Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Snáď možno ešte pár takých vylepšení. Na každého zamestnanca, ktorý vďaka tejto novele stratí prácu, budeme my všetci ostatní, ktorí pracujeme, sa veľmi ťažko skladať na nezamestnaneckých podporách. Dnes máme problém s verejnými financiami a táto novela rozširuje rady tých, ktorí budú odkázaní na verejné financie. To znamená zvyšovať dane, poplatky a výber od tých, ktorí robia.
Treba ešte dodať možnože jednu skutočnosť. Táto vláda štedro ide odmeňovať niektorých veľkých podnikateľov - spriaznencov investičnými stimulmi nie preto, aby vytvárali nové pracované miesta, ale aby zachovali tie, ktoré by rušili vďaka takejto novele.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poprosím kolegov, keď už zohriali tú pôdu, aby nechali priestor aj pre mňa.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou obľúbenou témou, ako je počasie, aby sme si to troška uľahčili. Tak áno, pán minister, dobre ste naznačili, že áno, bola zmena, je škaredo, sychravo, poprcháva, ale také dobré zrkadlo, dobré svedectvo o tom, že aké časy čakajú aj Slovensko a ekonomiku Slovenska po schválení tejto novely, keď sa nič nezmení. A dúfam, že sa zmení a zmení sa k lepšiemu. V časoch hospodárskej krízy, keď ekonomika nerastie, ale rastie nám počet nezamestnaných, áno, treba pristúpiť, pán minister, k novele Zákonníka práce. No ale práve sa to musí udiať za účelom, aby sme minimálne udržali zamestnanosť, keď už nie kvôli tomu, aby sme tú zamestnanosť zvýšili. Nedarí sa ekonomike ani v Číne, ten nárast nie je taký, ako oni tiež očakávali. Tak majme ten minimálny plat, aby sme udržali tú zamestnanosť. Nie na základe takých štátnych subvencií, ako dostal Mondi, ako povedal pán poslanec Kaník, alebo ďalšie firmy, lebo to už, fakt to bude potom lacnejšie, že povieme ľuďom, že zostaňte doma a my vám budeme dávať nejaký štátny plat.
Ale SMER - sociálna demokracia práve s pomocou odborárov, ako už aj môj kolega Laco Solymos hovoril, že Slovensko posúva medzi krajiny, ktoré budú mať veľmi rigidné pracovné právo, také rigidné, že cez zástupcov odborov, môžu to byť traja ľudia, v zásade zablokuje celý podnik.
A pozrime sa, že ako stoja tie krajiny, pán poslanec Blaha tu teraz nie je, že ako stoja tie krajiny, kde majú takéto rigidné alebo podobné rigidné pracovné právo, ako ideme zavádzať my. Španielsko napríklad. Je tam najvyššia nezamestnanosť v rámci Európskej únie. Ideme, chceme ísť touto cestou? Chceme odstrašiť aj tých podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí ešte možno by vytvorili nejaké to zamestnanie, alebo udržali tých ľudí, ktorých zamestnávajú, ale po tomto, veríte-neveríte, ale už teraz sa každý chystá, každý sa pýta, aká zmena bude, kedy to nadobúda účinnosť. A ľudia už prichádzajú o prácu, už stačí, keď prerokúvame takúto formu Zákonníka práce. Nie je tajomstvo, že ja pôsobím ako advokát. Mnohí investori aj zo zahraničia prídu za advokátom a sa pýtajú, že aké tu je právne prostredie. Koľko stojí zamestnávať človeka, aký je pružný Zákonník práce. To tých zamestnávateľov aj terajších, aj tých možných set-sakramentsky zaujíma. Ako-tak to bolo tak prijateľné, boli sme taký štandard, ešte taký lepší štandard v rámci strednej Európy. Po tomto? No ja s budem čudovať, fakt, že keď niekto sem príde s nejakou väčšou investíciou, aby zamestnal viac ľudí, by som bol veľmi opatrný, že čo je za tým. A budeme mať taký striktný, rigidný, ťažkopádny Zákonník práce, že zamestnávať ľudí bude obrovské bremeno. Obrovské bremeno pre tých zamestnávateľov.
Mám v okruhu známych jedného podnikateľa, celkom sa mu darí a jeho dcéra je taký malý Che Guevara, vždy si ju pripomínam, keď počujem pána Blahu, poslanca. Hovorím: A čo si myslíš, prečo si tam až tak dobre, že bola si na Kube? Lebo tvoj otec zamestnáva, žije aj z práce iných ľudí. Ale tvoj otec bude zamestnávať len vtedy tých ľudí, keď sa mu to oplatí. Keď to podnikanie mu neprinesie len toľko, koľko by on zarobil niekde inde, tak nebude zamestnávať. Viete, to nie je také ľahké vstávať s tým, že áno, či mám pre svojich ľudí prácu, lebo treba na konci mesiaca alebo v strede mesiaca im dať výplatu. A teraz ešte príde aj toto.
No táto novela veru odstraší možných zamestnávateľov. A nalejme si čistého vína, kto dnes vytvára pracovné miesta? Štát? Odbory? SMER -sociálna demokracia, politická strana? Nie, sú to podnikatelia. Vy na nich nadávate, ale oni zamestnávajú tých ľudí, alebo sa sami zamestnávajú. A tým sme už zákonom o sociálnom poistení už dali dobrý uder. Čiže treba sa zamyslieť nad tým, čo chceme dosiahnuť, či chceme fakt len odmeniť odbory za podporu počas volebnej kampane alebo počas pôsobenia SMER-u - sociálna demokracia v opozícii, alebo to myslíme so Slovenskom vážne. Preboha živého, odmeňte odbory nejako inak, ale nie takto! Zamestnajte ich, však odboroví predáci väčšinou potom skončia v košiari SMER - sociálna demokracia, sú primátormi alebo v ďalších funkciách, tak odmeňte ich takto. Ale nie na úkor toho, že sa bude prepúšťať, alebo sa ešte ťažšie budú vytvárať nové pracovné miesta.
Viete na Slovensku máme už také pravidlo, že chceme udržať zamestnanie alebo chceme udržať prácu pre zamestnanca aj vtedy, keď dopredu vieme, že to je prehratý boj, že ten zamestnanec o tú svoju prácu príde. My ten marazmus niekedy naťahujeme. Preto uvažujme, keď už máme tú novelu otvorenú, aj o tom, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí možno prídu o prácu. V krajinách, ako je Nemecko alebo Rakúsko, majú určité také flexibilné vnímanie zamestnávania - práva na prácu. Oni hovoria, že skôr ako právo na prácu máš to, že máš právo na odmenu za pracovnú pripravenosť, pripravenosť vykonať prácu. To nielen v období, keď niekto je vo výpovednej lehote, ale všeobecne. Zamestnancovi povedia, že zostaneš doma a netreba ti chodiť do práce, ale dostaneš plat, takzvaný freistellung. Toto freistellung platí aj v prípade, keď zamestnanec je vo výpovednej lehote, že zamestnanec síce ako dostane výpoveď, výpovedná doba začína plynúť, dvoj- až štvormesačná, ale nemusí chodiť do práce, môže sa aktívne zapodievať s tým, že ako sa zamestná, môže už vtedy sa rekvalifikovať, proste aktívne sa zamestnať. Jednak má to aj taký účinok, že v prípade zamestnancov, ktorí sú prepustení z dôvodu, že ich pracovné výsledky, alebo pracovná morálka nie je dobrá, aby na revanš počas tej výpovednej doby nerobili neplechu u zamestnávateľa. Ale chcem poukázať na to, že áno, keď už chceme pre tých ľudí spraviť niečo, tak myslíme aj na toto. Myslím aj na to, je tu inštitút, ktorý je dobre zavedený v týchto krajinách, dajú sa z toho spraviť štúdie, pomôžme tým ľuďom takto. Preto budeme navrhovať, aby zamestnanec potom, keď už dostane tú výpoveď, keď to už je, bohužiaľ, bude stav, aký bude, tak mohol využiť tento čas na to, aby si aktívne hľadal prácu, aby zamestnávateľ ho mohol uvoľniť z dochádzky, keď už aj tak, keď už niekto dostane výpoveď, dostane výpoveď kvôli tomu, že ho tam netreba.
Druhým problémom, ktorým chcem, ktorý chcem troška vyzdvihnúť, už to flexikonto nebudem otvárať, ale budem otvárať pracovný čas nerovnomerného rozdelenia, lebo tu nastáva ďalšia zmena, ďalší problém. Pracovný čas môže byť rozdelený rovnomerne, kde už vieme, že ako je, že povedzme od 8. hod. do 16.30 hod. každý týždeň rovnako. Sú povolania, kde je potrebné ten pracovný čas rozdeliť tak, že jednotlivé týždne v mesiaci budú iné, čiže tento nerovnomerný pracovný čas, keď niekedy je kratší a niekedy dlhší týždeň. Ale sú aj pracovné odvetvia, napríklad v cestovnom ruchu, kde čašník v hoteli robí mimo letnej a zimnej sezóny iba vo štvrtky, piatky, soboty povedzme 8 hodín, počas sezóny robí aj päť dní v týždní, 8 hodín mimo sezóny a počas sezóny robí aj deväť aj pol hodín päťkrát do týždňa. Keďže čašník je platený od odpracovaných hodín, musel by v prípade letnej a zimnej sezóny robiť každý týždeň 7,5 hodín nadčasov. Na to máme ten týždenný, to referenčné obdobie, ktoré ideme znížiť, pani bývalá ministerka Tomanová, už na mňa veľmi cerí, ale myslím na to, že ideme to, ideme to znižovať na štyri mesiace, doteraz sme mali šesť. A toto bolo dobré aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľov. Teraz to ideme meniť a práve tým štýlom, čo som už naznačil, že odbory budú rozhodovať o všetkom. Keď odbory budú súhlasiť, tak to bude, keď odbory nebudú súhlasiť, tak to nebude. My nepodmieňujme všetky tie užitočné veci zo Zákonníka práce tým, či odbory dajú súhlas, alebo nedajú súhlas. A podľa mňa oveľa reprezentantnejší prístup je, keď zamestnancov zastupuje ich zástupca volený všetkými zamestnancami. Ale tento inštitút ideme absolútne nieže zrušiť, ale znemožniť.
Čiže uvažujme v týchto kontextoch, keď vieme, že sú ťažkosti vo výpovediach. Pri výpovediach sú ťažkosti pri nerovnomernom rozdelení pracovného času, tak nespravme ešte ďalšie bariéry, aby sme sťažili nielen život zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. No v druhom čítaní prídeme s viacerými takýmito pozmeňujúcimi návrhmi, ale ešte raz zdôrazňujem, najväčší problém v tomto Zákonníku práce vidím, že zástupcovia zamestnancov odbory budú mať skoro v každom prípade právo veta. Aj v tých prípadoch, v ktorých odbory nemusia byť zaangažované, stačila by dohoda zamestnávateľa a zamestnanca. Aj do týchto sfér pridávame odbory, čo je podľa mňa nezmysel. Sme práve toho názoru, že nemusíme byť pápežskejší ako pápež. Poďme na európske štandardy, ktoré sú tu. A určite sa nám nebude dariť horšie ako ostatným krajinám, ani zamestnávateľom, ani zamestnancom.
A keď dovolíte, tak ešte poviem takú pikošku na záver, zas dôjde k redefinícii závislej práce. K čomu to povedie? V dnešnej dobe hlavne v stavebníctve pozorujeme tú skutočnosť, že tí dobrí remeselníci robia na živnosť. Prečo? Lebo ich niekto k tomu donútil? Nie, lebo sú slobodnejší, vedia si vydupať vyššie odmeny, či hodinové alebo úkolové, a vedia nechať zamestnávateľa a toho podnikateľa ako subdodávateľa hocikedy tam na stavbe, keď nemajú vytvorené dobré pracovné podmienky alebo sa im tá odmena máli. No tých podmienok bolo v zákone veľa, aby sme nejakú činnosť mohli zadefinovať ako závislú prácu. Rad týchto podmienok vypadne, čiže tie nožnice sa otvárajú, oveľa viac takýchto činností budeme môcť, bude môcť štátna moc považovať za závislú prácu. Obmedzíme živnostníkov vykonávať tú svoju prácu, mnohým zamestnávateľom využívajúcim služby a týmto, tým podnikateľom, ktorí využívajú tieto služby samostatne zárobkovo činných osôb, zas zvyšujeme náklady. A potom už budem fakt zvedavý, kedy asistentov poslancov, ako činnosť asistentov poslancov zadefinujete ako závislú prácu, lebo už je k tomu veľmi blízko. Čo robia? Robia pre nás, od nás dostávajú úkoly. Už len pár podmienok. Čiže majte na zreteľ pri redefinícii závislej činnosti aj túto činnosť, činnosť našich poslaneckých asistentov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel som povedať, že presne si myslím to isté, čo povedal pán poslanec Hlina, že tento zákon, alebo tento návrh, ide presne opačným smerom. To znamená, je tu veľká kríza, o čom vieme všetci. A vieme o tom, že aké je ťažké nájsť si prácu. A namiesto toho, aby sme vytvárali také podmienky, aby ten trh bol čím flexibilnejší, aby mohli tí ľudia si nájsť jednoduchšie prácu, ja si myslím, že sa uzatvárame. To je, myslím si, že najväčší problém alebo najväčšia chyba tejto novely. A myslím si, že tá daň, ktorú zaplatíme za tú dohodu, čo vydobyli odborári alebo ich bossovia v tomto Zákonníku práce, bude pre ľudí na Slovensku a pre tých, ktorí chcú pracovať, veľmi krutá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Zákonník práce, ktorého novelu dnes prerokúvame, je jedným z najčastejšie menených dokumentov v tomto parlamente. Je mi to ľúto preto, lebo ak by Zákonník práce mal slúžiť tomu, čo obsahuje jeho názov, mal by byť práve najstabilnejším dokumentom verejného života. Mal by slúžiť v rovnakej miere zamestnancom a zamestnávateľom.
Samozrejme, každá vláda má právo aj povinnosť, aby zákony vylepšovala. Takže zásadný problém nie je s tým, že máme tu na stole novelu, ale s tým, čo tá novela pre náš prináša. Je zlé, ak Zákonník práce sa stáva predmetom rôznych politických hier a obchodov, ako sme tomu svedkami aj pri tejto novele. Predložený materiál a zmeny, ktoré s najväčšou mierou pravdepodobnosti SMER aj odsúhlasí, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, živnostníkov, predraženie prepúšťania, zvýšenie právomocí odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasovej práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačné a administratívne záťaže zamestnávateľov a hlavne menšiu flexibilitu, inak povedanú, inak povedané, väčšiu rigiditu pracovného trhu.
Práve tento "prínos novely" je pre mňa nepochopiteľný teraz, keď sa snažíme o konsolidáciu verejných financií a ochranu nášho trhu práce. Je všeobecne známe, že napríklad v Španielsku majú najrigoróznejší Zákonník práce z krajín Európskej únie. Napriek tomu zápasia s obrovskou a hlavne stále rastúcou nezamestnanosťou. V období krízy nepomáha rigidný zákonník. Ako ukazujú krajiny s flexibilnejším pracovným trhom, to je správny smer, ak sa chceme popasovať s krízou. Nemali by sme odrádzať zamestnávateľov od vytvárania nových pracovných miest. Novela, ktorú predkladá vláda, zabezpečí jedine zakonzervovanie vysokej nezamestnanosti a zrušenie existujúcich pracovných miest. Toto nie sú istoty, ktoré si ľudia zaslúžia.
Kolegyne, kolegovia, jednu 100-percentnú istotu som však v tejto novele našiel. Tú budú užívať odbory a hlavne odborárski bosovia. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z dôvodu dohody medzi SMER-om a odborovými predákmi ako odplaty za podporu odborov vo voľbách. Prečo si to myslím? Pretože postavenie, ktoré bude garantovať táto novela odborom, je voči postaveniu zamestnaneckých rád nevyvážené. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno percento, 10 percent alebo viac? Nikto nevie. A keďže sa touto novelou zruší povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť, už sa to ani nikdy nedozvieme. Ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku, nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez zvolených predstaviteľov zamestnancov daného podniku, ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. Za zamestnancov po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, napríklad trojosobových, ktorých primárnym zmyslom existencie bude používanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne, a využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, ilustrovať to krátkym príbehom, čo robil už aj pán kolega Mihál predo mnou, takýto podobný prípad, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, tak ja to zopakujem. Takže predstavme si podnik so sto zamestnancami, kde doposiaľ nepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, ale panujú relatívne harmonické vzťahy. Traja neobľúbení zamestnanci, ktorým hrozí výpoveď, napríklad pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, alebo sa práve pohádali s vedúcim smeny, založia odborovú organizáciu, v ktorej sa všetci traja aj stanú členmi odborového orgánu. Na základe toho začnú okamžite používať ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, takže skončenie ich pracovného pomeru bude možné len za mimoriadnych okolností. Súčasne okamžite prevezmú kontrolu nad rozhodovaním o dôležitých otázkach týkajúcich sa zamestnancov. Okamžite im vznikne nárok za každého zamestnanca podniku 15 minút voľna mesačne aj s náhradou. To je 1 500 minút, čo znamená 25 hodín voľna mesačne, ktoré si podľa svojho uváženia rozdelia si medzi sebou. Každý bude mať prakticky mesačne jeden deň plateného voľna, čo činí viac ako dva pracovné týždne ročne. Samozrejme, všetko hradené zamestnávateľom. A samozrejme nikto nevie, že koľkých zamestnancov reálne v tej firme oni zastupujú.
Kolegyne a kolegovia, veľký problém tejto novely vidíme v tom, že vytvorí nerovnováhu medzi právomocami a postavením odborov a riadne volených zamestnaneckých rád. Považujeme za neprijateľné, že si organizáciou, o ktorej nevieme ani len toľko, koľko majú skutočne členov a koho vlastne zastupujú, bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia vydobyli výsadné postavenie na úkor riadne volených zástupcov zamestnancov pôsobiacich v zamestnaneckých radách. Aj pre nás je veľmi dôležité, aby mali zamestnanci zabezpečené svoje práva, ako aj možnosť uplatnenia týchto práv. To však v žiadnom prípade nemôže ísť na úkor funkčnosti celého systému, dôsledkom ktorého hoci môžeme chrániť existujúce pracovné miesta, ale to je veľmi otázne, či to robíme, pritom však zabránime, alebo výrazne prekážame tvorbe nových pracovných miest. Opätovne upozorňujem na príklad Španielska.
Pýtame sa, koho záujmy má chrániť novelizovaný Zákonník práce? Takéto zásahy do neho sú plné pochybností a neopodstatnených výhod. Ale nie pre zamestnancov a už vôbec nie pre zamestnávateľov. Len a len pre odborárskych bossov. A tí aj vďaka tejto novele, kríza-nekríza, si prídu na svoje. Toto je jediná istota tejto novely. A vzhľadom k týmto skutočnostiam môžem prehlásiť, že poslanci poslaneckého klubu MOST - HÍD nepodporia túto novelu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Prepáčte moju pomalú reakciu, kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľujem si vám pripomenúť, že o 12.00 hod. máme schôdzu zahraničného výboru v miestnosti č. 183. Jedná sa o mimoriadnu schôdzu na žiadosť pána ministra zahraničných vecí.
Ďakujem veľmi pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, vaše ospravedlnenie beriem a budem ho tlmočiť pánovi kolegovi Végovi, pretože naozaj si takýto prístup v tom danom čase, bez patričného oboznámenia, si nezaslúžil. Vážim si tento váš postoj.
Pán kolega Jasaň, no musím povedať, že kto tu útočí na politickú stranu SMER? Nikto z nás, my len opakujeme fakty, ktoré jednoducho vyšli najavo s prípadom Gorila, a to je skutok, ktorý sa stal. Existuje byt, existuje skutok, že tam ľudia sa stretávali, tam je to zadokumentované, stretával sa tam pán Fico, jeho ľavá ruka pán Határ a predstavitelia finančnej skupiny a ďalší ľudia. Toto je zadokumentované. To, čo, obsah ich rozhovoru, či je pravdivý alebo nie je pravdivý, ja sa k tomu v tejto chvíli neviem vyjadriť ani nemám snahu, pretože to je predmetom a mal by byť predmetom v prvom rade orgánov činných v trestnom konaní. To, že títo ľudia sú čelnými predstaviteľmi alebo vplyvnými ľuďmi politickej strany SMER, to je len ako bokovka, fakt je, že sa tam stretávali. Akým spôsobom a ako nakladali s potravinami tam, no to už sú iní, ktorí majú o tom rozhodnúť.
A, pán kolega Matovič, no dovoľte, aby som vám povedal, že teraz v tejto faktickej reakcii de facto ste spochybnili aj pravdivosť knihy pána Toma Nicholsona, pretože vo vašom vystúpení za tým rečníckym pultom ste hovorili, že všetko, čo tam je napísané je pravdivé, a teraz ste povedali, že táto skutočnosť nie je pravdivá. Tak kde je skutočná pravda? To je presne rovnaký prípad ako celý stav vyšetrovania s Gorilou, že je v tom aj pravda aj polopravda aj výmysel. Je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán Simon, pán poslanec Simon, ja si myslím, že opakovanie je matka múdrosti, jednak ste sa pomýlili, to nie je to, čo ste citovali na 175. ale na 173. strane knihy pána Nicholsona. Ja viem, že vy ste reagovali na to, čo pán Matovič z rečníckeho pultu povedal, ale, samozrejme, on hovoril o tom, že to je záslužná práca pána Nicholsona, s čím sa dá súhlasiť. Pán Nicholson dokonca cituje aj pána Matoviča, že: "v poriadku, nemám záujem", ale hovorí aj to: "Nie je to nič, s čím sa treba ponáhľať. Myslím, že budeme mať kopec času na reakciu, keď vaša kniha vyjde." A tá kniha vyšla až po voľbách a tie reakcie povedzme pána Matoviča aj tu v parlamente boli také, aké boli, ale keď už hovoríme o záslužnej činnosti povedzme pána Nicholsona, tak treba povedať, že on napríklad napísal o stranu skôr aj napríklad to, že si začal uvedomovať, akým, a citujem: "akým veľkým pokušením bude pre nových politikov spis Gorila v predvolebnom boji. Nemajú čo stratiť, ba naopak, môžu len získať a potom by pokojne sedeli a tešili sa z nepríjemností, ktoré by postihli ich rivalov." Takže máte pravdu, pán kolega Simon, že jednoznačne spolitizovanie tohto prípadu oveľa, oveľa zhorší to prostredie a možnosť vyšetriť a dokončiť vyšetrovanie tohto prípadu.