Videokanál klubu

Ďakujem, prepáčte. Ja by som len toľko zareagoval na pani poslankyňu Tomanovú, že ja som neriešil v celej svojej reči dôvody a vývoj, lebo s tým asi ťažko niečo spravíme. Ja len hovorím to, že ak chceme naozaj sa starať, alebo riešime problém sporiteľov a budúcich dôchodcov, tak mali by sme lepšie sa pozrieť na to, akým spôsobom sa hospodári s tými peniazmi, za akých pravidiel sa využívajú tie peniaze, a potom bude to asi jedno, že cez ktorý pilier ide.
Čiastočne viem súhlasiť s tým, že pomáha, ako som povedal, aj samotný ten presun. Ale myslím si, že je absolútne nesystémový. A už keď je vytvorený u nás takýto systém, tak si myslím, že mali by sme radšej nastavovať samotné fungovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zákon 461 o sociálnom poistení, ako vidíme, je určite najdôležitejším zákonom tejto schôdze. Na úvod mi dovoľte oznámiť, že náš poslanecký klub MOST - HÍD nemôže tento návrh podporiť do druhého čítania a navrhneme vrátiť pánovi ministrovi na koncepčné prepracovanie. Na úvod mi dovoľte, teda nie preto, že by to neobsahovalo žiadne dobré myšlienky, novela sociálneho zákona je vzácnym mixom dobrých a nešťastných rozhodnutí pre občanov, a to všetko v znamení krásnych cieľov.
Začnem s tým najprv, čo je v poriadku. Po prvé, idete zvyšovať dôchodky pevnou sumou od roku 2014 do 2017. Osobne vítam tento krok, ktorý začne aspoň symbolicky uzatvárať nožnice, ktoré sa otvárali pre počiatočnú skrivodlivosť voči starodôchodcom. Naša strana MOST - HÍD toto riešenie podporovala aj vo svojom volebnom programe. To, že valorizácia bude dočasne viazaná viac na rast spotrebiteľských cien ako na rast priemernej mzdy tak isto pozitívne vnímame. Súhlasím aj s tým, že na základe rovnakých ukazovateľov navrhujete zvyšovať úrazové dávky. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na strednú dĺžku života vnímame ako nutnosť a realitu, ktorej sa nevyhneme. Musíme to riešiť bez ohľadu na to, či za to môžu predchádzajúce vlády, demografický vývoj, alebo globalizačné trendy, či západný životný štýl a hodnoty. Preto aj oceňujem vaše rozhodnutie, lebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku je nesporne nutné a neúprosne nepopulárne. Preto ale mám jednu dôležitú poznámku. Prečo ten termín rok 2017? Vážená vláda, prenášanie dopadov tohto kroku na plecia ďalšej vlády sa mi zdá byť alibistické.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa len stručne k zámeru výrazného obmedzenia druhého dôchodkového piliera. Veľa tu už odznelo dnes, ešte aj môj kolega Švejna vystúpi k tomu, a nedá mi nepovedať a pripomenúť, že zdrojom krízy, dlhovej krízy je globálna aj európska morálna kríza v spravovaní verejných financií. Preto preskupovanie dôchodkového sporenia nerieši vôbec nič pre občana, pre sporiteľa. Keby šlo o neho, riešime systém zachovania hodnoty a garancie zhodnocovania a nie to, že kto bude správcom fondu. Pomôcť štátu je bohumilá myšlienka, ale prečo to prenášame v takej miere práve na týchto sporiteľov? Veď aj teraz, aj doteraz fondy investovali najmä do štátnych dlhopisov, preto majú aj taký nízky výnos. Ale aspoň doteraz sporiteľ mohol mať akú takú dôveru, že jeho peniaze a riziko inflácie bude rozdelené medzi rôznymi krajinami, ktoré hospodárili zodpovednejšie. Týmto krokom, pochopiteľne, generujete o čosi lacnejšie domáce zdroje pre štátny rozpočet, ale nezabudnime, že zároveň odbremeňujete ministerstvo financií od tlaku úrokov z trhov. Toto je to nebezpečenstvo, ktoré potom bude vyzerať ako gazdovanie bez feedbacku, bez spätných signálov z trhu, či robíme niečo zle alebo nie. A preto reálna hodnota úspor, či už dôchodkov klesať bude naďalej. Preto si myslím, že je načase priznať, že tu zachraňujeme Sociálnu poisťovňu a nerobíme nič pre sporiteľov.
Dámy a páni, teraz tie nešťastné ustanovenia o, v úvodzovkách, "zreálnení odvodov pre živnostníkov a vytvorení istôt pre dohodárov". Tieto krásne ciele, veľa sme počuli už dnes o druhom pilieri a o toľko menej o tých, ktorých tento predložený zákon, táto predložená novela životne sa dotýka. Podľa mňa je to množstvo nekoncepčných, alebo dobrých, ale zle načasovaných, riešení. Žeby to boli tie povestné rany istoty SMER-u? Domyslené, ani len po koniec radov na úradoch práce? Prečo si to myslím? Všetci vieme o potrebe 1,5 mil. eur pre ambicióznych, 3 % deficitu štátneho rozpočtu. Ale kde ich zobrať? Vláda ich chce z 80 % zarobiť a z 20 % ušetriť. Zarobiť a neušetriť v časoch, keď každému padajú príjmy, to je prekvapujúca logika. Ako ich chce vláda získať? Asi nikto neveril tomu, že miliardári veľkej alebo multinacionálnej firmy budú ochotne dotovať štátnu roztopašnosť na úkor vlastnej existencie. Tí si nájdu cestu, ako sa tomu efektívne vyhnúť. Aj za cenu presťahovania fabrík, uzatvárania prevádzok alebo sťahovania zamestnancov z kože.
Kto má zase predstavu, že stredná vrstva to unesie, mýli sa dvakrát. Po prvé, stredná vrstva je na Slovensku tenká ako bránica, všetko neunesie a potenciál má v porovnaní s požiadavkami štátu úplne mizerný. A keď túto spoločenskú bránicu preťažíte, ľahko sa pretrhne a ekonomika dostane pruh so všetkými nepríjemnými následkami. Nižšia vrstva, zamestnanci, prestanú mať realistický cieľ pokročiť do strednej vrstvy a čoskoro nastúpi zúfalosť a nepokoje. Stredná vrstva sú ľudia, ktorí sú schopní a ochotní viesť, tvoriť a byť vzorom. Ale ak strednej vrstve zoberieme zdanlivé výsady, ako to bolo už vo februári 1948, mnohí sa z nich vzdajú a iní zase pôjdu do zahraničia. Ak naše deti budú vidieť možnosť úspechu len v zahraničí, môžete im hrať hymny v škole od rána do večera, prvým vlakom zdrhnú nám do sveta a nikdy sa nám už nevrátia. A nebudú ani prinášať nové myšlienky, vedomosti, zvyky, technológie, aby pozdvihli svoju rodnú krajinu.
Takže kto nám teda, dámy a páni, ostáva na zvýšenie príjmov štátu? Jedine zamestnanci a možno dôchodcovia.
Dámy a páni, z postihovania bohatých sa stáva ohrozenie existencie námezdných zamestnancov a žiadna ochrana slabších. Prečo? Veď aj poradcovia vlády počítajú s tým, že nepríde celá potenciálna suma z odvodov od budúcich exdohodárov a od zreálnených živnostníkov. Jasne, že nepríde. Pán minister, máte vypočítané, že tento zdanlivo protipodnikateľský mix, koľko vytvorí novo nezamestnaných a koľko to bude stáť štát naviac? Lebo o sumu, o ktorú sa nezvýši pokladnička poisťovne, sa zvýšia výdavky štátu. Možno aj niekoľkonásobne. Štát bude platiť okrem podpory v nezamestnanosti odvody za dav tých novo nezamestnaných.
Najviac vyčítam schizofréniu v tom, že inde chcete motivovať k vyššiemu zamestnávaniu a vytvárať tlak na zamestnateľnosť, a tu robíte všetko proti tomu, aby sa podnikateľom oplatilo dať ľuďom prácu. Postihujete produktívnych namiesto toho, aby ste zoštíhľovali štátny aparát. Zjavne sa držíte možno dobrej zásady, že v čase krízy nie je riešením prepúšťanie, ale povedzte mi, prečo toto platí len pre obslúžny štátny aparát a práve produktívny podnikateľský sektor musí prepúšťať vďaka vašim opatreniam?
A teraz budem trošku konkrétnejší. Živnostníkom navrhujete zvýšiť, ako hovoríte, zreálniť ich vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Naviac chcete zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, ale na určenie dávky v nezamestnanosti už len dvojnásobok priemernej mzdy. Viete dobre, že sú to údery pre dobre zarábajúcich živnostníkov, ktorí čestne priznávajú svoj príjem. Ale z hľadiska štátneho rozpočtu tieto príjmy budú aj tak mizerne nízke. Zaujíma vás to, že pre týchto živnostníkov je to výnimočné sklamanie, demoralizujúce a demotivačné? Tlačíte ich do priemernosti, beriete im motiváciu, mnohí nastúpia možno na cestu šedej, niektorí spadnú do pasce čiernej ekonomiky. Takto netrestáte tých, ktorí najviac zarobili, ale tých, ktorí najčestnejšie priznali svoje zárobky. Nezdaňujete najviac tých, ktorých ste, ktorí zle hospodárili, ale tých, ktorí vedeli efektívne pracovať a vytvoriť slušný zisk. A pritom výnosy, opakujem, z tohto opatrenia budú pre štát nevýrazné, možno len minimálne.
Milí kolegovia, sám stále hovorím, nenarodili sme sa rovnako, všetci rovnako silnými, rovnako šikovnými, múdrymi, ani rovnako pracovitými. Preto musíme byť solidárni a pomáhať slabším. Ale prečo chcete umelo obmedziť a trestať tých, ktorí môžu byť vzorom pre lídrov, možno aj budúcich, nasledujúcich generácii? Naraz to ničí prosperitu prítomnosti a šancu budúcnosti. Všetci vieme, že úspech sa celkom dobre meria v peniazoch, preto úspešní ľudia bývajú často aj bohatí. Ale ak tie peniaze majú končiť v cudzích vreckách cez štátne prerozdeľovanie, tak nič veľké, milí kolegovia, nečakajme potom od šikovných a múdrych ľudí.
A teraz dovoľte mi prejsť na najkritickejšiu časť tejto novely, ktorú ja vnímam, a to sú dohodári. Dohodári začnú platiť sociálne a zdravotné odvody alebo budú mať postavenie zamestnancov. Výnimkou budú už iba študenti a poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Ale čo sa stane, ak veľké firmy naozaj nezvládnu enormnú ekonomickú záťaž po prechode od dohodárov k riadnym zamestnancom? Sú zrejmé výhody, ale aj nevýhody týchto zmien. Pozitívne sú dôsledky najmä pre Sociálnu poisťovňu. Ale zabúdate na to, že poisťovňa je tu pre ľudí, a nie ľudia pre poisťovňu. Tu zvyšujete istoty Sociálnej poisťovne, ale nie zamestnancov. Skôr naopak, ohrozujete zamestnanie desať tisíckam ľudí, práve tí prepustení zaplatia totiž, zaplatia cenu zvýšenia zamestnaneckých istôt tých šťastných, ktorých nakoniec zamestnávateľ zoberie do pracovnej zmluvy. Viete dobre, že vďaka tomuto, v úvodzovkách, "systému štátnej pomoci" vo forme zamestnávania na dohodu sa vytvorilo na Slovensku státisíce lacných pracovných miest v minulosti. Áno, od začiatku na úkor práv zamestnancov, bez garancie a bez odvodov. V časoch konjunktúry do roku 2009, keď bol dostatok práce a nedostatok pracovných síl, bolo možné urobiť krok a vymazať tento nesystémový prvok zo slovenského trhu práce. Robiť to ale teraz bez prechodného obdobia s romantickou predstavou, že dohodári plynulo prejdú do garantovaného, odvodovo výrazne zaťaženého trvalého pracovného pomeru, už hraničí s cynizmom. Lebo túto okamžitú záťaž neunesú ekonomiky väčšiny zamestnávateľov. A pridajte im k tomu ešte novelu Zákonníka práce so súbehom výpovednej lehoty a odstupného. Už to vidím, ako sa budú hrnúť zamestnávatelia do nových trvalých pracovnoprávnych vzťahov so zničujúcou alternatívou pre ich prípadné ukončenie.
Ale najväčší cynizmus, prepáčte, vidím preto, lebo viem, že máte dosť informácii, že koľko dohodárov za posledné tri roky nemalo potrebných 24 mesiacov trvalý pracovný pomer alebo nejaké iné sociálne poistenie, aby mali dnes nárok na podporu v nezamestnanosti. Popri armáde budúcich nezamestnaných, ktorým štát bude musieť mizernú dohodársku podporu vyplácať, koľko ľudí nedostane vôbec nič? A že prečo sa nestarali? Prečo neplatili poistenie? Lebo systém takto bol jednoducho nastavený. Ale skúste nás upokojiť aspoň, že vytvárate už nejaký systém, aby sme aj ich zachránili, ich odškodnili. Ak toto zavediete, pevne verím, že tak ako aj so zdravotnými poisťovňami, aj tým novo nezamestnaným sa ujde zo štedrej podpory za náhlu zmenu systému. A keď teda áno, povedzte, prosím, koľko aj toto nás bude stáť? Myslím to, preplácať výnimočné podpory v nezamestnanosti pre tých dohodárov, ktorí teraz kvôli tomuto novému zákonu náhle budú musieť ísť na podporu.
A, pán minister, naozaj sa to oplatí? Máme to celé zrátané? Áno, ja viem, že treba s dohodármi v ich vlastnom záujme urobiť poriadok, ale to dnešné načasovanie je, ako začať s otužovaním uprostred chrípky s horúčkou. Keď sa už premrhala šanca ozdraviť trh práce v časoch konjunktúry, teraz to určite nerobte. Dovoľte mi podporiť výzvy aj z vašich vlastných radov k rozvážnosti. Ale ako dnes vidím, dokonca žiadate parlament o skrátené legislatívne konanie. Dovoľte mi potom navrhnúť na záver zmenu názvu zákona. Nech sa volá ten zákon po novele rovno zákon o štátnej Sociálnej poisťovni a nie o sociálnom poistení. Myslím, že to bude oveľa výstižnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru, chcem pripomenúť, že hneď po skončení rokovania o 12.00 hodine na obed bude zahraničný výbor zasadať v miestnosti č. 149. To je rokovacia miestnosť výboru pre európske záležitosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Záhumenský, keby ste tu neboli, tak by sme si vás museli asi vymyslieť. Úprimne musím povedať, že chápem, že obhajujete pána štátneho tajomníka Adama, ktorý doteraz bol vaším asistentom, poslaneckým asistentom, a predtým robil na ministerstve pôdohospodárstva a účinne vám pomáhal v kauze "tabak", aby vaša spoločnosť získala 4,4 mil. eur. Ale k pravde patrí aj skutočnosť, keď si prečítate ten celý list, ktorý, z ktorého som citoval, podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom takzvané staré členské krajiny. Staré, my sa k nim vyrovnáme až budúci rok. To je za prvé. Za druhé, Slovenská republika má v prístupovej zmluve garantované, ako má možnosť doplácať svojim farmárom do roku 2013. Táto prístupová zmluva jednoznačne garantuje slovenským farmárom, že v roku 2012 na nich nie je možné uplatniť nariadenie, ktoré bolo, mimochodom, odsúhlasené a schválené v Európskej komisii a v Rade ministrov v roku 2009, keď vo vláde bola práve strana SMER-u Roberta Fica. To znamená, že je to v plnej miere vo vašej kompetencii. Osobne, kým som bol ministrom, som hovoril, že Slovenská republika nemá dôvod prečo ísť a uplatňovať moduláciu, pretože je to v rozpore s prístupovou zmluvou, ktorou je aj Európska komisia viazaná, keďže ju schválilo a notifikovalo všetkých 27 členských krajín Európskej únie, a nebál by som sa ísť aj do súdneho sporu. Chápem, že SMER musí poklonkovať aj pred Európskou komisiou, ale to už je váš problém a problém poľnohospodárov, že to nedostanú. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v pár slovách zhodnotil situáciu v poľnohospodárstve. Včera sme tu boli svedkami celkom pekného rozhovoru alebo slovného súboja pánov ministrov, súčasného a bývalého aj pána Záhumenského, a preto dneska by som chcel sa zdržať skôr faktov, čo sa týka poľnohospodárstva. Osobne tiež si myslím, že poľnohospodárstvo sa zmieta vo veľmi ťažkých problémoch, predovšetkým kvôli tomu, lebo samotné poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktoré najviac je zaťažené vplyvmi vonkajšieho prostredia. Najviac ovplyvňujú klimatické zmeny a ostatné rôzne zmeny, a práve preto si myslím, že je to sektor, ktorý hoden a je potrebné aj podporiť farmárov. Predovšetkým musím povedať, že tiež si myslím, že situácia je ťažká. Posledných päť rokov, keď len narýchlo poviem, tak bol jeden dobrý rok, nejaké dva katastrofické a jeden taký stredný. Tak keď urobíte z toho priemer, tak to nevychádza veľmi dobre pre nich. A v každom prípade toho roku sužuje poľnohospodárov hlavne to sucho. Aj to je pravdou, že to sucho netrvá pár mesiacov, ale trvá to už od minulého roka, takže to je zhruba ročné sucho, a to malo aj následky, hlavne vyorávanie repky, a čo je najhoršie, jednoducho úroda husto siatych obilovín a krmovín. A to si, prosím, ako ešte raz zopakujem, že krmovín. To znamená, že ide o živočíšnu výrobu, čo sa včera ešte vôbec nerozprávalo, že najviac postihnutý sektor v rámci poľnohospodárstva je práve živočíšna výroba. Kvôli tomu prvé kosby, či už lucerky alebo ostatných obilových krmív sú preč a jednoducho ani slama z tých husto siatych, čo je veľmi podstatné pre živočíšnu výrobu, jednoducho nie je to. Minimálne tie výpady sú na úrovni 50 a viac percent a horšie, že nedá sa ani nahradiť. Dneska slama sa vyvažuje pomaly zlatom. Také ceny dávajú za slamu, že to jednoducho poľnohospodár, ktorý chová zvieratá a patrí medzi poctivých poľnohospodárov, ktorí, áno, že pracujú, dávajú prácu ľuďom a nekšeftujú obilninami a vôbec komoditami, veľmi ťažko, a dovolím si tvrdiť, že niektorí ani nedokážu vygazdovať a bude veľký problém v druhej polovičke hlavne v rámci živočíšnej výroby. Aj to je nám jasné, živočíšna výroba, to je oblasť v rámci poľnohospodárstva, ktorá tvorí prácu. Ja nechcem, proste je to oblasť, ktorá dáva prácu ľuďom 365 dní. A my na jednej strane chceme zamestnať ľudí, chceme ľudí udržať na vidieku, na druhej strane najviac ohrozené práve táto časť. Čo sa týka, ale vráťme sa k samotnému zákonu, nechcem to veľmi naťahovať, čo sa týka zákona alebo návrhu zákona, myslím si, že dá sa charakterizovať rôznymi prívlastkami. Dokonca, myslím si, že aj je trošku aj nekoncepčný, šitý horúcou ihlou, dokonca ja tam cítim trošku tak nádych politického populizmu, ale aj odbornej naivity, ale jednu vec sa tomuto zákonu nedá zobrať, to, že chce pomôcť poľnohospodárom. A to je ten dôvod, práve preto si myslím, že je hoden, aby sme ho podporili. No a práve, práve preto som si dovolil pripraviť niektoré pozmeňovacie návrhy, aby tento zákon bol trošku lepší, a dúfam, že moje návrhy stretnú s vaším pochopením a trošku aj podporíte. Takže konkrétne by som pristúpil hneď.
V čl. I § 7 odsek 1 písmeno y). Navrhujem vypúšťať slová: "podľa osobitného predpisu", 27). Pýtam sa prečo? Včera tu bol celkom živý rozhovor ohľadom toho, že envirofond je, neni najvhodnejší fond na to, aby sme stade brali peniaze, respektíve kolegovia tvrdili, že dá sa. V súčasnosti nechcem sa o tom hádať, v každom prípade si myslím, že ak ten zákon nemá byť len krátkodobý, ale má byť jednak koncepčný, a navyše, v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky najvážnejšie a najčastejšie slová v tej politike sú trvalo udržateľné, aby ten zákon bol trvalo udržateľný, dovolil som si, aby sme umožnili nájsť zdroje, aby sme nezadefinovali zdroje konkrétne. Že to bude teraz envirofond, to je v poriadku, to je v kompetencii ministerstva, pána ministra, ale aby sme umožnili možnosť, že keď sa nájdu iné zdroje, hocikedy, zajtra, pozajtra, o rok, o dva, o tri, aby tento projekt mohol pokračovať ďalej. Nehovoriac o tom, že osobne si myslím, že je to vhodná forma, respektíve v budúcnosti skôr či neskôr bude treba zaviesť nejaký ten garančný fond pre poľnohospodárov presne práve pre takéto, pre takéto prípady, kde štát musí participovať minimálne polovičkou nákladov, vstupov, takže aby tie peniaze sa mohli popresúvať, myslím si, že dalo by sa to vypustiť.
V ďalšom bode, § 15a sa doplní slovo "fyzickej". Predpovedám, že je to nejaká, jak sa hovorí, škriatok úradnícky. Fond môže na základe rozhodnutia ministra poskytnúť pôžičku s úrokom 0,5 percent právnickej, a nezabudnime na fyzické osoby, plno farmárov, dokonca by som povedal 80 percent subjektov sú SHR-kári, takže fyzické osoby takisto sú proste, sú zaťažené s tými suchami, tak myslím si, že by to malo byť v poriadku.
Za tretie. V § 15a navrhujem vypúšťať slová "do 31. decembra 2013" a nahrádzať "najneskôr do troch rokov od poskytnutia". A že prečo. Je treba si uvedomiť jednu vec. A poviem konkrétny príklad. Mám, alebo poznám firmu, ktorá hospodári na dva a pol tisíc hektároch, a v priebehu troch rokoch ho postihli najprv spodné vody, keď nepozbierali vôbec nič, na druhý rok mali akú-takú úrodu a toho roku majú také isté sucho. Zase nepozbierali nič. Takže keď nechceme ich nejak zruinovať, alebo proste potrebujeme, aby sme im pomohli a nedýchať im po krku, tak tá pôžička jednoducho podľa mňa mala byť rozložená minimálne na dva-tri roky, a myslím si, že dva-tri roky sú normálne, nehovoriac o tom, že tie klimatické zmeny, a teraz nechcem sa hádať, prečo sú, ale jednoducho sú, jednak pôsobia lokálne a veľmi často pôsobia tak, že za sebou idúce dva roky sú zlé, katastrofické, alebo veľmi slabé. A na druhej strane nemusí byť človek ekonóm, keď povedzme si, že jeden rok má výpadok 50 percent, čo teoreticky mohlo, môže alebo malo byť nárokom na, na pomoc, na druhý rok iluzórne si myslieť, že urodí sa dobrá úroda plus ešte 50 percent, aby to mohli vrátiť. Takže si myslím, že rozloženie takejto pôžičky po určitú dobu, ako navrhoval som tri roky, je vhodné. No a s tým súvisí aj vlastne ďalší bod, ten posledný, čo navrhujem tam vložiť.
A je to § 15a kde by sa vkladal, za 15a sa vkladá 15b. "Právnická alebo fyzická osoba podľa osobitného predpisu môže požiadať o pôžičku s úrokom 0,5 percenta na zmiernenie alebo odstránenie následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, maximálne raz za tri roky." To by malo byť tá časť, aby táto podpora nemohla byť zneužitá dlhodobo, skrátka, aby nekumulovali sa podmienky, aby sa zachránil tomu, že keď, áno, ten farmár za sebou dva alebo tri roky nedokáže, tak skôr či neskôr, žiaľ, musí ísť či už do krachu, alebo reštrukturalizácie podniku, aby nenaberala pôžičky kvôli tomu a potom mala z toho zbytočné problémy. Áno, tento pôžičkový systém u farmárov je celkom známy, koniec-koncov aj dneska farmári pracujú tu takýmto spôsobom, či je to zelený úver, alebo hocijaký preklenovací úver po dobu jedného roka, založí sa úroda, v priebehu roka sa pozbiera a potom na konci roka sa vyrovná či už komoditami, ak sú to nebankové subjekty, alebo priamo s peniazmi, ak sú to bankové subjekty. Takže myslím si, že ten princíp je celkom dobrý a dokonca maximálne chváliteľný, že ten úrok, tá úroková sadzba 0,5 percent. A včera síce bola taká debata, že prečo 0,5 percent, keď bežný komerčný úrok je na úrovni 4, tak myslím si, že poľnohospodár si to zaslúži, lebo tie komodity a trh s poľnohospodárskymi komoditami úplne ináč funguje ako, ako bežné trhy.
Na konci ešte by som, na záver by som požiadal o to, aby o jednotlivých bodoch dali hlasovať, alebo aby sme hlasovali zvlášť.
A na záver chcel som, aby, som poďakovať za to, že ste ma vypočuli a ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja v krátkosti sa pripájam k tomu, čo povedal môj tu predrečník, a stotožňujem sa s jeho názorom. Áno, 150 miliónov eur sa počuje, je to veľký peniaz. Myslím si tiež, je to obrovský peniaz a dalo by sa v tom rozpočte, ak by bol tak postavený, alebo na základe niečoho ten rozpočet vyplynul, určite by to mohlo byť menej, aj keď vieme, že tento inteligentný systém je nejakým spôsobom spojený s celou Európou, a tu, čo mám pred sebou určité skúmania, že skrátiť meškanie o 20 %, znížiť počet dopravných nehôd o 30 % a keď predpokladáme do roku 2020 nárast nákladnej dopravy o 55 % a osobnej o 36 %, myslím si, že, je opodstatnená, alebo tento inteligentný systém, ale i napriek tomu aj nám tu chýbajú prepočty, alebo nejakým spôsobom len povedať, že 150 miliónov, to je trošku silné. A ja sa chcem vrátiť k tomu, že vieme, že mýtny systém, áno, funguje, ten mýtny systém nie je zlý, ale za koľko bol postavený? Lebo potom veľmi ťažko sa s dopravcami dalo nájsť nejaké kompromisné riešenia. Obávam sa, aby sme neišli touto cestou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že pán predseda výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo sa prihlásil s touto témou a môžem sa k tomu len pridať. Ja len chcem pripomenúť všetkým poslancom aj predkladateľovi to, že environmentálny fond je jediným zdrojom pre financovanie ochrany životného prostredia vôbec domácim zdrojom na Slovensku. Chcem pripomenúť aj to, že jediným zdrojom pre malé obce do 2000 obyvateľov, ktoré nemôžu čerpať dotácie na rôzne environmentálne ciele z Európskej únie z dôvodu politiky, že sa snažíme, aby oni sa pospájali, a preto ich vyhladovávame, čo si myslím, že aj vládna strana SMER s tým nesúhlasí. Takže pokiaľ iné riešenie nebude, ja si nemyslím, že je správne tieto prostriedky použiť na úplne iné ciele. Úplne miešame zdroje na jednotlivé ciele a nehovoriac o tom, že môžem potvrdiť len to, že ministerstvo pôdohospodárstva má cca 20-krát väčší rozpočet ako ministerstvo životného prostredia, aj to musím povedať, že tie zdroje, ktoré chcú, na to chcem upozorniť, že tie zdroje, ktoré majú byť použité a boli utŕžené z predaja emisií, tie k tomu, ako ich použijeme nás zaväzuje zmluva s tou našou neslávnou spoločnosťou Interblue a môže sa stať, že bude to mať dôsledky a ďalšie dôsledky pri zúčtovaní predaja emisných kvót na konci obdobia v rámci Svetovej banky. Takže ja si myslím, že by to malo najprv ešte prebehnúť nejakým prešetrením, či sa tie peniaze môžu použiť na tieto účely. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Záhumenský, celé vystúpenie takmer ste venovali mne namiesto zákonom. Áno chápem, že ležím vám v žalúdku, ale najskôr by ste mali zaplatiť svoju veľkopanskú poľovačku na štátnych lesoch a potom by ste mali právo vystúpiť v Národnej rade a kohokoľvek kritizovať. Keď máte obavy o akýchkoľvek pochybnostiach, že som urobil niečo zlé, tak ja si myslím, že pán minister, aj keď telefonuje v sieni Národnej rady môže počúvať aj tú skutočnosť, že nech si to preveria, a ja sa toho neobávam, pretože zákon som neporušil. Naviac musím povedať, že pri VDJ, áno, bol som proti, ale keď som nastúpil druhýkrát, tak som nebol taký hulvát, aby som to zrušil, pretože som cítil, že nie je možné v poľnohospodárstve robiť králičie pokusy z jedného týždňa na druhý, kdežto vy určite vykonávate. No a k týmto pôžičkám som presvedčený, že prvý, ktorý podá žiadosť o túto pôžičku, bude spoločnosť Agrokontrakt Mikuláš. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, doobeda sme odsúhlasili, že tento zákon Národná rada prerokuje v skrátenom konaní. Dnes teda budeme rozhodovať o tom, akým spôsobom pomôžeme farmárom, ktorí boli postihnutí lokálnymi škodami vplyvom klimatických zmien. Niekde je to povodeň, niekde to je sucho, ale chceme pomôcť.
Ja chápem dobrý úmysel vlády, keď chce nájsť takéto riešenie. Len som presvedčený, že takéto riešenie, ktoré navrhuje vláda farmárom v skutočnosti nepomôže a nebude účinné. Už v predchádzajúcom období sa stalo, že vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorý bol len gestom smerom k poľnohospodárom, a tento zákon považujem z rovnakej dielne a s rovnakým účinkom. Nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrým úmyslom. Táto cesta je dobrým úmyslom, ale vedie do pekla. Prečo? Novela zákona podľa § 7, ktorý máme možnosť prečítať, musí spĺňať pre farmára niekoľko kritérií.
Po prvé musí spĺňať podmienky nariadenia Komisie 15/35 z roku 2007, t. j. o programe podpory de minimis. Väčšina poľnohospodárov už dnes dostáva podporu z programu de minimis, pretože je 11 titulov v rámci ministerstva pôdohospodárstva, ktoré poskytujú a táto suma a táto pomoc nemôže prekročiť viac 7,5-tisíc eur za posledné tri fiškálne roky. Tým pádom okruh tých, ktorí majú byť odmenení je značne obmedzený. Pre naše poľnohospodárke podniky takéto riešenie, úverové riešenie, nie je skutočným žiadnym vykúpením alebo žiadnou pomocou. Skúsim vysvetliť.
Od roku 2005 financovanie poľnohospodárskeho agrárneho sektoru je založená na predfinancovaní na základe komerčných bánk. Komerčné banky ročne predfinancujú farmárom podporu v objeme cca 300 mil. eur, ktoré v januári, vo februári poskytnú, a v januári, vo februári nasledujúceho roka farmár musí splatiť. Keď dnes farmár sa prihlási o túto pomoc, o túto pôžičku, dostane ju od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, dostane koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka dotáciu, z ktorého splatí minuloročný úver, teda úver, ktorý zobral v januári a príde vo februári, že chce ďalší úver na svoju existenciu. V tej chvíli komerčná banka posúdi jeho bonitu za nevyhovujúcu. Namiesto toho, keby dostal farmár finančnú pomoc, tak tá mu zlepší ekonomiku. Práve preto si myslím, že s tými 80 mil. eur, ktoré chcete zobrať z envirofondu a dať v prospech poľnohospodárov, mnohým poľnohospodárom paradoxne poškodíte, pretože bude im odmietnuté poskytnutie komerčných úverov, pretože zhoršíte ich ekonomiku namiesto toho, aby ste im dali skutočné peniaze.
Možno len neodbornosť vedie vládu k prijímaniu takýchto opatrení, nakoľko existuje niekoľko riešení, ktoré dnes vo veľmi krátkom čase umožňujú riešiť túto zlú situáciu. Nedá mi, aby som nereagoval na doobedňajšie slová ministra Jahnátka a vyvrátil jeho slová. Systém poskytovania podpôr veľkých dobytčích jednotiek sa deje na základe nariadenia vlády 516/2010, ktoré prijala Radičovej vláda 15. decembra 2012. Bolo tomu tak aj v roku 2011, aj v roku 2012. Tá ustanovila, že žiadosti a žiadatelia podávajú žiadosť do 28. februára. Minulý rok podali do 28. februára do polovici júla dostali zaplatené. Tento rok podali do polovice februára a nemajú zaplatené. Minister tu hovorí o tom, že pri urýchlení metodiky dostanú tie peniaze v novembri, pričom sa nepriamo odvoláva na to, že Slovenská republika by mala uplatňovať moduláciu.
Pán minister, váš štátny tajomník napísal v oficiálnom liste 16. júla 2012, že podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom v tzv. starých členských štátoch. V roku 2012 v Slovenskej republike nie je vyplácaná podpora v 100 % výške, to znamená, že podľa slov vášho štátneho tajomníka modulácia na území Slovenskej republiky nemá čo robiť. Niekto tu zjavne zavádza. Je to list podpísaný pánom Štefanom Adamom.
Pokiaľ by sme pristúpili k tomu, že na tieto účely predchádzajúca vláda odsúhlasila v štátnom rozpočte 18 mil. eur - 542 mil. korún, keby sa dostali v tomto čase farmárom, určite by im pomohla viac ako pôžička, ktorú budú musieť splatiť a vrátiť.
Ďalšia možnosť poskytnúť farmárom finančnú výpomoc vychádza zo zákona 267, kde je možné vyhlásiť prírodnú katastrofu nielen na celé územie, ale na niektoré regióny alebo menšie oblasti. Je to len ochota vyhlásiť takéto opatrenie. Neviem prečo sa toho vláda Slovenskej republiky bráni ísť touto cestou.
A existujú aj ďalšie schémy štátnej pomoci, ktoré sú schválené, odnotifikované a ktoré je možné použiť veľmi rýchlo bez zmeny zákona s finančnou dotáciou tak, aby poľnohospodárom sa pomohla. Koniec koncov musím povedať, že bez zmeny zákona, bez akéhokoľvek prístupu je možné okamžite dať do systému pre pôdohospodárstvo ďalších 11 ml. eur, ktoré sú k dispozícii v Slovenskom pozemkovom fonde ako nerozdelený zisk z roku 2010 a z roku 2011, ktoré súčasné právne podmienky umožňujú vláde pri ochote predisponovať do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a môžu byť použité na odškodnenie, resp. na zmiernenie dopadov na farmárov. Toto by bola skutočná pomoc. Pomoc, ktorá je v podobe, že ti poskytnem, ale máš vrátiť, nie je úplne ta najšťastnejšia pre samotných farmárov. Musím aj povedať, či sa to páči, alebo nie, áno, sú podniky, kde je strata alebo výpadok produkcie aj 40, aj 50 %. Ale pokiaľ sa pozrieme na úroveň Slovenskej republiky tak tomu tak nie je.
Dnes si kladiem otázku, ako je možné, že na Slovensku väčšina farmárov už čaká na to, kedy sa ceny zvýšia na 300 eur pri potravinárskej pšenici, aby začali predávať. Prečo naši mlynári dnes už cez stovkou áut vozia potravinársku pšenicu zo zahraničia? Prečo nekupujú slovenské? Preto, lebo na Slovensku väčšina ľudí nechce predávať. Zvýšenie ceny potravinárskej pšenice na úroveň 210 - 220 eur je ešte pochopiteľné, ale ani za túto cenu mnohí farmári nechcú predávať. Je to výsledok toho, že minister tejto krajiny sa vyjadril, že je extrémne sucho a extrémny nedostatok. Rovnako to zopakoval premiér tejto krajiny. To je verbálny signál smerom k špekulantom, aby začali obchodovať s obilím, pretože cena bude rásť. Chcem odkázať občanom tejto krajiny, že cena základných surovín a potravín rastie neúmerne aj vďaka takýmto nekvalifikovaným, neodborným vyhlasovaním zo strany vedenia štátu. Áno, je možné zvýšenie cien potravín, bude mať tlak, bude zvyšovať aj infláciu. Áno, toto všetko so všetkým súvisí.
Toto má aj ďalšie otázky. Rovnako musím povedať, že pokiaľ chceme pomôcť poľnohospodárom, tak im dajme peniaze, tak im dajme finančné prostriedky, ktoré nemusia vrátiť, a vedia založiť úrodu na budúci rok. Pretože neexistuje spôsob, ako posúdiť, že tento zákon bude účinný a pomôže farmárom. Podľa legislatívnych pravidiel je potrebné, aby vláda, keď predkladá takýto návrh zákona, predložil aj samotnú vyhlášku alebo všeobecne právny predpis aspoň v náčrte, v bodoch, ako chce rozdeliť túto pomoc. Áno, pán minister by mohol povedať, že to je len technický nedostatok, lebo na vláde to bolo priložené a v parlamentných laviciach, v parlamentnej tlači to priložené už nie je. Ja som si to preštudoval, aj to, čo bolo na vláde. Ale aj tam je jedna neobvyklá, nezvyčajná záležitosť. Je tam zapísané, že podmienky poskytnutia pôžičky sa upresnia vo výzve ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že žiadny všeobecne predpis a len výzva na stráne ministerstva pôdohospodárstva, že kto má nárok a kto nemá nárok. Toto je naprieč všetkým legislatívnym pravidlám, ktoré sa v tejto krajine doteraz uplatňovali.
No a na záver k tým pôžičkám. K pôžičkám musím povedať, že mám veľmi ťažké srdce aj preto, lebo ako minister v roku 2002 na jeseň som sa musel začať boriť problémom nedobytných pohľadávok po pôžičkách. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak aj rok 2001 bol zasiahnutý v tejto krajine extrémnym suchom. Vtedy minister Koncoš si vydobyl, že farmári dostali pôžičku na nákup obilia zo zahraničia. Po týchto pôžičkách zostalo v tejto krajine nesplatených viac ako 400 mil. korún. Po všetkých fondoch, ktoré boli v tejto krajine v podobe pôžičiek ešte dnes napriek tomu, že vláda v roku 2001 zrušila fondy a pôžičkové fondy na ministerstve pôdohospodárstva, ešte existuje nevymožených viac ako 1,5 mld. korún. Zruba 1,5 mld. korún pôžičiek sa odpísalo pre nedobytnosť, resp. pre zlikvidovanie týchto firiem. Neviem, či chceme rozdávať peniaze v čase krízy spôsobom, že poľnohospodársky podnik síce dostane dnes injekciu finančnú, ale tým, že ju, že dnes dostane pôžičku, nebude môcť dostať zelený úver, ktorý je v trojnásobnej alebo štvornásobnej výške, než dostane túto pôžičku od samotného PPA, nebude vedieť založiť alebo pokračovať v produkcii v marci, apríli budúceho roka a pôjdu jeden za druhým na skrachovanie. V tej chvíli sme urobili medvediu službu a farmárov sme dostali na lopatky tam, kde sme ich nechceli.
Dámy a páni, vážený pán minister, považoval som to za nesmierne dôležité, aby som upozornil na tieto fakty a skúsenosti, ktoré tu vychádzajú. Mnohí ľudia, ktorí dnes na ministerstve pracujú, sa veľmi aktívne spolupodieľali na rozdeľovaní tých fondov, ktoré v rokoch 2001 a predtým ministerstvo rozdávalo a pomáhalo. Otázne je, komu a akým spôsobom. Práve preto by som sa prikláňal k tomu, aby ste namiesto takéhoto návrhu naozaj išli návrhom takým, ktorý farmárom dá peniaze, dá finančnú pomoc tým, ktorí si o to naozaj potrebujú, ktorí mali lokálnu škodu, ale potom je treba vyhlásiť lokálne katastrofy, ale to je otázka technická a v kompetencii vlády Slovenskej republiky a nie takýmto spôsobom celoplošne v tejto krajine šíriť paniku a ohrozenie, ako keby sme nemali zajtra čo dať do mlynov zomlieť a dať do pekárni upiecť. Ďakujem pekne.