Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možnosti legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovalo celý systém. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.
Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre tzv. dohodárov sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina dohodárov skončila v klasickom pracovnom vzťahu, sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom predchádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, zdôrazňujem, s nižším príjmom, študentov, dôchodcov a tak ďalej.
Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nielen v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Dovolím si ešte povedať v tejto mojej dôvodovej správe, že práve toto je sociálne opatrenie, ktoré by mohla a podľa mňa by aj mala podporiť tá časť spektra, ktorá sa hrdí tým, že proste zastupuje nízkopríjmové skupiny, pretože ten môj návrh je alebo náš návrh je v tom, aby odvody sa neplatili do výšky životného minima. To znamená, že ak si niekto privyrobí do výšky 200 eur mesačne, tak bude mať odvody len 1,05 % alebo resp. minimálne odvody.
Ja by som ešte povedal jednu vec, že tento môj návrh nezachádza do úplne pôvodného návrhu, to znamená, do toho, ako to fungovalo pred rokom 2013 alebo predtým. To znamená, že v podstate tam nebola žiadna maximálna hranica, do ktorej sa platilo len tých 1,05 %. Takže vlastne môj návrh eliminuje tých, ktorí de facto zneužívali tie dohody. To znamená, že si vyplácali cez dohody strašne veľkú čiastku. Takže nezachádza to do toho. Ale je to v podstate len čiastočný návrat k tomu, aby skutočne sa podporili čisté príjmy tých nízkopríjmových skupín.
Takže ja si myslím, že táto záležitosť minimálne, zase poprosím, nech sa nad tým zamyslia poslanci kolegovia, je vhodná na to, aby mohla sa prediskutovať v druhom čítaní, a potom aj na hľadanie proste nejakých, povedzme, foriem. Takže ďakujem zatiaľ.

Ďakujem. No ešte na záver by som chcel povedať, že ja sa vôbec necítim byť expertom na zdravotníctvo. A trošku nadnesene poviem, že keď mám zdravotné problémy, tak namiesto do nemocnice radšej idem do kostola. A skutočne necítim sa jeho expertom, ale dovolím si trúfnuť povedať, že financiám rozumiem.
A ešte jeden taký zaujímavý fakt, čo sa týka odvodov do zdravotníctva, ktoré som spomínal aj v rozprave s tým, že táto vláda má dvojitý meter k rôznym podnikateľom. Tak chcem pripomenúť, že tak ako sme boli svedkami trojnásobného otvorenia druhého piliera, kde vláda presviedčala všetkými argumentmi a veľakrát aj nefér argumentmi, aby ľudia prestúpili do toho štátneho systému, tak v súčasnosti keď sa kritizujú súkromné poisťovne, ja nevidím žiadnu aktivitu vlády, aby ľuďom vysvetlila a presvedčila ich tiež, aby prestúpili do tohto štátneho systému. Zamyslime sa nad tým, prečo v tomto vláda sa neangažuje. Však to je jednoduché. Pokiaľ ľudia prestúpia z tých súkromných spoločností, o to bude nižšia trhová hodnota tých súkromných spoločností, o to menej daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť pri kúpnej cene zdravotných poisťovní. Teraz aby sme si rozumeli, ja nikoho nenavádzam, ja len hovorím o rôznom prístupe vlády k rôznym podnikateľským subjektom.
Takže úplne na záver. Ja, samozrejme, rozumiem politike a nie som veľmi optimistický, či tento návrh prejde. Ale minimálne by bolo na zváženie, či o tomto nediskutovať ďalej a či aspoň jednoducho nebrať do úvahy tú skutočnú prax. Ja sa pamätám, pán premiér Fico povedal, že keď sme niečo zle urobili a prax ukáže niečo iného, tak nech sa vrátime k tomu. No, tak sa vráťme k tomu a diskutujme o tom, jednoducho ako to ináč urobiť. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať najskôr dôvodovú správu k uvedenému návrhu.
Uvedeným návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť platiť odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend, teda podielov na zisku vyplácaných zo zisku obchodných spoločností alebo družstiev, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku obchodných spoločností alebo družstiev a podielov na výsledku podnikania vyplácaných tichému spoločníkovi.
Zahrnutie dividend do vymeriavacieho základu pre odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2013, sa minulo účinkom. Osoby, ktoré sú spoločníkmi obchodných spoločností väčšinou nie sú odkázané na výplatu podielov na zisku ako svojho jediného zdroja príjmu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné počas roka vyplácať zálohy na podiel na zisku, dokážu si finančné prostriedky z obchodnej spoločnosti a teda aj svoj zdroj príjmov zabezpečiť iným spôsobom.
Zavedenie povinnosti platiť odvody na poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku obchodných spoločností zastavilo ich samotné vyplácanie. V praxi dochádza k situáciám, že spoločníci sa na valnom zhromaždení dohodnú, že prípadný dosiahnutý zisk ostane zaúčtovaný ako nerozdelený zisk alebo sa rozhodnú, že si ho vyplatia. Ale takéto rozhodnutie ostáva v rovine zaúčtovania záväzku spoločnosti voči spoločníkovi. Pokiaľ sa aj spoločníci rozhodli vyplatiť si prípadný podiel na zisku, urobili tak len za zdaňovacie obdobia končiace rokom 2010, t. j. do obdobia, keď z takto vyplateného zisku nie je potrebné odvádzať odvod na poistné na verejné zdravotné poistenie.
V zmysle súčasnej právnej úpravy je výplatu samotného podielu na zisku za zdaňovacie obdobia rokov 2010 až 2012 povinný nahlásiť do 31. mája nasledujúceho roku po vyplatení samotný príjemca dividendy. Takéto hlásenie zostáva len v rovine dobrej vôle a svedomia príjemcov dividendy, pretože nie je plošne odkontrolovateľné. Jediný prípad, v ktorom je možné zistiť prípadné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, je prípadná kontrola zo strany daňového úradu, ktorý podá krížovo podnet na kontrolu v zdravotnej poisťovni. Takýmto spôsobom je teda možné odhaliť iba veľmi malé percento prípadných nesplnení si oznamovacej povinnosti a príjemcovia dividend môžu zatajiť vyplatené dividendy a počkať, či táto skutočnosť bude alebo nebude zo strany zdravotnej poisťovne odhalená.
Zároveň je súčasná právna úprava aj nelogická, pretože je nespravodlivé a nesystematické odvádzať odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatených podielov na zisku, keď takto dosiahnutý zisk už bol zdanený daňou z príjmov vo výške momentálne 23 %. Zároveň absentuje akákoľvek logická súvislosť medzi právom na výplatu dividend a povinnosťou odvádzať z vyplatených dividend odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie a systémom verejného zdravotného poistenia vôbec.
Predkladaný návrh zákona je v súlade so zákonmi a s ústavou.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžadujú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.
Dovoľte mi ešte k tejto správe dodať niekoľko poznámok, ktoré ma proste inšpirovali aj v priebehu diskusie v tomto parlamente.
Nie je tu pán kolega Blaha, teraz nemyslím nič osobného. Spomínal včera na hodine otázok kriticky, že rovná daň, to je proste..., už ani neviem, aké pejoratívne slovo použil, a že a v rozvinutých krajinách túto rovnú daň nemajú. No tak ja zase môžem povedať, že nepoznám krajinu na svete, ktorá by mala upravené platenie odvodov takto, v takejto výške a takýmto spôsobom z dividend. Sme takáto jediná krajina. Takže ak má byť argument, že niekde niečo neexistuje, no tak myslím si, že toto je jeden z prípadov, nad ktorým sa treba pozastaviť. A, samozrejme, možno ono to chce trošku širšiu debatu, z čoho by sa vlastne tie zdravotné odvody mali platiť.
A ja k tejto poznámke už len tak skôr kolegom ekonómom poviem, že aj počas predchádzajúcej vlády možno tá debata o tom, z čoho to platiť a z čoho to neplatiť, proste išla úplne opačným smerom. A ja si nemyslím, že zdravotné odvody sa majú a priori platiť z každého príjmu. Široký základ platenia odvodov, a to je jedno, či je to zo sociálnych alebo zdravotných, neznamená z každého príjmu. Ad absurdum, môžem povedať, nech platíme zdravotné odvody z úrokov, nech platíme zdravotné odvody z prepitného a tak ďalej. A určite tam, kde sa jednoducho štandardne neplatia zdravotné odvody, teda aj v okolitých krajinách, z nejakých príjmov, tak nevidím najmenší dôvod, aby my sme začali zavádzať platenie odvodov zdravotných z týchto príjmov.
Možno ešte poviem takú poznámku, že základná chyba niektorých ľudí, ktorí rozhodujú o reformách alebo zavedení takýchto zmien, to už je jedno, za ktorej vlády to je, je v tom, že sa stále rozmýšľa, akým spôsobom ináč vybrať príjmy do nejakého systému, to je jedno, či sociálneho zabezpečenia alebo zdravotného, keď hovorím o zdravotníctve, tak to povedzme o zdravotníctve. Ale problém nie je to, či to vyberiete z ľavého alebo z pravého vrecka, problém je v tom, že to prerozdeľovanie tých peňazí je neefektívne a neadresné. To znamená, že ak chcete robiť reformu alebo navrhujete reformu, z ktorých príjmov sa má čo platiť, tak jednoducho, naopak, treba sa sústrediť na tú výdavkovú stranu mince. Alebo minimálne keď hovorím o jednej strane mince, tak treba spomenúť aj tú stranu B. Takže, žiaľbohu, aj táto myšlienka bola pôvodne, áno, zavedená minulou vládou, ale už teraz dotiahnutá úplne ad absurdum. A v jednotlivých prípadoch, hlavne tým malým podnikateľom sa zvýšilo tá efektívna miera zdaňovania, čo je, zjednodušene povedané, v porovnaní s tým, koľko musí z príjmu zaplatiť štátu. Vtedy to bolo, povedzme, 19 % alebo 19 jednotiek zo sto. A teraz de facto po spočítaní aj daní, aj odvodov v mnohých prípadoch je to až 34 jednotiek z tých sto zarobených.
Takže toto je len úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len jednu myšlienku poviem, nechcem zdržovať ctenú Národnú radu. Áno, vieme, ako dopadne tento zákon, ale aspoň sme vypracovali do budúcna nutné minimum, nutné minimum na to, aby politické strany financovali svoju činnosť aj kampaň transparentne. Čiže keď budeme rokovať aj o tom návrhu z dielne ministerstva, tak budeme trvať na tom, aby tieto hlavné myšlienky z tohto zákona tam boli zapracované. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutia.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 615 z 15. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problematika financovania politických strán je hádam stará ako naša demokracia. Zatiaľ sme zápasili s tým, ako ukorigovať voľby. A potom nejako do nejakej istej miery sa to zadarilo. Tak teraz máme na stole, ako ukorigovať financovanie politických strán a volebných kampaní. To, že tam nie je všetko čisté, netreba asi rozvíjať. Keď už to narástlo do tých rozmerov, že tu behali dôchodcovia so siedmimi miliónmi v igelitkách, keď niektoré politické strany alebo kandidáti politických strán mali také megakampane, ktoré si nemohol dovoliť ani kandidát na prezidenta v Spojených štátoch, tak to už je niečo čudné. A právom sa verejnosť pýtala, ako sú financované politické strany, ako sú financovaní jednotliví politickí kandidáti vo voľbách. A výsledkom toho bola taká výzva zo strany civilného sektora. Pod tento záväzok, pod túto výzvu sa asi skoro každá politická strana, ktorá je zastúpená v Národnej rade, podpísala. Ten záväzok bol taký, že do roka predložia nové zákony. Takže, po prvé, vytvoria nestranný kontrolný orgán financovania straníckych aktivít a konfliktov záujmov, po druhé, naviažu časť štátnych príspevkov stranám na dary získané od firiem či ľudí, čím zvýšia motiváciu politikov súkromné príspevky hľadať a zároveň ich deklarovať, po tretie, zavedú povinné deklarovanie príjmov a výdavkov nielen strán, ale aj samotných kandidátov na centrálnej a komunálnej úrovni, po štvrté, výrazne rozšíria majetkové priznania politikov a doplnia ich aj o deklarovanie záujmov, po piate, zavedú centrálnu evidenciu príjmov a výdavkov politických kandidátov a dennú aktualizáciu údajov, po šieste, zavedú povinné zverejňovanie nepeňažných príjmov od tretích osôb a, po siedme, sprísnia sankcie pri neplnení si zákonných povinností s možnosťou uložiť ich aj jednotlivcom.
My sme na tomto návrhu zákona začali robiť niekedy v januári s tým, že keď už to nabralo také konkrétne kontúry, tak sme rokovali s našimi partnermi z ľudovej platformy, je tu pán poslanec Štefanec, aj s poslancami KDH a potom s ostatnými stranami. No určite sme to nerobili tak, ako to robil pán minister vnútra, ktorý predložil na túto schôdzu zákon o vykonaní volieb a o volebnej kampani, o ktorej nikto nič nevedel. Bola to taká uzavretá kuchyňa. A po pár týždňoch, čo to bolo vyvesené na internete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, už ten návrh zákona je tu. Pán minister hovoril, že to je návrh zákona pracovný, na ktorom budeme všetci sa spolupodieľať, ako to budeme spoluvytvárať, ako dospejeme ku konsenzu. No odvtedy ubehli už ďalšie dva týždne, komisia zvolaná nie je, pomaly sa chystáme už na rokovanie výborov, napríklad ústavnoprávneho výboru, kde by sme tieto veci mali prebrať. Čiže komisia nezasadala zatiaľ. Neviem, kedy chce pán minister zvolať tú komisiu. Ale asi ju nechce zvolať. To bol taký pekný marketing, P. R., že, áno, je to pracovná verzia, pritom pracovnou verziou je fakt ten návrh zákona z dielne ministerstva vnútra. Je pracovnou verziou, lebo toľko hlúpostí, absurdností je tam. Čiže absolútne nepatrí do pléna Národnej rady ten návrh zákona.
Ale, samozrejme, keďže som autorom aj tohto návrhu, niekto si môže myslieť, že ješitnosť zo mňa rozpráva, no tak tu deklarujem, keď dospejeme k záveru, že vieme spraviť kompromis o tom ministerskom návrhu, tak sme, tuto vám hovorím, ochotní stiahnuť tento zákon. A už keď to neprejde, už nikto to ani nepredloží, lebo nejde nám o to, z koho dielne bude ten zákon, ktorý bude riadne a kontrolovateľne upravovať financovanie politických strán a politických kampaní, ale o to, aby to bol účinný zákon.
Náš zákon vychádza práve z tých záväzkov, ktoré sme dali tretiemu sektoru. To, že otvárame celý systém financovania politických strán, je takým minimálnym základom, aby ľudia videli, aké sú zdroje politických strán, odkiaľ prúdia peniaze do kás jednotlivých politických strán. Tieto dary sponzorské by mali byť maximálne transparentné. Ale na druhej strane musíme vytvoriť aj taký systém, v ktorom nie je možné používať peniaze, ktoré nepochádzajú z čestných zdrojov alebo sa nedostali k rukám politikov transparentným spôsobom. Čiže je tu ďalšia vec, aby sme používanie straníckych peňazí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú na transparentnom účte, kontrolovali. Čiže to je aj súčinnosť tretích osôb.
Vytvára sa volebný fond, rozdeľujú sa dary, nepeňažné plnenia idú absolútne nadol, benefity budú aj pre straníkov. Čiže keď dostanem ja ako Gábor Gál nejaké auto od nejakého sponzora, tak to nie je môj benefit ako súkromnej osoby, lebo keď som to dostal ako poslanec nejakej x politickej strany, tak to musí byť darom, uvedeným ako dar pre politickú stranu.
Dávame do poriadku členské príspevky, dávame do poriadku aj zmluvy, čo sa týka darov aj iných finančných plnení, ale hlavne zavádzame aj povinnosť viesť transparentný volebný fond aj pre jednotlivých kandidátov, začnúc od najnižšieho stupňa, od komunálnych volieb, až po prezidentské voľby.
Sú tam podmienky, za ktorých už bude musieť individuálny kandidát, ak robí individuálnu kampaň, viesť volebný fond.
Zjednotíme volebnú kampaň tiež v tomto zákone.
A na rozdiel od ministerského zákona my tu nezavádzame volebné moratórium, lebo to je úplná hlúposť, každý to porušuje. Hlavne to porušujú nečestní ľudia, ktorí z toho majú potom benefit. Čestní ľudia, čestné politické strany keď dodržia ten zákon, im je to absolútne na úkor, lebo tá náprava je jednak po voľbách a jednak je minimálna.
A tu som sa dostal k sankciám.
Doteraz platné zákony síce uvádzajú nejaké sankcie, aj zjavne z ministerstva to prišlo do prvého čítania, aj v tom zákon sú nejaké sankcie, ale podľa mňa nie sú dostatočné. Politická strana, ktorá dostáva zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur, ľavou zadnou zaplatí trojtisícovú pokutu za nejaký väčší prehrešok. Čiže tie sankcie by mali byť diferencované, a to viazané na príspevok zo štátneho rozpočtu percentuálne, 10 %, 20 %. A toto isté by sa malo týkať aj individuálnych kandidátov.
Ďalšia vec, ktorá môže napomôcť kontrole pri sankciách, to je možnosť rozpustenia politickej strany, zrušenia politickej strany Najvyšším súdom.
A, po tretie, zavádzame aj Trestnom zákone aj nový skutok nezákonné financovanie politickej strany.
Keď sme už pri kontrole, tak na záver ešte niečo poviem. Pán minister hovorí, že on sa nevedel zhodnúť v tom, ktorý orgán by mal kontrolovať financovanie politických strán, politických kampaní. Tak tam dali ako najlepší nápad ministerstva financií, sčasti ministerstva vnútra, ktoré potom svoje právomoci môžu delegovať na okresný úrad. Čiže na základe ministerského návrhu by financovanie politických strán na volebnú kampaň mali kontrolovať úradníci z okresného úradu. Tak toto považujem trošku za také smiešne a detinské.
My sa nazdávame, že máme tu priamo z ústavy, priamo už v právnom poriadku zakomponovaný orgán, ktorý má na starosti kontrolu s verejnými financiami, a to Najvyšší kontrolný úrad. Takže zavádzame rozšírené právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, kde by Najvyšší kontrolný úrad mal na starosti kontrolu politických strán, čo sa týka ich financovania, ale nielen financovania z verejných rozpočtov, ale samotného financovania politických strán. Jednak bude to osobitné konanie, kde účastníkom konania bude môcť byť každý, kto má nejaký poznatok o tom, že tá-ktorá politická strana financuje svoju kampaň alebo svoje aktivity inak ako zákonným spôsobom. A celá táto agenda bude otvorená, všetko by malo byť na nete. Takže každý by vedel potom zhodnotiť, ktorá politická strana to je, ako nakladá s finančnými prostriedkami, ako čestne alebo nečestne vedie svoje aktivity či vo voľbách alebo aj mimo volieb, lebo je veľmi dôležité, nám nestačí, aby sme mali čistú volebnú kampaň, nám ide aj o to, aby aj samotné politické strany mali čisté financovanie, aby rozhodovacie procesy boli tam čisté, keď niekto dostane už peniaze zo štátneho rozpočtu na činnosť politickej strany, tak aby s tými peniazmi nakladal transparentne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do konca, no, musím povedať, že s kolegom Feckom v jeho snahe riešiť tento problém viem meritórne súhlasiť. Ale cesta, ktorú si zvolil, je nevykonateľná. Je nevykonateľná nie preto, že Pôdohospodárska platobná agentúra má technický problém, ako porovnávať množstvo informácií každý rok a ohrozil by čerpanie eurofondov, ale má problém preto, lebo evidencia vlastníctva nehnuteľností na Slovensku dnes je v strašne dezolátnom stave, aj keď máme viac ako 20 rokov po demokracii.
Preto, lebo v čase, keď užívateľské právo bolo predsadené pred vlastníckym právom, tak v katastri nehnuteľností alebo v tzv. Pozemkovej knihe, ktorá vtedy platila, bolo takmer 30-ročné obdobie, keď nebol potrebný súhlas na zápis do katastra nehnuteľností na to, aby ste boli vlastníkom. To znamená, že dnes môžu existovať listy vlastníctva, teda kúpnopredajné zmluvy, darovacie zmluvy a neviem čo všetko ešte z toho obdobia, ktoré nebolo založené do katastra nehnuteľností. A keď tam dneska donesiete, tak vám ho budú musieť zapísať. Dnes súdy rozhodujú o zápisoch, ktoré kataster vykonal pred ôsmimi, desiatimi rokmi, že sú neplatné. Preto je to, preto je problém fyzický povedať, že musíte kontrolovať tie údaje.
Čo sa týka poskytnutia dotácií a naviazania, tak je treba si uvedomiť, že Európska únia nám stanoví isté limity, pretože vy ich chcete obmedziť, vyplácanie euro, prostriedkov z Európskej únie, vo vzťahu, či má daný užívateľ vysporiadaný vzťah s vlastníkom, alebo nemá vysporiadaný vzťah s vlastníkom. Z mnohých prípadov, musím povedať, že mnohí vlastníci dnes sú lajdáci a nestarajú sa o svoje vlastníctvo, hlavne mladí, ktorí nemali žiadny vzťah k pozemkom a zdedili ich. A možnože mnohí ani nevedia, že majú pozemok, a nenechali si ani predediť. To znamená, že sú v tej kategórii neznámeho vlastníka, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ale nie všetky vie Slovenský pozemkový fond spravovať.
V každom prípade je treba povedať, že hlavne z titulu rozdrobenia týchto pozemkov, tak ako ste aj vy sám poukázali na to, je problém. Pôdohospodárska platobná agentúra je nastavená na to tak, že vie skontrolovať pozemky, ktoré sú väčšie ako 30 árov. Menšie pozemky nevie. Keď je v podiele, nevie ho skontrolovať. Pokiaľ mu zadáme, že musí skontrolovať, on musí skontrolovať každý meter štvorcový. Potom na to časovo sa nedá zvládnuť a my, Slovenská republika nestihne vykonať kontrolu, kontrolu podľa predpisov Európskej únie, pretože my si dáme nad rámec povinnosti na kontrolu, a tým pádom ho budeme musieť na 100 % plniť. A potom by sme sa nemali čudovať, keď nám Európska únia za meškanie bude, dá sankciu vyplatených prostriedkov alebo bude krátiť vyplatenie prostriedkov. A tak nám reálne môže hroziť, že z 800 mil. eur, ktoré každý rok Slovenská republika takto prijme z európskeho rozpočtu, nebude vyplatené.
Ale v každom prípade musím povedať, že to, čo vy namietate, aby nikto nemohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, dnes je pomerne dosť dobre už riešené. Národná rada prijala pred pár mesiacmi návrh od ministra Jahnátka, ktoré zdedil odo mňa, ktorý sa zakladá na princípe, že keď vlastník alebo ktokoľvek bude namietať, že tento pozemok je môj a pýtam si na to ja európske prostriedky, tak tento pozemok bude vyčlenený z dotačných titulov. To znamená, že na to nikto nedostane dotáciu. To je jedna rovina.
Druhá rovina, ktorá je dnes riešená, je, že každý vlastník môže podať trestné oznámenie. Je druhá vec, ako polícia a orgány činné v trestnom konaní konajú vo vzťahu k neoprávneného obohateniu. Pretože takýto počin, keď ja pýtam dotáciu za niečo, na čo nemám právo užívať, je trestným činom.
Na druhej strane je treba ešte dodať, že aj vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu, no, Slovenský pozemkový fond dneska nie je v stave, že vie povedať alebo vie uzatvoriť zmluvu s každým užívateľom na parcelu alebo na jeho podiel. Je treba povedať, že nie je v stave. Pretože z tých 3 500 katastrálnych území na Slovensku nie je vykonaných, á, obnovená evidencia pozemkov vlastníctva. Nie je zapísaná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prepáčte, máte ešte nadlho, lebo sme po 19. hodine?

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Nie, pani predsedajúca, za minútku skončím. Práve preto apelujem na svojich kolegov a na predkladateľa, aby hľadal iný spôsob riešenia. Takisto, ako som to urobil ako minister vo vzťahu k pani Tkáčovej, aj vtedy som upozorňoval na to, že to môže mať ďalekosiahle dopady na slovenskú ekonomiku. S cieľom, aby nikto nemal právo užívať pozemky bez súhlasu vlastníka, s tým v plnej miere súhlasím. Problém je v jednom, na Slovensku, keď sa povie že Maďar, každému Slovákovi sa zježí srsť na chrbte. Ale uhorského práva, ktoré sa zaviedlo do pozemkového práva, nedajboh sa zbaviť a držíme sa toho zubami-nechtami, lebo to musíme mať.
Ako ja by som apeloval na to, ako minister som nemal snahu. Mal som snahu pripraviť a na tom sa aj pracovalo, aby sme pripravili kompletne nové pozemkové právo vo vzťahu k užívaniu pozemkov. Ale na to je treba súhlas, prosím pekne, krížom politickým spektrom.
Pretože minister Baco zaviedol náhradné pozemky, vydávanie náhradných pozemkov. Ja ako minister po ňom, ktorý som nastúpil, nemal som tú odvahu to zrušiť, pretože zavediem obrovský chaos do pozemkového práva. Jeho nástupca, bol to minister Jureňa, ak dobre si pamätám, ktorý toto zrušil. Dnes mnohé tie problémy, ktoré ste tu pri tomto rečníckom pulte pomenovali, vychádzajú práve z toho, že my sme tento zákon zrušili a nepovedali čo ďalej. Pretože mnohí vlastníci užívajú pozemky cudzích vlastníkov na základe dobrej viery, že im pozemkový úrad tento pozemok vytýčil ako náhradný a dnes de facto neexistujú.
Takže tento problém je ďaleko komplexnejší a ja by som apeloval na vás, aby ste hľadali inú cestu.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, aj za natiahnutie času, aj za zhovievavosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej správne všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, už kolegyne nie sú tu, József (pozn. red.: správne vyslovené ako "Jóžef"), nie Jozef. Ďakujem.
Takže predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Predkladám veľmi jednoduchú apolitickú zmenu zákona, ktorý bol vypracovaný na základe, najmä na základe teda posledných skúseností z povodní z roku 2013.
V súčasnosti platné znenie zákona o ochrane pred povodňami nezaraďuje postreky alebo iné opatrenia proti kalamitnému výskytu komárov medzi povodňové záchranné práce. To znamená, že pri kalamitnom výskyte komárov po povodniach vykonané postreky musí samospráva hradiť z vlastných peňazí, na čo vo väčšine prípadov nemá ale prostriedky. Potom nastáva situácia, že začína sa lobing samospráv, požaduje sa od vlády nátlak, mediálny nátlak, občania atď. A veľmi nesystémovým a netransparentným spôsobom potom niekedy sa prideľujú tieto prostriedky a vykonávajú sa tieto postreky. Pritom určite vyše pol milióna ľudí je priamo dotknutých v tých oblastiach, kde sú pravidelné tieto záplavy a v dôsledku klimatických zmien sa dá očakávať, že sa to bude ešte aj zhoršovať.
Chcem vám povedať, že nie je to nijaká novinka, ktorú tuto chcem navrhnúť, teda zaviesť, lebo takýto zákon existoval a v roku 2010 boli z toho zákona pri novelizácii vyňaté opatrenia proti teda kalamitnému výskytu komárov, takže chcem len upozorniť na to, že v zásade dávam naspäť podľa skúseností toto opatrenie naspäť do zákona o povodniach tak, aby tie obce, samosprávy, ktoré majú na starosti ničenie alebo ochranu teda proti hmyzu, aby mali zaručenú náhradu týchto výdavkov.
Ja poviem, že prečo. Okrem toho, že môže tu dokonca vzniknúť aj politický klientelizmus, najmä je to dôležité kvôli tomu, lebo to zvyšuje efektivitu. Pokiaľ ten starosta vie, že môže opatrenie vykonať, teda bude mu to uhradené a nejde o nejaké veľké peniaze pritom, tak za zlomok peňazí sa to dá vykonať ako prevenciu. Ako keď nemá istotu, že to bude mať uhradené, a potom bude musieť, potom obyčajne koná ten starosta až vtedy, keď už je vysoký nátlak, vysoký výskyt, vysoký nátlak občanov a väčšinou vtedy už oveľa viac peňazí to vyžaduje, na jednej strane. Na druhej strane už ten efekt je aj tak oveľa nižší, lebo tých komárov treba zachytiť ešte v tej fáze vlastne pred vyliahnutím, na to sú špeciálne technológie.
Takže schválením tohto návrhu sa vráti vlastne stav, kedy medzi povodňové záchranné práce bol zaradený aj tento postrek, čím bude odbremenená dotknutá samospráva od vynaloženia týchto niekedy veľkých, pre štát malých, prostriedkov. Týmto opatrením pomôžeme nielen samosprávam, ale najmä občanom, ktorí po povodniach trpia aj s inými majetkovými, materiálnymi škodami a ešte je im znepríjemnený život s týmito komármi.
Vážené poslankyne, poslanci, dúfam, že tento zákon podporíte, keďže je to nepolitický zákon, aj zo strany vládnej strany.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, môj apel bol k tomu, aby odškodnenie nebolo jednorazové, ale pravidelné, pretože príjem a zisk z tohto tranzitu nie je jednorazový, ale pravidelný. To je jeden z tých momentov.
A druhý z tých momentov je, že pán Holjenčík tak dobre vykonáva svoju prácu, že od 1. mája cenu tranzitu alebo vstupu prepravy plynu na Slovensko zvýšil na trojnásobok zo Západu, teda z Nemecka alebo Českej republiky. To znamená, že tiež nesleduje záujem občanov, ale záujem investora, teda Eustreamu.
Ďakujem.