Videokanál klubu

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, ja na tú prvú otázku odpoviem za kolegov vládnej koalície. Francúzsko má prijatý drastický zákon opatrení, čo obmedzujú slobody, ale musí byť vyhlásený stav ohrozenia. A toto sa udialo za celú dobu dvakrát. Prvýkrát, keď vybuchovali bomby v súvislosti s OAS a Alžírom a druhýkrát teraz, keď sa udiali tieto udalosti. Ja si myslím, že toto je riešenie, ktoré je akceptovateľné a akosi vládna strana, aj keď to opakujem už pomaly ako verklík, na to nechce načúvať. A na toto riešenie by sme našli, myslím si, že po diskusii, aj zblíženie stanovísk. A ja ešte raz chcem zopakovať, že môj postoj je a zostane konzistentný. Ja som v prvom čítaní aj o ústavnom zákone hlasoval proti a tak budem hlasovať aj teraz.

K tej akcii na Námestí SNP, tam sa podarilo zorganizovať to, že myslím, že desať, ak nie viac nejakých občianskych združení, ale aj jednotlivcov sa pripojilo k tej výzve za Pečniansky les. Dramaturgia bola, nehovorím, že mimo mojej moci, ale nebola teda tvorená konsenzom. Nevylučujem, že možno niekto spieva lepšie. Ja sa teším tomu, že tam prišlo skoro 500 ľudí, vážení. Ja sa teším tomu, že v tejto smutnej krajine plnej krčmových hrdinov vie ešte kvôli niečomu prísť 500 ľudí na Námestie SNP.
Vážení smeráci, vy keď zvoláte 500 ľudí na Námestie SNP, ak si ich nepozvážate, tak vám tam nepríde nikto, lebo sa bude hanbiť, aby ich tam niekto videl. Vy ich potrebujete len v uzavretých priestoroch, lebo v tom kulturáku sa nehanbia. Zavolajte si, spravte, vyzvite výzvu. Postavte na Námestie SNP 500 ľudí a nebudem kandidovať, prosím vás, dobre? Zvolajte si 500 ľudí na Námestie SNP tak, aby ich každý videl, že kto to vlastne je, ten, kto príde kvôli SMER-u na Námestie SNP. Zvolajte si. Nezvoláte. Neprídu vám. Iba do kulturáku, kde je to zavreté, kde ich nikto nevidí. O to ide. Ak si ich nepozvážate, tak ich nemáte, vážení. Ak ich nepozvážate, tak ich nemáte.
A ja hovorím a pán kolega Bublavý, keď ste teda, vravíte, že neviete, že o čom som, jak to vlastne bolo. Viete, čo spravím? Prihlásim sa ústne. Nuž keď sme tu, nie? Už keď sme tu, tak čo už? Nie? Posedíme, podebatujeme. Ja vám to poviem presne, ako to bolo, dobre? Ja vám poviem presne, ako to bolo s tým kontajnerom. Presne do detailu, presne do detailu vám to poviem. A potom vy povedzte, že či je to správne alebo nebolo správne. Dobre?
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, človek je už mentálne nastavený na niečo úplne iné, ale som si všimol, jak, koľko takých vyčítavých pohľadov bolo od kolegov poslancov SMER-u, že museli od koláčov sem prísť, nuž ako keby niekomu chutili tie ich koláče. Ako nič v zlom, ste platení za to, republika vás volá, hrozba teroristu, terorizmu je urgentná, nie? Však tu sme mali byť deň, noc, keď teda. Čo sa niekto pohoršuje, že vôbec trebalo prísť.
Vážení, ja začnem prípadne takto. Pozrite si (rečník prezentuje plénu fotografiu) tí nemnohí, ktorí majú, reálne zdieľajú tú hrozbu terorizmu. Ja vám poviem, čo je na tejto fotke. Vám ju popíšem, dobre?
To bolo 17. 12., to nebola južná Afrika, to bolo na Slovensku, to bolo v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave. Tuná je nákladné auto, ktoré vezie kontajner obalený alobalom, ktorý bol umiestnený s povolením na Námestí SNP. Bol normálne, akcia bola ohlásená, bolo povolenie na umiestnenie toho kontajneru, bol obalený alobalom, čo symbolizovalo to, že teda niekde sa obaľujú veci alobalom, aby teda boli požiarne chránené, proste to bol normálny protest. To bol normálny protest, ešte sa v tejto krajine môže protestovať. Tento kontajner odvážali z Námestia SNP na miesto vykládky. Miesto vykládky bola Železná studnička. Všimnite si, prosím vás, ten policajný sprievod. Všimnite si, prosím vás, ten policajný sprievod. Čiže to auto, ktoré nič nerieši, len vezie kontajner, živnostník, ktorého si objednal niekto, aby odviezol kontajner, tak ho sprevádzali tri policajné autá. Tri policajné autá. V každom bolo niekoľko policajtov. Ešte mi ten šofér hovoril, že ešte išli tak, že jedno to policajné auto išlo v ľavom jazdnom pruhu, aby si náhodou neodbočil z trasy.
Prosím vás, my, tu sa spomína, že čo keď toto schválime, že čo bude? Ja vám poviem v krátkosti, čo už je. To už je v tejto krajine. Toto reálne je. To sa reálne stalo.
Prosím vás, komunisti naháňali filmových režisérov, umelcov, intelektuálov, SMER naháňa živnostníkov. SMER naháňa živnostníkov. SMER vytvoril úžernícko-exekútorskú hydru, ktorá paralyzuje desaťtisíce občanov našej krajiny. Oni to vytvorili. SMER to vytvoril. SMER nechal Širokého, nech sa obzerá, kde sa dá ako zohnať nejaký karársky mramor na jeho bahamskú vilu a medzitým ľudia - živnostníci nemali za čo kúpiť benzín do LKT-čka, do traktoru.
A posledné, posledné, že živnostníka, ktorý má s protestom asi tak niečo spoločné, ako ja so situáciou v Grónsku, tak jeho desať policajtov terorizuje. Prosím vás, jemu pozerali aj plomby. Jemu pomaly pozerali aj plomby. A bolo mu povedané, ten policajt mu povedal: "Mám rozkaz v prípade, že sa odkloníte od trasy, vám obmedziť slobodu." Prosím vás, v 2015 mu bolo povedané: "V prípade, ak sa odkloníte od trasy, mám príkaz obmedziť vám slobodu." Kto určil, akú trasu? Čo je koho po tom, kam ide ten kontajner? Čo je koho po tom, kam ide ten kontajner?! Kto určil trasu kontajneru? Čo je kontajner obalený alobalom? To je nebezpečná látka, prosím vás? Hovoril z nich strach, lebo ja som povedal, že áno, teoreticky ho môžeme ísť zaviesť pred dom Roberta Fica, teoreticky ho môžeme ísť zaviesť pred dom Roberta Fica, ale v stredu večer som tým policajtom, ktorí už vtedy strážili, povedal: "Viete čo? Je advent, nechajme to tak, ten kontajner zavezieme, skade sme ho zobrali." Presne ako som to povedal. A ja svoje slovo vždycky dodržím. Napriek tomu, napriek tomu tam celú noc policajti strážili ten kontajner a ráno tam boli celý čas tri hliadky. Desať policajtov sa venovalo jednému biednemu živnostníkovi, ktorý išiel odviesť kontajner, lebo sa báli, že ho zavezieme, alebo že ho má, že má inštrukcie ho zaviesť k domu Roberta Fica. Rozumie tomu niekto? Dvetisíc pätnásť. Žiaden Salvador, žiadne Chile, žiadna Kórea, nič, Slovensko, krajina Európskej únie.
Ako mal niekto právo povedať tomu šoférovi, že mu obmedzí slobodu, keď zíde z trasy? Prosím vás, kto určil trasu tomu kontajneru? Kto určil trasu tomu kontajneru?! Čo si to dovolil niekto? Čo si to dovolil?! Kto to zaplatí? Kto platil tie tri autá, ktoré sprevádzali to?
Pozrite sa, ja viem, že môžete mať na mňa rôzny názor. Dokonca si myslím, že keď mňa váľali policajti po zemi, tak z desiatich si ôsmi povedali: "Dobre mu tak." Nevylučujúc ani bratislavskú kaviareň. To je proste, ja viem. Ja viem, že je to tak. Ja s tým nič neurobím. Neplačem. Ale povedzte mi, prosím vás, prečo niekto šikanoval toho šoféra toho nákladného auta? Prečo ho niekto šikanoval? To sa stalo. To nieže sa stane keď, to sa už stalo, to sa už stalo. Už sa to stalo.
Na východe Slovenska, to tu kolega spomínal, na východe Slovenska majú ľudia problém si nechať v záhradke nákup. Prosím vás, kým sa zohne po kľúče, tak ten nákup zmizne. Je tu drobné, veľké, neviem akej kriminality, neviem koľko, ale v Bratislave sprevádza jeden kontajner, ktorý ide z protestu normálneho, ohláseného, nieže povoleného, normálneho protestu, sprevádzajú tri policajné autá. Toto chcete? Nech sa páči, nech sa páči. Slobodu si treba zaslúžiť, vážení. My máme k tomu taký vzťah, aký máme. Slobodomurári to hovoria: "Čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné." Preto máme k tomu taký vzťah. Uvaria nás, uvaria nás, jak tú žabu, uvaria postupne. Teraz v tej miske ešte niečo je, je tam prísľub, že tam bude aj zajtra, je tam prísľub, že bude aj o mesiac. Tak čo tam po tom, že niekoho terorizuje, čo tam po tom?
Lenže, vážení, ja vás upozorňujem, boľševik si nedovolil, boľševik naháňal režisérov, intelektuálov. SMER naháňa živnostníkov. Pôjde to rýchlo, veľmi rýchlo. SMER naháňa živnostníkov, lebo on slúži inému pánovi. Komunista slúžil ruskému pánovi. Náš SMER slúži inému pánovi, on má iné inštrukcie. Naháňa biedneho živnostníka, ktorý si pýta peniaze za odrobenú robotu. Jeho naháňa, jeho bude naháňať. Tuná naháňa živnostníka, ktorý išiel odviesť kontajner, prosím vás. Niekto išiel odviesť kontajner a stal sa predmetom šikany. V každej slušnej, normálnej európskej vyznávajúcej západoeurópske civilizačné tradície by sa niekto vzoprel a povedal: "Čo bláznite!" Tu? Ticho po pěšinke. To ma mrzí. Aj bratislavská kaviareň, aj dedina na východe, všetci ticho, všetci budeme ticho. Uvaria nás jak tú žabu. Už teraz to je, už je to funkčné. Už je to funkčné. Ten chlap povedal: "Ja už vám neodveziem nikdy nič." To povedal: "Ja už vám nikdy nič neodveziem. Ja mám deti, mňa to auto živí, ja som živnostník, ja už vám nič neodveziem." Som vravel, že potrebujem niečo previesť, povedal, že nie. Čiže ten chlap prišiel možno o 100 eur, lebo sme povedali, že potrebujeme niečo previesť, povedal, že nejde, lebo sa bojí. Toto potrebujete? Toto?
Vážení, ja som povedal, a naozaj ja si za slovom stojím, vtedy som v stredu povedal, že prosím vás, nechajme to tak, je advent, ja už chcem mať svätý kľud, hej, s obaleným kontajnerom. Nie. Potom, čo ste urobili v štvrtok ráno, ja som tam ani nebol, mne to potom tí chlapi vraveli, že čo ste s nim robili, čo policajti s nimi robili. Tí, čo im pomáhali nakladať, tak ich legitimovali, všetci ich legitimovali. No, no, no hovorím, jedna prasprostá policajná šikana. Ale ja to nevyčítam tým policajtom, tým, čo boli na mieste, lebo tí len robili, čo im niekto povedal. Ja sa pýtam, kto im to povedal? Ale aj ten, čo to povedal tým policajtom, ani on si to nezmyslel, aj jemu to niekto povedal. Po tom treba ísť, po tých sa treba pýtať. Ale nebude sa tu nikto pýtať, lebo v miske ešte trošku je. V miske ešte trošku je, tak chráňme si to, čo je v tej miske. Čo tam po slobode, nezaslúžime si.
Prosím vás, každý, kto vymení svoju slobodu za údajne väčší kúsok svojej bezpečnosti, nezaslúži si ani jedno z toho, ani jedno z toho. (Reakcia z pléna.) To som nepovedal ja, to bol nejaký výrok niekoho, (reakcia z pléna) no, to viem, aj v angličtine som ho vedel, prosím vás. To je presne to. To je presne to, nezaslúžime si, sme tam, kde sme boli. Sme tam, kde sme boli. Komunisti aspoň slúžili nejakému ideálu, nejakému neviem čomu, čo to teoreticky niekto nazval. Čomu slúži táto, toto zoskupenie, čomu? Akému kapitálu? Akej súťaži? Súťaži, kde beh na 100 metrov vyhrá Miroslav Číž. Presne tak si nastavujete parametre, presne tak si nastavujete parametre. Takto si myslíte, že to bude fungovať? Nebude to tak fungovať. A keď to skončí, čím neskôr to skončí, tým horšie to dopadne, lebo tam bude vyššia cena, ktorú bude treba zaplatiť za to, že sme vás tak dlho nechali to robiť, čo robíte.
Teraz potrebujete políciu, potrebujete ju. Potrebujete vyvolať ten strach. Možno na niekom funguje menej, na niekoho funguje absolútne. Ten signál je jasný. Ten živnostník mi už neodveze ani zemiaky z Tesca, prosím vás, už nie, lebo sa bojí. A povie to aj iným a povedia áno, to nie, to presne o tom je. Vám to začne chutiť, začne vám tu chutiť a bude to, žiaľ, v tejto nehrdinskej krajine, krajine plnej krčmových hrdinov, to bude mimoriadne funkčné, mimoriadne funkčné.
A skončím s tým, povedal som, že nie. To, čo ste tam stvárali, to čo SMER stváral kvôli tomu, že sa báli, aby mu nezaviezli alobalový kontajner pred dom Robertovi Ficovi, tak kvôli tomu, aj kvôli tej obálke, ktorú som si včera vybral z generálnej prokuratúry, vážení, advent, neadvent, zajtra ten kontajner tam doveziem. Dobre? Môžete ísť vlastnými telami chrániť, pán poslanec, ani neviem, jak sa voláte, môžte ísť vlastným telom chrániť alebo pošlite policajtov, už tých nových alebo starých, to je jedno. Dušan Bublavý, vlastným telom môžeš ísť chrániť, dobre? Zajtra o dvanástej ten alobalový kontajner pred Roberta Fica doveziem, prosím vás, doveziem. Práve kvôli tomu, čo ste urobili, práve kvôli tomu, čo ste urobili. Mohli ste to mať za sebou. Toto je začiatok, vážení, toto je začiatok, toto je začiatok.
A možno je pravdou, že si to nezaslúžime. Možno je pravdou. Moji ľudia, s ktorými sa rozprávam, hovoria: "Počúvaj, to je po Moravu, po rieku Moravu. Za riekou Morovou je už Byzancia." Možno majú pravdu, ale ja to nechcem, ja nechcem, ja to nechcem, fakt. Ja si myslím, že my sme západoeurópsky priestor, kde sloboda má svoju hodnotu. Tomu ja chcem veriť. Verím, že ešte zopár ľudí sa v tejto krajine nájde, ktorí si to tiež myslia, že Slovensko je priestorom západoeurópskej civilizácie, kde sloboda má hodnotu a nie Byzanciou, nie Byzanciou, kde všetko vymeníme za misku ryže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené vedenie, práve striedajúce sa, Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, vážení kolegovia, kolegyne, samozrejme, aj mňa mrzí, že musíme toto preberať tu pred Vianocami, najmä mi je ľúto Východniarov, ktorí museli kvôli pár hodinám utekať z druhého konca Slovenska. Len keby sme tento zákon boli dali na začiatku minulej schôdze, tak tento celý proces sa mohol spraviť v rámci päťtýždňovej schôdze, ktorá tuná bola, určite by sa našiel priestor aj na túto debatu. Tak teraz to musíme robiť tesne pred Vianocami, čo samozrejme má aj veľa nevýhod.
Ja mám jedno privilégium, ktoré vlastne nikto v tejto snemovni nemá ani z vedenia ani z poslancov, že som bol pred pár dňami na zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva. Tam teda bolo, bol šesťbodový program, temer všetky body sa týkali extrémizmu, nechcem povedať, že v zátvorke prebehlo LGBTI, jeden sa potom stiahol, takže len päť, a v rôznom sa potom dodal bod, a s tým súhlasilo zľava, sprava, liberáli, všetci, aj nevládne organizácie, ktoré tam boli, a práve sa týkalo toho, že prečo tento zásadný zákon vlastne súvisí s ľudským právom, nebol daný do tejto Rady, prečo sa neprediskutoval. Bolo to veľmi kritizované, nebola žiadna verejná diskusia, prečo to bolo v skrátenom konaní, načo je teda Rada vlády, keď takýto bod - ja som očakával, že tam bude - tam vôbec nebol, a teda bola o tom dosť dlhá diskusia, ktorú pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Jankovská skutočne musela sa veľmi zvŕtať, a nepresvedčila celkom Radu vlády o tom, že keď to vôbec nedali do programu, že urobili dobre.
A vtedy som si spomenul, že závery z tohto by som mal tu povedať, resp. pri prvej príležitosti, tá sa teraz dnes naskytá vlastne.
No samozrejme, terorizmus nás všetkých bolí, je obrovským ohrozením celého sveta, Európy a iste aj nás, ale pripomínam, že Paríž tu nebol ako jediný akt terorizmu. Dovolenky predtým, sa to každý rok mnohokrát kdekade udeje náhodne. Aj ruské lietadlo nad Egyptom bol akt terorizmu, ale tie, to prešlo relatívne bez veľkých protestov. Samozrejme, Paríž bol strašný a bolo nutné niečo robiť. A teda vláde nezazlievam, že sa s tým zaoberala, len niečo takéto mohla mať už dávno pripravené a pokojne to urobiť aj v normálnych - v prvom, druhom a treťom čítaní. Nič by sa nebolo stalo. Mohlo to tu byť už dávno. Chápem, že bolo treba konať po Paríži, ale nie teda, by som povedal, tak rýchlo, ako konala.
Všetci dobre vieme, že Európska únia je ekonomická veľmoc, ale vojenská aj protiteroristická vôbec veľmoc nie je, že vlastne nemá svoju armádu, spoliehať sa len na toto, znamená Spojené štáty, a ich unilaterálne akcie sú niekedy nám nie celkom pochopiteľné a nie so všetkým súhlasíme.
Takisto bola šanca po všetkých teda posledných teroristických aktoch, aby sa EÚ troška zblížila viac s Ruskom. Vidíme, že v Sýrii je to veľmi nutné, kde Rusi naozaj bojujú proti terorizmu, môže veľa, veľa urobiť. Ale Európska únia na to odpovedala predlžením sankcií, no. (Reakcia z pléna.) Chcem povedať, že (reakcia z pléna) z poznámok, pán poslanec, môžeš vyprávať voľačo, teraz nemôžem na to reagovať.
Chcem povedať, že čo sa týka tých sankcií, Rusi už mnohé vydržali, aj vydržia, a teda to predlžovanie, skôr by som povedal, dnes už umelé, bude škodiť aj nám. Potom sa nesmieme čudovať, keď naše energetické tranzity naraz budú k ničomu a nedivme sa tomu, keď to môže aj takto skončiť, čo bolo veľmi, samozrejme, zlé. V tomto sa mi zdá, že chýba nám aj nejaká konzistentná zahraničná politika, ktorá by nás niekde zaradila jasne. Ako malý štát nemôžeme veľa kľučkovať. V4 ukazuje, že naozaj môže byť určité zoskupenie aj silným. Ale už rozumy tuná dávať na tú tému nechcem.
Čo sa týka pána prezidenta, ja musím tiež konštatovať, že v mnohom má pravdu. Mali by sme sa skôr tešiť jeho pripomienkam, že nejaké dal, a teda by som povedal, že očakávam, že niektoré z tých prezidentských námetov sa akceptuje a že z vládnej strany niekto dá nejaký návrh, ktorý by zmenil tú rétoriku tých 16 noviel zákonov a že ukážeme, že teda aj on v niečom mal pravdu. To, že sa porušuje princíp primeranosti, to všetci cítime. Jedna vec je bezpečnosť, ktorá je nutná, ale druhá je aj sloboda a ochrana súkromia. A to vidíme, že tú konzistentnosť medzi tým a tým sa dá veľmi rýchlo porušiť a proste na úkor slobôd občanov.
Ja som náhodou sa po Amerike túlal v časoch, keď tam boli rôzne teroristické veci. Aj keď už v roku 2001, keď sa stali Dvojičky, som v podstate mal možnosť čítať veľa len šifier na túto tému, ktoré boli naozaj veľmi poučné na celý život. Padli Dvojičky, to bola katastrofa, ale americké reakcie, tie boli veľmi rýchle, veľmi, skoro by som povedal trocha nepremyslené, ako som to nazval niekde, a to nie je z mojej hlavy, strieľanie do hmly bez toho, že by sme videli, kde je vinník, došlo ku Guantánamu, došlo Irak a ďalšie veci. Na jednej strane to bola reakcia typu Pearl Harbor, keď to zjednotilo Ameriku a bez toho by sa Bush nebol nikdy stal druhýkrát prezidentom. Na druhej strane Patriotic act bol dlho pripravovaný a nebyť tejto udalosti, obávam sa, že by nikdy neprišiel. Čiže v tomto smere určitú jasnú hlavu si dodržať asi treba.
Ešte poznámka je, že my nemáme senát, ktorý by mohol šachovať niektoré zákony, ktoré tuná príliš rýchlo prijmeme. Čiže to je jediné. Kto to nahrádza, je vlastne prezident a aj ten senát by sa podľa mňa zišiel a teda každý, kto nejak konštruktívne prispeje k tomu legislatívnemu procesu, by bol vítaný. Za starých časov bol legislatívny proces dlhý a trval aj k vážnym zákonom aj dva roky, jeden - dva roky. Naďalej tak malo byť. Tuná, keď prejde zákonov za deň dvadsať, nie je žiadnym problémom. Ale legislatívny proces spočíval v tom voľakedy, že sa formulovali zásady. Bola komisia, ktorá to pripravovala. Potom sa dalo verejné pripomienkové konanie na sto miest. Potom to išlo na legislatívnu radu, tam sa to schválilo, pripomienkovalo. Potom sa napísalo paragrafové znenie. To paragrafové znenie zas robila komisia, kde bola veľa, veľa zástupcov. Dlho to trvalo niekedy. Vláda aj financovala takéto zasadanie, aby sa to vylepšovalo. Potom po zásadách prišlo znova veľké pripomienkové konanie a po veľkom pripomienkovom konaní zase legislatívna rada. A potom to išlo do vlády a do parlamentu. Čiže takto má ísť zákon a naozaj má byť premakaný a všetky súvislosti má mať chytené a potom netreba ho novelizovať každú chvíľu. Čiže ja som bol aj zvyknutý na takýto postup, ktorý tuná som teda absolútne, by som povedal, postrádal.
Samozrejme, myšlienka tá, že téma terorizmu je našou kľúčovou témou, ale nemala by byť využívaná vo volebnej kampani. To si myslím, že je tiež pravdou, no, lebo je to téma spoločná, všetkých nás a teda pretekať sa v tom, že kto viac koho postraší a pretekať sa v tom, že kto viac potom koho ochráni, by bolo naozaj nepatričné a nemali by byť témy, ktoré sú všeobecne akceptované a ktorí všetci sú vlastne na jednej strane, nemalo by byť témou a dosť základnou témou vo voľbách.
Čo sa týka ústavy, aj teraz sme ju zmenili. Mne sa zdá, že ju meníme často a že je v nej už veľa dier a nedôslednosti. To, že sa tam dva termíny posunuli, potom ten jeden sa troška skrátil, to sa mi zdá, naozaj nebolo podstatné. Ja to nazývam aj metódou odpútavania pozornosti od niečoho a snaha, že niečo ukázať atď. To mi pripomína, to vtedy, keď sme otvorili tú vodu, že sa chce voda predať. O pár dní došla ústava, zmena ústavy, voda sa nebude predávať, nebude sa vyvážať ani v plastových fľašiach. Neviem, či je to tak formované v ústave, ale vtedy, keď som videl ten termín, ako to má byť v ústave, tak som zaplakal, že v žiadnej svetovej ústave sa asi nedostala, vo svete sa nedostal takýto termín. Ale nemal som si to čas overiť.
To, že táto ústava má diery, rozpory, neriešime situáciu, to je pravda. Čo ja navrhujem, proste pekne pokojnú, celospoločenskú, opozično-koaličnú diskusiu vyvolať. Dvadsiate piate výročie ústavy bude v roku, tuším, 2017, tak by sme mohli urobiť nejakú zásadnú novelu, ktorá by naozaj nás, na ústavných právnikoch a všeobecne s ňou súhlasili, niečo takto zmenila. Ja som zažíval oslavy americkej dvestoročnici v Spojených štátoch. Tá ústava sa naozaj dvesto rokov prakticky nezmenila. No čiže to neviem, či môžeme od našej očakávať, ale príliš jej menenie naozaj jej neprospeje.
Tiež sa mi nepáčilo, keď premiér, myslím, včera vyhlásil, možnože to len médiá priniesli, obávam sa, že to povedal, že dnes prelomia veto prezidenta. Tak je to trocha skoro. Je tu parlament. Je to predsa len hlavná autorita Slovenska, tak nebolo to až tak nutné. Tak všetci vieme, že to tak bude, ale pripomínať to, sa mi zdalo také troška nevhodné. Pán premiér Českej republiky vyhlásil, tiež som to mal, toto mám len tiež z médií, že také obmedzenie, aké si teraz Slováci v oblasti slobôd robia, si neviem v Čechách predstaviť.
No, vážení, blížim sa k záveru. Opakujem, že by som očakával nejaký pozmeňováčik, ktorý by v niečom prezidentovi dal za pravdu. A to, čo už bolo tu asi viackrát povedané, že mnohé rozšírenia právomoci policajného zboru a spravodajských služieb sa naozaj netýkajú terorizmu a že to prezeranie áut, používanie rozbušiek, príp. špeciálnych zbraní a streliva atď., obmedzovanie internetu, odovzdávanie audio, video atď., rôzne, extrémizmus. Neviete, čo je pod tým myslené. Tak to, čo nesúvisí s terorizmom, naozaj by som tam nemal, ale už je neskoro teraz o tom samozrejme hovoriť.
Sloboda internetu. No internet je vážne médium, to všetci dobre vieme. Len na druhej strane, je tam toľko lumpární na ňom, že keď si až teraz začneme všímať, že by sme tam niečo mali obmedziť a zakázať a tak ďalej, je tiež trošku neskoro. Celá Európa si s tým neviem rady a potom, samozrejme, vôbec to nerieši problematiku, že tá stránka sa dá organizovať hocikde zo zahraničia atď. Čiže je, okrem terorizmu je tam veľmi iných vecí, xenofóbií všetkého druhu, detských pornografií atď. Nechcem to pripomínať. Čiže tieto pravidlá chýbajú v Európskej únii a keď Európska únia často dáva do placu rôzne inštrukcie a smernice pre celú Európu, tak v tomto by tiež mohla niečo urobiť, aj keď to nie je jednoduché a určite sa to tak ľahko nedá.
Vážení, pár slov ešte a jednu poslednú vetu, vlastne vinš k Vianociam. Tak všetko dobré vám prajem, keď sa rozídeme domov, aby ten, aj Vianoce boli pekné s Božím požehnaním, pokojom, aby ten rok 2016 bol radostný, tvorivý pre nás všetkých. A dúfam, že po voľbách naozaj sa naša politická situácia ukľudní a teda bude tak, ako to má vo fungujúcich demokraciách byť. Slovensko má na to všetky predpoklady.
Ďakujem. Všetko dobré.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone povedal, že takéto opatrenia sú možné, možno aj prísnejšie, v stave ohrozenia. Ale stav ohrozenia musí mať špeciálny režim vyhlasovania. Tak to funguje vo viacerých krajinách.
Ale na druhej strane musím povedať, že mám pocit, že opozícia zaspala, ako teraz chytá býka za chvost. Už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone bol som sám, jediný poslanec, ktorý hlasoval proti tomu ústavnému zákonu. To len pripomínam kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobre to kolega povedal - ako s tou žabou. A naozaj, tá senzitivita ľudí by sa mala zvýšiť i keď niekto sa uspokojí s tým, že v miske je niečo spadnuté. Niekto, kto si možno nezaslúži tú slobodu, alebo za ňu nebojoval, je mu to jedno, len ja by som upozornil na jeden fakt, niekedy komunisti, boľševici prenasledovali intelektuálov, hej, elitu, divadelníkov, lebo im kazili systém. Ale ja budem v mojom vystúpení, ale aj teraz, kolega čo hovoril, hovoriť o živnostníkovi, vážení, však mňa buzerujte, koľko chcete, mne posielajte. Ja som si bol včera na pošte, takú centimetrovú hrubú obálku som dostal z generálnej prokuratúry. Obvinili ma aj z toho, že dýcham. V poriadku, nevadí, mňa buzerujte, koľko chcete. Ale prosím vás, nechajte na pokoji tých živnostníkov. Ten biedny živnostník išiel, neviem, či 70 euro alebo koľko dostal za to, že príde a odvezie kontajner. Prečo sa na tom biednom živnostníkovi odbavovalo desať policajtov?
Rozumiete, ľudia? Ja to vám hovorím. Prosím vás, oni už idú z kraja, im to už je jedno. Každý, kto im bude stáť v ceste, všetkých zmätú. Komunisti naháňali filmových režisérov, divadelných režisérov, spisovateľov, disent. Smeráci naháňajú už aj živnostníkov. Živnostník, ktorého si niekto objedná, aby išiel odviesť kontajner, tak sa stane obeťou šikany, policajnej čistej absolútnej šikany. V každej slušnej krajine by niekto za to zahučal. Ja to ani nejdem nikde písať. Na akú inšpekciu? Na čo to mám písať? Komu to mám písať? Ako môže jedno auto, ktoré vezie kontajner, sprevádzať tri policajné autá a nariadiť mu trasu, ako má ísť? Z akého dôvodu? Neexistuje najmenší dôvod, prečo by to mali urobiť. Lenže v tejto krajine sa tomu nikto nečuduje. Tak sa potom nečudujme, že dopadneme, ako dopadneme.

Ďakujem všetkým kolegom. Najprv na pána Bagačku. Pán Bagačka, nieže ja to hovorím, pán prezident píše, že čo sa týka stupňa ohrozenia nášho štátu, je na najnižšej možnej úrovni v tejto oblasti terorizmu. Tak to myslel pán prezident a ja vo svojom vystúpení. Samozrejme, že občania požadujú bezpečnosť. To je prvoradou úlohou štátu postarať sa o bezpečnosť občanov. Ale viete, čo občania požadujú? Aby namiesto toho, že ich policajti merajú, rýchlosť ich auta za každým jedným rohom, aby ich polícia a ostatné bezpečnostné zložky štátu ochránili pred drobnými krádežami dennodennými v niektorých oblastiach. Pred kriminálnymi živlami, pred neprispôsobivými občanmi, pred úžerníkmi, alebo aby polícia a ostatné bezpečnostné zložky štátu ochránili predsedu parlamentu pred tým, že mu vykradnú jeho byt. Ako funguje bezpečnosť v tomto štáte? Chcete chrániť občanov pred teroristami, pred možno ISIS a nevieme ochrániť byt predsedu parlamentu pred vykradnutím? Takto vyzerajú naše bezpečnostné zložky. Veď to je na smiech.

Ďakujem pekne. Aj vo vystúpení kolegu, ale aj predtým sa tu zjavuje, že čo bude, keď. Ja v mojom vystúpení budem hovoriť, čo už je a budem hovoriť jeden konkrétny prípad. Objednal som si živnostníka, aby odviezol kontajner z Námestia SNP a toho živnostníka terorizovala polícia. Normálne mu prezerala pomaly plomby v zuboch. Vyhrážali sa mu, že keď zíde z trasy, že obmedzia jeho slobodu a ja o tom budem hovoriť, vážení. Policajti mu povedali, že majú rozkaz v prípade, že zíde z trasy, že mu obmedzia slobodu. Viezol alobalový kontajner z Námestia SNP na Železnú studničku a občania, počúvajte dobre, viete, aký sprievod mal? Tri policajné autá. Nafulované tri policajné autá. Čiže tri policajné autá doprevádzali jedno nákladné auto, na ktorom bol kontajner obalený alobalom kvôli tomu, aby ho nezaviezol pred dom Roberta Fica. Prosím vás, to nieže čo bude, ja v mojom vystúpení budem hovoriť o tom, čo už je. Ten živnostník, chudák, sa bojí tak, že keď som mu zavolal, sa mi bál zdvihnúť telefón, že on už nikdy nič neodvezie, že on už nikdy nič neodvezie, že on sa bojí, že jeho to živí. Jeho to auto živí. Prosím vás, on ráno sadne do auta a robí s tým autom. On prišiel odviezť jeden kontajner a odbavovalo sa tam na ňom, s prepáčením, desať policajtov. Kontrolovali mu všetky papiere, volali na telefónne čísla, ktoré mal nalepené na aute, že čo to je, kde to je, čo to je. Prosím vás, a tento človek, ktorý je živnostník a zarába si na seba, viezol kontajner na Železnú studničku a sprevádzali ho tri policajné autá. Ja budem v mojom vystúpení hovoriť nie o tom, čo bude, ja budem hovoriť o tom, čo už je.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, myslím si, že si vystihol toto, čo je skutočne podstatou, jednak vrátenia návrhu zákona, respektíve zákona, ktorý bol schválený a pán prezident sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že s tým nesúhlasil a na druhej strane je jasné, že táto takzvaná antiteroristická legislatíva je skôr súčasťou marketingových nástrojov v rámci predvolebnej kampane. Je zjavné, že niektoré tie opatrenia sú tam zásahom do súkromia a slobôd občanov a bolo by treba, aby ďaleko viac sa legislatívci alebo teda poslanci mohli venovať tejto problematike a konzultovať veci tak, aby sme skutočne našli to najvhodnejšie riešenie.
Takisto je treba zdôrazniť, že pán prezident má dosť informácií o tom, aká je skutočne teroristická hrozba na Slovensku a či bolo treba až takéto opatrenia, aby sme mohli čeliť prípadnej hrozbe. Ja si myslím, že stále ide len o zahmlievaní niektorých tých skutočností, zahmlievaní aj káuz z vládnej strany, niektoré veci, ktoré vládna strana v rámci už predvolebnej kampane veľmi rada zdôrazňuje, a to je bezpečnosť občanov a podobne.
Na druhej strane niektoré kauzy, ktoré, samozrejme, zhoršujú jej obraz, veľmi rada, veľmi rada zahmlieva. Jedno z tých, aj keď to celkom tu nepatrí, ale v každom prípade je teraz otázka takzvaného memoranda o porozumení medzi ENEL-om a Slovenskou republikou a dohodou obcí. Ja si myslím, že tá dohoda je len o tom, že sa dohodnú, žiadna opcia ešte v rukách, žiadnu opciu ešte v rukách štát nevlastní alebo nemá, takže to je jeden, hovorím, z tých marketingových nástrojov, ktorými sa vládna strana oháňa.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy a páni, priebeh prerokovania týchto návrhov zákonov, ktoré podľa premiéra Slovenskej republiky patria ku protiteroristickým opatreniam, je signifikantný a aj záver, dnešná schôdza, keď dva dni pred štedrým dňom sa tu stretávame, aby sme po vrátení prezidentom prerokovali tento návrh zákona, nasvedčuje tomu, ako vôbec sa rokovalo o tomto návrhu zákona. Keď tu minister spravodlivosti v prvom čítaní prednášal tento návrh, ani raz nevystúpil. Keď sme ho vyzývali, opoziční poslanci, aby odpovedal na niektoré otázky, nevystúpil.
V druhom čítaní tento návrh zákona predkladali pán minister pôdohospodárstva, školstva a ďalší, ktorým to vôbec neprislúchalo. Ak tu v druhom čítaní poobede prišiel pán minister vnútra Kaliňák, tak tu 15 - 20 minút rozprával o hasičoch a o vyzbrojovaní hasičov, ako sa teraz hasičom darí, aké majú mzdy, ale k predmetnému návrhu zákona povedal minimálne a preto sa nečudujem, že pán prezident vrátil tento návrh zákona, ktorý rieši 16 noviel návrhov zákona, pretože jediným dôvodom, prečo vláda na čele s Robertom Ficom predložila tento návrh zákona, je marketingovo predvolebné opatrenie, ktoré vecne vôbec neprimerane pôsobí na to, čo je deklarované v názve. Len v samotnom názve je deklarované, že sú to údajne protiteroristické opatrenia a keď si ich človek prečíta, tak zistí, že väčšina tých návrhov nemá s bojom proti terorizmu nič spoločné. Sú to populistické návrhy a je to neprimeraný a neodôvodnený zásah do slobôd občanov Slovenska a do súkromia občanov Slovenska.
A prečo vláda predkladá tieto návrhy zákonov? Nuž Robert Fico chce strašiť občanov Slovenska pred terorizmom. Pred terorizmom, ktorý na Slovensku ani nie je, tak ako o tom píše pán prezident. Dovolím si prečítať túto časť. Pripomínam, že pán prezident má informácie od tajných služieb a cez to všetko píše, citujem pána prezidenta:
"V tejto súvislosti pripomínam, že stupeň ohrozenia nášho štátu je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. Domnievam sa, že predkladateľ návrhu zákona nepreukázal, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bola dôvodná, dôvodný tak rozsiahly súbor zásadných legislatívnych zmien, 16 noviel zákonov, ktoré obsahuje tento schválený zákon a prijímať ich tak urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. Považujem za zásadnú chybu predkladateľa návrhu zákona, že schválený zákon nebol predmetom štandardného pripomienkového konania, v ktorom by sa mali možnosť vyjadriť všetky relevantné subjekty."
Takže v skrátenom legislatívnom konaní údajne protiteroristické návrhy zákonov, len aby sa občania Slovenska vystrašili, len aby sa využilo teraz pred voľbami emócia, ktorá tu bola po útokoch v Paríži.
Dámy a páni, ale ďalším dôvodom, prečo vláda prišla s týmito návrhmi zákonov, sú tie, že vláda, Robert Fico, nechcú, aby sa hovorilo o kauzách, ktoré sú spojené s tohto vládou. Len z posledného obdobia sme tu pred týždňom odvolávali ministra životného prostredia pre predraženú kompu. Robert Fico nechce, aby sa hovorilo o predraženej kompe. Za to predraženie by sa možno dali zaplatiť vyššie platy učiteľom. Robert Fico nechce, aby sa hovorilo o zmluvách, ktorú urobila Všeobecná zdravotná poisťovňa s tetou Ankou, s tetou bývalého generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ktorá je dôchodkyňa. Robert Fico nechce, aby sa hovorilo o ALU vratkách, teda vratkách z Hornonitrianskych baní, ktoré jeden bývalý poslanec za SMER doma balil do alobalu niekoľko miliónov eur a tie údajne nosil do centrály SMER-u. Robert Fico nechce, aby sa o tom hovorilo. Robert Fico nechce, aby sa hovorilo, ako v posledných dňoch v Prakovciach zo zlievarne, ako končí táto zlievareň, cez to všetko, že pred dvoma rokmi alebo pred rokom a pol dostala dotáciu od vlády Roberta Fica, kde Robert Fico bol osobne spúšťať túto prevádzku, dnes táto zlievareň končí. Robert Fico nechce, aby sa hovorilo o kauze Váhostav.
Dámy a páni, bol tu prijatý zákon, ktorý mal riešiť schránkové firmy vo verejnom obstarávaní a mali preukazovať koncových užívateľov výhod všetky firmy, ktoré sa budú podieľať na verejnom obstarávaní. Prvé skúsenosti, keď tento zákon platí necelý mesiac a pol, sú také, že ani firma Váhostav nedoložila skutočných koncových užívateľov výhod a dokonca podľa usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie ani nemusí dokladovať majiteľov z Belize, z Kostariky, z Nového Zélandu.
Dámy a páni, Robert Fico nechce, aby sa hovorilo o tom, že pri reštrukturalizácii Váhostavu si budú môcť aj schránkové firmy uplatniť svoje pohľadávky a že pravdepodobne budú aj vyplatené im 50 % ich nárokov. Keď tu bol schvaľovaný zákon o reštrukturalizácii Váhostavu, bolo hovorené aj ministrom financií, že tieto schránkové firmy si nebudú môcť uplatňovať tento nárok a že z peňazí občanov Slovenska sa im nevyplatí tých 50 % ich nárokov. Dnes prax ukazuje, že si nárokujú aj tieto schránkové firmy a sú im uznané ich nároky. O tom treba na Slovensku hovoriť, toto trápi občanov Slovenska, ale Robert Fico týmto marketingovým ťahom chce prekryť všetky tieto kauzy, ktoré som spomínal, a to sú len niektoré z posledného obdobia. Nechcem vás dva dni pred Vianocami veľmi zdržiavať.
Ak tu, ak tu na Slovensku sú nejakí teroristi, opakovane som hovoril aj v prvom, druhom čítaní, tak sú to tí teroristi, ktorých vláda Roberta Fica priviezla z Guantanáma. Skutoční teroristi na Slovensku sú tí, ktorých vláda Roberta Fica tu priviezla z Guantanáma a naozaj podľa vyjadrení médií jeden z nich bol dokonca osobný strážca Bin Ládina. To sú teroristi, ale to sú tí, ktorých priviezol sem Robert Fico. Preto som povedal aj v prvom, druhom čítaní, že najväčšou hrozbou terorizmu pre občanov Slovenska je vláda Roberta Fica.
Dámy a páni, pán prezident vrátil a navrhuje vypustiť zo zákona všetky opatrenia, ktoré neprimerane zasahujú do slobôd občanov. Aj podľa názoru pána prezidenta nesúvisia s bojom proti terorizmu. Viacerí sme o tom tu hovorili v prvom aj v druhom čítaní, a je to napríklad rozšírenie oprávnení policajta na prehliadku dopravného prostriedku. Sú tam vymenované dôvody. Nie je tam len dôvod hľadanie údajných teroristov alebo boj proti terorizmu. Sú tam aj dôvody ako hľadanie po nezvestných osobách. To znamená, policajti budú môcť prehľadať celé auto hocikedy, pretože takéto osoby sú hľadané denno-denne: oprávnenie policajta použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi, ale nielen proti teroristovi, aj proti ďalším; oprávnenie použiť policajta špeciálnu zbraň, špeciálne strelivo; oprávnenie spravodajských služieb, urobiť predstieraný prevod majetku a zámenu veci; oprávnenie príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ale aj vojenského spravodajstva na to, aby mohli držať drogy, jedy, prekurzory, zbrane.
Dámy a páni, ako toto súvisí s bojom proti terorizmu? Chceme z bezpečnostných služieb vytvoriť novodobé ŠTB? Všetci si pamätáme na obdobie pred 1989, keď naozaj policajt mohol urobiť občanom čokoľvek a ŠTB malo neobmedzenú moc. Chceme toto urobiť aj zo Slovenskej informačnej služby a vojenského obranného spravodajstva? Chceme takéto právomoci po polícii? Nechceme už, aby polícia pomáhala a chránila, ale aby mohla bez obmedzení nakladať s občanmi, s ich slobodou akokoľvek?
Dámy a páni, všetky tieto dôvody, ktoré pán prezident vymenoval, sme tu v prvom a v druhom čítaní spomínali, upozorňovali na ne. Ani jeden z predkladateľov, ani samotný minister vnútra nám neodôvodnil, prečo toto všetko sa v tomto návrhu zákona nachádza a preto v nás to vyvoláva pocit, že jediným dôvodom bolo to, že túto situáciu po teroristických útokoch v Paríži chcú bezpečnostné služby využiť na to, aby si do tohto návrhu zákona mohli dať všetko to, čo tam chceli mať aj predtým možno. A možno, a to už sa až obávam, aby to tak nebolo, že niektoré návrhy, ktoré tam sú, sú také, ktoré ako keby chceli poukázať na to, že tieto tajné služby už niektoré veci už robia. Niektoré opatrenia už robia a len si to chcú takto legalizovať týmto návrhom zákona a ako pán prezident upozorňuje v skrátenom legislatívnom konaní, bez riadneho pripomienkového konania za niekoľko dní bez toho, aby navrhovatelia vystúpili a vysvetlili opozičným poslancom, odpovedali na ich otázky, bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa mohli príslušní odborníci k tomu vyjadriť, pripomienkovať v skrátenom legislatívnom konaní, len preto, aby sa naplnili marketingové predvolebné ciele SMER-u.
Preto, dámy a páni, poslanci za KDH budú pri hlasovaní hlasovať a podporia pripomienky prezidenta, aby tie opatrenia, ktoré nesúvisia s bojom proti terorizmu, vypadli z tohto návrhu zákona. Ak vládna väčšina nebude akceptovať pripomienky pána prezidenta, poslanci za KDH sa dvihnú a odídu zo sály, nebudú hlasovať za takýto paškvil. Odídeme zo sály, necháme, aby ste si sami schválili tento návrh zákona a k takému postupu vyzývame aj ostatných opozičných poslancov. (Potlesk.)