Videokanál klubu

Nie. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národnobezpečnostného úradu, že máme zasadnutie výboru o 12.30 hodine v sídle Národnobezpečnostného úradu. Autobus odchádza o 12.15 hodine spred budovy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, aj za faktické poznámky. Pán predseda, ja som nespochybnil váš postup, čo sa týka toho, že výbor, a to sme hovorili aj na výbore, že výbor má právo zaoberať sa s touto problematikou. Ja som kritizoval ten postup, ako ste to spravili. Ja som skritizoval to, že ten bod nebol ako bod programu, že to bolo zaradené ako posledný bod v bode rôznom, a to som kritizoval, že sme nedostali možnosť alebo oni nedostali možnosť, aby nám to vysvetlili, a my sme nedostali možnosť na to, aby sme si mohli vytvoriť obraz. To som kritizoval. To znamená, nekritizoval som to, že výbor sa zaoberá s týmto problémom, lebo na to je zákon, tak je stanovené v zákone. To znamená to tam bolo v poriadku. V poriadku nebolo to, akým spôsobom sme to vykonali. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri prerokovaní tohto bodu programu, teda odvolávania generálnej riaditeľky RTVS zavanul v priestoroch Národnej rady duch minulosti, keď platilo, že potrebujeme proces, tak si ho zinscenujme so všetkým, čo k tomu patrí. Ja som o udalostiach podobného rangu zatiaľ len čítal, teraz to zažívam v priamom prenose. To, čo sa udialo na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá bol výsmechom tohto orgánu a všetkých tých, ktorí sa tejto nekorektnej hry zúčastnili. Jednak prerokovať takýto závažný problém v bode rôznom, to znamená nezaradenie tohto bodu programu do výboru, považujem za neprípustné. Veď sme nerokovali o fazuľky, ale o vážnej veci, o odvolaní generálnej riaditeľky RTVS. Neprístupné je aj to, že nechceli dať možnosť dotknutým jednak sa obhájiť, a nám, aby sme si mohli vytvoriť obraz k prijatiu seriózneho rozhodnutia. Tento váš hurá systém, čo ste produkovali, pani kolegyne a kolegovia, spôsobilo, že ste prijali uznesenie, ktoré ste o týždeň museli opravovať. Tam ste už nemohli vypočuť dotknuté strany, ale s veľkým počudovaním som zistil, že hoci pred týždňom ste nechceli dať možnosť vystúpiť tým, ktorých sa to bytostne týkalo, zrazu ste umožnili prejaviť sa osobám, ktoré s problematikou, ktorú sme riešili, vôbec nič nemali spoločné. Bolo to jedno veľké divadlo, aj keď si myslím, že výbor pre kultúru a médiá, a sme členovia tohto výboru, tak takéto divadielko by skôr patrilo na javisko ako na pôdu parlamentného výboru.
Podľa môjho názoru fakty hovoria jednoznačne. Pani generálna riaditeľka neporušila zákon. Minimálne v tom bode nie, čo sa jej vyčíta. Tento môj názor som prezentoval už na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a spolu so svojimi opozičnými kolegami som protestoval proti praktikám, akými sa snažili uplatniť svoj názor naši kolegovia z vládnucej strany. Ešte raz zdôrazňujem, že pani generálna riaditeľka nepochybila, neporušila žiadny zákon ani smernicu. SMER sa snaží klasicky a úplne bežný manažérsky proces prezentovať ako zločin, ale hlavne neprimerane zaň trestať. Každému je jasné, že SMER má záujem ovládnuť RTVS. Žiaľ, v našich končinách je to bežný jav, každé štyri roky tá istá pesnička. Ak sa vládna strana k tomuto kroku nechce priznať alebo to nechce otvorene pomenovať, to neznamená, že by nemal viacej dbať na štábnu kultúru a dodržiavanie zákonnosti. SMER má potrebnú silu na realizáciu tohto kroku, tak nech to urobí, ale parlamentná väčšina by nemala svoj cieľ dosahovať znásilnením zákona.
Aby ste mi dobre rozumeli, kolegyne, kolegovia, nejde tu o osobu pani Zemkovej, ide o princíp. Ak SMER-u ide skutočne o skvalitnenie vysielania, zvyšovanie sledovanosti a rozvoj vlastnej tvorby RTVS, tak nech sa stanovia generálnej riaditeľke úlohy, ktoré budú k tomu skutočne slúžiť. Ak takéto úlohy hociktorý generálny riaditeľ nesplní, tak ho treba odvolať. Ale žiadna odborná výtka voči pôsobeniu terajšej generálnej riaditeľky neodznela, dokonca bola schválená správa o činnosti a hospodárení RTVS a potom ako blesk z jasného neba nesledoval pseudodôvod na odvolanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, poznáte ten vtip o zajacovi, ktorý dostal aj keď mal čapicu, aj keď ju nemal. Národná rada Slovenskej republiky je ale hodná skutkov inej úrovne, ako je táto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni. Budem rekordne krátky. Bohužiaľ, zabudol som na to, chcel som vyňať body spoločnej správy: 47, 48, 49 a 50. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že koncová sieť, aj som to povedal, má určité opodstatnenie. Na druhej strane viete dobre, že keď je taká situácia, aká je u nás, tak ako som povedal, svojou prácou to musia zaslúžiť a nie zákonom. A to aj preto hovorím, lebo ja uznávam, že v koncovej sieti sú takí odborníci, ktorí poskytujú také služby, ktoré inde nie. Ale na druhej strane, keby len koncové siete existovali, tak by to bolo veľmi zlé pre slovenské zdravotníctvo, lebo vieme dobre, že aj v iných nemocniciach veľmi dobrí lekári liečia takisto našich pacientov a mnohokrát oveľa alebo mnohokrát tiež veľmi efektne a možno, že oveľa lacnejšie. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že nakoľko pán predseda výboru hovoril, myslím si, že je to dobrý zákon. Chceli by sme to podporiť.
Na druhej strane, zažili sme to za našej éry, za našej vlády, že ako zneužívali to postavenie, ktoré dostali od nás poisťovne. A na druhej strane, isteže je ako aj pre nás dôležité, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola platobne schopná. Na druhej strane vieme dobre, že tak isto je veľmi dôležité, aby tí lekári, aby tí odborníci, aby tí poskytovatelia boli platobne schopní. Lebo len tak vedia zabezpečiť to, na čo sú tam. To znamená, že len vtedy vedia zabezpečiť zdravie svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľko slov v druhom čítaní príslušného návrhu. Musím najprv povedať, že veľmi pozitívne vnímam to, že poslanci vládnej strany vylepšili svoj návrh a počúvali naše argumenty po prvom čítaní a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi fakt dali na stôl oveľa lepší návrh, ako to bolo v prvom čítaní, hoci aj v prvom čítaní veľmi veľa pozitívnych článkov bolo v tomto zákone, hlavne čo sa týka PSG. Takže je to pozitívne.
Čo je negatívne, že po prvom čítaní tam sa objavil jeden pre nás alebo pre mňa negatívnejšia vec, a to je koncová sieť, ktoré znovu chcú zaviesť. Myslím si, že ako nie to je najväčší problém tohto zákona. K tomu sa ešte dostanem. Ale v každom prípade, keď je také prerozdelenie medzi nemocnicami peňazí a je malo peňazí, tak si myslím, že tie nemocnice, ktoré isteže majú svoju vážnosť, musia si zaslúžiť to plus nie s tým, že dáme to do zákona, ale s tým, že tak pracujú. A vieme dobre, že práve tie koncové nemocnice veľakrát vytvárajú najväčšie dlhy. A, bohužiaľ, nebola ešte taká vláda alebo taká koalícia, ktorá by to vedela znížiť alebo zastaviť. Takže preto to nepovažujem veľmi za systémové, aj keď to dobre znie. A hovorím, aj to viem pochopiť, že prečo to tam dali. Ale ja si myslím, že o tom ešte moji kolegovia budú rozprávať a pre mňa nie to je kameň úrazu v tomto, ešte raz musím vyzdvihnúť, že v tomto pozitívnom návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Raši.
Oveľa dôležitejšia pre mňa, to je druhá vec, a to je platobná schopnosť zdravotných poisťovní, ktoré už aj pri prvom čítaní som hovoril, že si myslím, že veľmi zmäkčili. Aj keď chápem ich argumenty, ale vieme dobre, že tak je postavený celý systém, že v trojuholníku poisťovňa - poskytovateľ - pacient poisťovne majú trošku silnejšie postavenie. Vieme aj to, že to silnejšie postavenie vzniklo s tým, že každý trošku zneužíva svoju situáciu. Lebo poisťovne toto dostali preto, aby strážili aj verejné financie, aby strážili peniaze pacientov. Ale vieme a videli sme to už viackrát, že keď ich hospodárenie s tými financiami nie je vždy úplne pozitívne, tak to stále využívajú toto postavenie a na to doplatí väčšinou poskytovateľ a s tým pádom, samozrejme, v druhom rade aj pacient. A preto by som, s vašim dovolením, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je kompromisný. Nie je až taký tvrdý, ktoré sme ešte schválili za našej éry. Ale vychádza z toho, čo predložil pán poslanec Raši, a plus zavedie ešte jeden komponent do tohto systému a dúfam, že pochopíte to a budete to podporovať. Takže dovoľte mi, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu tlač 28. Navrhujem nové znenie článku 2 bod 2 zákona, ktoré bude znieť, je to § 14: "§ 14 Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne"
(1) Zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej len "záväzky voči poskytovateľom").
(2) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne sa preukazuje schopnosťou uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti.
(3) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 2 je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ku ktorému sa platobná schopnosť vykazuje záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 25% objemu všetkých záväzkov podľa ods. 5 a záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2% objemu všetkých záväzkov podľa odseku 5, a to počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Pre účely preukazovania platobnej schopnosti sa záväzky voči poskytovateľom, ktoré nie sú uhradené z právne uznateľných dôvodov nepovažujú za záväzky po lehote splatnosti. Za právne uznateľné dôvody podľa predchádzajúcej vety sa považujú právne skutočnosti podľa osobitných predpisov, keď zdravotná poisťovňa nemôže uhradiť záväzky voči poskytovateľom v lehote splatnosti, nakoľko je podľa osobitných predpisov povinná uhradiť záväzky na účet tretej osoby alebo nemôže uhradiť záväzky, nakoľko nemá vedomosť o tom, komu alebo v akej výške má záväzok uhradiť.
(4) Zdravotná poisťovňa je na účely analýzy platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne povinná viesť zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa ods. 5.
(5) Zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom obsahuje záväzky voči poskytovateľom
a) v lehote splatnosti,
b) po lehote splatnosti do 30 dní,
c) po lehote splatnosti viac ako 30 dní,
d) neuhradené v lehote splatnosti z právne uznateľných dôvodov.
(6) Najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť zdravotnej poisťovne preukazuje, je zdravotná poisťovňa povinná úradu predložiť zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa odseku 5 a preukázať platobnú schopnosť.
(7) Platobnú schopnosť preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom (ďalej len "výkaz"), ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti vykazovaných údajov vypracovaným útvarom vnútornej kontroly spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát vypracovaných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu. Výkaz zdravotná poisťovňa predkladá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
"32a Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až 75a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32c sa vypúšťa.
Zdôvodnenie: Podľa návrhu zákona sa má zdravotná poisťovňa považovať za platobne neschopnú, ak nemešká s úhradami svojich záväzkov voči poskytovateľom viac ako 30 dní v rozsahu väčšom než 0,2% objemu všetkých záväzkov. Inak povedané, z hľadiska platobnej schopnosti sa omeškanie úhrad nepresahujúce 30 dní má aj naďalej považovať za zákonný stav a zdravotná poisťovňa sa má považovať za platobne schopnú aj v prípade, ak bežne uhrádza záväzky až s 30 dňovým oneskorením. To prispieva k deformovaniu platobnej disciplíny v systéme s negatívnym dopadom na aj tak už dosť vypätú ekonomickú situáciu mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Taktiež vzniká riziko zadlžovania zdravotných poisťovní a následne potenciálnej záťaže na štátny rozpočet. Preto navrhujeme, aby podmienkou platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne bolo okrem dodržania pôvodne navrhnutého 0,2% limitu pre záväzky, ktoré sú v omeškaní viac ako 30 dní, aj dodržanie ďalšieho limitu, ktorý sa vzťahuje na všetky záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú ku dňu vykazovania platobnej schopnosti po lehote splatnosti, bez ohľadu na dobu omeškania. Tento limit navrhujem stanoviť na úrovni 25% objemu všetkých záväzkov zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Záväzky, ktoré zdravotná poisťovňa neuhradila včas z právne uznateľných dôvodov sa nebudú považovať za záväzky po lehote splatnosti. Ďakujem pekne. Toľko je môj pozmeňujúci návrh.
A ešte raz vás prosím o podporu kvôli tomu, lebo s tým nič iné nesledujeme len to, aby poskytovatelia dostali relatívne včas svoje peniaze a, samozrejme, s tým pádom mohli obslúžiť svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať v súlade s tým, čo som navrhol a čo poslanci, zdá sa, aklamačne schválili naraz, o celom návrhu, teda vrátane členov delegácií a vrátane ich predsedov. Dajte, prosím, hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážení kolegovia a kolegyne, predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov. Máte to pred sebou ako tlač č. 20. Tak si dovolím požiadať vás o, by som povedal, časovú úľavu a nebudem čítať všetky tie delegácie. Ony sú nakoniec, nakoniec teda výsledkom vzájomnej dohody všetkých parlamentných klubov, a to rovnako ako teda zloženie tých delegácií, ako aj ich predsedovia.
Ide o vymenovanie vedúcich delegácií a členov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia NATO, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do Stredoeurópskej iniciatívy, do Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredomorie, do Parlamentného zhromaždenia Čiernomorskej hospodárskej spolupráce a do Medziparlamentnej únie.
K tej Medziparlamentnej únii len chcem pripomenúť, ako malá odbočka z tohoto, že ešte nám chýbajú v rámci Medziparlamentnej únie dvaja navrhnutí predsedovia do skupín priateľstva. Teda poprosím v tomto kontexte predsedov klubov za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, teda Jofa Viskupiča, a za SDKÚ, teda Ľudovíta Kaníka, aby sa dohodli na obsadení zostávajúcich dvoch postov, aby sme mohli schváliť aj túto vec.
No a teraz ešte mám návrh. Prosím teda o súhlas, aby sme o celom zložení, proste tak ako je navrhnuté, aby sme hlasovali naraz jedným hlasovaním spoločne a verejne.
Teraz poprosím pani podpredsedníčku, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že vysoko si oceňujem vaše vystúpenie. Parlamentná demokracia v skutočnosti je aj o tom, že v parlamente môžme prerokovávať aj takýto návrh, ktorý dnes za vzor v tomto parlamente dáva kroky, ktoré urobila Orbánova vláda v Maďarsku. Čože to urobila? Odviedla pozornosť od skutočných problémov. Odviedla pozornosť od toho, že je veľa nezamestnaných, že ľudia nemajú pracovné miesta, že nemajú ani lacnejšie potraviny. Od toho odvádzame pozornosť.
Šetriť, pán kolega, súhlasím s vami. Kedy s tým budeme šetriť, s týmto návrhom, keď ho aj naplníme? Prvé šetrenie bude v roku 2017. Toto je naozaj téma, ktorá dnes trápi každého občana, ktorý nemá pracovné miesto?
Pán kolega, práve preto z tých istých dôvodov, ktoré ste povedali, a plus to, čo som teraz si dovolil doplniť, ani ja s takýmto návrhom dnes v tejto chvíli nesúhlasím. Skôr som za to, aby v tomto parlamente sme hľadali konsenzus a riešili problémy, ktoré dnes aktuálne trápia občanov tejto republiky, a to je, aby mali pracovné miesta, možno aj lacnejšie potraviny.
Ďakujem.