Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som hneď na začiatku tak spravil nejaký mantinel, lebo celá táto debata, rozprava k tomuto návrhu poslancov skĺzla do nejakých obvinení, obhajoby určitej kauzy, ktorá je do určitej miery spojená s menom pána poslanca Galka, keď bol ministrom obrany, ale tento návrh tu nie je o tom. Tento návrh rieši určitú situáciu, o ktorej sme vedeli aj predtým, ako bolo niečo vyzradené z kuchyne ministerstva obrany, len sa nenašlo riešenie. Bola to príliš ťažká téma a vlastne tá kauza len zrýchlila tieto procesy. Tam keď, keď sme ešte boli vo vláde, na branno-bezpečnostnom výbore sme sa dohodli skrz politickým spektrom, aj opozícia, aj koalícia, že ideme zmeniť tento, tento daný stav, lebo každý, ktorý troška rozumie tejto téme, vie, že ako sa robia odposluchy, do akej miery sa robia odposluchy, ako narástol počet odposluchov.
Prvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.
Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.
Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.
Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá. (Reakcia na predkladateľa.) Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.
Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.
My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.
Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.
Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.
A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.
Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. Som rád, aj keď včera v pokročilej dobe, keď sa táto novela zákona dostala na pretras o 18.50 hodine, som ani nepredpokladal, že sa niekto prihlási. Čiže chcem sa vám poďakovať. A chcem sa vám poďakovať aj za vaše názory, s ktorými do veľkej miery súhlasím, dokonca aj s pánom Baškom, pretože tu odzneli dosť závažné slová ako opilci, opití ľudia, nehody, účastníci cestnej premávky.
Súhlasím jednoznačne s názorom, že každý človek, ktorý nadmieru požíva alkoholické nápoje a je účastníkom cestnej premávky, je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. S týmto názorom sa dá jednoznačne súhlasiť. Preto podľa môjho názoru ani neexistuje rozdiel medzi opitým cyklistom a opitým chodcom. Možno len taký, že z toho bicykla je pád na zem asi nebezpečnejší ako z chôdze, ale pokiaľ títo opití ľudia, či už cyklista alebo chodec ostane ležať na strede cesty, tak je naozaj v noci veľkým nebezpečím napríklad pre auto.
Ale stále hovoríme o opilcoch. A táto novela absolútne vôbec nerieši ľudí, ktorí nadmieru používajú alkoholické nápoje. Asi sme sa zle pochopili a aj vysvetlím, že kvôli čomu prišiel vôbec nápad predkladať túto novelu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento nápad vznikol na základe negatívnych skúseností a konkrétnych prípadov, ktoré sa stali napríklad v horských dolinách. Lebo treba rozdeliť cyklistov na bicyklistov. Bicyklisti to sú tí, o ktorých ste tu hovorili, ktorí idú do krčmy a strávia tam celý deň a svoj bicykel používajú ako dopravný prostriedok, buď na ňom idú, alebo ho používajú ako podporný prostriedok na to, aby sa vôbec domov dostali v ťažkom stave opitosti. Ale to tento zákon nerieši.
Tu ide o to, že napríklad muži zákona v horských dolinách v okolí Martina v sparných letných mesiacoch doslova číhali pekne v tieni na cyklistov, na horských cyklistov, ktorí po absolvovaní niekoľko desiatok kilometrovej horskej túry prišli na horskú chatu, kde sa osviežili jedným pivom, na základe znaleckého posudku, ktoré nemá vôbec žiadny vplyv na bezpečnosť v cestnej premávke, a dostali pokutu 150 eur. Takisto sa to stalo aj na dedinách, že dedko okopával zemiaky, dal si jedno pivo, hliadka stála neďaleko krčmy a číhala na cyklistov. Každý, kto nafúkal, zaplatil 150 eur.
Ja často chodím na cykloturistiku do okolitých krajín, do Talianska, do Rakúska, do Českej republiky, kde naozaj rozkvitá turistický ruch a vedia si tam turistov vážiť a pripravia im tam také podmienky, aby sa tam radi vracali. Tak odporúčam napríklad, aby ste sa išli pozrieť do neďalekých Valtíc, moravský región, krásne hrady, zámky, jazerá, cyklistické cesty, ktoré vedú cez vinice. A celá tá cyklotúra je založená na tom, že sú tam vinné pivničky, sklípky a volajú vás na ochutnávku výborných moravských vín. Cez víkendy tam stretnete stovky slovenských rodín, rodičov s deťmi, ktorí sa tam idú odreagovať, nejdú sa tam opíjať, ale idú si tam užiť krásny výlet spojený napríklad aj s ochutnávkou vín. Keď som sa miestnych pýtal, že či je to dovolené a že či policajti nedávajú fúkať a či potom cyklisti nemajú z toho problém, tak sa na mňa pozerali ako keby som prišiel z inej planéty. A pýtali sa ma, a prečo by sme to robili? Veď by išli tí policajti voči vlastnému regiónu a my z toho žijeme, má to ekonomický prínos. A my chceme, aby sa sem ľudia vrátili, a nie aby odchádzali naštvaní a s negatívnym zážitkom.
Aj preto sme nechceli pristupovať k tejto téme populisticky a dali sme si urobiť naozaj znalecký posudok, tu ho mám, ktorý má štyri okrúhle pečiatky z najšpičkovejšieho ústavu na Slovensku, ktorý robí najzávažnejšie posudky pri najzávažnejších zločinoch, od kyselinárov cez proste všetky najzávažnejšie zločiny, ktoré sa na Slovensku udiali, sa práve riešia na tomto pracovisku.
Pretože sme chceli naozaj odbornú debatu na túto tému, bol vypracovaný posudok, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že 0,3 promile nemá absolútne žiadny vplyv a 0,5 promile má malý vplyv, avšak ten vplyv je taký minimálny, že bezpečnosť cestnej premávky, osoba je spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Súhlasím s tým, a je to všeobecne známe, že existuje, aj na Policajnom prezídiu nám povedali, že existuje akási forma tichej dohody. Ale my si neuvedomujeme, čo taká tichá dohoda znamená. Tichá dohoda znamená, že je to na individuálnom posúdení toho-ktorého policajta, ako sa v tej chvíli zachová. Pán Baška síce povedal A, ale nepovedal B, ktoré dopoviem ja. Že pokiaľ sa policajt, má zlý deň a rozhodne sa nerešpektovať túto tichú dohodu a ten účastník cestnej premávky, ktorý sa prizná k tomu, že napríklad to jedno pivo si dal, tak je postihnutý. Pretože toto, čo povedal pán Baška, platí vtedy, keď človek klame.
Jednoducho my touto tichou dohodou nútime ľudí klamať. A poviem to na konkrétnom príklade. Máme dvoch účastníkov cestnej premávky, a teraz to je jedno, či to je vodič, cyklista, máme dvoch účastníkov cestnej premávky, každý si dá po jednom pive a obaja urobia takú istú nehodu. Prvý si povie, že áno, urobil som chybu, priznanie je poľahčujúca okolnosť, tak sa prizná a povie, áno, priznávam sa, urobil som chybu, uznávam si vinu, vypil som jedno pivo. Pri súde je, môže byť priznanie poľahčujúca okolnosť, ale to, že vypil alkoholický nápoj pred jazdou, alebo predtým než sa stal účastníkom cestnej premávky, je priťažujúca okolnosť. Akonáhle taký istý vodič, ktorý urobil taký istý priestupok s takým istým pivom, bude klamať aj policajtov, aj na súde, že nepil, prichádzajú na rad súdni znalci, ktorí pri tom jednom pive dajú znalecký posudok, že nemusel teda popíjať a mohol mať, ja neviem, ústnu vodu, dokonca včera som čítal, že istá značka ústnej vody krátko po použití dokáže nafúkať až dva promile alkoholu. Takisto kolega Martvoň včera hovoril o ostrekovačoch v aute. Jednoducho taký človek, ktorý klame, sa z toho vyseká.
A touto novelou zákona sme nechceli chrániť, opakujem, my sme za to, aby každý človek, ktorý porušuje zákony a nevie sa zmestiť do kože a nadmieru používa alkoholické nápoje, aby bola prísna represia. Ale takýmto ľudom nepomôže žiadny zákon. Sami vidíme, že potom, čo sa novelizoval cestný zákon a dalo sa do zákona, že nad jedno promile je to trestný čin, dennodenne môžeme vidieť nezodpovedných ľudí, ktorých nezastaví napríklad to požívanie alkoholu, aj keď vedia, že nad jedno promile pôjdu na súd a že strávia niekoľko dní v cele predbežného zadržania. Čiže tento zákon nemá za cieľ ochraňovať tých, ktorým je to aj tak jedno, či nejaký zákon je, alebo nie je, ale má za úlohu alebo chce chrániť tých, ktorí naozaj sú zodpovední a nezneužívajú túto situáciu.
Ja by som chcel poprosiť kolegov a som aj rád, že napríklad konečne po niekoľkých mesiacoch, napríklad aj z klubu SMER-u zazneli aj kritické názory, ale aj názory, ktoré podporujú túto novelu. Čiže ja verím a dúfam a prosím vás, aby ste dali šancu tento novele prejsť do druhého čítania, kde môžete podávať aj pozmeňujúce návrhy, môže sa tá hranica aj zmeniť, môžeme sa rozprávať aj o ďalších účastníkoch cestnej premávky. Ale ja si nemyslím, že naši občania sú horší a menejcennejší ako občania Čiech, Maďarska, Rakúska alebo Nemecka.
Z toho, čo som tu dnes počul o tom, že aký sme my národ a akí sme všetci nezodpovední, tak priznám sa, že trochu mi to bolo ľúto. A len nedávno bola volebná kampaň a vtedy každá strana presviedčala svojich voličov, akí sú inteligentní, ako nám záleží na ich názore, ako ich počúvame. A je pár mesiacov po voľbách a označujeme ľudí ako nezodpovedných a doslova menejcenných oproti iným európskym národom. Naopak, ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, akí sme. A že môžeme a sme partneri presne takí istí ľudia, ako sú v Rakúsku, v Nemecku a inde v Európe. A mnohokrát sme oveľa zodpovednejší v iných veciach.
Ďakujem za pozornosť.