Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.9.2015 o 18:22 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 18:22 - 18:23 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Áno, je to paradox, že práve zákon o tvorbe zákonov, nazvem ho takto pracovne, ktorý má prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu, prijímame v situácii, keď nie je zladený s rokovacím poriadkom Národnej rady, ktorý je predkladaný na tej istej schôdzi. Iste môžete povedať, že v rámci druhého čítania, ale je pre mňa veľmi nepochopiteľné, že vládna väčšina, vláda a parlament proste nevedia prísť s jedným solídnym riešením tak, že paralelne a naraz vláda predkladá zákon o tvorbe zákonov a parlament predkladá rokovací poriadok, ktoré sú zladené. O to viac, že sme v situácii, že vládna väčšina a vláda je jedna strana. Kedy je lepšia príležitosť proste toto urobiť dobre, ako nie v takejto situácii?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 18:09 - 18:16 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

87.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o tomto zákone, nazvime ho zákon o tvorbe zákonov, sa v poslednej dobe veľmi veľa hovorí, je súčasťou, myslím, aj akčných plánov, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v poslednej dobe na posilnenie právneho štátu. A chce sa mi povedať, že ako keby vláda na poslednú chvíľu plnila úlohy, ktoré si dala do programového vyhlásenia vlády, aby v kampani mohla plniť akčné plány a fajfkať to programové vyhlásenie vlády.
Ale, žiaľ, treba povedať, že po 53 schôdzach parlamentu, keď do konca tohto funkčného obdobia zostávajú aj s touto už len tri schôdze, na ktorých môžeme prijať nejaký zákon, tak už nejde o zmenu legislatívneho prostredia pre toto volebné obdobie, ale pre budúcu vládu. Takže musím povedať, že dobre načasované, páni, ale nie veľmi funkčné.
Jednu vec, čo cítim potrebu v každom prípade povedať, je, že pokiaľ ide o elektronickú zbierku zákonov a vôbec celú elektronizáciu procesu tvorby zákonov a ich zverejňovania v procese celej tvorby zákona, to je niečo, čo považujem za veľmi užitočný projekt. Tá myšlienka je stará niekde 10 rokov. Postupne jednotlivé časti v nejakej podobe nabiehali a dnes sa dostávame do finále tohto projektu, ktorý prešiel rôznymi obmenami, úskaliami, ale v princípe ja som ho vždy podporovala a podporovať budem a myslím si, že je to z tohto pohľadu užitočný projekt.
Ale vrátim sa naspäť k tomuto zákonu o tvorbe zákonov a k tomu, čím som začala, že naozaj na konci funkčného obdobia schvaľujeme zákon na to, aby sme skvalitnili legislatívny proces. A ja sa vrátim len k dnešku, kedy parlament schvaľoval skrátené legislatívne konanie k stavebnému zákonu, asi kvôli Jaguaru, asi, lebo nebolo to tam napísané, a ja som to povedala aj v rozprave k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, a muselo to prejsť aj vládou, čiže aj vy ste to museli vidieť, pán minister.
Ministerstvo dopravy, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministerstvom dopravy si v tom odôvodnení čisto formálnom nedala ani tú námahu, aby správne odcitovala znenie § 89 ods. 1, to znamená, že "hrozia štátu značné hospodárske škody". Píše sa tu nejaký blábol o potenciálnych škodách. To je absolútna drzosť a nedodržiavanie rokovacieho poriadku, nieto že v tej dôvodovej správe by malo byť teda povedané, v čom teda hrozia tie škody, keď to nebude schválené zajtra, ale až o dva mesiace. Tak prečo nenapísať do tej dôvodovej správy, tak pri tom Jaguari máme takéto a takéto termíny, ku ktorým sme sa zaviazali voči Jaguaru, keď to nestihneme, tak bude nejaký problém?
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, pretože na konci volebného obdobia, teda tú budúcu vládu a budúci parlament ideme zaviazať aj k veciam, po ktorých všetkých voláme, čiže súčasťou zákona by malo, keď to schválime, bude aj to, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Fajn, to znamená, aby nám to cez druhé čítanie sa neprilepovali rôzne prílepky priamo tuto v sále a dokonca bez výborov.
Fajn, ale ja sa pýtam aj po tejto skúsenosti, aj po predchádzajúcich skúsenostiach: Načo mi bude táto veta v zákone, o ktorom dnes rokujeme, keď dnes sme len tak porušili rokovací poriadok väčšinou hlasov tohto parlamentu pri skrátenom legislatívnom konaní? Ako to budeme vymáhať, alebo aká bude sankcia, rovnaká ako pri rokovacom poriadku? Pretože, keď rovnaká ako pri rokovacom poriadku, tak nemusíme potom ten zákon ani prijímať, lebo my by sme v skutočnosti vôbec nemuseli tu mať prílepky zákonov v druhom čítaní a nepotrebovali by sme na to vôbec žiadny zákon, pretože to máme v moci.
Ďalší príbeh, lebo to bude všetko na tej istej schôdzi, zákon o tvorbe zákonov a ešte aj iné zákony. Napríklad v utorok?, v stredu budúci týždeň budeme prerokovávať v druhom čítaní novelizáciu zákona o DPH. Celkom dobrú, v prospech podnikateľov, ale my vieme, že tu máme ešte úlohu zo sociálneho balíčka niečo spraviť s DPH na potraviny, že? Tak som sa pýtala pána štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, teda kedy uvidíme, ako bude vyzerať tá DPH na potraviny. Príde to zasa v druhom čítaní v pléne?
Pán štátny tajomník odpovedal, že áno, čiže príde aj na tejto schôdzi taká vážna vec ako zníženie DPH na potraviny. Na ktoré potraviny, bude to dobré, nebude to dobré? Príde to tu v tomto pléne.
Takže upozorňujem na to, že je dobré alebo je ľahké splniť úlohu z akéhokoľvek akčného plánu tak, aby som zaviazala budúcu vládu a budúci parlament, a pritom konzekventne, ako keby ste si dali záväzok, štyri roky porušovala všetky princípy štandardného legislatívneho procesu skoro pri každom dôležitom zákone. Cítila som potrebu toto k tomuto zákonu povedať.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 9:50 - 10:01 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis

40.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, úvodom, predtým než vystúpim, snáď by bolo vhodné, keby pán spravodajca ešte raz vystúpil a prečítal spravodajskú správu tak, ako to káže rokovací poriadok. (Potlesk.) V opačnom prípade možnože by mohlo byť spochybnené vôbec celý ten priebeh, ktorý bude prebiehať.
Teraz, tak ako som povedal pri skrátenom konaní, dovoľte, aby som sa vyjadril viac k samotnému návrhu zákona, ktorý tu je a prečo ho považujem za zlý.
Vyňať pôdu z pôdneho fondu je proces, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v roku 2014 v tejto podobe. Dnes ju navrhuje, že v prípade strategických investícií nie je treba k vyňatiu z pôdneho fondu územné rozhodnutie ani stavebné povolenie, právoplatné stavebné povolenie. To znamená, že tak ako kolega Hlina správne poznamenal pred chvíľkou za rečníckym pultom, že poľnohospodársku pôdu, je možný predaj za istej procedúry, ktorý, aj pre mňa záhadne, keď som po tom pátral, nenašiel som žiadnu stopu o tom, že by tieto predaje boli zverejnené, a doteraz tie pozemky figurovali ako poľnohospodárska pôda. Ale celý ten proces ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa ministra Jahnátka je v ťahu, ak sa dá tak povedať, pokiaľ sa pôda vyjme z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, už v tej chvíli naňho tento zákon sa nevzťahuje.
To znamená, že predtým, než by právoplatné stavebné povolenie bolo vydané a v rámci stavebného povolenia každý vlastník by bol uspokojený, vysporiadaný a vyriešený, tak vy celý tento proces chcete teraz obísť. Špekulantom, ktorí špekulovali s pôdou, vytvárate priestor zákonom. Legalizujete im čistý zárobok zhruba 14 euro na každý meter štvorcový.
Pán minister, 14 euro! Obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia v Nitre a na jej okolí, ktorí predávali pôdu, predávali za 40 centov, za 80 centov, za euro maximálne. Ten, ktorý mal informácie od tejto vlády, že kde to pôjde a koľko za to vláda pravdepodobne bude platiť, tak ten na tom zarobí 14 euro.
Dovoľte, aby som vám povedal story alebo pripomenul, ako to bolo v prípade Kia. V prípade Kia sa začal výkup pôdy niekde na úrovni 150 korún. Následne sa tá cena zvyšovala, pretože boli takí, ktorí nepredali. Bola z toho aj menšia kríza v rámci vládnej koalície, ale výsledkom toho bolo, že môj názor, že keď vláda chce priplatiť tým, ktorí špekulovali s pôdou, do 250 korún, tak by mala doplatiť každému. Nakoniec vláda sa uzniesla, že každému vlastníkovi, ktorý predal pôdu pod Kiou, aj spätne doplatia do tejto sumy.
Sociálnodemokratická vláda, ľavicová vláda Roberta Fica úplne kašle, ale kašle na vlastníkov. Keby vám na tom stálo, tak minimálne tento mechanizmus, ktorý sa pri Žiline použil, použijete aj v tomto konkrétnom prípade, aby tí vlastníci, ktorí tam sú, a vyjdú v ústrety, že kde vláda rozhodla, že bude mimoriadna, významná investícia a dá vám pozemok k dispozícii, tak oni neprídu skrátka. Vy ste zabezpečili, že pokiaľ to zostane takto zachované, tak tí vlastníci, ktorí tam sú, budú poškodení. Poškodení ťažkými miliónmi eur dohromady. Pýtam sa: Oni si to nezaslúžia? Taký Ščurka, ktorému predseda vlády nevedel prísť ani na meno a kritizoval ešte pred svojím nástupom za Daňový úrad v Košiciach, tak od neho veselo ide kupovať pôdu v tomto prípade.
Ďalší priekupníci, ktorí dostali informáciu, rovnako ako to bolo v prípade, tak ako som uviedol, aj v prípade výmenného kurzu, že mali informácie a špekulovali s týmito informáciami, tí na tom zarobia. Sociálne demokratická vláda by takýto prístup k občanom nemala dovoliť, pokiaľ by mala naozaj to sociálne cítenie, ktoré hovorí.
Rovnako musím povedať, že špekulovať, že každého vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond pod jednou pokličkou, je pokrytecké a nemožné. Slovenský pozemkový fond zo zákona dnes má presne stanovené, koho môže zastupovať. A musím povedať, že tento váš návrh zákona je zlý. I keď prejde, tak ako je, som presvedčený, že Slovenský pozemkový fond tých vlastníkov zastupovať nebude môcť. Pretože Slovenský pozemkový fond v inom zákone má povedané, čo môže. A nie stavebný zákon je ten, ktorý ho splnomocní na to, aby zastupoval vlastníka. Jednoducho vlastnícke práva, priebeh dedičského konania nie je možné obchádzať. Lebo môže sa stať, že dnes ten vlastník je známy. Zajtra sa mu niečo stane, zomrie a jeho dedičia budú stáť v rade. Ale musí mať právoplatné dedičské rozhodnutie, aby o tom rozhodoval.
Ešte raz musím na vás apelovať, že v žiadnom prípade táto novela nepomôže občanom. Je len pomôckou pre špekulantov z okolia vlády, ktorí na tom chcú zarobiť. Musím zopakovať, že česť, národnoštátne záujmy, obhajoba slovenských záujmov pre Roberta Fica a politickú stranu SMER končia pri rozkrádaní verejných financií. Jak v zdravotníctve, tak v štátnej správe, tak pri vytváraní pracovných miest a príležitostí. A keď takú veľkú investičnú pomoc ideme dať pre spoločnosť Jaguar, tak už vláda nielen mohla, ale aj mala si povedať, kde táto investícia má byť uskutočnená na území Slovenskej republiky tak, aby pomohla znížiť regionálne rozdiely.
Nekritizujem, že Jaguar príde na Slovensko. Kritizujem, že ho vláda nevyužíva na to, aby znížila minimálne regionálne rozdiely.
Dovoľte, aby som povedal jeden príklad za všetky. Tá diaľnica pri Nitre ide ďalej do Zvolena až po Banskú Bystricu. Keby táto investícia sa uskutočnila niekde bližšie ku Zvolenu, tak by mala spádovú oblasť Brezno – Revúca – Rimavská Sobota – Lučenec – Veľký Krtíš. Tie regióny, ktoré v tejto republike naozaj potrebujú pomoc. Pri troche skvalitnenia infraštruktúry od Zvolena smerom na východ by mohli dochádzať do tohto závodu. Dnes táto investícia tým, že bude v Nitre, nieže pomôže znížiť, pomôže slovenskej ekonomike, ale zväčší priepasť medzi vyspelou časťou Slovenska a zaostávajúcou časťou Slovenska. Tí, ktorí sú chudobní, budú chudobnejší, a tí, ktorí sú bohatí v tejto krajine, regióny myslím, budú bohatší. A práve aj tu je zodpovednosť vlády, ako má pristupovať.
Keď sa pozriete na predchádzajúce vlády, v ktorých som mal možnosť sedieť aj ja, my sme si až tak veľmi vyberať nemohli, lebo sme ich nemali tu toľko. Ale aj pritom sme sa rozhodovali, že niečo išlo k Bratislave, k Trnave, niečo išlo k Žiline, Kechnec na východ Slovenska, lebo sme si určovali tie podmienky.
Vláda Roberta Fica investičné stimuly nevyužíva na znižovanie regionálnych rozdielov, ba naopak, na ich zvyšovanie za neúmerne veľkú cenu, pričom špekulanti s pôdou na tom ešte zarábajú. Vlastníci na to doplácajú a toto si občania nezaslúžia. Bilbordy, ktorými SMER ubezpečoval občanov, že budú mať vládu istôt, a dnes, že SMER a jeho vláda robí pre občanov, zabudla dopovedať, že len pre niektorých z vybraných skupín. Čo je treba značne a významne povedať, že len pre niektorých a vybraných ľudí, sponzorov.
Rovnako, keď už chcete tomu Jaguaru pomôcť, tak dajte do podmienky, že slovenskú pôdu, keď už Robert Fico prehlasoval, že ju chce chrániť, tak dajte do tej zmluvy klauzulu, že túto pôdu, tento pozemok, časť Slovenska budú vlastniť alebo budú mať k dispozícii po dobu, kým tu budú vyrábať. Keď to bude 50 rokov, 50, keď 150, tak 150, a keď odídu, tak táto pôda príde naspäť analogicky do vlastníctva Slovenskej republiky. Keď to Robert Fico neurobí, tak klamal a napľul každému občanovi tejto krajiny do tváre vtedy, keď povedal, že slovenskú pôdu treba chrániť.
A k tomu vás, kolegovia, kolegyne zo SMER-u, vyzývam, aby ste to zmenili. Keď chcete, aby pôda bola chránená, s čím súhlasím, aby zahraniční nemohli dostať do majetku, tak potom aj v tomto konkrétnom prípade to urobte! A rovnako vás vyzývam, aby ste zákonne pripravili podmienky k tomu, aby vlastníkom, ktorí sú ochotní predať pôdu, len boli zneužití špekulantami, tí, ktorí mali prístup k informáciám zo strany vlády, aby nie špekulanti na tom zarobili, ale vlastníci. Je to vaša zodpovednosť voči tým občanom. Rovnako to bolo aj v prípade Žiliny. Aj v prípade Žiliny bolo povedané zo strany, je uznesenie vlády, že každému sa má doplatiť rovnako, či predal ako prvý, alebo predal ako posledný za vyššiu cenu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 9:21 - 9:22 hod.

Simon Zsolt
Pán kolega Martvoň, prepáčte mi, ale musím na to zareagovať a poviem asi to, čo som sa naučil od svojej prastarkej, ktorá mi povedala, že z hlúpej diery len hlúpy vietor zaveje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 9:13 - 9:19 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je fakt trošku úsmevné dnes tu riešiť v skrátenom konaní novelu stavebného zákona.
Kolegyne a kolegovia zo SMER-u, do tejto krajiny za predchádzajúce roky prišli investície: Volkswagen, Peugeot, Kia či Kechnec, tak ako povedal kolega Zajac. Ani v jednom jedinom prípade nebolo treba šliapať po vlastníckych právach, nebolo potrebné, treba prijímať takýto návrh zákona v skrátenom konaní a dá sa zrealizovať.
Kladiem si otázku, aký kšeft alebo aký biznis v tom je, že SMER je ochotný prísť s takýmto návrhom zákona a riešiť to cez kolená v neprospech občanov. Musím povedať analogicky, za prvej Ficovej vlády bola jedna kauza, kde unikli informácie a niekto na tom zarobil. Bolo to pri výmennom kurze. Dnes, paradoxne, takým istým spôsobom unikli informácie a zarobila nie tetka pri Nitre na tom, že má pôdu a môže ju predať a zarobí a bude mať celá rodina, bude sa z toho mať dobre, nie, ale špekulanti.
Pýtam sa, potrebujeme tento zákon v zrýchlenom konaní prijať len preto, aby tento kšeft s pozemkami mohol byť posvätený? Pretože nič iné nerobíte. Keď toto sa prijme, tak bez stavebného povolenia bude možné pristúpiť k realizácii. Nebude treba vyňať pozemok z pôdneho fondu, lebo na vyňatie z pôdneho fondu doteraz bolo treba súhlas územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Teraz ho idete vypúšťať. Prečo? Aby ste to urýchlili? Aby sa vlastníci, jednoduchí malí vlastníci sa nemohli brániť a nemohli sa uchádzať o svoje peniaze?
Druhým paradoxom, ktorým chcem povedať, že táto vláda sa hrdo hlásila ústami ministra pôdohospodárstva, že treba ochraňovať slovenskú pôdu. Dnes vláda Roberta Fica jeden z najúrodnejších pozemkov pri Nitre ide darovať Indom, rozvojovej krajine, preto, aby tam postavili fabriku. Darujete im ho. Oni ho nebudú mať v užívaní, oni ho budú vlastniť. Keď sa rozhodnú, že odídu, automaticky táto pôda zostane pre nich a môžu ju predať.
Robert Fico pred pár týždňami vyhlasoval, že pôdu treba chrániť a predaj zahraničným treba zakázať v Ústave Slovenskej republiky. Tristo hektárov nemôžu ľudia predať zahraničným, aby zarobili na tom peniaze, ale Robert Fico darovať môže. Zamysleli ste sa nad tým? Ako pristupujete k jednoduchým občanom? Všade na bilbordoch SMER hovorí, že robíte pre ľudí. Ja si myslím, že robíte pre ľudí, ale len pre kšeftárov SMER-u. Úprimne musím povedať.
Jednoznačne je treba povedať, že česť, národná hrdosť a národnohospodárske záujmy pre Roberta Fica a politickú stranu SMER končia pri rozkrádaní verejných financií. Ani v zdravotníctve nie je prioritou liečenie a pacient, ale drahý nákup CT či výhodné zmluvy pre tetu Anku, ktorú už ani šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemôže skontrolovať, lebo je v konflikte záujmov. Rovnako to bolo aj pri Váhostave. Priorita nebolo riešenie malých dodávateľov Váhostavu, ktorí nedostali zaplatené, ale pomôcť sponzorovi SMER-u. Rovnako pri ochrane pôdy, v tomto prípade neochraňujete pôdu, vytvárate priestor, aby pôdu mohli dostať v Nitre zahraniční. Kde je záujem o sebestačnosť? Nikde.
Úprimne je treba povedať, že keď treba významnú investíciu, aby sme vytvorili pracovné miesta, súhlasím s tým, ale za takú veľkú pomoc, ktorú dostane od vlády Jaguar, tak si táto vláda mohla povedať, kde si ich vie predstaviť. Ja osobne som hlboko presvedčený, že tým, že to pôjde do Nitry, sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi nieže znížia, ale ďalej prehĺbia. Úprimne je treba povedať, že z Rimavskej Soboty a z Revúcej tam nikto dochádzať nebude. A keď, tak odídu tí, ktorí sú práceschopní, a toto územie ostane vyľudnené. A zostanú tam takí, ktorí nie sú schopní a nebudú schopní do budúcna formovať hospodársky život v danom regióne, a za to nesie tiež zodpovednosť táto vláda.
Keď už ho chcete riešiť, tak, prosím, riešte. Ale ešte raz musím zopakovať, nie je žiadna potreba riešenia tejto otázky v skrátenom konaní. V tejto krajine za štandardných podmienok, ktoré platili a platia ešte dnes na území Slovenskej republiky, sa dali zrealizovať investície ako Volkswagen, Peugeot, Kia či ďalšie a nepotrebovali sme ísť do takéhoto zákona.
Bližšie, prečo je to zlé z hľadiska technického riešenia, sa vyjadrím pri samotnom návrhu zákona, keď o tom budeme rokovať. Ale ja by som navrhoval, aby pán minister aj v tomto prípade – rovnako ako v utorok – keby za mnou vystúpil a stiahol tento návrh na skrátené konanie a samotný zákon tiež.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 8:59 - 9:01 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

8.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem krátko nadviazať na pána poslanca Zajaca.
Držiac pred sebou odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, musím povedať, že vláda si nedala tú námahu, aby nám v materiáli vysvetlila, prečo je potrebné prejsť tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nedala si dokonca ani tú námahu, aby odpísala ten paragraf z rokovacieho poriadku tak, jak znie v rokovacom poriadku, ale hovorí tu len o potenciálnych hospodárskych škodách. Čiže ani len neodpísali úradníci na ministerstve § 89 ods. 1 zákona tak, ako je v skutočnosti v rokovacom poriadku.
Všetci vieme, o čo ide, tak to sem treba napísať, že ide o Jaguar, ak ide o Jaguar. A keď nie, tak potom nie je totižto dôvod na skrátené legislatívne konanie. Hovorím to opakovane a hovorím to z princípu, pretože naozaj, naozaj si vláda robí z parlamentu podržtašku, a to proste nie je adekvátne.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 18:25 - 18:27 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, veľmi dobre vieš, že návrh riešenia vzišiel z diskusie, ktorý bol na výbore. Ja som tento návrh vtedy, vyplývajúc z tej diskusie, ktorý bol, som navrhol. Preto som to sem doniesol.
Áno, tento problém je hlbší a neni to dnešný a neni to výmysel pána ministra, ja to chápem, ja som preto prišiel aj s návrhom riešenia, aby bolo jasné, že tam, kde hospodária Štátne lesy, na tom území spravujú Štátne lesy, tam, kde nehospodária, zabezpečuje Štátny vodohospodársky podnik. Šmitec, jednoduché riešenie. Netreba hľadať, netreba povedať, že tento kanál alebo tento drobný vodný tok áno, tento vodný tok nie, je to oveľa jednoduchšie, jasnejšie vymedzuje hranice a ja si myslím, že je to dobré riešenie a mali by ste zvážiť jeho prijatie.
Pán kolega Hlina, áno, je to tak. Meníme zákon do podoby, ako robili zákony za tvrdého socializmu, a šliapu po vlastníckych právach. Podľa mňa nie je možné takýmto spôsobom dnes pristupovať k riešeniu tejto otázky. Práve preto štátny podnik Hydromeliorácie mal jednu z úloh v predchádzajúcom období, aby vysporiadaval majetkoprávne tieto kanály, aby bolo možné pristúpiť k jeho riešeniu. Áno, nie sú na to, neni na to dostatok prostriedkov. Ale nie je riešenie, že dnes sfunkčníme tie kanály, že pôjde cez súkromné pozemky a obmedzia. Ja by som si chcel predstaviť pána ministra, keď jemu cez jeho pozemky postavia kanál a on pomaly o tom nebude ani vedieť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 18:05 - 18:21 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis

148.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v prvom rade v úvode sa patrí povedať, že viac než k samotnému návrhu zákona, ktorý sem doručila vláda, sa budem vyjadrovať k spoločnej správe a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré k návrhu zákona boli pripravené od kolegu Puciho a dotýkajú sa nie zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii, ale menia zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zmení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a rovnako zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.
Som nesmierne rád, že prítomný ministra životného prostredia je minister pôdohospodárstva, pretože časť tých pozmeňujúcich návrhov sa dotýka naozaj, by som povedal, ministerstva pôdohospodárstva, keby tu sedel kolega Žiga, možnože by som ho poprosil, aby sa vyjadril, že tieto zákony idú nad rámec tohto zákona, a pretože sú do veľkej miery nepriamou novelou a nepatria do tohto návrhu zákona. Dovoľte, aby som sa vyjadril podľa jednotlivých, jednotlivých bodov. Najskôr zákon o vodách.
V zákone o vodách čl. IV sa mení § 51, sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rozhodnutím podľa odseku 1 možnosť právo vodného drobného toku alebo jeho uceleného úseku previesť na správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak pozemkami, ktoré spravuje, preteká viac ako jedna polovica celkovej dĺžky drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku."
Kolegyne, kolegovia, nazdávam sa, že neexistuje žiadny človek, ktorý by vedel povedať, že kde drobný vodný tok začína. A to z toho dôvodu, že drobný vodný tok nik, keď zaprší a tečie, tak vznikne, neviete povedať, kde začne. Keď neviete povedať, kde začne, neviete povedať, kde je polovica, a je s tým problém. Ja chápem, že pán minister a lesníci chcú riešiť problematiku, aby Štátne lesy a organizácie lesného hospodárstva neobhospodarovali drobné vodné toky, ktoré na území, ktoré vôbec nespravujú, ale preto, aby to bolo jednoznačné, tak navrhujem bod č. 13 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
A dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh.
Za článok II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorými sa mení zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z. zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z. zákona č. 134/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z. a zákona č. 409/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 51 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rozhodnutím podľa odseku 1 drobné vodné toky, ktoré prechádzajú cez pozemky spravované správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu, 60a) sú spravované týmito správcami."
Toto znenie jednoznačne zabezpečí, že lesný, teda drobné vodné toky na území, ktoré spravujú organizácie lesného hospodárstva, či už sú to Štátne lesy, či už je to príspevková organizácia TANAP alebo Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, alebo vojenské lesy, na svojom území budú spravovať vodné toky. Mimo nie. Je to jednoznačné riešenie a nemusíme skúmať každý jeden vodný tok, máme ich tisíce kilometrov, toto je jednoznačné, rýchle a jednoduché riešenie, predkladám tento pozmeňujúci návrhu a žiadam o jeho podporu.
Teraz, ak dovolíte, by som sa vyjadril k zákonu o emisiách, ktorý je tiež menený. Článok V pozmeňujúceho návrhu, teda k bodu č. 13 kolegu Puciho, v spoločnej správe sa dotýka zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
Kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby toto riešenie Národná rada neprijala. Je obchádzanie pravidiel Európskej únie o štátnej pomoci, pretože týmto návrhom chcú preniesť kompetenciu, ľubovôľu rozhodovania na envirofond, teda ministerstvo životného prostredia rozhoduje o tom, že komu a za koľko predá kvóty. Príjem za tieto kvóty sa stane príjmom envirofondu, tzv. zelené schémy, teda na programy, na ktoré sa majú použiť tieto prostriedky, za to má zodpovedať členská krajina. Envirofond za to vo vzťahu k Európskej komisii nezodpovedá nijakým spôsobom, preto neviem súhlasiť s tým, aby ministerstvo z tohto celého procesu schvaľovania bolo úplne vynechané, aby sa k tomu vôbec nemohlo vyjadrovať, a ministerstvo, pričom ministerstvo vo vzťahu k Európskej komisii je právne zodpovedné a je vo vzťahu vysvetľovať. Envirofond nemôže ísť na Komisiu vysvetľovať, akú zelenú schému budeme robiť, na čo použijeme tieto prostriedky, koľko použijeme tie prostriedky, a tak ako pán štátny tajomník na výbore nás informoval, to je preto, aby envirofond mohol rozdeľovať peniaze bez závislosti na veľkosti na jednotlivé projekty, pričom aj na zelené schémy platí schéma, povinnosť schémy štátnej pomoci. Nie je možné to obchádzať.
Teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil k novele, ktorá je predložená, zákon o vodách. V tejto časti pán minister pôdohospodárstva navrhuje, aby sa doplnil nový § 53a, ktorý sa týka povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, a povinnosti a oprávnenia vlastníka hydromelioračnej stavby.
Odsek 1, vlastník pozemkov, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na svojom pozemku, atď., strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, na ktorých hydromelioračná stavba alebo jej časť je umiestnená.
Teraz zaujímavosť.
Bod č. 3. Pri povoľovaní uskutočnenia stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej stavby mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých možno vykonať na cudzom pozemku.
Orgán štátnej správy rozhodne, ako je možné stavať kanál alebo hydromelioračné zariadenie na cudzom pozemku. Píšeme, prosím pekne, rok 2015, ak ma pamäť neklame, od roku 1992 platí nová ústava. Žiadne stavebné povolenie, len orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že toto ideme robiť.
A teraz dovoľte, aby som povedal, prečo k tomu asi dochádza. Pán minister keď nastúpil, tak sa otvorene hovorilo, že tento post asi dostal za trest, to nie je jeho profesia. Ale ujal sa tejto funkcie a vykonáva ju. Pripravil koncepciu rozvoja hydromeliorácie, ktorú vláda prijala 20. 11. 2014. V závislosti s touto koncepciou, ktorú schválila vláda, ministerstvo pripravilo plán rozvoja vidieka, v ktorom v osi 5 vyčlenilo dostatok prostriedkov na to, aby hydromelioračné zariadenia a závlahové systémy mohli byť modernizované na Slovensku.
Ťažko som si vedel vysvetliť alebo hľadal som vysvetlenie, keď tento rok na otvorení Agrokomplexu pán minister zožal podľa mňa trošku kritiky z úst premiéra vlády Slovenskej republiky, keď ho vyzval, aby konečne už pristúpil k realizácii tejto koncepcie. Nechápal som. Teraz už sám som zmätený, či samotnú koncepciu presadzuje samotný pán minister Jahnátek, alebo je to predseda vlády, ktorý tlačí ďalší biznis v stavebníctve, pretože je treba povedať, že správcom týchto kanálov je štátny podnik Hydromeliorácie. Peniaze, ktoré majú byť vyčlenené na vyčistenie opráv..., zrekonštruovať sieť odvodňovacích kanálov v dĺžke 512,65 km, spravuje štátny podnik Hydromeliorácie. Ale je problém, lebo keď ho chcete robiť, tak potrebujete súhlas vlastníka, to sa nestihne. Na to je vyčlenených dohromady 70 mil. eur, teda na hydromelioračné kanále, aby som bol presný, 68,5 mil. eur, na odvodňovacie čerpacie stanice a jeho modernizáciu 1,4 mil. eur. Teraz je namieste otázka, robí sa to pre nejakého krstného otca? Nemali by sme zapísať do samotného zákona, že bude to vykonávať firma Váhostav? Alebo nejaká iná spoločnosť? Naviac ideme s porušovaním ústavy.
Ešte raz, v samotnom návrhu zákona sa hovorí, že pri povoľovaní uskutočňovania stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej stavby mimo zastavané územie obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno vykonať na cudzom pozemku.
Pán minister, keď tie hydromelioračné kanály stavali, bola hlboká totalita, vtedy si to mohli dovoliť ťahať, riešiť. Mali sme tu zákon stavebný, pán minister Počiatok ju stiahol po kritike, ktorú tu zožal. Ja som sa toho zákona tiež pomenoval na výbore niekoľko bodov, ktoré mi tam veľmi vadili. Ako takým bodom bolo, že v prípade opravy, rekonštrukcie, modernizácie plynovodov, elektrovodov bolo možné vykonávať bez stavebného povolenia tam, kde už to existovalo. Na nových miestach nie, na nových miestach toto povolenie mali pre telekomunikačné siete. Po tom, čo som na to upozornil, výbor pre hospodárstvo v spoločnej správe na to reagoval a doplnil, že tam, kde existujúce stavby existujú, teda v existujúcich stavbách.
Hydromelioračné kanály dnes, tak ako sú, nie v každom prípade sa dajú opätovne sfunkčniť a prevádzkovať, pretože rozrastaním miest a obcí došlo k tomu, že niektoré zostali nefunkčné. Je preto treba urobiť iné pripojenia cez cudzie pozemky. Vy ich chcete vykonať bez súhlasu vlastníka, pretože žiadny odkaz z tohto návrhu zákona o vodách na stavebný zákon, že by to podliehalo stavebnému povoleniu, neexistuje. A je treba na tomto mieste úprimne povedať, že tento návrh zákona, teda takéto, táto nepriamo novela je preto takýmto spôsobom urobená, aby mohla niekomu vytvoriť priestor, ako zabezpečiť pridanie tých 70 mil. eur.
Pokiaľ máte záujem, a ja kvitujem a súhlasím s tým, aby sme išli zrekonštruovať kanály, ktoré sú vhodné na to, aby sme ich opravovali, ale potom povedzme, že len existujúce kanály, ktoré boli postavené počas socializmu, vtedy, keď platil zákon, že na stavby v záujme poľnohospodárov a lesníkov nie je potrebný stavebný súhlas. Ale neviem sa stotožniť s tým, aby čo by len na jednom metri štvorcovom mohlo byť stavané bez stavebného povolania tak, ako to bolo za tvrdého totalizmu. Pokiaľ by ste to opravili a napísali sem, že to sa týka len kanálov, len kanálov, ktoré dnes existujú, a nie tých, že ich ideme prepájať, kanál jeden s druhým, lebo sú už nefunkčné, tak by som s tým vedel súhlasiť. Ale možnože potom by sme museli úprimne povedať, že nebudeme vedieť modernizovať všetkých 512-tisíc kilometrov... Dobre som povedal? Pardon, 512 kilometrov. Tak by sme nevedeli zrekonštruovať, možnože by sme vedeli zrekonštruovať z nich polovicu, ale za podmienky, že dodržíme Ústavu Slovenskej republiky. Ale za protiústavný návrh nie je možné hlasovať.
A chcel by som kolegov zo SMER-u poprosiť, aby do návrhov zákona nevkladali nepriamu novelu cez iné spoločnosti. Toto fakt vypadá, ako keby bolo treba zabezpečiť biznis pre nejakého dobrého, šikovného mecenáša, ktorý sa má zadobre s predsedom vlády aj s pánom ministrom a treba nejaký ten biznis v pôdohospodárstve nájsť aj pre nejakú stavebnú spoločnosť. Ale neriešme to tak, že ideme porušovať Ústavu Slovenskej republiky.
A preto dávam procedurálny návrh zákona, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie ako celý.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:51 - 15:53 hod.

Pfundtner Edita Zobrazit prepis

52.
Ja ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Vidím, že som riadne rozvírila hladinu už aj o takomto čase pred hlasovaním.
Pán kolega Jarjabek, myslím si, že ma beriete vážne, lebo keby ste ma nebrali vážne, tak ten pozmeňujúci návrh dneska nepodáte a ste uverili tomu, čo som ja hovorila vo výbore, za čo vám veľmi pekne ďakujem.
A pokiaľ ide o moje pripomienky k tomu, že prečo by som bola rada, keby to tam zostalo. Však ja som to asi veľmi zrozumiteľne zdôvodnila. Ja chcem nechať tým rádiám naozaj tie zadné dvierka. Tie zadné dvierka, aby to nebolo až také úzke. A viete čo, napriek tomu ako právnik si uvedomujem, že ak tam zostane to ustanovenie, ktoré vy dávate preč, tak ten zákon bude vágny, všeobecný, ťažko aplikovateľný, v praxi ja si neviem dobre predstaviť, že ako by sa odkontrolovali tie kvóty, resp. tie trvalé pobyty. Takže toto je asi potom na dlhšiu diskusiu, ale vy ste ma pozorne počúvali aj tam, a ak ste ma počúvali pozorne aj teraz, tak určite ste pochopili to, čo som chcela povedať.
Ostatným kolegom ďakujem veľmi pekne za podnetné pripomienky. Možno ešte pánovi Viskupičovi by som si dovolila dať do pozornosti príklad Nemecka. Nemecko napríklad nemá žiadne kvóty. Tam vysielanie nemeckých hudobných diel v rádiách predstavuje 10 %. A verte či nie, pán poslanec, predajnosť CD nosičov od nemeckých autorov je vo výške 55 % z celkových predaných CD nosičov. Ja neviem, vy odkiaľ čerpáte, ale ja mám tieto zdroje. Ak mi poviete, že aké vy máte zdroje, tak ja sa nabudúce napojím na tie vaše a možno sa pri tých číslach niekde aj stretneme.
A pokiaľ ide o kvóty, ja ich znižujem, neruším.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 15:18 - 15:42 hod.

Pfundtner Edita Zobrazit prepis

40.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. Priznám sa, že v prvom čítaní som tento návrh vládneho zákona podporila, a keď sa ma z médií pýtali na to, že či podporujem slovenskú kultúru a konkrétne slovenskú hudobnú tvorbu, tak myslím si, že nenájde sa medzi nami nikto, kto by na to odpovedal záporne. Že, samozrejme, aj ja som povedala, že áno, podporujem slovenskú hudobnú tvorbu.
Ale keďže ako člen ústavnoprávneho výboru, sa k nám na výbor dostávajú všetky zákony, medzinárodné zmluvy, ktoré sem prídu do parlamentu, a priznám sa, že pozorne som si tento zákon prečítala, tak vtedy som zistila a odhalila možno, možno také veci, ktoré neboli pôvodne ani zámerom pána ministra pri tvorbe tohto návrhu. Ak mi dovolíte krátku ukážku.
V § 28a návrhu sa hovorí, čo sa má považovať za slovenské hudobné dielo. Slovenské hudobné dielo na účely zákona je - a teraz citujem - písm. b), lebo najmä toto písmeno ma zaujalo, "je hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky". Takto to ešte by nebolo nejaké zaujímavé, ale keď som začala do týchto vecí implementovať aj tých konečných aktérov, ako by to mohlo vyzerať, tak mi vyšla napríklad takáto vec, že Berlínska filharmónia hrá, reprodukuje operu Richarda Wagnera a v orchestri sedí ako jeden huslista s trvalým pobytom možno niekedy v roku 1985 z Bernolákova. A takéto dielo v zmysle predloženého návrhu zákona by sa považovalo za slovenské hudobné dielo.
Teraz veľmi vítam, že pán Jarjabek túto chybu napravil svojím pozmeňujúcim návrhom, avšak zabudlo sa na výkonných umelcov, to znamená, že keď bude známy výkonný umelec, Slovák, reprodukovať napríklad českú hudbu, tak to už sa v rádiách nebude považovať za slovenské hudobné dielo. Takže sme čo urobili? Teraz, ak sa schváli pozmeňujúci návrh pána Jarjabka, tak sa stane to, že slovenským hudobným dielom bude len hudobné dielo s textom alebo bez textu, kde najmenej jeden z autorov hudby alebo jeden z autorov textu má alebo mal trvalý pobyt na Slovensku, alebo hudobné dielo má mať text, celý text v slovenskom jazyku. To znamená, tých výkonných umelcov sme vyhodili z toho zákona. Priznám sa, že na jednej strane som sa tomu ustanoveniu veľmi smiala, ale na druhej strane sa mi aj toto ustanovenie zapáčilo, pretože myslím si, že mohli to byť také zadné dvierka aj pre súkromných vysielateľov, pretože takéto ustanovenie, ak by tam zostalo, tak je neodkontrolovateľné. Ja si neviem dosť dobre predstaviť, že kto by kontroloval súčasný alebo bývalý trvalý pobyt výkonného umelca, ktorý hrá napríklad na triangli niekde v orchestri, ja neviem, v USA alebo tu v susedstve vo Viedni, alebo je napríklad huslistom. Takže ja by som bola za to, keby tam to ustanovenie pôvodné, tak ako to bolo prinesené do parlamentu, tam zostalo.
K tým kvótam. Slovenská republika a aj tento parlament zaujal veľmi jasný postoj k povinným kvótam, pokiaľ ide o migrantov. Tuto zasa už zavádzajú kvóty, a ako som počula aj z úst pána kolegu aj z ústavnoprávneho výboru, tak on za tie kvóty zrazu je. Takže už to odôvodňuje ich legitimitu, napríklad včerajším hlasovaním ostatných, nie vlastného ministra vnútra, ostatných ministrov vnútra v rámci Európskej únie, a hovorí, že je to výborná vec. No ja si myslím, že nie je to výborná vec, lebo aj v Číne sú kvóty na deti a ja by som takéto kvóty napríklad nechcela ani na hudbu, ani na módu, nabudúce možno príde sem návrh zákona, že však podporme slovenskú módnu, slovenskú tvorbu napríklad módnom priemysle, nebudeme tu predávať zvučné zahraničné značky v obchodoch, predávajme 30 % slovenskej tvorby, kde budú len slovenský módni návrhári. Nechcem zachádzať až do takýchto absurdností, ale, a preto som vlastne podporila aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý dal návrh zrušiť a priori tieto kvóty.
Ale aby som zase nespochybnila dobrý úmysel pána ministra a vlastne legitímny cieľ na podporu slovenskej hudobnej tvorby, tak som vytvorila aj ja pozmeňujúci návrh, kde sa snažím nájsť nejakú tú, tú strednú cestu a navrhujem tieto kvóty znížiť, aby boli primerané. O primeranosti hovoril aj odbor legislatívy parlamentu, kde vyslovene v stanovisku k predmetnému návrhu zákona poukázali na to, že tieto kvóty sú strašne vysoké a sú neprimerané. Pán minister, možno aj vy, ale aj ja, ja určite mám rada bryndzové halušky, ale nechcela by som ich jesť každý deň. Takže nenúťte tiež ma, prosím vás, počúvať každý deň tú istú tvorbu, pretože odzneli tu rôzne príklady z Francúzska alebo z iných krajín, a práve z Francúzska mám také štatistiky, že oni si stanovili tie kvóty na 40 %, ale tých 40 % vlastne dosiahli tým, že stále dookola sa hralo tých istých 15 pesničiek. Takže neotvorili sa brány pre ostatných interpretov, ktorí sa doteraz málo hrali alebo sa vôbec nehrali a nepúšťali sa v rádiách, ale stále tí istí interpreti sa púšťali a vlastne tým sa naplnila kvóta a ja hovorím, že je to na úkor kvality, aby sa tu hovorilo o nejakých kvantitatívnych ukazovateľoch. Takže nepovažujem to za dobré.
Ešte k tým skúsenostiam. Aj na Ukrajine boli kvóty, mali ich vo výške 50 % a znížili to na 25, lebo ich nevedeli naplniť. Lebo napríklad nemali takú alebo toľko tej novej tvorby, ktorá, ako vieme, že z tých 25, resp. 30, 35 %, tá nová tvorba, ktorá nie je staršia ako 5 rokov, má tvoriť 20 %. Pán minister, ja sa pýtam, dokážeme to vyprodukovať na tom malom Slovensku, keď sú takéto kritéria, také prísne kritéria na tú definíciu, že čo sa bude považovať za slovenské hudobné dielo? Ja by som z vašej strany možno uvítala inú formu podpory. Napríklad keď chcete, aby sa hrali tie slovenské hudobné diela, však máte možnosť zriadiť vyslovene stanicu, kde sa budú hrať len tieto diela. Ale nenúťme to súkromným podnikateľom, ktorí podnikajú na základe licencií, ktoré sú, samozrejme, vydané na osem rokov, a teraz im ideme meniť zásadne, zásadne, hovorím, zásadne ideme meniť programovú štruktúru. A ešte si aj povieme, že tie kvóty sa majú plniť nie v noci, jak to napríklad v Austrálii obchádzali, že v noci, keď bola najmenšia počúvanosť, tak medzi polnocou a 6.00 hod. rannou sa púšťali tie pesničky, ktoré mali, sa mali púšťať podľa kvóty. Inak aj v Austrálii sa proti tomu ohradili a ešte aj vo viacerých krajinách.
Ale napríklad mám veľmi pozitívny príklad z Nigérie a zo Zimbabwe, kde tie kvóty sú 80 %, pokiaľ ide o Nigériu, a Zimbabwe 75. Neviem, koľko vysielajú, či dve hodiny denne, alebo 24-hodinové vysielania majú, ale zrejme tie kvóty spĺňajú. Neviem, nebola som ani v jednej krajine, ale možno im to tam veselo funguje a zvyšuje sa úroveň tej miestnej lokálnej hudobnej tvorby.
Ak dovolíte, ešte by som si dovolila upriamiť pozornosť na jednu veľmi závažnú vec, toto stanovisko som našla v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je to pripomienka Generálnej prokuratúry. Myslím si, že stanovisko Generálnej prokuratúry v tomto smere by sme nemali rozhodne podceniť. A tu sa píše:
"Novelizačným bodom 15, špecificky v navrhovanom § 28 b sa navrhuje povinnosť vysielateľov s licenciou vyhradiť najmenej 25 % vysielacieho času slovenským hudobným dielam. Máme za to, že prijatie takejto právnej úpravy môže byť v rozpore s článkom 55 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."
Kolegovia, máme dbať na ústavnosť, je tu na to upozornenie, možno generálny prokurátor začne konať v tejto veci aj bez podnetu, nevieme, uvidíme, možno to skončí aj na Ústavnom súde, neviem, s akým výsledkom, ale je to rozhodne na zváženie. Ďalej pokračuje:
"Vysielateľ s výnimkou vysielateľa na základe zákona je štandardný podnikateľský subjekt," teda obchodná spoločnosť a tak ďalej, "ktorý je ako každý podnikateľ založený na účely dosahovania zisku. Pre vysielateľov je akékoľvek hudobné dielo tovarom, ktorý nakupujú. Tovarom je teda aj slovenské hudobné dielo. Prijatím navrhovanej právnej úpravy štát prikazuje vysielateľom nakupovať zákonom vymedzený druh tovaru bez ohľadu na to, či je o tento tovar zo strany odberateľov, teda poslucháčov záujem. Každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov" - a toto je veľmi dôležité - "neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší ako v prípade iných tovarov. Takáto právna úprava neexistuje v žiadnom inom podnikateľskom segmente, teda v obchode, energetike, poisťovníctve a podobne. Je prirodzené, že ak by bol po slovenských hudobných dielach dostatočný dopyt, nebol by dôvod na zákonný zásah. Tento zásah je tak v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže tým, že vytvára nerovnomerné a nespravodlivé podmienky pre konkrétny druh podnikateľa a zároveň zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov, autorov hudby, textu, ktorým zabezpečuje príjem, ktorý by inak dosiahli iba v prípade, že by po ich diele bol prirodzený dopyt," citujem s medzirezortného pripomienkového konania.
Pán minister, ja, ja neviem ako vy, ale nemám obavy o mladé a nové slovenské talenty na slovenskej hudobnej scéne. Ak sú šikovní, ja som presvedčená, že sa určite presadia, a nie je, nie sú potrebné takéto, takéto prísne kvóty. Som presvedčená, že kvalita sa nestratí. A možno dôkazom sú aj, aj rôzne súťaže, kde sa vyhľadávajú mladé talenty. Je veľmi veľa mladých ľudí – a odznelo to aj z úst pána poslanca Novotného –, ktorí počúvajú rádiá práve kvôli hudbe. Ja mám tiež obavu, že keďže tento návrh zákona sa nemá vzťahovať na internetové rádia, tak vytvorí sa na trhu určitá nerovnosť a budú podnikatelia, istá skupina podnikateľov znevýhodňovaná.
Ak dovolíte, teraz by som pristúpila k prečítaniu môjho pozmeňujúceho návrhu. Dopredu sa ospravedlňujem, že bude veľmi dlhý, lebo keď som to konzultovala legislatívno-technicky, tak dostala som radu, že keď mením jeden bod, kde je niekoľko paragrafov, aj keď to nemením, tak musím aj tie mnou nezmenené paragrafy zahrnúť do toho jedného bodu, takže dopredu sa ospravedlňujem, že bude to dlhé. Ale aby som učinila zadosť tomu, čo som už písomne predložila, tak sa do toho pustím.
Takže čl. 1 bod 15 znie:
"15. Za § 28 sa vkladajú § 28a až 28d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 28a
Slovenské hudobné dielo"
- bez zmeny, ako to bolo navrhnuté vládou, takže -
"Slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je
a) hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo
c) hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.
§ 28b
Slovenské hudobné dielo vo vysielaní rozhlasovej programovej služby
(1) Slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 15 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 20 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.
(2) Na účely výpočtu podielu podľa odseku 1 sa časom vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac rozumie celkový čas vyhradený hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby za kalendárny mesiac.
(3) Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné..." (Reakcia z pléna.) Pardon. (Povedané so smiechom.)
"Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné diela zaradené do vysielania v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod.
(4) Z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého uvedenia na verejnosti.
§ 28c Informačná povinnosť vysielateľa rozhlasovej programovej služby
(1) Vysielateľ rozhlasovej programovej služby je povinný poskytovať rade na požiadanie údaje potrebné na kontrolu plnenia povinností podľa § 28b, a to
a) údaje o časovom rozsahu odvysielaných hudobných diel,
b) údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných slovenských hudobných diel,
c) zoznam odvysielaných slovenských hudobných diel s uvedením dátumu a času ich odvysielania v rámci programovej služby, dátumu ich prvého uvedenia na verejnosti, informáciu, že ide o hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku, alebo pri hudobných dielach bez textu a hudobných dielach, ktorých text nie je v slovenskom jazyku, identifikáciu autora hudby, autora textu alebo výkonného umelca, na základe ktorého sa hudobné dielo považuje za slovenské hudobné dielo.
(2) Údaje podľa odseku 1 je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti rady o poskytnutie údajov podľa odseku 1.
§ 28d
(1) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ktorá je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.
(2) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.
(3) Ustanovenie § 28b ods. 4 a povinnosť uvádzať dátum prvého uvedenia slovenských hudobných diel na verejnosti podľa § 28c ods. 1 písm. c) sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu nových slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené."
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu:
V čl. 1 bod 23 znie:
"23. Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 76dg
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Do podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 18a písm. a) možno v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 započítať aj program sprevádzaný titulkami, ktoré nie sú titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18aa, ale spĺňajú podmienky uvedené v § 18aa ods. 1 písm. a) a b) a zároveň približujú ostatné zvuky obsiahnuté v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu alebo bol prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. januárom 2016. V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 môžu programy sprevádzané titulkami podľa prvej vety tvoriť najviac 25% z celkového podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím.
§ 76dh
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. mája 2016
Ustanovenia § 39 ods. 7 a § 39a ods. 7 v znení účinnom od 20. mája 2016 sa vzťahujú iba na programy vyrobené od 20. mája 2016."
Ja by som touto cestou chcela poprosiť pána spravodajcu, aby o bodoch, ktoré kolidujú so spoločnou správou, dal hlasovať osobitne, resp. o bodoch spoločnej správy dal hlasovať osobitne. (Reakcia z pléna.) Číslo, myslím, 1 a 2. No musím sa pozrieť, moment, spoločná správa, áno, 1 a 2. Ďakujem.
Ako odôvodnenie uvádzam, že v ustanovení § 28b vládou navrhovaného znenia sa navrhuje, aby bol vysielateľ rozhlasovej programovej služby s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času slovenským hudobným dielam. Vzhľadom na špecifické poslanie verejnoprávneho vysielateľa je kvóta pre tohto vysielateľa vyššia ako kvóta vysielateľa s licenciou a je stanovená na najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac. Ako navrhovateľka tohto pozmeňujúceho návrhu, ako som už uviedla aj v úvode, ja nespochybňujem legitímny cieľ predkladateľa, ktorý zavedením povinného podielu slovenských hudobných diel chce podporiť cirkuláciu slovenskej hudby alebo hudbu slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov. Avšak, ako som už na to poukazovala, zavedením týchto povinných kvót v navrhovanej výške sa ide nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.
V záujme, aby opatrenie spĺňalo podmienku primeranosti, tak týmto mojím pozmeňujúcim návrhom navrhujem znížiť povinný podiel slovenských hudobných diel na 15 % pre vysielateľa rozhlasovej programovej služby s licenciou, teda pre súkromné rádiá, a na 20 % pre verejnoprávneho vysielateľa. A navrhovaná výška kvót sa na rozdiel od vládneho návrhu nemá zvýšiť ani v roku 2017. Takže ustanovenie, kde sa má stupňovať alebo navyšovať tá kvóta, navrhujem vlastne vypustiť. V zmysle vládou navrhovaného § 28d sa povinnosť zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel alebo nových slovenských hudobných diel nemá vzťahovať na tých rozhlasových vysielateľov, u ktorých Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že je to zameraním programovej služby úplne vylúčené.
Keď som sa na rokovaní výboru pýtala pána štátneho tajomníka na to, ako to bude riešiť napríklad v prípade rádia Patria, čo vieme, že je vysielanie, verejnoprávne vysielanie Slovenského rozhlasu, ale v maďarskom jazyku, tak ma uisťoval, že Patria, Rádio Patria dostane výnimku na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ja sa priznám, že keď sa má vybavovať nejaká výnimka na základe nejakých subjektívnych názorov členov tejto Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak trošku už mám obavu, nakoľko Rádio Patria je zriadené zákonom. Normálne zákon prikazuje, že Slovenský rozhlas má takéto vysielanie zabezpečiť. Prečo to nevieme priamo potom, to, aby sa na nich tie kvóty nevzťahovali, zabezpečiť priamo v zákone?
Takže môj pozmeňujúci návrh reflektuje aj na tento prípad, a navrhujeme, aby sa v takýchto prípadoch nevyžadovalo nejaké ďalšie rozhodnutie alebo súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ešte pozerám, že na čo som zabudla. Ale myslím si, pán minister, že som toho povedala dosť, a rozhodne vítam, že na základe toho, že som si pozorne prečítala predložený návrh zákona, ste predložili sem pomocou pána poslanca Jarjabka ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme bude schválený, a predpokladám, že ten môj, resp. pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý som tiež podpísala, asi neprejde, ale určite je tu ešte priestor, ako iným spôsobom pomôcť slovenskej hudobnej scéne aj inými metódami, formami. A možno aj my ako Ukrajina na konci prehodnotíme toto rozhodnutie a pristúpime možno po voľbách k zníženiu týchto kvót.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis