Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.9.2015 o 13:07 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 10:09 - 10:10 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Každý uprednostňuje inú formu, ale niekedy aj expresívnejšia forma proste trafí klinček po hlavičke, pretože poukáže na absurdnosti. A to je dobré.
Zopakujem, potrebujeme dobrý zákon o konflikte záujmov. To je dôležité pre túto krajinu, aby sme vyriešili otázky konfliktu záujmov. Keď máme alebo budeme mať dobrý zákon o konflikte záujmov, tak je namieste hovoriť aj o etickom kódexe, ale nie ako o zákone. Etický kódex je preto etický kódex, že nemá formu zákona. Môže to snemovňa prijať formou uznesenia a musí to ísť jednoznačne nad rámec zákona ako niečo živé, ktoré odpovie aj poslancom, akým spôsobom sa v jednotlivých situáciách majú v jednotlivých situáciách majú správať. Etický kódex v skutočnosti nie je žiadna teoretická kategória, ale veľmi praktická pomôcka, tam, kde to funguje, praktická pomôcka na to, aby všetci proste vedeli, ako sa správať v rámci určitých mantinelov v konkrétnych situáciách. Čiže, opakujem, vráťme sa k zákonu o konflikte záujmov. Američania keď vám posunuli myšlienku etického kódexu, tak pravdepodobne netušili, že z toho vznikne nejaký únikový manéver z dobrého zákona o konflikte záujmov. Takže vráťme sa k tomu, čo je podstatné. A popritom sa môžeme rozprávať aj o etike, ale možno viacej eticky konať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 9:20 - 9:21 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kadúc, nejaví sa mi ako posun, keď prijímame pravidlá, ktoré majú zlepšiť kultúru v parlamente, a legislatívny proces tak, že zaväzujeme budúcu vládu, budúci parlament, ale tohto štvorročného volebného obdobia sa to netýka. Čiže vidím v tom prvok kampane, ale žiadny faktický výsledok.
Dve poznámky považujem za dôležité.
V prvom rade stále nedokážem chápať, ako jedna strana, ktorá vládne v tejto krajine, sa nedokáže zhodnúť na tom, aby rokovací poriadok a zákon o tvorbe zákonov prišiel do parlamentu tak, aby boli aspoň zladené.
A druhá poznámka, tiež k Etickému kódexu poslanca. S veľkou nevôľou vnímam, ako chceme svetu, národu v rámci tej kampane ukázať, ako zvýšime etiku, kultúru a neviem čo všetko v parlamente etickým kódexom, keď nevieme prijať jeden účinný zákon o konflikte záujmov, lebo riešenie je to, nie tento etický kódex. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

29.9.2015 8:50 - 8:54 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si za skupinu predkladateľov naprieč politickým spektrom predložiť novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. A uvediem ju veľmi krátko.
K predloženiu tejto novely vlastne nového zákona o výkone volebného práva nás po diskusii, opakujem, naprieč poslaneckým klubom viedlo to, že všetci sa pripravujeme na volebné kampane, máme nové pravidlá a pravdepodobne všetci alebo každá politická strana čelí mnohým otázkam, ktoré si kladie, ako interpretovať to-ktoré ustanovenie nových volebných pravidiel.
Účelom tejto novely, ktorá je inak veľmi krátka, je, aby štátna komisia politickej strane na jej žiadosť poskytla stanovisko k pravidlám financovania volebnej kampane, a to v lehote, ktorá je ustanovená zákonom.
V dobrej viere verím, že chceme uplatňovať nové volebné pravidlá, ktoré naozaj zaviedli nové pravidlá, a v dobrej viere dodržiavať tieto nové pravidlá, ak sa chceme vyhnúť možno tomu, že si nejako interpretujeme zákon, aby sa nám nestalo, že potom po voľbách štátna komisia si bude inak interpretovať zákon, tak, to je zmyslom tejto novely, môcť sa spýtať štátnej komisii, ako vidí to-ktoré ustanovenie zákona, ak máme pochybnosti, ako ho interpretovať, opakujem, v dobrej viere, aby všetci my, ktorí chceme dodržiavať zákon, sme vedeli urobiť maximum aj pre svoju istotu a právnu istotu, že tak naozaj robíme.
Tá lehota, ktorá je nastavená v tomto návrhu, je 30-dňová, ja priznávam sa, pôvodne som mala predstavu, že by tá lehota, v ktorej by sa k politickej strane mala vyjadriť alebo dať stanovisko štátna komisia, mala byť 7-dňová. Po diskusii s ministerstvom vnútra vznikla obava, či to nie je príliš krátka lehota, ale vidím tu priestor, hovorím, aj po komunikácii s ministerstvom vnútra, v rámci druhého čítania na rozumný kompromis, pretože tá obava, že tá lehota je príliš krátka, sa týka najmä iných typov volieb, a nie parlamentných, kde je veľmi veľa kandidátov, ergo regionálnych a komunálnych. Čiže ten možný kompromis v druhom čítaní by mohol byť pre parlamentné voľby 7 dní a pre ostatné voľby 30 dní. A myslím, že pre všetkých by to bolo účelné.
Samozrejme, tých otázok bude môcť byť viac, ja som rada, že, opakujem, na takomto kroku sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, a ja verím, že nám pomôže dodržiavať pravidlá vo volebnej kampani v týchto voľbách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.9.2015 13:07 - 13:09 hod.

Pfundtner Edita Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predseda Národnej rady rozhodnutím zo 17. júla 2015 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období bolo prijatých 13 aproximačných nariadení vlády. Je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 20 návrhov aproximačných nariadení vlády. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a ministerstva zdravotníctva. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude potrebné v II. polroku 2015 pripraviť nový vnútroštátny predpis aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 8. septembra 2015 na svojej 112. schôdzi a uznesením č. 633 odporúčal Národnej rade vziať informáciu na vedomie.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.9.2015 13:03 - 13:05 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

206.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. augusta 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s Medziamerickým dohovorom na prerokovanie ústavnoprávneho výboru s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom prerokoval na 113. schôdzi a uznesením č. 660 odporučil Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Medziamerickým dohovorom súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom (tlač 1670a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 667 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.9.2015 12:39 - 12:41 hod.

Pfundtner Edita Zobrazit prepis

192.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. augusta 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným dohovorom Rady Európy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určil zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu s dohovorom vo výboroch a v gestorskom výbore. Oba výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohovorom Rady Európy pridelený, ho prerokovali a odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom Rady Európy a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohovorom Rady Európy (tlač 1669a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru pod č. 666 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2015 10:31 - 10:33 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Veľmi krátko na jednotlivé poznámky.
Ani slovo som nepovedala o verejnej kontrole trestných konaní, hovorila som o verejnej kontrole inštitúcie a podľa mojej mienky to je rozdiel. Ako takýto model, pokiaľ ide o uvoľnený post akýkoľvek, uplynutie funkčného obdobia funguje v tomto modeli, ktorý navrhujete, sme videli v prípade NKÚ roky.
A jednu zásadnú poznámku teraz. Vy ste povedali mantra transparentnosti alebo mantra verejnej kontroly, na to mám zásadnú odpoveď. Keby sme netlačili na mantru verejnej kontroly a nedali na internet všetky zmluvy, tak by dnes pán Forai kľudne si sedel tam, kde sedí, a nevideli sme, čo sa deje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A jediným mojím cieľom je, aby nabudúce to nebolo len o tom, že pán Forai odstúpi, ale aby tu boli inštitúcie, ktoré riadne prešetria všetky dôsledky takéhoto konania vrátane trestnoprávneho.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2015 10:13 - 10:30 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

68.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila do parlamentu novelu zákona o prokuratúre. Ja som dlhodobo presvedčená o tom, že postavenie prokuratúry treba zmeniť, zásadne zmeniť, pretože prokuratúra je dnes jedna z mála inštitúcií, ktorá za posledných 25 rokov prešla najmenšími zmenami a stále funguje vo veľkej miere ako štát v štáte a nedarí sa nám to posunúť. Som presvedčená o tom, že táto diskusia nás neminie a pravdepodobne si to bude vyžadovať aj zmenu ústavy.
Cieľom takýchto zmien v každom prípade musí byť a bude musieť byť zníženie politického vplyvu na túto inštitúciu a nastavenie vzťahov k tejto inštitúcii tak, aby čo v najväčšej miere prispeli k tomu, na čo prokuratúra slúži, najmä v trestnej oblasti, a síce objasnenosti trestných činov, a nie k nevyšetrovaniu, nie k nedôvere k tejto inštitúcii, ale, naopak, k vyšetrovaniu trestných činov a k zvýšeniu dôveryhodnosti, aby ten princíp rovnosti pred zákonom naozaj dostál aj naplneniu.
Hovorím to s plnou vážnosťou a musím povedať, že som rada, že do parlamentu prišiel predložiť návrh zákona pán minister, lebo už som sa bála, že nám ho príde predložiť generálny prokurátor, aj keď teda nemôže, pretože celá novela vznikla v gescii Generálnej prokuratúry. Pripomienkové konanie prebehlo v gescii Generálnej prokuratúry a pán minister z toho, ako som sledovala proces tvorby tohto návrhu zákona, pán minister, poviem to tvrdo, ale pripadá mi to, ako keby plnil v tomto prípade návrhu zákona rolu poštára, prišiel nám to predložiť.
Ja nespochybňujem to, že prokuratúra má byť súčasťou procesu tvorby návrhov zákon, ktorých sa ich týka, ale spochybňujem to, a som o tom presvedčená, že koncept a rozprava o tom, ako má vyzerať prokuratúra, nemôže zostať za dverami Generálnej prokuratúry, ale musí mať na to svoj názor aj vláda, musí mať na to svoj názor aj parlament a musíme reflektovať aj to, čo si myslí verejnosť na túto tému.
Toto je situácia, ktorú, priznám sa, som za obdobie, čo sa pohybujem vo verejnom živote a verejnej politike, nezažila, aby minister robil úlohu poštára vo vzťahu k zákonu, ktorý sa týka prokuratúry. Ale to o niečom svedčí. Ja som naschvál na začiatku povedala "štát v štáte". Tak nám totižto pripadá dnes prokuratúra ako taká.
Pán minister v úvode povedal, že tento návrh zákona má slúžiť k zefektívneniu činnosti prokuratúry, a ja hovorím na to fajn. Pravdepodobne z istého uhla pohľadu najefektívnejšie naozaj fungujú inštitúcie, ktoré sú čisto monokraticky riadené, kde je absolútne koncentrovaná moc do jedného miesta a z tohto miesta je tá inštitúcia riadená. Je to veľmi efektívne riadenie z pohľadu toho šéfa danej inštitúcie, čiže z pohľadu v tomto prípade generálneho prokurátora. Či je to najefektívnejší spôsob vo vzťahu k funkciám, ktoré má prokuratúra plniť, o tom nie som presvedčená. A zopakujem to znova, aj najosvietenejší vládcovia, pokiaľ mali neobmedzenú alebo príliš málo obmedzenú moc, v konečnom dôsledku história nás učí, že ten systém sa potom zvrhne. To je proste tak. Proste každá moc musí mať kontrolu, aj moc prokuratúry musí mať kontrolu. A tá kontrola, ktorá môže fungovať vo vzťahu k prokuratúre, je verejná kontrola, a o tom som hlboko presvedčená, pretože to je, to je ten nezávislý moment kontroly, to nie je politická kontrola.
K tomu dodám ešte druhú poznámku. Pán minister hovoril, že dávame zadosť aj nálezu Ústavného súdu. Nálezu Ústavného súdu sme dali už zadosť, pretože tak, aby zákon o prokuratúre bol v súlade s ústavou po rozhodnutí Ústavného súdu, tá novela tu už bola. A aj to, čo povedal Ústavný súd, má svoje mantinely a v rámci týchto mantinelov sa dá pohybovať aj inak. Nielen v smere koncentrácia moci, ale aj v smere verejná kontrola, ale o tomto neprebehla žiadna, ale žiadna solídna diskusia.
A je mi veľmi ľúto, že vstup do tejto diskusie aj zo strany ministerstva spravodlivosti sa obmedzil v podstate len na to, že keď prokuratúra dala do návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich predpisov navrátenie možnosti dávať odmeny prokurátorom, tak ten vstup zo strany ministerstva bol len vo vyhovení požiadavky sudcom, že teda aby nebola disproporcia medzi prokurátormi, aj sudcovia, tak aj sudcovia budú môcť znovu dostávať odmeny. Ale k tej téme sa ja ešte vrátim, pretože to už sa dostávame na pôdu nezávislosti justície a ja by som bola veľmi rada, aby sme nemávali napríklad aj chartami Benátskej komisie len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale naozaj vždy.
Takže som presvedčená o tom, že tento návrh zákona možno konvenuje všetkým tým, ktorí majú pocit, že po predchádzajúcej ére vedenia prokuratúry nový generálny prokurátor robí poriadok na prokuratúre. Fajn, ja sa teším, fandím mu, nech robí poriadok na prokuratúre, ale nemyslím si, že robenie poriadku na prokuratúre má smerovať k tomu, že nastavíme právnu úpravu takým spôsobom, že budeme závislí na tom, že či sa nám zadarí generálny prokurátor, ktorý naozaj bude robiť poriadok a nepodľahne tomu, že zneužije moc. Pretože ja tomu jednoducho neverím a učí ma to skúsenosť. To je zásadná poznámka, ktorú som musela povedať.
K niektorým konkrétnym veciam. Nie, nemôžem súhlasiť s tým, aby sme reagovali na to, že v istom období zlyhali ústavné orgány, myslím tým aj parlament, aj prezident, pri vymenovávaní generálneho prokurátora, že to vyriešime do budúcnosti tým, že proste pokiaľ sa parlamentu a prezidentovi zase raz nezadarí, tak budeme mať generálneho prokurátora vo funkcii do neviem kedy. Absolútne sa tým stráca akýkoľvek tlak a akákoľvek motivácia pre všetky ústavné inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za riadny chod aj prokuratúry, napríklad aj tým, že si majú plniť svoje ústavné povinnosti a voliť a menovať prokurátora, generálneho prokurátora. Naopak, dávame priestor na špekulácie, politické hry, blokovanie, naťahovanie času, ak to bude niekomu vyhovovať. Považujem to za vyslovene zlý príklad toho, ako reagovať na prípady, ktoré sa stali.
Rovnako za vyslovene zlé a škodlivé považujem to, že sa nám tu naozaj oblúkom vracajú témy, ktoré, som mala pocit, že sme sa s nimi naozaj už vysporiadali. Vrátim sa týmto oblúkom aj k tým odmenám.
Vážení, odmeny sudcom ako nezávislým garantom rozhodovania na súdoch, to nebolo zrušené preto, že si to niekto len tak vymyslel a nepraje sudcom, aby sme im mohli na konci roka prilepšiť. To bolo zrušené preto, pretože bolo preukázané, že tie odmeny boli zneužívané na motivovanie sudcov k "správnemu" rozhodovaniu. Možno k politickému rozhodovaniu, možno k rozhodovaniu v prospech niektorých záujmových skupín na Najvyššom súde. Poznáme a pamätáme si tie kauzy. Tá pamäť je v tomto prípade veľmi dôležitá.
Fixný relatívne vysoký a stabilný plat sudcu je niečo, čo má garantovať jeho nezávislosť a za to máme právo očakávať nejaký výkon aj nejakú profesionalitu. A môžme sa kľudne rozprávať o tom, aký má byť vysoký. Ale nezavádzajme znovu mechanizmy, ktoré umožňujú znova vkliňovať do systému prvky, ktorých sa tak ťažko v tomto systéme zbavujeme. A to platí, samozrejme, aj o prokuratúre.
Takže nie, tá odpoveď ministerstva spravodlivosti na to, že prokuratúra navrhla, aby sme sa vrátili k odmenám, nemá byť taká, že tak teda ich dáme aj sudcom, aby sa nehnevali, ale má byť taká, že sa povie, prečo nie, že tie platy sú nejako nastavené a prokurátori ich majú rovnako nastavené ako sudcovia. A že to má svoj zmysel, že sú tak nastavené, ako sú nastavené.
To len na margo, pretože sme v prvom čítaní a tých konkrétností by pochopiteľne bolo viac, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale toto sú také, ktoré ukazujú na pomýlený prístup pri prístupe k tvorbe tohto návrhu zákona.
K tej transparentnosti a verejnej kontrole, ktorú považujem v tejto fáze za kľúč, aby naozaj sa prokuratúra nestala alebo nezostala štátom v štáte, chcem povedať toľko, že, áno, vláda akceptovala niektoré pripomienky, aj si osvojila niektoré úlohy, ktoré akoby mal minister spravodlivosti, a síce, že sa bude zverejňovať zoznam prokurátorov, fajn, ja sa teším, bolo to dlhé obdobie, kedy sa k týmto informáciám nedalo dostať, ale je to žalostne málo, pretože je stále veľmi veľa oblastí, kde prokuratúra nepodlieha prakticky žiadnej verejnej kontrole.
A skoro by som povedala, že v niektorých momentoch je ten návrh zákona ako keby zavádzajúci a klamlivý, pretože na jednej strane sa tvári veľmi progresívne, ale na druhej strane neguje túto progresivitu. Poviem to na konkrétnom príklade. Áno, zavádza sa výberové konanie na prokurátorov, áno, toto výberové konanie má isté prvky transparentnosti a verejnosti, bude sa zverejňovať zápisnica z výberového konania. Musím zároveň povedať, že to výberové konanie nespĺňa štandard transparentnosti tak, ako je nastavené pre sudcov napríklad, čiže aj tu je sa k čomu pohýňať.
Ale treba si uvedomiť, že výberové konanie na prokurátora je výnimka. Výberové konanie na miesto prokurátora nie je štandard. Štandard je, že z prokurátorského čakateľa sa stane prokurátor. A prokurátorský čakateľ už nie je vyberaný v transparentných výberových konaniach tak, ako sú nastavené pri výbere prokurátorov, a vôbec už nie v takom transparentnom výberovom konaní, aký je povedzme nastavený na sudcov. To znamená, že hráme sa tu na transparentné alebo transparentnejšie výberové konania, ktoré sa prakticky v reálnej praxi používajú minimálne, a systém pôjde ďalej tak, ako pôjde. To je hra.
Zároveň sú tu iné prvky, s ktorými sa, pokiaľ ide o verejnú kontrolu, pracuje veľmi málo, pretože jedna vec je, kto príde do systému, aby ten, kto príde do systému, bol vybraný naozaj objektívne a transparentným spôsobom, a druhá vec je samotné vyhodnocovanie činnosti týchto jednotlivých prokurátorov. Spomeniem príklady disciplinárnych konaní, prečo by nemali byť rozhodnutia disciplinárnych komisií zverejnené tak, ako sú rozhodnutia disciplinárnych senátov pri sudcov zverejnené.
Zavádza sa etická komisia, ja som veľmi rada, že sa zavádza etická komisia. Tak prečo to nemôžeme urobiť poriadne? Prečo sa majú nejaké všeobecné odporúčania komisie zverejňovať? Prečo nie jednotlivé odpovede Etickej komisie na jednotlivé podnety, aby naozaj vzniklo niečo, ako dobrá prax, čo je etické, čo nie je etické, každý si to mohol prečítať na internete?
Čiže ten priestor pre verejnú kontrolu, ak dnes nemáme priestor na zásadnú diskusiu o tom, ako má vyzerať prokuratúra, ten priestor na naozaj zásadnejšie otvorenie prokuratúry verejnej kontrole tu v každom prípade je, čo považujem za absolútne nevyhnutné pri nastavovaní riadenia prokuratúry čisto monografickým spôsobom tak, že to riziko zneužitia sa javí ako príliš vysoké.
Preto v tejto podobe strana MOST - HÍD tento návrh zákona nepodporí a určite budeme predkladať v druhom čítaní pozmeňovacie návrhy, ktoré budú smerovať práve k zvýšeniu transparentnosti a priestoru pre verejné kontroly aj vo vzťahu k prokuratúre ako takej.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2015 9:33 - 9:41 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

44.
Pekné ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, priznám sa, že k tomuto zákonu som pôvodne neplánovala vystúpiť, ale mám taký pocit, že nejak sme sa dostali do štádia, že vážne veci bez rozpravy jak píla ideme. Vláda sa vyhádzala, máme naozaj asi schôdzu, na ktorej je najviac zákonov za toto volebné obdobie z vlády, a ideme rýchlo spôsobom aj vtedy, keď si, myslím, niektoré zákony istú mieru diskusie zaslúžia.
Tento zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, je totižto téma, ktorá je na stole veľmi dlho, roky. Asi desať rokov, áno. Prechádza niekoľkými vládami a v nejakej polomodifikovanej podobe už nejaký variant tej takzvanej nepriamej trestnej zodpovednosti prešiel. Ukázal sa ako neefektívny. Takže sme sa dobrali k tomu, že máme na stole zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. A opakujem, ide to téma, ktorá ide naprieč vládami.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je radený do tej kategórie antikorupčných zákonov, ale zároveň je to zákon, ktorý patrí do kategórie nášho dlhu voči našim medzinárodným záväzkom. Pretože vo viacerých dohovoroch sme sa jednoducho zaviazali zaviesť aj trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.
Možno treba povedať, prečo tá genéza tvorby tohto zákona má 10 rokov, a to napriek tomu, že vo viacerých vládach tento návrh alebo trestná zodpovednosť právnických osôb bola postavená ako priorita. Ten kameň úrazu tohto návrhu zákona bol vždycky v debate medzi zamestnávateľskými zväzmi, podnikateľmi na jednej strane a vládou na strane druhej. Kde tento sektor, podnikateľský sektor, zamestnávateľský sektor, resp. v podobe zamestnávateľov zastúpených na oficiálnej pôde tripartity, vždycky namietal, lebo mal obavy z možného zneužitia tohto inštitútu v situáciách, keď to nie je namieste v dôsledku toho znevýhodnenia v rámci konkurenčného boja.
Ja musím povedať, že to je argument, ktorý je zároveň vyslovením obrovskej nedôvery voči našim inštitúciám, ktoré tento zákon majú uplatňovať. To je vlastne vyslovenie veľkej nedôvery voči polícii, prokuratúre najmä a v konečnom dôsledku aj súdnictvu, keď sa tento sektor obáva zneužitia tejto právnej normy voči sebe v konkurenčnom boji. Pretože ako keby v tom bolo implicitne povedané, že nejaký môj konkurent si bude môcť ako keby kúpiť políciu alebo prokuratúru a ja budem čeliť vyšetrovaniu so svojou právnickou osobou, kým teda v konkurenčnom boji nezhyniem a potom, keď budem o ix rokov oslobodený, tak mi to už nepomôže. To je jadro problému, prečo dodnes máme, nemáte trestnú zodpovednosť právnických osôb v tej pravej podobe.
A ja si myslím, že to si treba povedať, pretože to je vážna vec. To je vážna vec totižto z dvoch uhlov pohľadov. Prijímame hmotnoprávne predpisy, prijímame predpisy, ktoré majú čeliť korupcii, a zároveň tie predpisy sú buď na jednej strane bezzubé, alebo na druhej strane je obava pred ich zneužitím, čo oboje je výsledkom toho, že inštitúcie, ktoré majú tieto zákony uplatňovať, nefungujú tak, že by dokázali efektívne potierať korupciu na jednej strane, a že im navyše ešte aj nedôverujeme, že sú nezávislé alebo nestranné. To je reálny stav.
Preto moja téza, pokiaľ máme zdôveryhodniť tézu rovnosti pred zákonom a zároveň máme postúpiť efektívnejšie a dôveryhodnejšie aj v boji proti korupcii, tak sa nepohneme, kým nebude efektívne a dôveryhodne fungovať polícia, prokuratúra a súdnictvo. To je prvá poznámka, ktorú som chcela povedať.
Druhá poznámka, ktorú chcem povedať, v dôsledku toho, že ide kompromis, tak v niečom sa možno dostávame do stavu aj so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb do istej miery bezzubosti, ak to mám takýmto spôsobom nazvať, pretože tak jak je nastavený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb po všetkých tých pripomienkových konaniach a vyjednávaniach, lebo pôvodne bol nastavený širšie, po všetkých tých vyjednávaniach, tak je vlastne nastavený v istom minimalistickom modeli. To znamená, plníme naše medzinárodné záväzky, to znamená všetky tie trestné činy extrémizmu, terorizmu a všetko, čo máme zahŕňať vrátane korupcie, tam zahrnuté máme. Zjavne to považuje za potrebný nástroj aj ministerstvo financií a daňová správa, pretože tam máme aj tú kategóriu daňových trestných činov.
Ale je to jedna pomerne široká oblasť ekonomickej kriminality, ktorá tam nie je, vypadla, resp. je to práve výsledok toho kompromisu. A poviem napríklad trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní alebo všetko, čo súvisí s verejným obstarávaním, pričom máme aj, máme napríklad aj jednu zo sankcií predpokladanú - zákaz účasti na verejnom obstarávaní, ale samotné verejné obstarávanie v tom zahrnuté nemáme. Takže je sa o čom rozprávať podľa mojej mienky v súvislosti so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je sa o čom rozprávať na tému, prečo naši zamestnávatelia tak nedôverujú našim inštitúciám. A že či teda, ak to má byť efektívny nástroj, tak či ten rozsah trestných činov, na ktorých sa bude tento zákon vzťahovať, tak jak je nastavený, že či je v poriadku, alebo by si to zaslúžilo viac.
V každom prípade som presvedčená o tom, že tento zákon si zaslúži solídnu diskusiu, preto som vystúpila, aby naozaj neprešiel len tak mlčaním.
Verím, pán minister, že ste si všimli, že v tomto prípade som vás neskritizovala, že až na konci volebného obdobia, práve preto, že viem, že proste tá diskusia práve so zamestnávateľmi a podnikateľmi desať rokov brzdila tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 18:59 - 19:01 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis

117.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážení kolegovia, vážený pán minister, ja mám vlastne len jednu otázku, ale chcem ju položiť a nemám inak ako v rozprave, lebo ju chcem položiť verejne, pretože by som chcela počuť odpoveď.
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorej sa teraz rozprávame, tak ako je predložená, je viac či menej transpozičná. Keď sa ten návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravoval aj za účasti mimovládnych organizácií a v takom širokom kruhu, tak z toho vznikla podľa mňa komplexná novela tohto zákona, ktorá zahŕňala aj to, čo predkladáte, aj, nazvem to, istý kompromisný variant, aj vylepšenia návrhu zákona, aj možno vylepšenia v tých častiach, kde boli nejaké interpretačné problémy. Samozrejme, beriem na vedomie, že neboli akceptované všetky požiadavky, ale proste bola to naozaj po určitom čase taká komplexná novela. Ja viem, že tam boli aj hromadné pripomienky. Časť z nich možno sa v tom rozsahu nedala akceptovať, ale v každom prípade som mala pocit, že aj veľká časť tých mimovládnych organizácií veľmi pozitívne hodnotila to, že časť tých pripomienok bola zapracovaná, že to môže pri aplikácii tohto zákona výrazne pomôcť v praxi.
Do procesu, ja mám za sebou zopár ťažkých vývojových štádií s predkladaním novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takže to teraz nie je ako kritika, to je vyslovene otázka, že keďže som to vnímala ako konsenzom prijatý kompromis, rozumný, čo rozhodlo alebo prečo v konečnom dôsledku zase sme sa dostali k transpozičnej novele, lebo vyzeralo to ako užitočný kompromis.
Ďakujem.

Skryt prepis