Videokanál klubu

Pani kolegyňa Vaľová, náš odlišný pohľad zrejme súvisí s tým, že samozrejme ste poslankyňa za vládnu stranu a logicky musíte obhajovať vládne zákony. A je mojím právom a právom opozície sa pozerať práve kritickým okom na navrhované úpravy zákonov, ako som to už spomínal vo svojom príspevku.
Ak niečo kritizujem, tak je hlavne to, že máme tu skupiny ľudí, ktorí do sociálneho systému padli vlastným zavinením, nemajú záujem pracovať, a tých sa táto novela netýka. A týka sa práve tých, ktorí majú záujem si privyrobiť, chcú vyvíjať úsilie, aby si aspoň malou mierou zlepšili svoju životnú situáciu. A na konkrétnom príklade som uviedol, že práve takáto rodina, kde sú dvaja rodičia v sociálnom systéme, ak bude táto novela zákona schválená, prídu mesačne takmer o 60 eur. Podľa mňa je to obrovský peniaz, ktorý by tejto rodine chýbal.
Čiže po schválení tejto novely zákona, všetci títo ľudia, ktorí budú chcieť pracovať, tak jednoducho nebudú to robiť legálne a oficiálne. Buď nebudú pracovať vôbec, alebo to budú robiť načierno.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, sme na výbore možno trošku inak pochopili vaše podanie. Ja by som chcel vyjadriť podporu tej malej zmene. Lebo aj keď si myslím, že niekoľko iných oveľa komplexnejších právnych noriem sa venuje tomu, aby protiprávna činnosť aj v štátnej správe, aj voči spoločnostiam, ktoré sú účastníkmi tohto obchodovania, teda boli chránené a je tam dostatok nástrojov aj doteraz, súhlasím. Ja si myslím, že pokiaľ predkladateľ tam tieto sankcie dal, nemyslím, že bolo by to v rozpore s úmyslom predkladateľa, aby sa to "alebo" vymenilo na "a". Najmä teda myslím, že by to bolo dôležité v tieni kauzy Interblue, ale treba si to, aj tu poznamenať, že aj keby táto klauzula platila aj predtým, aj tak by sme ťažko asi s tým niečo urobili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto roku končí druhá etapa celosvetovej dohody Kyotského protokolu o ochrane ozónovej vrstvy, o ochrane a boji proti klimatickým zmenám. Predvčerom sa začala asi najvýznamnejšia konferencia v téme globálneho otepľovania a jeho následkov, ktorá by mala vytýčiť ďalšiu stratégiu a široké medzinárodné dohody o pokračovaní v snahách znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Pán minister, ak dobre viem, o týždeň odchádza do Kataru a pevne verím, že aj on by rád v kapse mal prijatý zákon, dobrý  zákon s emisiami, taký, za ktorý sa nebude musieť Slovensko hanbiť.
Vážení kolegovia, ako minister pred rokom som začal pripravovať tento zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Vychádza to z transpozičnej povinnosti smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami. Chcem tu pripomenúť, že ide o nakladanie so 100 až 250 miliónmi eur ročne a to počas ôsmich rokov. Čiže je to poldruha miliardy eur. Samotnú prípravu sprevádzali náročné vnútroštátne vyjednávania s dotknutými podnikateľskými subjektmi, rokovania s Európskou komisiou v prospech priemyslu a koordinácia s krajinami V4, aby sa čo najviac zohľadnila špecifická situácia nových členských krajín.
Cieľom celého systému obchodovania je presmerovať fosílne orientovaný priemysel na ekologickejšie metódy. Pre zmenu technologického vývoja sú využité ekonomicky, ekonomické motivačné nástroje a toto priamo vytvára nové perspektívne zelené pracovné miesta. Vážené kolegyne, kolegovia, elitná svetová ekonomická organizácia, v ktorej sme trochu paradoxne členmi aj my, Slovenská republika, určila ako jediný vyhliadkový nástroj pre oživenie a trvalé udržanie ekonomickej pozície rozvinutých krajín práve zelený rast, zelené pracovné miesta, nehovoriac o energetickej nezávislosti a tak isto o bezpečnostných rizikách jadrovej energetiky. Nový systém obchodovania s emisnými kvótami by mal odmeňovať tých, ktorí sú ochotní a schopní prijať nové výzvy klimatických zmien, a zároveň postupne vytláčať tie technológie a tých podnikateľov, ktorí takéto, takej inovácie schopní nie sú.
Tento predložený zákon by nemal určovať len to, že ako sa majú stanoviť ročné množstvá bezodkladne pridelených kvót, pravidlá pre prideľovanie bezplatných kvót pre nových členov alebo nových účastníkov, ani len to, že aký by mal byť spôsob dražby nadbytočných kvót, či dohľad nad celým systémom. Ten zákon má určovať aj spôsob využitia prostriedkov, ktoré plynú z týchto predajov. Duchom európskej smernice je, že poplatky za emisie od užívateľov fosílnych zdrojov by mali pomôcť zaviesť ekologické technológie, čiže greening, zelené hospodárstvo. Použitie financií má mať dva ciele v Európe: pomáhať prechodu pre priemysel na zelené technológie a zároveň aj znižovať dopyt po neekologických tovaroch a službách, napríklad aj úsporu energií alebo úsporou aj tepla, aj zatepľovaním.
Znižovaním vypúšťania kysličníka uhličitého nielen spomalíme globálne otepľovanie, ale aj vytvárame trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi ako takými.
Keď hovoríme o 1,5 mld. eur, nemôže byť pre nás ľahostajné, že ako sa tieto prostriedky využijú. V zákone strana MOST - HÍD vidí dva problémy.
Po prvé, síce zákon určuje percentuálny pomer deľby peňazí pre zelené ciele, ale necháva otvorené, že z celkových príjmov vôbec koľko sa má použiť a môže sa použiť na zelené priority. Vláda o materiáli už rokovala v septembri, no neschválila ho pre spor ministerstiev financií a životného prostredia o tom, že ako sa majú využiť peniaze získané z predaja emisií. Po novom by sa mali oba rezorty na použitie, na použití peňazí každý rok dohadovať. Je pravda, že smernica neurčuje, koľko percent má byť použitých na environmentálne ciele. Ale to neurčuje, pán minister, preto, lebo smernice nemôžu určovať, nemôžu zasahovať, žiadna smernica, nielen táto, nemôže zasahovať do štátneho rozpočtu národných ekonomík, národných rozpočtov. Ak však slovenský parlament schváli takéto laxné znenie zákona, aké máme predložené v časti využitia prostriedkov, tak sa Slovensko zachová krátkozrako voči vlastnému ekonomickému a sociálnemu rozvoju a de facto plne a vedome vyhne sa plneniu svojich medzinárodných ekologických záväzkov a nehovoriac o zodpovednej environmentálnej politike voči vlastným občanom.
Dámy a páni, konkrétne nám najviac prekáža § 18 ods. 9, ktorý znie: "Dražba kvót a využitie výnosov. Výška použiteľného výnosu z dražieb kvót sa určí na základe dohody ministerstva životného prostredia a ministerstva financií každoročne do 30. septembra." Tento odsek umožňuje každoročne rozhodnúť, že koľko peňazí z aukcií a či vôbec nejaké peniaze z tých aukcií pôjdu na opatrenia znižovania emisií. Je to úspešná snaha ministerstva financií použiť čo najviac peňazí na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Nezabúdajme na to, že hovoríme o osemročnom dosahu tejto, tohto zákona a nie o momentálnych nejakých prioritách ministerstva financií. Je to nielen neekologické, ale aj nehospodárne riešenie. Vďaka zelenému programu v Nemecku sa každé vložené zelené euro do tohto programu vrátilo dvojnásobne do štátneho rozpočtu ako daňové príjmy, znížené sociálne alebo zdravotné výdavky štátu.
Druhým problémom je odsek č. 6 o delení použiteľných tržieb. Navrhuje sa takto: 50 % sa použije na financovanie projektov prostredníctvom schémy štátnej pomoci administrovanej ministerstvom, čiže pomoc výrobcom, ktorých postihuje táto schéma. Účelom by malo byť zavedenie nízkoemisných technológií. Toto je v poriadku, najmä ak sa zohľadní v schéme štátnej pomoci aj aspekt zamestnanosti. Problém máme s druhou polovicou prostriedkov určených na delenie. Nesúhlasíme so štátnou pomocou, dotáciou cien elektrickej energie bez podmienky modernizácie technológií.
Vidíme aktuálny prípad U.S. Steel Košice. VSŽ - U.S. Steel využila v poslednom desaťročí nielen konjunktúru odvetviam, ale aj daňové prázdniny a predala nadalokované emisné povolenky dokonca bez zdanenia. A teraz, keď treba prispievať do systému a strpieť ekologicky aj tak ekonomicky náročnejšie podmienky podnikania, tak napriek všetkým dotáciám a štátnej pomoci a nadalokovaným a nezdaneným emisným kvótam U. S. Steel odchádza, respektíve kupuje sa s nejasným osudom, kupuje to s nejasným osudom východný investor. Dochádza tu nielen k úniku uhlíka, ako nazýva odborná terminológia sťahovanie výrobných kapacít do uhlíkovo bezzáväzkových zón na východ od nás. Týmto nám unikajú aj pracovné miesta. A je čistým zavádzaním, že unikajú pre prísne ekologické podmienky. Ide vždy o celkové náklady a najmä o výšku miezd, v čom ale nemôžeme, ale aj nesmieme chcieť súťažiť s Ukrajinou či s Pakistanom. Z toho mi vyplýva, že slepo alebo alibisticky a za každú cenu podporovať akékoľvek ekologické odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, akými sú baníctvo a ťažký priemysel, je len predlžovanie agónie v pomere k Európskej únii. Musíme vytvárať vedomý tlak na tvorbu nových pracovných miest s budúcnosťou pre progresívne technológie.
Preto mi chýba v zákone už inde osvedčená zelená investičná schéma, ktorú máme aj my pripravovanú, a len vďaka kauze Interblue sa nemohla rozvinúť dodnes. Považujeme uvedených 20 % namiesto 50 % za málo dostačujúce. Z týchto zvyšných 50 % by sa mal podporiť zelený program na podporu úspor energií a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a vo verejných budovách. Ak by zákon obsahoval takú definíciu, najviac by sa priblížil k textu európskej smernice o tom, že ako majú byť príjmy z emisných aukcií využité.
Uvediem niekoľko argumentov pre zelený program v domácnostiach a vo verejných budovách. Domácnosti nemôžu žiadať prostriedky z európskych fondov. Za osem rokov každá šiesta domácnosť, čiže štvrť milióna domácností by mohlo znížiť svoje výdavky na energie o viac ako 500 eur ročne. Program by vytvoril viac ako 10 000 trvalých pracovných miest v oblasti úspor energií, obnoviteľných zdrojov energie a stavebníctva. Slovensko by znížilo spotrebu energie a tým aj emisie skleníkových plynov o 3 až 5 % a získalo by väčšiu nezávislosť od zahraničných energetických zdrojov. Podobný program Zelená úspora dokázala v Českej republike vytvoriť skoro 20 000 pracovných miest a v Nemecku tento program zamestnáva dvestotisíc ľudí a znížil sa, znížili sa emisie kysličníkov uhličitého o 150 mil. ton ročne, čím ušetria na cene povoleniek možno aj 3 mld. eur ročne.
Dámy a páni, považujem za dôležité, aby štát nevrážal ďalšie peniaze do fosílneho biznisu na investície, na ktoré jednak už mali dávno zarobené, dostali naviac zdarma nezdanené nadalokácie za viac ako 500 mil. eur.
A na záver mi dovoľte, pán minister, položiť jednu praktickú otázku aj vzhľadom na skrátené legislatívne konanie. Aký je osud tržby aukcií z povoleniek z roku 2013, ktorý tento zákon nerieši? Je to síce otázka na štátny rozpočet, ale 150 mil. eur, ktoré, predpokladáme, že utŕžime, myslím, že je hodné pozornosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, skupina poslancov predkladá pozmeňujúci návrh v zmysle tých, tých poznámok, ktoré som tu predniesol, a preto žiadam vás o podporu.
Ďakujem pekne.

Veľmi stručne. Kolegovia, prosím vás, bol by som rád, keby sme pri voľbe zabudli na to, že František Mikloško je kandidátom troch poslaneckých klubov. Zabudli na to, kto je z ktorej strany, a zvolili ho jednoducho preto, že je to on. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, považoval som si za povinnosť vystúpiť k tomuto bodu s tým, že chcem veľmi stručne hovoriť k dvom témam. Naozaj veľmi stručne.
Tou prvou je, že kto by mal vlastne, kto, aký človek by mal zastávať funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa? Pretože v tlači prebehlo vyjadrenie, myslím, podpredsedníčky Národnej rady, že sa hľadá človek s príslušnou kvalifikáciou. Tak ja skúsim povedať, čo je kvalifikácia v tomto konkrétnom prípade.
V tomto konkrétnom prípade totiž platí, že kvalifikácia nie je len akademický termín, počet publikácií, pedagogická činnosť a podobne, ako je to v prípade iných funkcií. Napríklad keby sme vyberali šéfa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. V tomto prípade platí, že tá ešte omnoho dôležitejšia kvalifikácia je osobný príbeh človeka, ktorého vyberáme.
O osobnom príbehu hovorím preto, že Ústav pamäti národa nie je jednoducho akademickou historiografickou inštitúciou, ale je to inštitúcia, ktorá už bola vytvorená tak, že mapuje, vysporadúva sa s dedičstvom dvoch totalitných systémov. Jednak fašizmu z rokov ´38 až ´45 a jednak komunizmu z rokov ´48 až ´89. A nato, aby človek bol na čele takejto inštitúcie, by mal byť kvalifikovaný svojím životom, jeho odkazom. Ja sa domnievam, že v tejto chvíli máme pred sebou jedného takéto kandidáta, ktorý tieto kritériá spĺňa, a to rovnako intelektuálne, odborne, ale hlavne morálne.
František Mikloško, za ktorého sa chcem prihovoriť, je človek, ktorý sa do tejto funkcie kvalifikoval príbehom svojho života, o ktorého integrite nemôže byť ani najmenšia pochybnosť a ktorý sám je svojím spôsobom personifikáciou, stelesnením takejto pamäti.
František Mikloško ako člen tajnej cirkvi, ako odporca totalitného režimu si za toho režimu preskákal svoje a dokázal, že sa nebojí sa mu postaviť. Bol matematik, ktorý pracoval v Akadémii vied, ale potom bol nútený aj nepracovať ako vedecký pracovník, ale pracoval manuálne ako robotník, pretože nemohol ďalej pracovať ako matematik. V roku 1988 to bol on, ktorý bol hlavným organizátorom sviečkovej demonštrácie, prvého vystúpenia verejného slovenských veriacich proti totalitnému režimu.
Napísal aj publikácie, ktoré sa histórii venujú a venujú sa špeciálne histórii totality a histórii tajnej cirkvi na Slovensku. Ja sa domnievam a domnieva sa to spolu so mnou celý klub strany MOST - HÍD a podľa všetkého, som presvedčený, aj poslanci zvyšných dvoch klubov predkladajúcich tento návrh, že lepšieho kandidáta v tejto chvíli niet.
Ja by som preto z úcty k inštitúcii, na čelo ktorej ideme voliť kandidáta, z úcty k nášmu spoločnému priateľovi, teda mám na mysli Františka Mikloška aj mňa, k nebohému Jánovi Langošovi, ktorého duchovným dieťaťom je tento ústav, z úcty k tomuto všetkému by som sa prihováral za to, aby sme zvolili Františka Mikloška a nehrali žiadne hry na stranícke vplyvy. On bude zárukou toho, že Ústav pamäti národa si bude plniť svoju funkciu tak, ako to predpokladá zákon.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nakoľko systém zdravotnej starostlivosti je permanentne v centre pozornosti našej spoločnosti, každá vláda by sa mala snažiť vytvoriť vhodné podmienky na jej efektívne fungovanie. Na ceste k tomu je nevyhnutné aj zabezpečenie dostatočného toku financií a jeho sprehľadnenie. Svojou filozofiou a obsahom v niektorých častiach aj prerokovávaný návrh zákona sleduje podobný cieľ. Za účelom zabezpečenia vyšších príjmov zdravotných poisťovní tento návrh napríklad podstatným spôsobom rozširuje odvodovú povinnosť prijímateľov dividend. Pri príjmoch označovaných ako dividendy sa navrhuje zvýšenie odvodovej sadzby z 10 na 14 % a zavádza sa osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Zároveň sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z nich. To bude mať za následok výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia predovšetkým tých občanov, ktorí majú súbežne príjmy zo závislej činnosti a z dividend.
Pre spoločnosti vyplácajúce dividendy sa stanovujú relatívne široké oznamovacie povinnosti, okrem toho tie budú povinné z vyplácaných dividend strhávať preddavky na poistné a odvádzať ich zdravotným poisťovniam. To prinesie nezanedbateľnú administratívnu záťaž najmä pre akciové spoločnosti s vyšším počtom akcionárov. Z uvedených dôvodov hodnotím uvedené opatrenie jednoznačne negatívne. Zo systémového hľadiska, ak vláda chce zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia dividend, mala by to urobiť transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov a nie nedokonalým spôsobom cez legislatívu zo zdravotného poistenia. Tak ako je návrh predložený, pravdepodobne neprinesie očakávaný efekt, a to vzhľadom na existujúce početné množstvo možností relatívne jednoducho obísť.
Medzi ďalšie novosti zavedené týmto návrhom patrí zavedenie pravidiel určených pre zdravotné poisťovne pri vedení zoznamov z dlžníkov, ako je obstarávanie niektorých aplikačných problémov, odstránenie niektorých aplikačných problémov technického charakteru a určitých terminologických nedostatkov. Zavedenie explicitných pravidiel pre vedenie verejného zoznamu dlžníkov zdravotnými poisťovňami podľa môjho názoru možno hodnotiť pozitívne. Tieto pravidlá možno hodnotiť ako primerané a vyvážené vo vzťahu k právam a povinnostiam platiteľov poistného. S touto, ako aj s ďalšími úpravami technického charakteru môžno súhlasiť.
Návrh zákona taktiež zavádza povinnosť pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať dohľad nad zaradením poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín, úrad bude povinný vykonať dohľad na účely mesačného prerozdeľovania zdravotnej poisťovni raz za polrok a skontrolovať zaradenie najmenej 300 poistencov. Zavedenie tejto povinnosti možno hodnotiť pozitívne. Prípadné vykazovanie nesprávnych údajov v tejto oblasti niektorou zdravotnou poisťovňou by mohlo mať značný dopad na výsledok prerozdeľovania poistného a spôsobiť poškodenie ostatných poisťovní. Ostáva dúfať, že úrad pri určení počtu poistencov, ktorých zaradenie do nákladových skupín bude predmetom kontroly, zohľadní aj veľkosť poistného kmeňa tej-ktorej poisťovne, resp. priebežné výsledky kontroly.
Vidíme, že pri hodnotení návrhu zákona kladne vyznievajú najmä tie časti, ktoré svojím charakterom sledujú využitie možnosti ponúkanej informatizáciou spoločnosti v 21. storočí. Ak však sledujem návrh zákona ako celok, nedá sa nezbadať, že ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo početné návrhy verejných inštitúcií, odbornej verejnosti a zdravotných poisťovní na rozšírenie novely o ďalšie, neraz dôležité zmeny. Vyplýva to hlavne z vyhodnotenia pripomienkového konania, pričom snaha o dosiahnutie čo najširšieho konsenzu by mala byť prioritou v otázke súvisiacich so zdravotníckym systémom.
Hodnotiac obsah návrhu zákona ako celok, musíme konštatovať, že návrh nerieši žiadne zo zásadnejších problémov, ktoré existujú v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotného poistenia. Nezostáva nič iné, ako veriť, že ministerstvo zdravotníctva okrem zmien technického charakteru v budúcnosti pripraví aj účinné opatrenia na skutočné ozdravenie a zefektívnenie systému. Je to spoločným záujmom všetkých obyvateľov Slovenska.
A preto by som chcel ešte vám predložiť pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu.
Tak prvý môj návrh. Navrhujem v čl. I návrhu zákona za bod 5 vložiť nové body 6 a 7, ktoré znejú:
Bod 6. V § 10b ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová "ak nie je v odseku 4 ustanovené inak".
Bod 7. V § 10b ods. 4 sa za slová "na základe ktorej plynú" vkladajú slová "výhry a ceny podľa osobitného predpisu^25a."
Poznámka pod čiarou v odkaze 25a znie: "§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
A doterajšie body 6 až 46 sa označia ako body 8 a 48.
Zdôvodnenie: S účinnosťou od roku 2011 bol podstatne rozšírený okruh príjmov, ktoré podliehajú v rámci zdravotného poistenia odvodovej povinnosti. Cieľom týchto zmien bolo predovšetkým zabezpečiť, aby poistenci, ktorí platili minimálne alebo žiadne odvody a ktorí majú iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti a zo živnostenského podnikania, primerane prispievali do systému zdravotného poistenia. Aplikačná prax tejto právnej úpravy schválenej koncom roku 2010 ukázala, že medzi príjmy podliehajúce daňovým odvodom sa dostali aj také, pri ktorých platenie odvodov nie je náležité. Konkrétne ide o výhry z reklamných súťaží alebo žrebovaní a ceny z verejných a iných súťaží. V prípade, že hodnota takejto výhry alebo ceny presahuje sumu 165,97 eura, je povinnosťou poistenca zaplatiť nielen daň, ale v rámci ročného zúčtovania poistného aj odvody na zdravotné poistenie vo výške 14 %. Predmetné príjmy majú pritom spravidla neopakujúci sa náhodný charakter. Povinnosť platenia zdravotných odvodov, navyše súbežne so zdanením, nie v jednom prípade znemožňuje výhercovi užívanie takejto výhry alebo ceny. Ten je nútený ju predať, aby si mohol splniť svoje povinnosti voči štátu, resp. zdravotnej poisťovni. Takáto situácia vzniká najmä u poistencov z ekonomicky slabších skupín obyvateľov. Je pritom pozoruhodné, že výhry v lotériách a iných podobných hazardných hrách podľa tej istej právnej úpravy nezakladajú povinnosť platiť zdravotné odvody.
Z uvedených dôvodov navrhujem vypustiť povinnosť platiť zdravotné odvody z výhier a cien uvedených v § 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov. Z takého opatrenia nebude mať prakticky žiadny dopad na hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože odvody z predmetných príjmov predstavujú zanedbateľnú časť druhého zdravotného poistenia.
Druhý môj návrh, tiež k príslušnému návrhu zákona. Navrhujem v čl. I návrhu zákona vypustiť body 12, 13 a 16.
Zdôvodnenie: Platenie zdravotných odvodov z dividend a ďalších podielov na zisku obchodných spoločností bolo prostredníctvom legislatívnych zmien schválených Národnou radou zavedené s účinnosťou od roku 2011. Účelom bolo predovšetkým odstránenie opodstatneného zvýhodnenia poistencov, ktorí nemali alebo mali len minimálne príjmy z pracovnej činnosti alebo ktorí poberali príjmy označované ako dividendy. Odvody a sadzba bola pre dividendy stanovená vtedy na 10 %.
Možno súhlasiť s vládnym návrhom v tom, že je potrebné zjednotiť odvodovú sadzbu pre dividendy s odvodovou sadzbou platnou pre ekonomicky aktívnych poistencov, ktorá je 14 %. Na druhej strane nemožno súhlasiť s navrhovanou úpravou, podľa ktorej sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pri výpočte odvodov z nich. Rovnako nemožno súhlasiť so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody z dividend na dvojnásobok oproti stropu pre ostatné príjmy.
Navrhované opatrenia už nemajú nič spoločné so spomenutým pôvodným racionálnym cieľom zavedenia platenia zdravotných odvodov z dividend, ale ich podstatou je zdanenie dividend.
Ak chce vláda zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia doterajších nezdanených kapitálových príjmov fyzických osôb, nech to urobí transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov.
Predložený vládny návrh zákona o zdravotnom poistení prináša neopodstatnenú diskrimináciu predovšetkým tých poistencov, ktorí majú súbežne príjmy z pracovnej činnosti a príjmy z dividend. Pre takýchto poistencov by súhrnný maximálny ročný vymeriavací základ predstavoval až 180-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve oproti 60-násobku platnému pre poistencov, ktorí nemajú príjmy z dividend. Takýto poistenec by mohol za budúci rok na odvodoch zaplatiť až sumu presahujúcu 15-tisíc eur, čo je trikrát viac, ako je strop u poistenca, ktorý má príjmy len zo závislej činnosti alebo zo živnosti. Okrem toho poistenec, ktorý má príjmy len z dividend, by bez ohľadu na ich výšku nezaplatil viac ako dve tretiny spomenutej sumy.
Z uvedených dôvodov navrhujem úpravu vládneho návrhu tak, aby naďalej platil jednotný ročný maximum vymeriavacieho základu vo výške 60-násobku primeranej mzdy v národnom hospodárstve, do ktorého by sa zahŕňali všetky príjmy podliehajúce odvodovej povinnosti vrátane dividend.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Chcem vás poprosiť, pán predseda, aby ste spojili rozpravu k bodom 59 a 60, nakoľko vecne súvisia, len z formálneho hľadiska bolo potrebné túto novelu, tento návrh dávať do zvlášť zákonov.

Ďakujem. Ja len chcel som urobiť túto vec tesne pre dvanástou, no ale tak v tejto situácii to zopakujem pre istotu teraz. Schôdza zahraničného výboru bude o 12.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem.

(Prerušenie schôdze o 10.04 hodine.)