Videokanál klubu

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti vyjadriť sa k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Nedá mi totiž nepoukázať na financovanie, resp. na nefinancovanie v oblasti ľudských práv.
Pri kreovaní útvaru podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny na Úrade vlády v druhej polovici roku 2010 bolo mojím prioritným cieľom vytvoriť profesionálny funkčný mikrorezort, ktorý by zaštíťoval problematiku ľudských práv v celej šírke, ako aj práva národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Po neľahkých rokovaniach, ktoré odzrkadľovali snahu vlády šetriť verejné financie, sa nám napokon podarilo dospieť ku konsenzu presadiť síce malé, ale predsa len rozšírenie útvaru aj o odbor zaoberajúci sa právami národnostných menšín. Presadzovanie ľudskoprávnej a menšinovej agendy bolo však neraz priam sizyfovské tak na poli ideologickom, ako v oblasti rozpočtu, keď sa nám podarilo presadiť zavedenie dotačnej schémy s celkovým finančným objemom 4,5 mil. eur na oblasť podpory kultúry národnostných menšín a 2,5 mil. eur na podporu projektov v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti.
V roku 2011 bola vyhlásená výzva na projekty mimovládnych organizácií na presadzovanie ľudských práv, ochranu slobôd, interetnický dialóg, boj proti diskriminácii v sume približne 2,2 mil. eur. Stovky projektov boli odbornými komisiami podporené. V roku 2012 bolo celkove podporených vyše 1 000 projektov v celkovom objeme 6 mil. eur, teda aj za oblasť ľudských práv, aj v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Mnohé organizácie, združenia, obce by bez poskytnutej dotácie neboli schopné uskutočniť svoje projekty, festivaly, koncerty, divadlá, semináre, vzdelávacie aktivity a podobne. Bohužiaľ, hodnoty ľudských práv a slobôd, pomoc zraniteľným skupinám spoluobčanov, dôstojnosť ľudí, prezentovanie menšinovej kultúry sú podmienené práve ekonomickým aspektom.
Súčasná vláda už vo svojom programovom vyhlásení túto oblasť de facto obišla. Zrušením podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny túto oblasť vyhnala na okraj záujmu. Dotačná schéma bola v novele kompetenčného zákona presunutá na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, no na vymedzenie konkrétnych kompetencií už ľavicová vláda silu nenašla. Nie je doposiaľ zrejmé, prečo agendu ochrany ľudských práv, takpovediac, zaparkovala práve na tomto rezorte. No čo je horšia správa, dotačná schéma bude disponovať značne nižšou sumou. Keďže sa ešte tohtoročné dotácie dokončovali na Úrade vlády, v tomto rozpočte by sme ich hľadali márne. Opieram sa preto o delimitačný protokol uzatvorený medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vlády Slovenskej republiky, ktorý bol dňa 27. septembra podpísaný ministrom Miroslavom Lajčákom a vedúcim Úradu vlády Igorom Federičom.
Dňa 3. októbra bol tento delimitačný protokol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv. Sú v ňom uvedené výdavky kapitoly na realizáciu programov na roky 2013 až 2015, a to v oblasti tvorby a implementácie politík v oblasti ľudských práv. Ide o sumu 1 281 256 eur. Z približne dvoch miliónov eur je to značný pokles vo financovaní ľudskoprávnych projektov. Z tejto sumy, ktorá je uvedená v delimitačnom protokole, bude presunutých ešte 200-tisíc eur na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na základe uznesenia vlády zo 14. novembra tohto roku. V danom uznesení sa táto úloha ukladá ministrovi zahraničných vecí, a to do 15. januára 2013. Čiže po znížení o túto sumu občianske združenia, obce a vôbec žiadatelia prídu o granty temer o polovicu pôvodnej výšky dotačných financií. Uvidíme, aký dopad budú mať tieto ekonomické škrty na činnosť ľudí, ktorí ešte stále majú na zreteli krehkú, touto vládou odsúvanú snahu o podporu tých najzraniteľnejších skupín či jednotlivcov.
Finančne poddimenzovaná je - treba priznať, že už dlhodobo - aj inštitúcia verejného ochrancu práv. V rozpočte pre kanceláriu ombudsmanky síce došlo k navýšeniu, no je to len o mizivé pol percento. Vláda síce v uznesení navrhuje zvýšiť počet zamestnancov kancelárie na 50, no zároveň sa nenavýšili prostriedky na mzdy, odvody, a to na najnižšiu úroveň od roku 2008, ako aj na nižšiu úroveň ako v predchádzajúcich rokoch, keď bol počet zamestnancov 41, resp. 38. Na program Ochrana základných práv a slobôd žiadala kancelária ombudsmanky na priority s cieľom zabezpečiť podporu regiónov v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, na realizáciu monitoringu Implementácia medzinárodných zmlúv, na šírenie osvety v oblasti podpory ľudských práv a slobôd. Napriek tomu, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, financovanie tejto veľmi nie populárnej témy medzi politikmi, ktorí chcú byť častokrát skôr pragmatickí ako ľudskí, je stále mizivé.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak v tejto rozprave používam čísla, ktoré v rozpočtoch štátov možno považovať za zanedbateľné, neznamená to, že agenda, v ktorej sa tieto čísla používajú, je zanedbateľná. Svojho času, keď premiér Fico zdôvodňoval zánik postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, naznačil, že ľudské práva sú u nás už vraj vyriešené.
Nie dlho predtým, 5. marca 2012, bývalý ústavný sudca, dnes poradca premiéra Fica, Eduard Bárány však varoval, že, citujem: "Finančná, dlhová, hospodárska, skrátka, súčasná kríza zatlačila do úzadia ľudské práva aj ich vedúcu myšlienku - ľudskú dôstojnosť." A nie náhodou v tom marcovom volebnom virvare Eduard Bárány dodáva: "Ústretovosť voči finančným trhom a ratingovým agentúram prekrýva otázku vplyvu reforiem, čítaj šetrenia, na ľudskú dôstojnosti časti spoločnosti. Zdá sa, že ľudská dôstojnosť musí ako zvyčajne ustúpiť moci, tentoraz moci finančných trhovníkov a ratingových agentúr." Koniec citátu.
Ľudská dôstojnosť je dnes naozaj možno najohrozenejšou kategóriou, u dôchodcov takisto ako u čerstvých absolventov vysokých škôl, o nezamestnaných a iných marginalizovaných ani nehovoriac. Zrejme preto je fakt, že ekonomická moc je nadradená ľudským právam a ľudskej dôstojnosti. Ľudskoprávne organizácie tretieho sektoru, ktoré sú odkázané na skúpe štátne granty, takisto ako úrad verejnej ochrankyne ľudských práv, sú len jedným segmentom podcenenia tejto agendy v štátnom rozpočte. Lebo ako vraví už citovaný ústavný právnik: "Logika spoločnosti, v ktorej žijeme, nie je postavená na záujmoch a právach človeka, ani na jeho dôstojnosti." Dodajme, že je skôr postavená na logike privatizačnej rabovačky, ktorú sme tu absolvovali viac ako výdatne a ktorej dôsledkom je, že nám tu nevyrástli bohatí ľudia, ale nech to znie akokoľvek paradoxne, chudobní ľudia, ktorí majú veľa peňazí. Tých by možno bolo treba... (Potlesk.)
Tých by možno bolo treba, pán minister, zdaniť aj spätne a možno by ten rozpočet vyzeral lepšie nielen pre ľudské práva.
Ale ako vraví jeden múdry český filozof: "Toto je nová identita občanov neoliberálnej demokratickej spoločnosti, ktorí si osobujú slobodu za hranicami akejkoľvek slobody." Dodajme, že aj preto je dnes v našej spoločnosti blahobyt viac ako morálka a morálka menej ako ekonomika a peniaze a oveľa menej ako politika.
Takže ľudská dôstojnosť ako výsledok uplatnenia ľudských práv v praxi života by sa mala odrážať aj v takejto technokratickej oblasti, akou je rozpočet. Lebo ľudská dôstojnosť nie je abstraktný pojem - a mohol by som teraz iste uviesť veľmi pregnantné definície zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948, ale v tejto chvíli, samozrejme, sa tomu vyhnem. Ľudská dôstojnosť sa totiž týka každého jednotlivca veľmi konkrétne. Žiť ľudsky dôstojne nám síce garantujú mnohé základné medzinárodné dokumenty a dohovory, ale aj také zákony, ako je dnešný rozpočtový, by sa tomu nemali vyhýbať. Nechcem tu teraz vyratúvať, koľko občanov, skupín, menšín, spoločenstiev a indivíduí dnes zápasí s tým, aby mohli svoj život prežiť dôstojne. Dôstojne, nie v bohatstve.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolil som si tento malý dôvetok k môjmu rozpočtovému príspevku do rozpravy rozšíriť možno o nie celkom striktne finančnú reflexiu i preto, že som si uvedomil, že náš zákon zákonov prejednávame práve v čase, takmer, by som povedal, v predvečer, keď si v pondelok 10. decembra budeme pripomínať Deň ľudských práv. Na deň, keď bola v roku 1948 v OSN prijatá Deklarácia ľudských práv. V tomto čase možno priamo symbolicky podpora ľudskoprávnej agendy v nej, v rozpočte, je nie symbolická, už asi skrátená oproti minulému roku takmer o polovicu, a to je vari dôvod zamyslieť sa aj nad takou zdanlivo akoby len technokratickou témou, ako je štátny rozpočet aj sub specie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.
Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď som pred pár dňami hovoril na tému vzťahu medzi sadzbami zdanenia a príjmami štátneho rozpočtu, tak som povedal niekoľko vecí, za ktoré som si vyslúžil kritiku, že nerozumiem americkej histórii a podobne, ale len jednu vec z toho, čo som povedal, zopakujem.
Domnievam sa na základe nielen skúseností Spojených štátov z 20. storočia, ale ďalších skúseností vrátane našej vlastnej, že čo je na tomto rozpočte nerealistické, je to, ako štát prognózuje svoje príjmy z daní či už právnických osôb, spotrebných daní, alebo daní obyvateľstva, ktoré platia obyvatelia. Ja sa domnievam, že v skutočnosti toto je slabé miesto rozpočtu, že jednoducho štát nedostane toľko peňazí, s koľkými počíta, že bude musieť robiť korekcie a to podľa mňa nie je dobré. A akože môžme sa sporiť o tom, že však uvidíme, povieme si o rok, že ako to vlastne dopadlo s tými daňovými príjmami štátu, ale vravím, že tento rozpočet počíta s vyššími príjmami, ako v skutočnosti štát dostane. A čiastočne si to môže pripísať na vlastné tričko, pretože urobil množstvo krokov, ktoré to spôsobia, že vyberie menej daní. To nie je len zlý výber daní, o ktorom tu včera hovoril pán poslanec Matovič a ktorý je notoricky známy. Samozrejme, že to je súčasť problému a zlý výber daní nie je čosi, za čo je zodpovedná primárne v tejto chvíli táto vláda, lebo ona ten problém zdedila, samozrejme. Ale tie príjmy budú nižšie.
Čo ma však mrzí viac, je, že ako štát vydáva peniaze. To ma mrzí ešte viac než to, že vlastne koľko peňazí vlastne štát dostane z tých svojich štandardných príjmov. Pretože som jeden z tých ľudí, tak ako vy všetci ostatní, ako ktokoľvek v tejto krajine, v ktorého vrecku ten štát má svoju ruku. Áno, aj v mojom vrecku má štát ruku a v takejto chvíli, keď rozprávame o štátnom rozpočte, mne nezostáva, len sa zamýšľať, že teda čo mi z toho vrecka vyberie ako daňovému poplatníkovi a ako to minie. Nezdá sa, že sa štát, ako je to vyjadrené v tomto rozpočte, chystal nejako zvlášť šetriť napriek teda tej núdzi. Síce deklaruje, že šetriť chce, ale v skutočnosti toho veľa neušetrí.
Tak napríklad počet štátnych úradníkov alebo zamestnancov vo verejnej správe má vzrásť, ak tomu dobre rozumiem. Čo by mi nevadilo, keby výsledok bol, že občan dostane lepšie služby. Ale ja garantujem, že zvýšený počet štátom platených ľudí vo verejnej službe nespôsobí, že budú lepší štátni úradníci a budú nám lepšie slúžiť. Pravdepodobne nebudú. Ale na to nemá vplyv ten objem peňazí, na to má vplyv zase čosi iného, za čo nemôže ministerstvo financií, ale váham, či z vrecka vytiahnuť tie peniaze a minúť ich týmto spôsobom.
No ale váham pri viacerých veciach. Tak napríklad váham, či sú ako položka po položke, ak pôjdeme po číslach v štátnom rozpočte, tak váham, či ako daňový poplatník súhlasím s tým, že sa minú peniaze pre nezamestnaných, podotýkam, bez zmeny sociálneho systému. To neviem, či sú celkom rozumne minuté peniaze, hoci nemám najmenšie pochybnosti o tom, že štát musí dať nejaké peniaze na nezamestnaných. Ale bez zmeny sociálneho systému, neviem.
Neviem, či peniaze na vzdelávanie míňam radostne, hoci som teda naozaj presvedčený, že každá koruna investovaná do vzdelania je investovaná dobre, každý cent, každé euro. Ale nie som si istý, či peniaze vynaložené na napríklad univerzity pochybnej povesti a ešte pochybnejšej kvality sú dobre vynaložené verejné peniaze. Ja mám o tom pochybnosti. Neviem, či produktom takýchto univerzít, ktorých je na Slovensku dobrá polovica, je čosi, čo by som nazval vzdelaním. Pravdepodobne nie, teda ako daňový poplatník neviem, či sa moje peniaze v tejto chvíli míňajú efektívne.
Neviem, či som šťastný z toho, že ideme vydať peniaze na rezort spravodlivosti a na súdnictvo a na nezávislosť súdnictva bez jeho zmeny.
Neviem, či radostne vydám peniaze ako daňový poplatník na platy sudcov, ktorí zároveň žalujú štát, že sú diskriminovaní v porovnaní s platmi špeciálnych sudcov, ktorí majú tú nehoráznu drzosť, že žalujú štát a chcú odo mňa ako od daňového poplatníka peniaze za fiktívnu diskrimináciu a očakávajú, že ich vlastní kolegovia, ktorí podávajú také isté žaloby, rozhodnú v ich prospech. Neviem, či chcem dávať peniaze na toto súdnictvo v tejto podobe.
Neviem, či chcem dať peniaze, či som spokojný s kapitolou, alebo teda so sumou peňazí, ktorú má dostať prokuratúra. Neviem, či chcem prispievať na činnosť Generálnej prokuratúry v tom personálnom zložení, podotýkam, v hanebnom, v ktorom sa nachádza teraz. Neviem, či tá prokuratúra vôbec plní úlohu, ktorú má zoči-voči spoločnosti a ktorú predpokladá ústava.
Ja neviem, či peniaze na rozvoj priemyslu a podnikania vlastne nedeformujú trh, nebrzdia ekonomiku a či neznehodnocujú poctivú prácu.
Už dávno som vravel, že som zároveň v rozpakoch, a mi kolega Zsolt Simon prepáči, z dotácií na poľnohospodárstvo. Ja si myslím, ale toto nie je kritika na nášho ministra financií, samozrejme, že celá poľnohospodárska politika Európskej únie je ale úplne zlá. Aj to rozhadzovanie peňazí spôsobom, ktorý nie je ospravedlniteľný. Jednoducho Európska únia míňa polovicu svojho rozpočtu na dotácie poľnohospodárom, ktoré sú neodôvodniteľné žiadnou poctivou logikou. Jednoducho podpláca farmárov, vďaka čomu má Európa drahé potraviny a vďaka čomu poškodzuje vlastne poľnohospodárstvo mimo Európskej únie. Poškodzuje najmä, najmä tretí svet. No a, samozrejme, Slovenská republika musí doplácať našim poľnohospodárom, aby akosi vykompenzovala ten hendikep z toho, že dostávajú menej peňazí zo zdrojov Európskej únie v porovnaní povedzme s francúzskymi alebo talianskymi farmármi. No dobre, chápem, ale hlboko s tým nesúhlasím. Sú to rozhádzané peniaze, naše peniaze daňových poplatníkov. Neviem, čo sa v tejto chvíli dá s tým urobiť, ale pre budúce rozpočty by bolo naozaj rozumné, keby sa aj Európska únia ako taká rozhodla s týmto bláznovstvom skončiť.
Neviem, či peniaze, ktoré majú ísť do vedy, sú skutočne investované do vedy. Ja som strávil väčšinu svojho života ako vedecký pracovník, ako výskumník na Akadémii vied, neviem, čo z tých peňazí, ktoré idú týmto smerom, a teda aj na vysoké školy, má za výsledok poznanie. Teda produktom vedy, ktorý chcem dosiahnuť a do ktorého investujem peniaze, je poznanie, ľudské poznanie, je výdobytok nejakej vedy. Ja neviem, či financujeme pokroky vedy, ktoré posúvajú ľudstvo dopredu, alebo financujeme inštitúcie. To teda neviem.
Neviem, či peniaze na zadlžené štátne nemocnice sú peniaze investované do zdravia pacientov. To neviem, mám o tom pochybnosti.
No ale môžem ísť ďalej. Sú tu zo zákona štátne inštitúcie, ktoré financujeme a pri ktorých mám rovnako čudný pocit.
Tak zmyslom napríklad katastra je chrániť náš majetok, teda majetok ľudí, ktorí majú svoj majetok evidovaný v katastri. Neviem, či to ten kataster robí efektívne alebo či je tam veľa peňazí minutých. Neviem, či peniaze, ktoré štátny rozpočet im predpokladá pre, čo ja viem, Protimonopolný úrad, sú skutočne peniaze investované do ochrany hospodárskej súťaže. Neviem, či náš Protimonopolný naozaj tak účinne chráni hospodársku súťaž, alebo živíme kamennú inštitúciu.
Ja neviem, či Úrad pre priemyselné vlastníctvo a vôbec teda patentové záležitosti naozaj chráni priemyselné vlastníctvo v prospech rozvoja našej ekonomiky.
Mohol by som pokračovať. To isté neviem o NKÚ.
Chápem, že všetky tieto subinštitúcie musia mať svoju rozpočtovú kapitolu. Bolo by však fajn, keby už pri príprave budúceho rozpočtu tomu predchádzalo, predchádzala akási analýza účelnosti a efektivity ich činnosti.
Domnievam sa, že v tomto rozpočte existujú veľké rezervy, pretože vláda nebola ochotná, ani tá predchádzajúca nebola veľmi ochotná, ale predsa len o čosi viac, ale táto už vôbec, na redukciu výdavkov na seba samú, teda na štátnu a verejnú správu. Tam podľa výpočtov, no, prosím, libertariánskeho konzervatívneho fintingu, ale je rezerva rádovo v stovkách miliónov euro, o ktoré by sa dali znížiť tie výdavky. A ja neviem napríklad, či je také dobré, že štát v tejto chvíli má taký až alergický postoj k privatizácii, ale k doprivatizácii jednak podielov štátnych podnikov, alebo k privatizácii štátnych podnikov ako takých. Ja sa domnievam napríklad, že neexistuje jediný rozumný, logický dôvod, prečo má štát vlastniť nákladné vagóny. Naozaj neviem o takom dôvode. Pričom k sume, ktorú by štát získal predajom napríklad Carga, by celkom určite pribudli peniaze, ktoré by ušetril na dotáciách pre ten podnik. A vôbec odbúraním dotácií štátnym podnikom a racionalizáciou dnes dotovanej dopravy by podľa prepočtov konzervatívneho inštitútu štát mohol ušetriť 350 až 500 mil. euro a tak ďalej a tak podobne.
Ja tiež neviem, či peniaze na investičné stimuly sú rozumne vynaložené peniaze. Ja sa pýtam ako daňový poplatník, že či to nie sú peniaze rozdané kamarátom, ktoré okrem toho, že sú bohapustým míňaním peňazí, nevytvárajú pracovné miesta, čo je ich jediný zmysel, ani nechránia pracovné miesta, iba deformujú trh. Ja naozaj neviem. Investičné stimuly sú vždy pre mňa niečo, čo je, čo je krajne podozrivé. Ja neviem, či sú, či je dobré alokovať peniaze do podpory cestovného ruchu. Rád by som videl predtým, než za to radostne zdvihnem ruku ako poslanec, že do akej miery takto investované peniaze, povedzme do Agentúry pre podporu cestovného ruchu, naozaj čokoľvek pozitívneho urobili s cestovným ruchom. Mám o tom svoje pochybnosti.
Ja by som mohol pokračovať aj ďalej, ale myslím, že už by som len opakoval stále to isté, čo som povedal doposiaľ.
Dámy a páni, skutočne by bolo fajn, keby sme sa takto o rok pri prerokúvaní toho ďalšieho štátneho rozpočtu teda po prvé bavili o realistickejších číslach, čo sa týka plánovaných príjmov štátneho rozpočtu z daní a iných, a po druhé, keby sme sa o výdavkoch bavili s plným vedomím toho, že či sú efektívne, alebo nie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na kolegu Hlinu nebudem reagovať, ale na kolegu Mičovského musím povedať, že ja chápem, že lesníci majú bližší cit k tomu, že štátny podnik koľko odvádza alebo koľko neodvádza do štátnej kasy. Ja len na prirovnanie chcem povedať, že Slovenský pozemkový fond aj dnes do verejných financií dal za minulý rok viac ako 9 mil. eur. Práve v štátnom podniku je zhruba rovnaký počet alebo rovnaká výmera lesov. Je pochopiteľné, aby aj tento majetok slúžil občanom a odvádzal dane. 20 mil. je suma, za ktorou si stojím, že tento štátny podnik dokáže bez akého ublíženia a ujmy lesníckych činností platiť a odvádzať do štátnej kasy systémovo. Systémovo. A keď sa o to budú správať správne a nebudú také faktúry, ako vy ste povedali. A musím povedať, že za mojej éry vplyv ani SCP Ružomberok, ani vplyv nikoho iného tam takýmto spôsobom sa neprejavoval. Pretože tie predajné ceny v štátnom podniku stúpali a dnes máme možnosť vidieť, ako tieto ceny klesajú a sponzori SMER-u dostávajú aj takýmto spôsobom plus odmeny a bonusy.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokovávame zákon zákonov, a to rozpočet na rok budúci, ale indikatívne aj na roky 2014 - 2015.
Dovoľte, aby som zareagoval nielen na samotný materiál, ale aj na spôsob, akým vláda a jeho predstavitelia predniesli tento materiál a vyjadrujú sa k nemu. Vo výbore sme mali možnosť si vypočuť zo strany pána ministra životného prostredia a štátneho tajomníka, že kapitola ministerstva životného prostredia bola podhodnotená v roku 2010, keď ministerstvo životného prostredia vzniklo. Považujem to za absolútnu drzosť od predstaviteľov súčasnej vlády, pretože bola to vláda Roberta Fica, ktorá v roku 2010 ministerstvo životného prostredia zrušila. Aj ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja zrušila. Odôvodňovala to tým, že dôjde k šetreniu 13 mil. euro tým, že zrušíme ministerstvo životného prostredia.
Pán minister, keď naozaj zrušenie ministerstva životného prostredia by malo cieľ zrušiť alebo ušetriť 13 mil. eur, tak prečo druhá vláda Roberta Fica nepristúpila k tomuto istému kroku? Ja vám poviem. Preto, lebo v tom čase politická strana SMER mala na krku niekoľko veľkých káuz: Interblue, emisie. Na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja mala nástenkový tender. Obidva(Obidve) ministerstvá bolo potrebné zrušiť nie preto, aby ste šetrili, ale preto, aby ste čo najviac zakryli stopy po tom, aby sa tieto prípady nedali poriadne vyšetriť.
To, že vláda Ivety Radičovej sa rozhodla obnoviť ministerstvo životného prostredia a stálo to niečo a museli sme to urobiť v rámci rozpočtu, ktorý bol daný na rok 2010, je pravda. Prosím, ale buďte korektní a povedzte, že to nebolo podhodnotené. Priznajte si, že bol zlý krok prijať rozhodnutie zrušiť ministerstvo životného prostredia. Pretože keby to bol správny krok, tak to zopakujete ešte raz. Vy ste namiesto toho na ministerstvo životného prostredia dali ešte jedného štátneho tajomníka naviac. Toto nie je spôsob šetrenia.
Teraz k tomu, že máme problém s rozpočtom a ten problém s rozpočtom budeme mať nielen v roku 2013, ale aj v následných rokoch. Už včera som sa vyjadril pri otvorení tejto rozpravy kriticky, že vláda si kupuje pochvalu od svojich sponzorov SCP Ružomberok, pána Fila. Ale táto vec je oveľa komplikovanejšia a ešte morbídnejšia. Pretože SCP Ružomberok viac ako investičný stimul potrebuje surovinu pre svoju výrobu. Viete si vy predstaviť fabriku vyrábajúcu papier alebo celulózu z dreva v púšti? Asi nie. Darmo by ste im tam sypali peniaze, nikto vám tam nepríde. Nepostavia tú fabriku, lebo nemajú surovinu.
Táto spoločnosť sa obrátila na vládu Ivety Radičovej začiatkom tohto roku, kde žiadala, keďže im končí zmluva v roku 2014, aby štátny podnik im dal prísľub, že budú mať surovinu aj pre ďalšie obdobie. Nie cenu, ale surovinu na výrobu celulózy. Štátny podnik nedal tejto spoločnosti ani jeden deravý cent, ale tento prísľub dal, pretože v tejto krajine štátny podnik má drevo a potrebuje partnerov, ktorí to spracujú, medzi ktorých určite je možné zaradiť, a je aj potrebné zaradiť, SCP Ružomberok. V tom čase sa už rozhodlo o tom, že táto investícia sa urobí v rámci koncernu na Slovensku. Žiadna žiadosť na investičný stimul, žiadne daňové úľavy, len garancia suroviny.
Nastúpila vláda Roberta Fica a pre svojho sponzora bez mihnutia oka dala 25 mil. daňovú úľavu vtedy, keď táto spoločnosť už od začiatku tohto roka má vydané stavebné povolenie, pretože len v tomto roku podľa materiálu, ktorý predložil minister hospodárstva do vlády, má v tomto roku preinvestovať 15 mil. eur. Keď spoločnosť chce v priebehu roka preinvestovať 15 mil. eur, neurobí to za dva mesiace. To znamená, že len veľkoryso ste dali ponuku 25 mil. zo štátnej kasy tejto spoločnosti.
Pôjdem ďalej. Dnes tejto spoločnosti zo štátneho podniku Lesy SR predávate drevo oveľa výhodnejšie. Jedna vec je, ktorá sa deklaruje v centrále, a druhá je realita, za koľko sa predáva toto drevo. Toto drevo dnes sa predáva lacnejšie pre SCP Ružomberok, ako sa predáva palivové drevo pre občanov, ktorí majú minimálnu mzdu a sú na najnižších dôchodkoch. Pri milión kubíkoch, čo táto spoločnosť do roka zoberie, je ľahko si vypočítať, koľko bonusu ešte dostane. No, je samozrejmé, že je ochotná zafinancovať aj konferenciu o daniach pre túto vládu a aj s úsmevom na tvári vystúpi a povie, že zvyšovanie daní nie je problémom. Bodaj by.
Ja viem, že pán minister to ťažko počúva, radšej odíde zo sály, ale tak či tak je to pravda, dámy a páni, a hovoríme, že nemáme peniaze. No tak, ako zderme ľudí z kože, ale tam, kde máme a kde máme spravovať štátny majetok, tak tam ho nevyužime. Je namieste otázka, že prečo bolo možné do štátneho rozpočtu v roku 2012 odviesť do štátneho podniku 20 mil. eur a na budúci rok už nie je možné sotva 5 mil. Aj to len preto, aby sa nepovedalo. No prečo? No lebo keď sa peniaze rozutekajú, keď sa tam kupujú kvetináče, jeden kvetináč obyčajný za 500 euro, však bodaj by nie. Obyčajný človek z 500 euro má vyžiť dva mesiace a štátny podnik, na závodoch riaditelia si dovolia kúpiť takýto kvetináč, jeden za 500 euro, obyčajný. Tak keď takto sa má pristupovať k správe štátneho majetku, tak potom musíme zodrieť z kože každého jedného občana tejto krajiny, pretože nevieme naplniť štátnu kasu tam, kde by sme mali a kde by sme sa mali správať ako riadny hospodár k svojmu majetku.
Táto vláda sa nespráva k svojmu majetku racionálne a efektívne a nevyužíva i v prospech občanov tejto krajiny, pričom mnohokrát poukazuje na to, že ako hospodári SPP, ako hospodária zdravotné poisťovne, ale pritom sa neobáva povedať, že majiteľom zdravotnej poisťovne je ochotná zaplatiť 400 mil. alebo možnože aj viac peňazí, ale za to my nebudeme mať ani lepšie ošetrenie v nemocnici, ani nič viac.
Pričom je treba povedať, že keď sa pozrieme, a budúci rok dostaneme správu, ako hospodárili štátne podniky v tomto roku a príspevkové organizácie, tak určite sa prekvapíme, pretože tá sekera bude značne veľká. Podľa mojich informácií, ktoré už dnes disponujem, aspoň z rezortu pôdohospodárstva sú tie škody oveľa vyššie.
Teraz ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Kapitola ministerstva pôdohospodárstva je podhodnotená ako nikdy predtým. Minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre tento rok, tak politická strana SMER a jeho predstavitelia sypali na nás kritiku, ako podhodnocujeme vidiek, prečo nedáme im peniaze. Dnes im znížili peniaze oveľa viac, v oveľa väčšej miere a vidíme, že ani odborárski bosovia z SPPK sa nevyjadrujú. Áno, páni, máte moju pochvalu. Kúpiť si odborárskeho bosa tým, že zmením výnos a dám im peniaze zo štátnej kasy, z daňových poplatníkov, aby čušal a neprehovoril o tom, že sú podhodnotené peniaze a kde odchádzajú peniaze, je tým krokom, aby tu bol kľud. Ale nie je to riešením pre agrárny rezort a sektor ako taký. Je to treba úprimne si povedať, že táto vláda si takýmto spôsobom kupuje svojich odborárskych bosov, kupuje si svojich kritikov, aby čušali a neprehovorili.
V minulom roku sme pripravili program vidieckej zamestnanosti. Odnotifikovali sme tento program, pripravili sme, nechali sme tam pre túto vládu prostriedok, ako lacno vytvoriť asi 10-tisíc nových pracovných príležitostí na vidieku. Minister peniaze z tohto opatrenia dal radšej na zaplatenie odborárskym bosom, než na vytvorenie pracovných miest. Tento program na budúci rok v rozpočte má alokovaných nula eur. Pýtam sa, či je to normálne od vlády, ktorá deklaruje, že chce za všetku cenu vytvárať pracovné miesta tam, kde máme nezamestnaných na vidieku, kde je mobilita problém pre nich, lebo dnes rušíme aj železničné spojenia, rušíme autobusové spojenia, majú problém s dochádzkou a my tam, kde môžeme vytvoriť pracovné miesta za najlacnejších, najjednoduchších podmienok, my na to peniaze nedáme.
Ale nedáme farmárom ani na podporu živočíšnej výroby, ktorá by vytvárala ďalšie pracovné miesta, čo je umožnené a vyrokované, že pre rok 2013 ešte je možné dať 93 mil. euro a vláda minulý rok na tieto účely dala 18 mil. euro, tak Ficova vláda, ktorá si kladie za cieľ podporovať aj poľnohospodárstvo, dáva nulovú hodnotu.
Národné podpory sú taktiež podhodnotené a sú o 3 mil. nižšie, než boli za Ivety Radičovej. Minister pôdohospodárstva sa prezentuje enormným množstvom kontrol, ale aby sme priplatili našim veterinárom na to, aby to mohli robiť a mohli robiť rozbory, tak to táto vláda už v svojom rozpočte nezohľadňuje.
Pán minister financií doniesol a žiadal, aby Národná rada prerokovala rad zákonov, ktoré sa dotýkajú príjmov štátneho rozpočtu, pred týmto zákonom. Áno, je treba povedať, že je to oprávnená požiadavka a bolo to tak aj v minulosti, ale nechápem, prečo takisto pán minister nežiadal, aby pred týmto zákonom bol prerokovaný zákon o potravinách. Do zákona o potravinách táto vláda dáva oveľa násobné zvýšenie pokút zato, že niekto predáva nekvalitné potraviny. V opakovanom prípade a minister už len v tomto roku niekoľkokrát zopakoval, že skoro každá táto spoločnosť opakovane porušovala zákon, tak je možné udeliť 5 mil. eur.
Pán minister, žiadajte od ministra pôdohospodárstva, nech udelí minimálne štyrikrát takúto pokutu, máte príjem do štátneho rozpočtu 20 mil. a dajte ich poľnohospodárom. Nemáte problém povedať ministrovi vnútra, že musí vybrať pokuty a v akej výške, tak naberte odvahu a povedzte to isté aj ministrovi pôdohospodárstva, keď chce zvyšovať pokuty vo vzťahu k obchodným reťazcom, nech vyberie od nich 20 mil. na pokutách a nech to je príjem štátneho rozpočtu. Docielime aj navýšenie štátneho rozpočtu a docielime aj to, že nebudeme mať nekvalitné potraviny na obchodných pultoch! Preto by som očakával, že pán minister požiada pred záverečným hlasovaním, aby ešte bolo prerokované najskôr aj zákon o potravinách v tejto Národnej rade, a tým získali peniaze.
No musím povedať, že, pán minister, vy ste boli ten, ktorý v júli na Rade zahlasovali v mene Slovenskej republiky, že súhlasí Slovenská republika, súhlasí s uplatňovaním modulácie pre farmárov na rok 2013. Je to čiastka 4 % z priamych platieb. Aby som to premenil pre vás ako pre ministra financií, je to, s úsmevom na tvári ste vyhodili 16 mil. eur z európskeho rozpočtu a vrátili ste ich do Bruselu. Preto ste to tak urobili, lebo o modulácii sa rozhodovalo v roku 2009, keď sa samotné nariadenie prijímalo. Vtedy Slovenská republika si mala uplatniť požiadavku smerom k Európskej únii, Európskej komisii, že je možné tieto peniaze, ktoré sa ušetria z modulácie, presunúť do druhého piliera. Vtedy minister Becík, lebo on, ak si dobre pamätám, tak bol minister Becík, túto požiadavku smerom do Bruselu alebo možnosť nepredložil. A dnes, keď v júli ste rozhodli a podporili moduláciu v rámci Európskej únie, tak ste rozhodli o tom, že 4 % budeme krátiť na Slovensku, ale my ich nemáme de facto kam posunúť. To znamená, že z ročného balíka 400 mil. euro 4 % poputujú priamo naspäť do kasy Európskej únie.
Keď takýmto spôsobom sa budeme stavať k rozpočtu a k správe verejných financií a k možným príjmom tohto rozpočtu, tak nemôžme očakávať, že v skutočnosti budeme mať dobrý stav financií a nebudeme musieť zvyšovať dane. Očakával som, že vláda bude viac šetriť aj na svojej vlastnej strane. Šetriť tým, že bude financie vynakladať len efektívne a obmedzí v dostatočnej miere aj štátnu správu. No darmo hľadám tento stav v štátnom rozpočte, vidím, že stav pracovníkov v štátnej a verejnej správe zostáva stále rovnaký, s rovnakým počtom. Tak takýmto spôsobom nie je možné pristupovať k správe verejných financií.
Musím povedať, že táto vláda, samovláda SMER-u nastúpila príliš skoro po tej prvej. Dobieha ho tieň minulosti. Keď som nastupoval ako minister v roku 2010, tak som našiel také míny, že nadkontrahácia v programoch pre obce, renovácia škôl, obnova verejných priestranstiev 354 mil. eur. Podarilo sa nám to znížiť na nejakých 100 mil. eur, ale tých 100 mil. eur dnes nie je dofinancované a nie je riešené ani v tomto štátnom rozpočte. Minister pôdohospodárstva sa snažil svojimi listami ovplyvňovať, aby obce nestavali, resp. odložili ich realizáciu, ale toto vytvorilo len druhotný problém a dnes mnoho týchto obcí musí platiť pokuty, penále smerom k investorom, pretože ony mali podpísané platné zmluvy. Ten záväzok vznikol z konca roku 2009, začiatkom roku 2010. Dnes obce majú problém so svojím vlastným financovaním v objeme minimálne 100 mil. eur aj vďaka tomu, že nehospodárne a nie úplne korektne sa pristupovalo k eurofondom a k ich správe v roku 2009, začiatkom roku 2010.
Záverom dovoľte mi, aby som zhrnul, ako sa pozerám na tento rozpočet. Tento rozpočet má niekoľko cieľov: zvýšiť dane obyčajným občanom tejto krajiny, dať vysoké bonusy sponzorom politickej strany SMER-u, zodrieť z kože aj pracovníkov, pretože vyháňame podnikateľov z tejto krajiny, ktorí zamestnávajú ľudí, a tým pádom zvýšiť počet nezamestnaných, a to všetko preto, aby táto vláda mohla urobiť pár veľkých obchodov so svojimi sponzormi.
Keď chceme naplniť túto kasu, tak pán minister by mal prehodnotiť, dať návrh na prehodnotenie aj rozdelenia investičných stimulov na zachovanie pracovných miest, o ktorom vláda rozhodla v tomto roku, prerokovať všetky ďalšie zákony, ktoré majú vplyv na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ako príklad som uviedol zákon o potravinách, kde sú vyššie pokuty inkorporované. A keď vláda chce zvýšiť pokuty, tak nech naberie odvahu a, rovnako ako ministrovi vnútra, nech dá príkaz, že aj minister pôdohospodárstva má rovnako vybrať, a nech prehodnotí správu všetkých štátnych podnikov a štátneho majetku tak, aby odvádzali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože na tejto strane je niekoľko sto miliónov eur, ktoré nie sú využité a sú v neprospech občanov, ktorí musia platiť vyššie dane, odvody a poplatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. No, ja som ten posledný, komu by bolo ľúto peňazí vydaných na šport. Ja si myslím, zrejme v tom sa zhodneme aj s pánom poslancom Galisom, aj s pánom poslancom Érsekom, že každé euro, ktoré, ktoré krajina minie na podporu športu, je investované dobre.
V čom sa ale nezhodneme, je to, že napríklad, že akým spôsobom boli vynaložené peniaze na stavbu, alebo teda na na obnovenie zimného štadióna v Bratislave. Ja som ako občan a daňový poplatník pobúrený napríklad tým, že z verejných peňazí sa postavil ešte aj hotel, ktorý je v súkromných rukách. Aj za to sa dalo postaviť a urobiť ešte veľa iného pre šport. A takto by som mohol pokračovať vo výpočte vecí, ktoré sa minuli neúčelne.
Napríklad by ma zaujímalo, teda z toho objemu peňazí, ktoré boli minuté na šport, teda napríklad na olympiádu, že koľko, aké percento bolo minuté účelne? Lebo ja som vnímal slovenskú výpravu na olympijských hrách v Londýne z veľkej časti ako turistov za naše peniaze, daňových poplatníkov. Keď už sa bavíme o racionálnom míňaní peňazí. Ja som naozaj pobúrený, pretože tu sú peniaze, ktoré chýbajú konkrétnym mladým ľuďom pri konkrétnom športovaní, ale aj vrcholovým športovcom.
Mohol by som v tomto tóne pokračovať, nerád by som však. Ja by som naozaj rád, keby sme vždy, keď hovoríme o vydávaní peňazí v rámci rozpočtu na niektorú kapitolu, špeciálne pri športe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán poslanec, súhlasím s vami vo väčšom, čo ste povedal, ale dovoľte mi, dovoľte mi pár, naznačiť pár vecí, kde by sme mohli ešte stále ušporiť nejaké peniaze, čo sa týka rozvoja športu. A to podľa môjho názoru je jedna vec, že riadenie športu by malo ísť z jedného centra. Teraz je riadenie športu, sám dobre vieš, z troch centier: armáda, polícia a ministerstvo školstva. Už sú tam nejaké zbytočné, zbytočné miesta, ktoré by sme mohli nahradiť.
Samozrejme, súhlasím s tým, že treba na Slovensku stavať štadióny. Nebol by som športovec, keby som išiel proti tomu. Len moja otázka znie, ak postavíme štadión napríklad z PPP projektov, aby potom tie PPP projekty sme nesplácali v ďalších rokoch z rozpočtu športovej kapitoly. Lebo to by potom, samozrejme, ublížilo každému.
A samozrejme je najdôležitejšie sprehľadnenie toku financií v rozpočte športu. Nie je to dobre spravené, ale k tomuto sa asi vrátime vtedy, keď sa bude prejednávať ten nový zákon. Ale, samozrejme, dovoľte mi jednu poznámku, že jedno euro zainvestované do športu je návratnosť troch euro, troch evier(eur). Čiže si myslím, že je to dobrá investícia, čo sa týka aj zamestnanosti a všetkého okolo toho, samozrejme, u mládeže a aj smerom k zdravotníctvu.
Ale dovoľte mi jednu poznámku, pán kolega Galis, nepodporil ste olympijskú rentu, to bola jedna možnosť pre športovcov, bola jedna možnosť, že by sme ukázali tým športovcom, že áno, Slovensko má záujem o tom, aj o tých. A to boli najlepší športovci, olympijskí víťazi a medailisti. Ale aj som povedal, odkiaľ treba zobrať tie peniaze, samozrejme, z TIPOS-u, kde sú tie peniaze, a určite by sme boli presvedčení, že tie peniaze potom idú na dobré miesto z toho podniku TIPOS.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie o štátnom rozpočte. Na úvod by som si dovolil jednu takú zásadnú poznámku, že mi je strašne ľúto, že aj napriek tomu, že 4. decembra v programe sme mali, že bod 18, to jest vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, napísané, že sa prerokuje po opakovanom prerokovaní v gestorskom výbore, tak sa tak nestalo. A dnes sme vlastne dostali do lavíc pozmeňujúci návrh, samozrejme, ktorý zásadným spôsobom mení tento rozpočet, a nám je skutočne ľúto, že to nebolo vo finančnom výbore. Ani nie tak kvôli tomu, že by som bol nejaký ješitný, ale kvôli tomu, že na tom finančnom výbore predsa len tie emócie nie sú také a dajú sa tie, tie otázky vydiskutovať, popýtať sa, akým spôsobom, prečo, čo ako sa stalo, ale v pléne samozrejme už, už, už to, už to jednoducho takto nejde, pretože už je to, kamery sú namierené a už ťažko sa takto dá, dá komunikovať. A dúfam teda, že dúfam, že sa to v budúcnosti nestane a skutočne to, ten finančný výbor jednoducho nebude takýmto spôsobom obídený, ako bol.
Takže poďme k meritu veci. To bolo k procedúre. Ja som sa niekoľkokrát vyjadroval aj v médiách, aj v rozprave v prvom čítaní, a keď som použil nejakým jednoduchým spôsobom alebo jednou vetou okomentoval rozpočet, alebo povedzme zmena daňového a odvodového systému, lebo de facto to je zásadná zmena, čo súčasná vláda robí, tak som to jedným slovom povedal, demotivačný. Demotivačný, ja to samozrejme teraz vysvetlím, ale použijem, budem teda, nepoužijem, nebudem používať emócie, ale použijem správu, ktorú vlastne už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala, a ktorá, ktorá mi dáva v mnohom za pravdu. Ja samozrejme teraz, treba jednu vec povedať, že ja oceňujem, že teraz, odteraz de facto táto rada bude sa vždy vyjadrovať aj k tomu ďalšiemu rozpočtu. Oceňujem, dokonca musím povedať veľké pozitívum, že v kútiku tak duše som trošku sa obával, že ako bude vyzerať tá prvá správa. Pretože viete, my neriešime problémy vznikom inštitúcie, ale vždy je to v ľuďoch. A určite by som nechcel teda, nechcel, aby, aby sme túto radu spolitizúvavali a aby sme povedali, však vy by ste povedali, však to sme tam, on povedal to, čo ja tvrdím, zase ja, to čo, čo proste tvrdíme. Samozrejme, ona má, má svoju, svoj veľký význam. A musím povedať teda, že po tejto správe zatiaľ, zatiaľ si myslím, že je, aj keď nemusím a nesúhlasím so všetkým, ale zatiaľ je veľmi kvalifikovaná. A som rád, že ju máme. A som rád, že sme sa na tom dohodli. A som rád, že vlastne spolu sme zaviedli ešte v minulom období také prísne kritéria, ktoré, ktoré skutočne akákoľvek budúca vláda bude mať problém s tým, tieto prísne kritéria dosiahnuť.
Takže ja zacitujem niektoré veci, niektoré veci z tejto správy a potom to okomentujem. Je to dôležité preto, lebo snažím sa, snažím sa proste urobiť to, aby, aby som skôr vysvetlil, že v čom vidím problém, prečo je ten rozpočet taký, aký je. Takže "odhady daňovo-odvodových príjmov boli pripravené v rozpočte opatrne, počínajúc aj s vplyvom z titulu možných zmien v správaní sa subjektov". Takzvané dynamické efekty, používajú slovo "dynamické efekty", ja to hovorím, o tom, že, že motivácie, motivácie tých, ktorí platia dane a odvody, po týchto zmenách, budú zásadne iné ako pred týmito. Rada hovorí o takzvaných dynamických efektoch: "To de facto znamená, ako však uvádza samotný návrh, veľké množstvo legislatívnych zmien v tejto oblasti a ich vzájomný vplyv je veľmi ťažké odhadnúť, a preto tieto zmeny predstavujú riziko naplnenia prognózy. Z pohľadu na nárast v daňovom zaťažení je potrebné počítať s významnými dynamickými efektmi, predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osobách, dohodárov a právnických osôb s cieľom minimalizovať nárast daňového zaťaženia." Ja s tým plne súhlasím a stále to hovorím, len inými slovami, že tie motivácie platiť dane a odvody sa zmenia. A vláda, ja som hlboko presvedčený, že podcenila, podcenila tieto dynamické efekty. A podcenila aj psychologické efekty. Keď hovorím o psychologickom efekte, tak hovorím o tom, že ten podnikateľ vidí, že súčasne, obrazne povedané, v ten istý moment, keď vláda schváli vo vláde nárast daní pre niekoho, súčasne odpustí dane niekomu. Jednoducho to je strašne psychologický efekt. A samozrejme ten podnikateľ potom na verejných konferenciách hovorí, že: Hm, tak nám podnikateľom nezáleží až tak na zvýšení daní. No tak bodaj by! Takým podnikateľom by nezáležalo, ani keby bola 100-percentná daňová sadzba. Ale jednoducho to bude mať zásadný psychický, proste, efekt, hej? Proste psychológia tých ľudí, a hlavne na Slovensku, proste bude, bude, bude negatívna, bude mať negatívny, veľmi negatívny dojem.
Takže celá tá vlastne správa, správa, aby som, aby som nezdržoval zase, k týmto motiváciám chcem ešte jednu povedať. Že podľa tejto správy je, "alarmujúci je vývoj verejného dlhu na strednodobom horizonte. Pokiaľ by sa naplnil načrtnutý scenár v rozpočte" - to znamená, že to, čo sa načrtlo - "tak v roku 2015 by už bolo dosť k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške 3 percentá a návrh rozpočtu na rok 2016 by už nemal obsahovať nominálny nárast výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia". To hovorí o tom, že vláda de facto počíta, počíta s tým, že aj verejný dlh, verejný dlh sa radikálne, ale radikálne zvýši. Dokonca v tejto správe je povedané explicitne, že "rozpočet predpokladal pri splnení stanovených cieľov nárast dlhu z úrovne 43,3 percenta HDP v roku 2011 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015, čo je zvýšenie ukazovateľov o takmer 30 percent". Za štyri roky zvýšime verejný dlh o 30 percent.
Na záver mi ešte dovoľte povedať z tejto správy, že, potom už nebudem citovať, ale aby som bol explicitný. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií správa konštatuje, že "najvýznamnejšou zmenou v rozpočte z pohľadu dlhodobých projekcií je zmenená legislatíva dôchodkového sporenia. Napriek tomu, že tieto zmeny krátkodobo zlepšujú saldo verejných financií, z dlhodobého hľadiska vytvárajú aj dodatočné nároky na verejné financie. Ich výsledný efekt závisí od toho, do akej miery sa využijú prostriedky na dlhodobú konsolidáciu". Takže ďalšia veta, ktorá je explicitná: "Čo sa týka návrhu rozpočtu, preto nie je možné nazvať konsolidáciou zníženie odvodov do druhého piliera ani presun nasporených aktív do príjmov u ľudí, ktorí vystúpia z kapitalizačnej schémy."
Jasné, nikdy nebude žiaden rozpočet ideálny, každá vláda, každá opozícia bude kritizovať rozpočet. Je to samozrejme téma, ktorá, ktorá nás bude rozdeľovať, lebo každá vláda, alebo strany majú rôzne priority, kapitoly a tak ďalej. Ale moja zásadná výčitka teda, aby som to zhutnil do jednej vety, nie je ani v tom, že sa zaviedla progresívna daň. Teraz niežeby som bol za. Ale tá zásadná myšlienka je v tom, že tie dane a spolu s odvodmi ste zvýšili príliš, to znamená, to je ako s presolením polievky. To znamená, že keď to jednoducho príliš presolíte, zvýšite, lebo ten podnikateľ alebo niekto bude porovnávať tú situáciu, čo som zaplatil minulý rok štátu, a v porovnaní s tým, čo musím zaplatiť teraz, tak tam je enormné navýšenie. A jednoducho to už si povie alebo mnohí ľudia, mnohí ľudia, mnohí podnikatelia, si povedia, že nie, to už je príliš.
A keby som bol urobil tých, ten top rebríček z hľadiska ekonóma najhorších opatrení, tak ja vám poviem, že na prvom mieste, paradoxne, možno sa budete čudovať, ale je to zákon o zdravotných odvodoch, kde sme zvýšili tým podnikateľom zdravotné odvody - mimochodom, vôbec je diskutabilné, či zdravotné odvody by sa mali platiť z dividend, ale to nechcem teraz riešiť - vymeriavací základ z trojnásobku na desaťnásobok. A plus ste samozrejme zvýšili sadzby, hej, a tým, že priemerná mzda, lebo to sa vypočíta od priemernej mzdy, stále rastie, to je ďalší faktor, jednoducho, to je už totálne presolené. Takže tie podniky proste, ktoré, tie malé podniky, malé eseročky, ktoré nezarábajú veľa, tak jednoducho pre nich to už bude, nechcem povedať slovo likvidačné, pretože oni sa nezlikvidujú, to, to, to samozrejme sa nestane, ale vymyslia a podľa mňa už vymýšľajú rôzne iné spôsoby, akým spôsobom proste optimalizovať. Ja nebudem hovoriť, aké možnosti sú, pretože aby to nevyzeralo, že navádzam na to, to určite nie, ale viem, že sú.
Takže tá veta spočíva teda v tom, že tie dane a odvody, celkové platby ste zvýšili príliš. A na to ja nebudem hovoriť, že koľko vyberiete, lebo faktom zostáva to, že nikto nevie, koľko sa vyberie. Nepoviem ani vetu, že vyberiete menej ako doteraz, ani to nepoviem. Ale som presvedčený, že vyberiete menej, ako ste si naplánovali.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dnes ráno pán minister Kažimír veľmi pekne pozdravil náš poslanecký klub. Ceníme si to, ale napriek tomu hneď na začiatku by som chcel vyhlásiť, že predložený rozpočet verejnej správy na rok 2013 nemôžeme podporiť. Súhlasíme len s tým, že treba pokračovať v konsolidácii verejných financií. To plán rozpočtu nepochybne robí. Problém je s tým, že konsolidáciu chcú dosiahnuť pre nás absolútne neprijateľnými nástrojmi. Tieto nástroje zabrzdia ekonomický rast, budú demotivovať ľudí a podniky, ktorí tvoria chrbticu tejto spoločnosti, lebo pracujú, respektíve vytvárajú pracovné miesta, tvoria hodnoty a platia dane a odvody, čiže v zásade živia tento štát.
Rozpočet na rok 2013 ako by vyhlásil týmto ľuďom a podnikom vojnu, ako by chcel zlomiť chrbticu tejto krajiny, a toto nemôžeme podporiť. Konsolidáciu tejto vlády odmietame, lebo zvyšuje len príjmy, ale v skutočnosti nechce znižovať výdavky. Odmietame, lebo zvyšuje najmä daňové a odvodové zaťaženie práce. Odmietame, lebo najväčšiu časť konsolidácie tvorí absolútne nezodpovedné zosekanie druhého piliera. Odmietame, lebo vážne ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska a tak aj životnú úroveň našich občanov. Odmietame aj preto, lebo úplne ignoruje bohaté medzinárodné skúsenosti rozpočtových konsolidácií. A odmietame aj preto, lebo vysiela ten najhorší signál smerom k aktívnym pracujúcim a podnikom, odkazuje im, že sa neoplatí pracovať, čestne odvádzať dane, odvody, zodpovedne sporiť na svoj vlastný dôchodok a investovať do tvorby pracovných miest. Neoplatí sa, lebo zvyšujeme dane a odvody všetkým, čo to robia, a popri tom ešte vytvárame neustále nové bariéry, napríklad nový Zákonník práce.
Vláda SMER-u ešte nikdy nedokázala znížiť verejné výdavky a neplánuje to urobiť ani teraz. Počas prvej polovice prvej Ficovej vlády výdavky mohli rásť vďaka tomu, že SMER zdedil prestretý stôl od predošlej pravicovej reformnej vlády. Zdedili rýchly rast ekonomiky, zamestnanosti a aj príjmov do verejných rozpočtov. Už tu sa objavila ich nezodpovednosť v míňaní. Nedokázali prijať vyrovnaný rozpočet ani vtedy, keď ekonomika rástla viac ako 10-percentným tempom v roku 2007. Otázku môžeme položiť aj tak, že aký rýchly rast potrebuje táto vláda na to, aby mala aspoň vyrovnaný rozpočet, keď ani 10 % nestačilo? Dvadsaťpercentný? Alebo viac? Prišli však horšie časy, dorazila kríza, ale oni napriek tomu pokračovali vo zvyšovaní výdavkov. V druhej polovici volebného obdobia jednoducho žili na úkor budúcnosti, zvyšovali výdavky, ako keby nebolo krízy, a podarilo sa im vytvoriť obrovskú sekeru v rozpočte na úrovni okolo 8 % hrubého domáceho produktu, čiže okolo 5 mld. eur v rokoch 2009 a 2010.
Ľavicová vláda nikdy nedokázala šetriť a neplánuje to ani teraz. Za jej vládnutia verejné výdavky vždy rástli a nikdy neklesli. Výdavky verejnej správy v budúcom roku sa majú zvýšiť o viac ako 500 mil. eur voči očakávanej skutočnosti na tento rok. Zdravý rozum nám káže, že šetrenie a úspory znamenajú, že v budúcnosti budeme míňať menej než teraz. V prípade tejto vlády úspory a šetrenie znamenajú, že slovenský štát v budúcom roku bude míňať viac, čiže môžeme hovoriť o konsolidácii verejných financií, o znižovaní deficitu, ale určite nie o šetrení a úsporách, lebo vláda zvyšuje výdavky a ide míňať viac.
Stredopravé reformné vlády už dokázali ozajstne šetriť, napríklad počas vládnutia koalície s účasťou MOST - HÍD, v roku 2010 na rok 2011 verejné výdavky poklesli o viac ako 500 mil. eur, približne o toľko, o koľko teraz budú rásť. Toto je ozajstné šetrenie a nie navyšovanie výdavkov, ako to robí táto vláda.
Keďže nebudú žiadne úspory, naopak, vláda ide míňať viac, celá konsolidácia prebehne na strane príjmov. Vláda v budúcom roku chce vybrať na daniach a odvodoch a rôznych poplatkoch od občanov tejto krajiny o 2,1 mld. eur viac než v tomto roku. To znamená, že v priemere od každého občana vrátane bábätiek a starých ľudí chcú vybrať o 390 eur viac než v tomto roku. Drvivá väčšina má prísť z osekaného druhého piliera a z väčšieho zaťaženia pracujúcich a podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Je to najhorší možný spôsob z viacerých dôvodov.
Po prvé, skoro polovica konsolidačného balíčka, približne 700 mil. eur má prísť z absolútne nezodpovedného okresania druhého piliera. Vláda tak trestá zodpovedných ľudí, ktorí šetria na svoje budúce dôchodky, a vlastne znemožňuje im nasporiť dostatok peňazí na slušný dôchodok.
Po druhé, Slovensko bude prvou krajinou medzi postsocialistickými novými členskými štátmi Európskej únie, ktorá najprv jednotnú daň úspešne zaviedla, a teraz to ide zrušiť. Tým zničíme marketingový efekt pre investorov zaujímavej krajiny. Slovensko s plánovanou 23-percentnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb bude mať najvyššiu sadzbu medzi všetkými novými členskými krajinami Európskej únie, od Estónska až po Bulharsko. A ešte k tomu prísnejší Zákonník práce a najvyššie efektívne daňové zaťaženie bánk v celej Európskej únii. Investori prestanú prichádzať na Slovensko. Veď to vyzerá ako by sme ich chceli odstrašiť.
Po tretie, rozpočet ráta s viac ako šesťtisíc novými štátnymi úradníkmi. V ospevovanom projekte ESO ubudne 90 úradov, ale na druhej strane pribudnú úradníci.
Po štvrté, predložený rozpočet je vzhľadom na situáciu až nadpriemerne optimistický. Minimálne v niektorých bodoch. Tento názor mimochodom zdieľa aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad v hospodárení samospráv sa ráta až s takmer zázračným skokom z mínus 96,5 mil. eur v tomto roku na plus 151,4 mil. eur, a to v roku, keď na lokálnej úrovni prichádza koniec volebného obdobia, čo zvyčajne znamená vyššie, a nie nižšie, výdavky samospráv.
Po piate, kolegyne a kolegovia, už teraz viete, že budú prichádzať výdavky, ktoré nie sú kryté. Rozpočet s nimi vôbec neráta. Vyššie mzdy pedagógov, lekárov, sestier, nehovoriac o odkúpení súkromných zdravotných poisťovaní a megalomanských projektov typu širokorozchodná železnica. Kedy, kde a odkiaľ to chcete financovať, keď ste to nezahrnuli do rozpočtu? Už teraz ste nútení prijímať dodatočné opatrenia, lebo vám nevychádzajú ani naplánované príjmy a výdavky, nehovoriac o tých, ktoré neboli do rozpočtu ani zahrnuté. Plánujete predať ropné hmotné rezervy, ale nerozpočtujete náklady na nákup novej ropy. Príjmy z predaja emisných kvót chcete využiť na konsolidáciu rozpočtu. Nič z toho sa nedostane na environmentálne projekty.
Predpokladáte mierny rast zamestnanosti. Podľa mňa po prijatí Zákonníka práce a konsolidačných opatrení nemusí vzniknúť ani tých mizerných 1 800 pracovných miest, s ktorými počítate. Niekoľko menších položiek v rozpočte narástlo bez bližšieho vysvetlenia. Vyvoláva to prinajmenšom otázniky. Keď všetky zdroje rozpočtových organizácií v pôsobnosti ministerstva školstva stagnujú alebo klesajú, prečo výrazne narástli aj administratívne náklady? Našli sa peniaze aj na nárast osobných výdavkov ministerstva práce o 9,2 mil. eur, ale aj na ústredie práce o ďalšie 4 mil. eur. Nikdy som netušil, nikdy, že rybné hospodárstvo je tak dôležité, že v ťažkej finančnej situácii štátu sa musí zvýšiť jeho dotovanie o skoro 2 mil. eur. Ministerstvo financií má navýšené výdaje na informatizáciu o 150 mil. eur, ale nie je jasné, prečo treba opäť vyhodiť celý daňový informačný systém, vrátane fungujúcich prvkov, aby sa mohol nakúpiť zase úplne celý nový.
V časoch šetrenia aj dvojnásobné navýšenie administratívnych nákladov na ministerstve životného prostredia, teda na ústredný aparát, sa mi zdá skutočne nezmyselným rozhadzovaním. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že úspešné boli tie fiškálne konsolidácie, zníženie deficitu a dlhu, kde škrtanie výdavkov a zvyšovanie príjmov bolo aspoň v pomere 2 : 1, číže prevažovali úspory a nie zvyšovanie daní.
Ako to robí táto vláda? Výdavky neznižuje vôbec, vyššie príjmy jej majú zabezpečiť 100 % konsolidácie. Už teraz je to učebnicový príklad neúspešnosti. A keďže naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať, Slovensko sa dostane do začarovaného kruhu, vláda bude nútená zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré ďalej znížia ekonomický rast.
Kvôli čomu budú potrebné ešte väčšie opatrenia? Vláda sľubovala občanom istoty, ale takto vytvára obrovskú neistotu. Potrebuje naplniť štátnu kasu. A čo urobí? Zavedie novú sadzbu dane z príjmu, vyššiu korporátnu daň, ešte vyššie dočasné selektívne dane pre niektoré odvetvia, ešte viac zoseká druhý pilier a tak ďalej.
Čo sa stane, keď SMER bude potrebovať ďalej konsolidovať a napĺňať štátnu kasu? Kto zaručí, že nezavedú ešte vyššie sadzby daní, že druhý pilier osekajú ešte viac, že dočasné dane sa nestanú permanentnými a že extra dane nebudú platiť aj ďalšie odvetvia? Ekonomickí aktéri budú štyri roky v tejto neistote, nikdy, nikto nebude vedieť, či nedostanú ďalšie náklady na krk od vlády.
Vážené dámy, vážení páni, Winston Churchill raz povedal, že: "Niektorí ľudia si myslia, že podnikatelia sú prašiví vlci, ktorých treba zniesť zo sveta. Niektorí si myslia, že sú to kravy, ktoré treba podojiť. A len málokto v nich vidí kone, ktoré ťahajú za sebou svoju káru." Rozpočet na budúci rok vypovedá o tom, že politici SMER-u vidia v pracujúcich a podnikateľoch najmä tie dojné kravy, ktoré chcú ešte viac podojiť. Problémom je, že väčšina aktívnych ľudí a firiem je už teraz na hranici svojich možností a tak nemusia prežiť túto konsolidáciu. Otázne ale je, že kto bude potom za sebou ťahať tú káru? Kto bude ťahať slovenskú ekonomiku?
Vláda s vyššími verejnými výdavkami to nedokáže, iba ešte viac zadlží túto krajinu. Dokázali by to iba podniky a pracujúci ľudia, ale len vtedy, keby im vláda nezvyšovala náklady a nezhoršovala podmienky. Lenže vláda aj vo svojom rozpočte na rok 2013 práve toto robí. Chce ešte viac priškrtiť, podojiť a ošklbať tých, ktorí živia tento štát, aby nemusela robiť ozajstné úsporné opatrenia.
MOST - HÍD v tejto politike nemôže byť partnerom, a preto rozpočet nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, no nedá mi, aby som nereagoval na vaše vystúpenie a povedal, že: Viete, čo je drzosť? Za drzosť sa určite dá považovať to, že si vláda a vy kúpite vašu vlastnú pochvalu od sponzora SMER-u za 25 mil. eur. Keď sa vo včerajších novinách dočítam, že majiteľ SCP Mondi Martin Filo v samostatnom zvýšení dane problém nevidí. No, bodaj by videl, keď dostal 25- miliónovú daňovú úľavu na budúce roky! (Potlesk.) Pritom všetky vaše opatrenia na odvody a zvyšovanie dane sa dotknú jednoduchých ľudí. Obyčajný človek v tejto krajine bude zodratý z kože a dostane sa na dlážku len preto, lebo ste prijali takýto smrteľný koktail, ktorý ste urobili. Pritom už dnes hovoríte, že za zachovanie zamestnanosti už nedáte nikomu žiadnu podporu, ale SCP Ružomberok dostal. A nielen to, ale ďaleko viac.
Takže to je drzosť, keď za takýchto podmienok minister financií vystúpi a dokáže kritizovať predchodcov, ktorí šetrili na samých sebe rovnako, ako na tom, že zvyšovali dane alebo odvody, ktoré sme boli nútení. Ale my sme rovnakým dielom šetrili aj na výdavkovej stránke štátnej správy, čo vy nerobíte.