Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, v skutočnosti musím povedať, že i keď malými krokmi, ale veci sa niekedy menia aj k lepšiemu. Chcem z tohto miesta pochváliť ministra pôdohospodárstva, ktorého som vyzýval pri prvom čítaní tohto návrhu, aby sa začal zaoberať definíciou slovenského výrobku, výrobku vyrobeného na Slovensku. To, že sa ľady pohli, a ide to správnym smerom, vysoko kvitujem. Nie som ale stopercentne istý, že definícia, že za všetko, čo obsahuje 75 % slovenského pôvodu, sa dá považovať za slovenské, ako definícia v podmienkach Slovenskej republiky stačí, hlavne vtedy, keď v okolitých krajinách majú minimálne dve až tri definície na výrobkov, ktorý je domáci výrobok, ktorý je výrobkom vyrobené na území danej krajiny.
Teraz dovoľte, aby som sa pozrel na predkladaný návrh zákona o obchodných reťazcoch a priblížil z takých troch rozmerov. Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je tu už opäť. Už v rámci prvého čítania bolo v rozprave spomenuté, ako často sa tento zákon predkladá do parlamentu, ruší pozmeňuje a má meniacu sa podobu. Chápem cieľ aj zámer predkladateľa návrhu zákona, a to pomôcť dodávateľom slovenských potravín voči praktikám obchodných reťazcov, žiaľ zvolená cesta podľa mňa nie je správna. Dobrý úmysel rezortu ani samovláde SMER-u nie je možné poprieť. Ako vidno, predložený návrh zákona je z veľkej časti odkopírovaný zo zákona č. 140/2010, ktorý bol predchádzajúcou vládou zrušený. Mimochodom, pri jeho zrušení súhlasili aj zástupcovia ZMOS, RÚZ aj Konfederácie odborových zväzov. Podľa dôvodovej správy má navrhovaný zákon riešiť vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku, keďže zo strany odberateľov dodávaných potravín obchodu dochádza k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na našom trhu. No s týmto konštatovaním osobne musím povedať, že sa z veľkej miery aj dá súhlasiť. Len priblížiť sa k riešeniu je trošku ťažšie. Jedným z mnohých skutočností z uplatňovania niektorých praktík vo vzťahu k tuzemským dodávateľom potravín do obchodnej siete na Slovensku je pokles podielu potravín do slovenských, od slovenských dodávateľov v obchodnej sieti v prospech dovážaných potravín. To je to, na čo narážal aj kolega Matovič vo svojom vystúpení k tomuto návrhu zákona. Musím ale povedať, že pri tejto príležitosti je treba sa pozrieť aj spätne. Za chvíľku budeme mať predloženú správu, tzv. Zelenú správu. Tam sa vieme dočítať, že zahranično obchodná bilancia v roku 2010 dosiahla negatívne saldo v prospech, v neprospech Slovenska mínus 950 miliónov euro a pokles v roku 2011 je o 195 a pol milióna euro. O toľko sme boli lepší v roku 2011. Toto je názorný príklad, keď vytvoríme priestor uzatvárať zmluvy medzi dodávateľmi a odberateľmi doma, na to, že aj naši dokážu predávať viac, jednak vytvárame priestor na to, aby aj mohli vyvážať. Teraz dovoľte, aby som priblížil o problematiku tohto návrhu zákona z takých troch prístupov.
Prvým rozmerom je, tak ako zákon 140 z roku 2010, tak aj tento návrh zákona obsahuje tie isté ustanovenia, pre ktoré aj tento zákon bude neúčinný, a teda nefunkčný v praxi.
Paragraf 5: "(1)Kontrolu neprimeraných podmienok vykoná a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo vykoná kontrolu odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby.
(3) Podnet na vykonanie kontroly u odberateľa alebo dodávateľa musí obsahovať identifikačné údaje
a) predkladateľa podnetu,
b) identifikačné údaje toho, proti komu je podnet podávaný a
c) opis predmetu podnetu podľa § 4.
(4) Ak podnet neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, ministerstvo vyzve predkladateľa podnetu, aby ich v určenej lehote doplnil a súčasne ho poučí, že inak kontrolu nezačne.
(5) Predmetom kontroly sú údaje informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť, dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu." Toľko citát zo zákona.
V zmysle § 5 na vykonanie kontroly je potrebný podnet. Zoberme si prvý prípad, keď ten podnet vzíde priamo z ministerstva. Popis neprimeranej podmienky ťažko asi bude stanovovať ministerstvo, lebo ako vidí do obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom? Ako ho zadefinuje? Medzi dodávateľom a odberateľom, keďže nie je priamym účastníkom takéhoto stavu, tak ministerstvo nevie presne špecifikovať, ktorá z neprimeraných podmienok podľa § 4 bola vyžadovaná. V tomto prípade platí, že kontrolu nemôže začať, pretože podanie nie je úplné.
Zoberme si druhý prípad. Podanie podá účastník obchodného vzťahu. Popis neprimeraných podmienok medzi dodávateľom a odberateľom nahlási podľa § 4. Všetko sa zdá byť v poriadku, ale v zmysle ods. 5 ministerstvo na kontrolu údaje, doklady a všetky veci medzi týmito dvoma subjektami, takže keď ministerstvo príde k odberateľovi XY obchodného reťazca a vyžiada si všetky dokumenty o konkrétnom dodávateľovi, tak ten dodávateľ XY už toho odberateľa viackrát nezalistuje. Jednoducho ho vyradí. Keď chceme docieliť, aby slovenský výrobca bol vylistovaný, je to najlepšia cesta tomu, pretože je možné dať sankciu za neprimeranú podmienku, ale dať sankciu za to, že ja od niekoho nezoberiem ten tovar, za to sankciu dať nemôžte. Môžte raz potrestať obchodný reťazec, že dal neprimeranú podmienku, ale za to, že budúci týždeň alebo od budúceho mesiaca nezoberie od neho ani jeden, jedno kilo, ani jeden gram, ani jeden liter slovenského výrobku, za to ho pokutovať nemôžte. Prosím, uvedomte si aj tento rozmer tohto podania.
Tretí prípad je, keď podá tretia osoba. Keď nahlási tretia osoba, obdobne ako v druhom prípade, tiež bude musieť určiť konkrétneho dodávateľa a taktiež konkrétnu neprimeranú podmienku podľa § 4, aby ministerstvo mohlo ísť na kontrolu a žiadať potrebné dokumenty. Tiež asi daný výrobca v danom obchode skončil.
V dôvodovej správe je napísané, že podľa zákona č. 140 z roku 2010 ministerstvo pokračovalo výkonom kontroly v osemnástich subjektoch, z toho u dvoch odberateľov a u ich šestnástich odberateľov. Kontroly boli neukončené z dôvodu zrušenia zákona č. 140. Dámy a páni, toto je len čiastočná pravda. Počas platnosti zákona č. 140 z roku 2010 bolo v skutočnosti podaných na ministerstvo päť až šesť podnetov na preverenie neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu. Teraz prosím, počúvajte veľmi pozorne, ďakujem. Všetky podnety podané, boli podané obchodnými reťazcami. Či už to bola Billa na všetky ostatné, či to bolo Tesco na všetky ostatné, či to bolo Kaufland a všetky ostatné, či to bola Hypernova. Oni si, oni podali podania navzájom. Nie dodávateľ slovenských výrobkov, obchodné reťazce jeden na druhého. Toto malo ministerstvo kontrolovať, že ten druhý, kde má akú výhodu, alebo kde má akú nevýhodu. Nie to, či slovenský výrobca, ktorý dodáva, má primerané podmienky alebo neprimerané podmienky. Takže asi takýmto spôsobom.
Keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla, že zákon č. 140 z roku 2010 zruší, tak ako posledný pokus o záchranu podal podnet aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podnet ale nespĺňa ustanovenia tohto zákona, a preto ministerstvo vyzvalo SPPK, aby doplnili svoj podnet o konkrétne údaje. Kto proti komu? Zaoberal som sa s tým vtedy ako minister. SPPK vtedy tieto údaje neposkytlo. Neoficiálne sa vyjadrili, že keby poskytli tieto údaje, tak daný subjekt v tej chvíli končí v obchodnom vzťahu, pretože bude vylistovaný. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, je to pravda.
Teraz druhý rozmer tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, musím povedať, že predkladateľ sa v návrhu zákona pokúša o čiastočnú implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Len musím povedať, že tento zákon, tak ako ho máme predložený, odkazuje na túto smernicu. A táto smernica v plnom jeho znení, keby bola inkorporovaná do tohto návrhu zákona, tak by musela obsahovať aj vetu, že "ak nie je v zmluve vyslovene dojednané inak". Ak dáme do tohto návrhu zákona toto znenie, v tej chvíli tento zákon nemá absolútne žiadny zmysel. Pretože keď sa obchodník s dodávateľom dohodne inak a smernica o tom hovorí, že to môžu, tak v tom prípade niet čo kontrolovať. Takže tento rozmer tu aj je. Ale to, že vláda medzi sebou nekomunikuje, o tom svedčí aj skutočnosť, že na tejto schôdzi Národnej rady máme predloženú tlač č. 229, a to z dielne pána ministra Borca, ministra spravodlivosti, a to novelu Obchodného zákonníka. Táto novela Obchodného zákonníka preberá uvedenú smernicu v plnom znení, teda aj vo vzťahu k tomu, keď sa nedohodnú inak. Tento návrh zákona tak, ako ho tu máme predložený, je absolútne zbytočný. Keď, tak by stálo za to, aby zákon 513, teda zákon Obchodný zákonník bol doplnený o niektoré ustanovenia tohto návrhu, a vtedy by platil absolútne v súlade a nevytváral by chaos, keďže všade sa hovorí, že obchodné vzťahy sa majú riešiť podľa Obchodného zákonníka. I keď v tomto prípade ideme prijať unisono špeciálny zákon na jeden konkrétny prípad, ale tak či tak, v ostatných ustanoveniach musí spĺňať literu zákona obchodného. Práve z tohto dôvodu hovorím, že to nebude fungovať.
Tretí rozmer tohto návrhu zákona je v skutočnosti, ktorý som spomenul aj na samom začiatku a to, že tento zákon bude platiť na území Slovenskej republiky. Moji predrečníci vrátane pána ministra alebo pána spravodajcu zadefinovali, že má snahu riešiť alebo zameriava sa na riešenie obchodných reťazcov. Dámy a páni, drvivá väčšina týchto obchodných reťazcov, teda až na výnimku jedného má sídlo alebo centrálu mimo územia Slovenskej republiky. Ani CBA nemá sídlo alebo centrálu v Slovenskej republike, aj CBA je spojená so zahraničnými spoločnosťami. To znamená, že všetky tieto spoločnosti nemajú najmenší problém, aby od zajtrajšieho dňa alebo nasledujúceho dňa, ako tento zákon vstúpi do platnosti, uzatvárali obchodné zmluvy vo svojich centrálach, či je to v Budapešti, či je to vo Viedni, či je to v Prahe, či je to vo Varšave, kdekoľvek. Každý, kto chce dodávať do týchto obchodov, príde za nimi a podpíše s nimi zmluvu. Keď si pozrieme európsky vestník na verejné obstarávanie, tak sa môžme dočítať, že Tesco na mliečne výrobky robí verejné obstarávanie a vyhodnocuje ju, kde? V Londýne. V Londýne. V tej chvíli, keď to robí na strednú Európu, robí v Londýne. Keď to urobí na strednú Európu, môže dodávať kdekoľvek, aj na Slovensko, nemá s tým najmenší problém. Ale tak potom, tento zákon bude viac, priamo či nepriamo, keď obchodníci ho nechcú dodržiavať, tak budú uzatvárať zmluvu mimo územia Slovenskej republiky. Keď budú uzatvárať mimo územia Slovenskej republiky, tak ten, ktorý bude uzatvárať tú zmluvu v Prahe, tak si bude vyberať dodávateľov z okruhu svojich známych, ktorých má po ruke v Českej republike. Výsledok, budeme mať viac českých výrobkov v slovenských obchodoch alebo v tom konkrétnom slovenskom obchode. Keď to bude vo Viedni, bude to viac rakúskych. Je to prirodzené. Budeme ich takýmto spôsobom nútiť, pretože tento zákon platí len na území Slovenskej republiky. Slovenská republika na jednotnom trhu Európskej únie znamená malý kúsok fľaku, 5 miliónov ľudí, 5-miliónový trh pre veľké nadnárodné obchodné korporácie nie je problém zabezpečiť, zásobovať z mimo územia tohto teritória a tým pádom uškodíme našim poľnohospodárom.
Práve preto, keď chceme riešiť, tak by sme mali využiť, ale v plnej miere, ustanovenia, ktoré nám dáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES. Tá stanovuje, že neprimerané podmienky si môže zadefinovať v rámci obchodného vzťahu a obchodných vzťahov každá členská krajina. No len potom by to malo byť inkorporované tam, kde to inkorporované má byť, v Obchodnom zákonníku. To, čo pán minister Borec predkladá. Pán minister Borec predkladá, že ako sa uplatňuje sankcia, keď niekto urobí neprimeranú podmienku. Pán minister hovorí o 60-dňovej lehote. Tento zákon podľa tej istej smernice hovorí o kratšom termíne. "Prečo vytvárame takýto chaos?" pýtam sa. Práve preto a vzhľadom na uvedené, sa domnievam, že tento zákon bude neúčinný, a preto predkladám procedurálny návrh, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul jeden svetlý príklad z jednej členskej krajiny Európskej únie. Keď sa nájde dostatočná politická vôľa v tomto parlamente naprieč všetkými politickými stranami, tak snáď keď niektorý z obchodných reťazcov najviac zneužíva svoje obchodné postavenie a máme takéto informácie a ministerstvo príde s takýmito informáciami, tak by sme mohli prijať obdobné uznesenie parlamentu tohto, Národnej rady, ako to urobila iná členská krajina, nejdem ju tu v tejto chvíli menovať, ktorá prijala uznesenie znenia asi nasledovného: Národná rada vyjadruje svoje presvedčenie, že obchodná politika danej spoločnosti XY nie je zlúčiteľná s očakávaním slovenského spotrebiteľa a výrobcu. Keď vyšleme takýto politický signál voči jednému, som presvedčený, že dosiahneme oveľa viac než s akýmkoľvek takýmto zákonom, ktorý obchodné reťazce, nechcem využívať slová pána Galka, ktorý predo mnou vystúpil, ale je faktom, že obchodné reťazce s desiatkami miliónov ziskov ročne hravo zaplatia tých najlepších právnikov, aby zabezpečili právne kľučky ako obísť tento návrh zákona. A tento návrh zákona zostane zdrapom papiera a len propagandou a nie účinným nástrojom na to, aby sme skutočne pomohli slovenským výrobcom sa dostať na slovenské pulty. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister, dovoľte, aby som vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože vláda aj vy osobne ste prezentovali, že dali ste farmárom 70 miliónov. Dnes ste nám odpovedali, že de facto, dali ste im tie peniaze, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila a boli v štátnom rozpočte. Ale čo je pre mňa smutnou správou a smutnou správou pre poľnohospodárov, aj skutočnosť, že vami sľúbené peniaze z pôžičiek na založenie úrody pre rok 2012 farmári dostanú až niekedy začiatkom decembra. Chcem povedať, že poveternostné podmienky alebo meteorológia už hovoria, že tento týždeň príde mráz. Začne snežiť a úroda na budúci rok už sa bude zakladať minimálne. V prvej polovici decembra už tobôž vôbec nie. Chcem sa spýtať, dá sa tento proces z hľadiska ministerstva urýchliť, aby farmári tieto peniaze, tak ako ste im sľúbili, dostali skôr?

Áno. Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Bola mimoriadne presná, by som povedal, ale žiaľ stále nejak nepostihol som alebo nepostrehol som podstatu, že planuje ministerstvo vyhradiť nejaké financie na oživenie hydromeliorácie AS, resp. na polievanie alebo na tieto systémy, či nie?

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, v plnej miere súhlasím s touto snahou, aby zákazník vedel, že keď vojde do obchodu, aký má podiel. Ale tu by som sa chcel nadpojiť na to, čo môj predrečník povedal, že máme problém definovať, čo je slovenský výrobok. Výrobky, ktoré majú označenie SK kvalita, tým nie sú. Len výhradne. Pretože máme aj ďalšie výrobky. Práve preto, ja si myslím, že by sme mali definovať, čo je slovenský výrobok, definovať, čo je výrobok vyrobený na Slovensku a čo je absolútne domáci výrobok, stopercentne vyrobený len zo surovín Slovenskej republiky.
Obchodné reťazce môžu dostať len takú povinnosť, ktorú dokážu aj naplniť. Nie som si stopercentne istý, že túto povinnosť, ktorú takýmto spôsobom im zadávame, či budú vedieť naplniť. A to z jedného jediného dôvodu. Slovakia chips, vyrábané v Českej republike je slovenským výrobkom? Keď má kód 858? Ďalej saláma vyrobená z dánskej svine je slovenským výrobkom? Popradská káva? Tak ako som, tak ako som spomenul. Práve preto, pán kolega Matovič, možno že by bolo dobré doplniť tento materiál a k tomu aj vo svojom vystúpení v rozprave sa chcem ešte zaoberať. A by sme mali vytvoriť priestor, aby sme to mohli zadefinovať a doplniť do tohto zákona, pretože inak nebude skutočne účinný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ďakujem za faktické poznámky. Ja som nehovoril, že je tu milióndvestotisíc odborárov, že všetcia tí, ktorí hlasovali za SMER, v týchto voľbách, že sú odborári. To som nepovedal. Ale myslím si, v každom prípade, že tento návrh novely vytvára presne také podmienky, aby tam, kde doteraz boli harmonické vzťahy, mohli byť narušené práve tým, že tento návrh dáva odborárom také práva a také možnosti, ktoré ja si myslím, že sú neadekvátne. Práve preto tam, kde sú teraz momentálne harmonické vzťahy, sa jednoducho môžu vytvoriť tie trojčlenné odborové zväzy, ktoré majú také výhody, o ktorých tu, nechcem to znova tu opakovať, to už hovorili, 15 minút mesačne, a tak ďalej a tak ďalej, ktoré musí jednoducho zamestnávateľ platiť, a tým pádom samozrejme pre toho zamestnávateľa tým jednak vznikajú náklady a jednak možnože tie harmonické vzťahy sa môžu narušiť. Takže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerád by som zopakoval všetky svoje výhrady k novele Zákonníka práce, ktoré som už pred týmto auditório predniesol, nakoľko presne systémom - psi štekajú a karavana ide ďalej - sa pripomienkové konanie tejto novely aj nesie.
Podčiarknem ešte raz z nášho pohľadu najzávažnejšie výhrady strany MOST - HÍD k novele. Tým je jednoznačne neopodstatnené posilnenie postavenia odborov a ich šéfov a fakt, že v období konsolidácie tento Zákonník práce pochová aj posledné možnosti na ožívanie aspoň lokálnych trhov a regionálnych zamestnávateľov. Už sú známe prvé prípady prepúšťania zamestnancov práve kvôli pripravovanej novele, o čom sme už hovorili, je to napríklad Delphi v Senici, závod Rojka v Nitre, ale aj Občianske združenie Ružomberka, ktoré oponuje práve tým, že prepúšťanie musí stihnúť dovtedy, kým začne platiť nový Zákonník práce, inak by ich zruinovalo. Bolo to v dnešných novinách.
Musím povedať, že istý posun oproti môjmu minulému vystúpeniu, kde som tvrdil, že tento frigidný návrh zakonzervuje nezamestnanosť, predsa len nastal. Nezakonzervuje, ale myslím si, že zvýši nezamestnanosť na Slovensku. A nielen to. Spolu so zákonom o dani z príjmov, ktorý ste včera odsúhlasili v prvom čítaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že zamestnanci budú musieť pracovať za kus chleba dlhšie ako doteraz a ich životná úroveň namiesto toho, aby sa zvýšila, bude sa znižovať. Toto bude následkom vášho pôsobenia, úplná neistota namiesto sľúbených istôt. Lebo vy si odsúhlasíte taký Zákonník práce, na akom ste sa dohodli s odbormi. Nie so zamestnancami, podčiarkujem, ale s odbormi, a to je veľmi veľký rozdiel. Predložený materiál, zmeny, ktoré pravdepodobne aj odsúhlasíte, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, predraženie, prepúšťanie, zvýšenie právomoci odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasov a práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačnej administratívnej záťaže zamestnávateľov a menšiu flexibilitu pracovného trhu.
Už samotný zákonník je vážnou hrozbou pre zamestnanosť, ale spolu s ostatnými krokmi vašej vlády, napríklad vyššie dane a odvody v zásade pre všetky kategórie pracovníkov a podnikov a podnikateľov, zavádzanie nových daní, znamenajú pre túto ťažkú dobu pre Slovensko, pre zamestnávateľov a teda aj pre zamestnancov hotovú katastrofu.
Natoľko chcete, vážení kolegovia, chrániť, že ich ochránite aj pred možnosťou zamestnať sa. Ako sa hovorí, z vaničky s vodou vylejete aj dieťa. Komu to pomôže, sa ukáže podľa mňa už v blízkej budúcnosti. Môžem vám ale už dnes s istotou povedať, komu to nepomôže. A myslím si, že nepomôže to občanom a pracujúcim na Slovensku. Pribudnú im tak ďalšie istoty, napríklad istota, že nezamestnaní si nenájdu prácu. Otázkou ostáva, či si ľudia naozaj zaslúžia práve takéto istoty.
Moje obavy o nepochopiteľné postavenie odborov nerozptýlili ani stretnutia s predstaviteľmi odborov. Naďalej trváme na tom, že táto novela sa robí kvôli odborom a ich šéfom. Je to istý spôsob zabezpečenia voličskej základne. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z tohto dôvodu, z dôvodu dohody medzi SMER-om a odbormi, ako odplatu za podporu odborov SMER-u. Prečo si to myslím? Lebo to, aké postavenie bude garantovať táto novela odborom, je bezprecedentné. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno, desať, päťdesiat alebo sto percent? Proste nikto nevie. Je to jedno z najstráženejších tajomstiev Slovenska. Ale sú a ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku. Nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez volených predstaviteľov zamestnancov daného podniku. Ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. A so zamestnaneckými radami sa neviete, vážení kolegovia zo SMER-u, dohodnúť tak jednoznačne ako s odbormi.
V Nemecku, kde to funguje, sú napríklad zamestnanci na úrovni podnikov prioritne reprezentovaní radami. Ale napríklad v Španielsku, v Grécku či v Portugalsku, kde sa kríza prejavuje v plnej miere, rady existujú viac teoreticky, ale sú úzko prepojené s odbormi. Za zamestnancov na Slovensku po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, trojosobových, ktorých primárne zmyslom existencie bude požívanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne. A využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Kolegyne a kolegovia, nepochopiteľne veľkoryso rieši táto novela aj právo zamestnanca na súkromie a vôbec nie je prekvapením, že na úkor zamestnávateľa. Po prvýkrát explicitne rieši otázku monitorovania a kontroly komunikácie zamestnancov z pracovných e-mailových adries poskytnutých zamestnávateľom. V zmysle novely nesmie zamestnávateľ bez predchádzajúceho upozornenia kontrolovať elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy, alebo doručenú na túto adresu. Predchádzajúce upozornenie nie je potrebné, iba ak na to existujú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Pred tým, ako zamestnávateľ zavedie akýkoľvek kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a zamestnancov musí informovať o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Navrhované znenie vnímame tiež veľmi kriticky, kolegyne a kolegovia, nakoľko nerozlišuje medzi výkonom prác a súkromnou sférou zamestnanca. Preto paušálne poskytuje zamestnancom ochranu takým spôsobom, ktorý môže v praxi výrazne sťažovať kontrolu plnenia pracovných úloh zamestnancom a poškodzovať legitímne záujmy zamestnávateľa. Z dikcie novely vychádza, že nasadenie akéhokoľvek kontrolného systému bude prakticky nemožné a teda znemožní aj kontrolu plnenia pracovných úloh. Nehanbite sa pozrieť si napríklad nemecký Zákonník práce, ktorý rieši tento problém vyváženým spôsobom a bez toho, aby porušoval práva zamestnancov alebo zamestnávateľov.
Je mi jasné, vážené kolegyne a kolegovia, že tento obchod medzi vládou a odborovými bossmi vás nepustí prijímať radikálne zmeny vo vašom návrhu, ktorý silou-mocou pretlačíte cez tento parlament, ale ak máte v sebe aspoň minimálnu ochotu prijať rozumné riešenia, tak si vypočujte a, prosím vás, aj podporte pozmeňovací návrh, ktorý predložím. Jeho podstatou je, že by riešil oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede. Tento vyskúšaný model platí v Nemecku a v Rakúsku. Ide o širší koncept, tzv. freistellung. Tu platí, že zamestnanec nemá právo na prácu, ale naopak, má právo na odmenu za pripravenosť prácu vykonať. Preto rakúske a nemecké pracovné právo v zásade pripúšťa, že aby zamestnávateľ kedykoľvek a na akokoľvek dlho oslobodil zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu. Počas tohto obdobia však má povinnosť ďalej platiť mzdu.
Vážené kolegyne a kolegovia, mnohí z vás už v predchádzajúcom období boli buď zamestnávateľmi, alebo zamestnancami, preto táto situácia, ktorú sa snažíme riešiť týmto pozmeňovacím návrhom, vám nebude neznáma. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnanec, ktorý mohol byť prepustený z rôznych dôvodov, už nemusí chodiť do práce a predsa vo výpovednej lehote dostáva naďalej výplatu, môže pritom riešiť svoje budúce zamestnanie a nebude robiť problémy svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pretože s oslobodením od práce súvisí aj právo zamestnávateľa počas oslobodenia zamedziť zamestnancovi vstup na pracovisko, respektíve zakázať mu konať a vystupovať v mene zamestnávateľa. Hovorím stále o dobe, keď je pod výpovednou lehotou.
Mohli by ste namietať, vážené kolegyne a kolegovia, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na prácu, Ústavný súd však uvedené právo nevykladá ako právo na konkrétnu prácu, ide skôr o koncepciu, ktorá umožňuje občanovi uchádzať sa o prácu, respektíve ju slobodne získať a vykonávať. Oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede by podľa nášho názoru neporušovalo ústavou garantované právo na prácu. Zavedenie tohto inštitútu by malo riešiť situácie, keď zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a zamestnanec napriek tomu musí chodiť do práce, miesto toho, aby si hľadal nové zamestnanie. Tiež by sa odstránili situácie, keď zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe, sa snaží revanšovať za výpoveď, pôsobí negatívne na pracovnú morálku, respektíve inak spôsobuje škody, alebo vytvára zbytočné náklady pre zamestnávateľa. Navrhujem preto, aby zamestnávateľ sa mohol jednostranne rozhodnúť, že počas trvania výpovednej doby oslobodzuje zamestnanca od výkonu práce a žiada, aby sa tento nezdržoval na pracovisku. Zamestnancovi by nebola prideľovaná práca, nemal by ďalej k dispozícii pracovné prostriedky, ale mal by nárok na plnú mzdu, respektíve náhradu mzdy. Náš konkrétny návrh by sa dotýkal § 141a a znel by takto (ja by som to rád prečítal rýchlo):
V čl. I v bode 82 v § 141a sa doterajší text mení nasledovne:
"1. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce." ( To je aj teraz v novele, v návrhu.)
"2." (To je ten náš návrh.) "Ak je daná, ak je daná výpoveď, môže zamestnávateľ v období od doručenia výpovede do skončenia pracovného pomeru prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorého sa výpoveď týka.
3. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce podľa odseku 1 a 2 patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať čl. I v znení vládneho návrhu. Novonavrhovanou zmenou v čl. II sa rozširuje možnosť zamestnávateľa prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe, a to až do uplynutia výpovednej doby. Zotrvanie zamestnanca vo výpovednej dobe u zamestnávateľa môže v niektorých prípadoch ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa. Navrhovaná možnosť prerušenia výkonu práce zamestnanca bude na zvážení zamestnávateľa a zamestnanec prerušením výkonu jeho práce zo strany zamestnávateľa neutrpí žiadnu ujmu, keďže po dobu takéhoto prerušenia výkonu jeho práce mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Článok III predstavuje iba legislatívno-technickú zmenu, nakoľko nárok zamestnanca na priemerný zárobok by sa mal vzťahovať aj na čl. I a aj na mnou navrhovaný čl. II.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. No ja absolútne presne rozumiem, čo chcel kolega Matovič povedať, ale považujem za potrebné komentovať jeho slová, čo sa týka užitočnosti alebo legitímnosti debaty o Zákonníku práce. Jednoducho bez toho, aby sa strany snažili vytĺkať politický kapitál, je to ešte aj tak, že debata o Zákonníku práce je súčasťou úplne fundamentálnej debaty medzi protrhovo orientovanou pravicou a ľavicou. Jednoducho pravica a ľavica má rôzne predstavy o svete a o tom, ako by ideálne mal fungovať, a pokúšajú sa ich presadiť. Ja oba názory považujem za legitímne, hoci jeden z nich považujem za mylný. To však neznamená, že parlament nemá byť miesto, kde sa o tom bude diskutovať, lebo toto je jedna z fundamentálnych vecí.
Čiže prihováral by som sa za to, aby sme túto debatu nepovažovali za púhy populizmus, lebo to nie je. To je debata o rozdielnych predstavách o tom, ako má fungovať spoločnosť a trh práce. To po prvé.
Po druhé, rozdiely medzi liberálmi, konzervatívcami a socialistami, ak dovolíte, sa naozaj neobmedzujú na to, že či niekto chodí v nedeľu ráno do kostola a kedy vstáva. To by som povedal, že je zjednodušenie, ktoré hraničí s neslušnosťou. To sú opäť legitímne rozdiely, ktoré vznikli z rôznych pohľadov na svet a našli svoje vyjadrenie v inštitucionalizovaných politických koncepciách.
No a čo sa týka zbytočných vecí, o ktorých hovoril pán Matovič. To sú ktoré? Takto ekonomika nefunguje. Ekonomika nie je utilitárna, ekonomika je trh.

Ďakujem. Vážení kolegovia, ak ste si všimli, tak ja som vo svojom vystúpení zámerne nepoužíval slovo rovná daň, len som sa snažil vysvetliť, ako to proste funguje.
Viete, no, kto chce, pochopí, kto nechce, nepochopí, s tým sa ako nedá nič robiť. Pointa môjho vystúpenia bola taká, že efektívna miera zdaňovania je podľa mojich prepočtov pre väčšinu podnikov od 30 do 50 percent. To znamená, moja výčitka - nie je hlavné to, že ešte nejaká iná sadzba je, ale že ste to prehnali, presolili. Proste, vy ste, alebo idete presoliť, proste, vy budete mať problém vybrať viac, čo si stanovujete ako cieľ.
Ako kolega povedal, že cieľom je vybrať viac. Ja hovorím, že práve to sa môže stať, a pravdepodobne sa stane, že vyberiete menej. A, žiaľbohu, na tento daňový systém doplatia najmä malí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ten môj príspevok poňať trošku ináč, pretože nemyslím si, že tá debata by mala byť, alebo hlavne smerovať, či je to rovná daň verzus progresívne zdaňovanie, ale úplne o niečom inom.
Pokúsim sa to vysvetliť.
Prvá Ficova vláda urobila jeden osudový omyl, keď trištvrte roka popierala fakt to, že kríza príde aj na Slovensko. Určite mnohí z vás si pamätáme, že pán premiér hovoril o tom, že nás sa kríza nedotkne, my budeme mať rast 4,6 percenta a tak ďalej. Trištvrte roka, tohhto trištvrte roka bolo premárnených, pretože keby sa vtedy viazali výdavky, alebo vtedy si už uvedomila vláda, že jednoducho tie príjmy do rozpočtu nebudú, tak by ten deficit nebol taký veľký.
Takže tento osudový omyl, samozrejme, nejaký by bol, pretože sú externé faktúry, Slovensko je otvorená ekonomika, každý študent vysokej školy by mal vedieť, že Slovensko je otvorená ekonomika, to znamená, že je tam veľmi veľký vplyv externých faktorov. To znamená, keď Európa pôjde dole, tak pôjdeme aj my dole. Keď automobilový priemysel pôjde dole, pôjdeme aj my dole.
Druhá Ficova vláda robí jeden zásadný, tiež fatálny omyl, že nastavuje demotivačný systém platenia daní, zdôrazňujem, priamych daní. Ešte raz. Nebudem hovoriť o rovnej dani, zabudnite na to slovo. Pokúsim sa vysvetliť. Tu sa hovorilo o rôznych sadzbách, ale keby sa viedla odborná diskusia, tak by som skôr používal nie sadzbu, ale takzvane - efektívna miera zdaňovania. Totiž, keď zvýšite sadzbu dane z 19 na 23 percent, to neznamená, že zvýšite dane o 4 percentá. To znamená, že keď vy ste platili povedzme štátu 100 jednotiek na daniach, tak odteraz zvýšením sadzby budete platiť 121 jednotiek, to znamená o 21 percent sa zvyšuje v tomto prípade. Teraz keď pripočítame, že niektoré podniky majú ešte osobitný odvod, keď pripočítame, že sa zvyšujú náklady na pracovnú silu zvýšením odvodových stropov, keď pripočítame, že sa platia zdravotné odvody z dividend, tak keď takto zoberiete, keď si to napočítate, takže to znamená, že tá efektívna miera zdaňovania je, samozrejme, podľa podnikov, alebo respektíve podľa toho, v akej oblasti podnikáte od 30 do 50 percent. Inými slovami, štát chce od podnikov viacej ako od 30 do 50 percent množstva daní, čo vybral minule.
Takže ja sa obávam, že takýto demotivačný systém, kde na jednej strane bude zvýšenie efektívnej dane sadzby o 30 až 50 percent, na jednej strane, na druhej strane veľkým podnikom odpúšťame platenie daní vôbec, tak pri tomto pohľade mnohí podnikatelia budú, budú rozmýšľať, že či toto už nebudú považovať za, prepáčte, poviem také slovo, že príliš vysoké výpalné od štátu. To, že systém sa, daňový, komplikuje, že sa z neho stáva trhací kalendár, že rôzne odvody, do budúcna neviem, že či ešte sa niečo nevymyslí, pretože sami vieme, že aj v budúcnosti budeme musieť konsolidovať o ďalších pol percenta. Takže je úplne jasné každému, že predpoklad, že tá ďalšia konsolidácia bude na strane príjmov štátu, respektíve zvýšením daní, je teda reálny predpoklad.
No, aké to bude mať následky. No, v prvom rade sa zníži konkurenčná schopnosť ekonomiky, to myslím si, že netreba ani vysvetľovať, určite sa zhorší podnikateľské prostredie, pretože tie efektívne zdaňovania a Zákonník práce a tak ďalej, jednoducho, to sú kritériá, či sa zlepšuje podnikateľské prostredie, alebo zhoršuje.
Noví investori, tu bola taká diskusia, že či im záleží na daniach, nezáleží. No, noví investori budú určite zvažovať a porovnávať. Jednoducho každý, aj tí noví investori sú homo economicus a rozmýšľajú. A súhlasím s tým, že nielen dane sú dôležité. Určite sú dôležité náklady na pracovnú silu, vymožiteľnosť práva, Zákonník práce a tak ďalej. Len nerobme jednu takú zásadnú chybu, čo bolo aj v diskusii, že my sa porovnávame s Nemeckom, keď, ja neviem, alebo s nejakou inou krajinou, Švédskom, že tam sú dane 22 - 23 percent. Páni a dámy, to nie sú naši konkurenti. Naši konkurenti sú Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a tak ďalej. To je podstata veci. A vieme, že ešte jedna fabrika, ktorá teraz ruší svoje podnikanie na Slovensku, ide zhodou okolností do Rumunska, takže oni porovnávajú, pretože Nemecko má úplné iné náklady na pracovnú silu napríklad. To znamená, že je evidentné, keď niekto chce znížiť náklady, tak nepôjde do Nemecka, ale pôjde tam, kde tie náklady na pracovnú silu sú nižšie, alebo Čína a tak ďalej.
Takže je to skutočne zavádzajúce porovnávať sadzby a argumentovať tým, však máme priemer, tak tie sadzby ako v Nemecku. A potom aj jednu skutočnosť spomeniem, čo aj predrečníci spomenuli, keď niekde je teda 25-percentná, alebo 23-percentná daň z príjmu právnických osôb, neznamená, že je to efektívna miera zdaňovania. Efektívna miera zdaňovania, to je úplne niečo iné. Rôzne štáty majú rôzne daňové základy, rôzne výnimky a tak ďalej. V skutočnosti v odbornej diskusii, alebo v čisto odbornej diskusii proste by sa takto nemalo porovnávať, lebo to je to isté, ako keď porovnávate, ja neviem, vážený priemer s priemerom, s mediánom a tak ďalej. Samozrejme, teraz tu je nie odborná diskusia, ale skôr politická, ale rád by som akože na to upozornil, že ešte raz. Tí naši konkurenti, priamym získavaním investícií nie sú ani Francúzsko, ani Nemecko, ani Švédsko, ale tie novopristupujúce sa krajiny.
Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, že tie veľké podniky, veľké podniky dostali, nechápem síce prečo, že v podstate v ten istý okamih ako vláda schválila, že zvýši dane, tak súčasne schválila, že desiatim podnikom vlastne odpustí daňovú povinnosť. Smutné akurát je na tom to, že proste, že niektorým odpustí aj na to, že proste na udržanie pracovných miest. Ja teraz, aby som odľahčil diskusiu, teraz ju len odľahčím, treba skutočne zvažovať, že čo nás stojí, alebo čo je štát ochotný dotovať nové pracovné miesto a čo je ochotný dotovať, ale to je podľa mňa trošku zvrátené, v úvodzovkách, "potenciálne stratené miesto". Inými slovami, je správne, ale hovorím teraz nadnesene, ja by som tiež chcel mať dotáciu milión eur a som ochotný zamestnať sto poradcov. Verte mi, že by som pre nich našiel prácu. Ale ešte zvrátenejšie by bolo, keby som si vypýtal dotáciu na to, aby som si nechal poradcu. Takže nemusím hovoriť, to samozrejme mýli trh a podobne a demotivuje tých ostatných, od ktorých chceme, aby platili viacej ako od 30 do 50 percent, tak tých demotivuje, keď vidia, že jednoducho niekto nemusí platiť.
Ja osobne nechápem tú tvrdohlavosť, tvrdohlavosť vlády ohľadom zvýšenia daní, teda že až tak enormným spôsobom zvyšuje dane pre podnikateľské subjekty, pretože to môže mať fatálne dôsledky na verejné financie a sú povolania, povedzme medicína, tam ten omyl jednoducho má fatálne dôsledky. Samozrejme, sú iné povolania, kde nejaký omyl nemá nejaké fatálne dôsledky, ale myslím si, že, že toto, to znamená enormné zvýšenie efektívnej sadzby dane, bude mať takýto dôsledok.
Na záver by som len povedal  v tomto vstupe, že teraz som čítal, čítal rozhovor s pánom Kaliňákom, kde povedal v podstate správnu vec, že pre podnikateľa je dôležitá sadzba dane, a nie rovnosť. Ja, samozrejme, čiastočne len s tým súhlasím, ale ja chcem zdôrazniť úplne niečo iného, že pre podnikateľa je zásadná efektívna miera zdaňovania. To je dôležité. To znamená, že koľko on vlastne na všetkých tých svojich poplatkoch a tak ďalej bude musieť odviesť, odviesť štátu. Takže bolo tu, na záver poviem ešte jednu vec, že bolo tu použité také slovo, neviem, kto to v rozprave použil, že bol experiment. No, ja sa obávam, že toto je zrovna experiment. A je otázne, že či podnikatelia akceptujú takýto experiment, to znamená, takéto enormné zvýšenie efektívneho zdaňovania.
Takže na záver poviem, za klub MOST - HÍD, my z tohto dôvodu nepodporíme tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.