Ďakujem pekne, pán podpredseda, predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, pokiaľ sa jednalo o takéto návrhy, aký prerokovávame aj dnes, som si trúfol vyjadriť svoje osobné a politické stanovisko, že sú to zákony, ktoré sú zákonmi o zápas o charakter tejto krajiny. Áno, politické ovládnutie Generálnej prokuratúry jednou stranou je politickým zápasom o tvár a charakter krajiny. Dámy a páni, ak si to neuvedomíme...
Ďakujem pekne, pán podpredseda, predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, pokiaľ sa jednalo o takéto návrhy, aký prerokovávame aj dnes, som si trúfol vyjadriť svoje osobné a politické stanovisko, že sú to zákony, ktoré sú zákonmi o zápas o charakter tejto krajiny. Áno, politické ovládnutie Generálnej prokuratúry jednou stranou je politickým zápasom o tvár a charakter krajiny. Dámy a páni, ak si to neuvedomíme a aj svoju spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie, tak sa obávam, že sa dožijeme ešte horších rozhodnutí, ktoré nás budú môcť ďaleko viacej mrzieť.
Mám pred sebou návrh vlády, ktorý bol pred týždňom schválený, a dôvody, ktoré vládu viedli k predloženiu návrhu zákona, a mám, pán minister, v ruke aj návrh a zdôvodnenie vlády Slovenskej republiky z dnešného dopoludňajšieho rokovania, ktoré vás viedlo a oprávnilo k tomu, aby ste návrh predložili na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam prečítať si ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré jasne vymedzujú, kedy sú dôvody na to, aby Národná rada rokovala o návrhoch zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vychádzam z jedného dôvodu, ktorý ste použili, a to je ten, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.
Kladiem si ale otázku, neboli aj pred týždňom tie isté dôvody, ktoré sú o týždeň? Aké divadlo, akú politiku to tu hráte, akú falošnú tvár vašich rozhodnutí nám tu predstavujete?
Osobne si nemyslím, že je dôvod na takúto zásadnú, aj keď zdanlivo rozsahom malú legislatívnu zmenu zákona o konaní pred Ústavným súdom dnes prijať. Už aj z toho dôvodu, pán minister, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky Ústavného súdu, ale ani z úst ani jedného sudcu Ústavného súdu nepočul, že Ústavný súd je natoľko tak paralyzovaný, že nemôže v tejto konkrétnej veci rozhodnúť. Nemyslím si, že tieto dôvody dnes existujú. Nuž ale vy ste využili možnosť, resp. pomoc Ústavnému súdu, ktorý v zhode s politikou strany SMER si povedal, načo by sme sa trápili my, nech to urobí za nás niekto iný. A ten niekto, kto to za vás, teda za nich na Ústavnom súde má urobiť, tak je práve vláda Slovenskej republiky. A čo ma viacej mrzí, pravdepodobne sa tak stane aj tu v Národnej rade schválením návrhu zákona, ktorý prerokovávame.
Dovoľte, aby som povedal aspoň tri dôvody, ktoré má vedú k tomu, aby som odmietol predložený návrh zákona o rokovaní a organizácii Ústavného súdu, a krátko sa aj zaoberal týmito dôvodmi.
Považujem tento zákon za účelový, určený na riešenie len jedného konkrétneho prípadu.
Po druhé, že zákon nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však nie je právoplatne rozhodnuté.
A po tretie, a to považujem za najdôležitejšie, že sme tu svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej moci, pod tým myslím návrh vlády na prerokovanie a predloženie návrhu zákona do Národnej rady, a zákonodarnej moci do súdnej moci a do riešenia konkrétneho prípadu.
Účelový zákon určený na riešenie jedného konkrétneho prípadu spočíva v tom, že zákony ako všeobecne záväzné právne predpisy slúžia na riešenie alebo majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho a určitého druhu. Nie sú a nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu, tak ako sme svedkami toho v predloženom návrhu zákona, pretože v opačnom prípade sa zo všeobecného pravidla správania stávajú politickým nástrojom, nástrojom na zneužívanie moci z pozície sily.
Dámy a páni, návrh tejto novely zákona o organizácii Ústavného súdu je takýmto politickým nástrojom a je to silové riešenie. Dokonca sa to nehanbíte ani priznať, pretože v dôvodovej správe tento konkrétny dôvod uvádzate ako dôvod na predloženie riešenia problému, ktorý vznikol na Ústavnom súde.
K tej druhej výhrade, ktorú som spomenul, tá výhrada spočíva v tom, že návrh nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však doteraz nie je právoplatne rozhodnuté. Účelový zákon na riešenie jedného prípadu chce vyriešiť situáciu dnes aktuálnu, v ktorej sú štyria sudcovia právoplatne vylúčení a deväť sudcov nie je právoplatne vylúčených, väčšina z nich je odmietnutých účastníkmi konania tak, že prikáže rozhodnúť vo veci právoplatne vylúčeným sudcom.
Takéto riešenie nie je prípustné v žiadnej demokratickej spoločnosti na svete. Nepripúšťa to ani doktrína nevyhnutnosti, o ktorú sa tak často opierate, a myslím, že jej uplatnenie v tomto konkrétnom prípade neobstojí. Preto, lebo už som spomenul, že všetci sudcovia Ústavného súdu, zatiaľ len štyria, sú vylúčení z možnosti meritórne rozhodovať vo veci.
Princíp nevyhnutnosti je teda možné aplikovať iba vo vzťahu k poslednému senátu, ktorý je k dispozícii na rozhodovanie. Tento senát preto nemôže byť vylúčený. Bangalórsky princíp nevyhnutnosti však nepripúšťa, aby o prípade rozhodovali už vylúčení sudcovia. V tomto prípade jednoznačne je možné zostaviť senát z nevylúčených sudcov.
Kladiem si otázku, aký odkaz posielame obyvateľom Slovenskej republiky? Poviem: Namietajte vo vašich súdnych sporoch všetkých sudcov, potom prijmime zákon, ktorý to vyrieši spôsobom, že dostanete sudcov, ktorých ste si sami vybrali, napriek tomu, že boli právoplatne vylúčení pre zaujatosť. Toto je meritórny problém navrhovanej novely zákona.
A ešte sa krátko dotknem toho najdôležitejšieho, a to je deštrukcia právnej istoty, retroaktivita a zásah výkonnej moci a zákonodarnej moci do moci súdnej, do riešenia konkrétneho živého súdneho sporu. V právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej od zákonodarnej a súdnej. Preto nemožno pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a výkonná moc iniciovala takéto zmeny pravidiel. Nakoniec je to a vyplýva to aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré konštatuje: "Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty." Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Preto je omnoho vhodnejšie, než riešiť vzniknutú situáciu umelým a retroaktívnym vmiešovaním sa moci zákonodarnej a výkonnej do moci súdnej, do riešenia konkrétneho prípadu, ponechať riešenie na samotnej súdnej moci, a to inštitútom tzv. materiálneho jadra ústavy, aplikáciou princípov právneho štátu, demokracie a ochrany základných práv a slobôd.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať ako predseda poslaneckého klubu, že ak vládna väčšina návrh na skrátené legislatívne konanie schváli, poslanci poslaneckého klubu sa nezúčastnia prerokovávania návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. (Potlesk.)
Skryt prepis
