Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, snáď jednu vec by bolo treba povedať, že aj tento zákon je podobný ako ten, ktorý sme mali možnosť v júli tohto roka schvaľovať na pomoc farmárom z hľadiska pôžičiek. Aj to bolo veľmi nutné a rýchle, ale účinnosť: 41 prihlášok. Sľúbilo sa aj veľkým podnikom, že aj ony sa budú môcť prihlásiť. Zatiaľ to možné nie je.
K tomu, aby tento zákon vstúpil do platnosti a mohol byť uplatnený, je treba aj notifikáciu. Pán kolega, no, snáď nám zostáva len dúfať, že pri frekvencii návštev Rady ministrov pánom ministrom Jahnátkom bude vedieť vybaviť notifikáciu na tento návrh zákona, teda na tento zákon a naši farmári z toho môžu vôbec čokoľvek dostať, hoc riešiť červenú naftu cez PPA je tým najneštandardnejším a najhorším riešením, ktoré môže existovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bohužiaľ, ospravedlňujem sa vám, že musím takýmto spôsobom vystúpiť, ale keď som pred chvíľkou neslušne sa vyjadril k pánovi ministrovi, keď mal záverečné slovo, tak v tejto chvíli pred tým, než zaujmem stanovisko k tomuto návrhu zákona, dovoľte, aby som zacitoval vám všetkým v tejto snemovni. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je tento dokument, pán minister. Návrh nariadenia, návrh nariadenia, len preto, lebo to, čo ste uviedli pred chvíľočkou za týmto rečníckym pultom, bolo klamstvo v priamom prenose. Práve preto musím poukázať na to, pretože klamstvo nepatrí sem do Národnej rady. A keď je to návrh, o ktorom nerozhodla ani rada ministrov, ani Európska komisia a nerozhodol o tom ani Európsky parlament podľa Lisabonskej zmluvy, tak ten dokument do tej doby je len pracovným návrhom a aj k tomuto dokumentu prišlo viac ako 2 700 pripomienok v rámci pripomienkového konania v rámci Európskej únie. Tak aký to uzatvorený dokument? No žiadny! Žiadna suma nie je, uzatvorená nie je. Rozpočet pre Európsku komisiu nie je schválený.
Pán minister, pred dvoma týždňami ste držali tlačovku, obhajovali ste tieto čísla, že je to váš úspech. Dnes hovoríte pravý opak. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili čísla! (Reakcia ministra.) S pánom ministrom Lajčákom ste mali túto tlačovku.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Chcem len upozorniť na jednu oblasť a to je pestovanie obnoviteľných zdrojov energie. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že s návrhom riešenia tejto problematiky v plnej miere súhlasím. Ostatne, je to návrh, ktorý viac-menej bol pripravený ešte v roku 2010, keď som bol ministrom. Ja som sa vtedy rozhodol, že tento návrh zákona v tejto časti nepustím do Národnej rady, a to z jedného jediného dôvodu. Vtedy Európska únia, Európska komisia otvorila problematiku zaviesť ako povinné striedanie plodín a zaviesť povinné zazelenanie v rámci novej reformy od roku 2014. Pokiaľ sa to má udiať, tak sa domnievam, že návrh riešenia zákonného základu o pestovaní obnoviteľných zdrojov energie musí byť v plnej miere v súlade aj s týmito pravidlami. Skúsim poukázať na jeden praktický prípad, ktorý môže nastať.
Dnes začne farmár pestovať rýchlorastúce dreviny na ornej pôde, dostane na to dotáciu, pretože dnešné pravidlá do roku 2013 mu to umožňujú. Ale v roku 2014 ešte môže dostať dotáciu, lebo to bude prvýkrát po novom a potom bude musieť preukázať, že on na tej pôde strieda plodinu. No to nebude vedieť ukázať, pretože z technológie to vyplýva, že to tam nejde. A dneska nevieme, či to Európska komisia nám to umožní od roku 2014 mať túto výnimku, alebo nie. Či to bude, v akej podobe bude zohľadnené v systéme zazelenania a povinnosti striedania plodín. Preto by som navrhoval, aby sme v ďalšom konaní, predkladatelia zvážili spôsob riešenia alebo odsunuli účinnosť týchto paragrafov na 1. január 2014 tak, aby sme nevytvorili nechcene problém našim farmárom, tým, ktorí by sa chceli pustiť do pestovania energetických plodín. Snáď jedna stať, ktorá z tohto návrhu vypadla, tak to je riešenie rýchlorastúcich drevín na pôde skupiny 1 až 4. To sú najkvalitnejšie pozemky v tých najúrodnejších územiach Slovenskej republiky. Musím povedať, že aj v týchto oblastiach existujú pozemky, ktoré sú pravidelne atakované podmáčaním. To je viac-menej popri riekach. Aj táto oblasť by stála za to, aby sme ju riešili a dostali možnosť pestovať tam rýchlorastúce plodiny, pretože nemá zmysel, aby farmár na časti svojej ornej pôdy neustále každý rok vykazoval, že je to vyššia moc a dostane za to síce dotáciu, ale nepestuje tam nič. Takže keby tam mohol pestovať obnoviteľné zdroje energie, bolo by to efektívnejšie využitie týchto pozemkov pre budúcnosť, takže toto dáme do druhého konania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, musím povedať, že ochranou potravín alebo toho, čo nachádzame v obchodoch som začal ďaleko, ďaleko predtým, a to bola len zhoda náhod, že práve aj ja som bol jeden z tých zákazníkov, ktorí prišli a kúpili tovar, ktorý bol veľmi pekne zabalený v dátume spotreby, no, hold smrdel. Povedzme tak, ako je. Moje vystupovanie k tejto téme nezávisí od toho, či v tejto sále je päť poslancov, či je plná snemovňa, alebo či tu je kamera, alebo nie je tu kamera. Ak si prezriete kedykoľvek rokovania o zákone o potravinách, tak nenájdete ani jeden jediný prípad, keď som sa do diskusie na túto tému nezapojil. Venoval som sa tomu. A moje vystúpenie: je len zhoda náhod, že či je kamera hore, alebo nie.
Pani kolegyňa Košútová, no, musím povedať, že už pri prijímaní zákonov o neprimeraných podmienkach som upozorňoval na to, že príde ten zákon od pána ministra Boreca a práve v tom by sa mal tento problém vyriešiť. Od toho ako opozičný politik som múdrejší, než by som sa išiel pretrhnúť predkladať návrhy, ktoré tak či tak SMER neprijme. Takže sústreďujem sa na upozornenie problémov, tých problematických bodov, za ktoré bude niesť zodpovednosť, bohužiaľ, celá Národná rada, ale schvaľuje ho len SMER. O to je vaša zodpovednosť väčšia. Ale nesmierne by som bol rád, keby v tejto republike sa začali zákony hodnotiť podľa toho, kto ich prijal. Nie Národná rada, ale ktorá strana. A respektíve, ktoré strany.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže tento zákon ide v prvom čítaní, pôvodne som nemal záujem sa zapojiť do tejto diskusie, ale po tom, čo tu počúvam aj vo faktických pripomienkach mojich kolegov, tak nedá mi, aby som nereagoval. Zdá sa, že niektorí majú príliš krátku pamäť. Pani Kučerová, chcem vás upozorniť alebo pripomenúť, že v roku 2005, keď som bol ministrom, tak som ja bol ten, ktorý navrhol do Trestného zákona za trestný čin, keď niekto predáva potravinu, ktorá poškodí zdravie niekomu inému. Tieto trestné činy sa môžu trestať odňatím slobody od dvoch do ôsmich rokov.
Ja si pamätám aj rok 2006. Nástup prvej Ficovej vlády, keď na konci druhej Dzurindovej vlády som predkladal a bol v prvom čítaní návrh zákona o potravinách, kde bolo zapísané, že pravidlo trikrát a dosť. Keď trikrát niektorý obchodník poruší pravidlá, tak viac nemôže predávať.
Bola to práve politická strana SMER, ktorá to z hľadiska skrátenia volebného obdobia hovorila, že tento zákon nebude medzi tými, ktoré prejdú druhým čítaním, a v závere, ja som to opakovane predložil po nástupe prvej Ficovej vlády. Potom boli sankcie, teda pravidlo trikrát a dosť bolo vypustené a prišiel minister Jureňa vtedy s návrhom zvýšenia pokút až na 5 miliónov korún. Aká zhoda náhod, že taký istý systém ako predkladá minister Jahnátek. No zvyšujeme pokuty, koľko tých pokút udelil? Ani jednu! Prečo? Lebo boli neúčinné, nechcem obhajovať kolegu Galka, ale v jednom má isto, veľké nadnárodné obchodné reťazce majú za sebou silné právnické zastúpenia, ktoré začaté právne, správne konanie dokážu oddialiť na niekoľko rokov, až kým nespadne konečné súdne rozhodnutie, a na Slovensku súdne rozhodnutia alebo dĺžka súdnych konaní nemusím vás upozorňovať, koľko to trvá. To znamená, že z týchto pokút de facto my viac-menej nič neuvidíme. V každom prípade je treba povedať, že už dnes zákon - či už trestný, alebo zákon o potravinách - dáva dostatočný priestor na to, aby sme kohokoľvek, kto predáva nekvalitné potraviny po dobe spotreby, po lehote spotreby, naozaj mohli postihnúť, si myslím, dostatočne vysokou mierou. To, čo máme problém, to, čo možnože kolega Galko nevedel dobre naformulovať, je otázka, či inšpektor, ktorý zarobí 500 eur v hrubom alebo 600, je dostatočne finančne ohodnotený za to, aby chránil záujem občanov tejto krajiny aj ich zdravotnú bezpečnosť, alebo je možné ho skorumpovať za to, že dostane z tých centíkov v obchodných reťazcoch to, čo obchodné reťazce vyberú na centíkoch, ho vedia dvakrát zaplatiť a povedia, že je to v poriadku. Je treba pouvažovať nad tým, že keď chceme mať kontrolu, tak tí, ktorí vykonávajú túto kontrolu, musia mať patričné aj ohodnotenie zo strany štátu. Lebo chránia záujem štátu a štát, záujmom štátu musí byť bezpochyby zdravotná nezávadnosť a bezpečnosť potravín, ktoré sa dostávajú na pult. Ale nehovorte mi, že nemá štát dostatok prostriedkov na to, aby mohol konať! Samotná prístupová zmluva umožňuje Slovenskej republike, a ďalšie dokumenty Európskej únie, zakázať dovoz niektorých druhov tovarov z niektorých krajín na dobu minimálne šesť mesiacov. Pokiaľ to patrične zargumentujeme. Ja som, ja ako minister som sa nebál v roku 2011 január, hneď 1., 2. januára zakázať dovoz všetkých mäsových výrobkov z Nemecka, pretože vyskytol sa tam dioxid. Ja som nešpekuloval pri metanole, že či budeme testovať, či ich máme, alebo nemáme. Ešte samotná Nemecká republika nezakázala predaj tohto tovaru, ja som ho už zakázal dovážať na územie Slovenskej republiky. V prípade e.colov to bol ďalší prípad, pri ovocí, zelenine som taktiež neváhal ako minister využiť všetky svoje práva, ktoré zákony Slovenskej republiky a smernice Európskej únie dávajú na to, aby som prijal rovnaké rozhodnutie. Bez akéhokoľvek problému. Aj voči Nemeckej republike, ktorá, samozrejme vieme, že má svoje silné lobistické zastúpenie aj v Bruseli. Keď na nás tlačili, tak ja som povedal, že no dobre, ale vy ste vedeli o tom, že máte dioxín, tak prečo ste nekonali? Takže toľko k tomu.
To, že Tesco, kde nakupuje, alebo kde nakupuje. No môže nakupovať aj na Slovensku, lebo zákon o neprimeraných podmienkach obchodných reťazcov na Slovensku je zdrapom papiera. Je zdrapom papiera, pretože je v ňom zapísané, že platí, platia tieto podmienky s odkazom na Európsku smernicu, ktorá hovorí, že ak sa nedohodnú inak. Keď sa dohodnú inak, tak zákon o neprimeraných podmienkach neplatí! Netreba k tomu veľké právnické vzdelanie, ale keď si to prečítam, je to tak, zajtra budeme hlasovať o novele zákona Obchodného zákonníka. Tá istá smernica, ktorú pán minister čiastočne notifikoval alebo inkorporoval do zákona o neprimeraných podmienkach, tá sa v plnej šírke dáva do zákona, do Obchodného zákonníka, kde jednak dáva iné dátumy splatnosti, iné pokuty a takisto jednoznačne definuje, že ak sa nedohodnú inak. A platí to rovnako aj na potraviny. To znamená, že ktokoľvek na Slovensku, keď uzatvorí zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, tak naňho ten zákon o neprimeraných reťazcoch je len zdrapom papiera, pretože mu to nič neurobí, ako keby neexistoval. Ale bol to určite dobrý píár.
Ale teraz trošku vážnejšie. Mali by sme si položiť jednu kardinálnu otázku: koho chceme chrániť?
Po prvé, chceme mať kvalitné a bezpečné potraviny v obchodoch, myslím si, že na tomto môže byť zhoda naprieč celým politickým spektrom. Potom je druhá otázka: Že tí, ktorí predávajú, ako ich postihovať? S touto otázkou som sa lámal najviac, keď ako minister som sa musel zaoberať touto otázkou. Pretože dať do jedného vreca v Hornej Dolnej obchody, kde chodí denne kupovať 100 ľudí, alebo hypermarket v Bratislave na Kamennom námestí, kde za deň príde 20-tisíc ľudí, je asi veľmi ťažké. No neviem, či viete ustanoviť mechanizmus, ako ich rovnako postihnúť za to, že predajú tovar po dobe spotreby. Pýtam sa, v každom z týchto obchodov nájde inšpektor v danú chvíľu v Hornej Malej nájde jeden tovar po dobe spotreby, v najväčšom hypermarkete dva, len tam možnože už predali 20-tisíc predtým, lebo toľko ľudí tam bolo, v tej Hornej Malej mohlo dôjsť k tomu, že kúpi 100 ľudí. Miera rizika je úplne iná. Pýtam sa, je spravodlivé dať týchto dvoch, tieto dve kategórie z hľadiska postihu do toho istého balíka? Lebo mi to tu teraz robíme. Kým povieme, že dobre, za takéto porušenie, príklad poviem, dáme tisíc eur, hypermarket v Bratislave v centre sa usmeje, vyberie z malíčka, zaplatí, čau. Nebude sa tým zaoberať, ale v tej Hornej Malej, kde tých 100 ľudí je odkázaných na to, že buď si to kúpi v tom malom obchodíku, alebo musí zaplatiť autobus alebo najať auto, alebo si sadnúť do auta, prísť do okresného mesta niekoľko desiatok kilometrov, aby si to nakúpil, tak toho sme zlikvidovali aj s tými tisíc eurami, aj 500 eurami. A tento návrh zákona, to, čo sme my zaviedli, je kategorizácia obchodov, malá, stredná, veľká. Tú ide rušiť. Tak nech pán minister a jeho pracovníci si polámu hlavu nad tým, aby to bolo inak a lepšie vyšpecifikované. Keď je problém, ale princíp malá a stredná, veľká bola vytvorená preto, aby sme naozaj mohli rozdeliť mieru rizika pokuty aj podľa výšky a miery rizika. No keď jednoducho toto nebudeme robiť, tak výsledkom bude a naozaj, aj ja sa rovnako obávam ako moji niektorí kolegovia, že všetky obchodné reťazce, ktoré majú obchodíky - aj tie malé, čo otvárajú teraz tie rýchle predajne s malou plochou veľké obchodné reťazce, tie zostanú zachované, ale slovenské dedinské obchody sme zlikvidovali. Nebojme sa, keď toto je záujem tohto návrhu zákona a tohto systému, kde ideme rušiť malé, stredné a veľké podniky z hľadiska pokút, tak sa nebojme a pán minister nech sa sem postaví a odkáže do tých 2 900 malých obcí v tejto krajine, že u vás obchody nebudú. To sú, to sú, alebo minimálne v tých 1 900, ktoré sú obce do 500 obyvateľov, lebo tam tieto veľké obchodné reťazce aj so svojimi malými predajňami nejdú, pre nich sa to neoplatí, tak pokiaľ to chceme riešiť, tak potom áno. Pozrime sa na to, a to, čo je vhodné z tohto zákona, aj keď je populistické, nech prejde. Lebo ja som presvedčený hlboko, že pokutu vo výške 5 miliónov eur za toto volebné obdobie ani za to najbližšie volebné obdobie sa udeliť nikomu neudelí. Tak ako minister Jureňa sa dušoval, že sa udelia 5-miliónové pokuty, neudelili sa. Ja som nemal snahu zvyšovať pokuty, mal som snahu rozdeliť kategórie a urobiť kategorizáciu. Malá prevádzka za toto porušenie má dostať takúto pokutu, stredná takú a veľká takú, pretože to je aj podľa obratu, aj podľa miery rizika, aj podľa asi sedliackeho rozumu asi je to tak. Ako nemôžem dať u mňa doma v Padarovciach malý obchodík na rovnaký rang ako Tesco na Kamennom námestí. No, to som len povedal, snažil som sa poukázať na tieto problémy preto, aby som vytvoril priestor, hlavne pre politickú stranu SMER, pretože tak či tak bude schválené to, čo si SMER zaumieni, nie to, čo my v opozícii povieme. Takže celá miera zodpovednosti je v tejto miere alebo v tejto chvíli na pleciach vládnej strany, aby za ten mesiac alebo pol druha mesiaca, kým o tom budeme rokovať v druhom čítaní, aby sa zamyslela nad týmito skutočnosťami a naozaj pouvažovala nad tým, čí záujem chráni. Veľkých obchodných reťazcov alebo slovenských živnostníkov, podnikateľov, tých, ktorí na Slovensku predávajú potraviny tam, kde nikto iný by nešiel. A vďaka nim sa udržuje ešte osídlenie na vidieku, lebo keď už aj ten malý obchodík stade odíde, tak potom už aj tí ľudia pomaly odídu a potom to budú len víkendové osadíky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K meritu veci. Súhlasím s vami, že záchranárov musíme troška dostať na úroveň, aby ich aj osobná integrita, aj to zapálenie pre tú službu bola zabezpečená do tej miery, aby, aby boli chránení.
Jednak aby sme ich vedeli udržať v tej službe. A druhá vec, pán poslanec, ste ako zlý farár, ktorý karhá v kostole ľudí, že ľudia nechodia do kostola, práve tých, ktorí sú tu!
A druhá vec, že karháte sám seba aj vtedy, keď vy tu nie ste. No, vy tiež niekedy sedávate v zasadacej miestnosti. A vtedy voľajako sa do toho mikrofónu nehrniete, lebo nie ste tu. Čiže, takto sa máme.

Ja som zapnutý, len mikrofón treba zapnúť. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Matovič, v zásade by som s vami aj súhlasil, len jedna taká poznámka. Asi ten befel, áno, prišiel z Bruselu, ale prameňom tejto úpravy nie je vlastne rozhodnutie nejakého úradníka, ale je to rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra 2012, čiže tam pred Európskym súdnym dvorom prebieha takéto konanie a ja si ctím rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Budem sa snažiť tie transpozície, ktoré vychádzajú práve zo súdnych rozhodnutí aj akceptovať. Vnímam Európsky súdny dvor ako taký, takú poslednú inštanciu, ktorá vie ešte aj jednak naše rozhodnutia, ale aj rozhodnutia Bruselu ešte tak ako korigovať, takže nevnímam to pozitívne, ale musím, ctím si rozhodnutia Európskeho súdu, a preto nevyčítam pánu ministrovi, že dal takýto návrh.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Madej, nebudem opakovať tie moje pripomienky, čo už teraz povedal pán poslanec Kadúc, ale dve veci. Jednak, dobre, že nebudeme hneď o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, že budeme mať čas to prezrieť, ale ste vládna väčšina. Prečo nedávate takéto návrhy, takéto pozmeňováky v ústavnoprávnom výbore, kde môžeme tieto veci dôsledne, dôkladne prebrať, aby sme neboli vystavení nejakému časovému stresu, že ako áno a rýchlo tieto, takéto zásadné zmeny až v tak tom nesúriacom, nesúriacej novele Obchodného zákonníka zmenili.
Druhá vec je, vy ste tu naznačili, že to bude prechodné ustanovenie, respektíve je aj v dôvodovej správe, že toto má odkladný účinok až do toho, do toho 1. apríla 2013. No, treba sa zamyslieť nad tým, či by nebolo lepšie stanoviť, do akého času treba povinne dať do obchodného registra zmeny, ktoré schváli valné zhromaždenie. Neraz sme svedkami, bohužiaľ, aj ja toho, že sú v sejfoch valné zhromaždenia, pripíše sa dátum alebo aj s neskorším dátumom, niekoľkomesačným, aj ročným odkladom sa dávajú tieto návrhy zmien do obchodného registra s nie najčistejším úmyslom alebo pozadím. Treba sa aj nad týmto zamyslieť a nie dávať takéto, podľa mňa, už odklady práve kvôli tomu, aby sme nadbiehali takýmto nekalým činnostiam.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dobré ráno. Som rád, že tento neľahký zákon sa dostáva pred Národnú radu, a chcem vopred avizovať, že klub MOST - HÍD tento zákon podporí, ale za podmienky, ak bude akceptovaný jeden malý, ale dôležitý pozmeňovací návrh. Možno sa dostáva málo pozornosti tomuto zákonu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ale bude mať významný vplyv na tri sféry nášho života.
Po prvé, ako najdôležitejšie je to zlepšenie životného prostredia, ochrany životného prostredia. Po druhé, bude to mať vplyv na hospodársky rozvoj v jednotlivých regiónoch. A po tretie, je to aj vytvorenie civilizovanejších administratívnych postupov pri povoľovaní prevádzok. Myslím tým najmä udržanie práva účasti aktívnej verejnosti pri takých závažných rozhodnutiach, ako sú povoľovanie skládok, spaľovní alebo energetických zariadení. Som rád, že počas pripomienkového konania ministerstvo akceptovalo závažné pripomienky tretieho sektora, aby sa významné informácie o prevádzke, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ani v povoľovacom konaní nemohli byť utajené. Som rád, že ministerstvo životného prostredia zapracovalo tieto pripomienky, lebo pôvodný návrh bol v rozpore nielen so slovenskou, ale aj s európskou judikatúrou.
Neviem, vážení kolegovia, či viete, ale pôvodný návrh zavádzal povinnosť pre inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa museli byť v povoľovacom konaní utajené významné informácie o jeho prevádzke. Utajené aj také zásadné pre okolie a životné prostredie významné informácie, ako sú bežné prevádzkové podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia správnych orgánov, napríklad územné rozhodnutie, čo určite nemá nič spoločné s nejakými technologickými patentmi. Som rád, že bol akceptovaný aj návrh, aby inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, tak ho nezvoláva. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, lebo potom už účastníci konania nemôžu uplatniť žiadne svoje pripomienky.
Prečo je to všetko také dôležité? Lebo dennodenne sa odvíjajú boje na uliciach a v médiách proti rôznym skládkam, vodným elektrárňam či zlatým baniam. Namiesto inštitucionalizovaného rozhodovania so zapojením verejnosti sa rozhoduje často emotívne a často sa rozhoduje aj politicky a pod tlakom, a nie na základe odborných argumentov a jasných pravidiel pre verejnosť. Ulica a mediálny tlak by mali ostať posledným záchranným kolieskom, a nie každodenným pracovným nástrojom. Ale pozor, nejde tu len o záležitosti miestneho či provinčného charakteru. Dobre vieme, že ešte stále máme na krku spor na Európskom súdnom dvore pre vylúčenie verejnosti vo veci stavebného povolenia na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce 2.
Vážení kolegovia, ďalšou vážnou zmenou je podľa vzoru a pod tlakom Európskej únie, že si Slovensko nastavuje prísnejšie normy pre znečisťovateľov, čo je záujmom všetkých našich občanov. Preto som rád, že podnikateľská sféra tieto povinnosti akceptovala. Jedinú vec, čo vyčítam tomuto zákonu, je zásadná pripomienka celého priemyslu, s čím sa stotožňujem aj ja sám, a to je problém oddelenia stredného konania od konania IPKZ. Ide nám o odstránenie duplicity pri podávaní žiadosti. Vláda deklaruje na jednej strane, že má snahu znižovať byrokraciu a zlepšovať podnikateľské prostredie, ale po novom nestačí, že žiadateľ podá žiadosť na stavebný úrad s pripojením substanoviska od ostatných orgánov. Síce stavebný úrad to prepošle potom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ale dnes je to tak nastavené, že inšpekcia životného prostredia znova pošle na všetky tieto organizácie a úrady žiadosť o tie isté substanoviská, ktoré už raz vydali pre žiadateľa. A nejde tu o dvojúrovňovú kontrolu, ktorú by sme mohli predpokladať, keďže odborné stanoviská by mali vydávať tie isté organizácie, to znamená by mali znieť asi rovnako. Ide len o zbytočnú administratívu, čo enormne predlžuje termín vydávania povolenia, čo ale predpokladám, že nebolo zámerom predkladateľa. Preto avizujem, že inak dobre pripravený zákon náš klub podporí, ak, pán minister, budete akceptovať pozmeňujúci návrh na odstránenie tejto drobnej duplicity. Pozmeňujúci návrh predložíme v druhom čítaní v parlamente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kolega Viskupič, vysoko si cením vaše vystúpenie. Aj tá emócia bola namieste. Áno, je treba skutočne sa pozrieť na veci zo súčasného hľadiska. Áno, je možné sa vrátiť aj z pohľadu, čo bolo kedysi, kto, čo, kedy urobil, ale podstatné pre občanov tejto krajiny vo veľkej miere je to, čo ich čaká a čo ich neminie.
Tento zákon je jasne čitateľný. Čitateľný v tom, komu poskytuje prospech a komu nevýhodu. Nevýhodu občanom Slovenskej republiky, ktorí by mohli mať viac peňazí v rozpočte a menej daní, a menej peňazí by mali sponzori tejto krajiny.
Dúfam len, že táto viac ako štvorhodinová rozprava k tomuto bodu v prvom čítaní vytvorí dostatočný tlak na pána ministra, na predsedu vlády, aby si sadli s radou sponzorov SMER-u a prediskutovali cez víkend tento návrhu zákona a možnože v pondelok prišli s návrhom, že tento návrh zákona sa stiahne z rokovania Národnej rady. To by bol asi ten najželateľnejší stav.
Pokiaľ tak ale nebude, tak by som možnože apeloval, aby nie pán minister Malatinský vystúpil za tým rečníckym pultom, ale aj predseda vlády, ktorý obhajoval záujmy tohto zákona a Penty. Nech príde sem pán Robert Fico a začne obhajovať tento zákon.
Ďakujem.