Videokanál klubu

Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán kolega, podporím všetko, čo je pozitívne okolo športu, ale stálo by za to, že keby ste si preštudovali, že koľko stála príprava na olympiádu. Vieme, že zo slovenských športovcov sa zúčastnilo olympiády 47, najmenej športovcov od samostatnej éry Slovenska. A čo myslíte, koľko stála ich príprava, tých 47 športovcov, keď pobytové náklady a ostatné náklady platil olympijský výbor? Snáď bolo by dobré, keby tieto, tieto veci si naštudovali.
A neviem prečo hovoríte, že nebudú také veľké výdavky práve z tejto kapitoly športu. Ale hovorili ste o materiáli, ktorý je predložený vo vláde. Neviem, či ste ho prečítali. A taký zlý materiál, ktorý je teraz predložený, ktorý, on nič nehovorí, žiadna konkrétnosť tam nie je, nie je tam napísané, jak sa budú rozdeľovať peniaze, jakým spôsobom, jakým kľúčom, čo sú priority nášho športu. Vy o tomto hovoríte, o tomto materiáli? Iný materiál asi nie je, asi o tomto hovoríte, pán kolega.
Takže hovorím vám, hovoríte, zimný štadión je aký krásny. Aj ako krásne predražený, však? Z tých peňazí sa postavil aj jeden súkromný hotel, ktorému sme ešte teraz predali štrnásť percent, čo tam chýbalo. O čom rozprávate, pán kolega? Toto si treba uvedomiť predtým, jak prídete k tomu pultu. Aspoň si overte tie čísla, aké sú.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Zákon o štátnom rozpočte je kľúčovým zákonom roka. Hlavne v tomto veľmi ťažkom období, keď nás zavalila hospodárska kríza, z ktorej sa veľmi ťažko hľadá východisko. Opoziční kolegovia, ktorí predo mnou vystúpili v rozprave, hovorili o dopadoch takzvaných konsolidačných opatrení, ktoré zavedie vláda Roberta Fica. Hovorili o tom že tieto dopady ohrozujú rôzne vrstvy spoločnosti, od živnostníkov po jednoduchých pracujúcich ľudí, od obchodných firiem až po jednoduchého krajčíra, ktorý šije obleky pre moju, by som povedal, netradičnú postavu. Dopady týchto opatrení sa priamo alebo nepriamo dotýkajú každého jedného občana tejto republiky, od novorodencov až po dôchodcov.
Dovoľte mi, aby som bol teraz trošku sociálny. Pochádzam z východu krajiny, som starostom malej obce neďaleko ukrajinských hraníc. Vďaka tomu, že túto funkciu zastávam už vo štvrtom volebnom období, dovolím si povedať, dobre poznám, ako sa u nás ľuďom žije. Dennodenne sa s nimi stretávam, poznám ich problémy, ktoré neboli malicherné ani v predchádzajúcich rokoch. Ale ľudia stále verili v to, že raz sa im bude žiť lepšie. Že príde obdobie, kde si slušne vyžijú zo svojej výplaty. Ľudia v mojom okolí vrátane mňa osobne boli vychovaní v duchu bez práce nie sú koláče. Možno to znie naivne, ale ja naďalej verím v to, že táto idea by mala byť základom nášho života.
Opatrenia, ktoré sa v budúcom roku zavedú nás neposilňujú v tomto našom presvedčení. Ťarchy, ktoré hodíte na plecia ľudí, ich nebudú motivovať k tomu, aby poctivo pracovali, poctivo platili dane a odvody, ale budú ich podnecovať k špekulácii, k vyhýbaniu sa daňovej a odvodovej povinnosti a podporujú šírenie čiernej ekonomiky.
Vážení kolegovia zo SMER-u, nepochybujem o tom, že opatrenia, ktoré plánujete teraz zaviesť, boli vypracované odborným týmom. Ale človek, ktorý celú filozofiu tohtoročného štátneho rozpočtu vymyslel, nemá ani najmenšie tušenie o tom, ako a z čoho ľudia žijú. Títo odborníci, a obávam sa, že aj väčšina politikov, ktorí sedia v tejto sále, nemajú predstavu o tom, ako sa žije zo 400-eurovej výplaty alebo z 300-eurového alebo z horšieho dôchodku. Nepočítajú s tým, že dopady týchto opatrení môžu byť oveľa rozsiahlejšie, ako sa na to, na prvý pohľad zdá. Nerátajú s prahom citlivosti spoločnosti, ku ktorému sme už veľmi blízko. Ľudia strácajú pocit bezpečia a istoty, žijú v totálnej neistote.
Možno som nakreslil apokalyptický obraz, ale skutočne som presvedčený, že podceňujete reakciu ľudí. Ako starosta viem aj to, že ľudia si vytvárajú obraz o štáte, o fungovaní verejnej správy predovšetkým na základe osobných skúseností s úradmi, ktoré sú im najbližšie. A to sú miestne samosprávy. Obecný úrad je zrkadlom fungovania štátu. Ak sa na návrh štátneho rozpočtu dívame z tohoto pohľadu, obraz bude veľmi smutný. Samosprávy musia zápasiť s obrovským množstvom originálnych a prenesených kompetencií, na ktoré nemajú zabezpečené financie.
Predstavte si, vážené dámy a páni, že týchto kompetencií je vyše 4 tisíc a finančné krytá je z nich len desatina. Aj ZMOS vo svojom stanovisku o návrhu štátneho rozpočtu upozornil na tento problém a vyzval vládu na vykonanie dôsledného auditu miest a obcí z hľadiska kompetencie a zdrojov. Tento audit však nebol zatiaľ vykonaný. Hoci sa k tomu vláda zaviazala.
V návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu je oblasť samospráv výrazne oškrtaná. Vieme, že väčšina miestnych samospráv je zadlžená. Dlh predstavuje v roku 2012 95 mil. eur. Návrh štátneho rozpočtu nielenže neponúka riešenie, ako oddlžiť samosprávy, ale práve naopak, počíta s pozitívnym saldom v hodnote 151 mil. eur, to znamená, že samosprávy musia usporiť, alebo zvýšiť svoje príjmy v hodnote 247 mil. eur. Máte vôbec predstavu, ako sa to dá dosiahnuť?! Podľa môjho názoru nijak. Nepochybne budeme musieť zvyšovať miestne dane a poplatky, ktoré budú znamenať ďalšie zaťaženie obyvateľov. Je veľmi otázna efektivita takéhoto zvyšovania, keďže nevieme, ako zabezpečiť vymáhanie týchto pohľadávok. A ešte som nehovoril o tom, že vláda chce pokryteckým spôsobom zvaliť časť problémov zvýšenia platov učiteľov na samosprávy.
Vážené dámy a páni, skutočne si myslíte, že takýmto štátnym rozpočtom, takýmito opatreniami dosiahnete svoj cieľ? Naozaj si myslíte, že zapletiete diery v štátnom rozpočte a podarí sa vám držať deficit verejných financií pod 2,9 percenta? Naozaj si myslíte, že vám to ľudia, prepáčte za výraz, že zožerú?
Ak si to naozaj myslíte, tak ste buď nesmierne naivní, alebo nesmierne cynickí. A ani jedna z týchto možností nebude pre vás pozitívna. Je jednoznačné, že si zahlasujete za taký štátny rozpočet, za aký sa vám len zachce, ale nezabudnite ani na to, že aj zodpovednosť za tieto kroky a opatrenia je len a len na vašich pleciach. Nemôžete z nich obviniť nikoho a nemôžete sa ani vyhnúť zodpovednosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. No ja som pozorne počúval pani kolegyňu Vášáryovú a pri sume 900 000 pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky som sa trochu zastavil. A kriticky by som chcel poznamenať, že ja, naopak, jej kritickému postoju nerozumiem. Lebo TASR sa má starať o také dôležité veci, ako vydávať informáciu o tom, čo povedal pán prezident alebo pán premiér, a uznajte, pani kolegyňa, že tesanie do kameňa nie je lacná záležitosť, však áno. (Smiech v rokovacej sále. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ďakujem pekne za váš príhovor. Správne ste pomenovali tých ministrov, tie rezorty, ktoré majú kľúčovú pozíciu v budúcom smerovaní Slovenska. Dnes vo veľkej miere ovplyvňujú nielen chod našej krajiny, čo sa týka zajtrajška, ale osud krajiny na dobrých pár rokov dopredu.
Vyzdvihnem jeden rezort, rezort školstva ministra Čaploviča, kde okrem problémov platov učiteľov je aj ešte jeden minimálne taký veľký problém, ak nie väčší, a to je, že pán minister rezignoval na vedu a výskum. V rozpočte vôbec táto problematika nie je tak nastolená, ako by sme ju mali. Ak nechceme byť naďalej krajinou výrobných pásov, pásov, ktoré je možné cez noc zdemontovať a na druhý deň zmontovať o pár tisíc kilometrov východne od našich hraníc, tak by sme sa s touto tematikou mali troška vážnejšie zaoberať.
Včera pán poslanec Ivan Mikloš tu uviedol veľmi dobrý príklad spoločnosti Huawei, že koľko tisíc ľudí, koľko percentuálne ľudí robí vo vede a výskume, koľko Čína dáva všeobecne na vedu a výskum, a my Čínu stále považujeme za krajinu, kde vlastne robia len takú pomocnú a skladaciu prácu.
Preto si myslím, že by rezort ministra Čaploviča v tejto otázke mal troška vás, pán minister financií, troška priškrtiť a vydolovať niečo z vás, lebo... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán predseda, ja do rozpravy som toto...

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no musím vám povedať, že v oblasti poľnohospodárstva, keď sa vyjadrujete, tak by ste si mali niektoré veci aj dočítať a doplniť, pretože I. D. C. Holding má problém s financovaním a s poklesom tržieb, čo je spôsobené tým, že na Slovensku základnú surovinu cukor nakupujú o 50 % drahšie ako kdekoľvek v iných členských krajinách Európskej únie. Je to výsledok rozhodnutia zo začiatku prvej Ficovej vlády, vďaka ktorému dnes v Dunajskej Strede už cukrovar neexistuje. Darovali ste cukrovaru a jeho zahraničným majiteľom viac ako 1 mld. korún tým, že dostali pridelenú kvótu na to, čo štát nemusel.
Na druhej strane musím povedať, že moji predrečníci v dostatočnej miere už poukázali na to, čo v skutočnosti robí táto vláda a kam smeruje s týmto rozpočtom.
Musím povedať, že nie je úplne len pravdou to, že zvyšujete dane pre občanov. A nechcete sa podieľať na konsolidácii tým, že utiahnete opasok aj vo vláde, aj v štátnom aparáte. Vy robíte ešte jednu horšiu vec, vy dávate bohapusto svojim sponzorom také výhody ako SCP Ružomberok dvadsaťpäť miliónov, keď ich ani nepotrebujú. Dávate im lacnejšie drevo, to je tá ďalšia výhoda. A mohol by som tu menovať všetkých ďalších sponzorov.
Dohnali ste Slovenskú republiku na arbitráž, ktorú sme prehrali. Teraz staviate Slovenskú republiku pred ďalšiu arbitráž, keď urobíte s poisťovňami to, čo plánujete. A budeme musieť zase platiť my všetci.
Ale pritom treba povedať, že sa tvárite, ako keby každý jeden volič tejto krajiny volil politickú stranu SMER, dostali ste právo sotva od 25 % voličov Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predseda. Len si dovoľujem pripomenúť členom zahraničného výboru, že o 12.00 hodine bude zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

No, už funguje. Ďakujem. Tak, čo sa týka tej červenej nafty, ja chápem stále, že každý minister financií sa snaží zachrániť pre seba najviac peňazí alebo vydať najmenej peňazí, čo je to možné. Ale už keď chceme konkretizovať, hovorím, na polovičku najprv znížili to ministri za SMER, samozrejme, potom náš minister financií tiež nebol nejaký štedrý smerom ku nám. Tú tretiu verziu som už aj povedal, čo sa týka, ja považujem súčasnú červenú naftu skôr za populistické, ako efektívne.
A k pánovi poslancovi Galkovi. Nešťastné, nešťastný pojem naliať, naliať peniaze. Tu ja som sa snažil akože v tej prednáške alebo vystúpení povedať to, že tie peniaze boli v rámci negociácie prisľúbené. To znamená, že tie peniaze boli určené na to, aby sme sa dostali na úroveň. Skrátka, nejaký proces. Kto si povedal, že ponechá si živočíšnu výrobu vôbec, tak začal nejakú transformáciu. A tie peniaze boli odobraté posledné dva-tri roky, keď tá transformácia ešte není dokončená. To znamená, že keď nakúpila sa technológia, nikto to nedokázal nakúpiť z vrecka. Každý bral úvery. To znamená, prvé dva-tri roky to fungovalo, lebo tie peniaze došli, a práve tie úvery treba platiť aj teraz, posledné dva-tri roky. Takže není o naliatí. To je ako keby futbalový západ, v 70. minúte poviete, že, no tak teraz dobre, tak dvaja idú preč od súpera a hráme ďalej - a to som sa snažil povedať.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja by som sa chcel venovať, resp. rád by som upriamil vašu pozornosť k jednej veci v rámci rozpočtu, všeobecne o rozpočte veľa sa nahovorilo a ešte sa veľa nahovorí, predpokladám, aj budú celkom slušné hádky. Ale ja budem sa venovať tomu, čo myslím, že rozumiem, a to je pôdohospodárstvo.
Pomaly tridsať rokov venujem sa pôdohospodárstvu a myslím si, že celkom sa v tom vyznám. A absolvoval som od najnižších úrovní až po najvyššie všeličo, ale jednu vec som nechápal po celý čas, že ako je možná diskrepancia medzi vyjadreniami každej vlády, resp. činmi každej vlády. A teraz musím povedať, že najmä súčasnej vlády, že na jednej strane hovorí sa o kritickom stave v poľnohospodárstve, o nutnosti podpory pôdohospodárstva a na druhej strane to vôbec sa neodzrkadľuje, a najmä na rozpočte.
Keď som otvoril rozpočet, pozrel som si kapitolu pôdohospodárstvo, a keď som si všimol tam jedinú položku takú relevantnú, to je štátna pomoc vo výške 10 mil. eur, tak jednoducho som nepochopil. Nepochopil, jak je možné, že pred pol rokom tu úplne v raketovej rýchlosti schvaľujeme zákon o ochrane alebo o pomoci poľnohospodárom v suchu, čo je chváliteľná vec. A vtedy som sa aj vyjadril, že klobúk dole pred ministrom pôdohospodárstva, takisto pred ministrom financií, ktorý pochopil, že pôdohospodárom treba trošku pomôcť. No ale keď som prečítal ten návrh zákona, tak tiež ma trošku tak zarmútil, lebo ten zákon bol úplne bezzubý. A výsledok aj vidíme, že napriek tomu, že je pomaly storočné sucho, podľa toho takto rýchlo schváleného zákona 35 subjektov malo vážny problém z toho, takže myslím, že není to bohviečo. Ale na druhej strane hovorím, že žiadne finančné možnosti neexistujú pre poľnohospodárov.
A jednu vec som po čase pochopil, a preto som vlastne aj tu, že tu nejde o to, že niekto nechce. Nejde o to, že hádame sa o peniazoch, ale ja som o tom presvedčený, ide o to, že málokto chápe poľnohospodárov a málokto chápe systém, za akých musia oni pracovať, za akých ťažkostí. Tak som si povedal, že dneska využijem túto možnosť z tohto miesta, posnažím sa vysvetliť posledných sedem rokov, resp. zložitý systém dotácií a peňazí v poľnohospodárstve. A na záver, keď sa mi to podarí, tak apelujem na pána ministra, že keď ho trošku presvedčím, tak budem žiadať nejaké navýšenie určitej pomoci.
Takže rád by som išiel trošku dozadu a je to rok 2007. To iste viete, že poľnohospodárstvo sa financuje v sedemročných cykloch. Prvý cyklus bol 2007 - 2013. A ide teraz tzv. nová spoločná poľnohospodárska politika od roku 2014 - 2020.
Roky 2005, 2006 boli o takzvaných negociáciách. Išlo o vyjednávanie podmienok pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov. Čiže aké dotačné tituly vlastne budú mať nárok na čo a z akých peňazí budú žiť. Nikto nemal vtedy skúsenosti s poľnohospodárstvom, takže povedzme si na rovinu, že Európska komisia robila s nami, čo viac-menej chcela. A jeden známy, keď mi tak povedal, že keď prišli naši páni z vyjednávania a povedali, že aké podmienky pre Slovensko vyjednali, tak povedali, že keby to bolo v západných krajinách, tak ich vyženú čiapkami naspäť. No ale stalo sa, čo sa stalo, jednoducho boli určité pravidlá podľa toho, z čoho by peniaze mali tiecť do poľnohospodárstva.
A tu je ten podstatný moment, že, isteže, staré členské štáty na čele s Európskou komisiou nedopriali nám alebo nemali ani najmenšiu šancu dopriať nám také finančné možnosti, aby sme ich prerástli. Ony nás tlačili do minimálnych možných financií, aby sme nie že dotiahli na nich, ale nejakým spôsobom prežili, aby sme fungovali. Takže to, čo bolo vynegociované, tie finančné podmienky, boli, myslím si, že minimálne pre slovenské poľnohospodárstvo. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky aj vtedy, aj teraz bolo to, že aby každý poľnohospodár v rámci Európy mal zhruba podobnú štartovaciu čiaru, aby mohli produkovať zhruba na rovnakej úrovni, aby ten konkurenčný boj bol ako tak zachovaný.
Takže ak financovanie, tzv. prechodné obdobie, vlastne tých sedem rokov, čo bolo minule, ako to, čo skončíme na druhý rok, bolo o tom, že náš systém poľnohospodárstva aby sa dotiahol doslova na systém západnej úrovne, aby sme boli v roku 2014 už konkurencieschopní, keď nastúpi nová spoločná poľnohospodárska politika.
Pre poľnohospodárov tam boli dve základné veličiny. Ináč sa to financuje z prvého a druhého piliera, ale v rámci týchto dvoch pilierov, čo bolo podstatné, to bola tzv. platba na plochu, tzv. SAPS. A ešte vypichnem tzv. VDJ-čka, čo ste iste o tom počuli, to sú veľké dobytčie jednotky, a zároveň tam sú nejaké maličkosti, ako červená nafta, o(pri) čom tiež by som sa chcel chvíľku pozastaviť.
Takže princíp SAPS-u, platby na plochy, bol ten, aby každý poľnohospodár, kto sa venuje poľnohospodárstvu, mal určité istoty v rámci produkcie, že nepríde, nemusí začať z nuly, alebo nejaké garancie o tom, že keď sa venuje pôde, tak nejaké peniaze mu tečú. A to je ten systém, že Európska únia povedala, že niektoré peniaze dodá a zvyšné peniaze musí dodať štát, alebo ako vtedy sa vynegociovalo, že, áno, doplatíme zvyšné peniaze do určitej úrovne. A ten systém bol taký, že začalo sa na úrovni, sa mi zdá, 50 : 50 a každým rokom peniaze z Európskej únie sa zvýšili o 10 %, takže peniaze zo štátneho rozpočtu sa znížili, čo je ako v prospech nás. To zatiaľ musím povedať, že celkom to ide, celkom to funguje.
Ale avšak čo nefunguje, a to je podstatné, čo je vlastne kameň úrazu aj v súčasnosti, sú tzv. VDJ-čka. A musím povedať, že vtedy bola vláda vedená SMER-om, teraz takisto ako pri moci, a jednotlivé platby si vysvetľovali celkom ako svojsky, po svojom. Keď zoberieme, že celý balík peňazí smerom do toho SAPS-u, do tej plochy, bolo zhruba tých 330 mil. eur, z toho polovičku zaplatí v prvom roku Európska únia a druhú polovičku tých 150-160 mil. mohol byť doplatený zo štátneho rozpočtu, a to je podstatné, že to sú tzv. doplatky na plochu, doplatky na pôdu. Takže každý poľnohospodár, ktorý ako mal aj hektár pôdy minimálne, dostal peniaze z Európskej únie, čo každého tešilo. Predtým nebolo. Plus ešte štát mal doplatiť do tej výšky vynegociovanej.
Popri tom, a teraz sa dostaneme k ďalšej veci, boli tie VDJ-čka takzvané, ktoré mali za úkol podporiť živočíšnu výrobu, a to bolo zhruba v balíku nejakých 57 až 60 mil. Lenže, a to bolo zaujímavé šetrenie, do tých doplatkov, nakoľko výška tých doplatkov v balíku bola dostatočne veľká, terajší ministri zaradili aj tzv. VDJ-čka. Takže napriek tomu, že by slovenský poľnohospodár mohol dostať tých 150 plus 60, jednoducho dostal tých 150, na 60 sa zabudlo, lebo v rámci toho balíka jednoducho sa zmestilo. Z hľadiska štátneho rozpočtu bolo to veľmi jednoduché, dobré, lebo nebolo treba vyplatiť tie peniaze, ale zároveň nikto si nevšimol, lebo bol to úplne nový systém, každý bol rád, že vôbec nejaké peniaze prišli z Európskej únie. A ešte keď navyše prišli nejaké peniaze zo štátu, tak všetci sa tešili.
No lenže problém zase vlastne nastal pred tromi rokmi, jak som povedal, že akým spôsobom sa zvyšuje podiel Európskej únie, takým spôsobom sa znižuje podiel Slovenska. Keď tých, už hovorím konkrétne, 20 %, čo mal doplatiť štát, a 80, čo dala Európska únia, poklesli pod tých 60 mil., čo boli VDJ-čka, a jednoducho nepríjemne sme zistili to, že nemôžme vyplácať VDJ-čka, lebo doteraz sa to platilo v balíku. A jednoducho, že sa to nevynegociovalo v rámci Európskej únie každý rok, zabudlo sa na to, tak už ani nemáme šancu.
Takže preto došlo k určitým - nie že k určitým - došlo k skráteniam nie v prospech živočíšnej výroby, takže tie VDJ-čka zase začali kresať už aj minulý rok, no a tohto roku sme sa dostali tam, že tá nešťastne zvládnutá modulácia dodala, že VDJ-čka ako doslova dotácie, podpora pre živočíšnu výrobu jednoducho neexistuje. Neexistuje napriek tomu, že prežívame fakt najťažší rok, možnože posledných 20-30 rokov najväčšie sucho. A už som aj raz povedal, že to sucho nepostihuje len klasických poľnohospodárov, ktorí pestujú na pôde, lebo klasické obilniny sa dajú vypestovať hoc aj v hocijaký ťažký rok a je, resp. čím ťažší rok, tie ceny idú hore, takže všeobecne ten poľnohospodár, ktorý má len pôdu, ten nejakým spôsobom vyžije. Problémy majú vždy tí, ktorí majú živočíšnu výrobu, lebo jednoducho objemové krmivá, ktoré sú vypestované na ploche, takisto majú o hodne zníženú úrodu, takže nedostatok tých objemových krmív zase pôsobí na živočíšnu, len úplne negatívne. Takže tie náklady sú na úrovni, že mnoho hospodárov rozmýšľa o tom, že jednoducho prestane chovať hovädzí dobytok. A myslím, že toto je začiatok konca živočíšnej výroby na Slovensku, lebo tento rok kto prežije, tak neviem, klobúk dole. A myslím si, že minimálne 20-30 % ľudí alebo 30 % podnikov povie si, že načo by som mal chovať ten dobytok, keď štát vôbec nepomáha. Napriek tomu na jednej strane hovorí, že hej, na druhej strane ako vôbec nepomáha.
No. A to je zásadný problém. Je potom ďalší, že okrem tých tzv. VDJ-čiek boli vynegociované podpora, štátna pomoc vo forme tzv. červenej nafty. Červená nafta je veľmi chúlostivá otázka, lebo nikto o tom nechce rozprávať, ale myslím si, že je treba si povedať na rovinu, že to bol jeden z tých nástrojov, ako kompenzovať určité straty v rámci poľnohospodárstva. A teraz budem trošku hovoriť voči starostom, voči dedinám a nebudú ma mať radi, ale odvody alebo daň z pôdy v rámci starých členských štátov za pôdu neexistuje. To je také niečo ako, neviem, nejakému remeselníkovi fúrik alebo, ja neviem, chce sa zdaniť, poľnohospodárovi sa takým spôsobom zdaní pôda, jednoducho zaťažuje tú výrobu. Ja chápem, že - chápem. Tohto roku sme boli svedkami, že ZMOS povedal, že pomôže štátnemu rozpočtu. Pustí nejaké peniaze. Nebude žiadať od štátu. Ale zároveň čo sa deje? A už sme svedkami toho a niektoré dediny, niektorí starostovia už k tomu ako pristúpili. Kto nepristúpil, klobúk dole. A z tohto miesta som veľmi rád, že to neurobili. Začínajú zvyšovať daň z pôdy pre dediny. Tým zase sťažujú malým poľnohospodárom. Opakujem, v rámci Európskej únie možno dokopy tri štáty existujú, ktoré majú nejakú tú daň, daň z pôdy je najviacej na Slovensku, staré členské štáty nemajú daň z pôdy. A to je obrovský problém, lebo navyše tie podmienky pre slovenských poľnohospodárov sa sťažujú.
No a preto hovorím daň z pôdy, lebo tzv. červená nafta bola viac-menej, resp. poľnohospodári vnímali tak, že, dobre, máme červenú naftu, nebudeme frflať proti dani z pôdy, a kým to tak bolo zhruba v ažurite egale, takže všecko bolo.
Lenže prišiel rok, teraz nepamätám sa presne, nejaký 2009 alebo 2008, a zase vláda vedená SMER-om červenú naftu znížila zhruba na polovicu. Vtedy bolo nejakých, ešte budem hovoriť v korunách, desať slovenských korún na liter. Prišlo to na päť. No a musím sa priznať, že minulý minister financií tiež nebol nejaký veľmi štedrý k poľnohospodárom, takže sa to znížilo na nulu.
A teraz zase... (Reakcia z pléna.) Hm, tak veď sa k tomu priznávam. Ale toho roku tá červená nafta sa vrátila. Lenže ja si myslím, že to je politický populizmus, povedzme si na rovinu. Lebo keď vyrátame reálne tú sumu na hektár, resp. liter nafty, to je také symbolické, že mnohé podniky si povedali, že radšej sa na to vykašlú, nebudú vôbec nič robiť, lebo to je urážka poľnohospodárskeho stavu. A nič iné není, len ako naháňanie politických bodov smerom k verejnosti.
Dobre, sú tam nejaké peniaze, berme to, to je tých 10 mil. nejakého s... (pozn. red.: rýchlo povedané). Ale čo stále chýba, čo najviac chýba, tzv. to VDJ-čko. A teraz z tohto miesta hovorím, že, aj pán minister, aj vláda, keď sa chce, jednoducho tie peniaze, tých 50 mil. sa nájde v rozpočte. Nebudem hovoriť, že skade, lebo nie som ani minister financií a nenáleží mi to, a myslím si, že pán minister je natoľko šikovný, že by... (Reakcia z pléna.) Keď sa to chce, tak sa to urobí.
A ešte raz opakujem, že z priorít, myslím si, že druhá priorita je poľnohospodárstvo. (Reakcia ministra.) Áno, áno. To i 40 stačí. (Smiech v sále.) Takže tých 10 už je v tej červenej nafte.
Takže toto by malo byť ako hlavný bod môjho vystúpenia, že poľnohospodári úplne ozaj potrebujú tú podporu, lebo nemajú. A čo je najhoršie, a to ešte nikto o tom nerozprával, tým, že tie VDJ-čka boli vypočítané úplne iným spôsobom, počas tých siedmich rokov pôdohospodárstvo prišlo o 300 mil. euro, vážení.
Tristo miliónov euro vtedy, keď celá tá doba siedmich rokov bola o tom, aby sme sa dostali približne na úroveň starých členských štátov. A teraz trošku predbehnem, ale hrozí nám to, že Európska komisia napriek pôvodnému sľubu, že dorovná tie tzv. SAPS platby na plochu na pôvodnú úroveň, chce nám ponechať stále tú pôvodnú úroveň. A zase sme pri tom, že tí, ktorí majú teoreticky obrovské plochy poľnohospodárske, bež živočíšnej výroby, bez rastlinnej výroby, takého charakteru, ktorý by zamestnával ľudí, budú na tom oveľa horšie, ako normálni, len čiste rastlinná výroba.
Takže preto by som vás chcel požiadať, že ak máte, si myslite to s tou živočíšnou výrobou vážne, čo tu bolo deklarované už vlastne počas posledných dvoch mesiacov, čo ešte raz kvitujem, tak, prosím vás, trošku niečo na to vymyslite, nejaký 30-miliónový balík, to nám stačí.
Takže na záver, dúfam, že sa mi podarilo trošku objasniť genézu toho, prečo poľnohospodári zakaždým kričia, poľnohospodári chcú tie peniaze. Lebo, no, ešte mi nedá... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nediskutujem, bolo mi povedané.
Skrátka, ide o to, že prišli sme poľnohospodári o 300 mil. eur za 7 rokov a táto doba mala byť o tom, aby sme sa dostali na úroveň starých členských. Nedostali sme sa. Táto doba mala byť o tom, aby poľnohospodárstvo sa reštrukturalizovalo na tú úroveň, aby mohli konkurovať západným starým členským štátom. Je to aj, je to aj, jak by som to povedal, vina vôbec vnímania poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je taký istý segment ako hociktorý segment hospodárstva, to znamená, že inovácie a technologické vybavenie je priamo úmerné efektivitou poľnohospodárstva. A počas tých siedmich rokov, žiaľ, poľnohospodárstvo je v takom stave, že tie peniaze neminulo na inovácie, ale minulo na vyriešenie starých problémov. Lebo ešte takisto mi nedá, keď už mám trošku priestoru, najväčší problém bol, že poľnohospodárske podniky sa transformovali takým veľmi divným spôsobom. Kým niekedy banky štát sanoval vo výške nejakých 100 mld., ešte vtedy, korún, keď si pamätám, poľnohospodárov nútili vyplatiť z vlastných zdrojov krivdy za 40 rokov, štát do toho nedal ani halier. A jednoducho táto doba bola zameškaná a tieto peniaze, ktoré by sa mohli vyslovene využiť na inovačné technológie, na nákup nových strojov, zvierat vôbec, jednoducho minuli sa úplne vo vreckách iných ľudí, takže teraz sme v takom stave, v akom sme. Áno, došlo ako, jak by som to povedal, v rámci transformačného procesu, že okrem zahraničného kapitálu v poľnohospodárstve sa objavil aj, objavil aj slovenský kapitál, čo je na jednej strane ako chváliteľné, lebo došli peniaze, dá sa investovať do inovatívnych technológií a pravdepodobne tá výroba pôjde vyššie, ale stratili sme charakter. Stratili sme charakter pôdohospodárstva. A myslím si, že hrozí nám jedna vec, že budeme vyrábať základné komodity na Slovensku, pšenicu, jačmeň, obilie, čo len chceme, ale nebudeme mať na nadstavbu, na živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu, ovocinárstvo, zeleninárstvo. Takže preto poľnohospodárstvo potrebuje tie dotačné stimuly a, hovorím tu, tzv. VDJ-čka, čo nám chýbajú v tomto smere.
Dobre. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)