Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2012 o 13:26 hod.

Ing.

József Nagy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:26 - 13:27 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, vidím, že vás povzbudili vyhlásenia z Davosu o konci kapitalistického systému. Súhlasím s názorom ale Ľuda Kaníka, že sa to stalo práve pre socialistický systém korporátneho kapitalizmu. Preto nemyslím si, že budeme sa vracať k centrálnemu plánovaniu. A keď v medzinárodnom meradle, keď porovnáme, kto je dnes úspešným, lebo ten úspech je relatívny, tak nevidím tam práve tie centrálne organizované, socialisticky zamerané krajiny.
Hovoríte o nekonštruktívnom postoji opozície, ale ja vidím tu vládu, ktorá nerobí konštruktívnu, ale deštruktívnu hospodársku politiku. A tú deštruktívnu hospodársku politiku robí najmä lokálnu pre Slovenskú republiku. A musím povedať, že, bohužiaľ, aj vo vašom vystúpení nenachádzam víziu ani globálnu, ani tu lokálnu, aspoň krátkodobú pre tú Slovenskú republiku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.11.2012 12:46 - 12:47 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pozorne som vás počúval ako predsedu výboru pre financie a rozpočet a svojimi odbornými argumentami ste sa snažili naozaj rozsalámovať argumenty, ktoré kritizujú tento predložený zákon, a najmä teda zvyšovanie daní. Konštatujete, ale bez vízie a dokonca aj v mene Európskej únie, bez vízie, bezvýchodiskovú situáciu hospodárstva a jednoducho poukazujete na to, že iné riešenie proste nie je, treba zvyšovať na príjmovej strane, teda príjmy štátneho rozpočtu, na to je ako jediná možnosť, alebo najefektívnejšia možnosť navýšiť dane. A bez ohľadu nato a tie efekty, na ktoré upozorňujeme, že zvyšovaním dane vlastne budeme odradzovať, budeme zhoršovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 11:42 - 11:43 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem. S istou dávkou zlomyseľnosti poznamenávam, pán kolega Blaha, že Ronald Reagan mal skončenú ekonómiu na Univerzite Yale. Akú školu ste skončili vy?
A k Hardingovi a Colidgeovi sa nebudem vyjadrovať.
Čo sa týka Johna Maynarda Keynesa, tak pripomínam to, čo som povedal v jeho citáte, áno, on bol advokátom vládnych výdavkov na stimuláciu ekonomiky, ale zároveň hovoril o daňových škrtoch, nehovoril o zvyšovaní daní, práve naopak.
No a pánovi kolegovi Duchoňovi, no tak ja neviem, aký je, áno, rast a daňová sadzba sú vo vzťahu, ale ja si myslím, že ten kauzálny vzťah medzi nimi je opačný, že nízke daňové sadzby spôsobujú hospodársky rast. Ale to je otázka na polemiku.
Ďakujem, kolegovia, za pripomienky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 11:17 - 11:37 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Kolegovia, keďže nie som ekonóm ani odborník na dane, ale čosi viem o histórii, tak som sa rozhodol, že vystúpim v tejto debate a poviem rovno, že naša debata v danej chvíli nie je ničím nová, toto je stará, stará-prastará diskusia o tom, že aký je vzťah medzi príjmami štátu z daní a daňovou sadzbou. A vedome sa pri tom, čo budem hovoriť, vyhnem Slovensku, budem hovoriť väčšinou o Spojených štátoch amerických a celkom vedome nebudem nikoho nálepkovať a ani mu nebudem nadávať. Ja len vysvetlím na metafore, na historických, na sérii historických príkladov, prečo si myslím, že v danej chvíli zvýšenie daní naozaj nie je dobrý nápad.
Mňa na tom návrhu upútalo okrem teda, myslím, na návrhu zákona, ktorý prerokúvame, upútala, upútala dôvodová správa, v ktorej sa píše, že: "Predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorého cieľom je aj konsolidácia verejných financií so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013. Vláda sa pri plnení tohto cieľa zaviazala zamerať na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti."
No, domnievam sa, že tento návrh zákona práve, práve v týchto veciach bude mať úplne opačné dôsledky. Ale, ale začnem dvomi citátmi. Jeden, jeden ten citát je paradoxne z toho, čo napísal John Maynard Keynes, guru, by som povedal, mnohých ekonómov 20. storočia, ktorého, ktorého v podstate filozofia, ako zvládať krízy, bola, bola postavená na tom, že štát má jednoducho vydávať viac peňazí, aby stimuloval hospodársky rast, má ho, má ho stimulovať proste výdavkami. Na druhej strane ale hovoril, že v súlade s tým hneď je treba aj v čase krízy znižovať dane, a poviem presne, ako sa k tomu vyjadril: "Ak sa tomu dá dostatok času," to už je citát z Keynesa, "aby to prinieslo ovocie, zníženie zdanenia bude mať lepšiu šancu než jeho zvýšenie na to, aby sa vyrovnal rozpočet. Mať opačný názor dnes pripomína výrobcu, ktorý keď má straty, rozhodne sa zvýšiť svoje ceny, a keď jeho klesajúci predaj ešte zväčší jeho stratu, tak sa, použijúc jednoduchú aritmetiku, rozhodne, že obozretnosť žiada, aby teda ešte zvýšil ceny, a ktorý, keď už je jeho posledný účet na nule, ešte stále presvedčený vyhlasuje, že by to bol nezodpovedný hazard znížiť ceny, keď už aj tak robí stratu." Toľko Keynes.
A ten druhý citát pochádza od moslimského historika a filozofa zo 14. storočia, volal sa Ibn Chaldún. Ibn Chaldún v 14. storočí napísal: "Na začiatku každej dynastie veľké daňové príjmy sa získali z malých príspevkov, ale na konci dynastie malé daňové príjmy sa získali z veľkých príspevkov." Nejaký Ibn Chaldún v 14. storočí už čosi tušil.
A teraz k tomu príbehu, čo som chcel porozprávať. Je to americký príbeh. Nikto si už dnes nespomína na depresiu hospodársku, na prepad v roku 1920 v januári. Bolo to počas posledného roku prezidentovania slávneho prezidenta Woodrowa Wilsona a treba povedať, že, že hrubý národný produkt, ktorý spadol o 17 % v Spojených štátoch, a nezamestnanosť vyletela zo 4 na 12 %, treba si uvedomiť, že to bola prvá časť 20. storočia a že teda v Spojených štátoch ešte ako dôsledok vojny sa vyberali brutálne vysoké sadzby daní, proste vojnové dane.
Po Wilsonovi nastúpil zaujímavý prezident Warren Harding, ktorý, ktorý okamžite znížil dane pre všetky vrstvy obyvateľstva a pre všetky, pre všetky teda daňové okienka a zároveň teda zrazil na minimum federálne výdavky a vyrovnal rozpočet. Dlho pred neoliberálnymi alebo akými tu koľvek teóriami Harding totižto sa neriadil žiadnou teóriou, pravdepodobne ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal. Nasledoval ten už tuná spomínaný zdravý rozum a zaoberal sa federálnym rozpočtom tak, akoby sa zaoberal rodinným rozpočtom. Povedal toto: "Keď sú časy ťažké, zrazte výdavky a vyhýbajte sa dlžobám." Harding okrem toho ešte mal súcit so svojimi spoluobčanmi a povedal, že: "Keď ľudia prechádzajú ťažkými časmi, vláda má zmenšiť ich bremeno a znížiť daňové sadzby." To povedal Harding v roku 1920.
Po ňom nasledoval prezident Calvin Coolidge, ktorý pokračoval v Hardingovej daňovej politike nízkych daní. Nezamestnanosť v roku 1922 padla na 6,7 %, v roku 1923 na 2,4 %, dneska nebývalé čísla, a nastalo to, čo sa volá v Amerike "rolling twenties", proste hučiace 20. roky, čas obrovskej prosperity, stabilných cien a nekonečného optimizmu.
No a potom udrela veľká depresia, veľká kríza. Burza spadla z úplne iných dôvodov. Finančné trhy spadli, ale z úplne iných dôvodov, to nemalo nič ani s daňami, ani s ničím, ale zrazu mala Amerika problémy.
No a po Coolidgeovi prišiel americký prezident Herbert Hoover, ktorý jednoducho zrušil všetko to, čím sa zaoberali Harding s Colidgeom, zvýšil daňové sadzby z 25 na 63 % v tých okrajových oblastiach, zaviedol protekcionizmus a, počúvajúc dobré rady Johna Maynarda Keynesa, zvýšil výdavky vlády o 47 % a hlboko zadlžil Ameriku. Tie jeho činy ešte zhoršili krízu. Vtedy sa postavila aj slávna Hooverova priehrada, mimochodom, čo je veľký pamätník teda veľkého prezidenta, úžasná priehrada, ale je to zároveň výdavok, ktorý do dneska kričí teda, ako, ako, ako dôkaz radostného míňania štátnych peňazí.
Po ňom prišiel ďalší veľký Franklin Delano Roosevelt, ktorý tiež veril na Keynesove recepty, ovšem nie na tú časť jeho receptu, ktorá kázala znižovať dane, iba zvyšovať výdavky. A ďalej žmýkal z amerických podnikateľov a občanov dane. Franklin Delano Roosevelt prišiel s politikou New Dialog, o ktorej si niektorí myslia, že pomohla Amerike z krízy, opak je pravdou, krízu prehĺbila. Predĺžila tú krízu. Nezamestnanosť stúpla na katastrofálne úrovne. Jednoducho aj preto, že Roosevelt, ak vám to nič nepripomína, spôsobil, že najímať ľudí do zamestnania sa stalo jako naozaj neúnosne drahou záležitosťou.
V máji 1939, čiže 10 rokov po tom, ako udrela veľká kríza, zúfalý a ináč veľký človek, Rooseveltov minister financií, Henrich Morgenthal povedal parlamentnému výboru: "Vydávame viac, ako kedykoľvek Spojené štáty vydávali viac, ale nefunguje to. Chcem, aby ľudia dostali zamestnania, chcem, aby som videl ľudí, ako majú dosť čo jesť, ale nikdy sme svoje sľuby nesplnili. Po ôsmich rokoch tejto vlády máme takú nezamestnanosť, akou sme začínali. A k tomu ešte aj enormné dlhy."
Potom prišla 2. svetová vojna a mnohí ľudia si myslia, že vytrhla Ameriku z veľkej krízy. Nevytrhla. Jediné, čo 2. svetová vojna urobila, že zobrala z pracovného trhu takmer 12 mil. mladých mužov, a tým pádom vyriešila nezamestnanosť. Na druhej strane ešte znaky poškodenej ekonomiky pretrvávali aj počas vojny. A samozrejme, že prezident Roosevelt a aj jeho nasledovník v Bielom dome Harry Truman, tiež veľký prezident, mimochodom z iných dôvodov, chceli zachovať vojnové brutálne daňové sadzby a chceli pokračovať vo veľkých výdavkoch a zadlžovaní štátu. Našťastie to americký Kongres nedovolil a nadiktoval vlastne brutálne zníženie daní. Výsledkom bola obrovská prosperita, koniec 40. a začiatok 50. rokov, vďaka zníženiu daní.
No ale potom prišla recesia. Keď sa dostal v roku 1961 alebo v roku 1960, myslím, do Bieleho domu John Kennedy, ďalší veľký americký prezident, mimochodom demokrat, nie republikán, tak pred ekonomickým klubom v decembri 1962 povedal toto: "Je paradoxnou pravdou, že daňové sadzby sú príliš vysoko a daňové príjmy štátu príliš nízko a najrozumnejší spôsob, ako zvýšiť príjmy z daní štátu v dlhodobej perspektíve, je zraziť daňové sadzby teraz dolu. Zmysel zníženia daňových sadzieb teraz nie je vyliečiť rozpočtový deficit, ale dosiahnuť viac prosperujúcu, expandujúcu ekonómiu, ktorá môže priniesť rozpočtový prebytok." To boli slová Johna Kennedyho, ale aj jeho, samozrejme, že to zaviedol a pokračoval v tom paradoxne aj jeho nasledovník Lyndon Baines Johnson. A Kenedyho zavraždili, ale tie zníženia daní Johnson podpísal v roku 1964 a výsledok bol, že sa osobné príjmy ľudí zvýšili o 7 %, hrubý národný produkt narástol zo 628 mld. na 672 mld., nezamestnanosť sa znížila na 4,2 % a podobne.
V 70. rokoch potom prišla znovu recesia. Začala počas Nixona a potom pokračovala počas Geralda Forda a potom aj počas Jimmyho Cartera. Treba poznamenať, že republikán Gerald Ford aj Jimmy Carter, demokrat, boli vášniví stúpenci keynesianizmu, ale nie znižovania daní, čiže neboli verní Johnovi Maynardovi Keynesovi, iba na tej výdavkovej strane boli verní. A Reagan si musel, Ronald Reagan, ďalší americký prezident, si musel počkať na svoju šancu, ešte musel prežiť, hoci už vtedy vedel, čo treba robiť, ešte musel prežiť tzv. stagfláciu v roku 1980 za Jimmyho Cartera, keď ekonomický rast bol pomalý a bol spojený teda s obrovskou infláciou a vysokou nezamestnanosťou.
Prišiel Ronald Reagan a poučený tými predchádzajúcimi americkými skúsenosťami opäť dramaticky znížil dane, výsledkom, teda zo 70 %, až ktoré tie dane dosahovali vo svojej najvyššej sadzbe, na 28 % a jeho syn Michael Reagan o tom napísal knižku, v ktorej uvádza toto: "Daňové škrty vytvorili 4 mil. pracovných miest iba v roku 1983, až 16 mil. pracovných miest počas celého Reaganovho prezidentovania. Nezamestnanosť medzi Afroameričanmi, teda čiernou populáciou, spadla z 19,5 % v roku 1983 na 11,4 % v roku 1989. Inflácia klesla z 13,5 na 3,2 za asi tri roky" atď. To bolo naplnenie tej paradoxnej pravdy.
Ja teraz nechcem zachádzať ďalej k ďalším americkým prezidentom. V Amerike sa počas Billa Clintona darilo, pretože plus-mínus sa držal rozumného zdanenia. A kto sa vrátil paradoxne ku keynesianizmu, bol tentokrát republikánsky prezident George Bush, ktorý postupne opustil túto filozofiu a prišiel s obrovskými finančnými stimulmi a Amerika začala skĺzavať dole. Barack Obama v tom len pokračoval, ale toto už nechcem ďalej rozvádzať.
Ale z týchto všetkých skúseností urobil ekonóm Arthur Laffer dokonca graf, ktorý je známy ako Lafferova krivka. A ten graf vyjadruje vzťah medzi úrovňou zdanenia a daňovými príjmami štátu. Má tvar obráteného zvona, teda zvona. Do istej úrovne, keď stúpa daňová sadzba, tak stúpajú aj príjmy štátu. Potom ale dosiahnu nejaké plató, a keď sa dane zvyšujú viac, tak príjmu štátu z daní klesajú. Táto krivka je proste produkt opakovaného empirického poznania z hospodárstiev rôznych štátov, prejavila sa všelikde, vrátane Ruska. Ale zdá sa, že viera v štátne výdavky alebo v moc zvýšených daní proste je niečo, čo je nehynúce.
Ja si uvedomujem, že v situácii, keď je potrebné zvýšiť príjmy štátu a sanovať štátny rozpočet a znížiť deficit, že predstava, že to dosiahneme tým, že znížime dane, ako znie paradoxne, ale, bohužiaľ, tá história, o ktorej som tuná hovoril, a schválne som nehovoril o Slovensku, hovorí presne toto.
Takže, dámy a páni, skončím tým, že domnievam sa, vychádzajúc z tohto historického exkurzu, že možnože by bolo lepšie v danej chvíli buď zachovať tie sadzby dane, ktoré máme, alebo ich dokonca znížiť. A to presne preto, prečo hovorí dôvodová správa k tomuto návrhu zákona, že ich zvyšujete.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

29.11.2012 18:37 - 18:37 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.
A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 18:07 - 18:31 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Takže, vážené dámy, vážená jedna dáma, a páni, dovoľte, aby som sa ujal slova. No trošku mi je ľúto, že nie je tu viacej kolegov, ktorí sa venujú tejto problematike. A tiež aj za vládu možno by bolo lepšie predsa len, keby niekto tu bol, aj keď chápem všetko, kto sa venuje ekonomike, lebo jednoducho to bude mať najväčší dopad na ekonomiku. Aj s kolegami zo SaS by som si rád pohovoril, čo sa týka zdaňovania.
Dobre, ja si myslím, že mali by sme sa držať toho dobrého starého Wericha, keď hovoril „kľud, rozvaha, glanc“. Ja viem, že politika je emotívna, ale jednoducho teraz sa zásadným spôsobom mení daňový systém. Táto zmena bude mať teda veľké dôsledky na fungovanie celej spoločnosti. A práve preto by sme skôr mali rozmýšľať, či už opozícia, koalícia a tak ďalej, teraz nejde o to, aké dôsledky, resp. následky to bude mať. Ja by som sa pokúsil teda bez tých emócií podať nejaký svoj, nazveme to, odborno-intelektuálny pohľad na to, čo ideme urobiť. Ja som, samozrejme, vystupoval dvakrát v tom prvom čítaní a nerád by som sa opakoval pre tých, ktorí počúvali to moje vystúpenie. Zase na druhej strane nie všetci počuli tie moje vystúpenia. Pozdravujem, pán minister. (Podanie ruky rečníka ministrovi a reakcia z pléna.) Budete mať väčší sociálny rozmer, nebojte sa. Dobre, takže by som zhrnul tie moje výhrady, čo som sformuloval v prvom čítaní.
Keby som mal povedať len jednu hlavnú výhradu, to je to, že prílišné zvýšenie daní demotivuje platiť tieto dane. Keby ste to zvýšili o 1 % sem, o 1 % tam a tak ďalej. Ale jednoducho toto zvýšenie je až také radikálne, že tí podnikatelia to pocítia. A, samozrejme, potom ich motivácie budú iné. Dokonca túto vetu ale inými slovami hovorí aj rada, čo sme založili, Fiškálna rada. Dokonca v jej správe, považujem ju za odborný orgán, bolo jasne napísané, že vidia strašne veľké riziká v tzv. dynamických efektoch. To znamená, to je de facto to, čo hovorím ja, len inými slovami, že jednoducho automatickým alebo prílišným zvýšením sadzby dane nevyberie sa toľko. A, samozrejme, nechcem teraz odborne hovoriť, koľko sa vyberie alebo či sa vyberie menej ako doteraz a tak ďalej, neverím, že niekto je schopný presne povedať alebo presne odhadnúť ten skutočný výber, resp. stratu. A skôr by som povedal, že viac-menej tie čísla alebo tie vyjadrenia sú, by som povedal, emotívneho charakteru. Takže ten dynamický efekt bude zreteľný. Otázka je, ako bude zreteľný. A určite treba si uvedomiť, že tá tzv. reálna alebo efektívna miera zdaňovania bude v rôznych podnikoch iná. Ale je to v podstate od podniku k podniku od 30 do 50 %. Inými slovami, v porovnaní s týmto rokom budúci rok, keď budem mať taký istý zisk, tak jednoducho zaplatím štátu o 30 až 50 % viacej, pretože to je to kumulované. Samozrejme, sú tam daň z právnických osôb, zdravotné odvody a, samozrejme, aj iné faktory ako zvýšenie poplatkov a tak ďalej, nehovorím už o osobitnom zdaňovaní, o osobitnom odvode. Alebo v prípade bánk je to už úplne enormné číslo. Takže to je tá hlavná výhrada. A, samozrejme, ja určite spochybňujem aj výpočty Inštitútu pre finančnú politiku, ako dopadnú príjmy napríklad z titulu výberu od dohodárov. Jednoducho ja som presvedčený, že sa toľko nevyberie. To, že ľudia neprestúpia z 2. piliera do 1. piliera, ja si myslím, aj veľkí optimisti by jednoducho mali pochopiť, že jednoducho to tak nebude. Už je to tretíkrát otvárané a už tí ľudia sú rezistentní. A to už teraz nekomentujem, či je alebo nie je to správne. Ale jednoducho tie prepočty sú ďaleko na vode.
No ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť a ktorá nebola jasne zdôraznená, je, že mám obavy alebo som presvedčený, že sa tu podceňuje, by som to nazval, psychologický efekt selektívneho prístupu k zdaňovaniu. To znamená, že my nahradzujeme systém tzv. rovnej dane systémom selektívneho zdaňovania. A jednoducho to bude mať psychologicky veľký vplyv, pretože tie podniky, však ony to vidia, ony vidia nielen to, že sa im zmenia pravidlá, ale ony vidia aj to, že niektoré sú vybraté, že jednoducho v ten deň, keď sa schváli zvýšenie daní vo vláde, tak v ten istý deň sa schvália pre 10 vybraných podnikov úľavy. Jednoducho niekto platí viacej, niekto nemusí platiť. Ja nehovorím, že majú sa zlikvidovať nejaké stimuly, ale jednoducho určite to treba prehodnotiť. A určite by som sa zamyslel nad tým, prečo napríklad fabrike v Ružomberku proste odpustí dane. Nechcem teraz demagogicky hovoriť, ale však spomeňme si na privatizáciu. Spomeňme si na privatizáciu, keby sa robil nejaký zoznam schránkových firiem. Však ten Ružomberok, možno si pamätáte tú privatizáciu, však to bola taká "jasná" privatizácia. Teraz to myslím ironicky, samozrejme. A ja nevidím najmenší dôvod, aby bohatí podnikatelia, spoluvlastníci, ktorým ešte aj tá firma vykazuje desiatky miliónov zisku, proste dostávali 25 miliónov daňových úľav, 25 miliónov, ešte raz. Ostatní to proste vidia. Však to aj ostatní zamestnávatelia kritizovali. A jednoducho to vidia, to si povedia. Ja, samozrejme, sa obávam, že si povedia skôr negatívne veci, teda negatívny budú mať na to pohľad, nehovoriac o tom, že keď niekto trošku tak senzibilne počúva, čo sa rozpráva aj na ministerstve financií, teraz vôbec nechcem byť osobný, keď jeden poradca, ja by som to povedal aj takto priamo, škoda že tu minister nie je, tak oficiálne povie, že konsolidovať sa má výlučne na príjmovej strane, to znamená, že konsolidovať máme tak, že sa zvýšia len dane. To hovorí jeden poradca. Druhý poradca, ešte raz, nechcem byť osobný, tak navrhuje zrušenie zdravotných odvodov a premietnuť toto zrušenie do daňového systému, kde priamo explicitne hovorí o premietnutí do spotrebných daní. Keby som bol demagóg, tak poviem, aha, veď vy chcete zvýšiť tie spotrebné dane. Nie som ním. Ale jednoducho však tí ľudia reagujú, cítia. A to znamená tú neistotu, čo bude so zdaňovaním. Proste logicky každý bude rozmýšľať: „No tak, dobre, teraz zdania nás a budúci rok príde, však ten deficit treba ešte raz znížiť.“ Aj keby toto vyšlo, záväzok náš je zase znížiť deficit. No čo si povedia, kde sa zoberú tie peniaze? No tak zase budeme rozmýšľať, koho zdaníme. Takže obávam sa, že tá budúca neistota, ktorá je v tom, akým spôsobom sa bude zdaňovať, jednoducho bude mať fatálne následky. A som presvedčený, že jednoducho sa už budú ťažko dať ustrážiť proste desaťtisíce podnikov a tak ďalej.
Ja by som ešte k takým konkrétnym veciam povedal, čo sa týka niektorých daní alebo zdaňovania tých vybratých skupín, tak by som trošku prešiel na živnostníkov. Ja súhlasím s tým, že treba oddeliť, ja to nazvem tak, echt živnostníkov od tých kvázi živnostníkov, vieme, o čom hovoríme, to znamená, kde je tá alternatíva tých proste k tomu pracovnému pomeru. Ale jednoducho nie každý je živnostník, by som povedal, ktorému treba naložiť. A mne je niekedy aj smutno a dokonca aj za minulej vlády mi bolo smutno, keď sa niektorí vyjadrovali a vyjadrujú k živnostníkom a k živnosti ako takej všelijako, jednoducho pretože v postate sa urobila zásadná chyba. Ja to poviem tak, aby som to prirovnal s niečím. Einstein hovoril kedysi, že existuje miera zjednodušenia, za ktorú sa už nedá zájsť. To znamená, že nedá sa to hodiť dokopy. Rovná daň nie je to, lebo systém rovnej dane sú tiež rôzne systémy. To nemáte rovnú daň v tých 30 krajinách. V každej z nich je nejaká úplne iná, ale nie je v tom, že živnostník má presne toľko isto platiť ako zamestnanec. Jednoducho živnostník je úplne iné poslanie. A nemá zmysel nad tým rozmýšľať, že proste ho zdaníme a zodvodníme. Proste má iné poslanie. A teda za stranu MOST – HÍD a ja osobne, aj keď sme boli v tých odborných skupinách, tak tí, čo si pamätáte, viete, tak 4 mesiace sme sa dohadovali najmä o tom, o živnostníkoch a o dohodároch, pretože jednoducho aj ja aj naša strana sme mali iný pocit. Proste my sme chápali to poslanie. A jednoducho bolo stále to, kde je tá miera, čo sa vyjednávala. A, žiaľbohu, napríklad s týmito živnostníkmi, ja si myslím, jednoducho nebol dobrý pohľad, tak ako som to vysvetlil. Na druhej strane tým živnostníkom, samozrejme, sa zvyšuje teraz vymeriavací základ, znižujú sa paušálne výdavky. Faktom je to, že vláda urobila veľmi dobrý mediálny ťah, keď jednoducho vyhlásila, že sa s nimi dohodla, aj keď, samozrejme, možno teda spochybňovať, kto je reprezentant a tak ďalej a s kým sa dohodla. Ale mediálne to bol zaujímavý ťah. Ale tiež sa nepovedala jedna vec, že táto vláda ten paušál zvýšila, ale zvýšila aj dane z 19 na 23 %. Takže ja si myslím, že nič na tom nie je zlého, keď jednoducho živnostník platí menej ako zamestnanec. To nevadí. No tak mu aj menej zostane. Ale na druhej strane predsa v normálnom systéme by mal byť nejaký základný minimálny dôchodok, ktorý by mal platiť aj pre živnostníka. Však to je tiež odpracované, keď niekto je živnostník a je ním 25 rokov, tak predsa on tiež pracoval 25 rokov a podľa mňa jednoducho by mal mať nárok na nejaký presne zadefinovaný základný minimálny dôchodok po odpracovaní určitého počtu rokov. Takže podľa mňa toto je veľká výzva. Proste mali sa ste snažiť ako živnostníci to presadiť. Takže ja som len tým chcel povedať, že možno aj ten prístup, ktorý čiastočne aj táto vláda prebrala v tom slova zmysle, že hľadá všetko, čo všetko sa hýbe, treba zdaniť alebo zodvodniť. Podľa mňa to vôbec nie je správny prístup. Filozoficky správny prístup to vôbec nie je. Jednoducho, to som povedal zjednodušene, nemôžete zase vymýšľať rôzne druhy príjmov. Napríklad keď niekde sa neplatia z dividend zdravotné odvody vo väčšine krajín, tak jednoducho neviem, prečo by sme to my mali platiť. Jednoducho aj v tej oblasti by sme mali byť konkurenčne schopní my. To znamená, že by sme nemali mať žiadnu inú vyššiu daň markantne alebo teda nejaký povinný odvod ako, povedzme, v nejakých okolitých krajinách.
Takže teraz k tým dohodárom. Napríklad s tými dohodármi, ako sme rokovali, tak v prípade dohôd si myslím, že bol vyrokovaný teda, myslím, v minulej vláde, keďže som spomenul, že sme aj my ako strana jednoducho boli iného názoru, veľmi rozumný kompromis, ktorý jednoducho hovorí o tom, že do určitej miery, teda do výšky životného minima, jednoducho sa odvody teda nieže neplatia, ale platia sa po starom. A nad to už jednoducho vlastne berieme to, ako keď som spomínal echt živnostníkov verzus tí kvázi živnostníci. Tak hovorím o echt dohodároch verzus kvázi dohodári. Jednoducho dohodári v princípe by mali vlastne si privyrobiť, je to, samozrejme, sezónne a tak ďalej. Však sa to týka práve tých nízkopríjmových skupín dôchodcov a tak ďalej alebo tých, ktorí proste majú nízke iné príjmy, alebo študentov, ale aj iných ľudí. Ja fakt nevidím dôvod, ako nedať im možnosť privyrobiť si proste aspoň teda bez tých vysokých daní, povedzme, na to životné minimum. A ja sa obávam, že to tu bude mať strašne negatívny dopad, to som aj povedal aj v tom prepočte, že z dohôd sa vyberie toľko a toľko, neviem, či to bude 130 miliónov alebo 140 miliónov, to uvidíme. A ja som sám zvedavý, ktoré tzv. predpovede budú správnejšie. Takže obávam sa, že aj pri týchto dohodároch jednoducho tu bola urobená zásadná chyba.
Čo sa týka tých ďalších daní, možno by som spomenul 5-percentnú daň na poslancov. No určite nemám najmenší problém, aby som ja osobne dal zo svojho čistého platu 100 eur. Ale však robíme z toho trhací kalendár. Hovorí sa o dvoch sadzbách dane z príjmu. No nie sú dve, lebo sú tri, pretože ešte vyberiete určitú skupinu ľudí, de facto 150 poslancov a makroekonomický efekt je z toho nula. To už považujem za totálny, čistý populizmus, ale úplne totálny. Ešte nechcem robiť návody. Ale keby ste chceli dosiahnuť to zníženie, tak by sa dalo ináč, elegantným, čistým spôsobom urobiť. Ale najväčší problém je to, že jednoducho ja už tretí rok som v politike a však my sami seba dehonestujeme v kuse, my, poslanci. A jednoducho mali by sme trošku si aj sami seba vážiť. Však aj toto je remeslo. Ešte raz, však my sme tí, ktorí robia pravidlá hry pre všetkých. Však vážme si sami seba a jednoducho nebičujme sa. Nič z toho nebude. Jednoducho ja si myslím, že aj tak sme vybičovaní, nebudem teraz spomínať jednotlivé nápady a podobne. Ale fakt žiaden makroekonomický úžitok to nemá. A ja napríklad nemyslím si, že ja neviem aj, poslanci strany SMER, vy môžete za deficit, za krízu a tak ďalej. Nerobme to, lebo nabudúce niekto príde, tak bude ja neviem tak špeciálna daň doživotná na poslancov alebo tak nie mínus 5 %, ale mínus 25 %. A teraz sa budeme predbiehať v tom, kto viacej naloží zase. Ešte raz, mne nejde o môj príjem, mne ide o ten prístup k tomu. Takže ja to považujem za dehonestujúce, nehnevajte sa.
A napríklad pri tomto, keď hovorím o tých poslancoch, poviem aj niečo pozitívne, čo som stále navrhoval a navrhujem. A roky tvrdím, že jednoducho sociálny systém má byť adresný. To znamená, sociálny systém má byť pre tých, ktorí to potrebujú. A poviem príklad, čo tým chápem. Na jednej strane, keď si povieme, že my sme vyššia príjmová skupina, lebo máme síce zmrazené platy, ale trojnásobné, tak jednoducho prečo tzv. vyššie príjmové skupiny jednoducho majú prídavky na deti, prečo máme nárok na stavebnú prémiu? Viete, koľko poslancov si ešte píše do aktív, že majú aktíva, stavebnú prémiu. No tak akože namiesto toho, aby ste povedali, že beriete ľuďom, tak jednoducho radšej im z toho sociálneho systému proste netreba dať. A proste verte mi, to nie je žiadny problém, to znamená, aby proste sme nechali ten daňový systém čo najčistejší. Samozrejme, už systém rovnej dane sa nahradil systémom selektívnej dane. Ale o tej adresnosti. Určite nebudete súhlasiť s tým, keď hovorím o nízkych daniach ako pravica, ale rozumná pravica, rozumná ľavica sa musí dohodnúť, že sociálny systém má byť adresný. Ja som o tom presvedčený. A jednoducho tam by sa dalo ušetriť strašne veľa peňazí. A verte mi, že tie vyššie príjmové skupiny viacej mrzí to, že im zvyšujete odvody, zvyšujete dane. A menej by ich mrzelo, keby proste nemuseli si pýtať nejakú dávku. Verte mi, že je to tak vrátane mňa, to vám hovorím rovno. To znamená teda, že manželka síce poberá príspevok na dieťa a nemyslím si, že by mala problém sa ho vzdať. No to je veľká oblasť.
No aby som zase nebol dlhý, ja by som ešte zopár poznámok povedal. Dovoľte mi tak povedať niečo pozitívne aj v tejto emotívnej atmosfére. Oceňujem ministra, že sa dohodol s neziskovými organizáciami, že posunul účinok toho zákona. Hovorím teraz o 2 % vo financovaní o rok. Myslím, že pán kolega Kamenický bude robiť pozmeňujúci návrh, za ktorý budeme hlasovať, teda určite hlasovať zaň budem ja a, môžem povedať, celý klub strany MOST – HÍD.
Takže ešte posledné poznámky. Keby sme mali viesť tu nejakú odborno-intelektuálnu debatu, ako má vyzerať daňový systém, tak určite by som len tak na záver prispel nejakými takými myšlienkami, čo by som povedal za seba, že cieľom daňového systému určite nemá byť zodvodovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe. Určite treba dávať pozor, keď niektorí kolegovia majú aj nejaké nápady, oddeliť ja neviem pri dávkovom systéme rovnosť od rovnostárstva, to sú dve rozdielne veci. Určite by som bol veľmi opatrný, pokiaľ nechce niekto zožať teda zdrvujúcu kritiku, bol na tému zrušenia zdravotných odvodov a presunutie zdravotných odvodov teda do daní, do daní z príjmov, spotreby a tak ďalej. Nebudem to rozvádzať. Ale je to veľmi zlý nápad. Je to odborne nesprávne. A má to veľmi negatívny dopad na široké vrstvy obyvateľstva. Takže pokiaľ sa toto bude rozoberať, tak hovorím dopredu, že budeme mať veľmi negatívny názor.
Takže ja by som ukončil tento môj príspevok zase tým, čo som povedal na začiatku, tým werichovským „kľud, rozvaha, glanc“. Jednoducho fakt treba sa zamyslieť nad tým, aké dôsledky to bude mať. A na tú minulú rozpravu sa nepamätám. Vtedy niekto hovoril, že rovná daň bola experiment. No problém je v tom, že obávam sa , že toto je experiment. A to, ako to dopadne, je veľmi otázne. A ja nie som škodoradostný, ja nechcem, aby to dopadlo zle, lebo keď to dopadne zle, tak jednoducho to zase dopadne zle nejakým zvyšovaním daní a tak ďalej a prehlbovaním deficitu. Ono už aj tak pri tých verejných financiách keď sa pozrieme na ten dlh a tú dlhovú brzdu, podľa mňa už je to tak napäté, že neverím, že toto bude bez problémov. Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 15:44 - 15:46 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Nič sa nestalo. Ďakujem, Andrej musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím. A potešil si ma tou novou terminológiou, že v daňových súvislostiach existujú čisto krvné biele kone. Zatiaľ som sa s nimi stretol len v inej oblasti. Ale asi keď 2 000 eur na rok je možné zabezpečiť pre daňové účely, je to určite veľmi na zamyslenie. Treba povedať, že bezhotovostné platby a ich obmedzovanie v skutočnosti nič nevyrieši v tejto krajine. A pán minister si myslí, že bude mať lepší výber daní, no tak ho nebude mať. Ani finančná polícia nezabezpečí lepší výber daní. Lepší výber daní snáď by zabezpečilo, keby každému ministerskému úradníkovi a daňovému pracovníkovi daňového úradu závisel plat od toho, či odsleduje výber daní tak, ako má. Pán minister ohlasoval aj tento týždeň, že zase má ďalšiu sekeru vo výbere daní a v štátnom rozpočte. Je to veľmi zlá správa. Ale musím pripomenúť, že v roku 2004, keď sme znížili v tom čase daňové zaťaženie tak výber daní stúpol. Nemecko ide cestou znižovania daní. My ideme cestou zvyšovania daní, ktorá nie je správna, a preto zastávam taký istý názor, ako si prezentoval pred chvíľkou pri rečníckom pultu. A toto je veľmi zlý signál smerom k podnikateľom. A budeme tak mať čím ďalej, tým menší výber daní, pretože každý podnikateľ ujde z tejto krajiny pri takejto politike. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 15:33 - 15:41 hod.

Hrnčiar Andrej Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme na stole vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Treba určite podporiť každú snahu vlády o transparentnosť, o zamedzenie daňových únikov, o ošetrenie. Otázka znie, tento návrh zákona aký bude mať účinok, to ukáže až čas, a či to nie je len kozmetická snaha o boj proti daňovým podvodom. Takisto ako nedávno schválené legislatívne úpravy daňových zákonov ako zábezpeka, ručenie za daň, tak podľa mňa ani tento návrh zákona neriešia vecnú podstatu zániku dôvodov na daňové úniky pri DPH, resp. iných daniach a vedú len k obmedzovaniu podnikateľského prostredia alebo, tak ako aj pán minister povedal, určite to je istý náznak obmedzenia podnikateľského prostredia.
Najväčším problémom tohto zákona je kontrola jeho dodržiavania. O tom, či faktúra bola uhradená v hotovosti za viac ako 5 000 eur, sa finančná správa dozvie len ad hoc pri výkone fyzickej kontroly konkrétneho daňového subjektu, špeciálne subjektov, ktoré nie sú platitelia DPH. Je naivné si myslieť, že zo strany daňových subjektov bude tento zákon dodržiavaný na 100 %. A taktiež je asi nemysliteľné, že finančná správa bude schopná odkontrolovať, či všetky faktúry nad 5 000 eur boli zaplatené bankovým prevodom. A keď sa už aj nejaké porušenie tohto zákona odhalí, tak, hneď v § 5 je uvedené, platnosť takéhoto obchodu, aj keď zaplateného v hotovosti v sume väčšej ako 5 000 eur, je v poriadku.
Povedzme, že aj keď sa ad hoc odhalí porušenie tohto zákona, tak sa dostávame k problematike sankcií. Zákon definuje len maximálne sankcie za priestupky, resp. správne delikty. Určovanie konkrétnej výšky sankcie nie je dostatočne transparentným spôsobom určené a môže vytvárať nepriamo priestor na korupciu alebo machinácie zo strany finančnej správy. Na tento model sme si, žiaľ, už zvykli aj po prijatí ustanovení o zábezpeke.
V každom prípade treba zdôrazniť, že ani právne úpravy tohto typu nezabránia neoprávneným nadmerným odpočtom na DPH. Dôvod je veľmi jednoduchý. Je takmer verejné tajomstvo, ako fungujú takéto DPH reťazce, ktoré po formálnej stránke zastupujú tzv. biele kone. Je to pre každú firmu iný kôň. A na pozadí je tzv. tichý akcionár. Pre tichého akcionára vôbec nie je problém uhrádzať medzi svojimi firmami fiktívne faktúry bankovým prevodom, nakoľko finančné prostriedky má vždy pod kontrolou v rámci svojej reťaze firiem. Tento návrh zákona, opakujem, nerieši samotnú podstatu problémov s daňovými únikmi. V dôvodovej správe je čiastočne vystihnutá problematika daňových podvodov, ale, ako som už spomínal, tento zákon ich nevyrieši.
Aj týmto zákonom, rešpektujem to, ministerstvo financií sa inšpirovalo aj v iných štátoch Európskej únie, kde je zavedené obmedzenie platieb v hotovosti. A určite nikto nebude spochybňovať dobrý úmysel ministerstva financií, ale až čas ukáže, nakoľko prinesie tento návrh zákona svoje ovocie.
Ale poďme sa pozrieť na poznatky z praxe fungovania nedávno prijatých opatrení, ktoré tiež mali zamedziť daňové úniky. Sú to nejasné pravidlá pri určovaní výšky zábezpeky, nezvládnutý proces zavádzania do praxe v rámci finančnej správy, meškajú registrácie, zaťaženie každého prvopodnikateľa paušálnou sumou 2 000 eur, nakoľko zlyháva samotný proces individuálneho určovania výšky zábezpeky finančnou správou, DPH-čkari zaplatia za tzv. bieleho koňa, čistokrvného bieleho koňa, 2 000 eur a bez problémov pokračujú vo svojich praktikách, vysoké sumy zábezpek vyrubené finančnou správou v individuálnych prípadoch, prezident finančnej správy hovoril konkrétne o prípadoch v sume 367 000 a 500 000 eur, ktoré fyzicky nikdy neboli zaplatené a pravdepodobne ani nebudú, nakoľko pre firmy alebo pre subjekt je jednoduchšie si nájsť čistokrvného koňa za 2 000 eur ročne, ručenie za daň, dokázateľnosť a vykonateľnosť ustanovenia o neprimerane nízkych, resp. vysokých protihodnotách na faktúrach. Kto to bude dokazovať? Na základe čoho sa to bude dokazovať? Do daňového konania budú prizývaní znalci kvôli posudkom? Na základe akých kritérií sa budú vyberať pre konkrétne prípady? Opäť sa tu otvára priestor pre možnú korupciu a klientelizmus, obchodovanie medzi firmami, kde sú rovnakí štatutári. Však v celej sieti DPH-čkového reťazca sú fyzicky nastrčení všade iní štatutári, biele kone a skutočný vlastník nikde nefiguruje. Aká je potom opodstatnenosť takéhoto ustanovenia? Je to aj obchodovanie s firmami, ktoré si opakovane neplnia svoje vykazovacieho povinnosti, platobné povinnosti a nekomunikujú so správcom dane a ktoré finančná správa zverejní na webe, pričom podľa platnej legislatívy mohla zrušiť registráciu na DPH a nekonala tak. A najhorším faktom zostáva to, že sa rôzne nepoctivé subjekty môžu cez kontakty na daňových úradoch a na konkurzných správcov prostredníctvom ustanovenia o ručení za daň dostať de facto k ovládnutiu iného subjektu alebo inej firmy. Všetky uvedené legislatívne opatrenia nie sú dostatočné efektívne na boj proti daňovým únikom.
Pre skutočné zefektívnenie výberu daní je nevyhnutné najskôr urobiť poriadok a dokončiť začatú reformu na finančnej správe. Treba dokončiť centrálnu účtovanú evidenciu príjmov, pohľadávok a záväzkov v prospech účtu daňového poplatníka, na túto evidenciu žiadať elektronicky aj všetky vstupné a výstupné faktúry, t. j. záznamy priamo z účtovnej evidencie daňového subjektu. Účtovné systémy platiteľov by s týmto nemali problém. Takýmto spôsobom by bolo možné v zúčtovacom centre, napr. Kompetenčnom centre finančných operácií, ktoré podľa medializovaných informácií finančná správa plánuje zrušiť, overiť, či vôbec boli obchody uskutočnené, a vykonať automatické krížové kontroly vo vzťahu k dodávateľským subjektom a vykonať tak rizikové analýzy pre celú sieť dodávateľov a odberateľov a následné fyzické kontroly. V takom prípade by aj vyššie uvedené ručenie za dodávateľa mohlo byť v praxi aplikovateľné. Podľa nás by bolo najefektívnejším riešením platenie DPH nie na podnikateľský účet subjektu, ale v prospech účtu daňového subjektu vedeného v Štátnej pokladnici, a následne vzájomne zúčtovanie a vrátenie DPH na podnikateľské účty by vykonávala finančná správa.
Ja vám, pán minister, držím palce v boji proti daňovým únikom. Ako som už spomínal, my nie sme proti obmedzeniu platieb, len otázka znie, či práve tento zákon je účinným prostriedkom na boj proti daňovým únikom. Myslím si, že už na budúci rok budeme múdrejší a bude sa dať aplikácia tohto zákona v praxi aj priamo vyčísliť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

29.11.2012 14:47 - 14:48 hod.

Simon Zsolt
Pán minister, chcem sa spýtať v mene tých obcí, ktorých sa to týka, pretože obce niektoré urobili tie školy, kedy môžu podľa vás reálne očakávať, že dostanú zaplatené za investície, ktoré vykonali, pričom čakajú na peniaze z ministerstva, ktoré vznikli týmto spôsobom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2012 15:50 - 15:52 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No som nesmierne rád, že SMER - sociálna demokracia si vie priznať chybu. Bohužiaľ, je to až po dvoch mesiacoch, že keď si prišli, však ten zákon nadobudol účinnosť 1. októbra, sme to mali v prvom čítaní v auguste, veľakrát sme upozorňovali na toto, že aké drastické zmeny a aké drastické navýšenia sú v tomto zákone. Stačilo počúvať. Ja som tiež vystúpil v druhom čítaní. Moje vystúpenie 11. septembra malo len 10 minút, ale jednou z mojich pripomienok, vážnych pripomienok, bolo práve to, že sa drasticky zmenili, navýšili sa poplatky za stavebné konanie. Stačilo len počúvať. Len 10 minút, aby ste teraz nemali túto blamáž.
A druhá moja taká otázka je, a nie rečnícka, si viete predstaviť, že teraz za tých pár minút, neviem, či stihneme o 17.00 hlasovanie, ale asi nie, ale aj do zajtra do 11.00, budeme schopní tento pozmeňujúci návrh do podprobna preštudovať, či to je v poriadku, či tam nie sú ďalšie takéto prešľapy, ktoré boli v októbri, ktoré nadobudli účinnosť v októbri.
A preto poprosím ďalšieho rečníka, ktorý bude vystupovať v rozprave, aby požiadal predsedu alebo aj spravodajcu, aby celý zákon potom išiel naspäť do finančného výboru. Toto treba prezrieť. Toto takto nemôžeme nechať, ísť to hlasovanie a potom, priamo potom do zákona, však sme v druhom čítaní. Prosím pekne, dodržme to pravidlo, keď sme mali takéto závažné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, že sme to vracali do výborov.
Ďakujem.
Skryt prepis