8.
Ďakujem za slovo. Vážená pani presedajúca, vážený pán minister, vážený pán kolega, dovoľte mi, aby som pár, pár slovami alebo myšlienkami prispel k tomu, aby ten zákon bol lepší.
Myslím si a treba uznať, že podľa terajšieho funkčného zákona je určite tento zákon lepšie pripravený, je podrobnejší a myslím si, že viacej pozitívnych vecí prinesie do športu. Ak by sme dostali do športu väčšiu vážnosť, ja stále a hovoril som to už párkrát z tohto miesta, by som navrhoval, aby zastrešoval na ministerstve školstva celý šport štátny tajomník športu a mládeže, ktorý by mal kompetencie v týchto veciach konať, a potom funkcia pána Galisa by bola zbytočná, splnomocnenca, pretože toto je vyšší level, ktorý určite je bližšie k ministrovi a určite si to zaslúži, pretože v ostatných štátoch Európskej únie aj vo svete existujú ministerstvá športu a mládeže. Myslím si, že ako na veľkosť Slovenska je to, je to príliš veľký luxus, ale určite by som podporoval, aby túto funkciu zastrešoval štátny tajomník pre mládež a šport.
Určite aj k tomu mám pár pripomienok. K § 55 bod 2, kde sa píše, riadenie vrcholového športu. Aj, aj k tomu som už povedal na tejto pôde veľa myšlienok. Samozrejme, vrcholový šport na Slovensku teda zabezpečujú tri rezorty, to je obrana, vnútro a školstvo, a kde nie sú vôbec rovnaké podmienky pre vykonávanie tejto činnosti, čiže vrcholového športu. A hovorím to práve preto, lebo, samozrejme, platovo, funkčne na ministerstve obrany a ministerstve vnútra sú lepšie podmienky a tým pádom najlepší športovci sa tlačia do tých rezortov, kde sú väčšie peniaze a, samozrejme, už sami dobre viete, prijal sa jeden zákon tu v Národnej rade, kde je kompenzácia dôchodkov, a tuto vidím rozpor, pretože tí športovci, ktorí odídu z ministerstva vnútra alebo ministerstva obrany do predčasného dôchodku, nie predčasného, ale výsluhového dôchodku a povie, že ja nechcem pracovať, a nejaký 42-ročný chlap môže požiadať práve kompenzáciu tohto dôchodku na základe toho zákona, ktorý sme, ktorý sme v Národnej rade prijali, a je tým pádom ten športovec, ktorý športuje v civilnej zložke, a to je ministerstva školstva, vo vrcholovom športe, túto možnosť nemá a musí dočkať do tých 65 rokov a eventuálne, keď nebude mať taký dôchodok, tak môže o túto kompenzáciu požiadať. Prijímam aj to, čo som dostal písomne, lebo písal som to medzi pripomienkami, že by prehodnotiť optimalizáciu, by sa malo stať do roku 2016 z týchto troch stredísk rezortných.
A ja stále navrhujem, že vytvoriť jedno, jedno silné stredisko vrcholového športu, ale, samozrejme, na tých podmienkach, v ktorých sú teraz najlepšie, či to je armáda alebo polícia, neviem, ale rozhodne nie je to športovec, ktorý športuje pod záštitou ministerstva školstva.
Ďalším bodom, ktorým by som chcel upozorniť, je postavenie Slovenského olympijského výboru. Na základe svojich možností a marketingovej činnosti a štátnych dotácií by malo okrem iného ako zabezpečovať zimné a letné olympijské hry, samozrejme, držať, držať úzky kontakt s Medzinárodným olympijským výborom, si myslím, že práve tu je tá, tu je tá možnosť tohto Slovenského olympijského výboru a paraolympijského výboru takisto porozmýšľať nad tým, že práve tu, čo som už predstavoval v tomto parlamente, tú doživotnú rentu, mali by mať oni vytvorené podmienky, aby k týmto úspešným olympionikom mohli mať určitý budžet, možno aj príspevok, určite aj s príspevkom štátu, aby mohli vyplácať túto olympijskú rentu tým športovcom, ktorí sú úspešní na olympijských hrách. Samozrejme, ešte okrem toho rozmýšľam nad tým, že dôležité je, aby olympijský výbor nejakým spôsobom podchytil aj tých športovcov vrcholových, ktorí zároveň aj študujú. By som mohol, mohol, vedel by som si predstaviť, aby bol vytvorený jeden štipendijný fond aj na olympijskom výbore, ktorý by podporoval týchto športovcov. Hovorím o vrcholových športovcoch, o reprezentantoch, ktorí si nájdu čas na to popri úspešnom športovaní, aby mohli, aby mohli študovať, a tým pádom Slovenský olympijský výbor by mohol, mohol poskytnúť určitú finančnú pomoc pri štúdiu.
V tomto zákone mi chýba jednoznačne postavenie fakúlt telesnej výchovy a športu. A teraz nehovorím len o bratislavskej, hovorím o prešovskej, o..., o..., myslím, že v Trnave je fakulta, ktorá vychováva, má podmienky vytvorené na to, aby, aby vykonávala tú činnosť, čo chýba, aj keď zákon teraz predpisuje. Čiže jedná sa o doškoľovanie a školenie odborných kádrov cvičiteľov, jedine si myslím, že na to je adekvátny, a práve preto ich máme, tie fakulty, aby mohli mať možnosť si dať certifikáty a boli jediní, ktorí tieto certifikáty mohli vydať, lebo zo zákona vyplýva to, že musí zabezpečiť doškoľovanie na tých nižších úrovniach zväz, ale myslím si, že malo by to ísť cez fakulty telesnej výchovy a športu.
Nedá mi to nepovedať, že, samozrejme, v zákone hovoríme o testovaní športovcov, testovaní žiakov, tried, ale otázka je to, kto bude tieto testy vykonávať a kto bude ich vyhodnocovať. Veľmi dôležité je, mnohí sa pamätáte, starší, že existoval pri fakulte telesnej výchovy takpovediac výskumný ústav pre šport, ktorý práve by túto úlohu mal spĺňať a mal by možnosti spracovávať tieto výsledky a dať verejnosti na známosť, že kde stoja tí naši športovci, akým smerom by sa mali uberať, pretože ak to nebude jednotné, ak to testovanie nebude jednotné, ak to nebude vyhodnocovať jeden, jeden nejaký orgán, tak môžu byť tam rôzne výsledky, ktoré kedy komu vyhovujú, pretože na fakultách telesnej výchovy a športu majú na to vytvorené podmienky, čo sa týka študentov, diplomantov a práve týchto výskumných, riešenie týchto výskumných úloh na základe, na základe prichádzajúcich podnetov z testovania.
Telovýchovné lekárstvo takisto. Pamätáte si? Telovýchovné lekárstvo za onoho času fungovalo. Teraz telovýchovné lekárstvo nefunguje a, samozrejme, my chceme, aby sme mali zdravých športovcov, pretože každý mesiac skoro čítame v novinách, že niekde mladý športovec dostal srdcovú nejakú nemoc, alebo ja neviem, jak sa to volá, infarkt a umrel na športovisku.
Ale preto si myslím, ak my vyžadujeme od športovcov, a musíme vyžadovať špeciálnu prehliadku, čo sa týka smerom k športu, tak toto by malo vykonávať nejaké odborné telovýchovné lekárstvo, ktoré určí, čo je potrebné, aby sme vykonali v tej kategórii, v ktorej sa ten športovec nachádza, a je to, vláda o tomto hovorí v § 55 bod 2 písm. e): "zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov". Čiže tam ja vidím povinné prehliadky, samozrejme, ale v rámci tých povinných prehliadok čo. Teraz to sami dobre viete, kto v športe trošku robí, idete za lekárom, obvodným, poviete, pán doktor, chcem športovať, nech sa páči, zaplať 50 euro alebo 20 euro, koľko je tam, všade je to iné, dám vám pečiatku a ideš, môžeš športovať. To je celé. Toto si myslím, že je veľmi zlé a toto by mal zastrešovať práve taký orgán, ktorý špeciálne robí pre telovýchovu.
A tu musím povedať, že v tom prvom návrhu zákona bolo, v zákone bolo aj to, že zdravotné poisťovne by mali prispievať určitým percentom pre zdravie ľudí práve do športu, a tu som, škoda, že to vypadlo, tu som videl tú možnosť, že áno, ak zdravotné poisťovne prispievajú, tak nech preplácajú aspoň tým športovcom tie povinné lekárske prehliadky, ktoré musia absolvovať. Čiže registrovaný športovec, ak chceš závodiť, musíš mať lekársku prehliadku. Ale dobré je to aj pre normálneho človeka, ktorý robí len amatérsky šport. Čiže z tých peňazí sa dalo zaplatiť tieto, tieto lekárske zákroky alebo lekárske testovanie, čo by sa, samozrejme, bezpodmienečne týkalo športovcov.
Mám tu ešte nejaké veci, ktoré by som chcel, športový odborník v § 6, bod... "športovým odborníkom je kontrolór športovej organizácie". Myslím si, že kontrolór nie je športovým odborníkom. To je odborníkom na to, aby sa nepodvádzalo, a to si myslím, že je ďaleko od toho. A potom je tam, to je, v bode e) a v bode f) je napísané "funkcionár športovej organizácie". Myslím si, že funkcionár športovej organizácie by nemal byť v tomto zákone vedený ako športový odborník, lebo funkcionárom športovej organizácie môže byť každý, a zvykne byť ten, kto prináša do tej organizácie určité peniaze.
Národný zväz - § 16 ods. 1 písm. c) - "národný športový zväz a jeho úlohy", vždycky som vybral len tú vec, ktorá ma zaujala. Možnože nebudú, áno, možnože budú niektoré športové zväzy, lebo tu je presne napísané: "musí byť desať funkčných oddielov a minimálne 200 registrovaných športovcov". Možnože budú niektoré olympijské športy – taekwondo, karate, možno aj šerm –, kde nebude desať funkčných oddielov a nebude 200 registrovaných športovcov, ale budú mať dobré medzinárodné výsledky. Ja viem, že sa k tomu treba, treba snažiť, aby sme dostali, dostali aj k masovosti, určitej masovosti týchto špecifických športov, možno aj vrcholových, ale myslím si, že to je na zváženie, že tých desať funkčných oddielov je veľa. Asi treba stanoviť nejaké kritérium, ale 200 športovcov, aby závodilo, to je už také, to je už také, to je už také veľmi na hrane, ale môže sa to stať, že založia oddiely preto, aby zas splnili túto úlohu, zaregistrujú z telefónneho zoznamu nejakých športovcov a nejakých známych a v živote s tým nemali čo dočinenia, lebo tu sa píše "200 registrovaných športovcov", čiže nie ani závodníkov, ale 200 registrovaných.
Ďalšia vec, ktorú som tu našiel, je udeľovanie čestných titulov, § 56, majster športu, zaslúžilý majster športu, zaslúžilý odborník, zaslúžilý pracovník v športe. My starší sa pamätáme, za socíku boli majstri športu, zaslúžilí majstri športu, ale tieto tam ďalšie už neboli, že odborník, zaslúžilý, to je jedno. Ale ak to tam máme, nech to tam je, aspoň sa pár ľudí poteší, ale nie sú stanovené presné kritériá ani možnosti získania. Keď sa bavíme o zaslúžilom majstrovi športu, tak musíme vyšpecifikovať asi pravdepodobne pre každého rovnaké kritériá. Čiže poviem príklad, niekedy za socíku bolo, kto bol trojnásobný majster Československa v senioroch, bol majster športu, kto mal medailu z majstrovstiev sveta, bol zaslúžilý, mal nárok na získanie titulu zaslúžilý majster športu. Tu to nevidím, že by bolo, a, samozrejme, tento titul, musíme o to dbať.
A chýba mi to tam, zas je tam bezúhonnosť. Prosím vás pekne, pokiaľ niekto dáva za to, že čestný športovec dáva dobré výsledky a zviditeľňuje štát vo svete, tak musíme mať páku na to, ak ten športovec sa zmení a bude dopovať a bude nejakým pedofilom, lebo sa dostane, tak toto je eticky v športe neprijateľné, čiže musíme tam stanoviť možnože úmyselný trestný čin, o čom sme včera rozprávali – doping, nečestnosť a tak ďalej –, že tento titul, keď je niekto zaslúžilý majster športu, tak mal by mať všetky etické a tie veci, ktoré vyžaduje ako etika celého športu.
A ešte ma zarazilo, že návrh na udelenie čestného štátneho titulu môžu predkladať vláde alebo ministrovi školstva a tak ďalej zväzy, ale môže sa udeliť aj bez návrhu. Myslím si, že nejaký návrh by mal byť, lebo budeme niekedy, kto bude, to je jedno, kto bude pri moci alebo minister, alebo niekto, niekto si zmyslí, že ten mi je sympatický a pridelí mu titul čestný alebo nečestný a tak ďalej. Niekto by ten, zospodu ten návrh by mal byť, s ktorým by potom ministerstvo mohlo narábať.
Financovanie športu. Rozdelenie finančných prostriedkov podľa vzorca. Áno, je to, je to jeden pozitívny krok dopredu a tuto v prvom čítaní, vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona došli nejaké úpravy, lebo treba uviesť, že tento vzorec musí okrem členskej základne výrazne zahŕňať aj výsledky individuálnych športovcov, pretože sú zväzy, ktoré sú malé, ale sú veľmi úspešné. Veľmi úspešné na olympiádach, na majstrovstvách sveta. Toto sa musí vykompenzovať určitým spôsobom, určitým koeficientom, keď je ten malý šport úspešný a má také výsledky, samozrejme, ide o to, aby, prezentuje Slovensko na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, to je jedno, ten zväz má podľa nového 200 členov, ale 150, ale má olympijského víťaza, ale on keď nemá za sebou určitú členskú základňu, tak aby nevypadol z toho, že musí byť honorovaný a musí mať možnosť ďalej rozvíjať tento šport smerom k ďalšej olympiáde. Takže na to v druhom čítaní ešte dám trošku, dám trošku pozor, ale myslím si, že je to tam opravené, že by nemali tí individuálni športovci úspešní byť nejakým spôsobom ukrátení.
Paragraf 76, príspevok na športový preukaz. Áno, je to dobrá vec a zarazila ma jedna vec. Citujem: "Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový preukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov v štátnom rozpočte." Tak pokiaľ nebude v štátnom rozpočte toľko peňazí, tak nebudeme musieť dávať na tieto poukazy alebo poukazy pre športovcov do 14 rokov, určité, nedáme poukazy. Čiže poukazy sú finančné prostriedky. Ale, ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo tie poukazy majú určitý dopad. Majú dopad na to, že keď odovzdám v tom klube poukaz, kde športuje ten, športuje moje dieťa, a chcem, aby tam ostalo, tak z tých poukazov, finančných prostriedkov, ktoré majú krytie v tých, tieto poukazy, je odmeňovaný tréner alebo pracovník v športe. A toto tu nevidím. Ak nebudú poukazy, nebude na to krytie, tak nebudú môcť byť odmeňovaní tréneri.
A na druhej strane ešte musím skonštatovať, že práve o tréneroch a športových cvičiteľoch sa v tomto zákone nehovorí, a bol by som rád, keby sa tam dostalo takisto ako bezpečnosť športovca, keď podpíše zmluvu, má tieto predpoklady, tak aj tréner by mal mať určité istoty, keď chceme, aby šport mal pozitívny ohlas, aby sme išli dopredu, pretože bez trénerov, bez školiteľov, cvičiteľov neexistuje robiť už teraz šport.
Financovanie, § 77, t. j. zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu. Je tu jedna vec, že štát, presne percentuálne, koľko finančných prostriedkov by malo ísť do športu, nie je tu napísané. Čiže bolo by dobré, keby v zákone sme mali mať napísané, že, ja neviem, 0,5 % alebo 1 % alebo koľko percent zo štátneho rozpočtu by malo ísť priamo na šport, a nech to určuje zákon. Bývavalo to niekedy, aj to treba povedať, že žiadna vláda nenaplnila nikdy to percento, ale podľa môjho názoru v zákone by malo byť napísané, aby vedeli športovci, ak štát napreduje a má možnosti, tak šport získa z toho, z toho budžetu určité množstvo peňazí, ktoré sa dá vypočítať, koľko je to.
Áno, je pozitívne, o tom som tiež tu hovoril, v Národnej rade, že príjem z prevádzkovania lotériových hier, je to menej, jak sa plánovalo, asi minister financií povedal na to svoj názor. V roku 2016 by to malo byť 25 %, v roku 2017 50 %, 2018 75 %, výťažky z lotérií. Z tohto objemu 80 % príspevkov by malo ísť uznanému športu a zvýšená časť na národné športové projekty a správu, prevádzku informačného systému. Dobre, ide z toho 80 %, ale vypočítal som to, že koľko je asi, koľko to obnáša financií. Výpočet, zisk zo zdanení v roku 2014 výťažky v lotérii bol 160 mil., možnože sa mýlim o niečo, ale ako príklad je to dobré. Z toho 25 % by malo ísť na budúci rok do športu, je 40 mil., z toho 80 % na šport samotný je 32 mil. a ostatných 8 mil. ide na informačný systém a ide na... Čo som tu povedal ešte? Na športové projekty. Dobre, čert to ber, nech je to tak, beriem to. Otázka je, my sme chceli asi podľa mňa, pán minister, viacej vydobyť na ministerstve financií, minimálne 50 % na vlaňajší rok, ale asi to minister financií nejakým spôsobom si to prepočítal a mu to nevyšlo.
Ešte raz opakujem, tento zákon by mal riešiť aj osobitné postavenie trénerov, cvičiteľov a ľudí, ktorí práve tento šport zabezpečujú, preto, aby bolo dobré.
Súhlasím s tým, že áno, stredná škola, ktorá vznikne, stredná športová škola je dobrá vec. Tu treba dávať pozor na to, aby zakryla regionálne, regionálne možnosti športu. Mám na mysli, že napríklad v Poprade by nemala byť nejaká škola, ktorá sa týka rýchlostnej kanoistiky, ale mala by tam práve byť lyžiarska trieda a tak ďalej, lebo teraz je také, že kde máš protekciu, tam dostaneš na športovú triedu svoje decko, to je jedno, či je tam alebo hentam, nikto to nejakým spôsobom nesleduje. A toto je asi aj o sponzorstve. Samozrejme, sponzorstvo športu je pozitívna vec. Myslím si, že uvidíme v praxi, zaregistrovanie, dobre, nech to funguje. Uvidíme v praxi, že čo prinesie po prvom roku platného zákona toto sponzorstvo, ktoré má byť priamo v tomto športe, a potom môžeme o tom uvažovať. V niektorých štátoch to majú úplne, presnejšie ináč riešené. Toto skôr sú vybrané športy a tak ďalej, ale toto teraz nebude rozoberať.
Myslím si, že strana MOST - HÍD podporí v prvom čítaní tento návrh a v druhom čítaní by sme radi nejaké veci tam dostali, ktoré, si myslíme, že sú dobré.
Ďakujem za pozornosť.
