Videokanál klubu

Pán Záhumenský, na vaše slová veľmi ťažko reagovať. Snáď za všetko bude hovoriť jedna skutočnosť. Pozrieť si zoznam tých, ktorí podporu a pôžičky dostanú z tohto modelu potom, čo ich Pôdohospodárska platobná agentúra rozdelí na základe nejasných, neidentifikovaných, v súčasnosti neznámych princípov. Určite bude veľmi zaujímavé a potom som veľmi pripravený pokračovať v tejto diskusii aj s vami konkrétne. A môžme sa pozrieť na to, že po bývalých fondoch, po bývalých pôžičkách, ktoré poskytovalo SDĽ a boli ukončené v roku 2001, koľko nedobytných pohľadávok bolo odpísaných a koľko dlžôb ešte dnes ministerstvo pôdohospodárstva eviduje? Je to celkom zaujímavý zoznam subjektov aj dnes sa na to pozrieť, ktorí boli privatizéri a inak sa obohatili na celom agrárnom sektore.
Pán Hlina, no čo v tom prípade, keď sa tie peniaze nevrátia? No štát ich zaplatí. Štát im tam požičal, štát im to dá a štát to musí zabezpečiť. Pretože, keď nezabezpečí, dostane do problémov celú Pôdohospodársku platobnú agentúru a tým ohrozeniu čerpania 800 miliónov eur ročne pre agrárny sektor. To znamená, že či to splatia, alebo nesplatia, štát ručiť stále bude. Nehovoriac o tom, že dnes pôžičky nepomôžu, ale pomôžu reálne finančné prostriedky, ktoré do sektoru sa vlejú, ktoré boli vyčlenené, len nie sú použité. Pýtam sa, prečo?

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, skrátené konanie je inštitút, kde vláda by mala pristúpiť obozretne v prípadoch, keď naozaj hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím vám upozorniť na § 89 ods. 1, na ktorý sa odvoláva aj samotný predkladateľ, ktoré sa opiera o skutočnosť, že skrátené konanie za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Aké značné hospodárske škody teda hrozia Slovenskej republiky, ktoré sa nedajú odvrátiť už podľa súčasne platnej legislatívy? Podľa mňa žiadne okrem neodborného a nekvalifikovaného vyjadrovania sa zo strany rezortu a predstaviteľov vlády. Celé odôvodnenie skráteného konania vychádza z odstránenia "následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Ide najmä o extrémne sucho a nedostatok vlahy a zrážok, ale môže ísť aj napríklad aj o časté opakované prívalové dažde, ktoré sú pre poľnohospodársku výrobu rovnako nebezpečné ako dlhotrvajúce sucho. Týmto dochádza k bezprostrednému ohrozeniu zdravia občanov, čím môže dôjsť k porušovaniu ich základných ľudských práv a slobôd." Toľko citát zo samotného materiálu na skrátené konanie. Naozaj by ma zaujímalo, kde vplyvom sucha alebo vplyvom lokálnych zrážok dochádza k porušeniu ľudských práv a slobôd v tejto krajine? Dlho som nad tým uvažoval, ale nedospel som k tomu. Keď už sme pri tom, tak rovnako by mohlo dôjsť k porušovaniu ľudských práv a slobôd vplyvom extrémnych horúčav, ktoré sme mali aj toho roku, 32-35 stupňov. Prečo nie sú občania tejto krajiny odškodnení za to, že musia sedieť v neklimatizovaných priestoroch? Je to taký istý, rovnaký princíp.
Pán minister asi nepostrehol alebo postrehol a potom musel konštatovať, že nenaplnil základnú podmienku zákona 267/2010, ktoré ako Ficova vláda na konci prvého svojho obdobia prijala a od 15. júna 2010, júla, vstúpila do platnosti, vychádza z toho, že odškodňuje farmárov za katastrofálne sucho alebo katastrofálne povodne, alebo zmeny vyplývajúce z klimatických zmien. Len k tomu by potrebovali, aby štátny hydrometeorologický ústav takýto stav na území Slovenskej republiky vyhlásil. No nemáme. Preto predkladáme v skrátenom konaní spôsob, ako pomôcť farmárom, niektorým farmárom, ktorí sú lokálne postihnutí, s ktorými takisto spolucítim, ktorí potrebujú pomoc, ale v každom prípade nemôžme ísť cestou, že lokálne sucho je poškodzovaním ľudských práv a slobôd a je to hospodárska škoda pre túto krajinu. Keď farmári majú nedostatok prostriedkov na založenie budúcoročnej úrody, tak je na mieste si položiť otázku, či vláda, alebo rezort nemôže pomôcť väčšine týmto farmárov iným už existujúcim spôsobom.
Som presvedčený, keby rezort odborne pristupoval a obozretne k všetkým dotačným titulom, tak už v júli tohto roku mohli byť vyplatené peniaze za podporu živočíšnej výroby, tak ako tomu bolo minulý rok. Minulý rok 15. júla, dámy a páni, farmári už zabudli, že peniaze dostali. Prvé rozhodnutia o tom, že dotácie za veľké dobytčie jednotky majú dostať, už dostali 23., 22. júna a v júli dostali peniaze. Dnes o tom ani nechyrujú. Táto Národná rada v inom zložení minulý rok na jeseň schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky na tento rok. Pre tieto účely vyčlenila 18 miliónov eur. 542 miliónov korún - keby sa dostalo do agrárneho sektoru teraz, tak som presvedčený, že pomôže viac ako akýkoľvek úver, pretože na úveri je len jedno jediné zlé - že ho máte vrátiť, alebo sa chce správať presne tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, podľa princípu, že kým som dlhoval tisíc korún, som sa obával, ako ich vrátim, keď dlhujem 100-tisíc korún, nech sa obáva ten, ktorý mi požičal. Podľa rovnakého princípu boli rozdávané pôžičky aj železniciam, aj nemocniciam, tieto peniaze nikdy neboli vrátené. Tak ich pomenujme, že to nie sú pôžičky, ale to je dotácia. Pomenujme to tak, ako to má byť, a pomôžme farmárom.
Pán minister, hovoríte o tom, že sa urodilo extrémne málo. Neviem, či mám veriť vašim slovám, ktoré vychádzajú zo slov SPPK, ktorých prirodzeným záujmom je získať viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, alebo či mám veriť exaktným metódam zisťovania úrody na Slovensku. Bol som ministrom pôdohospodárstva v rokoch 2002 až 2006, keď exaktné metódy skúmania prieskumov sa začali zavádzať na Slovensku v rámci Výskumného ústavu pôdoznalectva. Roky prebiehalo vzájomné zisťovanie, paralelné zisťovanie prostredníctvom SPPK, aká je žatva, aká je úroda, a rovnako aj výskumný ústav. Bolo preukázané, že tie rozdiely boli minimálne, resp. exaktné metódy boli oveľa bližšie k výsledkom, než samotní farmári nahlásili. Neexistuje daňovník, ktorý by stál pri farmárovi a povedal, že zobral 2 tony alebo 2,5 tony z jedného hektára. Ale satelitné snímky, ktoré pravidelne obiehajú Zem a snímajú, tak existuje niekoľko spôsobov, ktoré stanovujú výšku predpokladanej úrody.
Neviem, či sa vám dostalo do rúk - tento materiál Výskumného ústavu pôdoznalectva ochrany pôdy, ktorý hovorí o odhadoch 15.7.2012. Áno, po prvom materiáli, ktorý sa dostal mesiac predtým, teda k 15. 6. 2012 pani riaditeľka tohto ústavu bola nútená sa verejne ospravedlniť, že neboli úplne korektné, ale len v prípade jednej metodiky. Ale tých metodík, ktoré využíva výskumný ústav je hneď 3. Dovoľte, aby som zo záverov tohto materiálu zacitoval: "Výsledky posledného odhadu úrod z tohtoročnej poľnohospodárskej sezóne k 15. 7. 2012 poukazujú na priemernú, až mierne podpriemernú poľnohospodársku sezónu s nasledovnými predpoveďami úrody:
Priemerná úroda pšenice ozimnej, ktorá je asi najnosnejšou v tejto republike, by mala dosiahnuť podľa výsledkov integrovaného odhadu úrovne 4,05 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 10,85 %.
b.) Odhadu realizovaného metódou biofyzikálneho modelovania 3,93 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 13,39 %.
Odhadovou metódou interpretácie satelitných obrazových záznamov 4,15 tony, čo by zodpovedalo medziročnému poklesu úrody 8,66 %.
Pokiaľ všetky tie tri spriemerujeme, tak sa dopracujeme k číslu poklesu mínus 10,83 %.
Áno, aj ja viem o poľnohospodároch, ktorí majú pokles 40 %, pokles 30 %, možno že pokles aj 50 %, nie vo všetkých druhoch, ale len v niektorých častiach. A to z toho dôvodu, že sú veľké regionálne, lokálne rozdiely, ale nie som presvedčený, že 10 % pokles úrody na úrovni Slovenskej republiky je oprávnením na to, aby sme vyslovili, že v tejto republike hrozí veľká hospodárska škoda, nedaj Boh, aj porušovanie ľudských práv.
Pán minister, na zásobenie Slovenskej republiky potravinárskou pšenicou táto krajina potrebuje 500-tisíc ton potravinárskej pšenice. Podľa najpesimistickejšieho odhadu výskumného ústavu sa na Slovensku urodí 1,3 milióna ton potravinárskej pšenice, pšenice v tomto roku, prevažná časť v potravinárskej kvalite. Pokiaľ sa pozriem na pokles jačmeňa a spriemerujem tie tri metódy, tak je evidentné, že ten pokles je tam radikálnejší, pretože tam je 15,1 %. A pri repke olejnej je tam priemer poklesu 13,6 %. Tieto čísla neoprávňujú vládu, aby vyslovila názor, že hrozia tejto krajine škody mimoriadneho rozsahu a poškodzovanie ľudských práv a slobôd.
Práve preto tento návrh na skrátené konanie nemôžem podporiť, hoc s dobrým úmyslom vlády pomôcť poľnohospodárom v plnej miere súhlasím, ale musím pripomenúť aj to, že váš predchodca z prvej vlády Roberta Fica - pán minister Becík rovnako doniesol do tejto snemovne návrh zákona v roku 2008 a presadil v skrátenom konaní na to, aby mohli nakúpiť štátne hmotné rezervy, obilie od farmárov za to, aby nemuseli predávať pod cenu. Do dnešného dňa podľa toho zákona ani vláda Roberta Fica, ani následná a som presvedčený, že ani žiadne ďalšie vlády nenakúpia ani jedno kilo, pretože je neúčinné, bezzubé, nehovoriac o tom, k čomu sa vyjadrím aj v prvom čítaní k samotnému návrhu zákona. Predkladateľ opomenul priložiť metodiku všeobecného záväzného predpisu, tak ako legislatívne pravidlá predkladajú, akým spôsobom chce rozdeľovať tieto peniaze. A ja si nepamätám na metódu, že by to mohlo byť stanovené vo výnose ministerstva pôdohospodárstva a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise, tak ako to ukladajú legislatívne pravidlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, viacmenej kolega Beblavý pomenoval aj tie obavy, ktoré mám aj ja. Ja som si kládol otázku, že či vláda naozaj novelizuje zákon o správnych poplatkoch, alebo zavádza dane.
Pán minister, bolo by dobré, keby v prvom čítaní na záver by ste sa vyjadrili od tohto pultu a pomenovali, že či je teda to správny poplatok, alebo daň. Pretože pokiaľ som si naštudoval, tak správny poplatok má byť suma nevyhnutná na krytie nákladov štátnej správy na vykonanie istého úkonu. A tá nemôže závisieť od toho, či vozidlo je do osemdesiat kilowattov, do sto kilowattov, alebo do dvesto kilowattov.
Takisto si kladiem otázku, že či za týmto krokom potom môžeme očakávať zo strany dielne vládneho SMER-u zavedenie poplatkov podľa toho, či človek váži do sedemdesiat kilogramov, do sto kilogramov alebo nad sto kilogramov. Pretože toto je triedenie podľa mňa, ktoré podľa mňa, myslím si, že hraničí aj s Ústavou Slovenskej republiky, keď jedného človeka si vážime viac, druhého menej. Pokiaľ je to daň, je to iný princíp, ale potom je treba povedať, že to je osobitná daň.
A práve preto by som bol nesmierne rád, keby ste sa k tomu vyjadrili, že teda či je to daň, a potom upravte predložený návrh zákona tak, že to bude osobitná daň a nie správny poplatok. A nie zakrývať, že zvýšime správny poplatok len pre niekoho, pretože správny poplatok, úkon štátnej správy nezávisí od toho, či auto je malé alebo veľké. Ten úradník s tým má rovnaký objem práce, rovnaké formuláre musí vyplniť, rovnaké úkony musí vykonať, aj rovnaký čas na to potrebuje. A práve preto je to akási kamufláž.
Bol by som nesmierne rád, keby sme si naliali naozaj do pohára čistú vodu a povedali občanom tejto republiky, čo ich čaká, pretože potom naozaj môžme čakať aj zavedenie poplatkov podľa toho, či niekto váži do sedemdesiat kilogramov, nad sto kilogramov, alebo či má výšku do stopäťdesiat centimetrov alebo nad.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne, na to som myslel, že zákon neobsahuje túto časť, tie praktické kvázi výučby, to, čo niekedy tu bývalo, ale nie v tom rozsahu. Teraz keď to ideme špecializovať, tak tú prakticky výučbu, samozrejme, musíme mať špecifickejšiu. A to musí zabezpečiť tá druhá strana. Asi pravdepodobne s tým súhlasíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh, samozrejme, veľa tu už odznelo, nebudem však všetko opakovať, prináša viaceré zmeny, s niektorými však my tiež ako za stranu MOST – HÍD nesúhlasíme.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že návrh zákona posilňuje koordináciu odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelanie a prípravu požiadavkám trhu práce. Je to, samozrejme, ideálny stav, keď vieme toto zabezpečiť, prispôsobiť. Myslím si, že nejde to z jedného dňa na druhý. Ale pre to treba spraviť nejaké rázne kroky, ktoré, myslím si, začali.
A už v úvode som povedal, so všetkým, samozrejme, nesúhlasíme, a preto mi dovoľte, aby som pár vecí vymenoval.
Je v záujme všetkých nás, aby školský systém fungoval tak, aby sa nevytvárali noví klienti na úradoch práce, poskytovalo fundovaných odborníkov v širšom spektre potrieb trhu.
Pozitívne hodnotím, že návrh zákona rieši zásadné otázky zavedenia jednotlivých strategických krokov v oblasti odborného vzdelávania do praxe. Upriamujeme však pozornosť na to, že musia byť vyjasnené kompetencie zamestnávateľov, nové pravidlá musia obsahovať jasné a kompetencie zamestnávateľov.
Je potrebné presne stanoviť definíciu miery zapojenia zamestnávateľov a ich združení do procesu formovania obsahu vzdelávania a spôsob výučby v jednotlivých typoch a druhoch stredných odborných škôl.
Z návrhu zákona ďalej vyplýva, že manažovanie a tvorba obsahu sú stále centralizované v rukách štátu. Tu tiež máme my problém, čo tu už odznelo, s kompetenciami. A, samozrejme, každý má na to svoj pohľad.
Nakoľko cieľom odborného vzdelávania a prípravy má byť príprava na výkon povolania a odborných činností, majú byť vypracované nové vzdelávacie programy strednej odbornej školy vrátane praktického vyučovania, veľký dôraz by mal byť kladený na získanie zručností a praktických skúseností, sme toho názoru, že je potrebné zvýšiť kompetencie riaditeľov týchto škôl pri zohľadnení rámcových učebných plánov, napríklad zaviesť povinné vyučovanie druhého cudzieho jazyka na strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín, prispôsobiť požiadavkám školy počet hodín vyučovania dvoch cudzích jazykov tiež na národnostných školách a rozhodnúť o vyučovaní týkajúcom sa týchto dvoch cudzích jazykov podľa mňa a podľa nás by mal rozhodovať riaditeľ školy.
Odporúčame zadefinovať kvalifikačné štandardy, požiadavky zamestnávateľov na kompetencie, zručnosti a vedomosti žiaka v záujme vykonávania kvalitnej práce na danej pracovnej pozícii.
V Slovenskej republike za posledných dvadsať rokov neboli do dnešného dňa vypracované prognózy potrieb trhu práce. Teraz je to nové, teraz s tým začíname. Myslím si, že táto cesta, ak je dobre pripravená, tak vedie k úspechu.
Problém národnostného odborného školstva, nedostatok, absencia odborných učebníc vo vyučovacom jazyku tej-ktorej školy.
Nesúhlasíme so zavedením nových predpokladov pre prijatie žiaka, s tým, čo už tu tiež odznelo. Ja chcem, pán minister, povedať, že máme študentov športovcov na školách. To sú školy na výber nadaných študentov. Čiže majú nadanie, ja nehovorím, nielen na šport, ale aj možno na nejakú inú činnosť, možno sú to dobrí maliari. A mám pochybnosti o tom, či títo naši vrcholoví športovci budú schopní ten priemer 2 nejakým spôsobom spĺňať. A prax ukázala, že v ďalšom zase nemusia byť zlí odborníci. Takže považujeme toto za neprijateľné.
Upozorňujeme na konflikt záujmov, a preto, to som už hovoril, s týmto nesúhlasíme.
Áno, samozrejme, Slovensko potrebuje základnú reformu stredného školstva, aby neprodukovalo klientov na úrad práce. To už tu dneska bolo povedané.
Z uvedených dôvodov strana MOST – HÍD predložený návrh zákona nepodporí. Navrhujeme vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť na prepracovanie jeho navrhovateľovi a dopracovať veci, ktoré tu odzneli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som rád podporil v názore pána kolegu Beblavého v jeho odpovedi kolegovi Bublavému, ktorý ako starosta vie, o čom hovorí, ale ja som poslanec miestneho zastupiteľstva a viem, že námietka kolegu Bublavého nebola o tom, že by nebodaj podozrieval starostov a samosprávy z a priori zlých úmyslov a z úmyslu schválne míňať peniaze určené na voľný čas detí, na iné veci. On chcel jednoducho len povedať, že obce majú často iné a omnoho kritickejšie priority, ako je proste aktivita, ako centrá voľného času. A tie priority sú často také, ako keby obci išlo o život. Takže bez zlého úmyslu tá obec jednoducho môže zvážiť, že finančné prostriedky pokiaľ nebudú účelovo viazané na konkrétne dieťa a konkrétny účel, jednoducho použije inak, lebo v danej chvíli to bude dôležitejšie. To je po prvé.
A, po druhé, tiež sa mi nezdá, že by likvidácia celej kategórie inštitúcií bola tá najlepšia cesta, ako zabrániť podvodom. Mne sa zdá, že sú jednoduchšie a priamočiarejšie cesty, toto je naozaj v podstate, ako so sekerou na nejaký drobný problém. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k dlho očakávanému poslednému bodu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a preto mi dovoľte, aby som bol stručný a stručne vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Predkladaný návrh zákona vychádza z výsledkov experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia, ktoré prebiehalo počas sedemnástich rokov na Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine a ktorého cieľom bolo získať čo najviac relevantných údajov o koncepcii šesťročného štúdia a zistiť, či je z hľadiska rozvoja žiakov a dosiahnutých výsledkov efektívna, alebo efektívnejšia ako v gymnáziách s inou koncepciou a dĺžkou štúdia.
Predmetom experimentálneho overovania bol návrh novej formy obsahového zamerania prijímacích skúšok, učebný plán a učebné osnovy povinných predmetov, nimi determinovaný výchovno-vzdelávací proces, jeho výsledky a realizácia koncepcie maturitnej skúšky. Gestorom experimentálneho overovania bol Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Čiže tento projekt bol schválený v roku 1995 a vlastne myšlienka šesťročného štúdia na gymnáziu nadväzuje na myšlienky Jana Amosa Komenského, ktorý navrhoval vo svojom diele "Veľká didaktika" pre každý stupeň vzdelávania šesťročný cyklus.
Viackrát novelizovaný zákon č. 542/1990 Zb. umožňoval organizovať gymnáziá ako štvor- i viacročné, maximálne osemročné. Pri šesťročnom gymnáziu bolo základnou myšlienkou, bolo vytvoriť túto šesťročnú formu popri štvorročnej.
Podotýkam to preto, lebo v žiadnom prípade teraz nejde o vytváranie nových škôl. Vieme, aká je situácia, že problémy v školstve sú vážne. Napríklad len v Turci končí 9. ročník 700 absolventov, pričom stredné školy ponúkajú až 1 700 voľných miest. Čiže tá situácia je naozaj neudržateľná, ale touto novelou zákona nejde o vytváranie nových škôl.
Základné dôvody pre vznik šesťročného gymnaziálneho štúdia vyplývajú z dlhoročných, sedemnásťročných skúseností a poznatkov. Je tu snaha poskytnúť alternatívnu školu, alternatívne vzdelávanie, odstrániť uniformitu škôl, umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť svoje schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa v priestore starších spolužiakov.
Aj podľa pedagogicko-psychologických zistení, ktoré sú vedecky potvrdené, 12- a 13-roční žiaci predstavujú vekovú kategóriu, pre ktorú je z hľadiska poznávacích schopností typický prechod od konkrétneho k abstraktnému mysleniu, od mechanického k logickému zapamätávaniu. Aj z vývinového hľadiska je táto veková kategória skôr pripravená na zmenu, ako 10-ročné deti. To umožňuje už v tejto vekovej kategórii využívať metódy a formy práce charakteristické pre gymnaziálne štúdium. V 7. a 8. ročníku základných škôl sa začínajú výraznejšie presadzovať talentovaní žiaci, ktorí ak nemajú dostatočný priestor na rozvoj svojho talentu, začínajú stagnovať.
Možnosť vnútorne diferencovať štúdium na základnej škole spôsobuje, že v 1. ročníku štvorročného gymnázia sa vzdelávajú žiaci s rozdielnou kvalitou vedomostí z prírodovedných predmetov a cudzích jazykov, čo spôsobuje značné problémy žiakom v 1. ročníku. Výborní žiaci v tomto období prevažne stagnujú. V druhom polroku 9. ročníka sa celé ťažisko učenia prenáša na prípravu na prijímacie pohovory a najmä na testovanie deviatakov. Žiaci, ktorí sa na základe študijných výsledkov na stredné školy dostanú bez prijímacích pohovorov, strácajú motív na učenie. Stagnácia týchto žiakov pokračuje istý čas aj v 1. ročníku strednej školy.
Uvedené negatíva boli eliminované zavedením kontinuálneho gymnaziálneho štúdia. Jedným z účelov experimentu bolo uvedené negatíva úplne odstrániť a získaný časový priestor použiť na efektívne vzdelávanie.
Ťažisko zmien v šesťročnom gymnáziu bolo založené na posune od stratégie prinucovania ku stratégii aktivizácie a usmerňovania žiaka. Z tohto vyplýva posilnenie motivačnej funkcie vyučovania ako základného predpokladu udržania záujmu o štúdium a neskoršie celoživotné vzdelávanie.
Cieľom tohto pokusného overovania bolo získať poznatky, skúsenosti a podnety na vytvorenie alternatívneho programu vzdelávania pri sústredení nadaných a talentovaných žiakov vo veku 12 až 13 rokov, vytvoriť im optimálne podmienky pre rozvoj ich talentu a nadania pod vedením skúsených, vysoko kvalifikovaných pedagógov.
Na uvedenú formu štúdia sa napríklad robili veľmi komplikované prijímačky, prijímacie skúšky, ktoré pozostávali zo spoločensko-vedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov slovenský jazyk a literatúra, a taktiež z prírodovedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov matematika, fyzika, prírodopis. K uvedenej zmene prijímacích skúšok viedlo poznanie, že zisťovanie vedomostí len zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky nedáva dostatočný obraz o schopnostiach uchádzača pre štúdium na škole gymnaziálneho typu. Takéto širšie koncipované prijímacie skúšky umožňovali vybrať najkvalitnejších žiakov, ktorí sú po krátkom čase, potrebnom na ich adaptovanie sa na nové prostredie, pripravení aktívne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, veľmi dobre pracovať rôznymi metódami a formami práce.
Experimentálne overovanie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia prinieslo i požiadavku novej maturitnej skúšky. Model maturitnej skúšky vrátane pedagogickej dokumentácie, ktorý bol na šesťročnom gymnáziu odskúšaný, bol s minimálnymi úpravami použitý pri dnešnej celoštátnej maturitnej skúške. Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia sa dospelo k záverom, že pôjde o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý žiackej časti populácie poskytne kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam.
Ja mám k dispozícii, podarilo sa mi získať Správu o ukončení projektu experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia a dovoľte mi naozaj len v krátkosti prečítať zaujímavé, dve zaujímavé state z tejto správy.
"Úroveň vedomostí a zručností žiakov sa overovala na začiatku a na konci 3. ročníka prostredníctvom písomných skúšok. Testy z vyučovacích predmetov slovenský jazyk, slovenská literatúra, matematika, dejepis, fyzika, chémia a geografia vypracovali didaktici uvedených predmetov zo Štátneho pedagogického ústavu.
Dosiahnuté výsledky žiakov korešpondujú s výsledkami psychologického sledovania, dosiahnutými v neverbálnom inteligenčnom teste, ktoré potvrdzujú nadpriemerné výsledky žiakov v šesťročnom štúdiu. V porovnaní s výsledkami žiakov vo štvorročnom gymnáziu, kde sa realizovali tie isté testy z tých istých predmetov, žiaci šesťročného gymnázia dosiahli v priemere o 10 % lepšie výsledky.
Výsledky maturitnej skúšky ukazujú na vysokú a v mnohých prípadoch nadštandardnú úroveň vedomostí, zručností a prispôsobilostí žiakov a ich pripravenosť na ďalšie štúdium.
A veľmi zaujímavý je záver tejto správy, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav, kde: "Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia je možné konštatovať, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam." Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 245/2008 Z. z. nepozná formu šesťročného štúdia, Štátny pedagogický ústav aj napriek tomu, že táto forma dosiahla veľmi dobré a merateľné výsledky, odporúča ukončiť toto šesťročné vzdelávanie.
Čiže vzhľadom na to, že keď bolo ukončené šesťročné vzdelávanie na jednom z najstarších slovenských gymnázií na Slovensku, na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine, vznikli tam aj veľké občianske protesty, spisovali sa petície, bolo mojou povinnosťou predložiť takúto novelu zákona, pretože si myslím, že je dobré naozaj, keď sa odstráni uniformita v školách, a je dobré, keď bude existovať takáto forma štúdia, aby si mali možnosť rodičia vybrať, na akú školu, pokiaľ to má byť gymnázium, svoje dieťa dajú.
Samozrejme, že sa otvorí určite v rozprave, alebo sa bude namietať ten súčasný stav v školstve. Ja som tiež zato, aby sa strážilo otváranie nových škôl, pretože tá situácia je naozaj neúnosná. Ale podľa medializovaných informácií ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, kde napríklad vyššie územné celky budú mať možnosť a právo limitovať napríklad otváranie tried. Čiže neobstojí argument, že takáto forma štúdia by znamenala veľký odliv žiakov zo základných škôl, pretože práve vyšší územný celok ako zriaďovateľ takéhoto gymnázia bude mať možnosť redukovať alebo stanoviť presný počet tried, ktoré sa otvoria.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Jedná sa pravdepodobne o zákon o cestovnom ruchu, niečo podobného, týka sa celý tento návrh o cestovnom ruchu, čiže aj z republiky von, aj z republiky dovnútra. Je mi a by som chcel rád poprosiť, aby mi vysvetlili napr. cestovné. My si kúpime v autobuse cestovné, ktoré neobsahuje ani miestenku, ani batožinu, čiže aj na toto sa bude celé vzťahovať? Lebo to je tiež ako reklama v konečnom dôsledku. Ideme si požičať výstroj lyžiarsky, zahrňuje to aj oblečenie, aj lyže? Čiže ak riešime na jednej strane cestovný ruch, tak myslím si, že je tam viacej aspektov možno, ktoré by sa mali dostať do tohto návrhu. Ale ja nemám s týmto problém. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, viete, ja keď počúvam, že náš rokovací poriadok je sto rokov za opicami, tak trošku ma to uráža. Viete, u vás, ktorí nemáte, prepáčte, nejaké znalosti, ako sa tvorí rokovací poriadok alebo hocičo v Národnej rade, mi vadí práve to, že vy si myslíte, že my sme prišli do Národnej rady pred dvadsiatimi rokmi a niečo nám padlo do lona. My si rokovací poriadok vylepšujeme. V každom volebnom období sú určité snahy, to, čo nám vadí, odstrániť a to, čo vylepšuje našu prácu, samozrejme, tam dať. Ale ja si nemyslím, že tento návrh vylepšuje rokovací poriadok.
Viete, hovoriť o tom, že to bude lepšia kontrola. To môže povedať len človek, ktorý tomu absolútne nerozumie. Koľko poslancov napríklad má svoju kartu v hlasovacom zariadení tak, že si tam nechá aj na druhý deň. To znamená, že je tu, v Národnej rade? Takže tento návrh nieže vylepšuje rokovací poriadok, ale obchádza iné možnosti.