Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som sa prihlásil do faktickej, tak mi kolega Mikuš sa podivil, že: teda ešte aj ty k obnoviteľným zdrojom energie?!
Priznám sa, nerozumiem obnoviteľným zdrojom energie ani klasickým energetickým médiám, ale o inom som chcel. O tom spôsobe, akým predniesol svoj príspevok. Veď aj tu v parlamente je to vidieť, že sú dva také prístupy. Na jednej strane čosi, čo by som nazval mentálny monizmus. To sú tí, ktorí vedia všetko o ničom. Takí fachidioti jednej témy. A na druhej strane je druhý postoj, ktorý by som nazval kognitívnou promiskuitou, a to sú zase tí, ktorí vedia nič o všetkom. Teda mudrci, všemudrci. Ja som rád, že Jozefovi, kolegovi sa aj pri tomto výstupe podarilo týchto krajností mentálneho monizmu a na druhej strane kognitívnej promiskuity, že sa podarilo tomu vyhnúť, a hľadá akýsi optimálny energetický stred. A toto veľmi oceňujem, lebo v parlamente to veľmi často absentuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja si myslím a chcem vás trošku, kolegovia aj z klubu, tak napraviť. Veď jedná sa... Poprosím, keby ste trošku zjednali nápravu, aby tu bolo tichšie, pani podpredsedníčka, lebo sa nedá hovoriť. Ďakujem pekne, že som si to zjednal. Poprosím.
O takú vec sa jedná, že treba napraviť tú chybu, ktorá sa vklinila do systému pri tej rýchlej koncepcii alebo antikoncepcii tvorby. To znamená, ešte nemôže byť vytvorená energetická koncepcia, až vtedy, keď tí, ktorí mali získať, či solárky alebo bioplynky, až keď ich získajú. A tento úkon je smerujúci k tomu, aby ich získali. Lebo také absurdity, aké nastali pri tej urýchlenej tvorbe zákona, že sedliaci sa stali len a len pri bioplynkách vazalmi a že jednoducho sú tam nádenníci. A keď si pozriete tie veľké bioplynky, ktoré nezmyselne vznikli v produkčných oblastiach a nasávajú silážnu kukuricu z výmery desaťtisíc hektárov, tak tam sú majiteľmi energetických zariadení ľudia z distribučiek. Podobne je to pri solárnych. To znamená, že, kolegovia, ja vás len chcem vyviesť z omylu. Toto je potrebná úprava, ktorú urobili kolegovia, a toto, čo vy chcete, to ešte nedozrel čas. Až keď to príde do jedného košiara a keď to získajú tí praví vlastníci, potom sa môže vytvoriť energetická koncepcia pre Slovensko. Ale aká bude cena energie, potom sa už nepýtajte.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja súhlasím s tým a skutočne som rád, že ste tu spomínali veľakrát, že nemáme jasnú energetickú politiku, jasný energetický koncept pre to, ako rozvíjať v podstate celý energetický mix. Nedotýka sa to, samozrejme, iba obnoviteľných zdrojov, ale aj ďalších zdrojov, ktoré sú alternatívne a ktoré sú v podstate, neemitujú toľko škodlivín ako možno ostatné fosílne palivá alebo energie z fosílnych palív. V každom prípade je jasné, že ten systém tu chýba, že nemáme skutočnú reálnu energetickú politiku, že nemáme jasnú koncepciu. Ak by sme ju mali, tak by sme skutočne pristúpili k tomu, že rozvíjame povedzme fotovoltiku živelne, ktorú chceme teraz nepriamo likvidovať vzhľadom na to, že tí vyvolení už dostali svoje zaplatené. Ak by sme mali dobrú energetickú politiku, nekonštatovali by sme teraz prostredníctvom týchto prenosových sietí, respektíve distribučných sietí, že nemáme kapacity na prenos a že už nemôžeme pripájať ďalšie zdroje. Nekonštatovali by sme, že v podstate nemáme dostatok zdrojov na doplatky v podstate za obnoviteľné zdroje. Nekonštatovali by sme, že máme vysoké ceny energie tak pre domácnosti, ako aj pre ekonomiku, pre hospodárske firmy, podniky. A toto všetko je vlastne odrazom toho, aká zlá, aká nekoncepčná, ako nekoncepčný je vlastne tento systém. A výsledkom sú toho aj povedzme takéto subjekty, ktoré teraz nedostanú za rok 2014 doplatok za dodávku energie do siete.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán kolega Přidal povedal detailne v tej odbornej záležitosti, ktoré nás viedli k tomu, aby sme predložili uvedenú novelu zákona. Takže vypustím z môjho príhovoru tieto detaily a začnem možno trošku širšie. Ale chcem navodiť atmosféru alebo diskutovať o tom, akým spôsobom by sa mala uberať alebo na základe akých dôvodov by sa mala uberať aj naša politická, ďalšie politické kroky v oblasti, v oblasti energetiky.
Vedci v minulosti niekoľko storočí dozadu sa zaujímali o to, čo vplýva na zmeny počasia, s ktorými vždy v určitom čase mali ľudia problém. Takto to bolo zhruba do osemdesiatych rokov minulého storočia. Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa začína tejto problematike venovať stále viac a viac vedcov, už sú to tisíce, respektíve boli to tisíce už aj na konci minulého storočia, pretože jednak dopady na zmenu klímy začínali naberať grády a jednak aj vznikom novej počítačovej techniky sa dali simulovať určité situácie a hlavne merania, na základe ktorých sa dalo zisťovať, dali zisťovať dôvody klimatických zmien.
Asi dvetisíc päťsto klimatológov je sústredených vo vedeckom výbore OSN, takzvaný Intergovernmental Panel on Climate Change, v ktorom po určitých obdobiach prezentujú výsledky, výsledky svojej práce. Taký prvý dôležitý bol zhruba, nie zhruba, ale presne v roku 1992. A na tejto konferencii bol prijatý rámcový dohovor o zmene klímy. Bolo to v Riu de Jainero. Potom taký ešte ďalší, jeden známy bol v Kjóte rámcový dohovor o zmene klímy. Takisto Slovensko, krajina, jedna z mnohých, takmer všetky v Európe pristúpili k týmto dohovorom a podpísali sa pod tieto záväzky. Jednou z ostatných takýchto akcií tohto výboru bol minulý rok 23. 9. 2014 v New Yorku, bol to klimatický summit. A dovoľte mi, aby som vás informoval, kto to nevie, o výstupoch troch veľmi významných ľudí a jedných z najsilnejších na našej planéte.
Prvý je generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Citát: "Zmena klímy ohrozuje ťažko získaný mier, náš blahobyt a šancu pre miliardy ľudí. Je to hlavná úloha dneška. Naša reakcia rozhodne o budúcnosti, potrebujeme každú ruku." Zmena podnebia podľa neho predstavuje pre ľudstvo historicky najväčšiu výzvu. A ešte jeden citát od neho. "Ľudské, ekonomické a environmentálne náklady klimatických zmien budú čoskoro neúnosné."
Druhý, prezident Spojených štátov Barak Obama. Šéf bieleho domu vyhlásil, že sa počas schôdzky s čínskym prvým vicepremiérom Čang Kao-limom zhodli na tom, že ich krajiny sa majú v otázke boja s globálnou zmenou klímy chopiť vodcovskej roly. Citát: "Žiadny štát teraz nesmie zostať bokom, aby naše deti nežili vo svete, ktorý už nebudú schopné dať do poriadku," povedal Obama. Zároveň apeloval na prijatie ambicióznej dohody, v ktorej by sa podľa neho mali k rozhodným krokom zaviazať aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Spojené štáty podľa prezidenta dodržia svoj cieľ a do roku 2020 znížia emisie oxidov uhlíka o 17 % oproti hodnotám z roku 2005.
Posledný, v tom čase predseda Európskej komisie, José Manuel Barroso v New Yorku sľúbil, že Európska únia dodrží svoj záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990 a využívať na výrobu elektriny 27 % obnoviteľných zdrojov. Citát: "V tomto rozhodujúcom boji nezlyháme," uistil Barroso. Rozvojovým krajinám potom prisľúbil na nasledujúcich sedem rokov dotácie na podporu získavania energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 3-ch mld. eur.
Prečo tento dlhý úvod? Je mi niekedy divné, neviem, či smiešne alebo do plaču, keď počúvam dnes na Slovensku aj na odborných seminároch alebo konferenciách vety: Európska komisia nám nariaďuje a to sú všetko len báchorky. Tu chcem povedať, že mnoho krajín Európskej únie má dlhodobo odsúhlasené energetické mapy, ktoré po našom, po slovensky znamenajú energetickú politiku štátu. V týchto politikách majú jasne vymedzené, akým spôsobom chcú do budúcnosti zabezpečovať výrobu, distribúciu a samozrejme s prihliadnutím na ekonomiku, to znamená, na výkupné ceny. Aby som nehovoril o Nemecku, najďalej sú možno vo Švédsku, v Holandsku, v Dánsku, ale samozrejme aj na tom pracujú a dosť vehementne už aj povedzme vo veľmi atómovom Francúzsku alebo Belgicku.
Vo februári tohto roka British Petroleum, jedna z najväčších firiem, ropných, ktorá určite nemusí byť nejakým superzástancom obnoviteľných zdrojov energie, vydala analýzu rozvoja, rozvoja, pardon, analýzu o tom, ako sa bude ďalej uberať svetová produkcia elektrickej energie. Do roku 2035 má HDP na hlavu stúpnuť na celom svete, má stúpnuť o 75 percent. Celosvetová spotreba elektrickej energie má stúpnuť o 37 % s ročným nárastom cca 1,4 percenta. Podľa British Petroleum z februára tohto roka suverénne najvyšší nárast zdrojov bude z obnoviteľných zdrojov energie. Fosílne palivá zostanú na súčasnej úrovni, respektíve niektoré sa, ich budú, množstvo niektorých sa bude znižovať.
Ako som čítal v úvode, a všetci vieme, čo sa deje v Európskej únii, nevynímajúc Čínu a už aj pomaly Indiu, všetky sa zaoberajú energetickou politikou veľmi vážne, dokonca Európska únia hovorí, že energetická politika je jedným najvážnejších bodov súčasnej doby. Pripravuje sa takzvaná energetická únia, ktorá stanovuje určité limity alebo vizionárske regule pre členské štáty.
Čuduj sa svete, vo štvrtok bola na Palisádach v Európskom dome konferencia za účasti pána veľvyslanca v Európskej komisii, pána zástupcu nášho eurokomisára pre energetiku, kde prezentovali energetickú úniu. Podľa informácií týchto pánov všetkých 28 regulátorov, všetkých 28 krajín Európskej únie je proti energetickej únii vzhľadom k tomu, že k návrhu energetickej únie je aj akýsi strešný regulačný úrad nad jednotlivými krajinami. Samozrejme v konečnom dôsledku rozhodne politika jednotlivých krajín a názor jednotlivých politických reprezentantov a predpokladám, keď náš, teda keď komisár pre energetiku je Slovák, že Slovensko v tomto nebude robiť problém. A z úst pána generálneho riaditeľa sekcie ministerstva hospodárstva, ale aj z úst iných prepraviteľov, aj povedzme veľkých súkromných firiem sa zdá, že Slovensko túto energetickú úniu podporí, čo je z môjho pohľadu pozitívne.
Ale čo je nie pozitívne, je to, čo hovoril aj kolega Přidal, že minulý rok bola prijatá energetická politika štátu, o ktorej sa diskutovalo dva roky. Alebo vyše dvoch rokov. Odvtedy uplynulo asi 5 mesiacov a počúvame, to znamená, uplynula štvrtina alebo tretina času od toho času, o čom sa diskutovalo, o energetickej politike a po prijatí šéf regulačného úradu hovorí o nejakej inej regulačnej politike.
Viackrát v tomto parlamente sme rokovali o obnoviteľných zdrojoch v tomto volebnom období, viackrát som povedal, že súčasná vláda robí sabotáž na slovenskej energetike. Nemôže sa vyhovárať súčasná vláda, že problémy, ktoré sú dnes v energetike, v cene elektrickej energie urobila nejaká iná vláda. Kroky prvej Ficovej vlády nás dobiehajú. Tá istá vláda, takmer tí istí zamestnanci ministerstva, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 prijmú zákon o obnoviteľných zdrojoch energie a vytvoria podmienky pre klondike čerpania zdrojov štátu na zákonom alebo vyhláškou schváleného povinného výkupu, ktorého dôsledky znášame dnes. V roku 2011 Radičovej vláda tento klondike zastavila zákonom, veľmi citlivo a tak, že z toho nebol absolútne žiaden problém ani z hľadiska retroaktivity, ani z hľadiska ďalšieho bezbrehého čerpania dotácií na jednotlivé zdroje.
Dnes sme vystavení problémom, o ktorých hovoril kolega Přidal, nebudem to ďalej rozvádzať, kedy regulátora a, predpokladám, ani ministerstvo absolútne netrápia ceny energií, netrápia ich energetická politika, trápi ich, aby vykešovali problém distribučných spoločností. Hovoril o tom kolega Přidal. Je to ďalší z krokov, ktorý možno bude história pamätať a svojím spôsobom aj hodnotiť.
Obnoviteľné zdroje energie napriek tomu klondiku v roku 2009 - 2010 vo fotovoltike dnes zvyšujú ceny elektrickej energie relatívne nepatrne, cca o 4 percentá, to znamená 4 centy z jedného eura. Napriek tomu sú používané ako kladivo na čarodejnice, ako kladivo na to, že máme vysoké ceny elektrickej energie.
Problém je úplne inde, problém je, že v energetickej politike nemáme zadefinované nič. Kto sa trošku v tom vyzná, tak mi to musí potvrdiť. Nič. V energetickej politike štátu musí byť totiž jasne zadefinované, akým spôsobom štát chce, aby sa smerovali v budúcnosti investície. Nemci o tom rozprávajú 15 rokov. A my sme si zobrali od nich jediný negatívny príklad, a to bola tá nešťastná dotácia na fotovoltiku v roku 2009, kedy to už Nemci zastavovali. A na Slovensku sme mali vedieť už, že jednoducho vývoj ide takým nehoráznym tempom dopredu, že kým sa tie fotovoltiky začnú stavať, technológia bude o 50 % lacnejšia. A len pre ilustráciu: ak v roku 2010 boli dotácie za výkup, alebo teda cena za výkup z fotovoltických elektrární, tá nehorázna, cez 420 eur, Jaslovské Bohunice predávajú za 33 dnes, tak dnes iná elektráreň fotovoltická, taká istá, má výkupnú cenu cez 90 eur. To znamená, viac než 4-krát išla cena, výkupná cena z fotovoltických elektrární za niekoľko rokov dole.
Na tej konferencii minulý týždeň bolo jasne povedané z úst predstaviteľa kancelárie nášho energetického komisára, že už dnes existujú obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií. Problém energetickej politiky štátu je, či vôbec, keď k takej situácií dôjde, bude možné tieto obnoviteľné zdroje pripojiť na sieť. Pretože v energetickej politike štátu by malo byť aj to, kde sa vyrába, akou distribúciou sa bude elektrická energia distribuovať, to znamená siete, a samozrejme aj ekonomicky. A súhlasím s názormi, že treba pomaličky skončiť s dotáciami na akýkoľvek druh výroby, ale treba si uvedomiť, že do tohto stavu by sme sa neboli dostali, keby tie dotácie nejaké neboli išli, ale bolo na každom rozhodnutí jednotlivej krajiny, akým spôsobom tento čas prekoná. Pred desiatimi rokmi tiež plazmový televízor stál 250-tisíc korún. Dnes stojí koľko, rovnaký a ešte lepší? Lebo ten vývoj v týchto technológiách aj v technológiách obnoviteľných zdrojov energie ide obrovsky dopredu.
Ak my dnes v energetickom mixe máme dobré zastúpenie aj jadra, aj vodných elektrárni, aj obnoviteľných zdrojov rôznych druhov a trváme na tom, aby v energetickej únii, ktorá sa pripravuje, mali jednotlivé krajiny možnosť riadiť si energetický mix, tak by sme si to v tej energetickej politike aj mali zadefinovať, aký chceme energetický mix v roku 2020, 2030, 2040, ´50 a tak ďalej a akou cestou sa k nemu chceme dopracovať. Kolega, môj predrečník to už jasne povedal, dnes už existujú distribučky, ktoré vám na určitom území nepripoja žiaden, akýkoľvek, aj ten najefektívnejší zdroj elektrickej energie.
Kroky v energetickej politike, akých sme svedkami od roku 2009, som hovoril o sabotáži, možno silné slovo, ale vedú k veľkým problémom, ktoré bude veľmi ťažko riešiť v budúcnosti, pretože výroba a distribúcia elektrickej energie to nie je výroba ponožiek, že dneska začnem, zajtra skončím. Len tá mierna novela alebo dopad novely, ktorého opravu rieši naša novela, možno spôsobí likvidáciu niektorých zdrojov. Totiž ak sa nedá doplatok povedzme fotovoltike, tak tá stratí vyslovene len tie peniaze, ktoré mala dostať a ktoré stratila nesplnením si tej administratívnej povinnosti. Ale ak ten doplatok nedáme napríklad bioplynovej stanici, ktorá vyrába elektrickú energiu a ktorá má možno dvojtretinové náklady, variabilné, tak ona jednoducho bude vyrábať stratu a nie je možné, aby fungovala ďalej. Lebo ona nebude mať žiadny príjem, ona bude mať stratu v danom roku. Možno zlikvidujeme pár výrobcov, si môžeme povedať, mali dodržiavať zákon, mali sa starať o to. Aká dôvera k obnoviteľným zdrojom? Aká dôvera k podnikateľskému prostrediu? Aká dôvera k istote investovaného kapitálu?
Hovoril som možno aj veci z boku. To preto, aby sme pochopili, že obnoviteľné zdroje sú budúcnosť, či to súčasná vláda chce, alebo nechce. Či to silní, ktorí momentálne zastupujú výrobcov, distributérov fosílnych palív, chcú, alebo nechcú. Je to z pohľadu klimatických zmien, čo bol primárny záujem a možno to vtedy stálo mnoho peňazí, ale dnes je to už aj z hľadiska ekonomického. To znamená, rast a zvyšovanie výroby z obnoviteľných zdrojov je nezastaviteľný.
Z môjho pohľadu je problém to nevyužiť. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia ďalej, pretože je to otázkou silných v krajine, akým spôsobom vytvoria podmienky toho, aby nové zdroje, diverzifikované zdroje, ktoré chránia bezpečnosť energetickú krajiny, sa mohli rozvíjať. Pretože obnoviteľné zdroje to je nielen viac peňazí otočených v HDP danej krajiny, v niektorých prípadoch mnoho práce na vidieku a energetická bezpečnosť, to je aj geopolitická bezpečnosť. Pretože mnoho, mnoho sporov aj v súčasnosti v rámci svetovej politiky sa deje pre energetické zdroje. A toto mnoho krajín aj v Európskej únii pochopilo.
Ja som veľmi rád, že Európska komisia tento trend razí. Som rád, že máme eurokomisára a že v tom prípade ani Slovensko nebude robiť problém. Ale bol by som veľmi rád, keby sa vláda viac zaoberala tým, akým spôsobom robiť energetickú politiku, ktorá v budúcnosti neohrozí jej odberateľov, priemysel, domácnosti, ale aj podnikateľov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda hospodárskeho výboru, ja vám ďakujem za vašu faktickú poznámku. Naozaj treba povedať, kto je zodpovedný za to, čo sa tu stalo. Bol to pán Ľubomír Jahnátek spoločne s pánom Holjenčíkom, ktorí aj s chlpami zobrali podporu z Čiech a z Nemecka. Český energetický regulátor naozaj už priznal chybu a hovorí o pochybení vo výške 162 mld. českých korún. Jednoducho by bolo dobré, keby aj pán Holjenčík priznal chybu a odišiel z úradu na zaslúžený dôchodok.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený kolega, chcem ti poďakovať skutočne za takú komplexnú informáciu, ktorú si tu podal v súvislosti s takzvanou podporou obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože, hovorím takzvanou podporou, pretože celý ten zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, tak ako si hovoril, bol niekoľkokrát novelizovaný a zakaždým v podstate nevystihoval tú potrebu, ktorá na tomto trhu s energiami je, respektíve v súvislosti so samotnou podporou obnoviteľných zdrojov.
Je jasné, že celý ten systém, ak ho vôbec môžem nazvať systém, bol, bol živelne nastavený, v podstate bol účelovo nastavený v prospech pár vyvolených, ktorí chceli rýchlo zbohatnúť, a samozrejme dotácie, ktoré boli teda nastavené na jednu, na jednu povedzme megawatthodinu, ktoré presahovali štyristo, teda štyridsaťdva centov na kilowatthodinu, a to vám môžem povedať, boli, boli nastavené skutočne iba v prospech niektorých, niektorých spoločností účelovo.
Ja súhlasím s tým, že je treba tento systém totálne zmeniť, v podstate odísť od tarify za prevádzkovanie systému a zároveň odísť od dotácií výkupných cien elektrickej energie a vôbec energií, pretože toto deformuje to prostredie s energiami, teda trh s energiami. A ja si myslím, že opäť sa treba tiež pozrieť na nezávislosť a nestrannosť aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý skutočne koná v prospech určitých cieľových skupín a neberie do úvahy celú tú škálu dodávateľov a odberateľov v rámci systému dodávania a výroby energie.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, do Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorý má aspoň čiastočne vrátiť pôvodnú systematičnosť jednotlivým oddielom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Ten zákon od samého počiatku prešiel mnohými úpravami navrhovanými jak ministerstvom hospodárstva, ale aj samotnými poslancami, a tak z pôvodnej logickej štruktúry, kde boli časti, ako napríklad spôsob podpory a podmienky podpory, práva a povinnosti výrobcu elektriny, práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy, správne delikty, tými návrhmi sa aj logicky obsah alebo obsah tých jednotlivých ustanovení premiešal a nepremiešal sa vhodne.
Naším cieľom nie je dnes komplexná zmena tohto zákona, ale snažíme sa iba o to, aby časť, ktorá v posledných troch mesiacoch vyvolala najväčšiu kontroverziu za dobu jeho platnosti, dostala jasne definovanú formu. Úpravu časti, ktorá je sama osebe správnym deliktom, sme z práv a povinností výrobcu elektriny vrátili tam, kde podľa nás mala byť od začiatku, a chceme jasne vymedziť, kto je za kontrolu prípadného porušenia zákona zodpovedný. Kým sa však dostanem k samotnej podstate novely, treba povedať o niektorých historických dôvodoch a súvislostiach.
Národná rada Slovenskej republiky v roku 2009 prijala zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov, energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Systém podpory spočíva v tom, že všetci, čo používajú elektrinu, čo ju odoberajú ako koncoví užívatelia, teda celé Slovensko, majú v cene cez tarifu za prevádzku systému zakomponované aj doplatky k cene elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a KVET-u. Celá podpora OZE bola zavesená len na elektrickú energiu. No a výška príspevku občanov a firiem na obnoviteľné zdroje je takto úmerná množstvu elektriny, ktorú spotrebujú.
Ako som už spomínal, od roku 2009 bol zákon 15-krát novelizovaný. Tie novely obsahovali aj obmedzenie rozsahu podpory obnoviteľných zdrojov, aj rozšírenie podpory zdrojov, ktoré s obnoviteľnými nemajú naozaj nič spoločné. Napríklad novela, kde bola zahrnutá výroba elektriny z hutníckych plynov a ako oprávnená na podporu k doplatkom. Jadrom celého problému je tarifa za prevádzkovanie systému. Nastavenie podpory OZE v zákone a následne vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bola to vyhláška 221/2013 Z. z., nebolo dobré. Pán Holjenčík to nezvládol. Nebol daný strop na inštalovaný výkon, na inštalované megawatty pre obnoviteľné zdroje v rámci Slovenska a tak sa veľmi krátko po prijatí tohto zákona začali nekontrolovateľné preteky vo výstavbe zariadení výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Hlavný systém podpory spočíva v povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav alebo distribučných spoločností, ako chcete, vykúpiť elektrinu z obnoviteľných zdrojov v cene elektriny na stratu a tú cenu každý rok určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A ďalšou povinnosťou je vyplatiť doplatok, a to je rozdiel medzi cenou elektriny na straty a cenou, ktorú pre OZE stanovilo ÚRSO vo vyhláške na 15 rokov. Cena elektriny na straty sa každoročne mení podľa ceny elektriny na trhu a čím nižšia je táto cena, tým väčší je doplatok. Distribučným spoločnostiam tieto peniaze ÚRSO zakomponuje do tarify za prevádzkovanie systému na základe predpokladu množstva vyrobenej elektriny cez obnoviteľné zdroje v danom roku, a tie DS-ky sú v podstate len poštárom peňazí. Výrobcom zaplatí doplatok a cez TPS-ku ho dostane späť. Problém je vtedy, keď ÚRSO, teda regulátor, zle odhadne tarifu za prevádzkovanie systému a DS-ky nemajú hotovosť na vyplatenie výrobcom. DS-ky platia faktúry výrobcom mesačne, ale vyúčtovanie odhadu výšky TPS-ky a skutočnosti sa robí v roku T+2, teda až o dva roky.
Napríklad v roku 2012 všetky DS-ky išli do mínusu. Viac vyplatili, ako vybrali cez TPS. Na rok 2013 detto. ÚRSO šiel pod skutočnú cenu a DS-ky mali opäť problém s kešom. Výplata TPS a spôsob nastavenia jej vyrovnávania, teda T+2, je problém. Výška TPS-ky zvyšuje koncovú cenu elektriny a súčasne tlačí do finančných problémov distribučné spoločnosti.
Chcem len pripomenúť pre porovnanie, že cena tarify, teda prevádzkovanie systému, bola v roku 2009 2,72 euro za megawatthodinu a v roku 2014 bola 21,82 euro za megawatthodinu. Takto teda stúpla viac ako osemnásobne a stala sa veľmi významnou zložkou v koncovej cene elektriny. Otázka znie: prečo? No tu by sme očakávali odpoveď od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Stav, bohužiaľ, dospel tak ďaleko, že DS-ky nemajú na vyplácanie doplatku. ÚRSO nemôže zvýšiť TPS-ku, lebo by išli ceny elektriny hore, a premiér Fico sľúbil, že ministerstvo hospodárstva pripraví návrh ako znížiť ceny elektriny pre priemysel. Tlak republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Klubu 500 na zníženie cien elektriny pre priemysel je veľký a ja chcem povedať, je oprávnený. No a preto prišlo ÚRSO aj s jedným, opäť nesystémovým opatrením, keď vo vyhláške 221/2013 zaviedlo tzv. G-komponent, teda dodatočné náklady pre výrobcov elektriny. Nie zákonom, nie zákon zaviedol nové platby, ale vyhláška ÚRSO. Pritom G-komponent pre výrobcov pripojených do distribučnej siete je maximálne diskriminačný, lebo jeho výška nezávisí od množstva dodanej elektriny do siete ako pri výrobcoch pripojených do prenosovky, ale fakticky od rezervovanej kapacity. Ústavný súd naše podanie, ktoré som tu organizoval, ktoré podpísalo vyše 40 poslancov, prijal teda naše podanie na konanie.
Tu treba poznamenať, že príjem DS-iek z G-komponentu nemá nič spoločné s doplatkami na elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Je to bonus pre DS-ky, a preto po prijatí G-komponentu malo nastať nejaké zníženie cien elektriny, lebo ony prakticky dostali dodatočné peniaze na prevádzkovanie svojich sieti.
Len v týchto niektorých faktoch je vidieť, aký je chaos, aká je neprehľadnosť v stanovení tarify za prevádzkovanie systému. Pravdepodobne si to už uvedomili i na ÚRSO, lebo som zachytil informáciu, že ÚRSO pracuje na novej regulačnej politike a systém podpory OZE a KVET-u sa má zmeniť, na konferencii "Vykurovanie 2015" to uviedol predseda regulačného úradu a podpora cez tarifu za prevádzkovanie systému by mala skončiť. Nuž, chcel by som povedať: Dobré ráno, pán Holjenčík.
No ale ako z toho von? Vláda i ÚRSO potrebujú menej elektriny z obnoviteľných zdrojov, potrebujú menej doplatkov na OZE, potrebujú nižšiu tarifu na prevádzkovanie systému a potrebujú keš do distribučných spoločností. Tak sa rozhodli, že preriedia zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov, a toto je podľa mňa hlavný dôvod tej novely, ktorú my tu teraz chceme zmeniť. Znížiť náklady na baníkov nemôžu, to by nebolo populárne, siahnuť DS-kam na ich časť TPS-ky tiež nie, ale keďže v OZE už nie sú silní hráči ako pri rozbehu v rokoch 2009 a 2010, tí svoje zariadenia už predali, respektíve si splnili svoje oznamovacie povinnosti, tak si kopli do tých 1187 subjektov, kde 80 % je naozaj malých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tí naozaj nemajú v tejto krajine žiadnu istotu.
Vláda aj ÚRSO počítala s tým, že výrobcovia tak ako po minulé roky nahlásia aj nenahlásia. Myslím si to preto, že napriek tomu, že ÚRSO v podstate od 16. 8. 2014 vedelo, koľko výrobcov si svoje povinnosti nesplnilo a teda o koľko megawatthodín elektriny menej sa vykúpi doplatkom, teda vedelo, o koľko môže znížiť TPS. Avšak ÚRSO o rozhodnutí z decembra 2014 rozhodlo, že TPS-ka zostáva na rok 2015 na úrovni roku 2014. ÚRSO takto DS-kám kompenzuje keš z minulých rokov. Napráva svoje chybné odhady výšky TPS, respektíve úmyselne zníženú TPS kvôli koncovým cenám elektriny skôr ako T+2 a vytvára si priestor na zníženie koncových cien elektriny pred voľbami. Pri súčasnom nastavení TPS na rok 2015, pri odstavení zdrojov, ktoré nedali oznámenia, by DS-ky mali vyberať cez TPS viac, ako minú na doplatky v danom roku, ale ÚRSO môže tvrdiť, že ak DS-ky v roku 2015 budú mať viac, ako mali v TPS, že v roku 2017 im to zoberie a teda to vybilancuje. Áno, ale vtedy už bude po voľbách, bude to v roku 2017, pán Holjenčík bude dobrý, pán Fico zníži prechodne cenu elektrickej energie na úkor tých poškodených 1187 výrobcov, ktorí zanedbali splnenie administratívnej povinnosti. Opakujem, administratívnej povinnosti. Všetky tie informácie, ako ešte budem hovoriť, aj ÚRSO, aj distribučky, ktoré potrebovali, mali.
Vážení prítomní, okolnosti podpory OZE a KVET sa veľakrát zmenili. Fotovoltika od roku 2009, kedy bol schválený pôvodný zákon 309, ktorý pripravilo ministerstvo hospodárstva na čele vtedy s pánom Ľubomírom Jahnátkom, si prešla pomerne zložitým vývojom, a to od absolútnej podpory až, ako sa momentálne ukazuje, po absolútny zákaz. Absolútna podpora zaznamenala v roku 2010 boom fotovoltiky a prírastok 175,6 megawatt výkonu fotovoltických elektrární pri výkupnej cene 425 euro za megawatthodinu. V roku, v prvom polroku 2011 následne poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak sa celkovo za 6 mesiacov nainštalovalo 302,5 megawatt výkonu. V roku 2010 a v prvom polroku 2011 na základe zákona o podpore OZE a KVET z dielne SMER-u sa nainštalovalo skoro 500 megawattov výkonu fotovoltických elektrární. Kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak títo už prakticky nevlastnia nič, tí už zarobili, stihli to výhodne predať prevažne zahraničným investorom, fondom a bankám.
A tak podpora veľkým finančným výrobcom na zelených plochách sa obmedzila a podpora cenami stanovenými úradmi postupne klesá pre všetky druhy obnoviteľných zdrojov. Či už spomínanej fotovoltike, ten pokles z pôvodných 430 euro na megawatthodinu, respektíve 425 pre zdroje s výkonom inštalovaným väčším ako 100 kilowatt na súčasných 88 euro za megawatthodinu, ale aj u ostatných, u bioplynu zo 132 euro na megawatthodinu na 100 euro na megawatthodinu, pri vetre z 84 euro na megawatthodinu na 62 euro na megawatthodinu, pri vode zo 112 euro megawatthodinu na 97 euro megawatthodinu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri vydávaní rozličných dokumentov, rozhodnutí a osvedčení potrebných na činnosť výrobcu z pôvodného ročného cyklu prešiel na jednorazové rozhodnutia s platnosťou na celé obdobie podpory. Zákon však pri niektorých ustanoveniach s takouto zmenou filozofie úradu nerátal a vyžaduje ročné plnenie povinností. Zanikla Štátna energetická inšpekcia, respektíve prešla pod Slovenskú obchodnú inšpekciu a tá prevzala zodpovednosť za kontrolu a riešenie správnych deliktov zo zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET-tu, avšak iba ak sú to správne delikty jednoznačne vymenované v tej časti zákona, ktorá je tomu venovaná.
Počas platnosti tohto zákona bol v roku 2010 zriadený Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý je dcérskou spoločnosťou prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., ktorá je 100-percentným vlastníkom akcií tejto spoločnosti. Ako už z názvu spoločnosti vyplýva, je táto spoločnosť zodpovedná za organizovanie trhu a od roku 2014 je zásadným organizátorom zberu a spracovania údajov o trhu s elektrinou a jednotliví účastníci trhu výrobcovia, distribútori, dodávatelia, ale obchodníci nahlasujú množstvo údajov na dennej, mesačnej aj ročnej báze práve OKTE. Väčšina týchto údajov však vzniká automatizovane a sú teda veľmi presné. OKTE má tie najpresnejšie dáta z celého energetického trhu.
Prijatím nového zákona o energetike došlo okrem iného k úplnému unblindingu distribúcie a predaja elektriny. Distribučné spoločnosti zodpovedné za pripájanie a odber elektriny od výrobcov z OZE a KVET prestali túto komoditu predávať koncovým zákazníkom. Za dobu platnosti sa tiež ako aj iné mnohé subjekty učili, ako sa so značným nárastom počtu výrobcov vysporiadať, pretože z pôvodne jedného dominantného alebo temer jediného dominantného výrobcu Slovenských elektrární pár stoviek menších výrobcov, najmä vodné elektrárne, sa pripojilo 3-tisíc výrobcov a z pôvodne centralizovanej výroby sa trh zmenil na decentralizovaný systém. Výhradná zodpovednosť za OZE a KVET však zostala trom regionálnym distribučným spoločnostiam. Chcem však zdôrazniť, že to sú komerčné spoločnosti, hoci sú spoluvlastnené štátom, ale to nie sú orgány štátnej správy, a ich úlohou je okrem iného aj produkovať zisk. Bolo im pridelené množstvo povinností, ktoré sú síce kompenzované v distribučných poplatkoch, ale súčasne im ich finančné toky narúša zložitý, pomalý, netransparentný systém tarify za prevádzkovanie systému, ktorý generuje pre spomínané distribučné spoločnosti dynamický dlh. A teda v horizonte roka až dvoch časť podpory OZE a KVET-u naozaj financujú zo svojho.
Výrobca elektriny má tiež v priebehu roka množstvo povinností, mnohé sú logické a správne, niektoré sú však zbytočné a vyššie uvedené zmeny v oblasti elektroenergetiky ich stavajú iba do pozície byrokratickej šikany. Výrobcovia sa v roku 2013 prispôsobili vzniku OKTE, doinvestovali do svojich zariadení, aby boli schopní zasielať požadované údaje na dennej alebo mesačnej báze. Na druhej strane ale očakávali oprávnene a očakávajú, že údaje, ktoré už raz nahlásili OKTE, nebudú musieť nahlasovať ÚRSO a distribučke. Väčšina výrobcov je vybavená meraním s diaľkovým odpočtom a teda distribučná spoločnosť s OKTE majú údaje s 15-minútovou periódou. V tomto prípade je to distribučná spoločnosť, kto má najpresnejšie údaje o výrobe, nie výrobca. Pre výrobcu je meranie na odbernom mieste často fyzicky prístupné iba na nahliadnutie a odpočet, ale nemá k nemu ani dátový prístup. A väčšina distribučných spoločností dokonca poskytuje údaje z merania na fakturáciu podpory výrobcom. Každý výrobca z OZE a KVET sa snaží udržať výrobu elektriny na maximálne možnej technickej hodnote. To mu zabezpečuje najrýchlejšiu návratnosť vložených investícií, preto do toho išiel. A teda predpokladať, že k 15. 8. kalendárneho roka bude vedieť výrobca presne odhadnúť, koľko budúci rok vyrobí, je nezmyselné. Výrobca proste opíše jedno jediné číslo z cenového rozhodnutia, ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a zašle mu ho späť, ÚRSO a regionálnej distribučnej spoločnosti. Všetka výroba elektriny z OZE aj časť výroby z KVET-u je prudko závislá na počasí. A očakávať od výrobcu, že odhadne, aké bude počasie na celý rok s predstihom viac ako 4 mesiace, je naozaj nereálne. Štandardná výroba elektriny zo slnka, vody, ale aj poľnohospodárskych produktov sa môže ročne odlišovať aj viac ako 20 percent. Toľko k súvislostiam, dôležitým pre pochopenie nášho návrhu novely zákona o podpore OZE.
Ale teraz by som rád sa pozrel na dôsledky súčasného uplatňovania novely č. 382/2012. Tá, ktorú chceme zmeniť, tá vo vzťahu k dnešnej novele zaviedla zmenu, ktorá sa v priebehu jej prijímania nezdala ako konfliktná a zneužiteľná. Touto zmenou je nový obsah § 4 ods. 3, kde sa hovorí, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písmeno b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Nakoľko úrad zmenil obdobie platnosti cenového rozhodnutia na celé obdobie podpory, musí mať vraj teda možnosť túto podporu zastaviť, ak výrobca zásadným spôsobom porušuje zákon, avšak ustanovenie je v časti § 4, a je to paragraf, ktorý definuje práva a povinnosti výrobcu, ale keďže nie je za kontrolu splnenia povinnosti priamo menovaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak mu nie je dovolené toto porušenie administratívne ani sankcionovať.
Bohužiaľ, ani Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je podľa § 15 štátnym dozorom nad dodržiavaním tohto zákona, nemá priamo určenú kompetenciu kontroly nad dodržiavaním povinností podľa § 4 ods. 2, a keďže dve štátne inštitúcie nemajú možnosť vykonať ustanovenie podľa § 4 ods. 3, tak jediný, komu sa otvára možnosť naplnenia, je komerčná regionálna distribučná spoločnosť. Ona je teda ten, kto skutočne fyzicky právo výkupom elektriny a vyplácaním doplatku poskytuje. Lenže na rozdiel od striktne definovaných rámcov u orgánov štátnej správy má táto komerčná organizácia možnosť ku kontrole a sankciám pristupovať značne voľnejšie. Ako úrad, tak aj inšpekcia majú podľa zákonov na výkon štátneho dozoru a posudzovania porušení zákonov jasne definovaný postup a tým postupom je správne konanie. Pravidlá takéhoto konania sú jasne definované od začiatku, cez účasť subjektu kontroly, jeho možnosti sa obhajovať až po prijímanie záverov a prípadné uplatnenie sankcií. Ale komerčný subjekt sa týmito pravidlami nemusí riadiť. A to sa i stalo.
Všetky tri regionálne distribučné spoločnosti pred Vianocami 2014 oznámili množstvu výrobcov, že si nesplnili neurčité povinnosti podľa § 4 zákona o podpore OZE. Množstvo výrobcov sa proti tomuto aj odvolalo. Doložilo dokumenty potvrdzujúce aj zaslanie o oznámení a uplatnení podpory, či už to bol podací lístok z pošty, potvrdenie z podateľne, alebo potvrdením z e-mailu. Niektorým, ale tých bola značná menšina, bolo takéto odvolanie uznané, väčšine však bez akejkoľvek možnosti dokazovania, že spravili to, čo mali spraviť podľa zákona, bolo právo na podporu zastavené.
A to je hlavný dôvod na presun § 4 ods. 3 medzi štandardne správne delikty v § 16. Výrobca musí mať právo na obhajobu a predloženie dôkazov, že si svoje povinnosti plní, respektíve splnil. V tejto súvislosti by som tiež chcel poukázať na to, že podľa podkladov, ktoré sa mi podarilo získať od Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, na nich sa obrátilo z tých 1187 výrobcov niečo vyše 300, 47 % z tých 300 výrobcov dokladovalo, že si svoje povinnosti splnilo, ohlasovacie, ako voči RDS-ke aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Nechcem tu hlbšie rozoberať samotný zmysel tejto povinnosti zaslať oznámenia o predpokladanom množstve dodanej elektriny. O zmysle predpokladaného množstva som už hovoril, nemá podľa môjho názoru žiaden.
O celkovom význame oznámenia uplatnenia podpory mám tiež značnú pochybnosť. Veď čo už je lepšie oznámenie uplatnenia podpory ako podpis na dodávku elektriny a ďalšej zmluvy na doplatok? Aké iné oznámenie potrebuje ÚRSO ako, keď výrobca požiadal o cenové rozhodnutie na celý zvyšok podpory a ÚRSO mu vydalo na celý zvyšok podpory, teda na to, čo chýba do 15 rokov, že je oprávnený na túto podporu?
Ale aby bolo vidieť, že nejde len o akademickú debatu nad výkladom zákona, chcel by som vám ukázať aj na konkrétne dôsledky takto uplatneného zákona. Z približne 3-tisíc výrobcov elektriny z OZE a KVET-u je postihnutých skoro 1200, od maličkých slnečných elektrární s výkonom 2 kilowatty až po veľké teplárne. K tým malým patrí napríklad podpredseda vlády pán Ľubomír Vážny, ale jeho asi výpadok príjmu okolo 2-tisíc euro za rok ekonomicky nepoloží. Iných ale ohrozí. Medzi postihnutými sú bioplynové stanice, na ktoré je naviazaná poľnohospodárska výroba. Sú postihnuté pozemky, pre ktoré je teplo z KVET-u nevyhnutným zdrojom pre výrobu, a bez dodávky a výroby elektriny nemôžu toto teplo vyrobiť. U množstva výrobcov bol finančný výnos výroby a predaja elektriny súčasťou dlhodobých ekonomických plánov na obnovu alebo ďalší rozvoj, často mimo energetiky v ich hlavnom odbore. Namiesto rozvoja ich čaká pokles, úpadok a strata pracovných miest.
Táto strata je oveľa vážnejšia, lebo sa deje aj v regiónoch s nízkou zamestnanosťou; 170 zamestnancov Družstva pri Sobrancoch, 50 zamestnancov Píly pri Levoči, 100 zamestnancov Družstva v Matejovciach, viaceré družstvá na Orave, v Rimavskej Sobote alebo Rožňave. Pri Prievidzi mali v riešení investičný zámer s výškou 4 mil. eur, zamestnanosťou desiatok nových ľudí. Sú však ohrození aj jednotlivci, ktorí si na kúpu alebo realizáciu menšej výroby, hlavne z fotovoltiky zobrali komerčné úvery a ručia vlastnými domami. Tých príbehov s tragickým nádychom ste asi, milé kolegyne a kolegovia, počuli za posledné mesiace i vy mnoho. Pýtam sa: títo ľudia si nezaslúžia istoty od vlády istoty?
Toto všetko nespomínam preto, aby som vás obmäkčil a aby sme prijali nejakú nesystémovú nápravu. Práve naopak, aby som vám ukázal, že novela, ktorú navrhujme, je iba časť nášho príspevku, aby sa zákon o podpore OZE stal opäť viac systémový a jasný. A treba naozaj začať uvažovať, aby sme rozdelili podporu skutočných OZE od KVET-u.
Na konto nejednoznačnosti ustanovení zákona č. 382/2013 by som ešte predostrel jeho prechodné ustanovenie, a to je § 18e). Pri schvaľovaní tejto novely som hlasoval proti, ale bola schválená a je platná. Preto sa ňou treba riadiť. Pri prerokovaní tejto novely sme odsúhlasili aj spomenutý § 18e), ktorý hovorí: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 a v ods. 1 – podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a energií a podpory výroby elektriny s vysokou účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.". Mám za to, že ak by sme pri rokovaní a schvaľovaní chceli platnosť tejto novely obmedziť iba na časť, tak by sme to do nej jednoznačne textovo uviedli. Taká je aj naša obvyklá prax. Preto by sa nové znenie § 4 ods. 3 malo vzťahovať iba na zdroje, uvedené do prevádzky po 1. 1. 2014. A ani argumentácia úradu, že, parafrázujem, § 18e) sa vzťahuje iba na podmienky podpory a tie sú iba v § 3 zákona, nemôže platiť. Ako podmienky podpory sú chápané značne širšie, dokonca aj zo zasielania oznámenia o uplatnení podpory sa stala podmienka podpory, a tá sa rieši v § 4.
Podmienky podpory sú rozmiestnené aj v iných paragrafoch zákona. Rád by som poukázal aj na jedinečnú udalosť, stanovisko štyroch právnych kancelárií, ktoré poukazuje na nesprávne vyloženie § 18e) na strane RDS-u a úradu. Toto stanovisko bolo publikované na portály EnergiaWeb, energia.dennik.sk, ENERGIE-PORTAL a je určite známe aj ÚRSO, aj distribučným spoločnostiam. Jednoducho tieto renomované právne kancelárie zastávajú názor, že konanie prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav je nezákonné a nárok výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko činnou kombinovanou výrobou na podporu na rok 2015 sa vzťahuje na všetkých, ktoré prevádzkujú zariadenie uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014.
Pred ukončením svojho vystúpenia by som ešte sa chcel pozastaviť pri výrokoch predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Holjenčíka, ktoré nám povedal na hospodárskom výbore. Tam som sa ho výslovne pýtal, prečo sa odobratie podpory takému veľkému množstvu výrobcov neprejavilo v cene elektriny. Jednoducho jeho odpoveď bola, že už sa to prejavilo, inak by vraj TPS-ku, tarifu za prevádzkovanie systému, musel zvýšiť o 67,7 mil. eur. Preto teda výška TPS-ky mohla zostať na úrovni minulého roku 21,80 euro za megawatt. V roku 2014 však prakticky po celý rok mali všetky tri RDS-ky vyhlásený stop stav. Nepripájali nových výrobcov elektriny ani z OZE, ani KVET-u. Západoslováci a stredoslováci mali výnimku na malé zdroje, ale bez doplatku, a na východe bola výnimka pre všetky malé zdroje. To však znamená, že v roku 2014 sa pripojilo iba niekoľko zdrojov s podporou doplatkom na východnom Slovensku, aj tie iba do veľkosti výkonu 10 kilowatt. Dokonca aj keby týchto zdrojov bolo tisíc, čo je však absurdné, tak navýšenie TPS-ky vďaka týmto zdrojom by sa pohybovalo pod úrovňou 5 mil. euro za rok, v žiadnom prípade nie 67,6 mil. eur, tak ako povedal predseda úradu na výbore. Navyše sa mi zdá bezcharakterné účelovým vyložením zákona nahrádzať výpadok z vreciek už existujúcich výrobcov. V tejto súvislosti by bolo dobré, keby už úrad konečne raz zverejnil seriózne údaje na výpočet tarify za prevádzkovanie systému.
Záver. Pán premiér a ÚRSO robia opatrenia ad hoc. Ale dnešný systém potrebuje totálnu zmenu, lebo je neudržateľný. DS-ky už rok neprijímajú žiadosti o pripojenie nových zdrojov, ale to nejde do nekonečna. Najhoršie by bolo, ak informácia, ktorá zaznela aj v médiách, že investori už obchádzajú výrobcov, ktorým hrozí, že v roku 2015 nedostanú podporu, a ponúkajú im odkúpenie ich zariadení. Táto informácia zvádza k tomu, že novela by mohla byť aj z tohto dôvodu účelová. Ak banky nepodržia výrobcov a nedohodnú sa na nových podmienkach splácania úverov na tieto zariadenia alebo ich požiadavky voči výrobcom budú neprimerané, tak to môže naznačovať alebo potvrdzovať, že možno išlo práve o taký úmysel.
Vážení prítomní, opakovane chcem zdôrazniť, že predkladatelia návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej elektriny 309/2009, ktorej podstata tkvie vo vypustení ods. 3 v § 4, odstraňujú pre mnohých výrobcov elektrickej energie z OZE likvidačnú stratu podpory v prípade nesplnenia administratívnej povinnosti požadovaných hlásení prevádzkovateľom distribučných sústav a ÚRSO. Títo výrobcovia nemôžu byť vystavení na nemilosť a milosť prevádzkovateľom distribučných sústav a ÚRSO. A sme presvedčení, že likvidačná strata podpory sa nemôže dotýkať tých, ktorí prevádzkovali OZE pred 1. januárom 2014. V tomto sa stotožňujeme so stanoviskom štyroch renomovaných právnych advokátskych kancelárií. Navrhujeme prípadne administratívne pochybenia budúcnosti riešiť len ako správny delikt, ktorý bude riešiť Slovenská obchodná inšpekcia, a to tak, aby to pre výrobcov nebolo likvidačné.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás opakovane požiadať o podporu tejto našej novely a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uviedol náš návrh. Je to návrh poslancov Národnej rady Alojza Přidala, Júliusa Brocku a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento predmetný zákon, ktorý chceme novelizovať, bol prijatý 19. júna 2009, nadobudol účinnosť 1. septembra 2009, okrem ustanovení v čl. I, a to boli § 3 až 5, § 9 a 21, a v čl. III bol to bod 13, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2010. Teda kompletne ten zákon začal platiť k 1. januáru 2010. Za dobu svojej účinnosti bol ale 15-krát novelizovaný, z toho boli 4 novely nepriame.
A tak náš návrh je reakciou na jednu z týchto noviel predmetného zákona a to na novelu, ktorá bola prijatá zákonom č. 382/2013. A práve v súvislosti s touto novelou v decembri minulého roku prepukol vážny problém s dôsledkami zákona 382 a jednoducho tá novela zákona za nesplnenie oznamovacej povinnosti výrobcu elektriny voči distribučným spoločnostiam a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zaviedla sankciu, ktorá sa de facto rovná strate práva na výkup elektriny, v cene elektriny, na straty a strate doplatku v elektrine na nasledujúci rok. Za nesplnenie takto administratívnej povinnosti vlastne na jeden rok sú úplne výrobcovia, ktorí vyrábajú z obnoviteľných zdrojov a KVET-u, postihnutí na celý nasledujúci rok.
Túto skutočnosť takéhoto dopadu a tohto kroku na výrobcov elektriny si v čase prijímania novely málokto uvedomil a málokto si to všimol. Ale už na tomto mieste by som sa chcel ohradiť proti arogantnému a hlúpemu a neprofesionálnemu vyjadreniu hovorcu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pánovi Luptákovi, ktorý zavádzal verejnosť tým, že vraj poslanci navrhujú nezmyselné zmeny zákona, ktoré by de facto legalizovali jeho nerešpektovanie, pritom však hanblivo verejnosti neprezradia, že to boli práve oni, ktorí príslušnú novelu zákona v roku 2013 schvaľovali. Nuž je to naozaj veľké zistenie, že pán hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vie, kto schvaľuje u nás zákony. Ale myslím si, že taký lenivý hovorca, ktorý si ani len nepreverí, ako navrhovatelia, teda tejto našej novely o zákone 382/2013 na 25. schôdzi, a bolo to 22. 10. 2013, bolo to hlasovanie č. 170, ktorý si nepreverí, ako sme my navrhovatelia hlasovali, tak ten naozaj nie je hoden svojej mzdy. Ani jeden z nás túto novelu nepodporil. Ja a kolega Brocka sme boli proti a kolega Jozef Mikuš sa zdržal.
Ale poďme k veci. Našou novelou navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky v platnom zákone č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby vypustila v § 4 ods. 3 veľmi tvrdé ustanovenie, ktorým sa výrobcovi elektriny pre nesplnenie administratívnej povinnosti, povinnosti oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu nasledujúci kalendárny rok, keď teda toto nesplní, de facto sa mu ruší možnosť uplatnenia si práva na odber elektriny a doplatok na nasledujúci kalendárny rok. A my navrhujeme riešiť nesplnenie tejto naozaj administratívnej povinnosti ako správny delikt, ktorý, keby bola prijatá táto naša novela, bude riešiť Slovenská obchodná inšpekcia, a to uložením pokuty v rozsahu od 500 eur do 100-tisíc eur. Účinnosť tejto novely navrhujeme od 1. júna 2015.
Novela zákona má rovnako za cieľ zvýšiť právnu istotu a posilniť ochranu práv výrobcov elektriny práve teda z obnoviteľných zdrojov. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, i keď sme to nepredpokladali a v každom prípade to nebolo naším nejakým prioritným cieľom a my sme si mysleli teda, že to nebude mať vplyv na štátny rozpočet, z ministerstva financií však nám dali stanovisko, že navrhované rozšírenie sankcií pre výrobcu elektriny s právom na podporu, ak nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2, tak je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to teda tým, že pokuty prejdú do rozpočtu verejnej správy.
Vážené kolegyne a kolegovia, žiadam vás o podporu tohto nášho návrhu zákona. Viac potom v rozprave, pani podpredsedníčka, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, už môj kolega poslanec Kaník hovoril o tom, že vlastne tento návrh, ktorý síce predkladá opozícia, je návrh, ktorý vznikol na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny po tom, ako minister Richter inicioval rokovania s opozičnými stranami po voľbách v roku 2012. Takmer rok sme sa stretávali na ministerstve aj inde. Niekedy to bolo celkom príjemné, pretože to bolo spojené aj s dobrým obedom. Skrátka mal som pocit, že vtedy to bola radosť ako rokovať so SMER-om. Aj som vtedy nadobudol dojem, že oni to s tým dôchodkovým systémom, že aj teda chcú ho stabilizovať po tom, ako drasticky znížili odvody do druhého piliera z 9 na 4 percentá, že podľa ich pohľadu zreálnili druhý pilier a už teraz chcú zavŕšiť dôchodkovú reformu, aj prijať anuitnú novelu. Určite si pamätáte, ako tu aj štátny tajomník Jozef Burian obiehal opozičných poslancov, aby hlasovali za návrh anuitnej novely. To znamená, ktorá riešila spôsob výplat dôchodkov z druhého piliera. A my, opozičné strany, predstavitelia opozičných strán, sme v podstate trvali len na jednom, že aby sme, tak ľudovo povedané, zachránili druhý pilier pred jeho zničením, teda aby ho SMER znárodnil, napríklad.
Nakoniec to dopadlo tak, že SMER to, čo chcel, dosiahol a na požiadavku opozície, na požiadavku sporiteľov v druhom pilieri sa vykašlal. Oni teraz zmenili taktiku. Oni sa pravdepodobne znárodniť druhý pilier nechystajú. Ale prišli na jeden nápad, že ako im ten druhý pilier môže poslúžiť, že si tam budú chodiť ako do kasičky, z ktorej si budú vyberať a budú ho používať, využívať, možno lepší výraz je zneužívať, keď to budú potrebovať na ich sociálne balíčky. A teraz, keďže sme už pred voľbami, na predvolebnú kampaň. Samozrejme sprostredkovane. To nebude tak, že si zoberú z druhého piliera. Len keď sa im podarí vyhnať čo najviac ľudí z druhého piliera do Sociálnej poisťovne, tak o to menej bude musieť minister financií sanovať túto inštitúciu.
Je to prehľadná taktika, ale škodlivá taktika aj pre druhý pilier, škodlivá aj pre dôchodkový systém. Oni to robia tak dosť chaoticky, že na jednej strane otvorili druhý pilier, aby ľudí odtiaľ dostali späť do Sociálnej poisťovne, ale na druhej strane ešte na tej istej schôdzi prichádzajú s návrhom, alebo hneď v tú ranu, napríklad konkrétne v tomto prípade s minimálnym dôchodkom. A vlastne mnohí ľudia, ktorí by z toho druhého piliera aj vystúpili, pretože oni s prvým pilierom nerobia nič, žiadne zmeny, a preto niektorí si to správne zrátajú, že by v tejto situácii bolo pre nich výhodnejšie byť len v prvom pilieri. Tak keď prejde zákon o minimálnom dôchodku definitívne, tak ako to oni navrhujú, tak vlastne tí sporitelia, ktorí si tam sporia z tých minimálnych príjmov a sú tesne pred dôchodkom, tak nemajú najmenší dôvod vystupovať. Pretože aj tak cez ten inštitút minimálneho dôchodku, aj keby im z druhého piliera vychádzal nižší dôchodok, tak oni tie peniaze dostanú alebo bude im tak či tak vyrovnaný dôchodok alebo zvýšený.
Z toho usudzujem, že v SMER-e sú nervózni a robia aj chyby, lebo naozaj keby si to tak lepšie premysleli, tak by aspoň počkali. Napríklad, že keď už chcú otvárať nakrátko druhý pilier, no tak až táto fáza deštruovania alebo poškodzovania druhého piliera skončí, tak až potom mali prísť teda s tým ďalším návrhom. Ale keď to dajú naraz, tak je to v podstate guláš a oni idú aj vlastne proti svojim pôvodným zámerom. Ale ja som teda v tejto chvíli nechcel radiť alebo ďaleko od toho.
Vrátim sa späť k nášmu návrhu. My nechceme, predkladatelia návrhu zmeny ústavy, alebo myslím si, že nemôžeme ignorovať nepriaznivý demografický vývoj. Slovensko sa za dvadsať rokov výrazne zmenilo. Podľa nového demografického atlasu, Demografický atlas Slovenska, ktorý mapuje údaje za posledných dvadsať rokov, tak počet seniorov za dvadsať rokov sa u nás zvýšil o 164-tisíc, 164-tisíc osôb. Za dvadsať rokov priemerný vek sa zvýšil o päť a pol roka. To, že starneme, sa iným číslom tiež prejavuje v tom, že v roku 2013 bolo v poproduktívnom veku 13,5 percenta populácie, a tieto čísla znamenajú, že výdavky Sociálnej poisťovne rastú obrovským tempom.
Ja skúsim na tom príklade rastu počtu seniorov ukázať. ako narástli výdavky Sociálnej poisťovne. Ak 164-tisíc seniorov za 12 mesiacov by bolo poberateľmi priemerného dôchodku vo výške 350 eur, tak je to takmer 700 mil. eur naviac, naviac výdavky Sociálnej poisťovne.
Ďalší argument alebo fakt z toho nepriaznivého demografického vývoja je, že sa rodí na druhej strane menej detí. Kým pred dvadsiatimi rokmi to bolo viac ako 70-tisíc, v roku 2002 to bolo iba 50-tisíc. Teraz je to číslo trošku vyššie, ale to je len preto, že veľa pôrodov bolo "odložených", to znamená, ženy rodia vo vyššom veku. Čiže prepad pôrodnosti v nasledujúcich rokoch bude ešte hlbší. No a, samozrejme, roky Husákových detí sa nevrátia, keď sa na Slovensku narodilo takmer 100-tisíc detí. Aj podľa Štatistického úradu by sa mal od roku 2022 – 2022, to nie je tak ďaleko – prirodzený prírastok obyvateľstva zmeniť na prirodzený úbytok obyvateľstva, prirodzený úbytok obyvateľstva. Ja si myslím, že nám nehrozí to, čo v západných krajinách, že toto riešili migráciou.
Preto je tragédia alebo minimálne scestné, že dnes sa ľudia na Slovensku zaoberajú otázkou, že či vystúpiť alebo nevystúpiť z druhého piliera. Keď už som to prirovnával, že ako, keď po našej skúsenosti vieme, ako dopadol Titanic a niekto by, ak by sa to dalo vrátiť, a s touto skúsenosťou, že by sa pokúšal kúpiť si lístok, aby sa mu ušiel lístok ešte na palubu tejto lode. Čiže SMER sa točí dokola na mieste, miesto toho, aby riešil skutočné problémy. Forma, alebo ak sa spoliehajú oni na to, že na Slovensku tento problém do budúcna budeme riešiť prisťahovalectvom alebo teda migráciou, ja si myslím, že, naopak, by sme sa možno mali modliť, aby to u nás tak nebolo, pretože aj keď z moslimských krajín nám migrácia nehrozí, ale už len situácia na Ukrajine by mohla byť pre nás mementom.
Náš návrh ochrany druhého piliera nerieši ani problém demografického vývoja, ani migrácie. Je iba reakciou a neudržateľný stav v oblasti priebežného financovania dôchodkov zo Sociálnej poisťovne. Je nevyhnutné rozložiť riziká a do budúcna ich minimalizovať. Preto poslanci za KDH budú hlasovať za tento ústavný návrh zákona a mali by tak urobiť aj poslanci SMER-u.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, ja cítim, že dneska to vyjde. (Smiech.) Nechcem žartovať pri tak vážnej téme, ale celý čas, kolegyne, kolegovia, som sa zamýšľal, v akom štáte to žijeme vlastne. Čo toto je za štát? Preto, lebo nikto tu zo stopäťdesiatich určite nepochybuje o tom, že skutok sa stal. Mohol by som klásť individuálne otázky a nepredpokladám, že čo len jeden z vás alebo z nás by povedal, že nie. Preto, lebo na to existujú dôkazy, na to existujú možno aj vyšetrovacie spisy až do okamihu, kedy boli prijaté hanebné rozhodnutia, ktoré sú biľagom a čiernou škvrnou na krátkej histórii slovenskej štátnosti.
Treba povedať, že v období rokov 2003 až 2008 vládol na Slovensku nedemokratický režim. Režim autoritatívny, ktorý ukázal, v čom je jeho ohavnosť a v čom dokáže manipulovať aj s verejnou mienkou. Mnohým, ktorí sme boli priamymi účastníkmi vtedy príbehu únosu prezidentovho syna, myslím, že sme to prežívali silno emotívne preto, lebo sme boli aktívnymi politikmi, si pamätáme, aké to bolo obdobie. Priatelia, nielen únos prezidentovho syna, ale iné ohavnosti, ktoré sa vtedy páchali. KDH malo míting v športovej hale na Pasienkoch. Viete, čo tam našli bezpečnostné zložky? Nástražný systém, živý, ktorý mohol byť v ktorúkoľvek sekundu odpálený. Boli sme pri tom. Proste nemajte nám za zlé a my sa nedáme odradiť, aby sme nepoľavili v tej snahe vysporiadať sa s tou minulosťou, ktorá naozaj, ako som povedal, je čiernym biľagom a čiernou škvrnou.
A určite ani všetci vtedy poslanci za HZDS nesúhlasili s tým, čo urobil ich vodca. My hľadáme výhovorky, všelijaké, smiešne, trápne, právne, politické, možno aj niekedy osobné, ako vyňať z tej zbabelosti, ktorú tou neochotou podporiť zrušenie udelených amnestií preukazujeme.
Dneska máme znovu šancu, myslím, že je to ôsmy- alebo deviatykrát, kedy sa usilujeme o podporu. A mne by to bolo jedno, kolega Brocka, či to podá Mičovský alebo ktorýkoľvek poslanec zo SMER-u. Vždy to podporím preto, lebo naozaj je to o charaktere štátu. Je to o tom, v akej krajine žijeme a v akej krajine žiť chceme.
Preto, priatelia, na záver aj ja chcem poďakovať každému, ktorí ste vystúpili na podporu alebo aj s iným odlišným názorom tohto návrhu zákona. Chápem silnú emóciu a istú expresívnosť pri vyjadrovaní, ale to patrí k tomuto príbehu, ktorý je smutný a tragický. Ak sa s tým nevysporiadame, tak budeme stále takí čudní. Hovoriť o demokracii, o právnom štáte je smiešne. Je naozaj trápne a smiešne, ak nezačneme tu sami od seba a na tomto mieste, ktoré je jediné oprávnené, a my na to, aby sme sa s týmto fenoménom zla, ktorý do dnešného dňa vyvoláva v mnohých z nás traumy, vysporiadali raz a navždy.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.