Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za naozaj obsiahlu správu, ktorú sme mali možnosť si všetci prečítať. Naozaj 150-stranová správa o činnosti prokuratúry zahŕňa v sebe podrobné informácie.
Určite prokuratúra robí pre našu spoločnosť veľa. A vieme jej aj poďakovať za tie pozitívne veci, ktoré prokuratúra robí. Ale keďže sme v Národnej rade Slovenskej republiky, my by sme mali sa zaoberať aj vecami, ktoré nám celkom nie sú jasné, ktoré možno potrebujú trochu vysvetlenia alebo vyvolávajú nejaké otázky. A preto využívam svoje právo a prihlásil som sa do rozpravy, že ma zaujal z tejto správy najviac bod alebo kapitola 3.2.4. Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora.
Dovolím si citovať z tejto správy:
„Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo do nášho právneho poriadku zavedené zákonom č. 169/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento opravný prostriedok do právneho poriadku nebol zavedený z iniciatívy prokuratúry, ale bol zavedený z iniciatívy štátnych orgánov, ktoré v občianskoprávnych konaniach v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov boli zaviazané zaplatiť účastníkom tohto konania, ktorý bol v konaní úspešný, neraz značné sumy, teda v konečnom dôsledku bola takýmito rozhodnutiami súdov spôsobená škoda štátu a platný právny poriadok neumožňoval takéto právoplatné súdne rozhodnutia zmeniť existujúcimi mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
Každá činnosť, teda aj rozhodovacia činnosť sudcu pri všetkej zodpovednosti a dôslednosti nemôže zabrániť tomu, aby pri takejto činnosti vznikol nepodarok, to je v prípade sudcu nezákonné rozhodnutie, ktoré v prípade jeho právoplatnosti je nezmeniteľné. Kategorická požiadavka každého, teda i účastníka konania je, aby rozhodnutie súdu skutkovo a právne zodpovedalo výsledkom konania, teda aby bolo zákonné, ale aj spravodlivé.“
S týmto sa dá len a len súhlasiť. A ja nie som právnik, ale podľa môjho laického výkladu sa dá tento úvod v tejto kapitole vysvetliť aj tak, že prokuratúra by v prípade mimoriadnych dovolaní mala chrániť verejný záujem, útoky na verejné financie a mala by pôsobiť akýmisi takými ochrannými krídlami. Ja sa však chcem vyjadriť v tejto rozprave, že to vždy nie je tak.
Chcem poukázať na jeden konkrétny príklad. Určite môžeme vysloviť predpoklad zhody v názore celej občianskej spoločnosti, že súčasťou princípov právneho štátu, ktorý nám garantuje Ústava Slovenskej republiky, je aj princíp právnej istoty. Toto slovíčko budem v mojom príhovore spomínať niekoľkokrát. Tento princíp v nás vyvoláva legitímne očakávanie stability súdnych rozhodnutí. Stabilita súdnych rozhodnutí by mala byť súčasťou požiadavky právnej istoty u občanov a v celej našej spoločnosti. Táto stabilita spočíva v presvedčení širokej verejnosti občanov, že rozhodnutia súdov sa stávajú nezmeniteľnými a záväznými pre všetkých, pre účastníkov, pre štát, pre orgány v verejnej moci, pre právnické osoby a fyzické osoby. Princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí nie je konfrontačný s princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí tak, ako ho poníma obsah správy generálneho prokurátora v časti Dovolania. K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí by malo dochádzať len celkom výnimočne, a to len vtedy, ak existuje skutočne dôležitý verejný záujem, pričom takýto mimoriadny zásah by aj z hľadiska vnímania verejnosti a občanov bol spoločensky prijateľný a garantoval by aj koncepciu právneho štátu. Inštitút mimoriadneho dovolania upravený zákonom umožňuje, aby aj generálny prokurátor pri použití, respektíve využití tohto oprávnenia tak postupoval, a to výlučne v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv, a tu, prosím, by som chcel zdôrazniť túto vetu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
K zásadám právneho štátu opretým o princípy právnej istoty a stability súdnych rozhodnutí chcem teraz predostrieť jeden konkrétny príklad, v tomto prípade, ako sa hovorí, je bližšia košeľa ako kabát, existuje množstvo mimoriadnych dovolaní, ja by som sa chcel konkrétne venovať jednému z nich, ktoré bolo podané voči mestu Martin. Ako názorový objekt, projekt hodnotiaceho spektra môžem prezentovať osobne vnímanú skutočnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktoré podal v septembri v roku 2009 v neprospech rozhodnutia krajského súdu v Žiline z roku 2003 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2004, opätovného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z roku 2005, potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2008, čiže štyri nezávislé senáty, štyri rozhodnutia súdov, dva krajské súdy, dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, všetky v prospech mesta Martin, pretože tieto súdy počas uvedených rokov opätovne a opakovane zamietli špekulatívne vytvorenú žalobu, opakujem, špekulatívne vytvorenú žalobu týkajúcu sa fiktívnej pohľadávky fyzickej osoby, ktorá ju, samozrejme, ako to na Slovensku býva zvykom, už postúpila offshorovej cyperskej spoločnosti, voči mestu Martin vo výške 103 mil. Sk, tá kauza je dlhoročná odohrávala sa v slovenských korunách, čiže nepretransformujem to na eurá, ktorá v súčasnosti narástla na sumu takmer 1 mld. Sk. Z hľadiska stability právoplatných súdnych rozhodnutí založených na niekoľkoročnej rozhodovacej praxi súdov všetkých stupňov, a to tak na úrovni krajského súdu, ako aj dvoch senátov rozhodnutí Najvyššieho súdu, nielen vedenie mesta Martin, ale aj viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin dôvodne predpokladalo, že stabilita týchto právnych súdnych rozhodnutí založených na jednom právnom názore je položená na základe zákonnosti týchto súdnych rozhodnutí a vytvára princíp právnej istoty, ktorý je alebo by mal byť prejavom právneho štátu. Čiže štyri rozhodnutia súdov, štyri v prospech mesta Martin všetci občania mesta Martin nadobudli pocit právnej istoty s tým, že sme si boli istí, že celá kauza je za nami.
Nielen samotná ústavná úprava princípov právneho štátu vychádzajúca z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákon explicitne upravuje podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, a to tak, že tento mimoriadny opravný prostriedok môže generálny prokurátor využiť len v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. V tejto súvislosti sa vytvára priestor na diskusiu v občianskej spoločnosti, ako aj politickej reprezentácie, ako vysvetliť a odôvodniť širokej verejnosti, napríklad 60 000 občanov mesta Martin, že ich práva na strane jednej nie sú chránené tak, ako vyplýva s ich legitímneho očakávania, a to i napriek tomu, že ich práva sú potvrdené v priebehu 9 rokov právoplatnými rozhodnutiami súdov založených na rovnakom hodnotení práva, právneho základu a právneho názoru. Ako možno vysvetliť a odôvodniť v rámci verejnej diskusie a hodnotenia práva širokej verejnosti, že štát, štátne orgány a súdy chránia verejný záujem, verejné financie k všeobecnému prospechu občianskej spoločnosti, ak na strane jednej je jednotlivec vystupujúci v rôznych postaveniach, vytvárajúci evidentne špekulatívne porušenia fiktívnych záväzkov, vytvárajúci fiktívny predpoklad údajnej škody, ktorý je práve tým subjektom, ktorému Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vytvorí podmienku zrušenia princípu stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom verejného záujmu, ktorý je prioritný z hľadiska potrieb občianskej spoločnosti. Naozaj tu je cielený útok na verejné financie, štát šetrí na každom kroku. Určite si pamätáte, ako sme v lete debatovali o 2. pilieri, kde tento rok sa má ušetriť nejaká čiastka. Strávili sme tu týždeň diskusiou. A tu jedným rozhodnutím ide štát, pretože sa tu tvoria dlhy miest aj verejný dlh, pripraviť vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora takmer o 30 mil. eur.
Z hľadiska základného právneho vedomia občianskej spoločnosti najmä obyvateľov mesta Martin je vnímanie spravodlivosti v širšom či v užšom spektre prejavom právneho štátu, tak ako je to prezentované či už politickými vyhláseniami, súdnymi rozhodnutiami alebo skutočnosťami, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na ich život. Medzi tieto vnímané skutočnosti patrí aj legitímne očakávanie právnej istoty a predvídateľnosti práva každého občana, ktorý vníma právo tak, že sa spolieha na príslušné súdy a štátne orgány, že budú toto právo vykladať a aplikovať tak, že jeho výsledkom bude rešpektovanie prirodzeného vnímania spravodlivosti totožného s vnímaním spravodlivosti bežného občana. Teda ak sa špekulatívny jednotlivec alebo špekulatívna cyperská offshorová spoločnosť špekulatívnym spôsobom za pomoci fiktívnych dôkazov obráti na súd s útokom na verejné financie v úmysle zabezpečiť si nespravodlivé zbohatnutie na úkor majoritnej väčšiny bezúhonných čestných občanov, konajúce súdy zabezpečia proti takémuto útoku právnu ochranu spravodlivou aplikáciou práva v rámci jeho predvídateľnosti a legitímneho očakávania zo strany širokej verejnosti. Môžem dôvodne vysloviť názor, že ak občianska spoločnosť prijme v rámci štyroch právoplatných rozhodnutí súdov legitímne očakávané vyslovenie spravodlivosti, ktoré sa týka zamietnutia špekulatívneho útoku tejto cyperskej spoločnosti na obrovskú hodnotu verejných financií, veľmi pozitívne, vníma ju ako očakávanú súdnu ochranu ich legitímnych práv. Ale občianska spoločnosť nikdy, podotýkam, nikdy neprijme vysvetlenie, že všetky tieto právoplatné rozhodnutia súdov všetkých stupňov, ktoré potvrdzujú ich práva a chránia verejný záujem, sú podľa názoru generálneho prokurátora nezákonné. Je potrebné podať voči nim mimoriadne dovolanie, lebo to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov cyperskej offshorovej spoločnosti.
Verejná polemika občianskej spoločnosti je pobúrená takýmto postupom, ktorého dopad je pre viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin nepredstaviteľný vo všetkých oblastiach tak verejného života, ako aj súkromného života, či už jeho otázok sociálneho, zdravotného alebo ostatného občianskeho priestoru. Dôvodne sa môžeme spoliehať, že sa vážne naruší princíp dôvery právneho štátu tým, že takéto rozhodnutie okrem skutočností, že je v širokej mase obyvateľstva vnímané ako nespravodlivé, evokuje hlboké pobúrenie a stratu dôvery. Stav právnej istoty súdnych rozhodnutí a akékoľvek teoretické vysvetľovanie potreby takého postupu Generálnej prokuratúry budú verejnosťou vnímané ako ostro negativistické, pričom sa vytvára v spoločnosti chaos, strata dôvery a strata viery v realizáciu základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na stabilitu súdnych rozhodnutí, teda základné funkcie právneho štátu.
Priznám sa, že jeden z tých senátov, ktorý rozhodoval v prospech mesta Martin, bol aj senát, kde sedel už teraz bývalý sudca pán doktor Štefanko. A prednedávnom mu bolo doručené oznámenie o tom, že ho teda pán prezident zbavuje funkcie sudcu a posiela ho do dôchodku. Potom som využil tú možnosť stretnúť sa s pánom doktorom Štefankom. Bol to súkromný rozhovor, čiže nebudem môcť všetky veci verejne povedať v tejto snemovni. Ale priznám sa, že som sa zhrozil a zdesil nad tým, čo mi povedal, ako to na Slovensku funguje. Po tom, čo pán doktor Štefanko prišiel s naozaj veľmi závažnými konštatovaniami, ktoré zverejnili slovenské médiá, si ho zavolal predseda Najvyššieho súdu a oznámil mu, že vzhľadom na to, že v vystupoval tak, ako vystupoval, a pomenoval veci tak, ako ich pomenoval, ho žiada, aby sa vzdal funkcie sudcu a aby odišiel do dôchodku. Pán doktor Štefanko mu povedal, podľa jeho tvrdení, že do dôchodku pôjde, ale až vtedy, keď to uzná on za vhodné. O niekoľko hodín nato mu bol kuriérom doručený dopis od pána prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom ho, ľudovo povedané, posiela do dôchodku. Pán doktor Štefanko mi povedal závažné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ani na Najvyššom súde to nie je všetko, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, hovorilo sa o možnosti ovplyvňovania rôznych senátov, o možnosti kupovania súdnych rozhodnutí. A jednou z týchto káuz, o ktorej sa tam rozprávalo, bola aj kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin.
Ja využívam to právo, že som bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a som rád, že môžem verejne hovoriť na pôde tejto snemovne, lebo tým, že bol naozaj narušený pocit právnej istoty, a v tejto chvíli azda už neveríme nikomu, pretože nie je normálne, keď sa podá mimoriadne dovolanie a už dopredu dostaneme hlášku, aby sme si pozreli zloženie senátu, pretože aj hovoril doktor Štefanko vo svojom rozhovore pre médiá, že práve v tom senáte je človek, ktorý zaručene tento náš spor prehrá pre mesto, aj keď o tom dve nezávislé kolégiá Najvyššieho súdu rozhodli jednoznačne v prospech mesta. Ja som sa desil a priznám sa, že som neveril tomu, že to tak môže byť. Ale, bohužiaľ, je to tak, pretože ten senát rozhodol v neprospech mesta Martin, vrátil to na ďalšie konanie na Najvyšší súd teraz k doktorovi Štefankovi, ktorý to opäť potvrdil v prospech mesta Martin, a teraz je to opäť na tom dovolacom senáte. Ešte spomeniem len tak pre zaujímavosť, to mimoriadne dovolanie prišlo tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty.
Ja si myslím, že tento stav je aj vďaka tomu, že Slovensko už viac ako jeden aj pol roka nemá generálneho prokurátora. V ostatných 15 mesiacov toto nežiadúce provizórium existuje výlučne v dôsledku nečinnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a tých, ktorí ho v tom podporujú. Je to práve táto kauza, ktorá je príčinou veľkej časti súčasných problémov v slovenskom justičnom prostredí. A vypovedajú o tom aj rôzne medializované kauzy nielen v trestných kauzách, ale aj v civilných a obchodných veciach, kde ide o stovky miliónov eur a v ktorých došlo a dochádza k podávaniu prinajmenšom pochybných mimoriadnych dovolaní.
Pripomeňme si v krátkosti, ako tento stav vznikol.
Dňa 17. júna 2011 parlament v tajnej voľbe zvolil a navrhol pánovi prezidentovi na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Stalo sa tak po niekoľkých mesiacoch obštrukcií motivovaných rôznymi záujmami skupín, ktorým tento kandidát nebol pohodlný. A snažili sa jeho zvoleniu so všetkým úsilím zabrániť. O to viac je potešujúce, že sa podarilo v tejto situácii zvoliť práve tohto kandidáta, podotýkam, že sa nepoznám s pánom doktorom Čentéšom, tak ako sa nepoznám s nikým so súčasného vedenia Generálnej prokuratúry, a nebol som ani poslancom Národnej rady, keď prebiehala voľba.
Pán prezident však hneď po vyhlásení výsledkov voľby vyhlásil že Jozefa Čentéša do funkcie nevymenuje až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti novely rokovacieho poriadku, na základe ktorého prebehla tajná voľba. To bol prvý a pôvodný dôvod, ktorým prezident ospravedlňoval svoju nečinnosť.
Rozhodnutia, na ktoré pán prezident čakal, sa dočkal 5. októbra 2011. Ústavný súd v ňom potvrdil to, čo každý logicky uvažujúci človek vedel už dávno predtým, že zákon, na základe ktorého bol Jozef Čentéš zvolený, je v súlade s ústavou a že jeho voľba bola teda ústavná.
Tu pán prezident namiesto toho, aby okamžite konal a vymenoval riadne zvoleného kandidáta do funkcie podľa môjho názoru vymyslel ďalšie rýdzo politické dôvody na pokračovanie vo svojej nečinnosti. Od tohto okamihu s vymenovaním otáľal preto, lebo nie je, citujem, presvedčený, že táto voľba nebola vyslovene organizovaná politickými stranami a generálny prokurátor by mal byť nezávislý.
Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť pána prezidenta bez vyhliadok na jej skoré ukončenie, nakoľko pán prezident nereagoval na žiadosť o neformálne osobné prijatie pána Čentéša, podľa dňa 7. októbra 2011 Jozef Čentéš sťažnosť na Ústavný súd sťažnosť proti prezidentovej nečinnosti. Pán prezident následne začal odôvodňovať svoju nečinnosť aj podaním tejto žiadosti.
Po páde vlády na prelome rokov 2011 a 2012 pán prezident s vidinou nových parlamentných volieb s predvídateľným výsledkom poodhalil viac zo skutočných pohnútok, ktoré stoja za jeho nečinnosťou, opätovne zmenil dôvody, keď sa vyjadril, citujem, že bude záležať na vláde a novozvolených poslancoch parlamentu, aké stanovisko k voľbe generálneho prokurátora záujmu, a že Jozefa Čentéša jednoducho nevymenuje, lebo mu nedôveruje. Pán prezident teda podmienil prístup k funkcii generálneho prokurátora, inak ústavne garantovaný každému občanovi za rovnakých podmienok, ktoré sú uvedené v zákone, okrem splnenia zákonných podmienok ešte splnením ďalších politických podmienok, ktoré zároveň sám formuloval. A postupom času ich menil, tak ako mu vyhovovalo, že kandidát bol vždy o krok pozadu v ich splnení podľa predstáv pána prezidenta.
Dňa 29. februára 2012 sa preto na Ústavný súd obrátila aj skupina 60 poslancov s návrhom na výklad ústavy vo veci vymenovania generálneho prokurátora. S pánom prezidentom to však nepohlo.
Dňa 23. augusta 2012 odmietol Ústavný súd pre zjavnú neopodstatnenosť ústavnú sťažnosť Dobroslava Trnku na postup parlamentu pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, čím sa skončilo jediné súdne konanie, v ktorom niekto spochybňoval zvolenie Jozefa Čentéša.
Pán prezident však aj naďalej nekoná, pričom účelovo a absolútne nelogicky odôvodňuje svoju pokračujúcu nečinnosť existenciou dvoch konaní pred Ústavným súdom, ktoré sú však v prospech Jozefa Čentéša a boli prezidentovou nečinnosťou priamo vyvolané, a teda môžu byť z podnetu navrhovateľov aj ukončené, pokiaľ sa nečinnosť pána prezidenta zmení na činnosť. Avšak odôvodnenie nečinnosti pána prezidenta tým, že sa proti takejto nečinnosti dotknutá osoba zákonným spôsobom bráni, je, diplomaticky povedané, minimálne bizarné.
Kauza okolo nevymenovania riadne zvoleného generálneho prokurátora už presiahla hranice Slovenska a začalo sa o ňu zaujímať aj zahraničie. Ja by som chcel ctenej snemovni dať na vedomie, že o tejto kauze už informuje aj Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete za rok 2011, kde sa práve tejto kauze venujú na stranách 15 a 16. Kľúčovou otázkou teda je, kto a prečo sa tak bojí nástupu nového generálneho prokurátora do funkcie, že dokáže najskôr všemožne zákulisne bojovať proti jeho zvoleniu a keď sa to nepodarí nemá problém zmobilizovať všetky relevantné sily v štáte ku koordinovanému postupu, ktorý tomu má zabrániť. Odpoveď sa tiež možno len domnievať, no isté je, že to určite nebudú žiadni priatelia riadneho a spravodlivého fungovania nášho právneho systému.
Ďalšou otázkou je, kto má prospech zo súčasného stavu bezvládia a chaosu vo vedení prokuratúry a koho záujmom prokuratúra v súčasnosti slúži. Zákon hovorí, že má slúžiť predovšetkým verejnému záujmu. No jej kroky ju až príliš často usvedčujú z opaku. Okrem Karibiku, Cypru a iných exotických destinácií možno na túto otázku nájsť odpoveď aj tu doma tak, že požiadame napríklad zastupujúceho pána generálneho prokurátora, aby predložil zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré boli za tri roky podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnou súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou, a aký je stav, resp. výsledok týchto konaní.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, aký dôvod majú najvyššie ústavné orgány na udržiavanie tohto stavu, prečo Ústavný súd už takmer rok nie je schopný sťažnosť Jozefa Čentéša čo len predbežne prerokovať a prijať ju na ďalšie konanie. Len pre porovnanie sa žiada uviesť, že zatiaľ čo v prípade prvej ústavnej sťažnosti podanej pánom Dobroslavom Trnkom tak Ústavný súd urobil expresne do 20 dní od jej podania, v prípade zákonne zvoleného kandidáta nekoná už takmer rok. Prečo sa uplatňuje taký rozdielny prístup voči dvom rôznym osobám v rovnakej veci a komu je to na prospech. to sa možno len domnievať.
Pre fungovanie právneho štátu je najdôležitejšie, aby aj tie najvyššie orgány verejnej moci v štáte postupovali v súlade s ústavou. Ak sa tak nedeje, musí existovať účinný právny prostriedok, ktorým tento stav je možné napraviť. V našich podmienkach je najvyšším garantom ústavnosti Ústavný súd. Spôsob jeho kreácie, voľba sudcov na dvanásť rokov bez možnosti opätovného zvolenia by mali byť dostatočnou zárukou, že tento súd nebude pri svojom rozhodovaní brať ohľad na žiadny politický kontext a bude rozhodovať efektívne a v prísnom súlade s právom. Len vtedy možno hovoriť o vláde práva, ak najvyšší orgán ochrany ústavnosti nemá problém v záujme ochrany ústavnosti vysloviť rozhodnutie aj proti názoru výkonnej moci, ktorá práve vládne. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby orgán s takými významnými právomocami, ako je v podmienkach Slovenskej republiky prokuratúra, bol dlhodobo bez legitímneho vedenia a fungoval v núdzovom stave. Ak k tomu dochádza navyše preto, lebo jeden z článkov výkonnej moci takýto núdzový stav svojvoľne na základe vymyslených politických dôvodov a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu udržiava a podporuje, je to aj poľutovaniahodné a hanebné.
Kauza Jozefa Čentéša presahuje jeho osobu a funkciu, do ktorej bol riadne zvolený. Táto kauza nastavuje zrkadlo kvalite právneho štátu na Slovensku. Rozdielov medzi právnym štátom a štátom, ktorý právny nie, je mnoho, ale najvýznamnejší, v ktorom majú základ všetky ostatné, je tento. V právnom štáte právny poriadok a súdna moc chránia občanov a ich individuálne práva a slobody pred svojvôľou štátnej moci, zatiaľ čo v tých iných zriadeniach, kde právo nefunguje, právny poriadok a súdna moc chránia svojvoľnú štátnu moc pre občanmi. Či je štát právnym štátom alebo diktatúrou, to nezávisí od jeho názvu, symbolov či textu právnych predpisov, ale výlučne od toho, akým spôsobom sa tieto právne predpisy vykonávajú a ako sa vynucuje ich dodržiavanie každým bez rozdielu. Z tohto testu Slovensko môže stále vyjsť ako právny štát, v ktorom štátna moc je pripravená v prípade potreby chrániť ústavnosť a individuálne práva občanov aj proti sebe samej a v ktorom jedna zložka štátnej moci, konkrétne súdna, má odvahu zakročiť na ochranu ústavnosti a občianskych práv proti inej zložke moci, konkrétne výkonnej. Tento test však môže ukázať aj to, že sme štátom, v ktorom je štátna moc ústave a občianskym právam stále nadradená. Nedopusťme, aby právny štát pri tejto skúške prepadol.
Pred poslednými parlamentnými voľbami sme mohli vidieť aj verejnú mienku. Boli protesty na námestiach.
A ja chcem aj využiť v tejto chvíli tú situáciu, že tu teraz môžem hovoriť aj pred médiami, a chcem poprosiť hlavne médiá, aby sa venovali takýmto skutočnostiam, aby ich pozorne sledovali, lebo už sme sa dočítali, aké máme kravaty, na akých autách chodíme, kto kde sedí a či oslavuje narodeniny v tom-ktorom podniku a koľko to stálo, chcem poprosiť médiá, aby sa venovali aj závažným veciam, ktoré sa dejú v tomto štáte a aby sledovali aj takéto kauzy, ako je napríklad kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin, ktoré chráni offshorovú cyperskú spoločnosť, lebo práve len tlak verejnej mienky a záujem médií nám pomôže túto kauzu vyhrať. Som o tom presvedčený, pretože disponujeme znaleckým posudkom, ktorý má 300 strán, ktorý sme si dali vypracovať renomovanej spoločnosti, ktorá koná v prospech našej polície, keď sa dejú závažné kauzy ekonomickej kriminality. A tento posudok jednoznačne hovorí, že celá kauza, ktorú som tu spomínal, je špekulatívne vymyslená, je fiktívna s jediným cieľom, s cieľom zaútočiť na verejné financie. Je však smutné, že poslanec Národnej rady v tomto štáte sa bojí ísť s týmto znaleckým posudkom napríklad na prokuratúru, podať ho tam, pretože jednoducho nemá dôveru v to, že tí istí ľudia, ktorí rozhodli o mimoriadnom dovolaní, nezametú túto kauzu pod koberec a už nikdy sa nebude dať otvoriť.
Teší ma, že sme v Európskej únii a že využijeme všetky práva aj v zahraničí, aby sme sa domohli svojich práv a aby sme ochránili minimálne 60 000 občanov mesta Martin, ale aj 30 mil. eur, ktoré budú v prípade negatívneho výsledku tejto kauzy chýbať v Štátnej pokladnici. A, samozrejme, to už nehovorím o nútenej správe a o ďalekosiahlych následkoch pre všetkých obyvateľov mesta Martin. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)