Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi v tejto rozprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti doprava predniesť niekoľko pripomienok. V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje okrem iného, že jej prioritou na nastávajúce volebné obdobie bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete a že základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít bude plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislava - Košice.
S touto prioritou vlády sa stotožňujem, pretože prepojenie je pre zabezpečenie kvalitnej dopravnej obslužnosti Slovenska veľmi potrebné, avšak dovoľte mi jednu poznámku, nie je to ani na úkor tejto vlády, aj minulých vlád, ale teraz zisťujeme to, keby diaľničná prepojenosť sa bola ťahala južným, južnou krajinou Slovenskej republiky, už dávno by sme boli v Košiciach a ostatné cesty by ste možno mali lepšie vybudované.
Na Slovensku však výstavba dopravnej infraštruktúry musí pokračovať aj tam, kde si to denno-denne vyžaduje hustota a bezpečnosť cestnej dopravy. Mám na mysli predovšetkým budovanie obchvatu Bratislavy D4 a súčasne budovanie rýchlostnej komunikácie R7, na ktorej denne prejde 26 tisíc áut. Pri tejto hustote premávky návratnosť investície prostredníctvom mýtneho systému je priamo úmerná. Myslím si, že toto sú tie projekty, kde by sme mali preferovať PPP projekty, ale uvádzam, že nie za takú cenu, ako sme robili tú predchádzajúcu. Inžinierska pripravenosť tejto komunikácie je na dobrej úrovni s možnosťou začatia jej výstavby na jeseň roku 2013. Som presvedčený, že občania Slovenska, najmä jeho južných okresov by takúto iniciatívu určite uvítali.
V programovom vyhlásení vlády však budovaniu rýchlostných ciest nie je venovaná žiadna pozornosť a tak sa pýtam, či má vláda Slovenskej republiky v pláne rýchlostné cesty budovať alebo dobudovávať. Z hľadiska budovania infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R2 od Zvolena smerom na Rimavskú Sobotu, kde by sa napojila aj na rýchlostnú cestu R7. Napriek tomu, že pripravenosť výstavby rýchlostnej cesty R2 je na dobrej úrovni len okolo Zvolena, ale nižšie na južný región potrebuje ďalšie dopracovanie, a je to hlavne kvôli tomu, že z dôvodu potreby zamestnanosti v južnom regióne je potrebné, aby sme venovali tomuto pozornosť, pretože, kde nie je cesta, nie je život. Takže my, našou prvoradou úlohou je, aby sme zabezpečili túto cestnú infraštruktúru, samozrejme v každom regióne Slovenskej republiky.
Čo sa týka južnej časti Slovenska, je potrebné podporiť spoločné projekty medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, a to najmä pre výstavby mostov cez rieku Ipeľ. Tento program je rozbehnutý, myslím, že bude pokračovať. Teraz dôležité je, aby sme v začatom projekte pokračovali, hlavne v nitrianskom regióne. A samozrejme je to nový most cez rieku Dunaj v Komárne, ku ktorému je už vypracovaný návrh a dohoda na výstavbu tohto mosta s Maďarskou republikou. Je to veľmi dôležitá tepna - výstavba  nového komárňanského mosta z dôvodov, že ak vláda sa rozhodne, že potiahne R7 trasovaním, ktorá je teraz vyznačená smerom na Nové Zámky, bude teda potrebné prepojiť komárňanský most na R7 a tým pádom Žitný ostrov získa obrovskú prioritu v smere, že na maďarskej strane je M1 ako diaľnica a na našej strane by sa vytvorila R7. Tým sa kruh uzavrie. To je myslím dôležitá tepna pre celé južné Slovensko. Pripravenosť výstavby komárňanského mostu, ako som už spomínal, môže byť začatý od roku 2014, samozrejme z nových finančných prostriedkov Európskej únie, tak sme sa dohodli s maďarskou stranou.
Krátko by som sa zastavil pri železničnej doprave. V programovom vyhlásení okrem iného vláda sa zaväzuje zabezpečiť harmonizáciu osobnej, vlakovej a autobusovej dopravy. Toto sme začali my na ministerstve dopravy. Myslím si, že je to dobrá myšlienka, ktorú, vládu podporím, ak to dotiahne do konca, pretože je tam možnosť úspory od 10 do 20 mil. eur, ak budú vlaky a autobusy premávať v zladenom grafikone. Čiže aby som to premietol na drobné, neodíde vlak päť minút pred tým, ako tam príde autobus a bude dostupnosť miest zabezpečená, aj keď možno aj s kombinovanou dopravou.
V osobnej železničnej doprave je potrebné v záujme naplnenia zámeru vlády zvýšiť kultúru cestovania, je potrebné umožniť súkromným prepravcom v jednotlivých regiónoch poskytovať tieto služby. Dokázal to teraz ten nový vlak RegioJet, ktorý premáva z Komárna do Bratislavy. Snáď je na zamyslenie, aby sme aj v ostatných regiónoch otvorili trh. Naším zámerom bolo otvoriť tento trh a pustiť tam súkromných prepravcov, lebo podľa môjho názoru vedia to robiť lepšie, ako to vie robiť štátny podnik.
Je potrebné riešiť samozrejme aj dopravu, ako je Cargo. Čo s tým, čo s Cargom ďalej, či tam pustíme strategického partnera alebo nájdeme iné riešenie. Ale vieme, že Cargo je jeden podnik, do ktorého sa lejú peniaze a viac-menej sa nikdy nedostáva z tých červených čísel do takých, ktoré by sme si vedeli predstaviť.
Mimoriadne diskutovanou témou nedávnej minulosti aj teraz je budovanie a nebudovanie širokorozchodnej železnice. Náklady na výstavbu sú cca od 5 do 6 mld. eur, vybudovanie širokorozchodnej trate je otázka nielen financií, ale čo prináša so sebou. A je tu viacej otáznikov. Budujeme prekladiská, kontajnerové prekladiská v Košiciach, v Žiline, v Bratislave a možno v Leopoldove. Aká je kompatibilita dopravy so širokorozchodnou traťou našich železníc? Budujeme na jednej strane, zosilňujeme, budujeme naše prekladiská, na druhej strane nie sme s týmito železnicami nijakým spôsobom kompatibilní. Aká bude zamestnanosť napríklad ľudí v Čiernej nad Tisou? Nie je jedno, či ostáva prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou alebo sa zruší. Alebo čo podnikneme v tom smere, ak tieto veci sa vybudujú? Ja viem, že to nebude z jedného dňa na druhý, je to otázka financií, samozrejme otázka aj ekonomická. Čo sa týka Slovenskej republiky, otázka je taká, či je to pre nás nutnosť, alebo či je to vízia do budúcna. Aké sú teda istoty občanov Slovenskej republiky? Istota straty pracovných miest, ďalších pracovných miest v južných regiónoch. Na otázku budovania širokorozchodnej trate je potrebné hľadať odpoveď aj ohľadom na všetky iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť život v prvom rade našich občanov a najmä ich kvalitu.
V krátkosti by som ešte na záver môjho vystúpenia, nechcem už dlho hovoriť. Prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji, za chvíľu bude olympiáda, viem, že ešte sa nikto neozval v tomto pléne k tomu, že športový program, či existuje, alebo neexistuje. Vo výbore o športovom programe pána ministra odznelo, že sa bude stavať národný futbalový štadión. Myslím si, že toto je málo pre nás, keď sme o zdravotníctve tu toľko hovorili, aké je to drahé, aké je to zlé, tak si myslím ako bývalý športovec, že šport je prvý krok k tomu, aby sme predchádzali chorobám a predchádzali všetkému tomu, o čom sme tu rozprávali. Takže je tu veľká možnosť vlády, myslím si, že skĺbiť tento celý slovenský šport, ktorý je dosť rozhádzaný, zabezpečuje vnútro, školstvo aj armáda. Myslím, že toto nie je dobré. Samozrejme malo by to byť pod jedným úradom, mal by to zastrešovať jeden úrad, nie tri ministerstvá, ale samozrejme aj s tým rozpočtom, ako všetky tri ministerstvá majú.
Vrátiť financovanie Tiposu. Aké finančné prostriedky chceme dostať do športu? Ešte ani jedna vláda podľa zákona, čo sa týka športu, ho nenaplnila. Blíži sa olympiáda a myslím si, že aj tomuto by sme mali trošku venovať väčšiu pozornosť a niečo podniknúť v tom, aby naši športovci neutekali do zahraničia, aby nejakú istotu mali potom, ako skončia olympijské hry, ako im skončí športová kariéra, aby mali nejakú istotu. Takže je tu, myslím, teraz možnosť. A my tiež v komisii pre školstvo a šport pre to všetko spravíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel využiť oproti tomu, ako som mal ráno príhovor, a teraz máme tu viac tých poslancov, takže niektoré myšlienky, ktorými by som chcel doplniť môjho kolegu Chmela.
Ako prvé by som chcel podškrtnúť to, že naši voliči očakávajú dodržanie sľubu pána premiéra, že zachová status quo v otázke v oblasti menšinových práv. Všeobecne ale môžeme konštatovať aj to, že spočítanie ľudu z minulého roka ukazuje asimiláciu menšín na Slovensku. Pokiaľ považujeme za prioritu na Slovensku ochranu menšín a, ktorá je určitým koloritom a obohatením demokratického Slovenska, tak si myslím, že mali by sme mať vyššie ambiciózne ciele, ako zachovať len stav z roku 2011. Ja si myslím, že bolo by to cynické, pokiaľ by sme nemohli nájsť také nástroje, také možnosti, alebo nevytýčili aspoň, ktoré by mohli tento, verím, že neželateľný stav asimilácie, ešte viac prehlbovať.
Preto ja by som vyzval, aby sme, aby teda vláda bola ústretová a podporovala kontinuálny rozvoj menšinových práv, ktoré nebudú nejakým spôsobom obmedzovať väčšinový národ alebo nikoho druhého.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, pán minister, pokúsim sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odosobniť, hoci to celkom nejde, aby som neupadol do úplného jednostranného subjektivizmu pri posudzovaní toho, ako vláda naložila s ľudskými právami. Presnejšie, ako sklamala v agende, v ktorej by sa od nej očakávalo práve posilnenie a nie výrazné oslabenie či zúženie tejto štruktúrovanej témy.
Vláda, žiaľ, svoj program nepostavila na dôraze na princípy ľudských práv, hoci neskromne hovoriac, by možno stačilo, keby pokračovala v niektorých už naštartovaných inštitucionálnych zmenách a politikách. Dokonca by mohla napríklad v oblasti sexuálnych menšín presadiť také politiky, ktoré sa ani mne, bývalej konzervatívno-liberálnej koalícii nepodarilo. Je to totiž ľavicová téma par excellence. Naopak, vláda zlikvidovala vyprofilovaný exekutívny mikrorezort, ktorý agendu ľudských práv, národnostných menšín a rodovej rovnosti po prvýkrát od novembra 1989 naštartoval, nazdávam sa, koncepčne a systémovo. Zrušila nielen malý, ale už celkom dobre rozbehnutý exekutívny orgán, najmä však ukázala, kde podľa nej patria hodnoty ľudských práv a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého jedinca. Presnejšie ukázala, ako nízko sú umiestnené v jej myšlienkovom svete politiky a zákony, ktoré rešpektujú každého človeka v jeho odlišnostiach.
Vláda hneď v prvých dňoch neobsadený post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fakticky znefunkčnila jediné orgány menšinovej participácie, Radu vlády pre ľudské práva, výbor pre národnostné menšiny a ďalších sedem výborov. Zlikvidovala tak neľahko vybudovanú konštrukciu, ktorá zabezpečovala aktívnu účasť národnostných menšín a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií na správe vecí verejných na zmysluplnom dialógu s vládou. Vláda však zrušením exekutívno-ľudskoprávneho orgánu znemožnila aj vykonateľnosť zákona o používaní jazykov národnostných menšín, čo je trochu neštandardný zásah do právneho systému štátu. A čo je nemenej vážne, likvidáciou postu podpredsedu vlády marginalizovala a znefunkčnila aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny, ktorý stráca týmto svojho exekutívneho a politického partnera. Výbor túto agendu nielen kontroloval, ale aj zákonodarne inicioval, a dnes má byť jeho partnerom úradník, splnomocnenec bez výkonnej moci a politického ukotvenia.
Tato vláda určite neráta ani s pokračovaním stratégie ochrany ľudských práv, ktorú pripravoval môj úrad, hoci jedným z jej cieľov bolo, po viac ako dvadsaťročí od prevratných spoločenských zmien zaviesť napríklad do nášho vzdelávania výchovu a výučbu k ľudským právam. Výchova k rešpektovaniu každého človeka je pritom kľúčom k vytváraniu tolerantnej, prosperujúcej a slobodnej spoločnosti. Vláde akoby unikla narastajúca a alarmujúca podpora pravicového extrémizmu, najmä medzi mladými ľuďmi.
Ako som opätovne pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval, naša spoločnosť nemôže tolerovať, či dokonca ospravedlňovať praktiky segregácie rómskych detí vo vzdelávaní rómskych komunít vôbec. Už tu bola o tom reč v predchádzajúcom príspevku do rozpravy aj v diskusii. Mentálne či betónové múry, ktoré existujú na školách, v triedach či na ihriskách, vysielajú signál niektorým deťom, že sú viac, a iným, že sú menej. My sa pokojne prizeráme na to, že v niektorých školách sú už nielen segregované triedy, ale sú aj dve jedálne, dokonca aj dva vianočné stromčeky. Delenie škodí pritom nielen rómskym deťom, ale aj deťom, ktoré majú to šťastie, že sa narodili tým "správnym rodičom". Od útleho detstva zakoreňuje nenávisť, ktorá ich oberá o možnosť žiť slobodný a úspešný život. Program vlády zrejme tieto vážne porušovania základných ľudských práv detí nespomína. Pripomínam, že práve môj úrad pripravoval a práve v nadväznosti na mediálne známy už rozsudok prešovského súdu pripravil legislatívne zmeny, ktoré by pomohli pri eliminácii segregačných praktík a boli by účinné pri zavádzaní inkluzívneho vzdelávania. Bolo by preto veľmi žiaduce, aby namiesto sporných a nebezpečných riešení typu internátnych škôl pokračovala vláda v tomto úsilí.
Vláda teda s osobitným postavením ľudských práv v exekutíve neráta. Naopak, vymenila ho za navrhovaného podpredsedu vlády pre ekonomiku, pre veľké investičné celky, pre širokorozchodnú trať, čím akoby a priori naznačila nedostatočnú funkčnosť či dôveryhodnosť ministerstva hospodárstva a občanovi predhodila ľúbivý ekonomický populizmus. Pri tomto populizme sa má zabudnúť na to, že pri nesystémovom rozdrobení agendy medzi viacero ministerstiev, a ani len v náznakoch konkrétnymi právomocami nedefinovaného splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť, hrozí, že táto agenda za ľavicovej vlády, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, celkom zanikne.
Vláda post splnomocnenca ponúkla opozícii, ibaže agenda ľudských práv a národnostných menšín je agenda štátu, dovolím si povedať, že prvoradá agenda, lebo politika je o človeku. V tejto oblasti hlavnou úlohou demokratického štátu nie je kontrola ponúkaná opozícii, ale zodpovedné spravovanie, vybudované na aktívnom partnerstve. Agendu občianskej spoločnosti, ktorú chce vláda prifariť splnomocnencovi pre národnostné menšiny, by sa ľavicovej vláde tiež patrilo vnímať citlivejšie. Nehovoriac o tom, že občianska spoločnosť je široká a autonómna štruktúra, ktorá si vyžaduje samostatnú výkonnú zložku, takisto ako si osobitné výkonné zložky vyžadujú ľudské práva a národnostné menšiny. Slobodná a nezávislá činnosť občianskej spoločnosti je verejnou činnosťou, ktorú si treba vysoko vážiť už aj preto, lebo ozajstným priestorom v demokratickej spoločnosti je verejnosť. Bez jej aktivity stráca demokracia zmysel. Občianska spoločnosť nie je len akýmsi súčtom občanov, ona vyvažuje vplyv štátu, ba dokonca môže byť aj jeho protiváhou. Najmä vtedy, keď by sa štát začal absolutizovať, keby chcel byť všemocný, ako to práve teraz začíname v niektorých oblastiach pociťovať, a nielen v súvislosti s krízou. To, ako dnes vláda vťahuje zamestnávateľov, univerzity, akadémiu, cirkví a iných do svojej vertikálnej mocenskej sféry a vyťahuje ich zo svojej prirodzenej horizontálnej pozície, je pre mimovládne organizácie neprijateľné. Tieto inštitúcie predsa nie sú závislé od výsledkov volieb. Naopak, práve ony, ba najmä, môžu tieto výsledky legitímne relativizovať.
Vláda vo svojom vyhlásení konštatuje, že vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života dlhodobo existuje úplná a efektívna rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami patriacimi k väčšine. Vláda síce toto môže konštatovať, ale tým sa výrok sám osebe ešte nestáva pravdivým. Stačilo by si napokon prehrať parlamentnú rozpravu tu, na tomto mieste, spred necelého roka o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, aby si človek uvedomil rovnosť menšín a väčšiny v slovenskom prevedení. Pre osvieženie pamäti, bola to rovnosť, jemne povedané, veľmi asymetrická. Pretože fakt, že úplná a efektívna rovnosť je zatiaľ ideál, dosvedčuje nielen reálna prax, ale celý náš život, a nielen prax štátnej moci, samozrejme. Ak napríklad úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť nebude mať možnosť reálne ovplyvniť beh vecí, ak nebudú fungovať participatívne mechanizmy, ak sa ombudsmanka a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva naďalej budú boriť s problémami, ak sa neurobia zásadné kroky v ľudskoprávnej výchove, tak citované konštatovanie bude len prázdnym heslom a Slovensko stratí prinajmenšom jedno volebné obdobie na budovanie spravodlivej, tolerantnej a prosperujúcej demokracie.
Je pochopiteľné, že dnes sú v popredí otázky spojené s krízou a vláda na túto nôtu prirodzené hrá. Ale projekt Európskej únie nie je iba o ekonomike, je o dodržiavaní ľudských práv vo vzťahu k národnostným menšinám a všetkým zraniteľným skupinám, k občanom, ktorých dôstojnosť je denne ohrozovaná. Aj preto len zdanlivo paradoxne treba neustále zdôrazňovať, že agenda ľudských práv nemá iba hodnotový, ale aj ekonomický rozmer. Spojitosť medzi presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv a prosperitou spoločnosti je totiž očividná. Vládne vyhlásenie vytvára dojem, že v tejto veci je u nás akoby všetko v poriadku, že táto problematika je len nevinnou zábavkou mimovládnych aktivistov, a štát, ten stále viac paternalizujúcejší štát nemá v tejto veci už vlastne čo riešiť. Nazdávam sa, že má.
Ďakujem pekne.

Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Polláka, nakoľko s rómskou problematikou máme skúsenosti aj v meste Martin, kde máme segregovanú časť rómskeho obyvateľstva, aj takú, ktorá sa chce zapojiť a ktorá chce sa začleniť do normálneho života, ale nemôže si nájsť zamestnanie a zrejme sú jej znemožnené takéto snahy.
Ja som, ja oceňujem na vašom príspevku to, že ste povedali dôležitú vetu. Nič nie je zadarmo a ani sociálne dávky by nemali byť zadarmo. A práve mestá a obce, kde sa nachádza rómske obyvateľstvo a kde sa stretávame s rómskou problematikou, by mali byť tie subjekty, ktoré by mali mať možnosť za podpory štátu vytvárať pracovné miesta práve pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky. Ja som bol sám prekvapený, keď som zistil koľko finančných prostriedkov štát minul na riešenie rómskej problematiky, a peniaze sa minuli a problematika sa nevyriešila.
Keď bol pán Čaplovič vicepremiérom pre ľudské práva a menšiny, my sme navrhovali, možno si budete pamätať, pán Čaplovič, že sme prišli s takým návrhom vytvorenia takého programu ako, aby sme prinútili takéto skupiny pracovať. Vy ste sa o to aj zaujímali, len nenašli sa finančné prostriedky na to. Ja dúfam, že sa možno vytvorí nejaký fond, z ktorého budú môcť čerpať obce a mestá, ktoré prídu s konkrétnym návrhom na to, ako vyriešiť zamestnanosť rómskeho etnika. Pretože oveľa dôležitejšie ako sociálne dávky je dať Rómom prácu. Pretože štát by mal efektívnejšie prerozdeľovať finančné prostriedky na riešenie tohto problému.
Ďakujem.

Áno? Ďakujem. Pán Mičovský, vaše vystúpenie nebudem nejako osobitne hodnotiť, alebo tú reakciu. Je faktom, že všetko sa dá zhodnotiť z hľadiska prístupu.
Vážený pán kolega Záhumenský, musím povedať, že po prípade tabak a jeleň a podobné veci, ktoré máte na svojom štíte, by som sa veľmi, veľmi zamyslel nad tým, či vôbec v tejto Národnej rade vystúpim a akým spôsobom. A musím nesmierne povedať, že udivuje ma skutočnosť, že hovoríte o mojich obratoch. Ja neobraciam kabát, ani nič podobné. Skôr snažím sa byť konzistentný, pretože obracanie podmienok pre poľnohospodárov znamenalo ich likvidáciu v mnohých prípadoch. Možnože pre vás je to výhodné.
K tým pozemkovým úpravám snáď jedna jediná vec. Od roku 2006 žiadne pozemkové, najväčší objem pozemkových úprav obstarala prvá Ficova vláda, ktorá na základe kontroly ÚVO skončila tak, že bola zle obstaraná, a dnes nám za to hrozí, že prídeme o peniaze. To, čo som ja urobil, je, vyzval vás, aby ste pokračovali, aby Slovenská republika neprišla o 30 mil. eur, a takisto, aby ste vyriešili z tých 100 miliónov eur, ktoré ste urobili nadkontraháciu a urobili škodu obciam, mnohokrát sú to starostovia za politickú stranu SMER, ktorí nebudú vedieť, z čoho zaplatiť účet, kde majú záväzok z predchádzajúcej Ficovej vlády, a tá sa za rok a pol vlády Ivety Radičovej nedokázala znížiť. To znamená, že vás dobieha tieň minulosti. Nič viac a nič menej. S tým sa budete musieť vysporiadať vy. Buď z európskych zdrojov, alebo na úkor štátneho rozpočtu, ale to nás bude bolieť každého jedného občana tejto krajiny.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme možnosť prerokovať programové vyhlásenie vlády, ktorá dnes sa uchádza o dôveru parlamentu a o naplnenie svojich vlastných cieľov.
Musím sa úprimne priznať, že programové vyhlásenie vlády z môjho pohľadu je príliš všeobecne koncipované. Očakával som viac konkrétnejších záväzkov a riešení. Strana, ktorá sľubovala istoty občanom Slovenskej republiky, nie je v stave dať jasné ciele a jasné istoty. Jedno je isté, že aj ten najkonkrétnejší vládny program má význam len vtedy, keď existuje vôľa, sila a odhodlanie ho zrealizovať. Preto samovláda SMER-u bez koaličného partnera má vysokú zodpovednosť, pretože aj takto všeobecne koncipovaný vládny program bude podliehať a doliehať na každého občana tejto krajiny v podobe nielen napĺňania programového vyhlásenia vlády, ale aj aktuálnych rozhodnutí, za ktoré táto vláda historicky sama v samovláde bude niesť zodpovednosť.
V mojom vystúpení sa chcem viac zamerať na zhodnotenie hlavne časti pôdohospodárstva, reagujúc aj na slová pána premiéra v oblasti potravinárstva, ako aj konštruktívne pohľady na riešenie uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka na území Slovenskej republiky. Už aj vzhľadom len k tomu, že v predchádzajúcej vláde som mal tú možnosť zastávať túto funkciu. Citujem z programového vyhlásenia vlády: Vláda bude rešpektovať programové dokumenty Európskej únie. Takýto prístup považujem sčasti za pozitívny, i keď z aktuálneho pohľadu je táto správa negatívnou správou pre veľké farmy Slovenskej republiky. Uvediem aj dôvod tohto konštatovania. Podľa slov ministra sa nemusia naši farmári obávať prostriedkov na veľké dobytčie jednotky, dostanú ich v tomto roku v auguste, tak ako v minulom roku. So záujmom budem sledovať, či sa to tak stane. Skôr som presvedčený, že sa to tak nestane. A to z toho dôvodu, že Slovenská republika bude musieť uplatňovať takzvanú moduláciu, ktorá by nemala byť platná pre nové členské krajiny, ako je Slovenská republika. A túto skutočnosť som uviedol aj pánovi ministrovi, keď preberal odo mňa funkciu ministra alebo pozíciu ministra, nakoľko prístupová zmluva ešte z roku 2002 dáva pre Slovenskú republiku možnosť doplácať do roku 2013 presne stanoveným finančným mechanizmom a toto opatrenie je v rozpore. Preto so záujmom budem čakať, či farmári budú mať svojich 18 mil. eur alebo nie.
Oblasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 považujem za oblasť, kde vôbec by sme nemali súperiť na slovenskej politickej scéne z hľadiska opozície a koalície alebo vládnej strany. A to z jedného jediného dôvodu, máme tam spoločného, v úvodzovkách, nepriateľa, ktorým je európska dvadsať sedmička, v jeho podobe politiky, ktorú bude uplatňovať na Slovenskú republiku. Práve preto považujem za nesmierne dôležité, aby sme nachádzali aj spoločné stanoviská. Musím v tejto chvíli povedať, že oceňujem prístup ministra a vlády, že pokračuje v tých istých stanoviskách, ktoré reprezentovala predchádzajúca vláda v predchádzajúcich mesiacoch.
Rád by som doplnil informácie pána premiéra o tom, či a ako sa rokovalo v záujme Slovenskej republiky. V prvotnej fáze politických diskusií o budúcej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky možnože riadenie tieňovej vlády nevytvorilo dostatočný priestor, aby tieňový kabinet si všimol kroky, ktoré vykonala predchádzajúca vláda. Od nástupu do funkcie ministra som v plnej miere uplatňoval princíp, ktorý dnes preferuje aj samotný premiér tejto krajiny, ktorý spočíva v tom, že Slovenská republika je príliš malou krajinou na to, aby presadzovala svoje záujmy bez spojencov v rámci Európskej únie. Práve preto vznikla ešte na jeseň 2010 Bratislavská deklarácia, ktorú podpísali ministri, okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. A bola to prvá iniciatíva, ktorá išla zo Slovenska preto, aby sme spoločne vystupovali voči reformným krokom Európskej únie tak, aby sme presadili naše záujmy. Práve v tomto dokumente je obsiahnuté aj odstránenie historického princípu, či odstránenie diskriminačných prístupov k novým členským krajinám.
Za ďalší významný krok považujem vytvorenie takzvanej blokačnej menšiny na uplatňovanie alebo zabránenie zastropovaniu našich veľkých fariem. Bol to prvýkrát historický úspech, kde nielen nové členské krajiny, ale aj niektoré zo starých členských krajín sa dokázali dohodnúť. Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko vytvorili blokačnú menšinu a dnes viac s než pravdepodobnosťou je možné prehlásiť, že zastropovanie v rámci Európskej únie uplatňované nebude, pretože táto blokačná menšina dnes ešte stále existuje, ale je treba, aby vláda pokračovala v týchto pozíciách a utvrdzovala túto pozíciu vo vzťahu k ostatným krajinám, ktoré dali takýto spoločný záväzok, pretože potom nevieme dosiahnuť takýto cieľ.
Možno len pre zaneprázdnenosť pána premiéra ušlo jeho pozornosti, že aj zo strany pána prezidenta som bol kritizovaný za účasť v Európskom parlamente, kde som obhajoval záujmy Slovenskej republiky v spolupráci so samosprávou, aj na pôde Európskeho parlamentu. Nové opatrenia, ktoré si vláda dala do programového vyhlásenia vlády, sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda. A mnohé úlohy už takmer sú splnené. Citujem: Zmeny vnútroštátnych predpisov, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie. Už dnes môže vláda konštatovať splnenie tohto cieľa, nakoľko v prvom polroku 2011 vláda Ivety Radičovej prijala zmenu zákona o potravinách, kde zrušila potravinové kódexy a nahradili ich, potrebnú časť, vyhláškami, ktoré sú účinné, a časť z nich je v notifikačnom procese a treba už len proces ukončiť a zverejniť tieto dokumenty. Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, odstránenie diskriminačných prístupov, ako aj riešenie postavení aktívnych farmárov, či zazeleňania sú identické s tým, čo mala aj predchádzajúca vláda.
Očakával som, že vláda bude reagovať aj na potrebu zmeny spôsobu rozdelenia prostriedkov na území Slovenskej republiky, a nielen vo vzťahu Slovenská republika a Európska komisia, k zvýšeniu prostriedkov pre Slovenskú republiku. Odstránenie takzvaného historického princípu Slovenská republika potrebuje nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale aj vo vzťahu Slovenská republika - Slovenská republika.
Dovoľte, aby som sa vrátil trošku k histórii. Mal som tú možnosť tvoriť ten systém, ktorý dnes platí v oblasti pôdohospodárstva, v rokoch 2002 - 2003. To, čo dnes máme, bolo to najmenšie zlo, ktoré sme vtedy mohli urobiť, aby naše poľnohospodárstvo neľahlo popolom. Pretože predchádzajúci ministri nezabezpečili dostatočnú prípravu na vstup do Európskej únie. Nikdy som nepovedal, že tento systém mal zostať nemenný na desiatky rokov. Mali sme možnosť v roku 2010, teda od 1. 1. 2010 prejsť na takzvanú platbu na farmu, kde by sme mohli podporiť intenzívnu výrobu, tú časť, kde sa vyrába viac potravín, kde sa zamestnáva viac ľudí. Nestalo sa tak. Dnes som očakával, že táto vláda do programového vyhlásenia vlády zakomponuje takúto potrebu, a to hlavne preto, lebo spoločná poľnohospodárska politika sa zmení a od 1. 1. 2014 ju budeme musieť modifikovať aj v podmienkach Slovenskej republiky. Citujem: Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potencionálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä zvýšením živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prírode znevýhodnených horských a podhorských oblastiach oviec a kôz. Tento cieľ je tiež takmer splnený. Len treba dokončiť notifikačný proces na schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, kde je možné vytvoriť pracovné miesta s podporou na obdobie jedného roka. Je to program, ktorý som nazýval program vidieckej zamestnanosti, a v štátnom rozpočte na rok 2012 je vyčlenených na tieto účely 2 mil. eur.
Vláda bude ochraňovať pôdu pred neodôvodnenými zábermi. Tento záväzok si vláda už splnila. Keď existovala prvá Ficova vláda, keď zaviedla poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, paradoxne, vďaka tomuto zákonu sa zvýšil záber najkvalitnejšej pôdy na území Slovenskej republiky.
Ďalší záväzok: Urýchliť postup usporiadania pozemkového vlastníctva. Chápem tento cieľ, ale nechápem kroky ministra, keďže pozastavil vykonávanie obstarávania pozemkových úprav, ktorý proces je zložitý. Je ho treba verejne obstarať, je treba zhotoviť, zapísať v katastri nehnuteľností a zúčtovať a to všetko do roku 2015. Pričom táto práca je časovo náročná. Ešte dnes existuje 30 mil. eur z európskych zdrojov na tieto účely. Je to historická šanca. Pokiaľ Slovenská republika ho nevyužije, tak hrozí, že už nikdy viac Európska únia nám neumožní poskytnúť peniaze na pozemkové usporiadanie, na sceľovanie pozemkov na území Slovenskej republiky.
Vláda urýchli riešenie reštitúcií. Dúfam, že sa to tak stane, pretože za predchádzajúce dva roky sa práca na Slovenskom pozemkovom fonde rozbehla, reštitúcie sa riešili, dnes je pozemkový fond opäť paralyzovaný. Ja len dúfam, že nebude tak, ako za prvej Ficovej vlády, že zo štyroch rokov tri roky pozemkový fond bol paralyzovaný.
Potravinárstvo a domáce potraviny. Som nesmierne rád, že aj premiéri si, premiér tejto krajiny si uvedomuje dôležitosť výroby domácich potravín a ich podiel na slovenskom trhu. Preto ako bývalého ministra ma teší, že chce vláda pokračovať v znižovaní zahraničnoobchodnej bilancie agropotravinárskych komodít aspoň tempom, ktorým sme riešili my v roku 2011, a to bol medziročný pokles o 199,5 mil. eur. Taktiež ma teší, že táto vláda mieni pokračovať v procese predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým sme zlepšili systém predaja z dvora, ktorý dnes rieši všetky komodity, nielen vybrané časti. Takže vláda túto oblasť môže opätovne označiť za splnenú. Taktiež je to možné povedať, že tento cieľ je splnený, pretože výzva z februára 2012 vytvorila priestor na podporu tohto systému, kde sa prihlásilo šestopäťdesiattri žiadateľov na celkový objem finančných prostriedkov 32 mil. eur, pričom sa zaviazali, že v roku 2012 vytvoria tisícstopäťdesiatri pracovných príležitostí. To znamená, že toto je tiež výsledok, ktorý táto vláda preberá a môže označiť za spravený.
Vláda zvýši propagáciu, podporu domácich potravín. Zostáva mi len dúfať, že zavedenú značku SK kvalita v plnej miere využije v prospech tohto cieľa. So záujmom očakávam, ako naplní vláda záväzok efektívnejšieho hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu. Skúsme sa pozrieť na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorý je pýchou tejto krajiny. Predchádzajúcej vláde sa podarilo pri poklese ťažby o 700 tis. metrov kubických medziročne dosiahnuť zisk pred zdanením 18 mil. eur. Tento podnik v tomto roku odvedie do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, z ktorých 10 už by malo byť, podľa mojich informácií, aj na účte v Štátnej pokladnici. Dokázal znížiť pohľadávky po lehote splatnosti medziročne o 1,2 mil. eur, pričom nemá žiadny úver, ani žiadne nedobytné pohľadávky. Viac ako 2 mil. eur použil na preventívne protipovodňové opatrenia na správu drobných vodných tokov, ktoré dnes sa tu už spomínali, na ktoré v predchádzajúcom období sa nedávali peniaze. Je len treba pripomenúť si rok 2009 - 2008, keď štátny podnik žiadal o pomoc od štátu 66 mil. eur. V roku 2009 pri vyššej ťažbe štátny podnik dosiahol len 322 tis. eurový zisk. Je otázne a budem so záujmom sledovať, ako sa bude vyvíjať správa tohto štátneho podniku a či naozaj bude slúžiť v prospech občanov Slovenskej republiky.
Vláda zabezpečí kompenzáciu pre lesníkov a správcov za environmentálne služby. Opäť tento cieľ, musím konštatovať, že je viac-menej zabezpečený, pretože dnes legislatívne zázemie existuje. Ale so záujmom budem sledovať, ako naplní jeho finančné naplnenie. Pretože tá v predchádzajúcom období nikdy nenašla, pretože je taká vysoká, že potom by sme museli šetriť buď na zdravotníctve, alebo v sociálnej oblasti a v ďalších oblastiach. Vláda si dala záväzok, citujem, pri zvyšovaní zamestnanosti najchudobnejších lesnatých regiónov Slovenska vláda využije ekonomické a právne nástroje na podporu rozvoja neštátneho lesníckeho sektora ako strategického partnera štátu. Áno, chvályhodné, ale kladiem si otázku, prečo iba neštátneho? Prečo nie aj štátneho? Keď takmer 50 % územia lesov sú štátne. Veď skúsme sa len pozrieť, že na preventívne protipovodňové opatrenia v minulom roku štátny podnik vytvoril päťstotridsaťdeväť pracovných miest. Už v tomto roku vytvoril ďalších tristo. Prečo vláda nechce ísť touto cestou a využiť priamo inštitúcie alebo podniky, ktoré má vo svojom portfóliu a kde má priamy dosah?
Záväzok vlády zvýšiť efektívnosť využívania domácich zdrojov surovín. Áno, kvitujem. Bez podpory a ochrany prvovýrobcov si to neviem ale predstaviť, nakoľko prvovýrobcovia energií sú nútení znižovať ceny vstupov, za ktoré už výrobcovia biomasy nie sú schopní produkcie. Bez riešenia tejto otázky elektrárne na biomasu nebudú mať základnú surovinu. Vláda má taktiež záujem podporovať bioplynové stanice. Áno, chce dať tejto oblasti vysokú podporu. A ako bývalý minister hovorím, áno, ale nie ako prvotný cieľ, ale ako hnojná koncovka, ako prilepšenie na spracovanie a ochranu životného prostredia, ako ďalšiu pridanú hodnotu do procesu pracovných príležitostí aj v oblasti živočíšnej výroby. Prečo znižuje podiel produkcie potravín táto vláda opatrením, keď zaberá obrovské plochy intenzívnej dobrej pôdy na výrobu a produkciu energií namiesto potravín?
Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril aj k oblasti rozvoja regiónov a regionálneho operačného programu. Za nedostatočné považujem riešenie nadkontrahácie v tejto oblasti. Vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica nadkontraháciu v objeme 354 mil. eur. Zopakujem toto číslo - 354 mil. eur. To sú záväzky, za ktoré vláda, aktuálna, musí zaplatiť tá predchádzajúca. A nám sa podarilo znížiť tento záväzok o 254 mil. eur. Zostáva ešte 100 mil. eur, ktoré sú nekryté, a to sú oblasti obcí, kde sú záväzky na budovanie škôl. Vláda dnes, ako máme možnosť, už rieši realokáciu, ale nie do tejto oblasti. Kladiem si otázku, ako mieni vláda zabezpečiť týchto 100 mil. eur, ktoré už dnes chýbajú obciam a mestám za zaplatenie faktúr za školy, ktoré zdedili paradoxne po predchádzajúcej Ficovej vláde. Zdá sa mi, že tieň minulosti túto vládu dobieha. A taktiež považujem za nedostatočné reflektovanie na prioritné oblasti, na ktoré sa vláda mieni zamerať z hľadiska kohéznej a štrukturálnej pomoci na obdobie 2014 - 2020. Princípy, ktoré vláda uplatňuje na zníženie regionálnych rozdielov, takmer vôbec neriešia regionálne rozdiely na úrovni okresov. Namiesto toho, aby sme možno posledné eurofondy využili na zníženie regionálnych rozdielov, tak sa mi zdá, že chce vláda smerovať presne opačne. Vláda istôt má jedno isté, že čokoľvek uskutoční z tohto programového vyhlásenia vlády a čokoľvek uskutoční nad rámec tohto programového vyhlásenia vlády, iste to dopadne na občana tejto krajiny. A zodpovednosť za to bude mať samovláda SMER-u bez koaličného partnera.
Preto by som bol nesmierne rád, keby sa vláda zaoberala skutočnými problémami, a nie fikciami a výmyslami typu neodôvodnených, nikým neschválených, navýšenia DPH a odvádzala pozornosť. Hlavne, keď nik z pravice o tomto kroku nevedel, ani neodsúhlasil. Rovnako ako prípad zníženia DPH pre potraviny, ktorý aktuálny sčasti je a sčasti je zamietnutý, i keď bol súčasťou volebného programu. A to isté platí aj na oblasť zabudnutého sľubu, volebného sľubu SMER-u v oblasti červenej nafty.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Práve z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale budem so záujmom sledovať, či tie ciele, aj keď nekonkrétne, ako budú naplnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Muňko, musím povedať, že nechcel som reagovať na vaše vystúpenie, ale keď ste ma priamo vyzvali, tak nedá mi. Je pravdou, že na Slovensku je rôzny pohľad na to, že koľko máme chráneného územia. Či sú to 2 %, ktoré reálne chránime, či je to 30 %, ktoré sú  vyhlásené, alebo 70 %, ktoré chceme vyhlásiť. Ale pravdou je, že chceme viac-menej 70 % územia chrániť, aspoň ochranári, k čomu sme sa dopracovali, ako výsledok cieľavedomej odbornej práce našich predkov. Robili to bez toho, aby dostali zo štátnej kasy žiadnu korunu navyše. Robili to pre to, lebo to chceli udržať. To, čo dnes máme problém, je prístup vlastníkov k správe k svojmu vlastníctvu, čo nám pretrhol socialistický režim v tejto krajine. To je ten skutočný problém.
Súhlasím s tým, že jediné východisko je, tak ako naša vláda, predchádzajúca, chcela to riešiť, urobiť hlbokú inventúru v tom, kde existuje ešte predmet ochrany a do akej miery a či si to zaslúži chrániť a v akej miere. Keď toto sa spraví, potom sa dá vyčísliť, koľko na to táto spoločnosť má a musí vyložiť.
Ale chcel by som upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť. Vláda SMER-u je samovláda, ktorá nemá koaličného partnera. Máte historickú šancu všetky tieto problémy, na ktoré ste poukázali, vyriešiť z tohto pohľadu, lebo nemáte koaličného partnera, s ktorým sa budete hádať, že či to má byť 5 %, či to má byť 20 % alebo či to má byť 50 %. Preto táto samovláda má aj takéto pozitíva.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel tiež vyjadriť k tej časti o Nature a o zonácii. Ako som už povedal, alebo teda rád by som povedal, že niekedy musí politik politicky sa rozhodnúť. Asi v tej zonácii nebude možné nechať to na dohodu medzi ochranármi a lesníkmi. Takisto nebude možné nechať to na dohodu ohľadom nového zákona o ochrane prírody a krajiny medzi ochranármi a lesníkmi alebo inými užívateľmi pôdy. Ja si myslím, že to je prioritne politické rozhodnutie, čo chceme chrániť, na čo máme, koľko chceme toho chrániť. A tá technika, že z čoho to zaplatíme, vlastne bude vychádzať z toho, že ako to budeme chrániť, aké nastavíme vlastne tzv. programy starostlivosti tých jednotlivých území, lebo zďaleka to nemusí byť kontraproduktívne. Áno, niečo to bude stáť, ale načo sa to minie, to nie je jedno. Lebo keď to minieme napr. na to, aby sme vytvorili pracovné miesta, to znamená program starostlivosti bude určovať možno viac pre človeka, teda nie strojové spracovanie, alebo v lesoch rúbanie nebude také mechanizované, tak vytvoríme zároveň pracovné miesta a v podstate zase zamestnáme ľudí  s tými nižšími príjmami alebo s nižšími schopnosťami. Takže je to svojím spôsobom aj príležitosť pre sociálnu politiku.
Ešte chcem povedať, že ten nový zákon, ktorý sme pripravili, áno, a priznal som si, že vládna kríza nedala mi dostatok času, aby som predložil do vlády, ani do parlamentu ale je hotový. A ja verím, že sa zachová tá zelená tripartita, neformálne miesto, kde sa môže prerokovať všetko. Musím povedať, že jedna vec je názor vlastníkov alebo správcov tých území, ale potom musí prísť to politické rozhodnutie, že vlastne čo sa s tým má naozaj udiať, ako a na čo máme peniaze.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, pani kolegyne, vážení poslanci, ako prvé krátko sa chcem vyjadriť k oblasti, ktorej som sa venoval posledné dva roky, k ochrane a tvorbe životného prostredia. Nakoľko poslancov vládnej strany máte dosť, pochvaly dobrej časti environmentálneho programu prenechávam na vás.
Čo chcem uvítať ale, to je vaša snaha a šanca urobiť zásadnú zmenu a poriadok v odpadovom hospodárstve prijatím dobrého zákona. Vládna kríza a predčasné voľby mi neumožnili už predložiť pripravený zákon do vlády, a preto verím, že tento parlament čo najskôr príjme tento nový dokument.
Prečo je to dôležité? Lebo odpadové hospodárstvo je podobné ako zdravotníctvo alebo sociálna oblasť. Je stále odkázané na reguláciu, lebo nemá odpad svoj fungujúci trh, nie je po ňom ani dopyt. Finančné toky sa nesprávajú trhovo preto, lebo, v úvodzovkách, tovar, čiže odpad, nikomu nechýba, ak sa stratí, namiesto spracovania, recyklácie alebo znehodnocovania, teda zneškodnenia. Potom ho nájdeme všade v prírode, na čiernych skládkach alebo neroztriedený aj na legálnych skládkach. A najnovšie sú aj veľké snahy, aby odpad, ktorý sa inak nákladne spracováva, ale dáva aj pracovné miesta domácim spracovateľom, aby skončil v zahraničí. A niekedy aj s neistým osudom, hovorí sa aj v Čiernom mori.
Oceňujem snahu prijať zákon o ochrane prírody a krajiny a zonáciu národných parkov. A tu vám držím palce, aby vyšla predstava o dohode medzi lesníkmi a ochranármi bez politického rozhodovania. Mne to nevyšlo.
Čo sa týka ochrany proti povodniam a čistenia odpadových vôd, chcem uvítať snahu, aby eurofondy boli čerpateľné aj v obciach do dvoch tisíc obyvateľov. Je to veľmi dôležité. Ale prehláseniu, že táto pomoc by mala smerovať znova iba do pramenných oblastí vodných tokov, tomu nerozumiem. V týchto horských oblastiach bývajú povodne naozaj veľmi agresívne, ale stavajú sa, povedzme pravdu, raz za desiatky rokov v jednotlivých dolinách. Oproti tomu kdekoľvek dlhšie alebo intenzívnejšie zaprší na celom Slovensku, na dolných tokoch riek sú povodne v posledných rokoch úplne pravidelné, aj niekoľkokrát ročne. Uvedomujem si to, že ani minulá vláda nevenovala dostatočnú pozornosť prefinancovaniu protipovodňových opatrení, preto podporujem snahu priviesť viac financií a najmä aj do tých dolných tokov, kde sú veľmi zanedbané niektoré hrádzové ochranné sústavy a potrebujú aj vyčistiť korytá riek alebo vodných nádrží.
Podobne chcem uvítať bod, ktorý hovorí, vláda bude prejavovať zvýšenú pozornosť obciam nachádzajúcim sa v chránených vodohospodárskych oblastiach pri budovaní kanalizácií a čističiek. Najmä vtedy ma to bude tešiť, ak táto pozornosť nebude obmedzená znova maximálnou nadmorskou výškou, ako to bývalo tradíciou pri akýchkoľvek infraštrukturálnych investíciách na Slovensku. A tu mi napadá aj otázka pokračovania výstavby rýchlostnej cesty R7, ktorá trpela takisto dlhodobo nevýhodou nízkej nadmorskej výšky. Juhozápad Slovenska potrebuje túto rýchlostnú cestu ako soľ.
Vážené dámy a páni, čo sa týka ďalšej oblasti, sociálnej oblasti, kde som členom výboru, by som chcel niekoľko myšlienok povedať. Prosím, majte na zreteli pri avizovanej novelizácii Zákonníka práce, že pôvodná verzia pani Tomanovej vznikla počas hospodárskeho rozmachu, kým dnes sme v hlbokej ekonomickej recesii. Primerané posilňovanie istôt pracujúcich voči zamestnávateľom nesmie zhoršovať trhové postavenie a konkurencieschopnosť, lebo v konečnom dôsledku môžete ohroziť aj pracovné miesta. Za rizikové považujem zníženie nadčasov, aj keď môže to generovať nové pracovné miesta. Preto odporúčam obmedzenie tam, kde to život ukázal, že sa zneužíva. Ale tam, kde by to malo znížiť zase flexibilitu zamestnávateľa na trhu, treba to ponechať, lebo to zase môže ohroziť pracovné miesta.
Vítam zavedenie minimálneho dôchodku a zvyšovanie starobných dôchodkov o pevnú sumu, lebo to konečne vyrieši skrivodlivosť voči starodôchodcom. Plánovanú zmenu pre dohodárov o pracovnej činnosti, prosím, nevnímajte len ako ľahký zdroj príjmov do Sociálnej poisťovne alebo Štátnej pokladnice. Zjednotenie nákladov v porovnaní so zamestnaneckým pomerom bude mať silný ekonomický dopad nielen na Sociálnu poisťovňu a Štátnu pokladnicu, no na druhej strane i na veľkých zamestnávateľov a tým pádom zase na počet pracovných miest. Považujem za veľkú šancu pre tvorbu nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, v čom máme asi najväčší problém, zavedenie systému inkluzívneho trhu práce v rámci komunálnych a štátnych zákaziek na jednoduché služby. A to je škoda, že vládny program tento model neuvádza.
Ako zástanca a jeden z tých, čo majú veľké rodiny, neviem podporiť snahu zastaviť systém postupného zvyšovania materských dávok a predlžovania materskej dovolenky, aj keď možno našej rodiny sa to netýka. Navrhujem v ňom pokračovať, lebo je to naša povinnosť, keďže je ohrozený demografický vývoj Slovenska.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ako ekonóm venoval aj trochu oblasti hospodárstva. Ak vláda mieni nájsť 1,5 mld. eur najmä na strane príjmov, považujem za dôležité v čase hospodárskej krízy nezhoršovať podnikateľské prostredie a nezvyšovať umelo mzdové náklady daniami a odvodmi. Vítam snahu vytvárať nové pracovné miesta. Ak dovolíte, aj budem konkrétnejší. Chcem upozorniť na príležitosť vytvoriť nové pracovné miesta znížením DPH v takých oblastiach, kde je evidentne vysoký podiel práce na pridanej hodnote. Také sú najmä služby a jedným z nich je cestovný ruch, čo je na Slovensku oproti okolitým krajinám, alebo možno aj v celej Európe, veľmi vysoko, bezkonkurenčne vysoko zdanené. Pritom nejde pri znížení DPH na cestovný ruch alebo na služby v cestovnom ruchu o nejaké sociálne opatrenie na zlacnenie nejakých produktov, ale ide o systémové účinné a vyskúšané opatrenie v okolitých krajinách na zvýšenie zamestnanosti, teda na zvýšenie zamestnanosti najmä v regiónoch.
Čo sa týka zavádzania progresivity v dani z príjmov, zrušenie rovnej dane podľa mňa bude kontraproduktívne pre celkový výber a navyše aj demotivujúce pre strednú vrstvu, preto osobne to nepodporujem. Aké riešenie na príjmy? Ako bývalý minister životného prostredia dovoľte mi taký tip. Mali by ste sa obrátiť na zdaňovanie zdrojov. Je to nová tendencia, ktorú uvádza aj OECD, ktorú uvádza aj Európska komisia, číim sa dajú uplatňovať aj iné dôležité politiky, ako je napríklad zdravotná politika, poľnohospodárska politika, ale najmä environmentálna politika. A takto môže byť Slovensko zapojené aj do globálneho trendu pre úsporu surovín a energií. Tam vidím veľké, veľké rezervy.
A na záver, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa stručne k menšinovej politike, ktorá je veľmi okrajovo spomenutá vo vládnom programe. Ako prvé naši voliči očakávajú dodržanie sľubu nového premiéra, že status quo v oblasti menšinových práv bude naozaj zachovaný. Všeobecne ale musím skonštatovať, že aj výsledky spočítania ľudu ukazujú asimiláciu menšín na Slovensku. Táto tendencia, bez hľadania teraz nejakých vinníkov, poukazuje na to, že nie je niečo v poriadku s inštitucionálnym zabezpečením ochrany menšinového jazyka, menšinovej kultúry a školstva na Slovensku. Preto menšín ubúda. Preto si myslím, že by bolo cynickým cieľom len zachovanie status quo z roku 2011 bez ambície zlepšiť a odvrátiť tento vývoj. Prečo? Lebo sa Slovensko hlási k ochrane menšín a považuje ich za obohatenie existencie moderného Slovenska. Ja si myslím, že je to dostatočný dôvod, aby sme sa snažili to zlepšiť. Preto očakávam ústretovosť a kontinuálny rozvoj týchto práv vo všetkých oblastiach. Nech sa vyriešia problémy menšinového školstva, najmä financovanie malých základných škôl. Problémy s učebnicami a s ďalším vzdelávaním pedagógov, či s preťažením detí naviac cudzími jazykmi v národnostnom školstve. Nech akákoľvek pripravovaná zmena, ktorá sa má dotýkať menšinovej kultúry, jazyka alebo školstva, samozrejme jedine k lepšiemu, ale aj tak, nech sa včas a vopred konzultuje s odborníkmi na najvyššej úrovni, ktorí sa tejto téme venujú. O to vás prosím.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že moje slová boli a budú vypočuté a počas vášho vládnutia nebudete dávať veľa podnetov na ochranu záujmov práv našich voličov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)