Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, pán poslanec Švejna veľmi dobre poukázal na to, že ten závažný dôvod, o ktorom hovoríme, sú vlastne úroky. Chcem zopakovať vyhlásenie vlády, že peniaze na dôchodkové poistenie nebudú minuté na iné účely. Teda hovoríme aj pán premiér tu povedal, že ide o to, aby sme nepožičiavali si za 5 %. A pritom DSS-ky možno prinášajú 1,5 %.
A teraz, kolegovia, poďme si trošku precvičiť matematiku. Ja chcem doplniť, že, a zopakujem to, nejde tu o 40 mil., ale ide tu o úroky a, povedzme, 5 %, za ktoré si teda štát musí požičať 40 mil. Prosím vás pekne, 5 % zo 40 mil. sú 2 mil. eur. Ale to sú úroky na celý rok. Keď budeme to počítať na jeden mesiac, tak 2 mil. delené 12 podľa mňa je 166 000 eur a nejaké drobné. Toto je teda tá závažná ekonomická hrozba pre krajinu, pre ktorú tu skracujeme toto rokovanie. Je to 166 666 eur. Chcem pripomenúť, že štát za každú minútu nás stojí 25 000 eur približne. To znamená, tá závažná ekonomická hrozba činí sedem minút fungovania štátu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť vecný a trošku do tejto debaty aj nejaký odborný nadhľad zaviesť.
No prečo je zlé skrátené legislatívne konanie v tejto otázke. Ja tam vidím viacero dôvodov, čo už boli menované, takže ich nebudem opakovať, ale spomeniem alebo zdôrazním len tri z nich.
Jeden z tých dôvodov je to, že podľa môjho osobného presvedčenia tento zákon o sociálnom poistení je možno dôležitejší ako štátny rozpočet. V skutočnosti si treba uvedomiť, že tento zákon o sociálnom poistení vlastne vytvára mechanizmus prerozdeľovania cirka 6,5 mld. eur ročne, tento zákon sa bude týkať prakticky každého bez výnimky. Samozrejme, pre niekoho, keď sa poruší status quo a, povedzme, sa mu zvýši alebo zníži dôchodok o 10 – 20 eur, tak pre niekoho je to veľmi dôležité. To, samozrejme, pre toho bohatšieho človeka nie je až také dôležité. Ale ja som presvedčený, že jednoducho týchto ľudí, ktorí budú priamo ovplyvnení týmto zákonom, a o tom, samozrejme, budem hovoriť v rozprave, keď už budeme rokovať o tom samotnom zákone, to skutočne bude zaujímať. A si myslím, že je nesprávne takýmto narýchlo hurá systémom meniť proste základné pravidlo, ktoré existuje.
Druhý taký dôvod je, že aj keď vládna strana SMER veľakrát rétoricky vyzýva opozíciu na predkladanie rôznych variantov riešenia problémov, ja si myslím, že aspoň vytvoriť nejaký pokus o dohodu by stálo za to, pretože skutočne, ja som napríklad aj sám zástanca slov solidarita alebo istota a ja si myslím, ľudia potrebujú istotu takú, že nebude sa jednoducho dôchodkový systém každú chvíľu meniť. Ešte raz, ja zdôrazňujem, že v tejto poslaneckej snemovni možno mnohým ľuďom je úplne jedno, či sú v 2. pilieri alebo nie, pretože koniec koncov tým 2. pilierom by prišlo len pár desiatok možno eur k tomu štátnemu dôchodku. Samozrejme, preboha, tým ľuďom je to úplne jedno. Ale pre tých skutočne zamestnaných ľudí, ktorí žijú len z toho zamestnania, to jednoducho jedno nie je. Takže ak chceme byť úprimní, tak aspoň pokúsme sa hľadať nejakú zhodu. A, samozrejme, keď robíme takéto rýchle legislatívne úpravy, tak proste čas na také hľadanie zhody vôbec nie je.
Tretí dôvod chcem uviesť. Ako spolutvorca 2. piliera ja som si vedomý, že 2. pilier tak ako žiaden systém nie je dokonalý, každý sa dá zlepšiť, každý proste môže časom ukázať sa, že má v niečom slabiny, v niečom silné stránky. Takže ja nikdy nespochybňujem to, že by sa niečo nedalo zmeniť. Ale, žiaľbohu, som bol dneska svedkom takej rozpravy, že jednoducho, teraz to poviem veľmi diplomaticky, niektorí poslanci z koalície, ale, zdôrazňujem, aj z opozície, a hovorím diplomaticky, sú zlé informovaní, ako funguje 2. pilier. Takže z tohto dôvodu ja si myslím, že možno by stálo za reč alebo za návrh akože pre ľudí, ktorí skutočne chcú diskutovať o tom 2. pilieri, ako by mal fungovať, aby sme urobili nejaký odborný seminár, povedzme, pod záštitou NBS. NBS je regulátorom tohto trhu. A tam by sme si mohli vyjasniť niektoré veci. A, ako zdôrazňujem, je lepšie, keď jednoducho poslanci, ktorí sú zle informovaní, si niektoré veci vyjasnia, keďže budú o tomto 2. pilieri hlasovať. Takže ja si myslím, že tento nápad by možno stál za uváženie a každý, kto proste v rozprave vystupuje, tak môže sa priamo toho regulátora trhu spýtať, či je to tak. Alebo pokiaľ chcete vedieť, ako fungujú DSS-ky, nie je problém ísť sa pozrieť na pôdu DSS-iek, nech to ukážu, ako to funguje. Ja si myslím, že každá DSS-ka ešte veľmi rada uvíta poslancov, aby im vysvetlila, ako fungujú.
Samozrejme, budem mať to vystúpenie potom, ale možno by som ešte v tomto mojom terajšom vystúpení reagoval na to, čo povedal pán premiér Fico, pretože v tej svojej reči zdôvodňoval, prečo musí byť v takomto krátkom čase prijatý tento zákon, tak budem reagovať na niektoré momenty, ktoré spomenul.
Prvý moment. Ono to síce bolo povedané, ale ja to chcem potvrdiť, že ako spolutvorca 2. dôchodkového piliera, som robil v druhej Dzurindovej vláde tento pilier a nikdy sa neuvažovalo o tom, že do 2. piliera pôjdu 4 % a do štátneho 14 %. Pôvodne sa uvažovalo, že pôjde do 2. piliera 10 %. Ale po dohode s ministerstvom financií vlastne sa to dohodlo na 9 %. Nie je pravda, že na dôchodkový systém sa odvádza 18 %, pretože je ešte vytvorený rezervný fond vo výške 4,75 %, ktorý bol vytvorený, povedzme, z takého marketingu, aby bolo povedané, že ľudia majú 9 a 9 %. Ale nie je to pravda. Jednoducho ľudia de iure platia 9 % do 2. piliera a 13,75 % do štátneho systému de iure, ale de facto každý, kto pozná Sociálnu poisťovňu, vie, že tým, že z niektorých fondov sa vyberajú ešte peniaze, aby sa financovali dôchodky, de facto vlastne my platíme plus-mínus alebo cca až 25 % na dôchodkové zabezpečenie, 25 %, takže žiadnych 9 a 9 alebo napoly a tak ďalej. Takže si spočítajte, koľko vlastne budete platiť po zmene, sú to 4 %. A zvyšných približne 21 % pôjde na financovanie súčasných dôchodkov.
Ďalšia poznámka. Trochu ma sklamala tá argumentácia pána premiéra, keď hovoril že financovanie 2. piliera je cez pôžičky s výnosom alebo s úrokovým nákladom 5 %. V 2. pilieri zamestnanci si odkladajú vlastné peniaze, ktoré si zarobili na vlastný účet. Pokiaľ budeme argumentovať, že štát financuje 2. pilier alebo že štát financuje mňa, tak ja potom môžem povedať, že štát tými pôžičkami financuje všetko na päťpercentný úrok, rodinné prídavky, dotácie podnikateľom a tak ďalej a tak ďalej. Takže je to, nazvime to proste, zavádzajúca argumentácia.
A posledný moment, čo chcem len potvrdiť, že to bolo spomínané, čo sa týka výnosovosti 2. piliera, pretože predpokladám, že keď sa otvorí aj 2. pilier, že to bude hlavným argumentom súčasnej vlády, prečo sa má prestúpiť do úplne štátneho mechanizmu. Tak ja chcem k tomu povedať jednu zásadnú vec. Minulá vláda alebo prvá Ficova vláda urobila jednu fatálnu odbornú chybu. A to, že to urobila, vlastne priznala aj v tomto zákone. To znamená, že vtedy presadila, aby porovnávacie obdobie na zhodnotenie peňazí bolo len šesťmesačné. A jednoducho táto fatálna odborná chyba stála strašne veľa peňazí, strašne veľa možností na zhodnotenie peňazí v 2. pilieri. A to, že to bola odborná chyba, vlastne priznala tým, že teraz navrhuje to obdobie na 10 rokov.
Takže poďme skúsiť hovoriť trošku s nadhľadom, aj keď viem, že je to politická otázka, budeme sa potom o tom ešte rozprávať teda v ďalšej rozprave, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči v 2. pilieri. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, vo všeobecnosti by som chcel povedať, že toto je taká téma, že možnože by vážne stálo za to, aby sme o tom pri inej príležitosti rozprávali omnoho podrobnejšie, lebo to je podľa mňa toxická prax, ktorej sa dopúšťali zatiaľ všetky vlády, a bolo by fajn keby mohol zaznieť v tejto súvislosti aj omnoho odbornejší hlas ústavného právnika, akým je Rado Procházka.
No ale teraz k tým poznámkam.
Pán poslanec Podmanický, máte pravdu, keď pripomínate mne a nám, že veru aj my máme to isté maslo na hlave. Pravda je, že ho máme. Ja neviem, ja som, myslím, za skrátené konanie o tom zákone o RTVS nehlasoval, ale so škrípajúcimi zubami musím povedať, kvôli udržaniu vtedajšej vládnej koalície som hlasoval za ten zákon, lebo to bolo postavené vtedy zo strany SaS tak, že ide o otázku života a smrti koalície. A nepovažoval som to za dobrý nápad, spájanie rozhlasu a televízie. Ale, prosím, opakujem znovu, naše, vaše hriechy minulosti nie sú dôvodom pre ich opakovanie, jednoducho lebo hrozí, že sa z toho stane úzus.
No a toto platí aj na otázku pána poslanca Hlinu, že prečo som nepovedal to isté v prípade zákona predkladaného pánom ministrom Jahnátkom. No ten zákon mi nepripadal dosť závažný, aby som povedal, to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja sa teda pokúsim naozaj držať merita veci a hovoriť výhradne o tom, o čom je táto téma, a síce o skrátenom legislatívnom konaní, nie o zákone ako takom, ale o skrátenom legislatívnom konaní. Domnievam sa totiž, že jednak v prípade tohto zákona a v tejto situácii nie sú naplnené zákonné predpoklady na to, aby sme mohli o tomto zákone rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Pokúsim sa to vysvetliť. A pretože nie som ústavný právnik, som len čitateľom ústavy a rokovacieho poriadku, i keď pripusťme, s istými skúsenosťami, pomôžem si analýzou, ktorú presne na tému rozhodnutí o skrátených legislatívnych konaniach vypracoval asi pred štyrmi rokmi náš kolega Rado Procházka. Robím to s jeho dovolením a s tým, že ho budem citovať a zároveň s obavou, že jeho exaktný právnický jazyk sa mi nie vždy podarí napodobniť, samozrejme. Ide totiž o to, či je, ako hovorí Rado, ústavne konformným čiže v súlade s našou ústavou taký postup Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa táto snemovňa (čiže my) uznesie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby predmet ochrany podľa príslušného zákona takúto ochranu naozaj potreboval.
Teda v zásade sa jedná o to, že ak táto Národná rada väčšinou schváli skrátené legislatívne konanie v tomto konkrétnom prípade, či postupuje v súlade s ústavou. A ja sa domnievam, že tomu tak nie je, a vysvetlím to. V podstate sa jedná o to, treba spomenúť dva články, dve základné normy, z ktorých musíme vychádzať, aby sme mohli túto otázku posúdiť. Tou prvou je, samozrejme, všeobecne známy bod z nášho rokovacieho poriadku, ktorý je normou, ktorú sme sami na seba uvalili ako zákonodarný zbor, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády, podotýkam, len na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Je to, ešte raz, ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosť, alebo vtedy, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ja viem, že to je práve tá vec, ktorou argumentoval pán premiér, keď ten návrh predkladal. A domnievam sa, že toto nebude problém vyvrátiť. A tá druhá zákonná norma alebo článok, na ktorý je potrebné sa odvolať, je to čl. 2 ods. 2 našej vlastnej ústavy, teda Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Týka sa to, prirodzene, aj Národnej rady, my môžeme robiť len to a v takom rozsahu a v takých medziach, ako nám dovoľuje zákon, nič iného robiť nemôžeme, nemali by sme, ak nechceme ten zákon, a teda konkrétne napríklad tento článok ústavy porušiť.
V podstate v tej Radovej Procházkovej analýze sa jedná o tri princípy, ktoré je potrebné spomenúť, keď sa bavíme o tom, či sa môžeme vôbec uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. To je princíp legality, z formálneho hľadiska sa jedná pri tomto princípe o to, či existuje návrh vlády, po prvé, a, po druhé, či to Národná rada schváli. Prosím, návrh vlády existuje, je na stole. Po druhé, Národná rada to schváli, no asi. Ale to je formálne hľadisko. A potom je materiálne hľadisko. To je existencia mimoriadnych okolností, a znovu to zopakujem, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, ľahké je predstaviť si takú situáciu (vojna, prírodná katastrofa alebo hrozba značnej hospodárskej škody štátu, čokoľvek podobné). A teda máme právomoc sa uzniesť na skrátenom konaní jedine vtedy, ak sú splnené obidve formálne podmienky a aspoň jedna z uvedených materiálnych podmienok. Chcem povedať, že vyžaduje skutočne veľkú fantáziu pri všetkých slovách o príšerných hospodárskych stratách a číslach, aby sme uznali, že musíme konať v skrátenom konaní čiže o mesiac urýchliť platnosť tej zmeny v našom dôchodkovom systéme, lebo chceme zabrániť skutočným, teda materiálnym škodám, vážnemu ekonomickému ohrozeniu štátu. Naozaj, aby toto človek akceptoval, vyžaduje to naozaj veľkú fantáziu.
Pochopiteľne, ak som dobre rozumel, ide o 40 mil. eur. Viete, medzi nami, to je možno desatina sumy, o ktorú bol predražený tender na mýtny systém. To je možno menej ako desatina sumy, čo plánuje táto vláda vyhodiť na to, aby mohla odkúpiť súkromné zdravotné poisťovne. To má byť vážna hospodárska škoda, že o mesiac budeme vyberať menej? Opýtajte sa väčších podnikateľov, pre nás normálnych ľudí 40 mil. eur je teda suma, ktorú si ani nevieme materiálne predstaviť, teda aspoň ja si to tak neviem predstaviť, ja mám bujnú fantáziu, ale pri istých číslach zlyháva predstavivosť, tak ako si neviem predstaviť, čo sú to štyri svetelné roky alebo štyridsať svetelných rokov. Neviem si predstaviť ani tie milióny ako materiálne. Teoreticky si to viem vykalkulovať. Vymyká sa to predstavivosti. Ale pritom vzhľadom na ekonomiku štátu, ja viem, platí babka k babke. Ale nie je to také číslo, aby oprávňovalo hovoriť o závažnom ekonomickom ohrození štátu, ani náhodou. A okrem toho nejedná sa o peniaze, o ktoré by mal štát prísť, jedná sa o peniaze, ktoré ešte len chceme nie vybrať, ale nazbíjať do 1. piliera z toho 2. piliera od súkromných sporiteľov, z ich účtov premiestniť, o mesiac skôr. To neobstojí ako naplnenie podmienky pre vážne ekonomické ohrozenie štátu, ani náhodou. Môžete to tak interpretovať, áno, prosím, pripúšťam, môžeme sa o tom hádať, ale, by som povedal, úprimnú a skutočne logickú analýzu to neznesie. Preto treba hovoriť ďalej.
Podľa mňa je tu absencia z tohto hľadiska tých uvedených materiálnych podmienok. A to znamená toto, citujem znovu z analýzy pána kolegu Procházku, ak napriek absencii svojej právomoci prijať takéto uznesenie ho Národná rada prijme, koná ultra vires, v bezprostrednom rozpore so svojou ústavnou povinnosťou postupovať, ja som ten článok citoval, výlučne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Porušíme tak, kolegovia, ústavu. Možnože mnohým to nevadí. Ale je jasné, že sme viazaní ústavou, hlavne tým čl. 2 ods. 2 takisto ako ktorýkoľvek iný orgán štátu. My môžeme konať len v rozsahu, v mantineloch a spôsobom, ktorý nám dovoľuje zákon, nie za hranicami. A teda ak sa Národná rada uznesie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby pre takýto postup boli splnené zákonné predpoklady, dopúšťa sa porušenia svojej ústavnej povinnosti zakotvenej v čl. 2 ods. 2 ústavy.
No na túto tému potom analýza Rada Procházku cituje nálezy českého Ústavného súdu, lebo toto, samozrejme, nie je špecifický problém, s ktorým sa boríme my.
A v tomto okamihu odbočím na sekundu. A nie je ani argumentom váš výrok, že veď vy ste robili to isté. To nie je argumentom, lebo aj keby to bola pravda, a v mnohých prípadoch to je pravda, áno, aj predchádzajúce vlády, aj pravicové vlády robili to isté a aj vtedy to nebolo v poriadku z ústavného hľadiska, nie je dôvod v tejto praxi pokračovať. Nie je to dobrý nápad. A keď si rozvoľníme pravidlá, ktoré sme uvalili sami na seba naším rokovacím poriadkom, a pravidlá, ktoré nám stanovuje náš ústavný systém, tak narušujeme niečo veľmi podstatné v tomto štáte.
Rado tu cituje z judikátov českého Ústavného súdu toto: „Okrem materiálnej kvality je súčasťou správneho alebo dobrého práva tiež kvalita formálna. Ide tu o tzv. formálne hodnoty práva, ktoré síce neurčujú obsah právnych predpisov, majú však právu zaručiť existenciu, akceptáciu a aplikovateľnosť týchto vecí: hodnoty poriadku, predvídateľnosti, slobody od svojvôle, právnej rovnosti či právnej istoty.“ Domnievam sa, že sa chystáme toto všetko spochybniť.
Keď sa bavíme o právnej istote, to je ten druhý princíp, o ktorom hovorí analýza. Jedným z hlavných účelov viazanosti zákonodarcu čiže nás, čiže toho, že my sme viazaní pravidlami legislatívneho procesu, je zabezpečiť predvídateľnosť a absenciu svojvôle v postupe štátneho orgánu, inými slovami, len v prípade, ak platí a dodržuje sa princíp striktnej viazanosti štátnych orgánov platným právom, je možné hovoriť o tom, že občania ako bezprostrední adresáti výsledkov realizácie normotvornej pôsobnosti Národnej rady požívajú ochranu vo svojich nárokoch a očakávaniach na právnu istotu, predvídateľnosť a absenciu svojvôle v postupoch zákonodarného zboru. Ak teda porušujeme naše vlastné pravidlá a chystáme sa ich porušiť, zároveň zneisťujeme, nabúravame právnu istotu občanov, ktorí od nás čakajú, že budeme dodržiavať pravidlá, ktoré sme si sami na seba z dobrých dôvodov uvalili a tak ďalej a tak podobne.
A ešte sa tá analýza dotýka jednej veci, ktorú by som rád zdôraznil. Jedná sa tu nie o práva občanov a právnej istoty, ale o naše vlastné práva, o práva poslancov. My ako poslanci máme svoje práva, samozrejme. Analýza k tomu hovorí, že hlavným účelom týchto procesných, temporálnych a iných legislatívno-technických požiadaviek, čiže našich vlastných noriem, je umožniť poslancom Národnej rady ako nositeľom normotvorného mandátu jeho kvalifikovaný a zodpovedný výkon. Dámy a páni, toto narušuje naše práva. Ak jednoducho je nezmyselným spôsobom a bez riadneho zdôvodnenia, bez zákonného oprávnenia skrátený čas, ktorým sa môžeme zaoberať jednou mimoriadne dôležitou zákonnou normou, sú porušované naše práva. Toto stojí úplne ako celé za citovanie, že ak by sa totiž Národná rada mohla uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní aj v situácii, keď nie sú splnené výslovne a taxatívne upravené zákonné podmienky a voči takémuto postupu by ani Ústavný súd nemohol uplatniť svoju kontrolnú a preskúmavaciu pôsobnosť, akože nemôže tak urobiť v danej chvíli, znamenalo by to, že prostá väčšina zákonodarného zboru, čiže vy, smie bez zákonného a ústavného základu zbaviť zvyšnú časť poslancov nie bezvýznamnej časti ich procesných oprávnení a voči takejto svojvôli neexistuje efektívna obrana. Toto sa, dámy a páni, chystá urobiť táto snemovňa jednoduchou silou väčšiny.
Ja som rozmýšľal, aká je skutočná príčina tohto návrhu na to skrátené legislatívne konanie, lebo nebola predtým o tom reč. A keďže skutočná príčina nie sú ekonomické škody, ktoré by reálne hrozili, lebo tie nie sú ani škodami, ani nie sú v takom rozsahu, aby použitie tohto článku rokovacieho poriadku oprávňovali, čo môže byť skutočná motivácia pre takýto návrh na skrátené legislatívne konanie? (Hlasy z pléna.) Nie. Ja si neviem pomôcť, ale nedá sa vyskočiť z kože psychológa. Ja som psychológ. A je to tak, že nie som bývalý psychológ, lebo bývalý psychológ je niečo ako bývalý černoch. Také niečo neexistuje. Proste som psychológ a jediné vysvetlenie, čo ma napadlo, je marketingové, samozrejme, úplne bežný trik. Keď chcem niečo pretlačiť a chcem tak učiniť, by som povedal, poza bučky, napríklad keď chcem, aby niekto nevidel poriadne, tak urobím silný záblesk svetla, keď chcem, aby niečo ľudia nepočuli, tak hodím delobuch a chvíľu nepočujú, tak treba urobiť proste niečo dramatické, urobiť tlačovku, v ktorej proste opisujem hrôzy, ktoré nás čakajú, a potom urobiť skrátené legislatívne konanie, ako keby celá vec bola natoľko urgentná, že musíme porušiť naše vlastné pravidlá, a teda vlastne tento návrh na skrátené konanie, ja teraz nechcem diskutovať o merite veci, o tom zákone, o tom si ešte porozprávame, považujem za zlý. Ale prijímanie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní teda ako psychológ chápem ako veľmi nepoctivý marketingový trik. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mihál, v plnej miere s tebou súhlasím aj o pravdovravnosti tejto vlády. Snáď bolo by vhodné doplniť aj niekoľko faktov. Minulý mesiac na rokovaní sme schválili zákon o inteligentnom dopravnom systéme, na ktorý chceme vynaložiť 150 mil. eur, vtedy, keď máme obrovskú sekeru v štátnom rozpočte a mali by sme sanovať to, čo je asi prednejšie. Potom premiér hovorí o tom, že nám chýba 250 mil., 500 mil. A dnes na tlačovke hovorí o tom, že vláda začne s rekonštrukciou kaštieľa v Rusovciach tiež za kopec miliónov. Tak potom máme problém s verejnými financiami alebo nemáme problém s verejnými financiami? Alebo chceme riešiť len niektoré biznisy, plány tejto vlády?
Samozrejme, snáď k tej proklamovanej istote, ktorá tu toľkokrát bola omieľaná. Áno, SMER nikdy nepovedal, o akú istotu ide. Aj zmiznutie peňazí dôchodkov z 2. piliera je istota.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Neviem, či pani poslankyne, páni poslanci si nesadnú, možno budem dlhší. (Smiech v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, máte dve minúty, takže...

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda, za upozornenie... (Smiech v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pre niekoho je to málo, pre niekoho veľa.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Dovoľte, aby som informoval ctené plénum o stanovisku klubu MOST - HÍD, nakoľko došlo k odvolaniu generálnej riaditeľky pani Zemkovej v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, považujeme túto voľbu za nezákonnú. Žiadali sme, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu, ale nebolo nám vyhovené, preto poslanci za klub MOST - HÍD tejto nezákonnej voľby sa nezúčastnia. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o odvolávaní generálnej riaditeľky RTVS pani Zemkovej sa popísalo a pohovorilo už veľa, ale jedno je isté, spôsob jej odvolania vykazuje všetky znaky narýchlo pripraveného politického riešenia, ktorého aktéri zvolili ten najnešťastnejší spôsob.
Mnohí z nás sme mali z tohto konania, ktoré vykazuje známky všetky porušenia zákona, zmiešané pocity. Ale najhoršie na celej veci je, že práve tí, ktorí by si mali k tomuto médiu vybudovať pozitívny vzťah založený na tom, že im verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska bude dávať naozaj nezávislú záruku kvality a kultúrnosti, teda diváci a poslucháči, sa presvedčili, že verejnoprávne médium je, žiaľ, iba lodičkou na rozbúrenou politickom mori.
Riaditeľka Zemková sa, prirodzene, takémuto násilnému ukončeniu jej projektu, ktorým bola do svojej funkcie zvolená pred necelým jeden a pol rokom, bráni. Podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorý, dúfam, čoskoro rozhodne, či v tomto prípade boli, alebo neboli porušené jej ústavné práva.
Je zrejmé, že 83 hlasov jednej strany zaručuje pohodlné politické riešenie a presadenie akéhokoľvek rozhodnutia. A bolo by dobré si uvedomiť, čo sa stane, ak Ústavný súd rozhodne, že v tomto prípade bol zákon naozaj porušený. Je predsa jasné, že budú spochybnené všetky kroky novozvoleného generálneho riaditeľa tejto verejnoprávnej inštitúcie.
Opäť budú občania Slovenska vystavení konfrontácii s tým, že bude spochybnená dôvera k tejto inštitúcii. A to, čo je na verejnoprávnom priestore najdôležitejšie - dôvera v jeho nezávislosť, sa bude otriasať v základoch.
Súčasná situácia, ktorá nastala po odvolaní generálnej riaditeľky, nie je ani vo vnútri organizácie iste ľahká, lebo neumožňuje to, čo je pre jej hlavnú činnosť isto najdôležitejšie: redaktori, dramaturgovia, režiséri, ale aj ostatní pracovníci RTVS potrebujú pre svoju prácu naozaj iné prostredie, ako sú neustále politické spory a spochybňovania.
Nezasejme do tohto prostredia ďalšie semienko pochybnosti. Počkajme na rozhodnutie Ústavného súdu a až potom rozhodnime o voľbe nového generálneho riaditeľa RTVS.
Klub poslancov strany MOST - HÍD navrhuje preto odložiť voľbu generálneho riaditeľa RTVS do času, keď bude známe rozhodnutie Ústavného súdu.
Ďakujem, pani predsedajúca. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som rád povedal zopár viet ohľadom skráteného legislatívneho konania, ktoré som už povedal na výbore sociálnych vecí, kde som vyzdvihol to, že sú niektoré veci v tejto novele zákona, ktoré sú otázkou nejakého politického rozhodnutia alebo politickej dohody, kde už asi odborníci nič nové nepovedia. Toto je druhý, prvý pilier. Ale potom tento zákon ešte obsahuje ďalšie veľmi dôležité detaily, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí, tam je tá zmena napríklad dohodárov, tam sú živnostníci, ktorí budú mať brutálne navýšené odvody, na čo nevidím nejakú priamu nutnosť, ale aj tak nebude mať dopad ten mesiac skôr alebo neskôr. Ale pritom by mohol byť vytvorený priestor na diskusiu práve s tými dotknutými skupinami obyvateľov. Preto si myslím... A ešte ďalšia vec, chcem upozorniť znova, že sú takí dohodári, ktorí určite neuspejú pri prechode na trvalý pracovný pomer, a keďže už posledné dva, tri roky pracovali ako dohodári, alebo nemali zamestnanie a jednoducho neboli sociálne poistení, tak vypadnú úplne zo sociálne siete a zostanú bez podpory v nezamestnanosti. Takže aj na toto treba myslieť. A ja by som bol rád, pokiaľ by toto tiež, ten priestor mohol ešte vzniknúť, to vysvetliť.
A v krátkosti ešte by som chcel povedať na margo vyhlásenia pána premiéra ohľadom rozpočtu, za môj bývalý rezort môžem povedať, že rozpočtovaných 30 mil. eur na emisie budú aukcie, pre jeho informáciu, na jeseň, v septembri alebo v októbri, cez Európsku komisiu, a vôbec neprichádza rozpočet o tieto peniaze. A čo sa týka starých emisií, AAU, tie sme mali s Japoncami priprave... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No chcem upozorniť na to, čo aj kolega Mihál povedal, že tie hroziace hospodárske škody nevyplývajú z prerokovania skoršieho alebo neskoršieho prerokovania tohto zákona. O aké škody sa jedná? Však jednoznačne aj pán premiér hovoril, menší výber daní a samozrejme väčšie verejné výdavky. Ako súvisia tieto škody s týmto zákonom? Neskoršie prijatie tohto zákona teda nespôsobuje tieto škody, preto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A preto chcem povedať, že samozrejme náš klub, poslanci za MOST - HÍD hlasovať za skoršie prerokovanie, teda za prerokovanie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní určite nebudú.