Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.12.2012 o 16:48 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 19.12.2012 10:31 - 10:50 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, tak ako som aj písomne k tomuto materiálu, keď som vystúpil, som sa poďakoval kolegovi Hlinovi, že tento materiál sa dostal na pretras alebo na rokovanie Národnej rady. Myslím si, že patrí to sem. V tej chvíli som nevedel, že budem mať oveľa vyššiu aktuálnosť dnes prerokovať tento materiál v kontexte s tým materiálom, ktorý predkladá aj pán Malatinec, ale je to pravda. (Reakcie v pléne.) Malatinský, pravda, prepáčte. V každom prípade je treba si povedať a zopakovať niektoré skutočnosti a snaha pána kolegu Hlinu, aby bol skutočne zodpovedný potrestaný, za to sa môžem len podpísať. Tak ako som povedal, nech ktokoľvek v tejto Národnej rade rozdá alebo zabezpečí rozdať vo vláde 412-tisíc občanom potravinovú pomoc, môže zobrať skalu a hodiť do mňa alebo ak treba, tak si do mňa aj kopnúť.
Prvá Ficova vláda nastavila mantinely. Nastavila mantinely, že máme zabezpečiť rozdanie 45-tisíc ton pšenice v podobe potravinovej pomoci a máme to urobiť pomocou charitatívnych organizácii, čo bolo fatálna hlúposť a blbosť. Hold, tie pravidlá, že sa vlády menili, ja nemôžem ovplyvniť. Tie pravidlá som zdedil a musel sa s nimi vysporiadať. Že som sa s nimi dokázal vysporiadať tak, že 412-tisíc ľudí dostalo túto pomoc a 88 000 nestalo pomoc, je faktom. Ale je faktom aj to, že za roky 2012 a 2013 ani jeden jediný odkázaný nedostane ani kilo múky, ani cukru, ani oleja, ani ničoho iného, aby sme im dokázali pomôcť.
A keď je treba pomenovať za toho, že kto je za to zodpovedný, pán kolega Hlina, ja vám to poviem. Existuje jeden jediný človek, ktorý je za to zodpovedný, a tým je minister pôdohospodárstva pán Jahnátek, ktorý sedí vedľa mňa. Dôvod? Na rok 2012 Slovenská republika vďaka mojim rokovaniam dostala 5 mil. eur na potravinovú pomoc. Dlho sme rokovali, aby Slovenská republika z daňových peňazí daňových poplatníkov nemusela kofinancovať tento program. Pôvodne tam bolo len 114 mil. Dorokovali sme, že Európska komisia nadvihla túto čiastku na pôvodných 500 mil., tak ako po iné roky, povedala, že nie je potrebné kofinancovať. Toto zverejnila vo vestníku Európskeho spoločenstva 9. marca, deň pred parlamentnými voľbami. Do nie celého mesiaca nastúpila Ficova vláda. Takisto ako ktorákoľvek iná krajina v Európskej únii, ktorá sa zapojila do potravinovej pomoci, mal dostatočný priestor na to, aby urobil verejné obstarávanie. Stačilo zatlačiť gombík. Pán minister vtedy otáľal a bál sa prijať na seba politickú zodpovednosť. Dnes sa neštíti postaviť sa za tento rečnícky pult alebo pred médiá a kritizovať mňa za to, že som neurobil verejné obstarávanie na tento tovar.
Pán minister, ale ja som od vás nezachytil ani jedno slovo, že by ste kritizovali mňa, že po páde vlády Ivety Radičovej som neurobil verejné obstarávanie na propagáciu rýb a rybičiek, ktoré ste podpísali vy za viac ako 600-tisíc eur pre televíznu spoločnosť TA3. Je to také isté verejné obstarávanie. Nebol to Robert Fico, ktorý vyhlasoval, že vláda, potom čo stratila dôveru tohto parlamentu, má svietiť a kúriť? A teraz si beriete túto zodpovednosť na seba alebo tú drzosť kritizovať za to, že mi sme pri svietení a kúrení vybavili pre túto krajinu 5 mil. eur potravinovej pomoci, ktorú ste vy nedokázali zabezpečiť jeho rozdanie? Nedokázali ste si nastaviť svoje mantinely? V tomto materiáli ste sa priamo k tomu priznali. Priznali ste sa k tomu, že pod dvoch týždňoch ste zadali pripraviť materiál na rokovanie vlády, aby vláda prijala politické rozhodnutie, či v tom programe budete pokračovať alebo nebudete pokračovať. Je to jasne zadokumentované na Úrade vlády, na stránke, 16. mája v programe vlády materiálom, ktorý ste iniciatívne nechali pripraviť vy.
Pán minister, ja vám nezazlievam, že ste sa báli rozhodnúť. Ale keď ste sa nebáli prijať funkciu ministra pôdohospodárstva, tak ste sa mali týmto postojom dostatočne vysporiadať. Ja keď som nastúpil prvýkrát na tento post v roku 2002, v polovici októbra 2002, tak som, úprimne priznám, nevedel, či sa ministerské kreslo, alebo ministerstvo je alebo pije. Na trinásty deň od môjho nástupu som už rokoval s komisárom Európskej únie za to, aby sme vyrokovali lepšie podmienky, pretože celý prístupový proces, ktorý dovtedy riadil za pôdohospodárstvo minister Koncoš za SDĽ, sa končilo 12. decembra 2002. Za to, že som bol na trinásty deň rokovať v Bruseli sme dokázali pre Slovenskú republiky vyjednať viac kvóty na mlieko, viac kvóty na izoglukózu, čo je výrobný potenciál a takisto navýšiť balík peňazí na plán rozvoja vidieka o ďalších dodatočných 90 mil. eur. Teda zlepšiť východiskovú bázu Slovenskej republiky a napraviť to, čo minister za SDĽ opomenul. Pripomínam to len preto, lebo ani ja som nevedel čo to je. Ale pri tých problémoch som sa s tým musel vysporiadať. Môj predchodca mi nepovedal, že prístupový proces 12. decembra končí. Ja som vám deň pred nástupom držal tlačovku a verejne odkázal, a keď som vám odovzdal úrad, tak som vás upozorňoval na potravinovú pomoc a nutnosť jeho okamžitého riešenia. Takže keď niekto je zodpovedný za to, že v roku 2012 sa nerozdáva, tak je to súčasný minister pôdohospodárstva. A nie sú to úradníci ani Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ani ostatných, ktorých pán minister do dvoch týždňoch každého jedného vyhodil. Ani sa ich nespýtal, že čo treba urobiť alebo čo vám leží najviac na stole, alebo čo je horúce. Ani sa s nimi nepovadil, ani sa neporozprával. Už som poukázal na to, že, dámy a páni, po Ficovej vláde, keď som nastúpil, tak riaditeľ Pôdohospodárskej agentúry, do ktorej kompetencii aj táto oblasť patrí. Odišiel po troch mesiacoch zo svojej funkcie. Nie preto, lebo by som ho nevedel nahradiť. Mal som človeka, s ktorým som Pôdohospodársku platobnú agentúru na zelenej lúke staval a vedel najviac a vie najviac o Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ale bolo to preto, lebo som chcel od neho všetky informácie, aby Slovenská republika nenabehla na stenu. Za to, že minister odvolal týchto ľudí mu nevyčítam. Je to jeho právomoc. Ale za to, za škody, ktoré z toho vznikli je zodpovedný jedine a jedine pán minister. A keď je treba pomenovať, tak treba pomenovať, že za to, že nie je rozdávaná potravinová pomoc za rok 2012 je zodpovedný minister pôdohospodárstva, spôsobil škodu tejto krajine v objeme 5 mil. eur. To, že tá škoda tam je, svedčí aj list Európskej komisie, ktorý v tomto materiáli pán minister na poslednej alebo predposlednej strane uvádza, kde samotná Komisia nám vytýka, že tým, že sme ustúpili od programu potravinovej pomoci na rok 2012, sme spôsobili škodu tomuto programu v objeme 5 mil. eur. Rovnaká čiastka, keď budem vychádzať z predpokladu, že tých 500 mil. je aj na rok 2013, tak zhruba rovnaký objem peňazí 5 mil. eur by dostala aj Slovenská republika na rok 2013. Prečo sme to nedostali? No preto, lebo po dvoch mesiacoch pán minister nebol schopný odovzdať žiadosť.
Pán minister v tomto materiáli popisuje, že boli rokovať 31. mája, teda v posledný deň, keď to bolo treba odovzdať, boli rokovať v Bruseli. Ja si kladiem otázku: Kde boli tí ľudia, keď priamo v Bruseli posledný deň boli upozornení na to, že Slovenská republika tu ešte nemá odovzdané papiere a poklady na rok 2013? Prečo nezavolali vtedy ministrovi a povedali, že, pán minister, v tejto chvíli potrebujeme vám zaslať ešte s dnešným dátumom akýkoľvek list do Bruselu. Pán minister, môžete odpovedať na čo len chcete, ale faktom je, že za vás nie je rozdané ani kilo múky, ani cestovín, ani cukru. (Reakcia v pléne.) Pán minister, ja viem, že pre vás je to ťažké a neustále musíte vstupovať do môjho vystúpenia, ale pravdou je, že toto je skutočnosť. Nikto nemôže poprieť, že keď som bol ministrom, za pravidiel, ktoré nastavila Ficova vláda sme rozdali 412-tisíc ľuďom potravinovú pomoc.
Kolegyňa Žitňanská sa tu vyjadrovala, že kde zmizla tá múka? No tá múka nikde nezmizla. Ona nikdy nebola ani vyrobená. Som o tom presvedčený. Ale to nie je problém, pretože európsky program sa môže ukončiť na úrovni 100 % úspešnosti alebo na úspešnosti 90 %, 80 %. My sme skončili teda na úspešnosti 82 %. Problém je, že tie peniaze ešte dnes, ktoré sa mali vrátiť do Bruselu, ktoré firma zložila v objeme 150 eur za každú tonu tovaru, ktorý prebral teda v objeme 1 180-tisíc eur, ešte nie je vrátená naspäť do Bruselu. Pričom je treba povedať, že pán minister v tomto materiáli sám uvádza, že ešte na dotaz mojej vlády, kým som bol ministrom, Komisia 25. mája odpovedala tým, že jediným správnym postupom je vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie a poslať túto kauciu naspäť. To znamená, že nech sa táto spoločnosť odvoláva, súdi sa, koľko len chce, takýchto súdnych sporov v rámci Európskej únie bolo niekoľko desiatok. Ani jedna neskočila v prospech spoločnosti, ale v prospech Európskej únie, pretože nemá nárok na túto podporu. Preto, lebo ona dostala pšenicu, mala dodať múku. Keď nedodala múku za dodanú pšenicu, musí zaplatiť. Keby to bolo inak je to trestný čin neoprávneného obohatenia. Som o tom presvedčený. To znamená, že žiadna iná možnosť neexistuje a daná zmluva sa odvoláva aj na priamo na nariadenie, že sa musia dodržať podmienky nariadenia Európskej komisie, ktorým sa to vykonáva. Preto, musím jednoznačne ešte raz zopakovať, že nie je možné vyžadovať alebo kritiku, alebo svoju zodpovednosť, lepšie povedané, prenášať na svojho predchodcu, pán minister, keď Európska komisia oznámila, že máme koľko peňazí na potravinovú pomoc, koľko peňazí na rozdávanie, koľko na prepravné náklady, deň pred parlamentnými voľbami. Od dňa parlamentných volieb, teda od 9. marca do 4. apríla, kým ste nastúpili, neubehlo toľko času, aby ste potom nemohli uskutočniť verejné obstarávanie tak ako v iných ostatných členských krajinách Európskej únie. Áno, v tom materiáli sú napísané otázniky, že ministerstvo nereagovalo, kvázi že som tam postavený do pozície, že sme ťahali čas, ale to ste zabudli uviesť do toho materiálu, že to bolo preto, lebo existovala, existuje súdne rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru vo vzťahu k potravinovej pomoci, a v skutočnosti, že na tento program v roku 2011 plánované na rok 2012 bolo len 114 miliónov euro. A Európska komisia chcela od členských krajín, aby spolufinancovali, a my sme sa prihlásili podmienečne, že chceme sa zúčastniť, ale tak, že nebude to stáť daňových poplatníkov Slovenskej republiky ani jeden jediný deravý cent. Toto sme dorokovali a dostali ste na stôl 5 miliónov eur a možnosť rozdávať tým, ktorí sú najviac odkázaní. Nezvládli ste to, ale verejné obstarávanie za ten krátky čas, čo ste ministrom ste už zvládli a zvládli ste podpísať aj zmluvu so spoločnosťou TA3. Televízia, ktorá má sledovanosť 20% dostane na propagáciu rýb 640-tisíc eur, keď celkový balík po mojom znížení sa znížil na milión eur, treba povedať, že prvá Ficova vláda v pláne rozvoja vidieka na propagáciu rýb a rybičiek plánovala 2,8 milióna eura. To bol tiež dobrý biznis pre niekoho. Treba povedať, že aj tí, ktorí sú blízko SMER-u ako PENAM, sa do tohto programu na 45-tisíc ton prihlásili s ponukou 5 200 ton. Takže je možné mňa kritizovať za to, že sme verejne zvládli verejné obstarávanie tak, že na miesto 5200 ton sme dostali 20 024 ton a rozdali sme trikrát viac, než pôvodne sa plánovalo v celom v tomto programe. To že 3,5-tisíc ton sa nerozdalo, hold, musím povedať, že je mi to nesmierne ľúto.
Ale v každom prípade, pán minister, keby ste v roku 2012 aj v roku 2013, ste zabezpečili pre viac ako 400-tisíc ľudí v tejto krajine, ktorí sú na to odkázaní, potravinovú pomoc, by ste urobili ešte jeden osožný krok. Tým, že my sme dali 16,5-tisíc ton múky a cestovín zadarmo na trh v Slovenskej republike, sme znížili cenu múky a cestovín na Slovenskom trhu. Keby ste tam dali ten cukor, ktorý sme tam plánovali, a nebolo to náhodou, že sme tam plánovali cukor, ale plánovali sme cukor preto, lebo cukor na Slovensku je zvyčajne drahší ako v celej Európskej únii, v ostatných členských štátoch. Pokiaľ by sa to udialo a ten cukor by sa dostalo zadarmo k občanom Slovenskej republiky, cena cukru pre každého aj pre podnikateľov, aj pre súkromníkov, fyzické osoby by, som presvedčený, že by klesla na Slovensku a tým pádom by to tlačilo na protiinflačne a pomáhalo celej ekonomike. To znamená, že tých 5 miliónov eur nielen škoda, že sme nerozdali tým, ktorí sú odkázaní, ale to má aj dopad celospoločenský.
A, pán minister, je možné napísať do tohto materiálu, čo sa len chce, je možné doplniť, ako sa len chce, ale je pravdou, že len rozhodovať na základe povrchných informácii, potom vás núti k tomu, aby ste sa konfrontovali s tvrdeniami, ako prijala polícia, že trestný čin sa nestal, hoc ste to prehlasovali aj s premiérom tejto krajiny na samom začiatku, trestný čin sa nestal. Ale pravda je, že občania, ktorí na to boli odkázaní, tak tí potravinovú pomoc dostať nedostali. A preto snahu kolegu Hlinu, aby sa to vyšetrilo a pomenovalo, veľmi rád podporím. Podporím ho preto, lebo ja už dnes viem, že kto je za to skutočne zodpovedný. Je treba povedať, že to nie sú úradníci ministerstva. Nie sú to úradníci, ktorí pána ministra upozorňovali na to, že, pán minister, je najvyššia chvíľa, aby ste politicky rozhodli, či ideme verejne obstarávať, alebo odstúpime od programu. Pán minister toto politické rozhodnutie nechcel prijať. Chcel toto politické rozhodnutie preniesť na vládu Slovenskej republiky svojim iniciatívnym materiálom. Robert Fico na rokovaní vlády k tomuto bodu odkázal pánovi ministrovi, že zodpovednosť je na jeho pleciach, a odmietol prijať uznesenie k tomuto materiálu a prerušil rokovanie k tomuto materiálu a už sa k tomu viac nevrátil. Som presvedčený, že Robert Fico vie prečo. Som presvedčený, že pochopil aj z tej mojej výzvy, ktorá nasledovala po tomto materiáli, že by sa pán minister mal ospravedlniť pánovi premiérovi za to, že ho zavádzal. Asi si to naštudoval.
Pravdou je, že existuje jeden jediný človek, ktorý nesie zodpovednosť, politickú zodpovednosť a tým je minister súčasnej vlády. Je treba povedať, že ja ako minister som niesol a nesiem politickú zodpovednosť a nebudem sa tomu brániť a vyvinovať sa spod toho za rok 2011, že za nastavených mantinelov prvej Ficovej vlády sme dokázali rozdať 412-tisíc ľuďom potravinovú pomoc, a koľkokrát vystúpim, toľkokrát poviem, že mi je ľúto, že tie pravidlá boli nastavené tak, že nám neumožnili dotiahnuť a rozdať aj pre tých zvyšných 88-tisíc ľudí. Ale, keď sme u toho, tak ja som v tomto materiáli opätovne, keď som prečítal, sa nedočítal jeden fakt. Pán minister aj v tomto materiáli, ale aj v materiáli, ktorý predložil do vlády, konštatuje, že zlyhala Potravinová banka Slovenska ako charitatívna organizácia. V zmluve, ktorú platobná agentúra podpísala, s potravinovou bankou sú aj sankčné mechanizmy. Pán minister, pristúpte sem a povedzte, akú sankciu ste udelili tejto organizácii, ktorá nezvládla svoju úlohu, nesplnila to, k čomu sa zmluvne zaviazala, a sľúbila, že to splní. Kedy ste im dali pokutu a akú? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.12.2012 10:19 - 10:20 hod.

Bugár Béla
Pani predsedajúca, nehnevajte sa, ale ja som ešte za tých 23 rokov, čo som v politike, nezažil prvoaprílový žart v decembri. Paragraf 28 hovorí o tom, že, samozrejme, aj členovi vlády hocikedy sa udelí slovo do rozpravy a § 33 hovorí o faktickej poznámke.
Ale pán minister nie je poslancom, keď chce byť poslancom, nie je problém, môže odstúpiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 19:49 - 19:51 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Milujem tieto poznámky do radov opozície a do radov koalície žiadne, no už sme si zvykli, z predstaviteľov OĽaNO ste tu len traja, samí experti na právo, samozrejme!
Pán poslanec Viskupič, k veci boli vystúpenia, ktoré dávali rečníci, ktorí boli prihlásení predovšetkým písomne, až na pár výnimiek boli teda aj ústne prihlásení rečníci, ktorí debatovali k téme. Ostatné príspevky do tejto debaty, do tej rozpravy, túto debatu o stave justície úplne zabili. Ale doslovne zabili. Vystúpenie, vystúpenie a la uspávač hadov, prepáč, pán kolega, k ničomu nevedie a keď si dával pozor, tak si si mohol všimnúť, že auditórium aj z koalície, aj z opozície odišlo práve vtedy, keď prišli na rad vystúpenia notorických polyhistorov, ktorí ku všetkému vystupujú a všetkému rozumejú, ale prínos do tej debaty je troška taký vágnejší. Podobnú poznámku musím tlmočiť aj z úst pána podpredsedu parlamentu Figeľa, ktorý nemôže vystúpiť, ale boli, bola tu celá opozícia, kým sme sa bavili o téme a nie o topánkach, o neviem akých zážitkoch zo súkromného života, o téme. A bavili sme sa. Táto diskusia nebola bezcenná. Malo to svoj význam. Ale len dovtedy, kým sme sa nebavili o rôznych veciach, len nie o stave justície. A dovtedy tu bol každý. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 19:30 - 19:32 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Kuffa, tak zas ste sa dotkli všetkého možného. Ten bod programu, ktorý prerokujeme, je troška o inom, ale tak my už si zvykáme. Ale jedna vec ma ale dotkla, a to, že sa vám, sa ma dotkla, že sa vám nepáčilo, že pán poslanec Hrnčiar tu premietal film. Po prvé nepremietal tu film, boli krátke 20-segmentové pasáže z toho filmu a na rozdiel od vášho príspevku súviselo to s programom, prerokovaným bodom programu. Keď ste to nechceli pozerať, tak ste nemuseli, mohli ste odísť zo sály, nemusíte to pozerať. Ale nebol to ani prvý, ani posledný prípad, keď sa nejaký film, nejaký videozáznam sa tu premietal. Poslanec má právo využiť informačnú techniku na premietanie si grafov, audiozáznamov, ak to neruší schôdzu. Má právo a, ale stále sa to deje, nebol to prvý ani posledný prípad. Vy tu máte rôzne transparenty, my nič nehovoríme, ja to tiež rešpektujem. Tak rešpektujte právo aj iného poslanca, aby vo svojom vyjadrení, vystúpení použil aj nejaký takýto videozáznam. Viete, hovoríte, že je to rečnícky pult, áno, rečnícky pult, ktorý slúži k tomu, aby sme sa vyjadrovali k téme. K téme, nech o topánkach, neviem, o čom všetkom, k téme, k bodu programu, ktorý prerokúvame. A ešte raz zdôrazňujem, ten videozáznam bol k prerokovanému bodu programu, priamo to s tým súviselo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 17:50 - 18:00 hod.

Šebej František
Ďakujem. Ja len stručne, že ma naozaj mrzí, ak som kolegu Brocku deinšpiroval.
A druhá poznámka teda k tým diskriminačným žalobám. Pán kolega Gál, ja absolútne s vami súhlasím a dodávam teda, že naozaj je málo veci, ktoré ma do tej miery poburujú ako táto vec.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 17:49 - 17:49 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predseda. Vážený pán poslanec Šebej, spomenuli ste tie diskriminačné žaloby sudcov. Ja som vo svojom príhovore hovoril o tom, že tu mi chýba akčnosť ministerstva spravodlivosti. Nestačí to, že pani štátna tajomníčka vzala späť svoj návrh.
Tieto žaloby treba omieľať každý deň, že v čom je ich podstata. Podstata je v tom, že sudcovia sa sťažujú, že nemajú rovnaké platy, že majú rozdielne platy, ako mali sudcovia Špeciálneho súdu.
Ale nesťažujú sa na to, že predseda alebo podpredseda krajského alebo okresného súdu, alebo sudca, aj sudcovia Najvyššieho súdu, majú tiež rozdielne platy. Na to sa už nesťažujú. Čiže platy sudcov nie sú v rovnakej výške. Záleží od toho, v akej funkcii sú, o čom rozhodujú. Čiže nevidieť túto zložku od ľudí, ktorí rozhodujú, aplikujú spravodlivosť, ako, sa mi to zdá také dosť čudné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.12.2012 17:25 - 17:44 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážení kolegovia, vážená pani ministerka, poviem možno niečo iného ako, ako moji predrečníci. A na konci toho, čo poviem, ukážem prstom a nebude to na ministerstvo toto, ani na ministerstvo predchádzajúce, ba ani to nebude toľkokrát citovaný predseda Najvyššieho súdu Harabin, hoci aj o ňom tu bude reč.
Tuto sa akosi udomácňuje zvyk zdobiť svoju reč citátmi, tak aby som neporušil tradíciu, aj ja nejaké pridám.
Priznám sa, že ten prvý mi zišiel na um pri pohľade na súčasného predsedu Najvyššieho súdu a pochádza od spisovateľa rakúskeho menom Arthur Schnitzler, ktorý kedysi povedal, že "keď sa nenávisť stane zbabelosťou vyjde do spoločnosti a zmení si svoje meno na spravodlivosť". Podotýkam, že Arthur Schnitzler ešte v tom čase, keď žil, nevedel nič veľmi o slovenskej justícii, ale tá ešte vlastne ani neexistovala, ale nejak mi to pripadá trefné.
Ten druhý citát pochádza od Luciusa Annaeusa Senecu, ktorý vraví, že "štáty bez spravodlivosti nie sú nič iné než rozsiahle bandy", mal na mysli zločinecké bandy.
Konštatujem, že podstupujeme v danej chvíli vzhľadom na stav súdnictva riziko, že sa na nás bude vzťahovať Senecov citát.
Ten tretí citát pochádza od veľkého Winstona Churchilla, ktorý je teda studnicou zaujímavých citátov. Bol to múdry muž, ktorý povedal, že "všetky veľké veci sú jednoduché a mnohé možno vyjadriť jediným slovom: sloboda, spravodlivosť, česť, povinnosť, milosrdenstvo, nádej" a podobne. Dali by sa písať s veľkými písmenami, pochopiteľne.
Konštatujem, vzhľadom na to, že na Slovensku nič nemožno vyjadriť jednoduchým slovom, že na Slovensku niet, zdá sa, veľkých vecí.
Pokračujem ešte jedným citátom, ktorý je inšpirovaný tým, čo kedysi zvykol hovoriť súčasný premiér Robert Fico, vraj "nežijeme v právnom štáte", vravieval. To ma doviedlo k potrebe citovať, čo je to právna istota podľa definície. "Právna istota je jasnosť, určitosť a stálosť štátnych rozhodnutí, ako aj to, že riešenie sporných právnych otázok alebo pomerov sa deje v primeranom čase. Právna istota je dôležitým pilierom ochrany práva. Zjednodušene možno povedať, že je to stav, keď sa človek môže spoľahnúť na právo, teda keď je právo predvídateľné."
Vzhľadom na mnohé, nie viaceré, mnohé rozhodnutia slovenských súdov konštatujem, že na Slovensku nie je právna istota. Nežijeme v stave právnej istoty.
Včera, keď som rozmýšľal o tom, čo poviem v rámci rozpravy okrem iného, tak som sa, by som povedal vlastne v ambícii, ktorá ďaleko presiahla moje možnosti, začítal do skvelej knihy profesora Pavla Holländera Filozofia práva. Tam rieši otázku spravodlivosti a jej definície asi na 50 stranách. No ale potom, keď som si predstavil poloprázdnu sálu a nezáujem všeobecný verejnosti aj tejto snemovne k týmto otázkam, zmocnil sa ma pocit márnosti a do tejto naozaj neľahkej úlohy som sa rozhodol nepúšťať.
Len konštatujem, že spravodlivosť je systém, kde sa môže každý spoľahnúť na rovnakú férovú, jasnú a spoločne zdieľanú a rešpektovanú ochranu svojich práv ako jednotlivca pred každým iným jednotlivcom, ale najmä pred verejnou mocou.
Konštatujem, že spravodlivosť na Slovensku má v tomto smere viac než významné nedostatky a nebude to len zásluhou ministerstiev a striedajúcich sa ministrov. Je to vážnejšie. Konštatujem, že normálne trojdelenie moci má tri piliere. Má moc výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Pozerajúc na systém, v ktorom žijeme, mi tam prekáža nejaká štvrtá noha. Prokuratúra nezapadá ani do jednej z týchto definícií, tak ako ju zažívame dnes.
Konštatujem, že prokuratúra, a to už konštatoval spomínaný profesor Holländer, keď Mečiar v takej legislatívnej ústavotvárnej tvorivosti dobehol proste s návrhom slovenskej ústavy pred viac než dvomi desaťročiami, tak vtedy Pavol Holländer konštatoval, že tá prokuratúra tam zostala v podobe sovietskej Višinského prokuratúry, monokratická, ničím nekontrolovaná, nespadajúca pod žiadnu demokratickú definíciu.
Konštatujem, že prokuratúra, tak ako ju máme definovanú v ústave, a teraz ukazujem na ústavu, nie na ministerstvo spravodlivosti, je monokratická, to znamená, že strmo zhora nadol riadená, že prokurátori teda nie sú procesne nezávislí vo svojej činnosti a nezastupujú teda vždy záujmy spoločnosti. Prokuratúra je centralizovaná a závislá od vôle jediného človeka - generálneho prokurátora, ktorý v danej chvíli ani nie je.
Konštatujem tiež, že prokuratúra nie je ani nestranná, ani transparentná, ani spoľahlivá, neslúži všetkým rovnako, občanom rovnako a robí rozdiely medzi politikmi a nepolitikmi, medzi politikmi rôznych strán, medzi osobnými známymi a osobnými neznámymi, medzi osobami finančne veľmi vplyvnými a takými, ktoré nemajú nijaký vplyv, a to by nemala. Ale konštatujem tiež, že k zmene tohto stavu, myslím k trvalej zmene asi ťažko dospejeme tým, že na poste generálneho prokuratúra, prokurátora zasadne legitímne zvolený nový generálny prokurátor. Ten by síce veľmi pomohol, ale to by bol zase stav, ktorý by sa mohol meniť. A konštatujem teda to, čo už hovorím ja aj moji mnohí kolegovia aj z týchto parlamentných lavíc, a spomínam si, že to tuná na tejto pôde pred viac než desiatimi rokmi povedal aj náš priateľ Ján Langoš. Treba zmeniť celú hlavu ústavy! Prokuratúra tak, ako je definovaná, neslúži spravodlivosti. Je štvrtou mocou v štáte a v demokratickej ústave takto definovaná prokuratúra podľa mojej neprávnickej mienky nemá čo hľadať.
Česi prešli na štátne zastupiteľstvo, čo dáva z môjho pohľadu zmysel, pretože prokurátor je v podstate štátny žalobca, ktorý v spore zastupuje štát. A domnievam sa, že za normálnych okolností by prokuratúra nemala byť štvrtou mocou v štáte, ale mala by podliehať výkonnej moci, mala by byť súčasťou výkonnej moci, mala by byť pod ministrom spravodlivosti. To by mi dávalo zmysel, lebo zastupuje štát. Ak vám váš inštinkt hovorí niečo iného, poprosím, aby ste si prečítali aj nejaké právne teórie na túto tému. Ja som sa o to pokúsil.
Konštatujem, že naše súdy v danej chvíli nespĺňajú predstavu o moci, ktorá stojí nad politickými svármi aj nad zištnými motívmi. Naši sudcovia nebudia nijaký rešpekt a je medzi nimi len pramálo tých, ktorí si zaslúžia oslovenie "ctihodnosť". Naozaj pramálo, sú aj takí. Ale treba povedať, že súdna moc je jediná, kde neprišlo k žiadnej personálnej výmene po revolúcii v ´89. Chcem povedať, že dobre, nemali sme ten luxus k dispozícii, ako mali Nemci, pretože keď sa Spolková republika Nemecko a bývalá Nemecká demokratická republika spojili do jedného štátu, tak jedna z prvých vecí, ktoré sa tam udiali, bola tá, že všetkých sudcov z komunistického štátu proste vyrazili na ulicu a nahradili ich načas sudcami, ktorí prichádzali z demokratického západného Nemecka. My nemáme staršieho a väčšieho brata, ktorý by nám požičal svojich nepokazených sudcov, no tak sme to nespravili. Podotýkam, že dodnes za to platíme.
Podotýkam tiež, že nezávislosť závislých sudcov sme zvečnili v ústave, ale súdny systém zostal bez vonkajšieho korektívu. To, čo malo byť nezávislosťou sudcov, sa premenilo na ľubovôľu sudcov, na nedotknuteľnosť jednej celej triedy ľudí, ktorí vzhľadom na svoje nečakane nadobudnuté nezávislé postavenie jednoducho sa stali natoľko arogantnými a spupnými zoči-voči zvyšku spoločnosti, že to ohrozuje samotnú podstatu slobody a demokracie.
Už sme tu videli na tamtých obrazovkách krepčiť ministra spravodlivosti bývalého a súčasného predsedu Najvyššieho súdu. Je to hrozná, trápna, zahanbujúca karikatúra! Ale okrem toho už sme mali možnosť vidieť na slovenských obrazovkách aj výbornú scénu, proste tzv. súdneho Oscara v akomsi bare Bonanno. Dámy a páni, ja tieto dve scény: tú krepčiacu karikatúru a tú opitú spoločnosť v tom bare Bonanno považujem, bohužiaľ, za reprezentatívne, reprezentatívny vizuál pre stav slovenského súdnictva. Ja nevravím, že tam nie sú na slovenských súdoch aj ľudia, ktorí patria do talára a ktorí majú aj osobnú statočnosť, aj odbornosť, aj formát na to, aby sme ich volali ctihodnosť. Otázka je, že aké je ich percento.
Spomínam si, že nebohý skvelý právnik Ernest Valko mi vravel, že sudcovia, ktorí neberú úplatky, nie sú vo väčšine na slovenských súdoch a že uznávaným a dobrým právnikom pomaly nie je ten, kto vyniká bystrým umom a znalosťou práva, ale ten, kto dokáže vybaviť a nemusí poznať veľmi dobre nejaké právo.
Dovoľte teda, aby som v konečnom dôsledku namieril ten prst, ale inde, mimo ten stav súdnictva, lebo zdá sa, že číslo vyjadrujúce nedôveru slovenskej spoločnosti voči slovenským sudcom a súdnictvu ako takému je povážlivé, kritické, ale zdá sa, že ten stav vlastne ľudí až tak veľmi neirituje. Oni reagujú na to svojím vyjadrením, len keď sa ich na to opýtajú. Ale v zásade, a teraz dovoľte, aby som citoval iného nášho bývalého kolegu Petra Tatára, ktorý napísal, že: "Na právny štát nestačí mať zákony, ktoré sa volajú ľudské práva, a inštitúcie, ktoré by ich mali či mohli strážiť. Na právny štát treba vedomie občanov, že právny systém je v ich záujme a v ich prospech, a verejne zdieľanú dohodu občanov, že zákony budú dodržiavať a aj ich dodržiavajú a nedopúšťajú ich zneužívanie." To znamená, že ak tuná okrem skorumpovateľných sudcov budú aj občania pripravení ich korumpovať. Ak proste žijeme v spoločnosti, ktorá korupciu považuje za legitímny modus operandi a za prípustnú vec, tak sa k neskorumpovaným súdom a k lepšiemu stavu súdnictva neprepracujeme, jednoducho preto, že inštitúcie vrátane ministerstiev a vrátane troch pilierov moci sú len vyjadrením stavu spoločnosti. A táto spoločnosť, obávam sa, nie je oveľa lepšia, ako sú naše súdy.
Ja viem, že to je hrozne pesimistické, čo vravím, ale tak to pociťujem. Lebo opäť citujem Petra Tatára: "Spravodlivá spoločnosť je taká, v ktorej ľudia nerezignujú na svoje práva, vadí im, ak súdy, prokuratúra a polícia pred nimi a sami pred sebou hrajú divadlo. Verejná mienka v slobodnej a spravodlivej spoločnosti má väčšiu silu ako svojvôľa predsedu vlády, verejný podvod generálneho prokurátora, alibizmus prezidenta alebo verejne známy nespravodlivý rozsudok." No, ale zdá sa, že verejná mienka, hoci je už pobúrená, ešte stále nemá dostatočnú silu na to, aby s takýmito pomermi zatočila. Verejná mienka je štatistická záležitosť. Pobúrená menšina nestačí, pretože, a opäť citujem: "K spravodlivosti sa priblížime spoločenskou dohodou o zdieľaní a rešpektovaní univerzálnych pravidiel a princípov a zároveň ich napĺňaním v praxi. Každý: občan, rodina, obec, štát."
Takže dovoľte, aby som končil tým, že ja som viac ako znepokojený a pobúrený, kto, česť výnimkám, alebo kto prinajmenej v reprezentatívnom počte sú ľudia v talároch. Ja som pobúrený tým, že stovky sudcov má tú neslýchanú drzosť podávať diskriminačné žaloby na štát kvôli svojmu platu, ktorý nie je malý, a že očakávajú, že ich vlastní kolegovia, ktorí tiež podali diskriminačné žaloby, že budú o tejto nehoráznej požiadavke rozhodovať. A som pobúrený tým, že tak malej časti slovenskej spoločnosti táto anomália vadí, že akceptujú, že v talároch sa nachádzajú takíto ľudia. Ale prosím, toto som považoval za potrebné povedať v tejto všeobecnej rozprave o stave justície. Áno, ten stav je hrozný! Ale dámy a páni, stav spoločnosti je hrozný!
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 16:48 - 16:50 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Hlina, kamarát náš bývalý aj súčasný a dúfam, že aj budúci, aj po tejto mojej faktickej poznámke, poprosím ťa, nezovšeobecňuj, lebo ten plech, tú trojku plech, čo zvykneš povedať, hovoriť, viacerí z nás nemáme v žalúdku. Viacerí nás, z viacerí nás sú znechutení z tejto situácie, nielen, čo sa týka justície, ale čo sa týka slovenského parlamentarizmu a demokracie. Máme lepšie aj horšie chvíle, niekedy sa vzdávame toho neustáleho boja, čo zvádzame aj tuná, ale zvádzame to asi sami s kým? Oponent tu nie je. Dúfam, že ani nebude, lebo naším spoločným nepriateľom je pasivita, nespravodlivosť a zlá aplikácia zákonov.
A čo sa týka toho, tej poslaneckej práce. Už bol spomenutý ten ústavnoprávny výbor. Viete, vymedziť nejakých 20 minút, 30 minút na to, aby sme predebatovali v ústavnoprávnom výbore stav justície, tak toto je nehoráznosť! Že za 30 minút máme vo výbore, ktorý je výslovne daný na to, na takú problematiku, niečo za 30 minút, o ktorom tuto už diskutujeme neviem koľko hodín a ešte pár hodín aj budeme, tak to je čistý formalizmus! A táto parlamentná demokracia nemá byť o formalizmoch, nemá o tom, aby sme si vyfajkli, že sme tam boli, že sa podpíšeme, ale nič povedať nevieme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 15:42 - 15:43 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. No, nemohli sme dopozerať tancujúceho Harabina, ktorého nám tu predviedol pán kolega Hrnčiar, a mne je to ľúto. Pani podpredsedníčka povedala, že to nesúvisí s danou témou. Ale súvisí. Táto zahanbujúca scéna totiž, podľa môjho názoru, vyjadruje geniálnou skratkou stav súdnictva, alebo skôr stav sudcovského stavu. Táto zúfalá krepčiaca karikatúra je ako najvyšší predstaviteľ sudcov zosobnením sudcovského stavu ako triedy v súčasnej dobe. Prepáčte, že to hovorím, ale tak to pociťujem. Pozerá sa na to trápne? Máte pocit trápnosti, kolegovia?
Správne, je to trápne, tak ako trápne a zahanbujúce je naše súdnictvo s celou jeho korupciou, so všetkými disciplinárnymi konaniami, s jeho najvyšším predstaviteľom. Naše súdnictvo momentálne je jedna krepčiaca trápna zahanbujúca karikatúra. Viac sa k tomu ani nedá dodať. To je geniálna metafora nášho súdnictva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.12.2012 15:10 - 15:42 hod.

Hrnčiar Andrej Zobrazit prepis
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.


Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?


Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde.
(Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.

Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.

Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR

Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.


Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR

V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis