Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pár poznámok k predmetnému návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V prvom rade by som chcel konštatovať, že tento predmetný návrh zákona naozaj vzbudil veľkú pozornosť verejnosti a v rámci pripomienkového konania doručila verejnosť, teda občania 91 pripomienok a v rámci celého pripomienkového konania bolo...
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pár poznámok k predmetnému návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V prvom rade by som chcel konštatovať, že tento predmetný návrh zákona naozaj vzbudil veľkú pozornosť verejnosti a v rámci pripomienkového konania doručila verejnosť, teda občania 91 pripomienok a v rámci celého pripomienkového konania bolo vznesených 282 pripomienok, z toho, tí, ktorí ich dávali, pokladali za zásadné pripomienky 80. Bohužiaľ, musím konštatovať, že bol počet akceptovaných pripomienok len 118 a tých zásadných len 22 a niektoré pripomienky, aj keď bolo písané, že boli akceptované, boli akceptované len sčasti a podľa mňa vôbec akceptované neboli.
Chcel by som v úvode povedať, že predložené znenie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania ani formou a, bohužiaľ, ani obsahom nezodpovedá pojmu nový zákon. V podstate ide o novelu zákona, ktorá aditívnym spôsobom anticipuje len najvyššie potreby, nevyjasňuje, naopak, komplikuje pochopenie do starej štruktúry pridávaných uznesení a nerieši ani jeho nezrozumiteľnosť a vzťah voči iným doteraz platným zákonom. Zdôraznenie teda predkladateľa, že oproti pôvodnému zákonu sa na účel obstarávania nájomných bytov umožňuje poskytnúť úver okrem obcí a vyšších územných celkov aj právnickým osobám s tým, že toto má byť snaha štátu motivovať a stimulovať investovanie finančných prostriedkov do oblasti súkromného nájomného sektora, naozaj vyzerá smiešne. Je predsa zrejmé, že záujem investovať do nájomného bývania môže na trhu s bytmi existovať len za predpokladu dosahovania návratnosti investovaných prostriedkov prostredníctvom príjmov a výdavkov spojených s vlastníctvom a užívaním nájomných bytov.
Chcel by som tu prečítať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktorá iste je bližšia strane SMER, myslím, že s nimi máte aj zmluvu o spolupráci, ako opozícii. A ich stanovisko k návrhu je také, že zákon je komplikovaný, formulovaný nezrozumiteľne, je rozsiahly, má veľa odvolávok. A konštatujú, že tento zákon je určený aj pre neodbornú verejnosť. A jednoducho oni predpokladajú, že je tak komplikovane a nejasne napísaný, že to zakladá aj možnosť chýb pri spracovaní žiadostí o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. No a na základe toho Konfederácia odborových zväzov odporúča predmetný návrh zákona prepracovať.
Nikdy som si nemyslel, že si osvojím stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ale naozaj by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku (§ 73 ods. 3) navrhnúť Národnej rade uznesenie také, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Takisto negatívne stanovisko k predmetnému návrhu zákona vyslovil aj Zväz stavebných podnikateľov. A to podstatné, prečo je to stanovisko negatívne, je skutočnosť, že tento návrh zákona nie je dostatočne výhľadový a nezaoberá sa principiálne novými formami financovania nájomného bývania a ani neinovuje účely výstavby nájomných bytov, ktoré by mali byť podporované podľa zákona o ŠFRB. Stavební podnikatelia, pán minister, ja vám to odporúčam do pozornosti, vám navrhujú, aby ste vypracovali novú výhľadovú koncepciu podpory bytovej výstavby, aby ste sa sústredili na stabilizáciu zdrojov podpory bytovej výstavy a na rozpracovanie nástrojov vtiahnutia hlavne súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. No až potom v náväznosti na takúto koncepciu, ktorá bude ozrejmená, priechodná a dlhodobo platná, a na takúto platnú schému podpory nájomného bývania treba zabezpečiť žiaduce zmeny v súčasnej alebo novej legislatíve o Štátnom fonde rozvoja bývania. Ale treba sa nielen dotknúť legislatívy, čo sa týka tohto predmetného zákona, ale treba sa tiež pozrieť aj na dotácie na rozvoj bývania, treba sa pozrieť na stavebné sporenie, zákon o dani z príjmu, legislatívu treba prehodnotiť a zmeniť o neziskových organizáciách, respektíve o prevode a správe a bytového fondu.
Tá nová koncepcia podpory bytovej výstavby by mala vychádzať najmä z týchto skutočností, ktoré by vám by mali byť známe. V krajinách Európskej únie je naozaj podstatne iniciatívnejší prístup verejnej moci k riešeniu nedostatku nájomných bytov, keď pri rovnakom chronickom nedostatku verejných zdrojov na krytie dostatočne veľkej výstavby nájomných bytov vo vlastníctve verejného sektora sa vytváraním priaznivých podmienok pre výstavbu nájomných bytov stimuluje výstavba súkromných nájomných bytov a do výstavby nájomných bytov sa nasávajú aj zdroje súkromného sektora. Treba podstatne zvýšiť aj podiel nájomných bytov na Slovensku. U nás sú to len asi cirka 4 % z celkového počtu bytov, kým vo vyspelých krajinách Európskej únie je podiel nájomného sektora v rozsahu 20 až 60 % z celkového bytového fondu. A sú to práve nájomné byty vo verejnom nájomnom sektore, ktoré plnia hlavne funkciu sociálnu, bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, bývanie pre sociálne slabšie skupiny, bývanie, ktoré podmieňuje rozvoj regiónu a podobne. Tá výstavba nájomných bytov doteraz aplikovaným spôsobom neumožňuje rast novo vystavaných nájomných bytov, pričom objem finančných prostriedkov na nájomné bývania bez využitia financií súkromného sektora naozaj neporastie. A platí, že vstup súkromného kapitálu do výstavby bytov je v súčasných podmienkach iluzórny.
Z hľadiska vlastníctva nájomných bytov súkromného sektora vo vyspelých krajinách rozhodujúcim spôsobom a rozhodujúcim subjektom sú fyzické osoby, občania, napríklad v Nemeckej spolkovej republike temer 70 % z celkového fondu nájomných bytov. Teda na tom vlastníctve sa podieľajú občania. A tie dôvody, prečo investujú do tejto oblasti, sú, že prakticky je to relatívne bezpečné investovanie kapitálu, ktorý v mnohých prípadoch rieši potom budúce vylepšenie príjmov osôb v dôchodkovom veku, krytie nákladov na štúdium detí a podobne.
Ale druhým z významných vlastníkov nájomných bytov súkromného sektora sú právnické osoby typu inštitucionálnych investorov. Sú to poisťovne všeobecného charakteru, zdravotné poisťovne, nemocenské fondy, penzijné fondy aj realitné fondy, niektoré investičné fondy, ale aj finančné inštitúcie.
Rozhodujúcu podporu rozvoja súkromného nájomného bývania vo vyspelých krajinách Európskej únie predstavuje nepriama podpora vo forme najrôznejších daňových úľav, pomocou ktorých sa verejná moc jednotlivých štátov pokúša podľa výsledkov dosť úspešne iniciovať záujem súkromných investorov, aby vstúpili do tejto oblasti podnikania.
Pán minister, myslím si, že treba zvýšiť počet novostavaných nájomných bytov a na to treba vytvoriť naozaj nový spôsob financovania výstavby a správy nájomných bytov na Slovensku, treba tiež zefektívniť financovanie nájomných bytov kumuláciou prostriedkov do súkromného a verejného sektora, môžu to byť napríklad PPP projekty, a jednoducho podporiť rozvoj v záujme dostupnosti bývania pre mladé rodiny, a podporovať treba aj mobilitu pracovnej sily.
Tiež by som vám chcel prečítať stanovisko Združenia miest a obcí k predmetnému návrhu zákona, ktorý v pripomienkovom konaní vyjadrili. Hovoria o tom, že návrh zákona podľa ich názoru nezohľadňuje výzvy vyplývajúce z rôznych koncepčných a programových dokumentov v oblasti demografických zmien, deinštitucionalizácie sociálnych služieb s ťažiskom v komunitných riešeniach a systému priestupného bývania.
Dovoľte mi teraz povedať pár postrehov k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam predkladanej novely zákona.
V šiestej časti je teda definované, na aké skutočnosti sa môže poskytnúť podpora, kde je napísané, že je to výstavba bytu, obstaranie nájomného bytu, obnova bytovej budovy, stavebné úpravy existujúceho bytového domu, výstavba alebo dostavba zariadenia a sociálnych služieb, obnova zariadenia a sociálnych služieb, ale v § 7, kde definujete žiadateľa, jednoducho hovoríte o tom, kto môže byť jej žiadateľom. Je to jednak fyzická osoba, obec, samosprávny kraj, spoločenstvo vlastníkov bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zastúpení správcov, a teda podľa § 7 ods. 1 písm. f) hovoríte, že tým žiadateľom môže byť aj iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva činnosť aspoň päť rokov pred podaním žiadosti. Tá podmienka podnikania počas definovaného päťročného obdobia pred podaním žiadosti sa mi javí ako nevhodne formulovaná, pretože na základe tejto dikcie, teda § 7 ods. 1 písm. f) žiadateľom môže byť aj taká právnická osoba alebo také právnické osoby, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie alebo vykonávanie činnosti neziskovej povahy. A samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti bez konkretizácie oblasti podnikateľskej činnosti sa javí ako podmienka, ktorá je neúčinná. Ak máte vy ako predkladateľ zámer touto podmienkou selektovať právnické osoby disponujúce skúsenosťami v oblasti výstavby realitnej činnosti či nájomných vzťahov, treba s tým naozaj niečo robiť.
No ale navyše mi nedá v tejto súvislosti, keď tu stanovujete, že niekto musí podnikať päť rokov, aby mohol byť teda žiadateľ, nespomenúť príklad z Horných Plachtiniec, keď tam Regionálna obstarávacia agentúra vznikla 17. 8. 2012 a už 5. 9. 2012 obstarávala zákazku pre 26 subjektov, medzi inými aj pre ministerstvo financií, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo pôdohospodárstva. Teda bola to zákazka na publicitu a informovanosť za 130 miliónov eur.
V tom istom paragrafe v odseku 7 tiež teda hovoríte o tom, že podporu na výstavbu zariadenia sociálnych služieb možno poskytnúť len žiadateľovi podľa ods. 1 písm. b) a c). A týka sa to teda len obcí a VÚC. V prvom rade je potrebné, aby zákon zrovnoprávnil všetky druhy podnikania. To znamená, aby neuprednostňoval financovanie obcí, miest a vyšších územných celkov vo výstavbe bytov a sociálnych zariadení, čo sú teda v zmysle tohto zákona zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb. Iste je vám známe, že v súčasnej dobe mestá a vyššie územné celky nemajú takú finančnú kondíciu, aby realizovali tieto investičné zámery. Naopak, je záujem mnohých právnických osôb, ako aj správcov bytových domov, v týchto oblastiach vykonávať investičné aktivity. A narážajú na problém, že nastavené podmienky financovania nie sú zrovnoprávnené medzi teda právnickými osobami a mestami alebo obcami.
Čo sa týka výstavby sociálnych zariadení, tu úplne vylučujete právnické osoby. Pritom ide o aktivity, pri ktorých sa na trhu prejavuje dopyt. A obce alebo VÚC v súčasnej dobe nemajú možnosť zrealizovať tieto aktivity buď z dôvodu zadlženosti, alebo jednoducho uprednostňovania iných investícií, alebo z toho dôvodu, že peniaze potrebujú na dôležitejšie činnosti. A preto sa mi zdá nelogické, aby štát zvýhodňoval užšiu skupinu a nevytváral rovnaké podmienky na poskytovanie uvedených služieb.
V § 8 Forma a výška podpory je taká dikcia odseku 1, že podpora sa poskytuje vo forme úveru s lehotou splatnosti najviac 40 rokov a v rozsahu najviac 80 % obstarávacej ceny. Myslím si, že je neperspektívne a veľmi krátkodobé riešenie, aby bola výška úveru zákonom limitovaná len do 80 % obstarávacej ceny stavby. S predpokladom vývoja situácie v najbližšom období treba stanoviť možnú výšku úverovej podpory do 100 %. Tým sa vytvoria podmienky na preklenutie situácie, keď obce budú mať záujem obstarávať nájomné byty v období, aj v prípade, ak dotácie zo štátneho rozpočtu budú zastavené. Poskytovaným úverom do výšky 100 % by sa podstatne zjednodušil a urýchlil celý proces podpory výstavby obecných nájomných bytov, ktorý by nezaťažoval štátny rozpočet, lebo v konečnom dôsledku ide o návratné financie.
V § 10 ods. 1 písm. a) definujete podmienky poskytnutia podpory na obstarávanie bytu, kde stanovujete teda to, že podlahová plocha bytu v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome by nemala prevyšovať 80 metrov štvorcových. Ale klasický prieskum trhu jednoznačne preukazuje, že táto hranica je často už presiahnutá v trojizbovom byte, ktorý spĺňa všetky štandardy bývania. Je úplne bežná vec, že na trhu sa stavajú byty od 80 do 100 metrov štvorcových. A obmedzovanie investície rozlohou podlahovej plochy bytu znižuje štandard. A v konečnom dôsledku je predpokladom ďalšej migrácie rodiny z dôvodu rozlohy podlahovej plochy. Podpora ŠFRB by mala byť smerovaná na požiadavky trhu a nemala by obmedzovať trh. Nevidím dôvod tiež, prečo by mala byť rozdielna podlahová plocha rodinného domu voči podlahovej ploche bytového domu.
Čo sa týka tej podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome, tak v písmene b) toho istého paragrafu hovoríte, že prislúchajúca plocha k jednému bytu nesmie prevyšovať 120 metrov štvorcových. Len teda stanovisko viacerých subjektov, s ktorými som konzultoval túto plochu, je odlišné. Podľa mnohých treba zachovať súčasný stav. A teda nesúhlasím s navrhovaným znížením podlahovej plochy domu zo súčasných 160 metrov štvorcových na maximálne 120 metrov štvorcových. Je naozaj potrebné ponechať možnosť obstarávania si vhodného typu bývania aj takým domácnostiam, ktoré majú väčší počet členov, keďže aj tak tá plocha nemá žiaden vplyv na výšku úveru, ktorá je daná stanovením maximálnej ceny. A doterajšia prax ukázala, že tá plocha 160 metrov štvorcových je optimálna.
No chcel by som sa tiež dotknúť § 10 ods. 5 písm. a), kde stanovujete pre manželov ako podmienku pre získanie úveru, že v deň podania žiadosti nepresiahne vek ani jedného z nich 35 rokov. Toto zavedenie kritéria veku úspešne sa uchádzať o poskytnutie podpory je zjavne diskriminačné. A ja si myslím, že pravdepodobne je aj v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi fondu nič nebráni, aby osobám, ktoré dosiahnu istú vekovú hranicu, bola úmerne veku dimenzovaná primeraná výška a podmienky poskytnutia podpory. Ale v žiadnom prípade nemožno prijať vami navrhovanú logiku, že budú existovať dve kategórie manželov, keď jedni manželia budú mať nárok na túto podporu, respektíve budú sa môcť uchádzať o túto podporu a druhí takýto nárok mať nebudú. Ten vek 35 rokov vám doporučujem úplne vynechať a nahradiť ho pri vyššom veku skrátením doby splácania výpočtom do doby stanovenia dôchodkového veku daným v platnej legislatíve v deň podania žiadosti.
Takisto sa chcem dotknúť tej skutočnosti, že navrhujete podporu na obstaranie nájomného bytu limitovať alebo podmieniť len vtedy, keď sa táto stavba nachádza v meste alebo v priľahlých, v s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci v katastri, kde sa realizuje výstavba priemyselných parkov. Ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, teda váš kolega pán minister Borec nesúhlasí s týmto, aby ste viazali poskytovanie podpory na takéto kritérium, pretože zavedením predmetného kritéria sa úplne znemožní poskytnutie podpory v obciach, ktoré nemajú štatút mesta, navyše teda bez racionálneho zdôvodnenia. A takto vlastne vytvárate dve kategórie objektov a stavieb a de facto aj žiadateľov spôsobilých získať podporu. Chcel by som tiež vám povedať, že i stanovisko ZMOS-u v tejto veci je jednoducho také isté a protestujú tam proti takémuto ustanoveniu zákona.
Potom je tu § 13, kde stanovujete podmienky poskytnutia podpory na zateplenie bytovej budovy, kde v ods. 1 písm. a) stanovujete, že treba dosiahnuť zníženie potreby tepla na vykurovanie minimálne o 35 % oproti výpočtovo určenej potreby tepla na vykurovanie pred zateplením. Navrhujem vám, pán minister, aby ste ponechali zníženie potreby tepla na vykurovanie na pôvodnej hranici, na 20 %, pretože nie vždy a všetky bytové jednotky súhlasia s kompletnou výmenou napríklad okien vo svojom dome. A z toho titulu sa môže stať, že zateplenie bytového domu bude zablokované takýmito vlastníkmi bytov. A aj menšia úspora je lepšia ako žiadna. Navyše, zvýšiť tento limit úspory po zeteplení bytov z 20 na 35 % je nereálne, zvlášť pre tých, čo si už nejakú úpravu za účelom zníženia energetickej náročnosti urobili zo svojho.
Úplne na záver by som chcel spomenúť, že sa mi veľmi nepáči, že rušíte nenávratný príspevok, ktorý podľa súčasne platného zákona je možné dostať na obstaranie bytu, na kúpu bytu a na výstavbu nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, a to pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde zákon súčasný stanovuje limit najviac 7 000 eur na byt a vykonávací predpis špecifikuje výšku tých príspevkov na garsónku, je to 2 440 eur na garsónku, 2 960 eur na jednoizbový byt, 3 830 eur na dvojizbový byt a 4 800 eur na trojizbový alebo viacizbový byt.
Pán minister, voláte sa SMER – sociálna demokracia, máte takú šípku, ale zdá sa mi, že jednoducho tá šípka naozaj míňa to sociálne, lebo ten váš smer je ďaleko od sociálnosti.
Ja som tu v tejto sále počul obvinenia na exministra Kaníka, že zobral invalidom palicu. Vy touto novelou, respektíve novým zákonom, beriete zdravotne a ťažko postihnutým možnosť bývania. Chcel by som vás poprosiť, aby ste naozaj mali srdce a vrátili ten nenávratný príspevok zdravotne postihnutým občanom.
Ešte raz by som chcel zopakovať, že pre všetky tie skutočnosti, ktoré som tu uviedol, navrhujem, aby Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom vrátila predmetný návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis