Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, musím vám povedať, že rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici... (Rečník je zadýchaný.) Prepáčte, utekal som hore, aby som to stihol. (Reakcia z pléna.) Áno. ... bol zrušený na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý vyniesol svoj rozsudok počas prvej Ficovej vlády. Krajský súd vyniesol iný rozsudok, kde konštatoval, že všetky moje tvrdenia z toho času boli pravdivé. Práve preto nie je dobré, keď sa oháňate v Národnej rade s rozsudkami, ktoré nie sú platné.
A teraz k poľovačke. Tie pravidlá boli dané, ale politická a etická zodpovednosť na každého politika je v tom, či ho využije, alebo nie. Vy ste si ho využili, nezaplatili. Ja som takúto príležitosť nikdy nevyužil.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne vám za faktické reakcie. Musím povedať, pán kolega Matovič, jednu vec. Ja môžem ako opozičný politik v tejto Národnej rade apelovať na predstaviteľov strany SMER, aby nápady a vylepšujúce podnety si osvojili a zrealizovali. Ale som realista. V tejto Národnej rade neschvaľujú, neschvaľuje 150 poslancov zákony, ale schvaľuje ho politická strana SMER. Čo SMER neschváli, to nie je. A práve preto je politická zodpovednosť práve na strane SMER. Moja zodpovednosť je v tom, aby som poukázal. Keď som poukázal pred troma mesiacmi na to, že Slovenská republika nutne už potrebuje takéto riešenia, tak vtedy som bol ubezpečený z úst pána ministra, že ministerstvo toto bude riešiť. Prešli tri mesiace a vidíme, že v zákone, kde to malo byť, tam to riešené nie je.
Takže z mojej strany preto musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je zmysluplný vtedy, keď pôjde spolu ruka v rukáve aj s takýmto riešením. Keď ho dopracuje, môžem mu v tom pomôcť. Keď ho vie presadiť s pánom ministrom, že to SMER aj podporí, tak verte, že aj ja dám za takýto návrh potom môj hlas. Ale bez toho, aby sme mali vyklasifikované tie výrobky, dovtedy sa to nedá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, myslím si, že zákon, ktorým sa má riadiť spôsob predaja potravín v tejto krajine, ktorá determinuje zdravie obyvateľstva tejto krajiny, je veľmi senzitívne, a preto možnože aj taký záujem o tento zákon aj v médiách, aj medzi verejnosťou.
Áno, určite je zaujímavé alebo chvályhodné, keď pán minister robí všetko pre to, aby sme na našich pultoch nemali neporiadok, mali ich kvalitné, ale nielen kvalitné, ale aj bezpečné potraviny. Tu považujem za nesmierne dôležité mať vyvážený pomer medzi kvalitou aj bezpečnosťou. Nateraz za ostatné mesiace musím povedať, že zo strany pána ministra vysoko prevažuje snaha o boj o bezpečnosť potravín, ale veľmi ďaleko pokuľháva boj o kvalitu potravín. K tejto časti sa ešte aj ďalej vyjadrím. Ale dovoľte najskôr k samotnému návrhu zákona, tak ako ho predložili ministerstvo.
Už v prvom čítaní som poukázal na niektoré nedostatky a teraz dovoľte, aby som poukázal aj na ďalšie. V samotnom vládnom návrhu zákona sa píše, že orgán úradnej kontroly potravín zverejňuje na svojom webovom sídle právoplatné rozhodnutia počas troch mesiacov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Kolegyne, kolegovia, keď ich inšpektor príde do predajne a zistí nedostatok, tak v tej chvíli spíše záznam o kontrole. V tomto zázname môže inšpektor uložiť okamžité opatrenia na odstránenie a hoc môže nechať aj zatvoriť túto prevádzku v tomto zázname, ale nie je to rozhodnutie podľa správneho konania. Pokiaľ ministerstvo, alebo na webovom sídle máme zverejňovať právoplatné rozhodnutia, tak právoplatné rozhodnutia v zmysle správneho konania, ktorým celý ten proces ešte ďalej bude musieť prejsť, môže trvať niekoľko mesiacov, ba niekoľko rokov.
Keď vy dnes dostanete informáciu na webovom sídle, že pred dvoma rokmi onen obchodný reťazec predával mäso po dobe spotreby, nekvalitné, pokazené mäso, tak myslím, že vás už táto informácia až tak hlboko zaujať nezaujme. Preto keby tam boli všetky záznamy, ktoré veterina vydáva, a keby to bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, by to bolo v poriadku. V takomto spôsobe je to len ľahká snaha o navrátenie mojej pôvodnej snahy mať tzv. tabule hanby priamo na obchodoch, kde sa mali zverejniť aktuálne zistené nedostatky. Právoplatné rozhodnutia sú o niečom úplne inom, preto si myslím, že toto riešenie správne nebude.
Za ďalší problém považujem aj to, že týmto zákonom nepriamo novelizujeme aj zákon teda o cestnej premávke, kde je možné vodičovi odobrať technické osvedčenie od vozidla, pokiaľ prepravuje niečo nekvalitné. Pokiaľ budeme postihovať vodiča, to je v poriadku. Ale motorové vozidlo? Ja si myslím, že už je to pritiahnuté tak trošku za vlasy. Je možné, aby inšpektor uložil priamo na mieste opatrenia, zakázal v jazde. To je v poriadku. Aj vozidlo môže byť odstavené. Ale odobrať technický preukaz? Po odobratí technického preukazu v zmysle zákona o cestnej premávke vozidlo musí prejsť technickou kontrolou a ďalšími opatreniami. Domysleli sme si vôbec, čo to znamená? Čo tie vozidlá, ktoré dnes prepravujú kontajnerové náklady? Príde majiteľ jednej spoločnosti, ktorá prepravuje kontajnery, príde tovar v kontajneri, naložíme, čo to má spolu súvislé? Ona nevidí, čo je v ňom. Má to zapečatené, napojí to na vozidlo, napojí to na elektriku, aby to chladilo, a ide preč. Akým právom my teraz vstúpime a odoberieme technické oprávnenie od vozidla? No, asi to nie domyslené.
Ďalej musím povedať, že týmto návrhom pán minister ide rušiť aj doterajšie rozdelenie prevádzok na Slovensku: malá, stredná a veľká prevádzka. Podľa tejto kategorizácie boli jednotlivé subjekty aj postihované z hľadiska sankcií. My zvyšujeme týmto návrhom zákona, teda vláda a vládny SMER zvyšuje sankcie pre obchodníkov. Čo je do istej miery chvályhodné. Z mojej strany nepochopiteľné, pretože ani v súčasnej dobe stanovený horný limit sankcií nie je využitý. Za predchádzajúcich deväť mesiacov, za éry pána ministra, ani jeden jedinýkrát sa takáto sankcia neudelila.
Musím povedať ku cti, že aj za mojej éry, čo som bol rok a pol ministrom, sa to veľmi nedarilo. A to preto, lebo je veľmi ťažké dokázať obchodným reťazcom, ktoré majú najlepších právnikov a najlepšie právne kancelárie, aby sme im vedeli udeliť tú sankciu v maximálnej výške. Skôr jednoznačné pravidlá, kde nie je možné uhnúť, kde nemôže uhnúť kontrolór, kde nemôže uhnúť ani kontrolovaný subjekt, pretože je to jasne a rázne dané, by tomu pripomohlo.
Pán minister bojuje kvázi voči obchodným reťazcom. Ale, pán minister, keď zrušíte kategorizáciu malá a stredná a veľká predajňa, namiesto toho, aby ste to došpecifikovali, tak, naopak, pomôžete veľkým nadnárodným obchodným reťazcom, pretože ony nebudú mať problém zaplatiť tisíceurovú pokutu. Ale slovenský malý obchodík na dedine, tam, kde autobus chodí dvakrát do dňa, raz ráno, raz večer, tak tam zatvoríme všetky tie obchodíky, ktoré sú, pretože dostanú takú pokutu ako Tesco na Hlavnom námestí Slovenskej republiky, kde sa za celý rok toľko ľudí nepremelie ako tu v Bratislave za jednu hodinu! Musím povedať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj tento dobrý úmysel z vašej strany, postihovať obchodných reťazcov, ja nekritizujem, že je to správny úmysel, ja len kritizujem, že jeho výsledok bude nesprávny. A zato, že my zlikvidujeme malých slovenských živnostníkov, ktorí držia a zabezpečujú dodávku potravín aj tam, kde nikto iný pomaly už nevie zabezpečiť, práve ich budeme najviac postihovať.
Zrušenie týchto sankcií alebo zjednotenie týchto sankcií dáva nesmierny počet nábojov pre právnikov nadnárodných obchodných korporácií v súdnych procesoch na to, aby vybojovali voči vám a voči vašim inštitúciám nižšie sankcie. Kým by to bolo rozdelené podľa jednotlivých skupín, podľa obratu, podľa veľkosti, podľa akýchkoľvek kritérií, ktoré je vo vašej kompetencii, aby ste to zmenili, namiesto toho my ideme tento mechanizmus zrušiť. Toto považujem za najväčší nedostatok tohto návrhu zákona.
Práve preto by som navrhol a dal procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz k spoločnej správe. Navrhujem, aby sme zo spoločnej správy bod č. 8 vybrali na osobitné hlasovanie.
Dôvod: Zo spoločnej správy bodom č. 8 vykonávame dve ďalšie nepriame novely, a to zákona o metrológii a zákona o veterinárnej starostlivosti. Kým v zákone o metrológii riešime problém metrológie a označovania výrobkov a jedného zloducha, ktorého máme v podobe európskej legislatívy, tzv. éčka na obaloch, aby ste vedeli, o čom je reč. S týmto návrhom čiastočne by sa dalo aj súhlasiť, ale výsledkom je, že kilové balenie múky nemusí mať kilo, ale stačí, keď bude mať 950 gramov. Takže za cenu spotrebiteľ kúpi menej tovaru. Je to, veľkí si to ošetrovali tzv. éčkom, na základe ktorého môžu mať túto odchýlku, a malí slovenskí výrobcovia nie. V metrológii nemá oprávnenie na to, aby vydala všeobecné usmernenie na riešenie, takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je chvályhodné.
Ale to, čo pre mňa chvályhodné určite nie je, to je nepriama novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Týmto totiž zavádzame do praxe veterinárnych asistentov. Dámy a páni, čo to znamená veterinárny asistent? Áno, je tam napísané, že pod dozorom veterinára má podávať lieky zvieratám, ktoré sa liečia. Kým veterinár v niekoľkých konkrétnych prípadoch, o ktorých sa dnes nechcem zmieniť, v konkrétnych podnikoch odmietol dvakrát dať lieky zvieratám, pretože by to bolo škodné, tak zootechnik alebo veterinárny asistent to bez problémov urobí. Veterinár nebude vedieť mnohokrát, aké lieky sa podávali akým zvieratám. Rezíduá v mlieku, rezíduá v mäse.
Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale treba sa spýtať vašich inšpektorov, ktorí zachytia rezíduá v mäse dovezené z Belgicka, kde v Belgicku systém veterinárnych asistentov je. Pýtam sa, prečo zavádzame systém veterinárnych asistentov, aby sme mali aj my v mäse rezíduá na rôzne antibiotiká? Ako nikomu nedošlo, že pokiaľ budeme mať rezíduá, tak budeme farmára ohrozovať aj z hľadiska dotácií? Máme na to pozitívny nález. V jednom prípade na Slovensku už sa našli rezíduá v čase, keď veterinárni asistenti v slovenskom právnom poriadku umožnení boli a podnik prišiel o dotácie a ľudia o zamestnanie.
Takže preto navrhujem, aby sme bod č. 8 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. A navrhujem, aby Národná rada tento bod nepodporila. A v metrológii nech pán spoločný spravodajca, ktorý tento návrh dal na výbore, aby predložil nie nepriamu, ale priamu novelu zákona o metrológii a riešil to tam.
Teraz k návrhu pána kolegu Matoviča. Pán kolega Matovič určite si spomenie, pred troma mesiacmi asi sme tu viedli diskusiu k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, keď mal snahu toto otvoriť. Aj vtedy som vystúpil a povedal, že základným problémom tohto návrhu je, že nemáme dnes definíciu, čo je slovenské. Mali by sme mať tých definícií niekoľko. Lebo určite, že čo je slovenské, jedno osebe, jedna kategória asi nestačí. Je treba povedať, čo je slovenské, čo je domáci produkt a čo je vyrobené na Slovensku.
Určite by sme potrebovali túto kategorizáciu, už aj vtedy som apeloval na to, že nadišla chvíľa, aby sme, tak ako ostatné krajiny sa začínajú zoberať touto diskusiou, aby sme túto diskusiu otvorili. Vtedy pán minister od rečníckeho pultu povedal, že ministerstvo na tom pracuje a bude to predložené v ďalších týždňoch na poradu vedenia a potom sa to zjaví v zákone. Holt, musím dnes konštatovať, že takýto návrh v zákone o potravinách, klasifikovaný, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok vyrobený na Slovensku, dnes nie je.
Toto je skutočný dôvod, prečo musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je nevykonateľný. A keď ho vykonáme, bude veľmi kontraproduktívny. Skúsim to poukázať na tom konkrétnom prípade, ktorý on tu uviedol, Slovakia Chips. Slovakia Chips, na každom sáčku máme napísané, že vyrobené na Slovensku. Ale distribútor pre Slovensko existuje. Tesco, Lidl, Hypernova, Coop Jednota, to je lauter jedno, si kúpi tento výrobok. Kúpi si ho od slovenského distribútora. Podľa dnes platných pravidiel, ktoré si oni uvádzajú, si môžu tento výrobok vykázať ako slovenský výrobok.
A ja s vami v plnej miere súhlasím, že takýto výrobok za slovenský výrobok by sa považovať nemal, nemal dať. Práve preto k tomu, aby váš návrh mohol byť vykonateľným, aby sme mohli percentuálne stanoviť, aký výrobok je slovenský, aký nie, je bezpodmienečne potrebné, aby ministerstvo dopracovalo kategorizáciu, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok "vyrobené na Slovensku".
Pretože keď vyrobíme na Slovensku pomarančový džús, tak je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Keď v Poprade robia Popradskú kávu, je to vyrobené na Slovensku, lebo tu upražia, zabalia. Ale je každému z nás jasné, že ani pomarančovníky nemáme na Slovensku, ani kávovníky nemáme na Slovensku. Aj dovoz výrobkov, ktoré vyrobíme v mäsokombinátoch, či už je to vlastníctva jednej či druhej finančnej skupiny na Slovensku, ktorí dovážajú mäso z Dánska, nebavím sa o dánskych farmách, ktoré sú na Slovensku, ale bavím sa o tých, ktoré svoje bitúnky už zrušili, pretože dovážajú polky zo zahraničia, keď z toho urobíme slovenskú klobásu, tak ako ju môžme predať? Bezpochyby by sme ho mohli označiť, že je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Ale že to nie je slovenský výrobok, tak to je setsakra isté.
Práve preto bez tejto kategorizácie nemôžme urobiť krok ďalej k tomu, aby sme zvýšili podiel skutočne slovenských výrobkov, výrobkov s pridanou hodnotou od prvovýroby, cez spracovanie, distribúciu a predaj, kde sa podieľajú slovenskí spotrebitelia, slovenskí občania, nemôžme urobiť bez tejto kategorizácie.
Na túto kategorizáciu som apeloval na pána ministra pred troma mesiacmi. Vtedy bolo povedané, že bude sa v tom konať. Dnes je zákon tu, potrebujeme ho a nie je to dokonané. Preto aj ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej.
Prečo na Slovensku máme, je to ešte ďalší problém. Keď prejde návrh kolegu Matoviča, som presvedčený, že každý jeden obchodný reťazec bude predávať 70 až 80 % výrobkov zo Slovenska. Ani pre jedného z nich nie je totiž problémom kúpiť akýkoľvek výrobok, aj čínsky cesnak, od slovenského dodávateľa. Poľské vajíčka, ktoré sú zabalené na Slovensku a predávané do obchodnej siete, sa predávajú a vykazujú obchodné siete ako slovenský výrobok! Bez tejto kategorizácie všetky výrobky, ktoré nakúpia, či už to budú poľské vajíčka, poľské mäso, čínsky cesnak, to bude slovenský výrobok v zmysle ich klasifikácie. Lebo ja som ho kúpil od slovenského dodávateľa. Ten dneska nemá, toto nezaujíma. Preto pozmeňujúci návrh pána Matoviča je nevykonateľný.
A keď chceme skutočne chrániť slovenských výrobcov, chceme dať prácu slovenským občanom, tak bezpochyby, tak ako mnohé ďalšie krajiny v rámci Európskej únie, som presvedčený, že budeme potrebovať a potrebujeme mať kategorizáciu. Ja nehovorím, že kategorizácia "slovenský výrobok", "domáci produkt" a "vyrobené na Slovensku" sú tie ideálne pojmy. Ale poďme viesť diskusiu, ako to máme označiť, zadefinovať, ale musíme vedieť povedať, že tento výrobok od A po Z bol vyrobený na Slovensku zo slovenských surovín. Tento výrobok má 75 %, lebo keď dáte nejaké koreniny do niečoho, ktoré na Slovensku nemáme, nepestujeme, tak to nebude sto percent slovenský výrobok, alebo nejaký ten podiel, alebo obalový materiál. Tak potom musíme povedať, že to je výrobok, ktorý je domáci produkt, lebo že má 75 % slovenského pôvodu aj práce? A vyrobené na Slovensku, keď to donesie zo zahraničia, tu ho zomeliem, zabalím a predám, alebo opražím, ako tá Popradská káva, alebo nech je to aj pomarančový džús vylisovaný na Slovensku, tak aby sme vedeli toto poznamenať. A to, čo sa nezmestí do týchto kategórií, tak to bude to dovezené.
Pokiaľ by sme mali túto kategorizáciu, tak som presvedčený, že návrh pána kolegu Matoviča by mohol pomôcť občanom Slovenskej republiky sa zorientovať a pomohol by naozaj slovenskej spotrebe a slovenským výrobkom. Bez toho tento návrh je bezzubý.
Ešte raz musím povedať, tým, že zvyšujeme len pokuty, týmto návrhom zákona problém s nedostatkom nevyriešime. Tým, že odstraňujeme kategorizáciu podnikov malá a stredná a veľká, tým paradoxne chránime nadnárodné obchodné korporácie, ktoré vedia v tom lavírovať. A vystavujeme napospas tých malých, ktorí na tých 2 900 obciach, kde nemajú možnosť zásobovať potravinami iným spôsobom, len z tých malých obchodov, lebo tam žiadna obchodná sieť nemá svoje zastúpenie, tak tých vystavujeme priamej likvidácii. Pretože u nich možnože 500-eurová pokuta je alebo sa rovná likvidácii daného podniku, danej malej prevádzkarne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť pani poslankyňu v tomto jej návrhu. Určite je rad ďalších služieb a dodávok, ktoré, na ktoré by sme mali myslieť, že nemôžu ísť cestou klasického verejného obstarávania. Len to treba v zákone tak špecifikovať, aby sa nenašli verejní obstarávateľ, obstarávatelia, ktorí práve tieto výnimky budú zneužívať na to, aby prihrali nejaké zákazky svojim známym, svojim sponzorom, svojim klientom.
Za úvahu by stálo, že či nevymenovať tieto výnimky taxatívne, a nie nejakým označením, že keď tak, tak bude onak. V slovenskom právnom poriadku práve taxatívne vymenovania, ktoré neumožňujú potom žiadne iné výhovorky, sa osvedčili. Takže je to určitá forma, ako vylepšiť tento stav.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a stransparentnil život.
Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.
A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.
A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nie som nervózny, ani nebudem konfrontačný. Ja len chcem navrhnúť pánovi ministrovi nejaké riešenie, ktoré už vymysleli Rakúšania. A ide mi hlavne o obstarávanie pri veľkých tendroch ako diaľnice, železnice.
Rakúšania to majú vymyslené tak, že kto sa prihlási do tendra, a samozrejme, u nás prečo to ide tak pomaličky, lebo sa viacerí prihlásia a potom sa odvolávajú na ÚVO a potom to vždycky končí po roku niekde na súde a súd potom rozhodne. Oni to majú jednoduchšie.
Keď sa niekto odvolá proti rozhodnutiu obstarávania, čiže proti tomu, kto vyhral to obstarávanie, má právo. Má právo tak, že zloží určitú kauciu na súde. Adekvátnu hodnotu toho celého obstarávania. A súd potom rozhodne. A nemusíme čakať na všelijaké ospravedlnenia a peniaze. Peniaze sú vždycky pre každého dôležité. A keď prehrá ten spor, tak tie peniaze nevrátia, idú do štátnej kasy.
Je to veľmi jednoduché riešenie, ktoré si myslím, že by pohlo aj u nás trošku dopredu v tomto smere. Lebo čo sa stane? Každý sa donekonečna odvoláva. Každý má, a roky sa to predlžuje, a európske peniaze, o ktoré nám hlavne ide, tie nám prepadnú a nevieme ich využiť. Čiže toto je najjednoduchšie riešenie.
Skončiť to aj u nás vždycky na súde, ale bez toho, aby mal niekto veľkú stratu. Treba tam dať adekvátnu položku peňazí, ktorú, kto sa odvoláva, musí zložiť určitú kauciu. A keď sa odvoláva nejakým spôsobom preto, aby zdržiaval, tak tie peniaze prepadnú, lebo súd rozhodne. A idú do štátnej kasy.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že táto podľa môjho názoru nudná debata o dôležitom zákone sa trochu oživila, nakoľko od včera prebiehajú vystúpenia, nie prevažne, ale výlučne opozičných poslancov, ktorí, pochopiteľne, kritizujú túto novelu, navážajú sa do pána ministra. A považujem to za nudnú debatu, keďže pán minister tu má 83 poslancov, ktorí by ho mali brániť, ktorí by mali argumentovať a ktorí by mali podporiť svojimi argumentmi túto novelu zákona a takýmto spôsobom viesť diskusiu s opozíciou. Na moje veľké počudovanie sa to nedeje a som toho, možno trochu z toho aj sklamaný. Preto som to považoval za nudnú diskusiu, a preto si dovolím, pán minister, preto si dovolím, pán minister, keďže ťa nebránia, alebo respektíve nehovoria o tých pozitívnych veciach v tejto novele tvoji vlastní poslanci, kvôli korektnosti môžem uviesť a trošku zastúpiť ich ja, samozrejme, iba v prvej časti svojho vystúpenia. A v tej druhej časti sa budem venovať práci opozičného poslanca a pomenujem tie veci, ktoré (Smiech v sále a potlesk.), ktoré považujem za nedopracované v tomto zákone.
Takže, takže teraz chvíľočku budem zastupovať poslancov SMER-u. Musím konštatovať, že predkladaná novela, kolegovia z opozície, má veľa pozitívnych stránok, ktoré vyplynuli z praxe a predpokladám, že môžu zlepšiť podmienky verejného obstarávania, samozrejme, keď sa táto novela dopracuje a keď budú zapracované aj, predpokladám, pozmeňujúce návrhy, ktoré opozícia predloží v druhom čítaní.
Ako najväčšie pozitívum vidím fakt, že môže konečne nastať doba, kedy nastanú ťažké časy pre firmy, ktoré v súčasnosti vyhrávajú po celom Slovensku stovky verejných súťaží tým, že vyhrávajú súťaže neprimerane nízkou cenou. Sú to spoločnosti, ktoré sa výlučne špecializujú na verejné obstarávania, ktoré sú na zákazky, ktoré sú financované z fondov Európskej únie. Namiesto stavebných robotníkov majú zamestnaných tímy právnikov, ktorí nerobia nič iné, len podávajú námietky a napádajú súťaže. Tu mám iný názor ako možno niektorí moji kolegovia z opozície, ktorí tvrdia, že aj súčasná právna norma poskytuje množstvo možností, ako sa takýmto, ako sa s takýmito spoločnosťami vysporiadať. Možno je to tak len na papieri, ale prax je úplne iná a svedčí o tom fakt, že existujú desiatky miest a obcí, ktoré takéto firmy vylúčili zo súťaže a namiesto čerpania schválených fondov už tretí alebo štvrtý rok nerobia nič iné, len opakujú súťaže a súťažia a nečerpajú fondy.
Takéto špekulatívne firmy už dopredu vedia, ako si aj pri neprimerane nízkej cene zabezpečia dobrý zisk. Nemajú zamestnancov, vedia, keďže sa jedná o stavbu z fondov Európskej únie, je prakticky nemožné zrušiť zmluvu. Vyhratú zákazku realizujú výlučne formou subdodávateľov, prevažne drobných živnostníkov alebo malých firiem, prevažne z regiónu, kde sa tá stavba realizuje. A tieto nepoctivé spoločnosti už pri vstupe do súťaže vedia, že nezaplatia svojich subdodávateľov. Prax ukázala, že predstavitelia samospráv buď zariskujú a potom celú dobu sú konfrontovaní a tŕpnu s tým, či sa stavba vôbec dokončí, a to už nehovorím o kvalite stavby a sťažnostiach subdodávateľov miestnych živnostníkov a firiem, že nemajú zaplatené a sťažujú sa starostom a primátorom. Alebo sa radšej títo starostovia a primátori vrátia z kratšej cesty a vôbec stavbu nezrealizujú. Aj toto môže byť jedna z príčin zlého čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Ja vidím klad aj pri zavedení systému referencií kvality a ratingu dodávateľov s možnosťou zákazu dodávateľovi účasti na obstarávaní. Musím sa priznať, že toto aplikujeme v Martine už štvrtý rok, aj keď to doteraz nemalo oporu v zákone, výlučne všetko súťažíme elektronickými aukciami. To potom budem mať výhradu, že sa táto povinnosť ruší, a poviem aj prečo. Ale v Martine je prax taká, že sme sa poučili z vlastných chýb a, samozrejme, pri zavedení elektronických aukcií sme zistili, že sú firmy, ktoré chcú využiť, chcú podvádzať, chcú zneužiť túto situáciu, aj pri elektronickej aukcii sa dostať k zákazke stoj čo stoj, aj za neprimerane nízku cenu a potom porušiť zmluvu. Takéto firmy vylučujeme na rok zo všetkých obstarávaní v meste Martin a táto prax sa nám ukázala ako naozaj veľmi účinná zbraň voči podvodníkom a firmám, ktoré používajú nekalé praktiky.
Mestský úrad Martin, máme zavedenú kontrolu, normu kvality ISO 9001/2008, a v minulosti sme mali veľké problémy so skutočnosťou, že nie je možné vylúčiť dodávateľa z verejného obstarávania na základe vlastných skúseností. Nehovorím o referenciách z iných subjektov, ale na základe vlastných skúseností. A bolo mimoriadne zložité vysvetľovať audítorom, externému audítorovi pri recertifikačnom audite, že vnútroštátny právny predpis nás zaväzuje uzatvoriť opakovane zmluvu s dodávateľom, ktorý vykonal služby nekvalitne, ak vyhrá verejné obstarávanie, alebo respektíve, že toto verejné obstarávanie musíme zrušiť a administratívne celý proces začať od začiatku.
Mne sa páči aj špeciálna právna úprava obstarávania pre potraviny, môžeme každodenne vidieť a počuť, aké špeciality pridávajú naši severní susedia do výrobkov, ktoré potom konzumujú naše deti v jedálňach.
Pozitívne vnímam úpravu podmienok účasti, zjednodušenie spôsobu predkladania dokladov preukazujúcich na splnenie podmienok účasti, zavedenie modelu na určenie neobvykle nízkej ceny, zavedenie elektronického trhoviska, aj keď k tomu sa vrátim, lebo budem mať k tomu pripomienky.
Takže toto bol ten úvod, kde som korektne zastúpil funkciu vašich poslancov, pán minister. A teraz, teraz si začnem plniť tú funkciu opozičného poslanca. Chcel by som, ale naozaj korektne a aj z vlastných skúseností pomenovať riziká, ktoré prináša táto novela.
Ako najväčšie riziko vnímam inštitút rady Úradu pre verejné obstarávanie. Samotný inštitút je dobrý a potrebný, je však mimoriadne dôležité, ako bude tento po prípadnom prijatí zmeny aplikovaný. Za kľúčovú, najkľúčovejšiu otázku považujem zloženie rady, kde právomoc na menovanie členov má vláda. Ak budeme svedkami tej praxe, ktorú máme teraz, že, pochopiteľne, využívate tú silu, ktorú máte, a chcete kontrolovať alebo resp. ovládať NKÚ, ÚPN, Úrad pre verejné obstarávanie, proste, justíciu, všetky dôležité inštitúcie v tomto štáte, tak s touto praxou je dôvod si myslieť, že v zásade zavedenie rady bude zbytočné, ak vláda do tejto rady nominuje čisto politických nominantov, ktorých úlohou bude len legitimizovať pochybné postupy pri verejnom obstarávaní a sporné rozhodnutia Úradu pre verejné, ÚVO-a o námietkach.
Zmysel by mala táto rada len ako odborná a rešpektovaná revízna inštancia, ktorá dokáže ako nezávislý orgán korigovať prvostupňové rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Práve nezávislosť a všeobecný rešpekt pre radu a jej rozhodnutia môže vylepšiť pošramotený obraz dohľadu nad verejným obstarávaním. Ja som presvedčený, že je viac ako kontraproduktívne ustanoviť, že z deviatich členov rady budú traja vlastne osoby zodpovedné za chod Úradu pre verejné obstarávanie. Je, nevidím absolútne žiadny dôvod, aby predseda, podpredseda a vedúci Úradu pre verejné obstarávanie mali byť členmi rady. Rada rozhoduje alebo bude rozhodovať väčšinou hlasov a osoby, ktoré vykonávajú široké kompetencie v rámci prvostupňového konania a v rámci kontroly, majú podstatný vplyv aj v rámci odvolacieho konania. Čiže toto nie je zabezpečenie jednotnosti fungovania Úradu pre verejné obstarávanie, ale potemkinovská dedina nezávislosti.
Rovnako je podstatné, ako bude rada vecne a odborne zabezpečená. Jej deväť členov musí mať s ohľadom na navrhované kompetencie k dispozícii aj odborný a prípravný aparát, ktorý bude odlišný od aparátu rozhodujúceho na Úrade pre verejné obstarávanie.
Ja si myslím, že na druhej strane, že je aj vecne a právne nezmyselné, aby rada posudzovala zmenu okolností týkajúcich sa zmlúv a rozhodovala o možnosti uzatvoriť dodatok. My sami, keď sme v Martine zavádzali elektronické aukcie, tak najprv sme chceli, že absolútne si vo vlastných interných pravidlách zakázať uzatvárať dodatky, ale sám z vlastných skúseností a každý, kto obstarával, musí vedieť, že je to nezmysel, a to sa nedá. Špeciálne pri zákazkách pri rekonštrukciách starých budov, kultúrnych pamiatok, až na tvári miesta, keď sa odkryje stavba, sa zistí skutkový stav a jednoducho niekedy ten dodatok je nutné uzatvoriť.
Čiže aj táto novelizácia rieši možnosť uzatvoriť dodatok. Citujem: "Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu" a tak ďalej, a tak ďalej. Ja by som sa chcel spýtať, že či bude rada pripravená personálne a administratívne a ako dlho bude trvať tento proces rozhodovania rady. Konkrétny príklad. Rekonštruovali sme kultúrnu pamiatku, na ktorú sme dostali financie z ministerstva kultúry. Odkryla sa stavba, Turčianska galéria, zistilo sa, zistili sa práce naviac, je stanovená komisia, ktorá posúdila veci na mieste, stanovila sa obvyklá cena, informovalo sa mestské zastupiteľstvo, bol uzatvorený dodatok a v priebehu troch dní práce mohli pokračovať.
Objednávateľ a dodávateľ majú uzatvorenú zmluvu o diele, uzatvárajú aj čas dodania diela. Na koho strane bude zodpovednosť za omeškanie a náhrada škody v prípade posunu termínu zmluvy? Predstavme si rekonštrukciu detskej nemocnice. Odkryje sa strecha za prevádzky, zistí sa nevyhnutnosť rekonštrukcie nad rámec dohodnutého plnenia. Ako dlho bude stavba stáť? Koľko bude? (Ruch v sále.)
Pán minister bude určite reagovať, pokiaľ som sa mýlil, tak to vysvetlí. Ja som sa chcel teda, možnože to nebolo zrozumiteľné z tej novely, ale je legitímne sa opýtať, že aký bude proces rozhodovania rady, akým spôsobom bude rozhodovať, či od stola, či vycestuje do terénu.
Ja ešte sa chcem vrátiť k tým dodatkom, pretože považujem za absolútne nepochopiteľné ustanovenie v navrhovanom znení § 10a ods. 2 a ods. 4, a to možnosť uzatvorenia dodatku ku zmluve, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača. Pozor, nehovorím o cene. Hovorím o ekonomickej rovnováhe zmluvy v prospech úspešného uchádzača.
A teraz chcem upozorniť na doterajšiu súdnu prax, najmä na úrovni Súdneho dvora Európskej únie, ktorá jasne definovala, aké dodatky sú z pohľadu regulácie verejného obstarávania neprípustné. V súlade s uvedeným doterajší zákon definuje ako neprípustné dodatky, ktoré by menili ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa. Ale predkladaná novela uzatvorenie takéhoto dodatku pripúšťa, ich prijatie legitimizuje a legalizuje, a to so súhlasom rady Úradu pre verejné obstarávanie s takýmto dodatkom. Napriek rozhodnutiam akéhokoľvek orgánu vždy pôjde o neférový postup, nakoľko nikdy sa v realite nemôžu zmeniť okolnosti tak, že je potrebné zmeniť ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa.
Ja to vysvetlím na konkrétnom príklade. Ako som spomenul, môže prísť k neočakávanej situácii, bude uzatvorený dodatok, je normálne, že keď je práca naviac, tak sa uzatvára aj cena. Ale súčasná, súčasný návrh novely zákona umožňuje, aby sa upravili aj podmienky zmluvy v prospech firmy, ktorá túto zákazku vyhrala. Môžu sa tam upraviť platobné podmienky, kratšia fakturácia. Jednoducho podmienky ekonomickej výhodnosti pre úspešného uchádzača. A ako som už spomínal, toto je neprípustné aj z vyplývajúcej judikatúry Súdneho dvora.
Možno je aj polemické to zavedenie limitov. Ja si myslím, že hlavne pre malé obce to bude zvýšená administratívna záťaž. Veľakrát ide o tovar, ktorý je potrebné mať rýchlo k dispozícii a jeho cena prekročí len o málo, o pár eur tú stanovenú čiastku tisíc eur. To isté platí aj o jednoduchších stavebných prácach a službách. Hlavnými obstarávateľmi sú mestá a obce, samospráva. Ja chcem upozorniť, že toto nebude problém pre veľké mestá, ale máme 2 890 miest a obcí. Sú obce, kde počítač používajú maximálne tak ako stojan na kvety a celý administratívny aparát takejto obce je účtovníčka a možno na pol úväzku hlavný kontrolór. Tak to by som teda chcel vidieť, ako sa s takouto situáciou, aby rešpektovali zákon, vysporiadajú také obce a nebodaj obce, ktorých starostom museli prečítať volebný sľub, aby vôbec sa dokázali ujať svojej starostovskej stoličky.
My v Martine napríklad tento problém riešime tak, že všetky služby a tovary a zákazky riešime výlučne elektronickou aukciou od sumy 3-tisíc eur. Ale, samozrejme, sme sa poučili na vlastných chybách, pretože úradník je tvor veľmi vynaliezavý, a hneď po zavedení elektronických aukcií sme zistili, že až príliš často majú zákazky alebo služby hodnotu 2 998 eur, čiže už sa nespĺňa limit. Tak bol prieskum trhu, telefonicky bol vypísaný lístok rukou, kde boli napísané tri firmy, všetko v súlade s internými pravidlami. Aby sme odstránili tieto animozity a tieto problémy, sme zaviedli elektronické trhovisko a všetko, všetky služby, tovary, proste všetko nad 400 eur riešime výlučne elektronickým trhoviskom. Považujem to za veľmi účinný a transparentný nástroj. Predtým, keď sa striedali tri firmy v dodávke papiera a rôznych drobných vecí, teraz sú ich tam stovky. Vždy, keď je záujem kúpiť nejakú službu alebo tovar, príde im notifikácia, môžu sa zahlásiť alebo zapojiť do, do tejto, do tohto elektronického prieskumu trhu alebo do elektronického trhoviska.
Preto si myslím, že nie je správne, že chcete scentralizovať. Ja si myslím, že pán poslanec Beblavý konkrétne povedal, ako to funguje v Českej republike. Ja by som zašiel ešte ďalej. Ja by som tých elektronických trhovísk, nech je to v zákone, ale nech sa to limituje na úroveň miest, obcí alebo vyšších územných celkov. Nemyslím si, že je správne, aby sa to centralizovalo na celoštátnu úroveň.
Aj tu sa musím priznať, že existujú riziká. A ja vám poviem konkrétny príklad, lebo my sa učíme z vlastných chýb, nakoľko sme boli v istých veciach prví na Slovensku, ktorí sme takéto veci začali zavádzať. Ja vám poviem konkrétny príklad z decembra, kedy sme, kedy, vždy pred Vianocami sa obstarávala nejaká strava pre bezdomovcov a priamym zadaním sme, nás táto služba stála 400 eur. Bolo to neviem koľko kusov rezňov so zemiakovým šalátom, tak aby sme bezdomovcom spríjemnili chvíle Vianoc, a platili sme 400 eur. Keďže sme to začali obstarávať transparentne prostredníctvom elektronického prieskumu trhu alebo prostredníctvom elektronického trhoviska, bola to špecifická služba, prihlásil sa iba jeden dodávateľ a vysúťažili sme to za 1 400 eur transparentne. Čiže o tisíc eur viacej, ako to bolo priamym zadaním. A preto musí aj v tomto zákone byť tie otvorené dvierka, tie zadné vrátka, lebo my, naše interné predpisy hovorili, samozrejme, logicky sme to zrušili, výsledky súťaže, a išlo to priamym zadaním za 400 eur. Čiže aj pri nástrojoch transparentnosti pokiaľ nie sú zavedené konkrétne prísne pravidlá, tak môže dôjsť k tomu, že obstarávanie bude predražené.
Koncepčne možno jednoznačne taktiež nesúhlasiť so zavedením zjednodušeného postupu pri obstarávaní zákaziek na poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú právnické služby alebo ostatné služby. Ja nebudem, aj keď to mám pripravené, vzhľadom na to, že už hovorili moji predrečníci o tomto, sa opakovať. Ja chcem len upozorniť, že uvedená novela chce legitimizovať a chce zliberálniť súčasnú situáciu. A len pre informáciu, len pripomínam, že pre netransparentný výber právnych poradcov vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie práva. Je to vec pod spisovou značkou IP/09/1470, kde napríklad váš pán kolega, pán Vážny, zadal zákazku na právne služby za 19,6 mil. eur bez súťaže, takže myslím si a chápem, že právne kancelárie sa nedajú vyberať na základe ceny, to je proste hlúposť. Ale súčasný návrh zákona tiež je alebo táto právna norma, ktorú predkladáte, dáva obrovský priestor pre korupciu a pre zadávanie priamych zákaziek za desiatky miliónov eur.
Už na začiatku svojho vystúpenia som spomenul, že táto novela má veľa pozitívnych vecí, veľa vecí, ktoré uľahčia život samosprávam, ktoré stransparentnia celé procesy, ale nepáči sa mi, že sa ruší povinnosť robiť elektronické aukcie. A ja, pán minister, by som chcel vám dať možno návrh vypracovať a dať do zákona, a my budeme určite predkladať pozmeňujúce návrhy, a presne stanoviť postupy pri týchto procesoch, ktoré majú zvýšiť transparentnosť. Aj elektronické aukcie, krásne môžem pomenovať desať príkladov, ako sa dajú elektronické aukcie obísť. Prečo nedáme do zákona povinnosť robiť elektronické aukcie, ale napríklad obmedziť alebo resp. stanoviť prísne pravidlá tým, že nebude môcť subjekt verejnej správy platiť za elektronickú aukciu percentom z ušetrenej ceny?
My sme boli kritizovaní za to, že sme si kúpili softvér za 17-tisíc eur, ktorý zadarmo využívajú aj ostatné obce v regióne alebo bytové spoločenstvá, nadácie, neziskový sektor, a ušetrená, teda úspora za dva roky je viac ako 1,2 mil. eur, ale pritom taká istá organizácia, ktorá robí transparentnú elektronickú aukciu, tento softvér dostala od firmy zadarmo, ale má dohodnuté, že platí 20 % z ušetrenej ceny. Takže urobím výkaz, výmer, stanovím vysokú cenu, urobím brutálnu úsporu 20 % za elektronickú aukciu, za ktorú my zaplatíme ako servisný poplatok 150 eur. Presne za takú istú niekto zaplatí 100-tisíc.
Takže pokiaľ sa zavedú presné, prísne podmienky pri týchto nástrojoch na zvyšovanie transparentnosti, ako sú elektronické trhovisko, elektronické aukcie, tak si myslím, že nebudeme v budúcnosti čeliť kauzám a problémom, aké sme zaregistrovali v minulosti. A teraz vôbec nekonkretizujem, za ktorej vlády, lebo všetky vlády mali s týmto problém.
Takže, je to prvé čítanie. Ja verím, že pán minister bude ústretový a že aspoň niektoré návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície, ktoré by mali túto novelu vylepšiť, budú zapracované a že ich podporíte. A vtedy budem presvedčený naozaj o vašom dobrom úmysle urobiť zákon o verejnom obstarávaní taký, ktorý bude na prospech všetkým a že nebude na prospech len silným a vyvoleným hráčom a sponzorom politických strán.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán minister, trošku viac pokory by vám nezaškodilo. Ja som vás pozorne počúval, samozrejme, máte právo na to, že nesúhlasíte s opozičným poslancom, ale to vás ešte nijak nesplnomocňuje na to, aby ste urážali poslanca, ktorý má iný názor. Vaše videnie je videnie z pozície moci, samozrejme, je iné. Vy ste kritizovali a spomenuli napr. pána poslanca Gála, ktorý kritizuje nový kontrolný orgán. No, viete, ale to je absolútne v poriadku. Však máme skúsenosti s vašou kontrolou, kontrolou a la SMER. Videli sme, ako ste obsadili ÚVO, Úrad pre verejné obstarávanie. Ako sa snažíte znemožniť, aby opozícia mala a mohla kontrolovať cez NKÚ, takže sa nečudujte, že sú tu kritické stanoviská. Ale to ešte neznamená, že musíte sa pozerať na opozičných poslancov ako na nepriateľov.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, pekný večer vám prajem. Veľa vecí, ktoré som tu mal poznačené, už bolo povedaných, ale dovoľte, aby som v mene klubu strany MOST – HÍD aj možno zopakoval niektoré pripomienky mojich predrečníkov a upozornil na to, čo už tu tiež bolo povedané, že čo sa týka verejných financií, tento zákon asi po štátnom rozpočte je najdôležitejším zákonom nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.
Už v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento zákon vystavený ostrej kritike, keď si vezmeme, že tam bolo tých 1 200 pripomienok a tie pripomienky boli vecné, zásadné. SMER si asi predstavoval to, že zmenia verejné obstarávanie podľa svojho gusta a podľa toho tu budú štyri roky gazdovať. Samozrejme, majú oni tiež nejaké mantinely, nejaké limity.
Bolo tu povedané nie raz, nie jeden poslanec opozície to povedal z tohto miesta, že zákon má pozitíva. Má značné pozitíva. Ale vždy tam to „ale“ je. Ja ako advokát vždy si poviem, že keď som na druhej strane barikády, čo by som robil, čo by som vymyslel. A tu je pes zakopaný, že aj tie pozitívne zmeny, napríklad pán poslanec Galko spomenul systém referencií, aj tie pozitívne zmeny už teraz vidíme tak, že ukrývajú v sebe možnosti subjektívneho rozhodovania, subjektívneho posudzovania vecí. A v konečnom dôsledku aj tie pozitívne zmeny môžu byť pod taktovkou úzkeho okruhu ľudí, ktorých nebudeme môcť kontrolovať, veľmi ľahko využiteľné pre prospech ľudí, ktorých tu niektorí ministri alebo poslanci pretláčajú, začali sme tým asi najkontroverznejším zákonom. Keď sa tu opovážia taký zákon, aký bol o podpore obnoviteľných zdrojov, dať do pléna, tak vieme si dobre predstaviť, aké sú možnosti niektorých, keď zákon o verejnom obstarávaní prejde v takejto podobe, v akej je.
Zákon má nedostatky, musíme to zmeniť. Však aj predchádzajúca novela, a to poviem z úprimného srdca, mala za cieľ, aby sme všetky nedostatky odstránili. Vždy sa nájdu spoločnosti, firmy, jednotlivci, ktorí vedia nájsť v zákone dieru alebo vedia vytvoriť systém, ktorým tento zákon obídu. Firmy á la jeden bager, jeden náklaďák a 20 právnikov, poznáme to. Nevedeli sme tento systém a tento zabehnutý systém nejako opraviť. Dúfam, že tento zákon má náznaky, že by to mohlo pomôcť, dúfam, že to bude dostatočné, pán minister.
Zákon by mal sledovať dva ciele, stransparentniť celý proces verejného obstarávania a zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ktoré cez verejné obstarávanie míňa buď štát, alebo samospráva, proste aby verejné financie boli využité čo najefektívnejšie. V časoch tých najväčších finančných nedostatkov v štátnom rozpočte vidím tu veľké rezervy v tom, aby tento zákon mohol slúžiť týmto dvom cieľom.
Ja tam vidím, zopakujem to, pán minister, aj v tých mechanizmoch, v tých inštitútoch, ktoré upravujete nanovo, nebezpečenstvo toho, ako je tento systém nastavený, ako prebiehajú verejné obstarávania, že môžeme sa dostať ešte k horším výsledkom, čo sa týka verejného obstarávania, aké máme teraz.
Viacerí kritizovali to, že elektronické aukcie, to nie je tiež všeliek. Zďaleka to nie je všeliek, lebo nie jedno verejné obstarávanie sa skončilo tak, že vypadol server, odišla elektrina, pokazil sa monitor. Tak načo je nám také verejné obstarávanie cez elektronickú aukciu, keď to takto jednoducho niektorí obstarávatelia alebo uchádzači verejného obstarávania obídu? A práve aj táto novela vytvára právny rámec na to, aby niektorí jednotlivci, obstarávateľ, verejní obstarávatelia alebo aj samotný úrad mohol pár vyvolencom pomôcť. Je tu systém v tejto novele k tomu zabudovaný.
Z tých veľa pripomienok ste pán minister vo svojom rezorte akceptovali viac. Zapracovali ste ich. Ale to je taká vaša známa a veľmi dobrá taktika. Na nás a na mňa určite to neplatí, že nasuniete do nejakého zákona obrovský bordel, čo, samozrejme, kritizujú médiá, opozícia, odborná verejnosť, a potom tie najväčšie odstránite a zostanú vám také, ktoré chcete vy. To poznáme. Aj v tomto prípade sa to tak stalo, strategické zákazky odtiaľ vypadli, ale sú tam veci, ktoré určite chcete, aby tam aj zostali. Nie sú dobré, pre vás sú dobré, podľa mňa pre spoločnosť nie sú dobré. To sme vedeli, ja som aj s pánom poslancom Hrnčiarom sa stavil, že strategické zákazky vypadnú, to sme už povedali ešte na jeseň, to je taká návnada. A aj sa tak stalo.
No aby som išiel do nejakých konkrétností. Pán poslanec Galko tu to rozvinul do absolútnych detailov, ja nechcem po ňom všetky veci zopakovať, ale tie hlavnejšie, o ktorých sa mi zdá, že treba na ne upozorniť, pripomeniem.
Takou vecou je, že ryba vždy smrdí od hlavy. Tak tejto rybe teraz dáme radu, deväťčlennú radu. Tam budú traja ľudia z Úradu pre verejné obstarávania, predseda, ktorý je na návrh volený Národnou radou, podpredseda, ktorý na návrh predsedu úradu je vymenovaný vládou, a vedúci služobného úradu, ktorý už určite bude taký najnezávislejší človek tam. A potom je to šesť členov, ktorých bude menovať vláda. Čiže dnes aký je stav? Všetkých deväť členov bude vymenovávať vládna väčšina strany SMER, ktorá bude mať aj vplyv na obsadenie rady. A kým budete vo vláde, samozrejme, ani tá rotácia na tom nič nezmení. Takže na Slovensku namiesto skupiny sedem statočných bude deväť poslušných podľa mňa, pán minister, a veľmi sa toho obávam.
Samozrejme, sú tu ďalšie konkrétnosti, ktoré z tohto úradu môžu vytvárať aj úrad mlčanlivosti, nebudú sa zverejňovať, kto ako hlasoval, každý sa bude volať, že je kolektívny orgán, je muzikant. Na vláde, samozrejme, zostane najväčší tromf v rukách. A to je, že vládna väčšina môže hocikedy odvolať šéfa ÚVO, lebo v § 111 ods. 2 písm. e) je to tak všeobecne povedané: „... úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Čo to je. A tento bod určite potom navrhnem vyňať v druhom čítaní zákona o verejnom obstarávaní.
Diskriminačný charakter zavedenia systému referencií, je to krok k lepšiemu, áno, oproti pôvodnému návrhu, čo ešte bol na jeseň známy, je to určite prepracovanejšie, je to lepšie. Ale ja tam vidím aj možnosť, ako vylúčiť niektorých uchádzačov z verejného obstarávania alebo uprednostniť nejakých uchádzačov verejného obstarávania. Áno, uznávam, že vylúčiť niektorých uchádzačov á la firma jeden bager, náklaďák, 20 právnikov, je veľmi dobré, ale to, kto bude zárukou toho, že sa nevylúčia aj také firmy, ktoré by vedeli zabezpečiť úspory na verejných financiách, to už nikto nezaručí.
Veľmi šalamúnsky je riešené napr., že čo potom, keď verejný obstarávateľ dá alebo nedá tomu uchádzačovi, ktorý to dielo dokončil, nejaké referencie. Keď ich nedá, môže sa obrátiť na ÚVO. Ten dá príslušný počet bodov. Ale keď ten verejný obstarávateľ tie referencie dá a dá ich zle, pán minister, tam už... (Reakcia z pléna.) No ale ak nedostanú toľko bodov, koľko im patrilo, tam už náprava podľa zákona nie je možná, to si pozrite, pán minister, nie je možná. Ja síce môžem namietať, že som dostal zlé referencie, ale keď verejný obstarávateľ mi nedá za pravdu, jednak to odignoruje, tam už reparácia nie je možná. A takému verejnému obstarávateľovi ani nemožno uložiť žiadnu sankciu. Čiže keď niekoho chcem poškodiť, tak recept na to je jednoznačne daný. A, samozrejme, tie referencie môžu mať veľmi negatívne výsledky ako tri verejné obstarávania za sebou a zákaz činnosti na dobu jedného roka.
A je tu ešte jedna vec. Novela v tomto prípade Úradu pre verejné obstarávanie nenechá žiadnu mieru voľnej úvahy, lebo namiesto slov „môže tú sankciu uložiť“, už je tam tá sankcia, už je tam to slovo „uloží“. Čiže ja nemôžem namietať, že neprávom sa ma to dotýkalo, no úrad mi to uloží a hotovo. Čiže celkovo takto tento systém referencií prinesie do praxe verejného obstarávania podľa mňa viac škody ako úžitku. Kebyže fungujeme v čisto sterilnom prostredí, by som povedal, budiž, môže to tak byť, ale žijeme na Slovensku, máme tu veľmi šikovných verejných obstarávateľov a veľmi šikovné firmy. Však kvôli tomu musíme zmeniť zákon, je to kvôli tým špekulantom, a nie kvôli tým statočným a čestným ľuďom, firmám, ktoré nemajú šancu v niektorých zabahnených verejných obstarávaniach obstáť.
Je tu ďalšia taká problematická vec. A to je prezumpcia nediskriminačných podmienok, keď sa navrhuje zaviesť pravidlo nevyvrátiteľnej domnienky nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Čiže podľa tejto novely, keď sú podmienky súťaže dané tak, že môže sa tam prihlásiť dostatočný počet uchádzačov, napr. päť, tak už nemôžem namietať, že podmienky boli nastavené diskriminačne, že boli ušité na mieru niekomu. Ale, pán minister, na Slovensku nájsť ďalšie štyri firmy, ktoré mi budú robiť křoví, to je otázkou asi hodiny. Čiže s týmto rátajte, že táto nediskriminačná zásada bude veľmi ľahko obídená a bude to vlastne cez nastrčené firmy aj v praxi tak zavedené.
Úprava príslušných lehôt. Neviem, prečo sa skracujú. Sme ešte v prvom čítaní, ale tuto vidím trošku taký problém, lebo s lehotami aj tak niektorí, ktorí nie sú informovaní dopredu, čo sa bude diať, ako sa bude diať, tak sú v značnej nevýhode. A to tiež môže vyvolať také subjektívne výhody pre uchádzačov, ktorí sú v kurze, ktorí sú mecenášmi, ktorí budú mať informácie dopredu.
Uzatváranie dodatkov k zmluvám. Čo rada povie, to bude Písmo sväté. Čiže keď po povolení uzatvorenia dodatku k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech uchádzača, bude hlasovať rada, tá keď povie, že je v poriadku, tak to bude v poriadku a šľahačka na torte. Nie je možné napadnúť na súde toto rozhodnutie, nie je napadnuteľné na súde. (Reakcia z pléna.) Áno, ale ak som to vedel, mohol som to napadnúť? (Reakcia navrhovateľa.) V poriadku, veľmi rád s vami o tom podiskutujem aj mimo mikrofónu. Pán minister namieta, že teraz to nebolo možné. Dobre, tak keď to nebolo možné, pán minister, prečo ideme my v týchto intenciách, že 9 smerákov v rade povie, že tento dodatok bude schválený, a navýši sa cena a ten uchádzač, ktorý išiel možno nižšou cenou, ako je konečná cena po dodatku, prečo by to nemohol napadnúť na súde? Prečo nechceme skontrolovať túto transparentnosť? Prečo? (Reakcia navrhovateľa.) Podnikatelia určite boli proti tomu, veľmi mohli byť proti tomu. (Reakcia navrhovateľa.) Čítame.
Identifikácia vlastníckej štruktúry, čo je veľmi potrebné na Slovensku, aby sme vedeli, kto sa zapája do verejného obstarávania, kto stojí za mýtnym tendrom a ďalšími takými zvláštnymi verejnými obstarávaniami. No táto vaša úprava nám tak akurát prezradí to, že za firmou x je firma y a za firmou y je firma xz. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, však ste právnik, ste advokát. Toto je taký formálny ústavný zákon, však tam nastrčím tam firmu a už o ďalšom vlastníkovi nikdy sa nedozviem. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, viete, keď chcem niečo riešiť, tak neriešim to kvôli tomu, aby som vyfajkol úlohu slovami, no veď je to tam v zákone. Môžem to tam dať, aby som ten problém vyriešil, postavil som sa k tomu chlapsky, a poviete, pán minister, že neviem to vyriešiť. Nie je to ľahká záležitosť, samozrejme, ale takto ide to pod vašu úroveň, pán minister. Hlavne keď ide o to, že pri zákazkách do 10 mil. je to fakultatívne až nad 10 mil. to je povinné, no uvidím, koľko zákaziek bude takých, že bude to stáť 9,990 mil. Doteraz to nebolo, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, doteraz to nebolo, ale to vás neospravedlňuje z toho, keď poviete: „Doteraz to nebolo a ja to idem riešiť.“ Nebudete geroj, keď ten zákon bude bezzubý aj na toto. Riešme to, sme v prvom čítaní, času máme dosť na to.
Takže, pán minister, treba si vyhrnúť ešte rukávy, my vám veľmi radi pomôžeme z opozície, sme tu viacerí, ktorí sa zaoberáme verejným obstarávaním, kľudne sa na nás môžete obrátiť, aj s takými vecami, ako je nemožnosť podávania námietok pri niektorých obstarávaniach alebo vybrúsenia tej hrany ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
A by som nepokračoval ďalej, mám tu toho dosť, ale bolí ma hlava a v druhom čítaní si to povieme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, budem súhlasiť s tým, že od leta tu prebieha silný lobing výsluhových dôchodcov aj aktívnych slúžiacich príslušníkov bezpečnostných služieb. Súhlasím aj s tým, že bolo alebo je nutné urobiť reformu tohto systému. Asi súhlasím aj s tou myšlienkou, že niečo iné sa sľubovalo a niečo iné sa robí. Ale ja by som sa takto nepriamo chcel pána ministra opýtať na jednu vec, či to vie tu vyhlásiť, že tým je zažehnaná myšlienka zdaňovania a rôznych odvodov z výsluhových dôchodkov. Ďakujem.