Videokanál klubu

Ja sa teraz priznám, že mám problém, pretože po prvom prečítaní som si myslel, že to je užitočný návrh zákona a že nemusí byť opozícia a priori proti, keď je to vládny návrh zákona. Ale po tejto tak dôkladnej analýze zákona, ktorú teraz sme si mohli vypočuť od môjho kolegu Alojza Přidala, tak si myslím, že alebo by mal minister okamžite reagovať na ten návrh zákona, alebo by ho mal stiahnuť. Pán minister, to je na uterák.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pár poznámok k predmetnému návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V prvom rade by som chcel konštatovať, že tento predmetný návrh zákona naozaj vzbudil veľkú pozornosť verejnosti a v rámci pripomienkového konania doručila verejnosť, teda občania 91 pripomienok a v rámci celého pripomienkového konania bolo vznesených 282 pripomienok, z toho, tí, ktorí ich dávali, pokladali za zásadné pripomienky 80. Bohužiaľ, musím konštatovať, že bol počet akceptovaných pripomienok len 118 a tých zásadných len 22 a niektoré pripomienky, aj keď bolo písané, že boli akceptované, boli akceptované len sčasti a podľa mňa vôbec akceptované neboli.
Chcel by som v úvode povedať, že predložené znenie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania ani formou a, bohužiaľ, ani obsahom nezodpovedá pojmu nový zákon. V podstate ide o novelu zákona, ktorá aditívnym spôsobom anticipuje len najvyššie potreby, nevyjasňuje, naopak, komplikuje pochopenie do starej štruktúry pridávaných uznesení a nerieši ani jeho nezrozumiteľnosť a vzťah voči iným doteraz platným zákonom. Zdôraznenie teda predkladateľa, že oproti pôvodnému zákonu sa na účel obstarávania nájomných bytov umožňuje poskytnúť úver okrem obcí a vyšších územných celkov aj právnickým osobám s tým, že toto má byť snaha štátu motivovať a stimulovať investovanie finančných prostriedkov do oblasti súkromného nájomného sektora, naozaj vyzerá smiešne. Je predsa zrejmé, že záujem investovať do nájomného bývania môže na trhu s bytmi existovať len za predpokladu dosahovania návratnosti investovaných prostriedkov prostredníctvom príjmov a výdavkov spojených s vlastníctvom a užívaním nájomných bytov.
Chcel by som tu prečítať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá iste je bližšia strane SMER, myslím, že s nimi máte aj zmluvu o spolupráci, ako opozícii. A ich stanovisko k návrhu je také, že zákon je komplikovaný, formulovaný nezrozumiteľne, je rozsiahly, má veľa odvolávok. A konštatujú, že tento zákon je určený aj pre neodbornú verejnosť. A jednoducho oni predpokladajú, že je tak komplikovane a nejasne napísaný, že to zakladá aj možnosť chýb pri spracovaní žiadostí o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. No a na základe toho Konfederácia odborových zväzov odporúča predmetný návrh zákona prepracovať.
Nikdy som si nemyslel, že si osvojím stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ale naozaj by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku (§ 73 ods. 3) navrhnúť Národnej rade uznesenie také, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Takisto negatívne stanovisko k predmetnému návrhu zákona vyslovil aj Zväz stavebných podnikateľov. A to podstatné, prečo je to stanovisko negatívne, je skutočnosť, že tento návrh zákona nie je dostatočne výhľadový a nezaoberá sa principiálne novými formami financovania nájomného bývania a ani neinovuje účely výstavby nájomných bytov, ktoré by mali byť podporované podľa zákona o ŠFRB. Stavební podnikatelia, pán minister, ja vám to odporúčam do pozornosti, vám navrhujú, aby ste vypracovali novú výhľadovú koncepciu podpory bytovej výstavby, aby ste sa sústredili na stabilizáciu zdrojov podpory bytovej výstavy a na rozpracovanie nástrojov vtiahnutia hlavne súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. No až potom v náväznosti na takúto koncepciu, ktorá bude ozrejmená, priechodná a dlhodobo platná, a na takúto platnú schému podpory nájomného bývania treba zabezpečiť žiaduce zmeny v súčasnej alebo novej legislatíve o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ale treba sa nielen dotknúť legislatívy, čo sa týka tohto predmetného zákona, ale treba sa tiež pozrieť aj na dotácie na rozvoj bývania, treba sa pozrieť na stavebné sporenie, zákon o dani z príjmu, legislatívu treba prehodnotiť a zmeniť o neziskových organizáciách, respektíve o prevode a správe a bytového fondu.
Tá nová koncepcia podpory bytovej výstavby by mala vychádzať najmä z týchto skutočností, ktoré by vám by mali byť známe. V krajinách Európskej únie je naozaj podstatne iniciatívnejší prístup verejnej moci k riešeniu nedostatku nájomných bytov, keď pri rovnakom chronickom nedostatku verejných zdrojov na krytie dostatočne veľkej výstavby nájomných bytov vo vlastníctve verejného sektora sa vytváraním priaznivých podmienok pre výstavbu nájomných bytov stimuluje výstavba súkromných nájomných bytov a do výstavby nájomných bytov sa nasávajú aj zdroje súkromného sektora. Treba podstatne zvýšiť aj podiel nájomných bytov na Slovensku. U nás sú to len asi cirka 4 % z celkového počtu bytov, kým vo vyspelých krajinách Európskej únie je podiel nájomného sektora v rozsahu 20 až 60 % z celkového bytového fondu. A sú to práve nájomné byty vo verejnom nájomnom sektore, ktoré plnia hlavne funkciu sociálnu, bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, bývanie pre sociálne slabšie skupiny, bývanie, ktoré podmieňuje rozvoj regiónu a podobne. Tá výstavba nájomných bytov doteraz aplikovaným spôsobom neumožňuje rast novo vystavaných nájomných bytov, pričom objem finančných prostriedkov na nájomné bývania bez využitia financií súkromného sektora naozaj neporastie. A platí, že vstup súkromného kapitálu do výstavby bytov je v súčasných podmienkach iluzórny.
Z hľadiska vlastníctva nájomných bytov súkromného sektora vo vyspelých krajinách rozhodujúcim spôsobom a rozhodujúcim subjektom sú fyzické osoby, občania, napríklad v Nemeckej spolkovej republike temer 70 % z celkového fondu nájomných bytov. Teda na tom vlastníctve sa podieľajú občania. A tie dôvody, prečo investujú do tejto oblasti, sú, že prakticky je to relatívne bezpečné investovanie kapitálu, ktorý v mnohých prípadoch rieši potom budúce vylepšenie príjmov osôb v dôchodkovom veku, krytie nákladov na štúdium detí a podobne.
Ale druhým z významných vlastníkov nájomných bytov súkromného sektora sú právnické osoby typu inštitucionálnych investorov. Sú to poisťovne všeobecného charakteru, zdravotné poisťovne, nemocenské fondy, penzijné fondy aj realitné fondy, niektoré investičné fondy, ale aj finančné inštitúcie.
Rozhodujúcu podporu rozvoja súkromného nájomného bývania vo vyspelých krajinách Európskej únie predstavuje nepriama podpora vo forme najrôznejších daňových úľav, pomocou ktorých sa verejná moc jednotlivých štátov pokúša podľa výsledkov dosť úspešne iniciovať záujem súkromných investorov, aby vstúpili do tejto oblasti podnikania.
Pán minister, myslím si, že treba zvýšiť počet novostavaných nájomných bytov a na to treba vytvoriť naozaj nový spôsob financovania výstavby a správy nájomných bytov na Slovensku, treba tiež zefektívniť financovanie nájomných bytov kumuláciou prostriedkov do súkromného a verejného sektora, môžu to byť napríklad PPP projekty, a jednoducho podporiť rozvoj v záujme dostupnosti bývania pre mladé rodiny, a podporovať treba aj mobilitu pracovnej sily.
Tiež by som vám chcel prečítať stanovisko Združenia miest a obcí k predmetnému návrhu zákona, ktorý v pripomienkovom konaní vyjadrili. Hovoria o tom, že návrh zákona podľa ich názoru nezohľadňuje výzvy vyplývajúce z rôznych koncepčných a programových dokumentov v oblasti demografických zmien, deinštitucionalizácie sociálnych služieb s ťažiskom v komunitných riešeniach a systému priestupného bývania.
Dovoľte mi teraz povedať pár postrehov k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam predkladanej novely zákona.
V šiestej časti je teda definované, na aké skutočnosti sa môže poskytnúť podpora, kde je napísané, že je to výstavba bytu, obstaranie nájomného bytu, obnova bytovej budovy, stavebné úpravy existujúceho bytového domu, výstavba alebo dostavba zariadenia a sociálnych služieb, obnova zariadenia a sociálnych služieb, ale v § 7, kde definujete žiadateľa, jednoducho hovoríte o tom, kto môže byť jej žiadateľom. Je to jednak fyzická osoba, obec, samosprávny kraj, spoločenstvo vlastníkov bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcov, a teda podľa § 7 ods. 1 písm. f) hovoríte, že tým žiadateľom môže byť aj iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva činnosť aspoň päť rokov pred podaním žiadosti. Tá podmienka podnikania počas definovaného päťročného obdobia pred podaním žiadosti sa mi javí ako nevhodne formulovaná, pretože na základe tejto dikcie, teda § 7 ods. 1 písm. f) žiadateľom môže byť aj taká právnická osoba alebo také právnické osoby, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie alebo vykonávanie činnosti neziskovej povahy. A samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti bez konkretizácie oblasti podnikateľskej činnosti sa javí ako podmienka, ktorá je neúčinná. Ak máte vy ako predkladateľ zámer touto podmienkou selektovať právnické osoby disponujúce skúsenosťami v oblasti výstavby realitnej činnosti či nájomných vzťahov, treba s tým naozaj niečo robiť.
No ale navyše mi nedá v tejto súvislosti, keď tu stanovujete, že niekto musí podnikať päť rokov, aby mohol byť teda žiadateľ, nespomenúť príklad z Horných Plachtiniec, keď tam Regionálna obstarávacia agentúra vznikla 17. 8. 2012 a už 5. 9. 2012 obstarávala zákazku pre 26 subjektov, medzi inými aj pre ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo pôdohospodárstva. Teda bola to zákazka na publicitu a informovanosť za 130 miliónov eur.
V tom istom paragrafe v odseku 7 tiež teda hovoríte o tom, že podporu na výstavbu zariadenia sociálnych služieb možno poskytnúť len žiadateľovi podľa ods. 1 písm. b) a c). A týka sa to teda len obcí a VÚC. V prvom rade je potrebné, aby zákon zrovnoprávnil všetky druhy podnikania. To znamená, aby neuprednostňoval financovanie obcí, miest a vyšších územných celkov vo výstavbe bytov a sociálnych zariadení, čo sú teda v zmysle tohto zákona zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb. Iste je vám známe, že v súčasnej dobe mestá a vyššie územné celky nemajú takú finančnú kondíciu, aby realizovali tieto investičné zámery. Naopak, je záujem mnohých právnických osôb, ako aj správcov bytových domov, v týchto oblastiach vykonávať investičné aktivity. A narážajú na problém, že nastavené podmienky financovania nie sú zrovnoprávnené medzi teda právnickými osobami a mestami alebo obcami.
Čo sa týka výstavby sociálnych zariadení, tu úplne vylučujete právnické osoby. Pritom ide o aktivity, pri ktorých sa na trhu prejavuje dopyt. A obce alebo VÚC v súčasnej dobe nemajú možnosť zrealizovať tieto aktivity buď z dôvodu zadlženosti, alebo jednoducho uprednostňovania iných investícií, alebo z toho dôvodu, že peniaze potrebujú na dôležitejšie činnosti. A preto sa mi zdá nelogické, aby štát zvýhodňoval užšiu skupinu a nevytváral rovnaké podmienky na poskytovanie uvedených služieb.
V § 8 Forma a výška podpory je taká dikcia odseku 1, že podpora sa poskytuje vo forme úveru s lehotou splatnosti najviac 40 rokov a v rozsahu najviac 80 % obstarávacej ceny. Myslím si, že je neperspektívne a veľmi krátkodobé riešenie, aby bola výška úveru zákonom limitovaná len do 80 % obstarávacej ceny stavby. S predpokladom vývoja situácie v najbližšom období treba stanoviť možnú výšku úverovej podpory do 100 %. Tým sa vytvoria podmienky na preklenutie situácie, keď obce budú mať záujem obstarávať nájomné byty v období, aj v prípade, ak dotácie zo štátneho rozpočtu budú zastavené. Poskytovaným úverom do výšky 100 % by sa podstatne zjednodušil a urýchlil celý proces podpory výstavby obecných nájomných bytov, ktorý by nezaťažoval štátny rozpočet, lebo v konečnom dôsledku ide o návratné financie.
V § 10 ods. 1 písm. a) definujete podmienky poskytnutia podpory na obstarávanie bytu, kde stanovujete teda to, že podlahová plocha bytu v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome by nemala prevyšovať 80 metrov štvorcových. Ale klasický prieskum trhu jednoznačne preukazuje, že táto hranica je často už presiahnutá v trojizbovom byte, ktorý spĺňa všetky štandardy bývania. Je úplne bežná vec, že na trhu sa stavajú byty od 80 do 100 metrov štvorcových. A obmedzovanie investície rozlohou podlahovej plochy bytu znižuje štandard. A v konečnom dôsledku je predpokladom ďalšej migrácie rodiny z dôvodu rozlohy podlahovej plochy. Podpora ŠFRB by mala byť smerovaná na požiadavky trhu a nemala by obmedzovať trh. Nevidím dôvod tiež, prečo by mala byť rozdielna podlahová plocha rodinného domu voči podlahovej ploche bytového domu.
Čo sa týka tej podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome, tak v písmene b) toho istého paragrafu hovoríte, že prislúchajúca plocha k jednému bytu nesmie prevyšovať 120 metrov štvorcových. Len teda stanovisko viacerých subjektov, s ktorými som konzultoval túto plochu, je odlišné. Podľa mnohých treba zachovať súčasný stav. A teda nesúhlasím s navrhovaným znížením podlahovej plochy domu zo súčasných 160 metrov štvorcových na maximálne 120 metrov štvorcových. Je naozaj potrebné ponechať možnosť obstarávania si vhodného typu bývania aj takým domácnostiam, ktoré majú väčší počet členov, keďže aj tak tá plocha nemá žiaden vplyv na výšku úveru, ktorá je daná stanovením maximálnej ceny. A doterajšia prax ukázala, že tá plocha 160 metrov štvorcových je optimálna.
No chcel by som sa tiež dotknúť § 10 ods. 5 písm. a), kde stanovujete pre manželov ako podmienku pre získanie úveru, že v deň podania žiadosti nepresiahne vek ani jedného z nich 35 rokov. Toto zavedenie kritéria veku úspešne sa uchádzať o poskytnutie podpory je zjavne diskriminačné. A ja si myslím, že pravdepodobne je aj v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi fondu nič nebráni, aby osobám, ktoré dosiahnu istú vekovú hranicu, bola úmerne veku dimenzovaná primeraná výška a podmienky poskytnutia podpory. Ale v žiadnom prípade nemožno prijať vami navrhovanú logiku, že budú existovať dve kategórie manželov, keď jedni manželia budú mať nárok na túto podporu, respektíve budú sa môcť uchádzať o túto podporu a druhí takýto nárok mať nebudú. Ten vek 35 rokov vám doporučujem úplne vynechať a nahradiť ho pri vyššom veku skrátením doby splácania výpočtom do doby stanovenia dôchodkového veku daným v platnej legislatíve v deň podania žiadosti.
Takisto sa chcem dotknúť tej skutočnosti, že navrhujete podporu na obstaranie nájomného bytu limitovať alebo podmieniť len vtedy, keď sa táto stavba nachádza v meste alebo v priľahlých, v s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci v katastri, kde sa realizuje výstavba priemyselných parkov. Ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda váš kolega pán minister Borec nesúhlasí s týmto, aby ste viazali poskytovanie podpory na takéto kritérium, pretože zavedením predmetného kritéria sa úplne znemožní poskytnutie podpory v obciach, ktoré nemajú štatút mesta, navyše teda bez racionálneho zdôvodnenia. A takto vlastne vytvárate dve kategórie objektov a stavieb a de facto aj žiadateľov spôsobilých získať podporu. Chcel by som tiež vám povedať, že i stanovisko ZMOS-u v tejto veci je jednoducho také isté a protestujú tam proti takémuto ustanoveniu zákona.
Potom je tu § 13, kde stanovujete podmienky poskytnutia podpory na zateplenie bytovej budovy, kde v ods. 1 písm. a) stanovujete, že treba dosiahnuť zníženie potreby tepla na vykurovanie minimálne o 35 % oproti výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie pred zateplením. Navrhujem vám, pán minister, aby ste ponechali zníženie potreby tepla na vykurovanie na pôvodnej hranici, na 20 %, pretože nie vždy a všetky bytové jednotky súhlasia s kompletnou výmenou napríklad okien vo svojom dome. A z toho titulu sa môže stať, že zateplenie bytového domu bude zablokované takýmito vlastníkmi bytov. A aj menšia úspora je lepšia ako žiadna. Navyše, zvýšiť tento limit úspory po zeteplení bytov z 20 na 35 % je nereálne, zvlášť pre tých, čo si už nejakú úpravu za účelom zníženia energetickej náročnosti urobili zo svojho.
Úplne na záver by som chcel spomenúť, že sa mi veľmi nepáči, že rušíte nenávratný príspevok, ktorý podľa súčasne platného zákona je možné dostať na obstaranie bytu, na kúpu bytu a na výstavbu nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, a to pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde zákon súčasný stanovuje limit najviac 7 000 eur na byt a vykonávací predpis špecifikuje výšku tých príspevkov na garsónku, je to 2 440 eur na garsónku, 2 960 eur na jednoizbový byt, 3 830 eur na dvojizbový byt a 4 800 eur na trojizbový alebo viacizbový byt.
Pán minister, voláte sa SMER – sociálna demokracia, máte takú šípku, ale zdá sa mi, že jednoducho tá šípka naozaj míňa to sociálne, lebo ten váš smer je ďaleko od sociálnosti.
Ja som tu v tejto sále počul obvinenia na exministra Kaníka, že zobral invalidom palicu. Vy touto novelou, respektíve novým zákonom, beriete zdravotne a ťažko postihnutým možnosť bývania. Chcel by som vás poprosiť, aby ste naozaj mali srdce a vrátili ten nenávratný príspevok zdravotne postihnutým občanom.
Ešte raz by som chcel zopakovať, že pre všetky tie skutočnosti, ktoré som tu uviedol, navrhujem, aby Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom vrátila predmetný návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, ja teda konkrétne navrhujem, aby sme v rámci § 2 ods. 5 písm. b) o podpore miestnych podujatí spravili fotbálek koalície a opozície. A uvidíme, ktorá viera je pravá. Čo poviete na to, pán Galis? (Reakcia poslanca.) Budem kapitán aj hrajúci kouč, dobre?
Teraz už vážne. Samozrejme, podporovať šport je veľmi záslužné. A ja budem tiež za tento zákon. Oceňujem, že bol daný. Určite šport spája ľudí, láme bariéry medzi nimi, zjednocuje ich. Dnešný hokej bol toho dôkazom. Tam vonku som si nafotil pár, bolo ich zo päťdesiat, koaličných aj opozičných poslancov, ako vykrikovali. Hodím to dneska na facebook, uvidíme, komu to prospeje, ale teším sa, že sme hokej vyhrali.
Šport je vec srdca, to chcem povedať tiež trošička ešte vtipne, potom už budem vážny. Poznáte pána Berlusconiho iste mnohí, majiteľa AC Miláno, proste veľkého mága. A poznáte Bertinottiho, ktorý bol šéf komunistov talianskych dlhé, dlhé roky. A keď sa Bertinottiho pýtali, ktorému mužstvu fandí, on povedal, že je to AC Miláno. Všetci skoro padli na zadok, ale povedal, že srdcu sa nedá prikázať. No v športe je to tak, srdcu sa nedá prikázať.
Trolinka teraz zabŕdnem do toho, že zdá sa mi, že tento zákon alebo jeho novela je dobrá. Ale je troška šitá na to, čo bolo v médiách silno propagované, budovanie štadiónov, ihrísk, športovísk pre deti najmä, ale s tým, že všetci boli prekvapení, keď ideme na pol plynu, je kríza, nemáme peniaze, sporíme a tak ďalej, že sa peniaze, chvalabohu, na šport našli. Tak teraz k tomu budeme mať aj zákonnú formu. Teším sa tomu ale treba vždy tak ísť, že keď sa chce, tak sa nájde, šport je dôležitý. TIPOS tiež naň dá, výborne.
No teším sa tiež, že nepodporujeme len vrcholný šport a olympiády a neviem aké zväzy, ale že podporujeme aj základnú telesnú výchovu a najmä športovanie mládeže. Skutočne situácia športovania mládeže je veľmi, veľmi zlá. Mnohí mladí sú dneska v školách oslobodení od telesnej výchovy, nevedia spraviť kotrmelec, nevedia rozbehnúť sa, vyskočiť, dať gól, zdvihnúť činku. No ja sám som bol donedávna tréner atletiky. A ak som trošička pritvrdil, tak mladí štrajkovali, stáli v rade, nechcelo sa im cvičiť. A keď som ešte viac pritvrdil, tak viac nedošli na tréning. To je dneska bežné. Ak nebudú títo mladí cvičiť, tak budú chorí, večne unavení, otrávení a tak ďalej. Čiže oceňujem znova to, že šport sa tu podporuje najmä mládežnícky.
Teraz troška k zákonu.
Je trošička legislatívne by som povedal nedotiahnutý. Však to je kratučký zákon na päť riadkov, § 2 ods. 5 písm. a) podpora regionálneho športu, b) podpora regionálnych športových podujatí (No tak neviem, čo je to a čo je to), c) podpora športových podujatí nižších skupín. (To ja tiež celkom neviem, nižšia skupina, kto to je vlastne. To dôvodová správa nehovorí.)
Ja myslím, že hlavný dôvod je písmeno d), a ten je asi aj najdrahší, písmeno e) podpora projektov zameraných na výstavbu, údržbu ihrísk, štadiónov a tak ďalej zameraných predovšetkým na deti a mládež. To je tiež záslužné. Ale fotbálek sa hrá, tam hrajú aj mladí aj starí, všetci. Čiže keď raz je jeden štadión, tak iste musíme tam púšťať mládežníkov v prvom rade alebo im tam dávať priestor, čo sa často nestáva. Iste všetci dobre viete o prípade z Karlovej Vsi, nerád ho tu spomínam, keď naraz pani starostka Hanulíková vyhodila ŠK Karlova Ves, starý futbalový klub. Nedávno aj reportér v televízii, keď sme hrali hokej, zdôraznil, že tam je fungujúci športový klub. A tristo mladých futbalistov vlastne muselo odísť. No teraz má nejakú takú divnú zmluvu. A dostala to firma Rodeka, ktorá nemala so športom nič spoločné. Čiže určite za tým boli aj nejaké iné veci. Ja som dal otázku aj na pána ministra, aj pekne mi odpovedal, a prijal ich, ale nič sa nezmenilo, aj na pána premiéra, žiaľ, bola vylosovaná na 27. mieste, odpoveď som nedostal. Ale nezabudnime na to, že tam tento klub trpí.
A ešte záverom. Dôvodovú správu by som tiež troška zmenil, je chudobná. Má trinásť riadkov a opakuje vlastne text toho zákona. Pre druhé čítanie ja by som naozaj to upravil, rozšíril a lepšie troška zdôvodnil, lebo dosť vážna vec je táto, že tie dotácie by mali byť nejako limitované, ale nie je to tak. Čiže napríklad na športové podujatie keď dáte 300 eur, na fotbálek, tak to ešte si aj vínko môžete na konci dať, ale na štadión treba 3 milióny. Čiže ja by som to troška niekde v dôvodovej správe tak limitoval, že to bude a) toľko, b) toľko, c) toľko a d), to sú tie športové štadióny, proste tiež nejaký spôsobom. V druhom čítaní skúsime dať taký návrh, ak nepríde.
A potom, samozrejme, to, či je to v rozpočte alebo to je z rezervy premiérovej alebo z rezervy vládnej, tiež by nebolo zlé tam napísať, lebo naraz sa tie peniažky, fajn, našli. Takže pánboh zaplať. Ďakujem že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán poslanec a splnomocnenec, hovorili ste, že treba podporiť šport na malých obciach, že sa tam nedostáva dostatok finančných prostriedkov. Možnože z pozície splnomocnenca by sa bolo treba pozrieť aj na jednotlivé zväzy, ako nakladajú s tými finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú, a či nie sú aj tam vytvorené určité rezervy, aby aj samotné tie zväzy podporili práve mladých na obciach a na vidieku, o čom ste hovorili. Čiže toto je priestor na to, aby aj to málo finančných prostriedkov ktoré ide do športu, sa efektívne využívalo. Ďakujem pekne.

Pán kolega Galis, ja som nebol rozhodnutý, ako budem hlasovať, ale toto vaše vystúpenia ma naozaj presvedčilo. Ja si myslím, že naozaj máte pravdu a treba podporovať teda tých mladých športovcov. A oceňujem to. Takže môžem vám sľúbiť, že zahlasujem za tento návrh. Naozaj verím, že podporíte aj mladých futbalistov Spartaka Trnava, ktorí sú vám iste sympatickí a... No ďakujem. (Hlasy z pléna.)

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
V úvodnom slove pán minister veľakrát spomínal deformu verejnej správy, ESO, ktorá podľa neho začala už na jeseň prijatím zákona o rušení, z môjho pohľadu o zlučovaní krajských úradov pod obvodný úrad v sídle kraja, teraz pokračuje na okresnej úrovni zlučovaním jednotlivých úradov miestnej štátnej správy pod okresný úrad. Musím povedať, že toto je o centralizácii štátnej správy. Tá centralizácia štátnej správy je o politizácii štátnej správy, či chceme alebo nie. Tento návrh zákona, aj ten, ktorý bol na jeseň, aj ten, ktorý je dneska, je presne podľa ideologického myslenia strany SMER, centralizovať moc a z toho pohľadu ju riadiť, takto riadiť krajinu. Naozaj keď boli prijaté špecializované miestne štátne správy a boli takto diverzifikované, tak vtedy bola snaha o to, aby tieto jednotlivé štátne správy rozhodovali samostatne, odborne, nezávisle, naozaj aby boli riadené len príslušným ministerstvom, aby medzi tým nebol žiaden medzičlánok. Dneska sa tieto úrady idú spájať pod okresný úrad.
Na tomto návrhu zákona mi nevadí najviac to, že môžeme ho nazvať ako tabuľkový, pečiatkový, lebo naozaj bude treba veľa tabuliek urobiť, veľa pečiatok, stovky pečiatok bude treba urobiť, ale tie sa urobia jednorazovo. Nevadí mi na tom ani to, že v celom návrhu zákona sa neustále opakuje to, že mení sa názvoslovie, lebo je to potrebné, keďže prechádzajú tie jednotlivé úrady pod okresný úrad a to, čo predtým bolo nazvané obvodný úrad, takisto sa musí premenovať. Takže tento návrh zákona je aj o názvosloví. Ale to nie je najväčší problém tohto návrhu zákona.
Najväčší problém tohto návrhu zákona je ten, že na jednej strane centralizujeme moc, podľa mňa politizujeme, do rúk ministra vnútra, ale dneska je to pán minister vnútra za stranu SMER, možno nabudúce to bude za inú stranu, ale najviac mi na tom vadí to, že na okresnej úrovni vytvárame z prednostu okresného úradu takého miestneho gubernátora, ktorý bude mať všetky miestne štátne úrady pod sebou. Vedúcich odborov bude vymenovávať síce na návrh príslušného ministerstva, ale bude ich vymenovávať. To znamená, bude ich aj odvolávať, predpokladám, pán minister. Na druhej strane nielen vymenovávať bude ich, aj organizačne, personálne a aj finančne riadiť. To znamená, tie veľmi dôležité rozhodnutia na odbore, napríklad katastra, o tom, či zápis nehnuteľnosti bude daný v ten deň alebo až na ďalší deň, o tom, s čím sa stretávame v médiách dennodenne, že exekútor ide po majetku, po nemovitosti a záleží niekedy pár hodín na tom, či nemovitosť je prevedená alebo nie je prevedená, na životnom prostredí o tom, či dostane podnikateľský subjekt povolenie na zriadenie skládky odpadu alebo spaľovne odpadu alebo ďalšie činnosti. Pán Fecko by určite vedel povedať, pozemkové úrady aké dôležité rozhodnutia robia. Lesné úrady, tam bude môcť ten prednosta okresného úradu vplývať na toho vedúceho odboru určite, áno. A toto vidím ako najhoršie. Do toho nezávislého rozhodovania, ktoré bolo doteraz dané, príslušný prednosta úradu bol riadený ministerstvom, teraz vstúpi ešte prednosta okresného úradu, ktorý bude môcť takto naňho vplývať. A bude môcť tieto veci, o ktorých som rozprával, tieto rozhodnutia, ktoré niekedy sú na hrane, a záleží na každej hodine, či bude prijaté určité rozhodnutie, tak ten prednosta vybaviť, dokáže to, vám garantujem, áno, pretože bude rozhodovať o jeho dovolenke, bude rozhodovať o tom, koho prijme a neprijme do zamestnania, bude rozhodovať o tom, či dá návrh na jeho odvolanie. Takže toto vidím ako najhoršie z tohto návrhu zákona.
Mimochodom, trošku odbočím. Chcem sa spýtať, audit verejnej správy, ktorý mal byť predložený minulého roku do konca júna a bol preložený na koniec júna tuším 2013, či bude takto ukončený a či bude Národnej rade predložený. Priamo to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale určite to súvisí s tým, aké úrady máme v jednotlivých organizáciách na krajskej, okresnej, VÚC-karskej úrovni, čo robia obecné úrady. Veľmi sa teším na tento audit, lebo predpokladám, že z neho by sme potom mohli vychádzať pri tej skutočnej reforme verejnej správy. Som presvedčený, že odbory na VÚC-ke veľakrát robia podobné činnosti, ako tie, ktoré robí dneska obvodný úrad v sídle kraja. A tam by sa dalo určite ušetriť.
Ale naspäť k tomuto návrhu zákona. Takže pracovníci zostanú podľa toho, čo som si prečítal aj v dôvodovej správe, nebude nikto prepustený, v tých istých kanceláriách, v ktorých sedia, a budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú vykonávali aj doteraz. Takže kde je finančná úspora? Prečítal som si v dôvodovej správe, že finančná úspora na úrovni miestnej štátnej správy je 2,2 milióna, na úrovni ústrednej štátnej správy je 9,3 milióna eur. Dokopy je to 11,5 milióna eur. Nie je to malá čiastka, ale keď som si prečítal, že na úrovni miestnej štátnej správy 2,2 milióna sa usporí tým, že sa nebudú obsadzovať neobsadené miesta v štátnej správe, čo sa týka mzdových prostriedkov, a na ústrednej štátnej správe sa tá úspora na budúci rok, 9,3 milióna, získa tak, že podporné činnosti, ktoré dneska zabezpečujú jednotlivé ministerstvá, prejdú pod ministerstvo vnútra a ministerstvo vnútra neprijme na to ďalších špeciálnych pracovníkov, takže nebude s tým mať ďalšie náklady, a tým sa usporí 9,3 milióna, tak by ma zaujímala taká poznámka. Na ministerstve dopravy sa má ušetriť 4,6 milióna týmto spôsobom. To naozaj tam nepríde nikto o miesto? Naozaj to bude mať vplyv na zamestnanosť nulový? Nie som si istý. Ďalej som sa dozvedel, že na úrovni ústrednej štátnej správy sa táto úspora dosiahne ešte efektívnejším využívaním najmä nákupov najmä tovarov a služieb. Tak dúfam, že to nebude systémom Horné Plachtince, pretože to by úspora určite nebola.
Čo sa týka jednotlivých úradov miestnej štátnej správy, dámy a páni, ktorí ste si čítali návrh zákona, určite ste si všimli, že nám vznikne 23 nových prednostov okresných úradov. V 23 okresoch, kde dneska neboli obvodné úrady, budú okresné úrady. A tam nám pribudnú prednostovia okresných úradov. Nebudú mať všetky úrady pod sebou, len životné prostredie a kataster, plus tú obranu, ktorú sme spomínali, ale vznikne nám 23 nových prednostov okresných úradov. Takisto nám vznikne 43 nových odborov jednotlivých okresných úradov, ktoré doteraz v tých obvodných úradoch neboli. Čo sa týka napríklad lesného hospodárstva, z 38 vznikne ich 49. Takisto čo sa týka životného prostredia, vznikne 25 nových odborov, lebo okresy, ktoré neboli obvodnými úradmi, nemali životné prostredie, mali len vysunuté pracoviská. Dneska tam vznikne odbor. (Reakcia z pléna.) Áno, to nie je to isté. Takže vznikne nových 43 odborov a 23 prednostov okresných úradov, určite. (Hlas z pléna.) No podľa tabuľky, ktorú ste dali, tak nárast tam nenastane. Ako nenastane, keď vznikne 23 nových prednostov okresných úradov? (Reakcia z pléna.) Dobre, pán minister, potom sa môžete vyjadriť. Takže podľa môjho názoru nieže len ideme šetriť teoreticky, ideme šetriť 2,2 milióna v miestnej štátnej správe tým, že neobsadíme neobsadené miesta, z môjho pohľadu to je to, ak sú neobsadené miesta, tak šetríme už dneska. Dajte príkaz, že tieto mzdové finančné prostriedky jednotlivé úrady nemôžu použiť na prémie, ktoré dajú dnešným zamestnancom, a táto úspora nastane už dneska. Plus vzniknú ďalšie funkcie.
Čo sa týka odvolávaní, dneska odvolávacím orgánom, druhostupňovým orgánom, navrhujete, aby boli pre okresné úrady okresné úrady v sídle kraja, pre obvodné úrady, teda okresné úrady odbory okresných úradov v sídle kraja, druhostupňovým odvolávacím orgánom bude organizačná zložka, ktorú si na to vyčlenia. Napríklad pri priestupkoch máte takýto odbor aj na ministerstve vnútra. Tak sa pýtam, prečo by si mali ešte zriaďovať špeciálne odbory na odvolávanie tieto krajské úrady, teda obvodné úrady v sídle kraja, prečo nemôže byť týmto odvolávacím orgánom ministerstvo vnútra, napríklad na priestupkoch, ktorý napríklad máte na ministerstve vnútra.
Zdá sa mi trošku zvláštne, že odbor okresného úradu v sídle kraja, ktorý rozhoduje, bude mať odvolávací orgán takisto v tom istom sídle a vyčlení si na to nejakých ľudí. Zdá sa mi to komplikované, zdá sa mi to, že to rozhodovanie bude na tej istej úrovni, budú to robiť kolegovia v druhej kancelárii pod tým istým vedúcim odboru, pod tým istým prednostom. Takže prvýkrát sa rozhodne pod tým istým prednostom a odvolávanie bude na tom istom okresnom úrade a pod tým istým prednostom bude druhostupňový odvolávací orgán.
Preto sa mi zdá, že aj finančná úspora, tak ako ju predkladáte v tomto návrhu zákona, nehovorím o ESO, ktoré ste nám predstavili na výbore pre verejnú správu, naozaj jednotné kontaktné miesta, digitalizácia celej štátnej správy a počítačové prepojenie celej štátnej správy, obslužné činnosti, ktoré pre jednotlivé úrady budú vykonávané, to je dobré na ESO, na reforme verejnej správy. S tým súhlasím, ale som presvedčený, že tieto dobré veci by sa dali urobiť. Teda ešte jednu z nich musím spomenúť. A to je, že zrušíte všetky podriadené a pridružené organizácie pod jednotlivými ministerstvami, ktoré nie sú nevyhnutné, tie tisíce a tisíce úradníkov alebo pracovníkov, ktoré tam sú. Ak sa vám toto podarí, vtedy budete robiť reformu. A vtedy to bude ale aj bolieť. Ak by ste ale chceli tieto štyri veci robiť, som presvedčený, že nie je potrebné zlučovať miestnu štátnu správu pod okresné úrady. Toto všetko by ste mohli robiť aj dnes. Jednotlivé úrady miestnej štátnej správy, a mám na mysli teraz pozemkový, lesný úrad, životné prostredie, už dneska nemajú tieto obslužné činnosti. Už dneska to pre nich zabezpečovali obvodné úrady v sídle kraja, bývalé krajské úrady. Takže tam nie je už veľmi na čom šetriť. Tam na tej obslužnej činnosti veľmi neušetríte. Prepojiť počítačovo jednotlivé úrady, veď na to nepotrebujete to zlúčiť do jedného úradu. Na jednotné kontaktné miesta, kde občan príde a mal by si v budúcnosti vybaviť jednou žiadosťou všetko, čo potrebuje, nepotrebujete všetky tie úrady spojiť do jedného úradu.
Vraciam sa na začiatok. Jediný zmysel toho je centralizovať moc v štáte do rúk ministra vnútra, v jednotlivých okresoch do rúk prednostu okresného úradu, ktorý sa stane tým gubernátorom. A bez jeho súhlasu nebude také jednoduché si niektoré veci vybaviť alebo s jeho súhlasom sa bude dať vybaviť veľa vecí. A preto ani ja, ani kolegovia z KDH tento návrh nepodporíme. Ďakujem.