto návrhu sa navrhuje znížiť poistné odvody zamestnancom a čiastočne aj zamestnávateľom, znižujú sa poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. To znamená, dnes zamestnanec cez svoju výplatnú pásku má odvody na svoje starobné poistenie 4 % z hrubej mzdy, zamestnancovi, ktorý má jedno dieťa, tieto odvody 4-percentné by sa znížili na 3 %, kto má štyri deti, by sa mu znížili na nulu, ale to neznamená, že by sa neodvádzali prostriedky na účet dôchodkový, pretože zároveň zamestnávateľ odvádza 14 %, no pri tom, kto má viac detí ako štyri, tak by sa znižovali tieto poistné odvody aj zamestnávateľovi. A v istom zmysle by to bola vlastne výhoda tohto rodiča, ktorý má viac detí, že by bol v tomto zmysle alebo v tomto duchu lacnejší z hľadiska nákladov alebo z hľadiska ceny práce pre zamestnávateľa, ktorý by takéhoto rodiča zamestnal. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo 10 eur na mesiac a dieťa, čo môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie rodín s deťmi a tiež k zvýšeniu domácej spotreby.
Preto navrhovaná úprava bude mať dopad na verejné financie. Bude znamenať zníženie príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2015, odhadujeme to v tomto roku na 80 mil. eur a v nasledujúcich rokoch na 120 mil. eur. Na druhej strane sa tým zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu aj vyššej domácej spotreby.
Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na sociálnu situáciu rodín s deťmi, zníži náklady zamestnávateľov, priaznivo ovplyvní i podnikateľské prostredie, i rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne.
Návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za vašu pozornosť aj podporu tohto návrhu.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi ako spravodajcovi, aby som zhodnotil rozpravu a vyjadril sa k nej.
V prvom rade chcem poďakovať jedinému vystupujúcemu v rozprave, pánovi kolegovi Kuffovi. Naozaj správne vystihol zmysel návrhu mojich kolegov Brocku a Přidala, ktorí navrhujú to, aby opätovne manželia boli znova daňovo posudzovaní spoločne, oni naozaj ak sú manželmi, vo väčšine prípadov žijú v spoločnej domácnosti, majú spoločné výdavky. Nie je dôvod na to, aby vláda, sociálna vláda istôt zobrala možnosť odpočítať si odpočítateľnú položku na manžela alebo manželku, ak ju teda oni nevyužijú, lebo napríklad sú invalidnými dôchodcami alebo ich príjem je veľmi nízky. To je prvý zásadný bod v navrhovanej úprave, v navrhovanej novele.
A druhý, z môjho pohľadu ešte zásadovejší bod, ktorý ste, pán kolega Kuffa, zvýraznili, je, znova to kolegovia z KDH navrhujú, aby mali možnosť pracujúci rodičia mať odpočítateľnú položku na každé nezaopatrené dieťa. Týmto spôsobom chce KDH navrhnúť možnosť, aby na Slovensku boli podporovaní tí ľudia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, a aby tí, ktorí majú nezaopatrené dieťa, mohli si na každé nezaopatrené dieťa uplatniť odpočítateľnú položku.
Sme presvedčení, že toto je správna forma, ako robiť prorodinnú politiku v štáte.
A takáto navrhovaná úprava ak by náhodou teda neprešla v tejto snemovni, bude základom nášho programu, pevne dúfam, aj vládneho programu, ktorý bude KDH uplatňovať, aby na Slovensku sa viacej oplatilo pracovať, ako poberať sociálne dávky. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, dámy a páni, na dve minúty k prerušenému rokovaniu k tomuto bodu programu od včera večera od rána som čakal, na túto chvíľu, už som päťkrát zabudol, čo som chcel povedať, ale urobil som si aj krátke poznámky.
Dámy a páni, platíme vysoké dane a odvody, hovorí o Slovensku OECD vo svojej analýze nášho dňového systému a trhu práce. To je hlavný problém, ktorý nám vyčíta OECD. A na najbližšie roky nám odporúča znížiť zaťaženie práce, to znamená nižšie dane a odvody aj pre firmy aj pre zamestnancov. A to isté si myslí aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, ktorý spolu s OECD na tejto analýze pracoval.
Odporúčanie OECD už vláda urobila, keď sme zaviedli odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch pre nízkopríjmových zamestnancov. Platí to od začiatku tohto roka.
Podobne sme zaviedli úľavu na odvodoch pre dlhodobo nezamestnaných. Keďže ale nezamestnanosť je u nás stále veľmi vysoká a ľudí bez práce dlhšie ako rok je u nás dvakrát viac, ako je to priemere Európskej únie, mali by sme pokračovať v reformách. A práve náš návrh, ktorý predkladám s kolegom Přidalom je jednou z tých možností, ako to môžeme urobiť, zníženie daní spojené so starostlivosťou o nezaopatrené deti je zabitie dvoch múch jednou ranou, ako sa na Slovensku hovorí, že znížime na jednej strane dane a zároveň zvýšime spravodlivosť v našom daňovom i dôchodkovom systéme.
O tom druhom, teda ako to navrhujeme v dôchodkovom systéme, budem hovoriť pri nasledujúcom bode.
Ďakujem za podporu tohto návrhu alebo ponúkam inšpiráciu k vašim legislatívnym iniciatívam.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, aj keď druhá z nich nebola na mňa. Skúsim odpovedať aspoň alebo zareagovať na tú prvú kolegovi Kolesíkovi.
Nuž Slovenské telekomunikácie keď sa privatizovali, tak neboli vôbec nejakou superziskovou firmou a je dosť možné, že keby sa nebolo privatizovalo tých 51 % alebo vôbec, tak valné zhromaždenie tohto roku by už ani nesedelo, pretože možno by firma nebola alebo nerozhodovala by o rozdeľovaní zisku, ale rozhodovala by o tom, akým spôsobom vôbec fungovať. To nevieme dnes povedať. Ale ako príklad by som prirovnal možnú a neprivatizovanú štátnu firmu Cargo. Cargo bolo pripravené na privatizáciu v roku 2006 tak, že v tom čase bolo možné odpredať Cargo za 13 mld. korún. V súčasnosti Cargo vyrába kumulovanú stratu okolo 500 mil. eur. Čistá strata neprivatizácie Carga v rokoch 2006, 2007 je dnes zhruba 1 mld. eur. Pán kolega Kolesík, ty si povedal, čo je viac a čo je menej. Tak čo je viac, aby v štáte bola alebo nebola 1 mld. eur naviac, a mali by sme na Slovensku firmu, ktorá by fungovala, alebo máme firmu, ktorá nefunguje, a máme o 1 mld. eur menej?
Ja som vo svojom príhovore povedal, aký mám názor na privatizáciu aj doprivatizovanie. A vítam to, že vláda sa rozhodla, že ide doprivatizovať 49 %, keď sa už nevie dohodnúť s väčšinovým akcionárom. Ale otázka je, ako bude vyzerať tá privatizácia. A to ďakujem kolegovi Miškovovi, ktorý sa opýtal na presne podobnú otázku inými slovami.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej ministerstvom hospodárstva a Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami.
Ak uvažujeme o predaji zvyšného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, chcel by som úvodom povedať pár slov aj k tomu, čo sa stalo pred 15 rokmi. Vtedy sa prvá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla vykonať poriadok v tomto dominantnom telekomunikačnom operátorovi a vpustiť doň strategického investora. Z pohľadu uplynulého obdobia treba konštatovať, že urobila jednoznačne správne. Z bývalého štátneho podniku sužovaného všetkými vtedajšími chorobami, zlým riadením, technickou nevyspelosťou, šafárením nezodpovednej vlády, sa stala moderná zisková firma, a to aj napriek tomu, že jej pribúdali konkurenti. V priebehu času sa stal problémom prístup štátu k dividendám.
Nemecký akcionár Deutsche Telekom vlastniaci 51 % akcií sa zdráhal rozdeľovať na dividendy všetok dostupný zisk. A tak sa štát vlastniaci zvyšných 49 % akcií cítil ukrátený. Tu zas treba spomenúť, že úspechom boli vysoké zisky sčasti sprivatizovanej firmy, čo pred rokom 2000 nebolo vôbec samozrejmosťou. Preto sa mohli stať predmetom zvýšeného záujmu vysoké potenciálne dividendy. To bolo výsledkom práce nových manažérov, angažovaných nemeckým investorom. Oni zhodnotili firmu tak, že dnes môžeme hovoriť o doprivatizovaní hodnotného podielu.
Samozrejme, dividendová politika presadzovaná nemeckým investorom sa štátu páčiť nemusí. A ak sa stáva preň príťažou, je logické, úplne logické, že zvažuje predaj aj zvyšných akcií. O tomto sa uvažovalo už dávnejšie, aj v predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej už v roku 2011.
Po desiatich rokoch pod manažérskou kontrolou Deutsche Telekomu bol Slovak Telekom konsolidovanou, úspešnou a ziskovou firmou, strategický investor uplatňoval moderné a efektívne riadenie, konsolidoval mobilného operátora, vniesol moderné technológie s pozitívnym vplyvom na hodnotu firmy. Predaj minoritného podielu už vtedy predstavoval jedinečnú možnosť, ako pri dobrom ocenení na tomto úspechu zarobiť.
Odhad ceny 49 % akcií predstavoval pred nejakými štyrmi rokmi necelú jednu miliardu eur, žiaľ, pre predčasný pád minulej vlády sa predaj akcií neuskutočnil.
Myšlienku predaja akcií si osvojila aj druhá vláda Roberta Fica. Pochopiteľne, nemohla s ňou vyrukovať hneď po voľbách v roku 2012, lebo by tým preukázala kontinuitu so svojou predchodkyňou a najmä by sa prihlásila k privatizácii. Tú, samozrejme, pred voličmi odmietala, dištancovala sa od nej a v programovom vyhlásení po zostavení vlády tak aj prezentovala. Konala s oneskorením, kým sa však rozhýbala, pomery na trhu telekomunikačných operátorov sa o niečo zmenili. Pribudlo teda viac európskej regulácie, konkurencie na vnútornom trhu, čo sa prejavilo menšou atraktívnosťou nesprivatizovaného podielu spoločnosti Slovak Telekom. Prešľapovanie na mieste a vyčkávanie na vhodnú chvíľu, aby vláda Roberta Fica nebola obviňovaná z utajovaných privatizačných chúťok, tak s veľkou pravdepodobnosťou hodnotu podielu do dnešných dní znížilo. To by sa možno dalo pochopiť, veď každá vláda sleduje politické ciele svojich členov.
No pochopiť sa nedá to, čo sa dialo od začiatku od roka 2014, namiesto toho, aby vláda prišla s návrhom, napísaným scenárom, ako maximalizovať výnosy z predaja zvyšných akcií, začala potichu vyjednávať s investorom. Na jednej strane ho obviňovala, že hatá vyplácanie primeraných dividend, čím štát prichádza o desiatky až stovky miliónov eur, na druhej strane ponúkla možnosť, ako z privatizovaného doprivatizovania vyjsť s najlepším výsledkom. Inak nemožno hodnotiť podpísanie utajovaného memoranda spred roka kde vláda vyšla majoritnému akcionárovi v ústrety. Pritom mala konať v zmysle akcionárskej zmluvy podpísanej pri prvej fáze privatizácie Slovak Telekomu ešte v roku 2000. Ktorýkoľvek akcionár má podľa tejto zmluvy právo predať svoje akcie cez burzu. Ak by sa tak rozhodol, nepotreboval by súhlas ďalšieho akcionára, ba, naopak, ten by mu musel poskytnúť súčinnosť. Takýto predaj sa mal organizovať na náklady Slovak Telekomu. A neznášal by ich predávajúci akcionár.
Ak by ktorýkoľvek z akcionárov sa rozhodol speňažiť svoj podiel na burze, pričom sa predpokladalo využitie služieb bratislavskej burzy a niektorých zo zahraničných búrz, ostatní by nemali žiadne predkupné právo. Pôvodná akcionárska zmluva teda zabezpečovala slovenskému štátu prostredníctvom príslušného ministerstva a Fondu národného majetku maximalizovať príjem z predaja svojich akcií bez akýchkoľvek povinností voči Deutsche Telekomu. Až keby sa neporadil predaj cez burzu, mohol by si Deutsche Telekom uplatniť predkupné právo a získať akcie od štátu priamo.
Dalo by sa logicky očakávať, že vláda Roberta Fica bude postupovať podľa tohto predpísaného scenára, nielen preto, že vraj bola na Deutsche Telekom naštvaná pre obmedzovanie vyplácania dividend, ale aj preto, aby z doprivatizovania získala maximum, veď získané peniaze chcela najskôr použiť na vykúpenie súkromných zdravotných poisťovní a najnovšie na spätný nákup akcií Slovenských elektrární. Nestalo sa tak.
Vláda podpísala s nemeckým akcionárom memorandum, z ktorého vyplýva niečo úplne iné. Najskôr nechá oceniť svoj podiel v Slovak Telekome, čo určite nebude lacný špás, tentoraz už nie na účet Slovak Telekomu, ale na účet predávajúceho, teda štátu. Keď bude mať potom ocenenie k dispozícii, pouvažuje, či ponúkne Deutsche Telekomu uplatnenie predkupného práva alebo predá akcie cez burzu.
Posun je teda zrejmý, nemecký akcionár bude mať právo licitovať s vládou o cene a predaj cez burzu bude pravdepodobne len akési záložné či, dnes možno povedať, fiktívne riešenie. Predaj cez burzu či viaceré burzy by predstavoval pre Slovak Telekom povinnosť splniť pravidlá transparentnosti.
Ak predstavitelia vlády neboli doteraz spokojní s transparentnosťou procesov, ktoré sa udiali vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a jej majoritného akcionára Deutsche Telekom, práve vstup na burzu mohol odhaliť mnohé veci, lebo tam platia prísne pravidlá zverejňovania interných informácií, a odvrhnutie burzy, pričom priamy predaj štátneho podielu súčasnému nemeckému akcionárovi, prípadný, túto možnosť, po ktorej vláda volala, odvrhne.
Nemám žiadne informácie o tom, aké sú vnútorné vzťahy v Slovak Telekome, z vyjadrení predstaviteľov štátneho akcionára však možno predpokladať, že s nimi neboli spokojní, kam sa teda podela dovtedajšia nespokojnosť, keď vlani vo februári už bola vláda ochotná podpisovať s údajným nositeľom zákulisnej firemnej politiky priateľské memorandum?
Ak by sme aj chceli veriť tomu, že vláda Roberta Fica hľadala čo najschodnejšiu cestu, ako predať štátne akcie, nemôžeme sa vyhnúť podozreniu, že skutočným dôvodom bol vlastný záujem pár jednotlivcov, ktorí by mali zastupovať záujmy štátu, konať práve takto.
Štát má dnes skutočne nízku šancu ovplyvňovať priamo vývoj v Slovak Telekome a ak má na to nejaké páky, tak sú len nepriame, napríklad cez legislatívu alebo regulačnú politiku.
Vyplácanie dividend je tiež v rukách majoritného akcionára, a preto je správne ak chce predať svoj podiel, kde otázka je, za koľko to má byť.
Ako som už uviedol, ten najvhodnejší moment vláda premeškala, no podľa môjho názoru 49-percentný podiel má ešte stále vysokú hodnotu, ale všetko, čo sa deje za ostatné dva roky, naznačuje, že možno počítať s ďalším poklesom výťažku z tejto transakcie.
Tá miliarda eur, o ktorej sa hovorilo a hovorila o tom s vážnou tvárou vláda Ivety Radičovej pred štyrmi rokmi, sa stáva nenaplneným snom.
Predložený materiál, o ktorom rokujeme, potvrdzuje, že doprivatizovanie Slovak Telekomu asi nebude pre štát to najvýhodnejšie. Ten proces by sa mal zastaviť, možno prehodnotiť a stransparentniť, pretože nejde len o majetok vlády, ale aj o majetok nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, páni ministri, moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi Draxlerovi a je nasledovného znenia, zdanlivo malý problém, ale ja keďže žijem v Trenčíne a sa to týka tohto mesta, ho považujem z hľadiska organizácie školstva za dôležitý.
Dňa 2. decembra 2014 bol riadnou úradnou cestou odoslaný liste vedenia pedagógov Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne s uvedením veľmi silným argumentačným dôvodov, prečo táto škola nemôže súhlasiť s nápočtom tried pre školský rok 2015/2016 vykonaním všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. V argumentáriu sa uvádza jednak 300-ročná tradícia vrátane výraznej štúrovskej generácie, najmä však dlhodobé celoslovenské a medzinárodné výsledky tejto školy a v neposlednom rade aj aktuálny záujem občanov a ich detí, budúcich študentov o túto školu. Tento údaj je empiricky preukázateľný centrálnym štatistickým zberom údajov o záujme uchádzačov, ktorý má váš rezort k dispozícii. No pre istotu ho prikladám v prílohe.
Spomínaný list s prosbou o nápravu evidentnej skrivodlivosti bol počiatkom decembra 2014 doručený premiérovi Slovenskej republiky, predsedovi parlamentu a novovymenovanému ministrovi školstva, teda vám, pán minister. Iba Kancelárie predsedu Národnej rady aspoň zdvorilo odpovedala, že nový predseda sa iba začína orientovať v náročnej funkcii a že v príhodnom čase sa tejto téme bude venovať, pričom z ministerstva neprišlo od 2. decembra ani mäkké f.
Aby som nevyzeral ako partizán, ktorý bojuje spoza marketingových bučkov, o znepokojení som včas informoval predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Neviem, odkiaľ a aké mal informácie, ale vraj riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Štúra nepriaznivé VZN-ko akceptoval, hoci pravdou je, že na župnom odbore školstva v Trenčíne viackrát namietal brutálny zámer priškrtiť a veľmi radikálne práve jeho školu.
Nespokojný s odpoveďou rozhodol som sa požiadať o stretnutie s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky s pánom Pellegrinim, vediac, že jeho vplyv v rezorte školstva je ešte vždy výrazný. Toto stretnutie sa uskutočnilo počas predposlednej plenárnej schôdze. A nadobudol som pocit, že sa tomuto problému chce venovať bez predsudkov a s úctou k číslam štatistického zberu, najmä však s úctou k občianskej verejnosti, študentom a učiteľom. Je mi ľúto, do dnešného dňa som nijaký výstup neobdržal ani od predsedu Národnej rady a od ministra školstva už vonkoncom nie. A preto sa pýtam, je rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja v tejto veci dogmou, ktorá sa nedá nijako modifikovať a upraviť, považujete, pán minister, za správne ordinovať občanom, rodičom a deťom, čo majú a môžu chcieť, naozaj si myslíte, že úradným rozhodnutím sa dajú regulovať ambície ľudí, ich práva a sny? Nemám veľa opôr v realite, predpokladám však, že ste dosť inteligentný na to, aby ste mi na moje otázky neodpovedali kladne. Urgentne vás žiadam o spravodlivú nápravu situácie, ktorá nerobí česť nikomu, a prosím aj o komunikáciu, ktorá ak už nechce byť cnosťou etiky, nech je aspoň gestom elementárnej etikety.
Toľko interpelácia.
Ešte by som povedal pár slov na doplnenie. Už mimo interpelácie, ale v kontexte s jej problematikou chcel by som uviesť jeden taký zvláštny scenár, ktorý sa pred šiestimi rokmi stal na jednej nemenovej župnej škole. Zase to bolo v našom Trenčianskom kraji. Keďže do početného limitu povolených tried sa akosi po prijímačkách nevošla dcéra významného politického funkcionára, začali sa diať veci. Zrazu sa počet tried s neznesiteľnou ľahkosťou navýšil o celú jednu triedu. Bola to pamätná trieda, plná privilegovaných stroskotancov. Kvôli nim škola začala podliezať svoju dôstojnosť a miesto toho, aby sa hýčkaná milionárska slečinka prispôsobila školským normám, škola sa aj za cenu lží a podvodov začala ohýbať podľa dotyčnej. Aktéri tejto podlosti si už, samozrejme, nepamätajú na nič, príbeh sa nestal.
Tento smutný príbeh uvádzam len preto, že dokumentuje spôsob riešenia početného limitu tried takpovediac násilím. Ja však volám po spôsobe, ktorý to umožňuje, ak je vôľa a zvyšok nejakej elementárnej úcty k občanom, k ich deťom a k pedagogickej verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, naozaj sa vyjadrím len krátko k odpovedi č. 22, ktorú som dostal od Úradu pre verejné obstarávanie, dopredu avizujem, že zatiaľ som spokojný s odpoveďou. Takže nebude treba dať hlasovať.
Ja som sa obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie s otázkou, ako prebieha súťaž alebo teda aké sú výsledky kontroly súťaže, ktorú vykonáva ÚVO. A malo kontrolovať súťaž, ktorú vypísala Národná diaľničná spoločnosť na služby – overovanie platieb palivovými kartami za elektronické mýto.
Viete veľmi dobre, že keď sme tu v decembri odvolávali pána ministra dopravy Jána Počiatka, tak to bolo z dôvodu toho, že Národná diaľničná spoločnosť ukončila súťaž a podpísala zmluvu na kontrolu platieb palivovými kartami za elektronické mýto, podpísala súťaž s firmou PAYWELL, ktorá vznikla len jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do tejto súťaže a ktorej majitelia sídlia na Cypre v tej istej kancelárii ako desiatky ďalších firiem J&T.
Objem tejto zákazky s výhľadom na 13 rokov je zruba 130 mil. My sme presvedčení, že táto súťaž nebola transparentná. A myslíme si, že za takéto služby vyplatiť tejto firme 130 mil. za 13 rokov je neskutočne vysoká čiastka, aj preto, že firma SkyToll, ktorá prevádzkuje elektronické mýto, túto zákazku v roku 2009 vyhrala s tým, že bude poskytovať komplexné služby za elektronické mýto, ktoré mali zahŕňať aj možnosť platiť kartami, platobnými kartami za elektronické mýto, všetkými kartami dostupnými na Slovensku. Medzi tieto všetky dostupné platobné karty, myslíme si, aj ďalší odborníci si to myslia, mali patriť aj palivové karty.
Keďže Národná diaľničná spoločnosť nezrušila túto zmluvu, táto zmluva je dneska platná, uskutočňuje sa, obrátil som sa na ÚVO s otázkou, že teda aký je priebeh teda kontroly alebo aký je výsledok kontroly. ÚVO mi odpovedalo, že tá kontrola prebieha, ešte nie je ukončená a o jej výsledku ma budú bezodkladne informovať. Som presvedčený, že takáto kontrola by nemala trvať neprimerane dlho, takže som ochotný spolu aj s ďalšími kolegami ešte počkať určitý čas, ale naša trpezlivosť tiež bude mať svoje hranice. Myslím si, že ÚVO takúto súťaž v najbližšom čase by mohlo ukončiť.
Obrátil som sa cez europoslancov za KDH aj na Európsku komisiu s touto záležitosťou. Zatiaľ aj od nich máme odpoveď, aby sme počkali najprv, ako to bude ukončené na Slovensku príslušnými orgánmi, teda Úradom pre verejné obstarávanie. Preto aj takto verejne chcem povedať, že počkáme si na výsledky kontroly.
Chcem byť presvedčený o tom, že aj na tomto príklade môže ÚVO, Úrad pre verejné obstarávanie ukázať, že je nezávislou organizáciou, inštitúciou, ktorá nestranne posudzuje verejné obstarávanie na Slovensku. Ak Úrad pre verejné obstarávanie teda ukončí túto súťaž, že je v poriadku, obrátime sa na Európsku komisiu, lebo sme presvedčení, že táto súťaž nebola vykonaná transparentne. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za gratuláciu. Už to, že ma vylosovali ako číslo jedna, je pekný darček. A pán minister mi vždycky odpovie veľmi vecne, aj za to mu ďakujem. Mojou otázkou bolo aj to, že kedy tie licencie by mohli asi tak platiť. To je zaujímavá otázka, to tam neodznelo. Po ďalšie, ja vlastne som došiel k tomu tak, že som nedávno dostal esemesku, a nie raz esemesky dostávam, ktorá takto znela, že je nová pôžička pre každého bez ručenia a poplatkov aj pre mamičky na materskej dovolenke a nezamestnaných do 48 hodín do 5 000 eur, aj pre nezamestnaných do 5 000 eur ročne, máte záujem, stačí esemeska. Čiže cez Telekom prichádzajú takéto esemesky. A ľudia sa na to, samozrejme, chytia. A tí pôžičkári vlastne len čakajú na to, že nebudete splácať. A potom nastúpi komando, úroky, úroky z omeškania, trovy právneho zástupcu, exekúcia a tak ďalej s tým, že dneska je 1,3 mil. ľudí v exekúcii, o chvíľu bude celé Slovensko exekvované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

136.
Ďakujem pekne za podporu, pán kolega, tohto návrhu. Zdravá a fungujúca rodina, keď... – chcem to cez ekonomické fungovanie vystihnúť –, že je najefektívnejšie fungujúcou inštitúciou, keď najvyššie náklady na život sú náklady jednotlivca. Keď žije sám v domácnosti, tak si náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie a všetko, čo je spojené so životom človeka, tak vtedy sú tie náklady najvyššie.

Akonáhle pribudne do domácnosti ďalší člen, tak sa tie náklady, ak teda tá domácnosť je zdravá, tak sa znižujú. Napríklad na bývanie sú to náklady rovnaké. Možno sa zvýšia mierne náklady na spotrebu energií, ale stravovanie, napríklad to ženy alebo tí, ktorí majú vzťah k vareniu, veľmi dobre vedia. A s pribúdajúcimi deťmi je to podobné. Samozrejme, to je v tej fáze, keď tie náklady, teda vo fáze života detí, keď sú napríklad menšie. Potom zasa tie výdavky výrazne rastú, napríklad v spojení s nákladmi na výchovu a vzdelávanie, keď deti chodia do školy, či do základnej, strednej alebo na vysokú, tam zase rapídne tieto náklady sa zvyšujú.

Ale zasa skúsenosť aj zo súčasnosti hovorí o tom, že z týchto rodín deti keď aj študujú, tak dokonca sa aj sami zamestnajú a pomáhajú rodine znižovať náklady.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.