Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega, no vy ste to pomenovali pomerne presne. A ja s vami súhlasím, že keď onen podnik nefunguje, tak nie nábytok, ale personál sa vymieňa. Toto je jasný príklad, že sa vymieňa nie personál, ale nábytok.
Dnes Slovenská republika má mizerné čerpanie eurofondov, ešte mizernejšie čerpanie alebo stiahnutie peňazí z Bruselu. To nie je len chybou ministra Počiatka, ale v každom prípade aj ministra Kažimíra, pretože nepredkladáme súhrnnú žiadanku o platbu z Bruselu a už máme meškanie, mali by sme ju mať už štvrtú a máme ju len prvú. Celé toto nastavenie nastavila prvá Ficova vláda. Dnes vidíme, že toto čerpanie je nízke, preto, lebo to bolo zlé nastavené. Som presvedčený, že táto zmena nepomôže k lepšiemu práve z tých dôvodov, ktoré ste aj vy sám pomenovali. A v plnej miere s vami súhlasím, že eurofondy je v prvom rade potrebné v maximálnej miere využiť, ale to sme neurobili.
Aj s tým súhlasím, že tento návrh má asi jediný cieľ, samovláda strany SMER musí naplniť asi svoje sľuby s koaličným partnerom, ktorým sú finančné skupiny.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Záhumenský, som rád že súhlasíte so mnou, že poľovný lístok by mohol byť celoživotný. A beriem to ako akúsi dobrú správu, že snáď strana SMER – SD zmení toto ustanovenie a pre poľovníkov bude platiť, že nebude treba každý rok chodiť pre kvalifikačný dokument poľovného lístku a bude to platiť na celý život.
A keď sme pri poľovnom revíre Svodín. Poľovný revír Svodín je z prevažnej časti na pozemkoch vlastníkov, a nie na pozemkoch štátu. Keby ste takýto revír dali do režimu „vyhradené“ alebo do toho, ako to pán minister navrhuje, tak v tej chvíli by ste šliapali po právach vlastníkov v tomto poľovnom revíri. Preto treba povedať, že tam, kde štát vie byť vlastníkom poľovného revíru a vie zriadiť poľovný revír a má nadpolovičnú väčšinu, takýto vyhradený revír má byť len na takom území, nie na území vlastníkov. A toto je explicitný príklad, ako by ste porušovali vlastnícke práva.
No, pán kolega Galko, ja viem, že pán prezident nepotrebuje svoj vyhradený poľovný revír, lebo na Slovensku máme ešte aj vojenské obvody, kde sú poľovné revíry v kompetencii ministerstva obrany. A pre pána prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl tento priestor je tam daný k dispozícii. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, predkladá sa zákon o poľovníctve a jeho novela. Neustále som presvedčený, že poľovníctvo je veľmi senzitívnou oblasťou pre každého, pretože každý poľovník je tak trošku dieťa. Poľovníctvo je koníček a hra. A preto sa každý poľovník správa presne takisto ako dieťa, keď mu zoberiete jeho koníčka alebo najmilšiu hračku, tak bude kričať aj tam, kde nemusí. Ale som presvedčený o tom, že táto hra keď sa hrá so zbraňou v ruke, musí byť riadená tak, aby sme sa vyvarovali možných chýb. Práve preto by som chcel apelovať na predkladateľov, aby sme niektoré staré prežitky ohľadne poľovných lístkov raz a navždy už odstránili zo zákona o poľovníctve. Pán minister, vy ste tiež poľovník a máte tiež poľovný lístok, ale máte aj zbrojný preukaz. Kedysi sa do poľovného lístka zapisovali aj zbrane, odkedy je povinnosťou mať zbrojný preukaz a v zbrojnom preukaze sú vydané osvedčenia alebo oprávnenia na držanie, nosenie zbraní. Tak dnes poľovný lístok je len akousi kvalifikáciou na to, že môžete byť poľovníkom. Keď raz niekto sa naučí rozlíšiť jeleňa od srny alebo od jelenice alebo od diviaka, tak som presvedčený, že táto jeho kvalifikácia mu zostáva doživotne, kým sa nepreukáže, že disciplinárne sa previní. A potom nech sa voči nemu koná. Ale dnes pri tejto novele chcem apelovať na to, aby vládna strana SMER opravila a doplnila do tohto návrhu, že poľovný lístok je celoživotný. Pýtam sa, aký má zmysel poľovníka každých 5 rokov volať s tým, že nech dá papier a nech si obnoví poľovný lístok, keď každých 10 rokov chodí so zbrojným preukazom na psychotesty, kontrolujeme, či má právo nosiť zbrane. Keď nebude mať zbrojný preukaz, nebude mať zbraň. Ale hocikto z nás, kto nie je poľovníkom, dnes môže vyjsť bez problémov von do poľovného revíru, do prírody, však máme v zákone napísané, že do lesa je voľný vstup. Môžete tam prísť, môžete tú prírodu pozorovať aj zver pozorovať a nič sa vám nestane. Poľovník bez zbrojného lístka je len pozorovateľom prírody, ničím iným nie je. V tej chvíli poľovný lístok stratil akýkoľvek zmysel.
Ja chápem, že pán spoločný spravodajca, ktorý je aj predsedom aj poľovníckej komory, aj zväzu, môže namietať, že ale poľovnícka komora zabezpečuje aj poistku. V poriadku, tak potom nech poľovnícka organizácia vyžaduje od svojich členov, aby si každý rok, každých päť rokov, každých desať rokov zaplatili poistku, ktorú treba na to, aby toto povolanie mohli vykonávať alebo tohto koníčka mohli vykonávať. Je to zo zákona. Ale dnes je to spojené s poľovným lístkom. Poľovný lístok je vzdelanie. Ja poznám mnoho starých poľovníkov, ktorí dnes o barličkách chodia na zväz alebo na komoru si vybavovať predĺženie si poľovného lístka, lebo to je pre neho senzitívny vzťah. Tak skúsme to vyčistiť. A to je prežitok z čias socializmu, bašta Národného frontu, by som povedal. Poľovný lístok tak dajme celoživotný, upravte ho do tejto podoby. A poľovník, ktorý chce poľovať a chce mať zbraň, musí mať tak či tak zbrojný preukaz. To je riešené v inom zákone. A keď má mať poistku, tak potom nech formulár na poistku, ktorá vyplýva zo zákona, lebo musí byť poistený, nech je vyriešený iným spôsobom.
Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý máme tu predložený. Dovoľte, aby som upriamil pozornosť na niektoré časti tohto zákona.
V § 5 sa uvádza, že na schválenie poľovného revíru potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých jeho vlastníkov, že vtedy je zhromaždenie právoplatné a vtedy je možné rozhodnúť o tom uznaní hraníc poľovného úseku.
V § 5 ods. 4 sa hovorí: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.“ Keď je prítomná len nadpolovičná väčšina, tak nadpolovičná väčšina do jednej nohy musí hlasovať za návrh. Preto si myslím, že to doterajšie riešenie dvojtretinovou väčšinou bolo lepším riešením.
Ale keď už predkladateľ chce ísť cestou nadpolovičnej väčšiny, tak by som minimálne očakával, že aj v § 13a podiel štátu nebude ustanovený na dvojtretinovej väčšine, ale na nadpolovičnej väčšine, keď ma hlasov päťdesiat a jeden hlas. A nech vtedy je podmienené mať výkon práva poľovníctva, lebo vtedy môže aj štátny podnik mať svoj vlastný revír, nie vtedy, keď má dve tretiny, ale keď má polovicu hlasov. Tak potom by bolo dobré, aby sme všade mali ten istý princíp. Keď začneme uplatňovať princíp aj u súkromníkov 50 % a viac, tak nech rovnaké merítko je uplatnené aj v prípade štátnych revírov.
No a dovoľte, aby som upozornil aj na § 13b, vyhradený poľovný revír v kompetencii ministerstva. Tak toto je absolútny prežitok z čias socializmu. Toto bolo kedysi za socializmu tak, že boli vyhradené revíry. Ja si nemyslím, že treba mať vyhradený revír. Poviem aj dôvod. Ministerstvo v roku 2006 rozhodlo o tom, ktoré revíry by mali zostať v správe štátnych lesov. A tento zoznam sa vytvoril tak, že to vypracovalo Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene v spolupráci so Štátnymi lesmi. Po výmene vlády do polroka revíry, ktoré mali zostať štátne, boli prenajaté. O vyhradení revírov rozhoduje minister, ministerstvo. Keď minister dnes povie svojmu generálnemu riaditeľovi, že chce mať tieto a tieto revíry nedotknuté v kompetencii len štátneho podniku, tak tam budú. Dnes v zmysle kompetenčného zákona a zákona o štátnom podniku priamy vzťah zakladateľa a štátneho podniku nám toto umožňuje. Nevidím najmenší dôvod na to, prečo dať do zákona zostatok vyhradený poľovný revír. Chceme mať vyhradený poľovný revír pre ministra? Chceme mať vyhradený poľovný revír pre prezidenta Slovenskej republiky? Toto nie je asi ten správny prístup. Potom uplatňuje princíp, rozhodujú vlastníci.
Dámy a páni, viete, prečo treba mať vyhradenie na revíry? Ja vám to poviem. Prejde tento zákon a tam, kde vlastnícka štruktúra pre štát a štátny podnik nezabezpečuje mať svoj vlastný poľovný revír v budúcnosti podľa tohto zákona, tak všetky tie revíry budú vyhlásené za vyhradené a tie vyhradené revíry automaticky zostanú nedotknuteľné a vlastníci sa môžu pozerať na to, že ich vlastnícke práva, ako sú pošliapané. Týmto riešením vstupujeme do Ústavy Slovenskej republiky a popierame vlastnícke práva, začneme popierať ústavné práva, pretože pokiaľ to tak nemá byť, tak treba dopovedať, že vyhradený poľovný revír je možné spraviť len na majetku štátu. Potom by som to chápal, inak je to spôsob, ako zachovať pre niekoho toho drahocenného koníčka, ktorého tak nebude mať a nebude vedieť vlastniť, pričom nebude vedieť s ním nakladať v režime štátnom, pretože bude vyhradený a tým pádom nie je možné toho sa dotknúť. Prečo si to môžem dovoliť povedať? Pretože ja som sa stretol aj v rokoch 2005 – 2006 s vyhradenými poľovnými revírmi, ktoré kedysi dávno za socializmu vyhradili tak, že ten a ten revír je vyhradený revír. A nikto sa toho nedotkol. A stále sa vyhovárali na to pred vlastníkmi, že nie je možné ten a ten revír nijako zmeniť ani sa ho dotknúť a nemôžete si tam uplatňovať poľovnícke práva, i keď vám to vyplýva z ústavy, lebo tento revír je vyhradený. Vtedy sa to zrušilo. A nerád by som bol, keby vyhradenie poľovného revíru sa takýmto spôsobom vrátilo a obmedzovalo vlastnícke práva.
Pokiaľ tento návrh v tejto podobe prejde, tak musím povedať, že bude porušovať ústavu Slovenskej republiky. Som o tom hlboko presvedčený. A práve preto vystupujem teraz konštruktívne v prvom čítaní a upozorním na tieto nedostatky, aby predkladateľ mal dostatok času na to, aby sa s týmito nedostatkami tohto jeho návrhu mohol vysporiadať.
Samozrejme, k tomu, čo aj kolega Fecko spomínal, vzťahu povinného členstva. No v zákone o poľovníctve povinné členstvo explicitne vymenované nie je. Ale de facto tam je, lebo podľa zákona, ten, kto nie je členom poľovníckej komory, ten nemôže mať poľovný lístok.
Nepriamo sme povedali, je možné si vyžiadať od spoločného spravodajcu, ako sa zmenili výšky poplatkov pre poľovníkov, odkedy tento zákon v tejto podobe platí, o koľko platia viac. A potom treba sa na to pozrieť, tým ľuďom, ktorých chceme chrániť, aby mali možnosť prístupu k poľovníctvu, aj tým najjednoduchším o koľko to zdraželo. Dnes mnohí z nich vykonávajú len službu pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Poľovníctvo nie je o tom, že to je všeľudový šport. Poľovníctvo je veľmi drahý koníček. Keď si niekto môže prísť do štátneho revíru odloviť si jeleňa za 300 000 korún, tak každý si môže spočítať, aký to je biznis do roka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, máte pravdu. Tento zákon má snahu riešiť právnu subjektivitu pozemkových spoločenstiev. Táto snaha je v poriadku. Ale bolo by namieste sa spýtať pána ministra, prečo recykluje Mečiarov zákon v tomto parlamente. Mečiarov zákon za prvej Ficovej vlády bol predložený, kde sa snažili predať poľnohospodársku a lesnú pôdu v urbári jednotlivcom, a nie celému urbárskemu spoločenstvu tak, aby zmenili podielové pomery v rámci spoločenstva, a tým aj zmenili právo rozhodovať. Keď je to subjekt s právnou subjektivitou, rozhoduje nadpolovičná väčšina. Keď štát svoj majetok dnes predá jednému z nich, tak môže tam byť sto iných ľudí. Tí nebudú môcť nakladať so svojím majetkom, pretože sa tak zrazu stanú menšinovými vlastníkmi. Štát pri správe svojho majetku sa prikláňa k väčšine známych vlastníkov. Keď štátny podiel sa prevedie na jedného, sa zmenia pomery. A drobní vlastníci nebudú efektívne vedieť podľa tohto zákona spravovať svoj majetok. Naviac, ideme predávať podľa pokútnych znaleckých posudkov. A podľa toho neviem, ako chcete vybrať jedného zo sto vlastníkov v pozemkovom spoločenstve, ktorému odpredáte majetok. Toto riešenie som kritizoval aj vtedy, keď za prvej Ficovej vlády to minister za HZDS predložil, aj vtedy, keď ho Mečiar obhajoval. Takže táto otázka je veľmi zaujímavá. A dúfam, že pán minister túto otázku zodpovie alebo je na toľko stotožnený s týmto návrhom a potom je namieste otázka, prečo sedí na tomto kresle.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, musím povedať, že to nie sú preteky, to je zodpovedný prístup k správe majetku štátu. Štát spravuje svoje, svoje pozemky cez dve inštitúcie, cez Slovenský pozemkový fond poľnohospodársku pôdu a cez štátne lesy lesnú pôdu. Keď Slovenský pozemkový fond dokáže zabezpečiť do štátneho rozpočtu pravidelný príjem 9 mil. eur, tak sa nazdávam, že aj iný subjekt, ktorý spravuje lesný majetok štátu, by mal takým istým hospodárskym spôsobom pristupovať.
Tento príklad, ktorý som uviedol s cenami pri SCP, je len svetlým príkladom, ako sa nehospodárne správa štát. Prečo v iných krajinách dokážu mať oveľa vyššie zisky štátne podniky? Dnes najväčším problémom štátneho rozpočtu je aj to, že štátne podniky neodvádzajú to, čo by mali do štátneho rozpočtu. Zoberme si príklad Transpetrolu, stavia ropovod v Rakúsku, kúpili sme alebo investovali sme do Rakúska 8 mil. eur, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte, a vláda rozhoduje o tom, že budeme štátny podnik. Akciová spoločnosť môže naďalej vynakladať peniaze do tohto projektu. Prečo? Sme natoľko bohatí?

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom môjho vystúpenia zareagoval na výmenu názorov medzi kolegom Mihálom a pani Vaľovou. Prieskumom verejnej mienky verím tak, ako preukázali voľby. Pred voľbami prieskumy verejnej mienky v tejto krajine preukazovali, že v tomto parlamente má svojich zástupcov aj strana "99 %". Dnes tu nevidíme ani jedného z nich. To znamená, že nie je pre mňa relevantné, čo dneska ukazujú prieskumy verejnej mienky, pre mňa je relevantné to, či každý deň je viac a viac ľudí zamestnaných, alebo každým dňom je viac a viac ľudí bez práce a majú problém vo vyživovaní svojich rodín.
Pre mňa je problém aj to, či tento zákon a všetky zákony, ktoré idú v tomto parlamente, či napomáhajú stierať regionálne rozdiely. Lebo naberme si odvahu a povedzme si, že v Slovenskej republike máme regióny úspešné a máme regióny, ktoré sú určené na to, aby boli označené ako rezervát, ako hladové doliny, a všetci ostatní, aj každý jeden Bratislavčan zo Žiliny si bude musieť platiť tie regióny, skade som aj ja, aj kolega Bagačka, kde máme vysokú mieru nezamestnanosti, pretože tam investičný stimul nepríde.
Keď sa bavíme o investičných stimuloch a vytváraní pracovných miest, nemôže nikto vytýkať pánovi ministrovi hospodárstva, že donesie návrh, ktorým sa to chce, ktorým to chce zmierniť. Ja mu ho ani nevytýkam. Preto vystupujem v prvom čítaní a apelujem naňho, aby chyby, ktoré vidím, aby odstránila vládna väčšina, pretože musí byť nám jasné, že vládna väčšina bude tá, ktorá schváli tento návrh zákona. Je veľmi zlé, že každý zákon, ktorý je v tomto parlamente schválený, ľudia vnímajú, že to schválil parlament. A skutočná tvár? Schválila ho politická strana SMER. Skúsme pomenovať vinníkov alebo nevinníkov za prijímané zákony!
Pán minister, doniesť takýto návrh zákona, kde sa snažíte zrovnoprávniť zahraničných a slovenských investorov, je chvályhodné, aj to kvitujem. Ale povedať, dať investičné stimuly niekomu aj za to, keď zníži počet pracovných miest, ako SCP Ružomberok, pretože on nemusí, to, čo ste im dali minulý rok, on nemusí de facto mať, ani zachovať to, čo dnes má, môže ešte znížiť, niekoľko sto ľudí môže prepustiť, a má daňovú úľavu 25 mil. eur. Ba čo viac, vy ste za ostatné obdobie, pán minister, odkedy ste im schválili 25-miliónovú daňovú úľavu, tak ako prvá Ficova vláda im podpísala zmluvu na dodávku dreva do roku 2014, tak už táto Ficova vláda stihla im podpísať zmluvu do roku 2020. Staré tetky kupujú palivové drevo dnes na Slovensku, lebo máme toľko spaľovní na biomasu, že cena pre biomasu je 50 eur, keď stará tetka na dedine chce kúpiť kubík dreva, tak ho kúpi za 50 eur. Vy pritom schvaľujete, že SCP Ružomberok za to isté drevo, len v celých dĺžkach, zaplatí 36 eur. Keby ste to predali za reálnu trhovú cenu, tak dnes v štátnom rozpočte štátny podnik vie odviesť 13,5 mil. eur.
Dnes sa tvárime, že štátne lesy nevedia vyprodukovať, ja hovorím, že štátne lesy sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať. Práve preto máme tu aj s kolegami mnohokrát rozdiely, či vedia odvádzať peniaze alebo nie. Ja si myslím, že dlhodobo, tak ako sme to mali naplánované, a minulý rok do štátneho rozpočtu prišlo 20 mil. eur. Na tomto jednom konkrétnom príklade ukazujem, že je tam priestor na 13,5 mil. eur. Pričom SCP Ružomberok tú investičnú pomoc ani nepotrebovalo, pretože on potreboval viac surovinu. Zbytočne ste vyhodili zo štátnej kasy 25 mil. daňových úľav. A pritom im ešte dáme aj drevo lacnejšie, ročne o 13,5 mil. eur.
Pán minister, viete, aký mal hospodársky výsledok SCP Ružomberok v roku 2011? Cez 50 mil. eur mal zisku. Pýtam sa, na čo potrebuje takýto podnik plus investičný stimul v čase, keď už investícia pri investoroch bola schválená?
Investičné stimuly by mali ísť a mali by riešiť regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely sa dajú vyriešiť tak, že budem motivovať investora, aby išiel do regiónu s vyššou mierou nezamestnanosti. Vidíme, že na Slovensku istá miera flexibility na pracovnom trhu existuje, ale v tých regiónoch, kde máme dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti, tá flexibilita cestovania za prácou nefunguje, resp. funguje u mladých. Ale tie regióny zostávajú na starých, na neprispôsobivých, tých, ktorí za prácou cestovať nebudú. A keď nedonesieme prácu pre nich tam, štát nezabezpečí, že tam bude práca, tak týchto ľudí bude musieť dotovať z iných regiónov. A riešenie, ktoré vy tu predkladáte, že v týchto regiónoch stačí im nižšia miera investovania na získanie investičného stimulu, nepostačí.
Riešením podľa mňa a podľa strany MOST - HÍD by bolo jednoznačne povedať, že tie investičné stimuly idú len do tých regiónov v Slovenskej republike, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Treba stanoviť hranicu 20 %, alebo otvorme širokú diskusiu. Tam, kde je viac ako 20 %, smerujme to tam, ale nenastavme pravidlá tak, že môžeme rozdeliť aj do dobrých regiónov. Nerobme si ilúziu, že investor pôjde do Rimavskej Soboty, pôjde na Spiš alebo inde, kde je vysoká miera nezamestnanosti, vysoká koncentrácia neprispôsobivých občanov, keď si môže vybrať, že bude stavať pri Trenčíne na rovine alebo na Žitnom ostrove alebo pri Bratislave. Nikto nevyužije možnosť znížiť alebo robiť investíciu na nižšej úrovni. Preto tento návrh zákona, v tejto podobe nie je možné ho podporiť, pretože nevytvára, alebo nestiera regionálne rozdiely v tejto krajine.
Investičný stimul by mal byť efektívne využitý, to znamená, že len v tých prípadoch, keď skutočne vieme vytvoriť nové pracovné miesta. V tých prípadoch, keď pracovné miesta môžeme zachovať iným prístupom, inými zákonmi, tak ako hovoril pán kolega Mihál, tak ho môžeme urobiť v regiónoch, tu chceme. Minulý rok ste rozdali investičnú pomoc v objeme 121 mil. eur, ale investičný program, ktorý predchádzajúca vláda vám ho nechala, tvorba pracovných miest na vidieku, ktorú premiér pri kontrole na ministerstve pôdohospodárstva chcel recyklovať, bavili sa o tom, tak v štátnom rozpočte minulý rok v kapitole ministerstva pôdohospodárstva figuruje veta, že na túto pomoc vyčlenené peniaze neboli. Tak potom chceme pomôcť a chceme vytvárať pracovné miesta aj pre tých, ktorí sú najviac na to odkázaní?! Asi nie.
Preto ja si nemyslím, že investície alebo tvorbu pracovných miest minister hospodárstva môže vytvoriť len jedným zákonom, ale musí to byť komplex opatrení zo všetkých rezortov tak, aby vytváral kumulatívny efekt tvorby pracovných miest. Ale Zákonník práce, zákony, ktoré sa prijímajú v oblasti pôdohospodárstva, či už hospodárstva alebo ekonomiky, spoločne pôsobia presne kontraproduktívne. Takéto návrhy zákonov, ako je aj tento, v tejto podobe, je len medovým motúzom. Medovým motúzom pred jednoduchým pospolitým ľudom v tejto krajine, že ideme vám vytvárať pracovné miesta. Ale som presvedčený, že z tohto návrhu zákona ani jeden občan Slovenskej republiky sa nikdy nenaje, nikdy nenaje, nanajvýš sa vedia nabažiť sponzori politickej strany SMER, ktorí sú veľkými investormi. Lebo to nie sú malí živnostníci, ktorí sa môžu uchádzať o túto podporu. To sú veľkí investori a tí, ktorí sú dnes na sponzorskej listine strany SMER.
Ďakujem.