Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, veľa vecí sa už o tomto zákone povedalo. Ja nezvyknem byť dlhý, ani teraz nebudem, sľubujem vám, lebo už asi tu veľa ľudí nevydržalo.
Ale chcel by som povedať k tým „lietajúcim profesorom“, že mám z toho taký pocit, a to som povedal aj pri prvom čítaní tohto zákona, obmedzíme profesorov v tom smere, aby tí najlepší možno nemali možnosť učiť na niektorých iných školách, alebo niektorých iných študentov, ktorí priamo neštudujú, pretože nebudú mať na to hodiny, nebudú mať na to čas. Myslím si, že na tom sme sa zhodli, že pravdepodobne túto vec by mal posudzovať dekan tej príslušnej fakulty, ktorý ich zamestná alebo dá im zmluvu o tom, aby tam mohli vyučovať, pretože, inak, ukracujeme študentov o možnosť prijať medzi seba najlepších profesorov alebo tých pedagógov, ktorých fakt nemáme na Slovensku veľa. A preto asi ja z tohto dôvodu nevidím to dosť úspešne, že nejakým spôsobom my im ukracujeme čas. Aj v zahraničí, myslím si, majú profesori tí, ktorí chcú na rôznych univerzitách vo svete vyučovať, možnosť vyučovať toľko, koľko si oni uznajú za vhodné. Alebo ich dekan nejakým spôsobom, samozrejme, spod kontroly, vie zaujať k nim stanovisko. Na druhej strane, dajme si ruku na srdce, koľko sedí tu v parlamente ľudí, ktorí majú dve funkcie na plný úväzok? Sú to starostovia, riaditelia, poslanci Národnej rady. Oni všetko stíhajú, tak ako majú? Ich kto kontroluje? Kto im berie túto možnosť? Keď schôdza Národnej rady bude trvať štyri týždne, tak pravdepodobne ten poslanec by tu mal byť štyri týždne. A jeho ďalšie zamestnanie, z ktorého berie takisto plný úväzok, to nikomu nevadí? Je to asi preto, lebo sú volení ľudom? Myslím si, že za to by sme a nemali schovávať.
Ale na záver. Už nebudem to rozoberať. A ide mi o to, aby sme našej mladej generácii, študentskej generácii mali možnosť odovzdať najlepšie vedomosti, a to práve cez týchto profesorov a vysokoškolských pedagógov, lebo to je veľmi dôležité. A potom možno ten rating našich vysokých škôl nebude taký zlý, aj keď niekedy hovoria len čísla, klamú, ale asi nemáme najlepšiu reputáciu v Európe.
Preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona č. 131/2002 Z. z.
Pozmeňujúci návrh.
V článku I za pôvodný bod 50, ale sú technického typu tieto pozmeňujúce návrhy, musím povedať, sa vkladá nový bod 51, ktorý znie:
51. V § 41 odsek 4 znie: „Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje a) rozpočet verejnej vysokej školy a b),“ to tam chceme vsunúť, „výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.“
Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.
V § 41 je upravená pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy, chýba tam však ustanovenie o schvaľovaní správy o hospodárení verejnej vysokej školy, pôsobnosť vyplýva z ustanovenia § 16a ods. 9. zákona.
Cieľom navrhovanej zmeny je doplnenie chýbajúcej pôsobnosti v § 41 v súlade s ustanovením § 16a ods. 9 zákona.
V zmysle ustanovenia § 3 písm. h) výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä... h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3).
V zmysle ustanovenia § 16a ods. 9 rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok
akademickým senátom verejnej vysokej školy podľa § 9 ods. 1 písm. k) a správnou radou verejnej vysokej školy.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh, to sú štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa môže hlasovať naraz.
Takže ďalší pozmeňujúci návrh je:
Bod 1. V článku I za pôvodný bod 21 návrhu zákona sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. V § 15 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vnútorný predpis upravujúci vnútorný systém kvality a podklady na jeho uplatňovanie“." Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k). Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 2. Bod 23 (pôvodného návrhu zákona) znie: „23. V § 15 odsek 3 znie: „Vnútorné predpisy uvedené v ods. 1 písm. a) a l) registruje ministerstvo.".“ Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 3. V čl. I (pôvodnom) bode 174 § 87a ods. 8 prvej vete sa za slovo „lehotu“ vkladajú slová „v trvaní najmenej jedného roka".
Bod 4. V čl. I (pôvodnom) bode 214 § 113af sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Postup § 87a ods. 8 druhej vety možno uplatniť najskôr na základe výsledkov komplexnej akreditácie po zavedení a uplatnení vnútorného systému kvality po celú dobu hodnotenú v rámci komplexnej akreditácie.“ A doterajší odsek15 sa označuje ako odsek 16.
Mám tu aj odôvodnenie, ale myslím, že toto bude v tom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu sa nebudem vyjadrovať, čo sme prebrali už na komisii, takže v krátkosti mi dovoľte len pár poznámok povedať.
Aktivitu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zlúčiť doteraz existujúce dva fondy, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, na vytvorenie jedného fondu, Fondu na podporu vzdelávania, vo svojej podstate môžem podporiť. A môžem veriť, že tento fond nebudú sprevádzať kauzy, ako tomu bolo v nedávnej minulosti.
Materiál prináša zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti poskytovania pôžičiek študentom a pedagógom. Tiež to vnímam pozitívne.
Na druhej strane, priznám sa, mám trochu zmiešané pocity z toho, že do okruhu osôb, ktoré môžu využívať, resp. v budúcnosti využiť možnosti, ktoré fond ponúka, patria aj pedagógovia. Niežeby som bol proti tomu, určite nie, ale myslím si, že danú situáciu doviedli ad absurdum. Potom tam môžu vznikať aj pôžičkové fondy pre lekárov, zdravotníckych pracovníkov, štátnych zamestnancov a iné osoby, ktorých prácu zamestnávateľ ocení len napr. výškou minimálnej mzdy. Bankový sektor na trhu poskytuje množstvo pôžičiek, úverov a iných produktov na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie občanov Slovenskej republiky. O ich výhodnosti či nevýhodnosti nie je teraz potrebné diskutovať.
Aká je finančná situácia v odmeňovaní pedagogických pracovníkov, vieme všetci dobre. A práve prebiehajúci štrajk učiteľov nám to v súčasnom období názorne dáva najavo. Na zvýšenie platov učiteľov nie sú v štátnom rozpočte prostriedky. Školstvo ako také dlhodobo zápasí s nedostatkom prostriedkov, nie sú zdroje na podporu širšieho spektra aktivít mládeže a nie sú dostatočné zdroje pre šport a ostatné potreby, čo sa týka v konečnom dôsledku školstva. Máme tu materiál, ktorý je premaľovanie fasády existujúceho, ktorý síce prináša určité vylepšenia, ale pre mňa osobne je aj posolstvom súčasnej vlády pre štrajkujúcich učiteľov: „Na vaše platy nemáme, tak nedáme.“ Ale môžeme si zobrať výhodnú pôžičku z vylepšeného fondu?
Dovoľte mi pripomenúť slová súčasného premiéra vlády Slovenskej republiky, ktorý tiež ako premiér v slovenskej vláde v roku 2007 povedal, že na vianočné dôchodky bude, aj keby mal predať budovy Úradu vlády aj s pozemkom. Takže možnože, pán minister, nemáme niečo na predaj, aby sme mohli učiteľom prilepšiť? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi reagovať na tento vládny návrh zákona.
Samozrejme, okrajovo musím sa dotknúť aj predchádzajúceho návrhu zákona kvôli tomu, lebo tieto zákony súvisia. Prepáčte mi, keď budem aj trošku politický, ale sľubujem vám, že budem veľmi krátky kvôli tomu, lebo moji predrečníci, dá sa povedať, už všetko povedali o tomto zákone. Ja len vypichnem niekoľko bodov, lebo možnože sa potvrdí, že opakovanie je matka múdrosti.
Takže v poslednom čase sme si mohli zvyknúť na skutočnosť, že vláda, súčasná parlamentná väčšina, spoločným úsilím ruší inovácie posledných rokov v najrôznejších oblastiach života. V rámci prerokovania tohto zákona sa môžeme presvedčiť o tom, že tento zámer sledujú aj novelizáciou zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Je to zarážajúce, hlavne z toho dôvodu, že súčasná vláda permanentne vyhlasuje svoje sociálne cítenie smerom k občanom, resp. k sociálne slabším vrstvám spoločnosti. Sociálne cítiaca vláda s novelizáciou predchádzajúceho zákona zmení účel cien liekov, čo povedie k zdražovaniu liekov pre chorých a dôchodcov, a pri tomto návrhu zruší fungujúce zľavy v lekárňach.
V doterajšom systéme vďaka zľavám na doplatkoch vo vernostných systémoch pacienti získali prístup k lacnejším liekom a ušetrili aj poisťovne, čo bolo preto dôležité, lebo takto zostalo viacej peňazí v systéme. Musím zopakovať slová, ktoré už odzneli tu na pôde Národnej rady, že za doterajšie obdobie fungovanie vernostného systému chorí a dôchodcovia ušetrili viac ako 2 milióny eur, to znamená, o 2 milióny eur zaplatili zo svojej peňaženky menej na doplatkoch za lieky.
Nie som prvý ani jediný, kto vyhlasuje, že vláda novelizáciou týchto dvoch zákonov otvorene bojuje v prospech lobistických skupín, chystá sa zdražovať lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach.
Je nepochopiteľná aj ďalšia skutočnosť vernostného systému. Plánuje ich vláda zrušiť pre receptové lieky, zachovať sa však majú pre voľnopredajné lieky.
Je vhodné na zamyslenie sa, že ak ministerstvo zdravotníctva chce znižovať spotrebu liekov, novelou nezrušia všetky vernostné systémy. Súčasný vernostný systém má svoje jasné pravidlá a profitujú z neho aj zdravotné poisťovne takisto ako občania.
Ako som už hovoril, to, že zdravotné poisťovne z toho profitujú, je preto dôležité, lebo zostane viac peňazí v systéme, naopak, nový systém zliav v lekárňach bude absolútne netransparentný, môže viesť k zdražovaniu liekov, môže spôsobiť nekalú súťaž medzi lekárňami, ktoré už časť zľavy nemusia poskytnúť poisťovniam, takže nebude ich mať kto kontrolovať. Poškodení však budú najmä pacienti, ktorí nebudú vedieť, na akú zľavu a kde majú nárok, nebude to na internete ani vyvesené v lekárni.
Zároveň v rámci novely vláda a ministerstvo zreteľne znovu pripúšťajú možnosť reprezentantom farmaceutických firiem návštevu lekárov. To je jednoznačným záujmom farmaceutických reprezentantov, aby sa vedeli dostať bližšie k týmto lekárom. Otázne je však, či je to aj v záujme lekárov, ktorí si radšej prajú pokojné a nerušené podmienky v práci.
O jasných zámeroch tohto návrhu si môžeme vytvoriť obraz aj prečítaním formulácie o povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu, čím sa podľa môjho názoru legalizuje možnosť zákonného skorumpovania.
Podobný efekt prináša aj umožnený rozsah tzv. sprievodných aktivít na odborných podujatiach. Veď novelou umožnených 20 % času na tento účel je skôr pre farmaceutických reprezentantov ako lekárov.
Na základe uvedených skutočností môžem konštatovať, že touto novelou zákona vláda len potvrdzuje farizejský prístup k niektorým citlivým otázkam našej spoločnosti a neguje mnohé svoje vyhlásenia z obdobia parlamentných volieb. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Zvolávam výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny hneď teraz do miestnosti č. 32. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Poplatky za stavebné konanie a som veľmi rád, že sa to vrátilo, aj keď treba povedať, že ten zákon bol v platnosti od 1.10. Dúfam, že tí, ktorí mali preplácať teraz to povolenie, dajú si na tom záležať, že to podajú neskôr. Ale na druhej strane, nevšimol som si a to mi chýba v tom zákone, viete za socíku, keď sme niekedy stavali dom, tak sme ho stavali viac-menej pre vlastné účely, ako by som povedal, individuálne čiže svojpomocne, a to mi chýba v tom zákone, že ľudia, ktorí, ktorým by sme pomáhali týmto spôsobom za svojpomocnú výstavbu rodinného domu pre seba, nie ako developerovi, mne tam chýba trošku úľavy v týchto poplatkoch, pretože keď developer vie, samozrejme, stavia bytovky, stavia radové domy, tak vie ohodnotiť, že koľko bude stáť jasne jeho výstavba. Ale kto stavia svojpomocne a to ešte v obciach funguje, takže tam by som videl ešte možnosť niekde tie poplatky zmierniť. Ďakujem.

Ja len toľko by som chcel povedať, že čo sa týka, som o tom presvedčený, že hranica daní je práve o tom, práve o tom by mala byť vláda a celý štát, že určitú hranicu, kde normálnym ľuďom, lebo zase nemôžeme povedať si, že každý teraz ide, budeme sa naháňať platiť tie dane, ale aby jednoduchým ľuďom a normálnym ľuďom bola tá hranica ustanovená tak, že aby sa oplatilo platiť tie dane bez toho, že aby mohli dobre spávať. Skrátka tú hranicu treba aj určiť a myslím si 19 % a možno ešte aj nižšie je práve tá hranica, kde ľudia radi zaplatia tú daň, lebo myslia si, že áno, sú solidárni, o tom sme sa rozprávali a zase zvýšenie daní úplne do vysokých percent je kontraproduktívne, lebo vzniká zase otázka, že čo s tými peniazmi. Že koho v rámci štátu, kam sa tie peniaze prerozdeľujú, ktorá skupina dostane, či dostane správne, či nesprávne. Takže ja si myslím, že stále je to o tom, že nájsť tú správnu hranicu, kde presvedčiť ľudí, že áno treba platiť dane. Je to iluzórne si myslieť, teraz každý sa bude hrnúť, hrnúť sa platiť dane, lebo chce byť solidárny. Skrátka taký svet žijeme a buď to budeme sa snažiť z toho vydolovať maximá čo sa dá, alebo budeme sa tváriť na niečo, čo neexistuje. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som tiež pripojil pár slov k tomu, čo pán poslanec Csicsai načal, a to sú, to je tá zvláštna 5 % daň pre ústavných činiteľov. Ja tu tiež proste túto časť zákona chápem ako pustý populizmus, ako urobiť tú trpkú pilulku, cez nástroj zvaný škodoradosť, trošku stráviteľnejšou pre všetkých tých, ktorým vlastne finančne tento zákon o dani z príjmu poškodí. Budú sa cítiť lepšie, lebo aj druhým, tým nepopulárnym, neobľúbeným ústavným činiteľom ubudne.
No a k tomu meritu, špeciálne čo sa týka ľudí, ktorí pracujú ako osoby zárobkovo samostatne činné, ako živnostníci, chcem povedať, že už teraz v tomto okamihu pozorujem, pretože v takom prostredí sa pohybujem mimo politiky, teda medzi ľuďmi, ktorí sa živia svojou vlastnou prácou, nie ako zamestnanci z platu, ale ktorí si sami platia všetky odvody a všetko. Už teraz pozorujem po prvé paniku, po druhé nechuť, po druhé odchod zo živností, čiastočne aj odchod do zahraničných domicilov.
Viem jedno, že títo ľudia nebudú platiť viac daní, ale v skutočnosti menej, tak ako to povedal pán poslanec Csicsai. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, otvorili ste veľmi zaujímavú tému, a to sú platy manažérov v štátnych podnikoch. Fakt, my tu budeme na každej schôdzi nejak upravovať platy, príjmy a ostatné finančné honoráre ústavných činiteľov, ale na manažment v štátnych podnikoch alebo v obchodných spoločnostiach, kde má štát svoj obchodný podiel, na to sme nejako zabudli a zabudlo aj ministerstvo financií. Som bol za tých pár rokov predsedom výboru pre konflikt záujmov, kde sa dávajú majetkové priznania. Musím sa vám priznať, že aj z verejne dostupných zdrojov je tam vidieť, že je obrovský rozdiel medzi platmi ústavných činiteľov a medzi príjmami a platmi, mzdami jednotlivých manažérov v štátnych podnikoch.
Pán minister, otázka je na vás, či s tým niečo spravíte, či tam necháte 4 až 10-tisícové platy, keď, toľko to vychádza, keď zoberieme odmeny koncoročné pre tých manažérov, alebo idete aj tam niečo zaviesť nejaké to skrátenie, nielen u občanoch napr. s týmto zákonom. Ďakujem.

Dobrý deň prajem.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni kolegovia, pán minister, ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci. Dneska už tu viac-menej bolo povedané všetko a myslím, že trošku vás tu je pomenej, takže budem skôr rýchly. Nejaké state, ktoré čo som si napísal tak rýchlo prečítam a potom sa pozastavím pri tom, kde by som trošku chcel vyzdvihnúť niektoré fakty.
Takže vlastne predpokladaný zákon o dani z príjmov vlastne modifikuje zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom, jak som to pochopil, má byť získanie dodatočných príjmov do konsolidácie fiškálneho rozpočtu do štátneho rozpočtu až do výšky 375 miliónov eur. Vláda odhaduje tieto príjmy s tým, že pomôžu štátnemu rozpočtu, môj súkromný názor je, že v oblasti dane z príjmov obsahuje opatrenia, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a k následnému rastu nezamestnanosti. Dovoľte mi priblížiť trošku najdôležitejšie zmeny v tomto zákone.
Zavedením možností uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálne výške 5 040 eur, to znamená, že 420 eur mesačne, a zrušenie možností uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmov z prenájmu. V tomto kontexte sa tiež ruší možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností a podobne, ale čo je z toho podľa mňa podstatné, to že tento návrh zákona zasiahne zhruba 22-tisíc samostatne zárobkovo činných občanov a podľa všetkého zaťaží ich minimálne o administratívne náklady navyše. Dovolil som si urobiť taký malý verejný verejný prieskum medzi mojimi známymi, tých ktorých sa to najviac týka a vlastne vychádzalo mi to, jednak som zistil, že zase tak ich nemám až tak veľa, takže tie čísla nebudú štatisticky významné, ale predsa len o niečom hovoria. Živnostník, ktorý fakturuje ročne zhruba tých 12 až 15-tisíc eur, táto skupina povedala si, že dobre, čert to ber budem podľa starého ďalej pracovať, ale skupina živnostníkov, ktorí fakturujú alebo plánujú faktúrovať viac ako 15-tisíc, medzi 15-20-25 mali jednoznačný postoj k tomu a dokonca jeden z nich mi povedal, koniec koncov to sa dá aj vypočítať veľmi jednoducho, že podľa starého zákona tých 40 %, čo sa dá stiahnuť to je 10 tisíc plus ešte 2,5-tisíc odvody, takže zostáva zhruba 12,5 tisíca eur z toho, z čoho sa platí daň, kým podľa nového vlastne 5-tisíc sa odrátava a ešte 2,5-tisíc eur takže, tá čiastka z ktorého budú môcť alebo musia platiť daň to je 17 500 eur. Rozdiel v týchto daniach je 950 eur, v jednom prípade je to 2 375 a v druhom prípade je to 3 325. No a teraz vznikne otázka, resp. každý podnikateľ musí s tým rátať, že či obetuje tých tisíc eur alebo neobetuje tých tisíc eur zhruba mesačne.
A dokonca by som povedal, že bolo im povedané, že to je vlastne o jeden mesiac viac roboty za tú istú mzdu alebo za ten istý príjem, čo bolo doteraz. A teraz vzniká otázka, čo s tým. A takisto som sa pýtal, že čo mienite robiť. Tak hovorí, že mám tu viac možností, a tu by som aj chvíľku podotkol, že bola tu reč o tom, o morálnosti a nemorálnosti platiť dane, neplať dane. Myslím si, že neni to len čiste otázka morálky ale aj otázka peňazí, otázky prežitia, takže tie odpovede, čo som dostal trošku ma aj prekvapili, ale zase vychádzajú veľmi normálne, najviac percentuálne povedali, že východisko čierna práca, že jednoducho, že nepriznajú príjmy, budú žiť ako tak. To ako neprichádza, samozrejme, do úvahy, nedá sa ani to nejak odôvodniť tým, ale, žiaľ, realita je taká, že pravdepodobne uberú sa týmto smerom.
No ale väčšina ľudí zase povedala, že za tie peniaze sa už oplatí zamestnať nejakého ekonóma alebo účtovníka, ktorý skonsoliduje uzávierku alebo skrátka namiesto daní, čo doteraz platili za normálnych podmienok tých 2,5-tis. eura, tak účtovník zoberie nejakú tisíc eur, dajme tomu, a podnikateľ koncom roka bude platiť okolo tých 300 až 500 eur. To znamená prakticky namiesto tých 2375 eur, čo by za normálnych okolností hocikto zaplatil, štát príde minimálne o 200 stovky či 2 tisícky, daň bude okolo tých 300 až 500 eur a myslím si, že s týmto tento zákon veľmi neráta a rád by som upozornil, že pravdepodobne, dosť veľká pravdepodobnosť, že pôjde týmto smerom, takže tie príjmy, ktoré sa plánujú z toho opatrenia, skôr budú prekvapením, ako zbožným očakávaním.
Druhá taká časť, alebo druhá časť zákona, zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov. Ide o 168 ústavných činiteľov. Čo ja viem, viem pochopiť, že treba šetriť, súhlasím s tým, ale ja stále si myslím, že toto opatrenie v takej forme, jak je tu, je skôr populistické ako reálne. Lebo či to chcem, či to nechcem, tisne sa mi otázka, že čo s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe na čele veľkých podnikov, kde príjmy sú omnoho viac väčšie, ako bolo tu udávaných ústavných činiteľov. Nedávno nemenované noviny priniesli zoznam správnej rady určitého štátneho podniku aj s príjmami a boli mnohonásobne väčšie ako tuto uvádzané príjmy. Takže myslím si, že ak treba šetriť, tak myslím že principiálne šetríme a nie populisticky a nerobme si PR z toho, že teraz ideme znižovať výdavky pre poslancov a ostatných ústavných činiteľov.
Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 % na 23 %, tu niet čo dodať, vláda potrebovala navýšiť daňové príjmy a rozhodla sa, že ich najväčšiu časť získa od právnických osôb. Osobne to nepovažujem za šťastný krok, keďže dochádza k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami, ako napr. Zákonník práce, môžu odradiť potencionálnych záujmov o investovanie na Slovensku. Treba si uvedomiť, že my sme v konkurenčnom boji so štátmi strednej a východnej Európy, to znamená, že keď porovnám v rámci V4 len, Slovensko bude mať najväčšiu daň z príjmov právnických osôb. V súčasnosti Česká republika 19 %, Poľsko 19 %, Maďarsko 10 % do 500 mil. forintov a 19 % nad tým. Myslím, že môže to byť problémom, práve, jak som hovoril, s týmito štátmi najčastejšie súperíme, takže s veľkým záujmom budeme sledovať, že ako dopadne toto opatrenie a či nebude mať predsa len negatívny efekt, na čo už aj moji kolegovia predo mnou tuto upozornili, takže nebudem to nejak rozvádzať.
Takže na záver by som ešte raz nejak zosumarizoval, vláda naordinovala pre slovenskú ekonomiku, myslím si, nebezpečnú kombináciu zmien v hospodárskej politike, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k znižovaniu zamestnanosti. Ide o kombináciu zvýšenia daňového zaťaženia a zníženia flexibility trhu práce prostredníctvom novely Zákonníka práce. Deje sa to pritom v takom čase, keď ekonomika zápasí so stagnáciou, dokonca recesiou a k negatívnym vplyvom extrémneho prostredia na slovenskú ekonomiku sa pridajú aj negatívne efekty hospodárskej politiky vlády. Ide o ohrozenie hospodárskeho rastu Slovenska.
Navrhované zmeny v oblasti daní z príjmov znamenajú zvýšenie zdanenia ekonomickej aktivity. V prípade dane z príjmov fyzických osôb to povedie k demotivácii lepšie zarábajúcich osôb, do skupiny ktorých často patria vysokokvalifikovaní odborníci. Pre firmy budú v tomto kontexte negatívnym dopadom vyššie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb povedie k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami môže odradiť potencionálnych záujemcov o investovanie.
Zvýšenie daňového zaťaženia najviac s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zvýšenej miere daňovej optimalizácie v skupine zasiahnutých fyzických a právnických osôb. To sa môže následne negatívne odzrkadliť na výbere dane z príjmov, čo zvýši tlak na štátny rozpočet, ktorý je už beztak pod veľkým tlakom vzhľadom na potrebu dosiahnuť deficit na úrovni až 3 % v roku 2013.
Na záver by som ešte raz prízvukoval, že vláda zvolila vzhľadom na ekonomickú situáciu v Európe v rámci konsolidačného balíčku nešťastný mix daňových opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a ku zníženiu investičnej atraktívnosti Slovenskej republiky. Návrhy vlády v oblasti dane z príjmov sú návrhmi, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a následnému rastu nezamestnanosti. Ďakujem.